Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/521/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zast.: JUDr. Danuše Tichá, advokátka, Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava proti žalovanému: PSMA, spol. s r.o., Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 31 387 675, zast.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 657 861 o zaplatenie 2.308.094,33 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 212.592,78 EUR s 13% úrokom z omeškania p. a., a to zo sumy 111.784,07 EUR od 18.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 65.577,11 EUR od 22.08.2006 do zaplatenia a zo sumy 35.231,60 EUR od 22.09.2006 do zaplatenia a sumu 4,72 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom (žalobou) doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2005 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 41.809.288,90 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 1.387.814,14 EUR) s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.03.1995 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bola úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami pri predaji vysielacieho času určeného na reklamu na vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu, úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami pri garancii ročného príjmu z predaja vysielacieho času a pri napĺňaní podmienok obchodného zastupovania žalobcu. Každoročne boli k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení uzatvárané písomné dodatky, ktoré v prevažnej miere upravovali čl. 4 Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení - finančné podmienky, sankcie bod 4.4 - garantovanie minimálneho ročného príjmu pre žalobcu na príslušný kalendárny rok zo strany obchodného zástupcu. Na základe predmetnej Zmluvy a v súlade s Dodatkami k zmluve žalobca mesačne fakturoval žalovanému sumu za reklamnú činnosť v Slovenskom rozhlase. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré v priebehu dokazovania nepoprel ani žalovaný, bola spolupráca medzi žalobcom a žalovaným bezproblémová. Koncom roka 2004 si však podľa žalobcu žalovaný prestal plniť svoje finančné záväzky vyplývajúce zo Zmluvy a jej Dodatkov, a tieto si nesplnil ani do podania žaloby. Žalobca preto vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 18.051.610,10 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 599.203,68 EUR), ktorá suma predstavuje rozdiel medzi uhradenými faktúrami za predaj reklamného času a garantovanou sumou zo strany žalovaného za rok 2003 z predaja reklamného času podľa dodatku č 18 k Zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 04.08.2003. Splatnosť predmetnej faktúry bola dňa 31.12.2004, avšak žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Od začiatku roku

2005 žalovaný prestal uhrádzať aj bežné mesačné záväzky podľa čl. 4 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, tieto neuhradil, a to aj napriek opakovaným výzvam žalobcu. Návrhom doručeným súdu dňa 28.06.2005 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 41.809.288,90 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 1.387.814,14 EUR) s príslušenstvom voči žalovanému z dôvodu, že tento neuhradil faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX tak, ako sú uvedené na čl. 3 súdneho spisu. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení jej dodatkov 1 až 21 a vyššie uvedené faktúry žalobcu.

2. Dňa 07.11.2005 k č.k. 1 Rob/999/2005 žalovaný založil do spisu vyjadrenie k návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 41.809.288,90 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 1.387.814,14 EUR) s príslušenstvom, v ktorom uviedol, návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nespĺňa základné predpoklady na vydanie platobného rozkazu podľa vtom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá však nevyplýva z tých skutočností, ktoré žalobca vo svojom návrhu uviedol. Uviedol, že z návrhu nie je možné zistiť, ako žalobca k fakturovaným sumám dospel a ktorá odvysielaná reklama, resp. reklamný čas je fakturovaný. Rovnako vytkol, že návrh nie je datovaný. Taktiež uviedol, že je pravdou, že problémy medzi žalobcom a žalovaným nastali v roku 2004 v dôsledku nesplnenia príjmov žalobcu z reklamy za rok 2003, čo bolo spôsobené poklesom počúvanosti vysielacích okruhov Slovenského rozhlasu, teda žalobcom. Slovensky rozhlas vyfakturoval rozdiel medzi plánovanými a skutočnými príjmami z reklamy v roku 2003 žalovanému faktúrou č XXXXXXXXXX vo výške 18.151.610,10 SK (15 043 008,40 Sk+ 3 008 601,70 Sk DPH - prepočtom cez konverzný kurz 602,523,07 EUR) s odvolaním sa na bod 4.3 a 4.4. Zmluvy v znení jej dodatku č. 18. Žalovaný túto faktúru neuznal, nepovažuje ju za oprávnenú vzhľadom na ustanovenie bodu 4.3 a 4.4 Zmluvy v znení jej dodatku č 18 ako aj ustanovenia bodu 4.9 Zmluvy v znení dodatku č. 19. V písomnom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že predmetná faktúra nie je oprávnená hlavne z dôvodu, že Slovenský rozhlas ňou ako aj predchádzajúcimi faktúrami v rozpore so zmluvou a Obchodným zákonníkom fakturoval žalovanému príjmy inkasované za predaj reklamného času neznížené o provízie žalovaného z nefinančných plnení (bártrov), a teda takmer po celý čas trvania zmluvného vzťahu medzi stranami konania žalovaný uhrádzal žalobcovi viac ako predstavoval nárok žalobcu. Ďalej uviedol, že dodatok č. 18 neupravoval, že suma uvedená v bode 4.4. zmluvy v znení dodatku č. 18 je garantovaná tak, ako to bolo v pôvodnom znení zmluvy. Navyše ani bod 4.4. zmluvy nikdy neupravoval záväzok žalovaného uhradiť garantovaný príjem. Takúto povinnosť upravoval len bod 4.3. pre prvý štvrťrok spolupráce. Táto povinnosť sa nevzťahovala na ďalšie obdobia. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného nešlo o vznik priameho záväzku na úhradu podľa zmluvy, ale išlo by o porušenie zmluvnej povinnosti naplniť garantovaný príjem, a tým o vznik zodpovednostného vzťahu. Podľa zmluvy sa na vznik zodpovednosti za škodu však vyžaduje v súlade s bodom 1.7. zavinené konanie, a toho sa žalovaný nedopustil. Poukázal na to, že nastali okolnosti uvedené v bode 4.9. zmluvy v znení dodatku č. 19, ktoré prelamovali záväzok žalovaného dodržiavať a garantovať objem z výnosov z predaja vysielacieho času žalobcu. Poukázal na to, že v roku 2003 ak došlo k výraznému poklesu počúvanosti programových okruhov SRo ako aj k zásadným zmenám ekonomických podmienok v oblasti audioreklamy v Slovenskej republike. Na č.l. 58 súdneho spisu žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobcom vystavované faktúry sú vystavované v nesprávnej výške, nakoľko nezohľadňujú províziu z nefinančných plnení a fakturácia zo strany Slovenského rozhlasu prebiehala neoprávnene, nakoľko nezohľadňovala provízie z nefinančných plnení. Poukázal na čl. I. Preambula bod 1.3. a 1.4. zmluvy podľa ktorých pre potreby tejto zmluvy reklama a sponzorovanie zahŕňa činnosti, pri ktorých protiplnenie, ktoré má obdržať SRo, spočíva v odplate alebo v inej protihodnote, resp. v priamom alebo nepriamom financovaní. Podľa názoru žalovaného mal tento mesačne poukazovať žalobcovi podiel z inkasných príjmov za predaj reklamného času znížený o províziu pre žalovaného a prípadne pre sprostredkovateľskú reklamnú agentúru, a to aj z nefinančných plní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný pristúpil k vyčísleniu nárokov na províziu z nefinančných plnení, a to spätne za predchádzajúce roky zmluvnej spolupráce. Vyčíslenie provízie za bártrové obchody za časť roka 2001 zaslal žalobcovi vo faktúre č. XXXXX pripojenej k listu zo dňa 05.04.2005. Túto svoju pohľadávku vo výške 6.047.631,20 Sk (194.921,39 EUR) bez DPH započítal žalovaný voči žalobcovej pohľadávke z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 9.207.546,30 Sk (305 634,54 EUR) bez DPH a spornú faktúru vrátil ako neopodstatnenú žalobcovi. Rovnako žalovaný vrátil žalobcovi faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX na opravu s tým, že mu po sumarizácii odvysielaných bártrov vo zvyšných rokoch spolupráce zašle vyčíslenú výšku provízie ktorá žalovanému oprávnene patrí.

3. Dňa 06.07.2005 žalovaný jednostranným právnym úkonom započítal ďalšie vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré mali medzi sebou žalobca a žalovaný. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že predmetné pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje v návrhu neexistujú, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy zanikli započítaním (č.l. 61 súdneho spisu). Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení jej dodatkov 1 až 22, listy žalobcu zo dňa 31.7.2004, 11.2.2005, 13.4.2005, 11.5.2005, 1.6.2005 a 24.6.2005, listy žalovaného zo dňa 12.8.2004, 18.2.2005, 5.4.2005 (zápočet), 6.5.2005, 27.5.2005 a 6.7.2005 (zápočet), výpis účtu žalovaného za obdobie január až december 1999, výpis účtu žalobcu za obdobie január až december 2001, analýzu predaja reklamného času okruhov SRo, graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2003, graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2004, faktúry žalovaného č. XXXXX a č. XXXXX.

4. Dňa 13.06.2007 žalobca doručil súdu rozšírenie návrhu na začatie konania o 22.724.361,- Sk (754.310,60 EUR) na sumu 64.533.649,90 Sk (2.142.124,74 EUR) tak, ako je to uvedené na č.l. 125 a 126 súdneho spisu. Ako dôkazy žalobca označil faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX.

5. Uznesením č.k. 32Cb 521/05-140 zo dňa 23.07.2007 súd pripustil zmenu návrhu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.01.2008 žalovaný súdu doručil vzájomnú žalobu a vyjadrenie, kde uviedol, že spornú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18.051.610,10 Sk (599.203,68 EUR) neuznal a túto ani ako svoj riadny záväzok nezaúčtoval. Zároveň však uviedol, že žalobca vo svojej fakturácii nezohľadňoval nárok žalovaného na províziu z nefinančných plnení, na ktorú má žalovaný nárok Rovnako uviedol, že nepopiera čiastočný návrh žalobcu na zaplatenie faktúr pri zohľadnení provízie z bártrovej reklamy odvysielanej na vysielacích okruhoch žalobcu. Z uvedeného dôvodu uznal žalovaný návrh žalobcu z predmetných faktúr v celkovej výške 44.251.558,21 Sk (1.468.882,63 EUR) tak, ako sú uvedené na č.l. 148 súdneho spisu. Žalovaný vyčíslil a uplatnil svoje nároky na províziu z bártrových plnení za predchádzajúce roky zmluvnej spolupráce voči žalobcovi, ako aj províziu z reklamy odvysielanej na vysielacích okruhoch žalobcu v mesiacoch júl, august a september 2005 faktúrami č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX v celkovej výške 50.656.128,30 Sk (1.681.475,41 EUR). Listami zo dňa 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005 a 28.11.2007 žalovaný jednostranným právnym úkonom započítal vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré mali medzi sebou žalobca a žalovaný (č.l. 148 až 150 súdneho spisu). Po vykonaní posledného zápočtu zo sumy fakturovanej faktúrou č. XXXXX podľa žalovaného zostalo žalobcovi uhradiť žalovanému 3.367.606,80 Sk (111.784,07 EUR), faktúra č. XXXXX ostala žalobcovi uhradiť celá, t.j. vo výške 1.975.576,10 Sk (65 577,11 EUR) rovnako ako faktúra č. XXXXX vo výške 1.061.387.20 Sk (35.231,60 EUR), obe s úrokmi z omeškania odo dňa ich splatnosti. Podľa žalovaného žalobca tak dlží žalovanému celkom sumu 6.404.570,10 Sk (212 592,78 EUR) a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na jej zaplatenie žalovanému spolu s príslušenstvom a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil listy žalovaného zo dňa 5.4.2005, 29.9.2006, 19.10.2006, 6.7.2005, 18.7.2005, 5.12.2005 a 28.11.2007, faktúry č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, vyčíslenie monitoringu za mesiace 08/2005 a 09/2005, spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb 361/2006.

7. Dňa 28.01.2008 vydal súd Opravné uznesenie č.k. 32Cb 521/05-184 k uzneseniu 32Cb 521/2005 zo dňa 23.07.2007.

8. Dňa 14.03.2008 sa právna zástupkyňa žalobcu písomne vyjadrila k vzájomnej žalobe žalovaného, pričom uviedla, že podľa nej nie je ničím podložená a sumy, ktoré si žalovaný vykonštruoval nemajú oporu v žiadnych relevantných dôkazoch. Podľa výpočtov v protinávrhu je zrejmé, že žalovaný rátal so sumou 50.656.128,10 Sk (1.681.475,41 EUR), ale žalobca žaluje sumu 64.533.649,90 Sk (2.142.124,74 EUR) s príslušenstvom. Už z tohto výpočtu je teda podľa nej zrejmé, že žalovaný nežiada priznať viac ako uplatňuje žalobca, a už to by malo byť podľa tvrdení právnej zástupkyne žalobcu dôvodom na zamietnutie protinávrhu v plnom rozsahu. V písomnom podaní upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že provízie z bártrových plnení za predchádzajúce roky si žalovaný nikdy neuplatňoval, pretože vedel,

že na takéto plnenie právny nárok nemá. Nevyplývalo mu to totiž zo Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení a jej Dodatkov. Naopak zo znenia článku 3 odsek 3.22 vyplýva, že si bártre zmluvné strany po vzájomnej dohode nebudú účtovať. O tom, že toto ustanovenie zmluvy bolo dodržiavané svedčí aj tá skutočnosť, že za celé obdobie zmluvnej spolupráce nebola medzi účastníkmi zmluvy ani zmienka o bártrových plneniach a žalovaný si ich nikdy nefakturoval. Pritom spolupráca medzi žalobcom a žalovaným prebiehala desať rokov a žalovaný si svoje domnelé nároky začal uplatňovať až v čase, kedy mu žalobca vypovedal zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení. Je to evidentné aj z faktúr, ktorými si tieto nároky vyúčtoval a o ktorých si myslí, že sa započítali s nárokom žalobcu a uplatnil si ich v protinávrhu. Prvá faktúra žalovaného je z 05.04.2005 (5 dní od doručenia výpovede zo strany žalobcu), pričom touto faktúrou si žalovaný vyúčtoval barter za obdobie 3/01 - 12/01, a pritom muselo byť zrejmé, že aj keby mal nárok na takéto plnenie, tento by musel podporiť konkrétnymi odvysielanými reklamami na jednotlivých okruhoch Slovenského rozhlasu ale hlavne výpočtom ako k takejto sume dospel. To neurobil ani pri zaslaní faktúr žalobcovi a ani v prílohách protinávrhu takéto podklady nedoložil. Konanie žalovaného považuje právna zástupkyňa žalobcu za účelové, ktoré nie je v súlade s praxou, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Na podporu svojich tvrdení založila do spisu príklad vyúčtovania za mesiac jún 2002. Ďalej tvrdila, že sumy, ktoré si žalovaný vyúčtoval za bártre, nemohli byť ani dosiahnuté a to vzhľadom na limit vysielanej reklamy, ktorý je u žalobcu ako verejnoprávnej inštitúcie 3% z vysielacieho času. Rovnako spochybnila fakturáciu žalovaného z pohľadu ustanovení zákona o DPH a zákona o účtovníctve. Právna zástupkyňa žalobcu vzniesla námietku premlčania proti nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou. Rovnako uviedla, že žalobca ani jednu z predmetných faktúr neuznal a zaslal ich žalovanému späť. Právna zástupkyňa poukazuje na konanie 28Cb/361/2006 vedené na Okresnom súde Bratislava I a zastáva názor, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté predčasne. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd protinávrh žalovaného zamietol v celom rozsahu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca založil do spisu podklady na vyúčtovanie za mesiac jún 2002, faktúru s prílohami.

9. Dňa 04.04.2008 žalovaný písomne založil do spisu vyjadrenie k podaniu žalobcu a zmenu vzájomnej žaloby. V tomto podaní sa žalovaný podrobne vyjadril, k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.3.2008. Uviedol, že nárok žalovaného na provízie z bártrov vyplýva tak zo zmluvy ako aj z ust. § 666 obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca vyvodzuje z ust. čl. III. ods. 3.22 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení záver, ktorý je priamo v rozpore s jeho obsahom, nakoľko toto ustanovenie nerieši vysielanie reklamných spotov, informácií a oznamov v prospech tretích osôb a vôbec nerieši nárok žalovaného na províziu z bártrovej reklamy. Uviedol, že svoje pohľadávky na províziu z bártrových plnení vyčíslil už v konaní na Okresnom súde Bratislava I č.k. 28Cb 361/2006, kde žalobca výšku týchto pohľadávok vecne nespochybnil. Okresný sú Bratislava I a aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach uviedli, že žalovaný nárok na provízie z bártrových plnení má a rovnako uviedli, že otázku výšky nároku na províziu z bártrových plnení posúdili ako predbežnú otázku. Poukázal na to, že otázka práva na provízie z bártrovej reklamy nebola počas zmluvnej spolupráce žalobcu so žalovaným sporná. Bolo a je bežnou trhovou praxou, že agentúry si účtovali aj tento druh provízie. Žalovaný sa nikdy tejto provízie nevzdal, aj keď ju z dôvodu korektnej spolupráce a nedobrej finančnej situácie žalobcu neuplatňoval. Uviedol, že ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je možné v tomto prípade aplikovať. V otázke nároku na províziu z bártrov, ktorý je daný ex lege, totiž neexistuje interpretačný problém prejavu vôle zmluvných strán, ktorý je predpokladom aplikácie interpretačných pravidiel. Ďalej uviedol, že reklama bola do vysielania žalobcu zaraďovaná podľa vymedzených blokov, ktoré aj s ich možnou dĺžkou určil žalobca. Podľa týchto denných reklamných blokov boli zostavované denné scenáre. Prepočtom vysielacieho času, odvysielaného reklamného času a zákonného limitu na reklamu preukázal, že tvrdenia žalobcu o tom, že výška provízie za bártrovú reklamu nemohla byť ani dosiahnutá sú nepravdivé. K poukazovaniu žalobcu na porušovanie účtovných predpisov žalovaný uviedol, že predmetom konania nie je skúmanie dodržiavania účtovných a daňových predpisov účastníkmi sporu, čo podľa ust. § 7 vtedy platného OSP ani nepatrilo do právomoci súdu, napriek tomu však predložil súdu daňové priznania na DPH týkajúce sa období v ktorých boli faktúry vystavené, výpisy z účtovných kníh, ktorými preukázal zaúčtovanie a úhradu DPH a pohľadávok voči žalobcovi.

10. K námietke premlčania uviedol, že táto nie je opodstatnená, nakoľko započítaval provízie z nefinančných plnení za obdobie, ktoré nebolo premlčané. S poukazom na ust. § 388 ods. 2 a § 358 Obchodného zákonníka uviedol, že aj keby pohľadávky žalovaného, ktoré uplatnil ako svoju obranu v tomto konaní alebo ich započítal, boli premlčané, nemá to žiadny vplyv na možnosť ich uplatnenia týmto spôsobom. Ďalej uviedol, že najstaršia pohľadávka žalovaného, ktorú požaduje priznať je za

obdobie 08/2004. Provízia žalovaného sa zúčtovávala vo faktúre žalobcu, ktorej splatnosť bola 65 dní od vystavenia daňového dokladu (bod 4.2 Zmluvy v znení dodatku č. 8). Splatnosť faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX, za obdobie august 2004 bola dňa 18.11.2004. V tento deň bola splatná aj provízia žalovaného. Právo na zaplatenie provízie z odvysielanej bártrovej reklamy za mesiac august 2004 by sa preto v súlade s ust. § 392 Obchodného zákonníka premlčalo až dňa 18.11.2008; v každom prípade nie skôr ako 01.09.2008. Žalovaný si právo na zaplatenie sumy 6.404.570,10 Sk (212 592,78 EUR) na súde uplatnil podaním zo dňa 22.1.2008, ktoré bolo súdu doručené 23.1.2008, t.j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Ďalej uviedol, že žalovaný listom zo dňa 13.03.2008 jednostranným právnym úkonom započítal vzájomné pohľadávky na úhradu úrokov z omeškania spôsobilé na započítanie, ktoré mali medzi sebou žalobca a žalovaný (č.l. 314 súdneho spisu). Písomným podaním žiadal, aby súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 6.404.570,10 Sk (212.592,78 EUR) s 13 % ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 3.367.606,80 Sk (111.784,07 EUR) od 18.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 1.975.576,10 Sk (65 577,11 EUR) od 22.08.2006 do zaplatenia a zo sumy 1.061.387.20 Sk (35.231,60 EUR), od 22.09.2006 do zaplatenia a sumu 142,10 Sk (4,72 EUR) všetko do troch dní právoplatnosti rozsudku.

11. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil výsluch svedkov M. V., P. F., Ing. D. T., tabuľku reklamných blokov na S1 2004, denné scenáre za obdobie od 03/2001 do 09/2005 v elektronickej podobe, daňové priznania na DPH, výkazy DPH a výpisy z účtu žalovaného za obdobia 03/2005, 05/2005, 10/2005, 06/2006 až 09/2006, výpis z účtovných kníh žalovaného o zaúčtovaní faktúr XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, faktúru žalobcu č. XXXXXXXXXX za 08/2004, listy žalovaného zo dňa 29.09.2006, 19.10.2006, 13.03.2008, vyčíslenie monitoringu za mesiace 08/2005 a 09/2005, spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb 361/2006.

12. Súd uznesením zo dňa 24.04.2008 č. 32Cb 521/2005-349 pripustil zmenu vzájomnej žaloby žalovaného návrhu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

13. Listom zo dňa 05.05.2008 doručeného súdu dňa 06.05.2008 žiadala právna zástupkyňa žalobcu o vydanie opravného uznesenia z dôvodu, že zistila, že v jej písomnom podaní a následne aj v uznesení súdu je chyba v počítaní, resp v písaní. Z vyššie uvedených dôvodov požiadala súd o vydanie opravného uznesenia, v ktorom súd opraví celkovú sumu vo výroku tak, že pripustí zmenu petitu nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 69.533.649,90 Sk spolu s 0,02 % úrokom z omeškania podľa rozpisu uvedeného v uznesení súdu zo dňa 23.07.2007 Súd uznesením zo dňa 14.05.2008 č. 32Cb/521/2005-358 pripustil zmenu petitu žaloby tak ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

14. Podaním doručeným súdu dňa 13.05.2008 žiadal žalobca vykonať dokazovanie výsluchom svedkov PhDr. Q. T., Ing. V. W., Mgr. F. K..

15. Podaním zo dňa 13.05.2008 doručeným súdu dňa 14.05.2008 sa žalobca vyjadril k podaniu žalovaného zo dňa 04.04.2008. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje úhradu faktúr, ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti, na základe čoho mu bola daná výpoveď zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Následne návrh rozšíril pričom podľa jeho tvrdenia žalovaný finančné plnenie zo strany zadávateľov reklamy obdržal a finančné prostriedky žalobcovi nevyplatil a protiprávne ich zadržal, nakoľko v čase dania výpovede neexistovali faktúry, ktorými by si uplatnil svoje domnelé nároky z bártrových plnení. Vzájomný návrh žalovaného, ktorý súd pripustil, nie je podľa jeho názoru v súlade s vtedy platným ust. § 98 OSP, nakoľko žalovaný nenavrhuje prisúdiť viac, ako si uplatnil žalobca. Z toho dôvodu mal súd podľa jeho názoru posudzovať tento prejav žalobcu len ako obranu proti žalobe. Ďalej uviedol, že žalovaný nemá nárok na províziu z bártrových obchodov ani podľa § 666 Obchodného zákonníka, nakoľko aj keď mal žalobca nárok na plnenie inej ako finančnej hodnoty voči zadávateľovi reklamy, so žalovaným vzájomne účtoval iba reklamu za finančné plnenie. Žalobca sa nezavial poskytnúť žalobcovi celý reklamný čas, preto mohol vo zvyšku odvysielať reklamy za iné ako finančné plnenie. Iného obchodného zástupcu nepoužil, preto nebola splnená podmienky podľa § 666 obchodného zákonníka. Poukázal na to, že žalovaný fakturáciu provízie za bártrové obchody ničím nedoložil. Zotrval na tvrdení, že konanie o zaplatenie odstupného malo byť prerušené a poukázal na podanú ústavnú sťažnosť a mimoriadne opravné prostriedky. K rozsahu odvysielanej reklamy uviedol, že nenamietal rozsah odvysielanej reklamy, ale to, či v tomto reklamnom čase mohol byť na základe platných cenníkov vôbec dosiahnutý taký finančný objem provízie za finančné aj nefinančné plnenia za odvysielanú reklamu

vzhľadom na existujúce cenníky. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca založil do spisu listy žalobcu zo dňa 13.08.2004, 23.08.2004, 15.03.2005, 31.03.2005, 13.04.2005, 05.05.2005, 09.05.2005, 31.05.2005 a 07.06.2005 e-mailovú správu žalobcu zo dňa 12.11.2004, listy žalovaného z 24.08.2004, 22.05.2005 a 19.04.2005.

16. K podaniu žalobcu uvedenému v predchádzajúcom bode sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 10.06.2008, kde uviedol, že posúdenie podania žalovaného ako vzájomného návrhu (žaloby) súdom bolo správne, nakoľko požadoval prisúdiť viac ako žiada žalobca, súd musí považovať tento jeho prejav za vzájomnú žalobu, nakoľko v opačnom prípade by súd nerozhodol o celej prejednávanej veci. K nároku na provízie z bártrov uviedol, že z podstaty bártrového plnenia vyplýva, že poskytovatelia inej protihodnoty plnili vždy priamo žalobcovi, nakoľko plnenie prostredníctvom žalovaného nemalo zmysel. Žalovaný bol výhradným obchodným zástupcom žalobca pri predaji reklamného času, na vysielacích okruhoch S1, S2 a Rock FM, z čoho vyplýva, že výhradné obchodné zastúpenie sa vzťahuje na celý reklamný čas na dohodnutých vysielacích okruhoch. S poukazom na ust. § 666 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca nebol obmedzený uzatváraním obchodov na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie bez súčinnosti obchodného zástupcu, avšak pokiaľ si v zmluve nedohodol, že tak môže robiť bez nároku obchodného zástupcu na províziu z týchto obchodov, patrí obchodnému zástupcovi provízia tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou. V zmluve nie je uvedené aký rozsah vysielacieho času si žalobca ponecháva na uzatváranie obchodov bez súčinnosti obchodného zástupcu a bez nároku obchodného zástupcu na províziu z týchto obchodov. Uviedol, že stranám sporu bolo známe, že žalovaný má nárok na províziu z bártrových plnení. Žalovaný pristúpil k jej uplatneniu až v čase, keď žalobca ako prvý porušil nepísané dohody medzi účastníkmi sporu. Ohľadom rozsahu odvysielanej reklamy a výšky nároku na províziu žalovaný poukázal, že pokiaľ žalobca tvrdí, že výška provízie za bártrovú reklamu uplatnená žalovaným nemohla byť ani dosiahnutá, je vzhľadom na princíp kontradiktórnosti konania zaťažený dôkazným bremenom tohto tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Ako dôkaz uvádzal žalovaný opätovne spis tunajšieho súdu sp. zn. 28Cb 361/2006.

17. Na pojednávaní konanom dňa 15.07.2008 právni zástupcovia strán predniesli svoje návrhy v súlade s písomnými podaniami s tým, že žalovaný naviac uplatnil ďalšiu kompenzačnú námietku - započítací prejav voči pohľadávkam žalobcu uplatneným v tomto konaní, keď uplatnil voči týmto pohľadávkam svoje pohľadávky v celkovej výške 21.429.648,- Sk (711.334,00 EUR), spočívajúce v nároku na zaplatenie provízií z bártrových obchodov aj za obdobie ktoré predchádzalo marcu 2001. Ide o obdobie od mája 1995 do februára 2001. Súd na tomto pojednávaní vykonal dôkazy výsluchom svedkov PhDr. Q. T., Ing. W. a Mgr. K.. PZ žalovaného do spisu krátkou cestou založil dôkaz - e-mailovú komunikáciu medzi právnym zástupcami strán JUDr. V. a Mgr. M., Objemy reklamy v médiách za roky 1996 až 2005 a kópie príslušných pasáží z časopisu Stratégie.

18. Podaním zo dňa 25.07.2008 sa žalobca vyjadril k dôkazu predloženému žalovaným na pojednávaní dňa 15.07.2008 - Objemy reklamy v médiách za roky 1996 až 2005 a kópie príslušných pasáží z časopisu Stratégie. Žalobca uviedol, že tento doklad je vo finančnom vyjadrení iba veľmi hrubý odhad, bez zohľadnenia zliav a rozlíšenia bártrovej reklamy a reklamy za finančné plnenie. Médiá ho nepoužívajú na porovnanie skutočných tržieb. Nie sú ti zohľadnené ani koeficienty pri bártrovej reklame, self promo ani cross promo. Taktiež poukázal na to, že nie je akceptovateľné, ak žalovaný žiada províziu za reklamy, z ktorých sám profitoval, t.j. z reklamy, kde sa spolu s prezentáciou produktu alebo značky žalobcu prezentovali aj služby, alebo značka žalovaného. Uviedol, že žalobca nemôže žiadny odhad, ani odborný, uznať ako doklad k prípadnému finančnému plneniu. Žalobca uviedol, že pri posudzovaní práva žalovaného na províziu z bártrových plnení je nevyhnutné posudzovať každý jeden obchodný prípad z týchto hľadísk:

- či realizáciou bártrového obchodu získal profit len žalobca, alebo aj žalovaný, či len žalovaný

- či sa o realizáciu bártrového obchodu žalovaný skutočne zaslúžil, teda či vynaložil vlastnú prácu, čas, know how, či použil vlastné kontakty na uzatvorenie tých bártrových zmlúv, ktoré má riadne evidované žalobca

- či PSMA môže svoj údajný nárok na províziu z bártrových plnení doložiť relevantnými dokladmi.

19. Žalobca spochybnil, že problémy v spolupráci nastali až v roku 2004 v dôsledku nesplnenia dohodnutého objemu príjmov z reklamy za rok 2003 kvôli poklesu počúvanosti vysielacích okruhov SRo.

Podľa neho pri zmluvnom dohodnutí objemov reklamy na rok 2003 musel žalovaný rátať s celkovým trendom na trhu a musel vopred vedieť, či má garantované kontrahovanie veľkých reklamných balíkov inak by pristupoval k záväzku nezodpovedne žalobcu zavádzal. Pokles príjmov z predaja reklamného času v období 2003, 2004 a 2005 bol podľa žalobcu spôsobený subjektívnou zmenou postoja žalovaného k zmluvnému partnerovi. Na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkaz - tabuľku, z ktorej vyplýva rast objemu čistých výnosov z reklamy od doby, kedy začala reklamný čas žalovaného predávať dcérska spoločnosť SRo - Média SRo, s.r.o., teda od 2. polroku 2006, a to napriek kontinuálnemu poklesu počúvanosti.

20. K podaniu žalobcu uvedenému v predchádzajúcom bode sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.08.2008. Uviedol, že Objemy reklamy v médiách za roky 1996 až 2005 a kópie príslušných pasáží z časopisu Stratégie založil do spisu z dôvodu, aby preukázal, že výška provízie za bártrovú reklamu mohla byť dosiahnutá aj vzhľadom na obmedzený rozsah reklamného vysielacieho času žalobcu, čo dokladoval aj číselným vyjadrením. Taktiež uviedol, že objemy reklamy v médiách podľa časopisu Stratégie nepoužil ako podklad k výpočtu provízie. Vychádzal iba z dokladov, ktoré boli medzi sporovými stranami odsúhlasené, pričom provízia žalovaného sa vždy účtovala z cenníkovej ceny reklamy bez zohľadnenia klientskych zliav. Poukázal na to, že táto skutočnosť vyplýva aj z faktúry predloženej žalobcom ako údajnej vzorovej faktúry za jún 2002 (č. l. 198 a nasl.). Žalovaný si neuplatňoval províziu z reklám, kde žalobca uverejňoval vlastné oznamy alebo promoval svoje služby alebo značku. Žalobca rovnako nepoužíval reklamný priestor u zmluvných médií pre svoje účely na prezentáciu za bárter. Svoju značku žalobca uvádzal u zmluvných médií len v prípade, ak účtovný bárter v celom rozsahu pre zabezpečoval, a to vždy iba formou min. zápisu na spodku danej inzercie čo dokladovala priloženými dôkazmi. žalovaný zabezpečoval pre žalobcu všetky bártre, aby žalobca nemusel robiť výberové konania podľa zákona o verejnom obstarávaní, urýchlil sa proces realizácie. Žalovaný si každý mesiac so žalobcom riadne odsúhlasovali realizáciu každého obchodného prípadu. Žalovaný si nárokuje províziu len z bártrovej reklamy z ktorej profitoval žalobca. Vlastnú reklamu si žalovaný sám platil. Žalovaný uviedol, že sa zaslúžil o realizáciu každého obchodu. Zaslúžil, pričom poukázal na svedeckú výpoveď pani Kobárovej, ako aj vyjadrenie samotného žalobcu. Žalovaný v každom prípade dohodol podmienky, pripravil mediaplány, zabezpečil grafické podklady a tiež podklady do účtovníctva žalobcu. Záverom žalovaný poprel tvrdenie, že tvrdenie žalobcu, že pokles príjmov zapríčinila subjektívna zmena jeho postoja voči žalobcovi. Poukázal na to, že vplyv počúvanosti vysielacích okruhov SRo na garantovaný príjem z reklamy je upravený v bode 4.9. zmluvy v znení dodatku č. 19.

21. S podaním predložil žalovaný súdu nasledovné dôkazy: tabuľka výpočtu objemu reklamy v rokoch 2001 - 2005 na okruhoch Rock FM Rádio (Rádio_FM) a Rádio Slovensko, výňatok z výročnej správy žalobca za rok 2007 - str. 61, zmluva medzi žalovaným a Spoločnosť 7 PLUS s.r.o. na bártrovú mediálnu kampaň žalobcu, vizuál zverejnenej reklamy + typická faktúra, vizuál zverejnenej reklamy (inzercie) v rámci účtovnej bártrovej mediálnej kampane žalobcu - 2x, rovnaký vizuál zverejnenej reklamy (inzercie) bez uvedenia obchodného mena žalovaného, žiadosť riaditeľa marketingu žalobcu o riešenie bártrovej billboardovej kampane, kampaň žalovaného v mesačníku STRATEGIE, faktúra od Stratégie riadne zaplatená ako aj grafické podklady od Proimage (litografie) riadne zaplatené, objednávka a faktúra TARGO Promotion - rádiá s logom žalovaného, faktúra od spoločnosti PROIMAGE na litografie žalobcu v jeho kampani, návrh mediálnych printových partnerov žalobcu v roku 2001, mailová správa do SLOVAK GOLF REVUE s rekapituláciou návrhu bártrovej spolupráce a poukázal na dôkazy založené v spise - faktúra žalobcu č. 7111000505, list žalobcu zo dňa 23.8.2004.

22. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2008 vykonal súd dôkazy výsluchom svedkov M. V., Ing. D. T., P. F.. Žalobca navrhol ako ďalší dôkaz výsluch Ing. X..

23. Na pojednávaní konanom dňa 10.12.2008 vykonal súd dôkazy výsluchom svedkov Ing. S. X., Ing. A. M., JUDr. T. B., vypočul štatutárneho zástupcu žalobcu, PhDr. V. D., konateľa žalovaného F. S.. Právna zástupkyňa žalobcu založila do spisu mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR a uznesenie o odložení vykonateľnosti rozhodnutí vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 28 Cb 361/2006. Právny zástupca žalovaného založil do spisu prehľad bártrov od roku 1995, cenníky a scenáre od roku 1995, Výročnú správu žalobcu, k vzorovým podkladom za jún 2002, ktoré zakladal žalobca ako vzorovú faktúru založil do spisu kompletné podklady tak, ako bol medzi sporovými stranami zúčtovaný mesiac jún 2002, pričom takto boli zúčtované všetky mesiace, list žalovaného zo 4.8.2005, Dodatok č. 1 a č. 3 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorý rieši požiadavku žalobcu na bártrové plnenia zo

strany žalovaného, vzorové vyúčtovania za rok 2005, ktoré boli podkladom na vzájomné zúčtovanie, čestné prehlásenie Dr. C. a Ing. M. spísané vo forme notárskej zápisnice, pričom ich navrhol vypočuť ako svedkov. Súd návrh na doplnenie dokazovania vypočutím týchto svedkov zamietol, vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečných návrhoch právnych zástupcov strán vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

24. Súd odôvodnil svoj rozsudok tým, že po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 17.03.1995 uzatvoril žalobca a žalovaný Zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení, predmetom ktorej bola úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami pri predaji vysielacieho času Slovenského rozhlasu určeného na reklamu, pri garancii ročného príjmu z predaja vysielacieho času a pri naplnení podmienok obchodného zastúpenia Slovenského rozhlasu. Uplatnené nároky žalobcu a žalovaného posudzoval podľa § 261 ods. 1, § 1, § 266 ods. 1, 2, § 665 a § 666 Obchodného zákonníka. Podľa súdu ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení expressis verbis nárok žalobcu na províziu z bártrových obchodov ani nepriznávajú, ani nevylučujú a výkladom, použitím výkladových metód uvedených v § 266 Obchodného zákonníka uzavrel, že výkladom ustanovení zmluvy možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný nárok na províziu z bártrových obchodov nemá. Zmluva totiž neviaže výšku provízie na konkrétny uzavretý obchod, ale na celkový dosiahnutý obrat (ustanovenia 4.6 a 4.7 Zmluvy o obchodnom zastúpení), pričom výhoda získaná bártrovým obchodom za umiestnenie reklamy výšku obratu neovplyvní, resp. nemusí ju ovplyvniť. Podľa súdu ani pri výklade obsahu zmluvy podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvné strany nikdy počas dlhoročného fungovania zmluvného vzťahu nevykladali zmluvu o obchodnom zastúpení tak, že by žalobca mal nárok na províziu z tzv. bártrových obchodov. Ustanovenia 4.6 a 4.7 Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení je podľa súdu prvej inštancie nutné vyložiť tak, že provízia má byť vypočítaná výlučne z peňažných obchodov, čo vyplýva zo správania sa zmluvných strán po uzavretí zmluvy a následnej praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli. Zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení neobsahuje parametre a ďalšie podmienky prípadného výpočtu provízie z tzv. bártrových obchodov. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I č. k. 28Cb/361/2006, následne pred Krajským súdom v Bratislave v konaní č. k. 3Cob/160/07-652 vyhodnotil súd tak, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci prvostupňovým, ako aj odvolacím súdom, čo sa týka posúdenia predbežnej otázky, že žalovaný mal nárok na províziu aj z bártrových obchodov a táto otázka podľa názoru súdu, nemala byť v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I č. k. 28Cb/361/2006 a následne Krajským súdom v Bratislave v konaní č. k. 3Cob/160/07 ako otázka predbežná vôbec riešená a k jej riešeniu došlo predčasne. Vzájomný návrh žalovaného súd prvej inštancie považoval za účelový z dôvodu, že žalovaný súdu nedoložil dodatočné daňové priznanie, z ktorého by bolo jasné, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k Daňovému úradu, pričom podľa súdu žalovaný porušil účtovné predpisy. Zápočty žalovaného vyhodnotil súd ako nepodložené. K faktúre žalobcu č. XXXXXXXXXX na sumu 18.151.610,10 Sk (602.523,07 EUR) uviedol, že práve neuhradenie tejto faktúry bolo výpovedným dôvodom z dôvodu hrubého porušenia zmluvy zo strany žalobcu. Súd uzavrel, že žalovaná suma s príslušenstvom patrí na základe predložených dôkazov žalobcovi a žalovaný ju neoprávnene zadržiava. Žalovaný prijal finančné plnenia od zmluvných klientov, ktorí za reklamu odvysielanú v Slovenskom rozhlase riadne zaplatili na jeho účet, no žalovaný finančné prostriedky takto získané, ktoré mal podľa zmluvy odviesť Slovenskému rozhlasu zadržiava. Podľa súdu žalovaný ako výhradný obchodný zástupca mohol disponovať reklamným časom žalobcu aj pre vlastné potreby, mohol teda uzatvárať aj také bártrové obchody, z ktorých profitoval on sám. Žalobca počas trvania Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení nežiadal úhradu za takto použitý a využitý reklamný čas a súd prvej inštancie považoval za neakceptovateľné, ak si žalovaný nárokuje provízie z mediálnych bártrových plnení, z ktorých len sám žalovaný profitoval. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

25. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32Cb/521/05-599 zo dňa 10.12.2008 v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne, vzájomnému návrhu žalovaného v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalovanému náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to i pokiaľ ide o odvolacie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.

2 písm. d/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že v zmysle zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení § 652 ods. 1 a § 666 Obchodného zákonníka obchodný zástupca mal nárok na províziu za všetky obchody dojednané a uzavreté obchodným zástupcom, t. j. aj za obchody, kde protihodnota nebola poskytnutá vo forme finančnej, tzv. bártre, a to dokonca aj za obchody uzavreté samotným zastúpeným, keďže išlo o výhradné obchodné zastúpenie. Reklama bola na účely zmluvy definovaná ako cielené oznámenie vo vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu, určené na podporu podnikania alebo na dosiahnutie iného účinku určeného zadávateľom reklamy, ktorému Slovenský rozhlas poskytne prostredníctvom obchodného zástupcu vysielací čas za odplatu alebo za inú protihodnotu. Sponzorovaním sa rozumel akýkoľvek príspevok vo vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu, poskytnutý fyzickou alebo právnickou osobu prostredníctvom obchodného zástupcu na priame alebo nepriame financovanie relácií, za účelom propagácie mena, továrenskej alebo obchodnej známky, známky služieb alebo postavenia takej osoby.

26. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je jasné, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal so skutočnosťami a výpoveďami svedkov, preukazujúcimi iný skutkový stav ako ho nejasne prezentuje súd prvej inštancie a opodstatnenosť protinároku žalovaného. Rozsudok je v tejto časti podľa žalovaného nepreskúmateľný rovnako, ako je nepreskúmateľný v časti právneho posúdenia veci. Súd opomenul do spisu založené dôkazy a výpovede svedkov potvrdzujúce výšku nárokov žalovaného a dôkazy predložené žalovaným vôbec právne nevyhodnotil. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá postupu vyplývajúceho z ustanovenia § 132 O.s.p. Nezohľadnil podstatné časti výpovede svedkov preukazujúce skutočnosť, že medzi sporovými stranami bola skutočnosť nároku žalovaného na províziu z bártrov nesporná, spôsob odsúhlasenia reklamy, skutočnosť, že požiadavky na realizáciu bártrovej reklamy boli zo strany SRo a žalovaný zabezpečoval jej realizáciu, skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov. Žalovaný každé svoje tvrdenie ohľadne skutkového stavu doložil dôkazmi. Žalovaný ďalej namietol, že súd prvej inštancie jeho nárok na províziu z nefinančných plnení nesprávne právne posúdil. Súd mal pred aplikáciou § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvu posúdiť podľa ustanovení § 652 ods. 1, § 659 ods. 1 a § 666 Obchodného zákonníka. Súd podľa žalovaného nesprávne aplikoval aj § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď uviedol, že „provízia má byť vypočítaná výlučne z peňažných obchodov, čo vyplýva zo správania sa zmluvných strán po uzavretí zmluvy a následnej praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli". Zo zmluvy a zo zákona vyplýva nárok na provízie aj z bártrov. Na vznik a existenciu nároku nemá vplyv skutočnosť, že oprávnená strana si tento nárok po určitú dobu neuplatňuje. Vyvodiť neexistenciu tohto nároku, resp. privodiť jeho zánik nie je možné na základe neuplatňovania, ale len spôsobom podľa zmluvy alebo zákona, v danom prípade podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka (písomné vzdanie sa práva alebo odpustenie dlhu). K takému to úkonu však nedošlo. Žalovaný ďalej namietol nesprávnu aplikáciu výkladového pravidla podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. V prvom rade mal súd prvej inštancie, pokiaľ ide o nárok na provízie z nefinančných plnení, pri použití výkladových pravidiel skúmať úmysel konajúcich osôb, ktoré predmetnú zmluvu o obchodnom zastúpení v roku 1995 uzatvárali. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvné strany nikdy počas dlhoročného fungovania zmluvného vzťahu nevykladali zmluvu o obchodnom zastúpení tak, že by žalobca mal nárok na províziu z tzv. bártrových obchodov, podľa žalovaného nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Obchody, o ktorých je subjekt povinný účtovať ako o prijatom plnení ovplyvňujú jeho obrat. Každé plnenie nahrádzajúce peňažné plnenie vstupuje danému subjektu do obratu ako súčasť jeho výnosov.

27. Žalovaný rovnako v odvolaní uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal preukázaním žalobcom uplatneného nároku. Namietal, že žalobcom uplatnená suma nevyplýva zo skutočností, uvádzaných v žalobe. Nedá sa určiť ako žalobca k fakturovaným sumám dospel, a ktorá odvysielaná reklama, resp. reklamný čas je fakturovaný. Súd sa mal zaoberať aj otázkou preukázania nároku, vzhľadom na odvysielanú reklamu a inkasované tržby žalovaným. Súd prvej inštancie tiež nevysporiadal s námietkou, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená neoprávnene, lebo je v rozpore so zmluvou a zákonom. Neúplné odôvodnenie robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným, resp. nespĺňajúcim všetky zákonné náležitosti rozsudku. V záujme nastolenia spravodlivosti medzi účastníkmi konania, mal podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie prihliadnuť na objem bártrových obchodov, ktorý v niektorých rokoch dokonca trojnásobne prevyšoval objem platenej reklamy a na náročnosť zabezpečovania týchto obchodov. Podľa žalovaného je nespravodlivé, že žalovaný nemá podľa názoru súdu prvej inštancie nárok na provízie z nefinančných plnení, hoci tieto plnenia zabezpečoval pre žalobcu v rovnakom, resp.

dokonca aj vo väčšom rozsahu ako platenú reklamu, a s rovnakým stupňom náročnosti práce spojenej s ich zabezpečovaním ako pri platenej reklame, hoci žiadne ustanovenie zmluvy ani zákona jeho nárok na províziu nevylučujú.

28. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu si žalovaný vykladá § 666 Obchodného zákonníka účelovo, pretože žalobca nikdy neuzatváral obchody bez súčinnosti obchodného zástupcu. Všetky reklamy, ktoré sa vysielali, boli na základe zmlúv, ktoré uzatváral žalovaný. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Žalovaný uviedol zavádzajúce tvrdenie o bežnosti provízie z bártrovej reklamy poukazom na vyplácanie tejto provízie dcérskej spoločnosti Média SRo, s. r. o., pretože v rozhodnom období rokov 1995 - 2005 táto spoločnosť neexistovala a tejto spoločnosti žalobca takéto provízie nevyplácal. Žalobca sa ďalej vo svojom vyjadrení plne stotožnil s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že čestné prehlásenie PhDr. C. je prinajmenšom zmätočné a účelové, pretože, ak by v čase uzatvárania zmluvy bolo prejavom vôle oboch strán uznanie nároku na províziu z bártrovej reklamy, uviedli by to explicitne do zmluvy. Za nadbytočný žalobca označil aj rozbor právneho posúdenia nároku z pohľadu zachovania eurokonformného výkladu smernice Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18. 12. 1996. Faktúry vystavené žalovaným boli v rozpore s praxou, ktorú si strany medzi sebou dohodli. Naopak faktúry vystavované Slovenským rozhlasom boli z odsúhlasených údajov a bola v nich zohľadnená aj provízia žalovaného, ktorú si pri vzájomnom odsúhlasovaní uplatnil. Faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená na základe Dodatku č. 18 k Zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení a ani jedna zo strán nepodala návrh na vyslovenie neplatnosti tohto dodatku. Čestné prehlásenie Mgr. M. žalobca označil pre toto konanie za nadbytočné a nič nehovoriace. Osvedčuje len, že sa viedli rokovania po podaní výpovede zmluvy o riešení vzájomných nárokov zápočtom. K žiadnej dohode, ktorá by vyústila do písomného prejavu vôle oboch strán však nedošlo. Ako nepoužiteľnú argumentáciu označil argumentáciu žalovaného k tomu, že súd nezohľadnil skutočnosť, že bártrovej reklamy bolo viac ako platenej. Podľa žalobcu toto okrem výpovede Ing. M. nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Žalovaný mal teda skôr rokovať o uzavretí dodatku k zmluve, ktorý by zakotvoval právo na provízie z bártrových plnení, a nie až po výpovedi zmluvy. Ďalej žalobca uviedol, že náhradu trov konania, resp. špecifikáciu trov si uplatnil včas - do troch dní od vyhlásenia rozsudku (dňa 12.12.2008) a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti považuje za správne.

29. V priebehu odvolacieho konania, na základe § 23 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska došlo ku dňu 01.01.2011 k zrušeniu Slovenského rozhlasu, IČO: 00 167 355, ktorý bol pôvodne účastníkom tohto konania na strane žalobcu, a zároveň došlo aj k zrušeniu Slovenskej televízie. Ich právnym nástupcom sa stal Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480 a prebral všetky ich práva a povinnosti. Dňom 13.01.2011 došlo z tohto dôvodu k dobrovoľnému výmazu Slovenského rozhlasu, IČO: 00 167 355 z obchodného registra (obchodný register, vedený pri Okresnom súde Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 28/B), čím pôvodný žalobca zanikol, t. j. stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti i procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd preto po strate spôsobilosti na práva a povinnosti pôvodného žalobcu - Slovenský rozhlas v odvolacom konaní pokračoval podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, ktorým je Rozhlas a televízia Slovenska.

30. Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného podané proti rozsudku vo veci samej je dôvodné. Odvolací súd skonštatoval, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje presvedčivé a riadne odôvodnenie, spĺňajúce kritériá definované v § 157 ods. 2 O.s.p., ako to správne namieta žalovaný vo svojom odvolaní. V predmetnej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nedal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, neobsahuje vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s tvrdeniami žalovaného, uvedenými v priebehu prvostupňového konania voči žalobe, ako aj o nároku, ktorý si uplatnil vo vzájomnej žalobe, resp. v obrane proti žalobe. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zásadnou námietkou žalovaného, že zo žaloby a ani z priebehu celého prvostupňového konania sa nedá zistiť, ako žalobca dospel k fakturovaným sumám, a za ktorú odvysielanú reklamu žalovanému faktúry vystavil. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že suma, na plnenie ktorej súd prvej inštancie žalovaného zaviazal, je sumou, ktorú prevzal od klientov za odvysielanú reklamu, a teda, že by túto sumu bol povinný podľa bodu 4.2 a 4.5 predmetnej Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení žalobcovi poukázať. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie

vysporiadal s námietkou žalovaného o neoprávnenosti nároku, ktorý bol vyfakturovaný faktúrou č. 7111002121 vo výške 18.151.610,10 Sk (v prepočte 602.523,07 eura). Podľa odvolacieho súdu bola tiež dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by za odvysielanú reklamu v Slovenskom rozhlase žalovaný prijal finančné plnenie od klientov, ktoré by zadržiaval a používal na svoje účely. Rovnako zo žiadneho dôkazu vykonaného v rámci prvostupňového konania nevyplýva záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný si nárokuje provízie z mediálnych bártrových plnení, z ktorých len sám žalovaný profitoval. Za nesprávne a predčasné konštatovanie súdu prvej inštancie odvolací súd označil aj konštatovanie, že výkladom ustanovení zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení mohol jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný nemá nárok na províziu z bártrových obchodov, nakoľko sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami a výpoveďami svedkov, z ktorých vyplýva opačný záver k dôvodnosti nároku na províziu za tzv. bártrové obchody. Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jasné, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď zasielanie faktúr žalovaným žalobcovi považoval za odlišné od praxe, zavedenej zmluvnými stranami počas trvania zmluvy. Odvolací súd tiež vytkol pochybenia v odôvodnení náhrady trov konania.

31. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie svoje nové rozhodnutie vo veci riadne zdôvodní. V odôvodnení sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania, so všetkými vykonanými dôkazmi, pričom uvedie, ktoré navrhované alebo predložené dôkazy nevykonal a prečo, ako aj vyhodnotí, akými úvahami sa spravoval pri prijatí svojich záverov. Predovšetkým posúdi platnosť Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995, vykoná výsluch svedkov: PhDr. Q. C., Ing. M. V., Mgr. W. M.. Súd prvej inštancie mal zistiť, za aké reklamy Slovenský rozhlas vystavil faktúry, uvedené v žalobe a jej doplneniach, a či ide o reklamy, za ktoré žalovaný prijal od klientov finančné plnenie alebo inú protihodnotu. Ďalej posúdi nárok žalobcu uvedený vo faktúre č. XXXXXXXXXX a v tejto súvislosti posúdi aj okolnosti uvedené v bode 4.9 zmluvy v znení Dodatku č. 19, teda vyhodnotí, či zo znenia zmluvných ustanovení vyplýva priamy nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie rozdielu medzi inkasovanými a plánovanými finančnými príjmami z predaja reklamného vysielacieho času alebo nie a uvedie, z čoho k prijatému záveru dospel. Po vyriešení otázky platnosti zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení a dĺžky jej trvania, sa súd prvej inštancie vysporiada s otázkou, či prináleží žalovanému odmena i za tzv. bártrové obchody, a to posúdením tejto otázky vzhľadom na vôľu účastníkov zmluvy a prax, ktorú medzi sebou zaviedli, ako aj vzhľadom na obsah zmluvy a definície pojmov pre potreby zmluvy v bodoch 1.3 a 1.4 zmluvy v spojení s bodom 3.2 zmluvy a z pohľadu § 652 ods. 1, § 659 až § 662 Obchodného zákonníka. Odvolací súd mal za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by nárok žalovaného na zaplatenie provízie podľa Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení závisel od skutočnosti, či bola za poskytnutý vysielací čas určený na reklamu alebo sponzoring dojednaná finančná odplata alebo iná protihodnota. Podstatným je, či žalovaný ako obchodný zástupca vykonal dohodnutú činnosť alebo nie (body 1.3 a 1.4 zmluvy v spojení s bodom 3.2 zmluvy). Body 4.6 a 4.7 Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení potom upravujú spôsob určenia výšky provízie. Podľa § 666 Obchodného zákonníka (keďže predmetná zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení neobsahuje niečo iné), má žalovaný ako výhradný obchodný zástupca nárok aj na províziu za obchody, na ktoré sa síce vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie, ale boli uzavreté bez jeho súčinnosti akoby takýto obchod bol uzavretý s jeho súčinnosťou. 32. V súvislosti s odvysielanou tzv. bártrovou reklamou súd prvej inštancie vyhodnotí výpovede svedkov Ing. V., Ing. T., Ing. F. a Ing. M., ktorí uviedli, že v rámci mesačného zúčtovania si sporové strany vždy odsúhlasili aj rozsah a cenu bártrovej reklamy. Taktiež vykoná ako dôkaz a vyhodnotí žalovaným predložené denné scenáre, cenníky a súpisy bártrovej reklamy. Následne posúdi započítacie prejavy žalovaného ako súčasť jeho obrany voči pohľadávke žalobcu, ktorú súd prvej inštancie v novom konaní vyhodnotí ako dôvodnú, ako aj vzájomnú žalobu žalovaného v časti prevyšujúcej oprávnené nároky žalobcu. Uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa aj s tvrdením žalovaného, týkajúceho sa výkladu § 659 ods. 1 a § 666 Obchodného zákonníka v súlade so smernicou Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18. decembra 1986, prípadne aj s ďalšími novými návrhmi dôkazov a tvrdení, či námietok oboch účastníkov konania v ďalšom prejednaní veci po jej vrátení z odvolacieho súdu.

33. Po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie súd vytýčil pojednávanie na deň 07.03.2013, na ktorom po zrekapitulovaní dôvodov zrušenia predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o vypočutie svedkov, p. V. bol vypočutý v predchádzajúcom konaní a podľa toho sa vyjadril ku všetkým okolnostiam a nepovažuje za potrebné aby bol znovu vypočutý. K faktúre č. XXXXXXXXXX uviedol, že z ods. 4.4 zmluvy jasne vyplýva že žalovaný garantoval minimálny

mesačný príjem z reklamy a ods. 4.4. sa jednotlivými dodatkami upravoval vo vzťahu ku konkrétnej situácii za jednotlivé roky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca preukázal opodstatnenosť faktúr, nakoľko bez odsúhlasenia plnení zo strany žalobcu a žalovaného nemohli byť takéto faktúry vôbec vystavené. Žalovaný žiadnu z faktúr okrem tej spornej faktúry č. XXXXXXXXXX nikdy žalobcovi nevrátil. Žalovaný poukázal na tie časti rozhodnutia odvolacieho súdu, kde súd uvádza, že zo žaloby ani z priebehu doterajšieho konania nie je možné zistiť ako žalobca dospel k fakturovaným sumám a za ktorú odvysielanú reklamu ich vystavil. Má za to, že žalovaný odôvodnenosť svojej fakturácie preukázal, a to CD a ostatnými dôkazmi založenými v spise. Ide o denné scenáre, krížovky a iné doklady ktoré sa nachádzajú v spise v listinnej a elektronickej podobe na CD. Tieto doklady preukazujú celý žalovaným uplatňovaný nárok. Poukázal aj na skutočnosť že krajský súd poukázal aj na fakt, že žalovaný sa provízie z bártrovej reklamy nikdy nevzdal ale existovala džentlmenská dohoda že účtovanie tejto reklamy sa odsunie. K spornej faktúre č. XXXXXXXXXX poukázal na skutočnosť, že Krajský súd dal žalovanému za pravdu, čo sa týka právneho posudzovania oprávnenosti vystavenia tejto faktúry. Ohľadom opätovného vypočutia svedka p. Miku, žalovaný zhodne uviedol, že nepovažuje za nevyhnutné opakovať výsluch tohto svedka. K nároku na zaplatenie provízie z bártrovej reklamy aj na fakt, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že nárok žalovaného na zaplatenie provízie nezávisí od toho, či bola za poskytnutý čas na reklamu alebo sponzoring dohodnutá finančná alebo nefinančná odplata, ale podstatným je fakt, či žalovaný predmetnú činnosť vykonal alebo nie, čo v doterajšom konaní nebolo spochybnené. Prípadné dodatočné spochybnenie bude preto potrebné považovať za účelové.

34. Čo sa týka Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.03.2013 zhodne uviedli, že sú názoru, že zmluva je platná, túto skutočnosť nie je potrebné v tomto konaní dokazovať. K ostatným otázkam uviedli, že sa vyjadria písomne.

35. Žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie zo dňa 21.06.2013. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že zo žaloby a ani z priebehu celého prvoinštančného konania sa nedá zistiť, ako žalobca dospel k žalovaným sumám a za ktorú odvysielanú reklamu žalovanému faktúry vystavil. Podľa neho je nesporné, že žalovaný neuznal v plnom rozsahu iba faktúru č. XXXXXXXXXX. Ďalšie faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, podľa neho nie sú sporné. Rovnako podľa neho nie je sporné, že faktúry boli vystavené na základe žalobcom odvysielanej reklamy, a to za finančnú odplatu dohodnutú účastníkmi v tom- ktorom období po vzájomne odsúhlasených podkladoch - tzv. krížovkách. Postup, akým sa schvaľovali podklady pred vystavením faktúr, podrobne opísali svedkyne Ing. W. a Mgr. K., a to na pojednávaní konanom dňa 15.07.2008, ako aj svedkovia Ing. T. a Ing. F. na pojednávaní konanom dňa 26.08.2008. Žalovaný namietal iba faktúry vystavené až po výpovedi zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Rovnako nesúhlasil s názorom, aby nárok žalovaného na zaplatenie provízie podľa zmluvy nezávisel od skutočnosti, či bola za poskytnutý vysielací čas určený na reklamu alebo sponzoring dojednaná finančná odplata alebo iná protihodnota, nakoľko v zmluve nie je stanovené, že by žalovaný mal nárok na provízie z nefinančných plnení a nedohodli ani spôsob určovania jej výšky. Dodatky museli mať písomnú formu. Ďalej argumentoval zhodne ako v podaní zo dňa 25.07.2008 (viď bod 15. vyššie). Na posúdenie ním namietaných skutočností navrhol, aby súd v ďalšom konaní ustanovil znalca. Ďalej uviedol, že nekonkrétne a ničím nepodložené tvrdenie žalovaného o tom, že nedostal úhrady od zadávateľov reklamy, nepostačuje na to, aby súd takéto vyjadrenie zobral do úvahy a na základe neho konštatoval, že nebolo preukázané, že by žalovaný za odvysielanú reklamu prijal finančné plnenie od klientov, ktoré by zadržiaval a používal na svoje účely. Žalovaný mal podľa neho podniknúť kroky na vymoženie takýchto pohľadávok, inak spôsobil týmto svojim konaním žalobcovi škodu. Poukázal na to, že zmluvu je potrebné posúdiť aj podľa jej obsahu, pričom podľa jeho názoru vykazuje znaky komisionárskej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy, pričom v takomto prípade by platilo, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu ak žalovaný za „nakúpený" a následne „predaný" vysielací čas neuhradil kúpnu cenu žalobcovi.

36. K vyššie uvedenému podaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 18.07.2013. Uviedol, že z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutkových okolností podanej žaloby z opatrnosti vznáša námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Uviedol, že žalobca podstatným spôsobom mení skutkový stav svojej žaloby, keď zmluvný vzťah medzi stranami považuje za kúpnu zmluvu (§ 409

- 475 Obchodného zákonníka), príp. za komisionársku zmluvu (§ 577 - 590 Obchodného zákonníka) a nároky strán vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu za nároky z kúpnej, príp. komisionárskej zmluvy, resp. zo zodpovednostného vzťahu za náhradu škody, resp. z bezdôvodného obohatenia a nie za nároky vyplývajúce zo zmluvy o (výhradnom) obchodnom zastúpení. Uviedol, že je nepochybné, že

zmluva uzatvorená medzi stranami je zmluvou o obchodnom zastúpení v zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný pre žalobcu vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv. Stranami bolo výslovne dohodnuté a konštatované v zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995, že sporové strany uzavreli zmluvu ako zmluvu o výhradnom obchodom zastúpení (bod 1.2. Zmluvy). Zmluvou sa obchodný zástupca zaviazal, že bude pre žalobcu vyvíjať aktivity (predaj), ktoré budú smerovať k uzatváraniu obchodov o predaji vysielacieho času, určeného na reklamu a na sponzoring, prípadne k sprostredkovaniu takýchto obchodov, a za tým účelom bude vyhľadávať záujemcov o uzavretie obchodov (zmlúv), ktoré sú predmetom tejto zmluvy (bod 3.2 zmluvy). Žalovaný ako obchodný zástupca nesmel pri plnení zmluvy použiť iného obchodného zástupcu ani konať nad rámec zastúpenia v iných obchodných činnostiach za žalobcu (bod 3.5. zmluvy). Žalovaný sa ako obchodný zástupca zaviazal vykonávať za žalobcu všetky právne úkony, ktoré smerujú k uzatváraniu obchodných zmlúv (bod. 3.8. zmluvy). K návrhu na ustanovenie znalca sa vyjadril, že tento návrh je účelový a nadbytočný.

37. Dňa 12.08.2014 podal žalobca návrh na ustanovenie znalca v konaní, ku ktorému sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.09.2014, pričom žiadal návrh na ustanovenie znalca zamietnuť. K jednotlivým otázkam, ktoré mali byť znalcovi položené sa podrobne vyjadril, s tým že tieto je možné zodpovedať bez potreby odborných skúseností.

38. Uznesením sp. zn. 32Cb/521/2005-722 zo dňa 26.09.2014 súd návrh na ustanovenie znalca zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 15.10.2014 odvolanie, pričom žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi znalecké dokazovanie ustanovením znalca, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 30.10.2014 a žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcu odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

39. Uznesením sp. zn. 3Cob/316/2014-737 zo dňa 20.02.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu sp. zn. 32Cb/521/2005-722 zo dňa 26.09.2014 odmietol, nakoľko smerovalo proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

40. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Na základe uvedeného pokračoval súd v konaní podľa ustanovení CSP.

41. Na pojednávaní dňa 06.02.2017 sa právni zástupcovia strán vyjadrili ku skončenému konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb/361/2006, ktorý spis súd pripojil k tomuto konaniu. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej žiadala, aby žalovaný založil do spisu doklady zo svojho účtovníctva, ohľadom jeho dlžníkov v rokoch 2004 až 2006, nakoľko podľa nej žalovaný v predchádzajúcom konaní nenamietal faktúry žalobcu. Podľa jej názoru bolo v konaní viacerými svedkami preukázané, že faktúry žalobca vystavoval po vzájomnom odsúhlasení so žalovaným a to tak, že bola odpočítaná provízia, ktorá patrila žalovanému a faktúra bola vystavená iba na cenu reklamy, ktorú žalovaný, resp. jej predaj sprostredkoval. Poukázala, že spôsob akým žalobca a žalovaný pristupovali k predaju reklamného času nie celkom korešponduje s ustanoveniami zmluvy o obchodnom zastúpení, nakoľko žalovaný so záujemcami uzatváral zmluvy na vlastný účet a vo vlastnom mene a následne žalobca na základe vzájomne odsúhlasených plnení vyfakturoval cenu reklamy poníženú o províziu žalovaného (agentúrny rabat). K nároku žalovaného na provízie z bártrových plnení zopakovala doterajšie tvrdenia o absencii dohody o takejto provízii v zmluve. K údajnému porušovaniu účtovných predpisov uviedla, že pokiaľ by zo strany žalobcu boli zistené porušenia účtovných predpisov, určite by to audit vytkol a musela by prísť náprava. Namietala výšku uplatnenej provízie z bártrových obchodov.

42. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že strany v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb/361/2006 zhodne uznali platnosť zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení ako aj platnosť výpovede. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na oprávnenosť faktúr žalobcu, ktorú žalovaný poprel, žalovaný urobil zápočty do výšky celej fakturovanej sumy žalobcom a následne urobil aj kompenzačnú námietku (dôkaz č. 57), kde bola vyčíslená provízia za bártrové obchody za roky 1995 - 2001. Táto suma ako obrana prevyšuje všetky zostatkové faktúry žalobcu, a to aj faktúru č. č. XXXXXXXXXX. Preto ďalšie dokazovanie pre prípad, že súd uzná nárok žalovaného na odmenu z bártrových obchodov, považuje za

nadbytočné. Žalovaný vracal žalobcovi faktúry, pričom poukázal na dôkazy v spise (korešpondencia od marca 2005). Ďalej uviedol, že pre právne posúdenie veci nie je rozhodujúce, či strany napĺňali zmluvu doslova, alebo z hľadiska účtovania obchodov sa z rôznych dôvodov od dohodnutého zmluvného vzťahu odchýlili. V tomto smere navrhol vypočuť p. S.. K provízii z bártrových obchodov uviedol, že výpoveďami svedkov ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise žalovaný preukázal, že už pri uzavretí zmluvného vzťahu si boli zmluvné strany vedomé, že žalovaný bude pre žalobcu zabezpečovať a sprostredkúvať aj bártrové obchody a za túto činnosť mu patrí provízia. Poukázal aj na dodatok č. 3 zmluvy, na ustanovenia zmluvy o provízii, ustanovenia zákona a európskej smernice. Poukázal na skutočnosť, že z dôkazov v tomto spise ako aj v spise sp. zn. 28Cb/361/2006 vyplýva, že suma provízií za bártrové obchody použitá na výpočet odstupného za jednotlivé mesiace je rovnaká ako sumy provízie za bártrové provízie uplatňované v tomto konaní.

43. Dňa 15.02.2017 doručil žalovaný súdu na základe uznesenia zo dňa 06.02.2017 zoznam pohľadávok k mesiacu január 2007, z ktorého vyplýva, že v tom čase nemal zaplatené pohľadávky voči klientom za odvysielanú reklamu na okruhoch žalobcu pohľadávky za obdobie rokov 2004 - 2006 boli celkovo vo výške 1.640.383,90 Sk, čo je prepočtom konverzným kurzom 54.450,80 EUR.

44. Na základe uznesenia súdu zo dňa 06.02.2017 zaslali strany súdu svoje záverečné návrhy a vyjadrenia k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

45. Žalobca zhrnul svoje zhodnotenie do dvoch hlavných bodov, kde sa vyjadril k opodstatnenosti nároku na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom jeho žaloby a k opodstatnenosti nároku na provízie z bártrových plnení uplatnených žalovaným. Navrhoval, aby súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. K opodstatnenosti nároku na úhradu faktúr v súlade s doterajšími podaniami a vyjadreniami uviedol, že nárok odvodzuje od zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení jej dodatkov a faktúr, ktoré boli vystavené na základe žalobcom odvysielanej reklamy za finančnú odplatu po vzájomne odsúhlasených (fakturačných) podkladoch - tzv. „krížovkách". Postup schvaľovania podkladov pred vystavením faktúr bol preukázaný výpoveďami svedkov Ing. W., Mgr. K., Ing. T. a Ing. F.. Uviedol, že žalovaný namietal faktúry až po výpovedi zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko si začal účtovať províziu aj z nefinančných plnení. Stalo sa tak až po desiatich rokoch vzájomnej spolupráce a námietky žalovaného spočívali v neuznaní provízie z bártrov, nie v neoprávnenosti fakturovanej sumy. Podľa jeho názoru niet najmenších pochýb o tom, že žalobca má nárok na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom žaloby, a ktoré boli vystavené na základe vzájomne odsúhlasených podkladov pre vystavenie tej ktorej faktúry, t.j. okrem faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 18.051.610,10 Sk, čo je prepočtom cez konverzný kurz 599.203,67 Eur. K tejto faktúre uviedol, že dohodnuté finančné plnenie na rok 2003 bolo obidvomi sporovými stranami dohodnuté v dodatku č. 18 zo dňa 04.08.2003 k zmluve, kde žalovaný jasne a zrozumiteľne vyjadril svoju vôľu plniť takéto dohodnuté finančné plnenie pre žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že uvedenú faktúru nemá povinnosť hradiť v dôsledku toho, že klesali tržby z predaja reklamného času za rok 2003 kvôli poklesu počúvanosti vysielacích okruhov Slovenského rozhlasu považuje za zavádzajúce a účelové. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry neuhrádzal, pretože nemal uhradené faktúry od klientov uviedol, že zoznam pohľadávok evidovaných v účtovníctve žalovaného ku dňu 30.01.2007, nemá žiadnu vypovedaciu hodnotou. Za obdobie rokov 2004 - 2006, ktoré je predmetom žaloby, žalovaný nemal uhradené faktúry celkovo vo výške 1.640.383,90 Sk (54.450,80 EUR). Aj v rokoch 1999 - 2004 mal žalovaný dlžníkov, ktorí svoje záväzky nesplnili ani k 30.01.2007 a v tomto časovom období uhrádzal žalovaný žalobcovi faktúry riadne a včas.

46. K opodstatnenosti nároku na provízie z bártrových plnení uplatnených žalovaným vzájomnou žalobou žalobca v súlade s doterajšími podaniami a vyjadreniami uviedol, že nárok na províziu z bártrových obchodov zo zmluvy nevyplýval a zmluvnými stranami nebola v nej dohodnutá ani výška takejto provízie. Ďalej uviedol, že žalovaný si nemôže uplatňovať províziu z reklamy, kde sa propagovali služby a obchodné meno žalobcu a vonkoncom nie za reklamu, kde sa propagoval sám žalovaný. Spochybnil čestné prehlásenie PhDr. C. spísané vo forme notárskej zápisnice ako prinajmenšom zmätočné a účelové, nakoľko podľa jeho názoru je nepoužiteľné, pretože keby v čase uzatvárania zmluvy prejavom vôle obidvoch strán bolo uznanie nároku na províziu z bártrovej reklamy, bolo by to explicitne v zmluve zakotvené. Muselo by ísť o písomné dojednania v súlade čl. VI. ods. 6.4. zmluvy a ani dodatok s takýmto obsahom nebol nikdy uzatvorený. Ďalej sa zhodne vyjadril so svojimi podaniami zo dňa zo dňa 25.07.2008 a zo dňa 21.06.2013 (viď bod 15. a 30. vyššie). K tvrdeniu žalovaného, že aj dcérska

spoločnosť žalobcu si v roku 2006 uplatňovala províziu 14,5% z obchodov, ktoré boli realizované ako bártrové a že to vyplýva z výročnej správy Slovenského rozhlasu za rok 2006 žalobca uviedol, že je taktiež účelové a skreslené, nakoľko už na pojednávaní konanom dňa 10.12.2008 štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tejto spoločnosti nebola priznaná provízia z bártrovej reklamy a vo výročnej správe sú uvedené iba sumáre a z tých nie je možné zistiť, či boli vyplatené aj provízie z bártrových obchodov. Rovnako uviedol, že predpokladom pre platné započítanie pohľadávok je existencia pohľadávok vrátane ich výšky. Žalobca opakovanie vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa jeho názoru žalovaný vystavoval faktúry nesprávne a ak nejaké pohľadávky žalovaného existovali, tak sa pohľadávky na zaplatenie provízie za bártrové plnenia za obdobie roku 2001 - 2003 museli stretnúť v rokoch 2001 - 2003 a nie v roku 2005. Podľa jeho názoru nároky žalovaného, ktoré uplatnil na súde v rámci protinávrhu z faktúry č. XXXXX a XXXXX sa premlčali najneskôr 31.07.2007, pričom jednotlivé nároky uplatnené v týchto faktúrach sa premlčali podľa jednotlivých mesiacov. Žalovaný protinávrh v tomto konaní doručil súdu prvej inštancie až podaním zo dňa 23.01.2008.

47. Žalovaný vo svojom záverečnom návrhu zhrnul doterajší priebeh konania. Zhrnul prečo faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 18.051.610,10 Sk (599.203,68 EUR), ktorou žalobca vyfakturoval rozdiel medzi plánovanými a skutočnými príjmami z reklamy v roku 2003 neuznal a ani ju ako svoj riadny záväzok nezaúčtoval. Poukázal na to, že nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX riešil tunajší súd aj v konaní sp. zn. 28Cb/361/2006, kde súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto faktúry neuznal a poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mali byť závery súdu v tomto konaní odlišné. Ďalej poukázal na to, že žalovaný uplatnil proti nárokom žalobcu kompenzačnú námietku a pohľadávky žalobcu započítal listami zo dňa 18.07.2005, 05.12.2005 a 28.11.2007 so svojimi pohľadávkami z faktúr č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX. Úroky z omeškania započítal žalovaný listom zo dňa 13.03.2008. Pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní teda neexistujú, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy zanikli započítaním. Nakoľko po vykonaní zápočtov ostal žalobca žalovanému dlžný, uplatnil si žalovaný v konaní vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumy 212.592,78 EUR s príslušenstvom a sumu 4,72 EUR. Taktiež uviedol, že na pojednávaní dňa 15.07.2008 uplatnil žalovaný voči žalobcovi ďalšiu kompenzačnú námietku v celkovej výške 21.429.648,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 711.334,00 EUR), spočívajúcu v jeho nároku na zaplatenie provízie z bártrových obchodov aj za obdobie od mája 1995 do februára 2001. Možnosť tohto zápočtu odôvodnil ust. § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, nakoľko tieto práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu. Pohľadávky žalovaného zo zmluvy teda celkovo prevyšujú uplatňované pohľadávky žalobcu zo zmluvy o 324.723,10 EUR. Ďalej poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/234/2009-671, 2Cob/235/2009 zo dňa 28.04.2011, ktoré sú uvedené v bodoch 25. až 27. tohto rozsudku. Za účelom vykonania dôkazov, ktoré neboli vykonané, žalovaný opakovane pripojil denné scenáre, cenníky a súpisy bártrovej reklamy za celé obdobie spolupráce v elektronickej podobe na CD nosiči. Poukázal na to, že oprávnenosť fakturácie provízií z bártrových obchodov zo strany žalovaného bola uznaná aj v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 28Cb/361/2006, pričom citoval z právoplatných rozhodnutí v danej veci. Iné posúdenie tejto otázky v tomto konaní by bolo podľa žalovaného popretím právnej istoty, nakoľko ak by neboli kompenzačné námietky PSMA v tomto konaní oprávnené, nebolo by došlo k vydaniu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 28Cb/361/2006-962 zo dňa 30.11.2015 a ani k jeho potvrdeniu rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/18/2016 - 1063 zo dňa 20.10.2016. Uviedol, že existenciu dohody o nároku žalovaného na províziu z bártrových obchodov potvrdili vo svojich výpovediach Ing. V., Mgr. S., JUDr. B. a bola preukázaná aj listinným dôkazom - vyhlásením PhDr. C. spísaného vo forme notárskej zápisnice, ktorý bol riaditeľom Slovenského rozhlasu v čase uzavretia zmluvy. Skutočnosť, že nárok na vyplatenie tejto provízie bol aj predmetom rokovaní sporových strán za účasti PhDr. T. potvrdzuje písomné vyhlásenie Ing. W. M. spísaného taktiež vo forme notárskej zápisnice a svedecká výpoveď Ing. X.. Žalovaný spochybnil výpoveď PhDr. T. a svedeckými výpoveďami svedkov: Mgr. K., Ing. V., Ing. T., Ing. F. a Ing. M. mal za preukázané, že žalovaný pri vystavení faktúr postupoval podľa praxe, ktorú strany medzi sebou pri fakturovaní počas zmluvnej spolupráce zaviedli. Na preukázanie skutočnosti, že aj príjmy z bártrovej reklamy vstupovali do obratu žalobcu, predložil žalovaný listom žalobcu zo dňa 16.10.2001, ktorým žalobca oznamoval zvýšenie rozpočtu z príjmov z reklamy v roku 2001 z dôvodu leasingu automobilov cez spol. Drukos, a.s.. Skutočnosť, že u tohto klienta išlo o bártrovú reklamu preukázal žalovaný súpisom bártrovej reklamy za mesiace november a december 2001. Ďalej predložil ďalšie žiadosti žalobcu o realizáciu bártrovej reklamy klientov Mediatech a CS Profi. Uviedol, že zo svedeckej výpovede Ing. D. T. vyplýva, že žalobca k faktúre evidoval ako zúčtovací podklad vo svojej evidencii tzv. krížovky, ktoré obsahovali aj cenníkovú cenu odvysielanej reklamy, z ktorej sa vypočítala

provízia žalovaného a žalobca mal aj krížovky, ktoré obsahovali cenu bártrovej reklamy. Uvedené skutočnosti potvrdili aj výpovede svedkov Ing. F. a Ing. M.. Podľa žalovaného výšku fakturovanej provízie z odvysielanej bártrovej reklamy žalovaný preukázal aj dennými scenármi, cenníkmi, súpismi bártrovej reklamy z ktorej si uplatnil províziu a výpočtom provízie vykonanej na základe týchto dokumentov a naopak žalobca ním uplatnený nárok v konaní nepreukázal. Žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol, jeho vzájomnej žalobe vyhovel a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Na podporu svojich tvrdení založil do spisu nasledovné dôkazy: denné scenáre, cenníky a súpisy bártrovej reklamy za roky 1995 až 2005 v elektronickej podobe na CD nosiči, listy žalobcu žalovanému zo dňa 16.10.2001, 08.01.2004, 25.11.2004 a 16.12.2004.

48. Na pojednávaní dňa 06.04.2017 navrhol žalovaný vykonať dôkazy výsluchom svedkov Q. C., W. M., M. V., F. S. a oboznámiť obsah CD nosiča. Žalobca návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Q. C., W. M., M. V., F. S. uznesením zamietol. Právna zástupkyňa žalobcu namietla obsah CD nosiča z dôvodu, že vzhľadom na odstup času sa dané dôkazy u žalobcu už nenachádzajú a nedajú sa s ničím porovnať. Navrhla, aby súd vzhľadom na koncentračnú zásadu na dané CD neprihliadal. Súd oboznámil obsah spisu a vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaného trval na prehratí CD nosiča, súd predmetné CD oboznámil a uviedol, že na predmetnom CD sú nahraté bártre za roky 1995 až 2005, cenníky za roky 1995 až 2005 a scenáre za roky 1995 až 2005. Predmetný CD nosič bol doručený právnej zástupkyni žalobcu v dostatočnom predstihu pred pojednávaním aj so záverečným návrhom žalovaného. V rámci záverečnej reči sa žalobca pridržal toho, čo písomne uviedol v záverečnom návrhu zo dňa 08.03.2017. Právny zástupca založil do spisu svoje vyjadrenie k záverečnému návrhu žalobcu, kde uviedol, že žalobca ničím nepreukázal, že žalovaná suma je sumou, ktorú žalovaný prevzal od klientov za odvysielanú reklamu. Nepreukázal, že by túto sumu bol žalovaný povinný podľa bodu 4.2 a 4.5 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení žalobcovi poukázať. Uviedol, že sám žalobca priznáva, že minimálne v sume 54.450,80 EUR ide pohľadávky, ktoré neboli žalovanému uhradené, napriek tomu ich však nešpecifikoval a žalobu neupravil. K faktúre č.XXXXXXXXXX sa vyjadril zhodne s doterajšími vyjadreniami. Uviedol, že nie je pravdou, že nárok na províziu z bártrových obchodov zo zmluvy nevyplýval. Rovnako označil sa nepravdivé tvrdenie, že v zmluve nebola výška takejto provízie medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Zo zmluvy vyplýva nárok žalovaného na províziu tak z obchodov za finančné ako aj nefinančné protiplnenie, nakoľko obidva typy obchodov boli medzi stranami zazmluvnené v bodoch 1.3 a 1.4 zmluvy v spojení s bodom 3.2 zmluvy. Provízia bola určená nie vzhľadom na charakter protiplnenia, ale bola za všetky obchody, pričom jej výška sa odvíjala od obratu žalobcu. Skutočnosť, že aj príjmy z bártrovej reklamy vstupovali do obratu žalobcu, potvrdil aj žalobca vo svojom liste zo dňa 16.10.2001. Žalovaný v konaní preukázal, že v jeho nárokoch na provízie z bártrov nie sú započítané žiadne obchody, kde by z reklamy mal úžitok a rovnako bolo preukázané, že provízia žalovaného bola vždy počínaná z cenníkov cien bez zliav. Vyjadril sa k spochybneniu listinného dôkazu, čestného vyhlásenia PhDr. Q. C. ako aj k vznesenej námietke premlčania, kde skonštatoval, že najstaršia pohľadávka žalovaného, ktorú požaduje priznať je za obdobie august 2004 (faktúra č. 66002) pričom žalovaný si právo na zaplatenie sumy podľa vzájomnej žaloby na súde uplatnil podaním zo dňa 22.01.2008, ktoré bolo súdu doručené 23.01.2008, t.j. pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Po vyhlásení dokazovania za skončené súd vyhlásil rozsudku tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého boli vykonané nasledovné listinné dôkazy a dôkazy v elektronickej podobe: faktúry žalobcu č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení jej dodatkov 1 až 22, listy žalobcu zo dňa 31.07.2004, 11.02.2005, 13.04.2005, 11.05.2005, 01.06.2005, 24.06.2005, 13.08.2004, 23.08.2004, 15.03.2005, 31.03.2005, 05.05.2005, 09.05.2005, 31.05.2005 a 07.06.2005, e-mailovú správu žalobcu zo dňa 12.11.2004, listy žalovaného zo dňa 12.08.2004, 18.02.2005, 05.04.2005, 06.05.2005, 27.05.2005, 06.07.2005, 04.08.2005, 29.09.2006, 19.10.2006, 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005, 28.11.2007, 24.08.2004, 22.05.2005, 19.04.2005 a 13.03.2008, výpis účtu žalovaného za obdobie január až december 1999, výpis účtu žalobcu za obdobie január až december 2001, analýzu predaja reklamného času okruhov SRo, graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2003, graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2004, faktúry žalovaného č. XXXXX/XX, XXXXX/

XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, vyčíslenie monitoringu za mesiace 08/2005 a 09/2005, spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb 361/2006, podklady na vyúčtovanie za mesiac jún 2002 (faktúru žalobcu s prílohami), tabuľku reklamných blokov na okruhu žalobcu S1 2004, denné scenáre za obdobie od 03/2001 do 09/2005 v elektronickej podobe, daňové priznania na DPH, výkazy DPH a výpisy z účtu žalovaného za obdobia 03/2005, 05/2005, 10/2005, 06/2006 až 09/2006, výpis z účtovných kníh žalovaného o zaúčtovaní faktúr 56011, 56026, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, faktúra žalobcu č. XXXXXXXXXX za 08/2004, e-mailová komunikáciu medzi právnym zástupcami strán JUDr. V. a Mgr. M., objemy reklamy v médiách za roky 1996 až 2005 a kópie príslušných pasáží z časopisu Stratégie, tabuľka objemu čistých 50. výnosov z reklamy od 2. polroku 2006, tabuľka výpočtu objemu reklamy v rokoch 2001 - 2005 na okruhoch Rock FM Rádio (Rádio_FM) a Rádio Slovensko, výňatok z výročnej správy žalobcu za rok 2007 - str. 61, zmluva medzi žalovaným a Spoločnosť 7 PLUS s.r.o. na bártrovú mediálnu kampaň žalobcu, vizuál zverejnenej reklamy + typická faktúra, vizuál zverejnenej reklamy (inzercie) v rámci účtovnej bártrovej mediálnej kampane žalobcu - 2x, rovnaký vizuál zverejnenej reklamy (inzercie) bez uvedenia obchodného mena žalovaného, žiadosť riaditeľa marketingu žalobcu o riešenie bártrovej billboardovej kampane, kampaň žalovaného v mesačníku STRATEGIE, faktúra Stratégie žalovanému, grafické podklady od Proimage (litografie), objednávka a faktúra TARGO Promotion, faktúra spoločnosti PROIMAGE na litografie žalobcu, návrh mediálnych printových partnerov žalobcu v roku 2001, mailová správa do SLOVAK GOLF REVUE, tabuľka prehľadu všetkých bártrov odvysielaných v Slovenskom rozhlase za obdobie máj 1995 až február 2001, prehľad bártrov, cenníky a scenáre od roku 1995 do 2001 v elektronickej podobe na CD nosiči, bártre, cenníky a scenáre od roku 1995 do 2005 v elektronickej podobe na CD nosiči, kompletné podklady za mesiac jún 2002 tak, ako bol medzi sporovými stranami zúčtovaný mesiac jún 2002, vzorové vyúčtovania za rok 2005, ktoré boli podkladom na vzájomné zúčtovanie, čestné prehlásenie PhDr. Jána C. PhD. a Mgr. W. M. spísané vo forme notárskej zápisnice, zoznam pohľadávok žalovaného k mesiacu január 2007, listy žalobcu žalovanému zo dňa 16.10.2001, 08.01.2004, 25.11.2004 a 16.12.2004. Súd vykonal výsluch štatutárnych zástupcov strán PhDr. V. D. a Mgr. F. S. a svedkov navrhovaných žalobcom PhDr. Q. T., Ing. V. W., Mgr. F. K. a Ing. S. X. ako aj svedkov navrhovaných žalovaným Ing. M. V., Ing. P. F., Ing. D. T., Ing. A. M., JUDr. T. Spišiak, ako aj podaniami a prednesmi strán.

XX. Súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania podľa čl. 17 základných princípov zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov PhDr. Q. C. a Mgr. W. M. a opakovaný výsluch svedkov M. V. a F. S., nakoľko vzhľadom na obsah spisu a skutkové tvrdenia, resp. popretia tvrdení strán nepovažoval vykonanie daných dôkazov za nevyhnutné.

52. Iné návrhy na vykonanie dokazovania účastníci nepredložili, ani neoznačili.

53. Z písomných podaní strán a ich prednesov na pojednávaniach súd zistil skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto rozsudku vyššie.

54. Z predloženej Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.03.1995 a bola zmenená a doplnená dodatkami č. 1 až 22. Zmluva bola uzavretá na základe výsledkov verejnej súťaže vyhlásenej žalobcom na agentúru Media Representative, ktorá bude zastupovať žalobcu pri predaji reklamného času. Strany zmluvu uzatvorili ako zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení pri predaji reklamného času (bod 1.2. zmluvy). Predmetom zmluvy bola úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami pri predaji vysielacieho času určeného na reklamu a sponzoring na vysielacích okruhoch Slovenského rozhlasu (bod 2.1. a 2.4. zmluvy), úprava vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami pri garancii ročného príjmu z predaja vysielacieho času a pri napĺňaní podmienok obchodného zastupovania žalobcu (bod 2.2. zmluvy). Zmluvou sa žalovaný zaviazal najmä vyvíjať aktivity, ktoré budú smerovať k uzatváraniu obchodov o predaji vysielacieho času žalobcu určeného na reklamu a na sponzoring, prípadne k sprostredkovaniu takýchto obchodov a za tým účelom vyhľadávať záujemcov o uzavretie obchodov (zmlúv) (bod 3.2. zmluvy), vykonávať za žalobcu všetky právne úkony, ktoré smerujú k uzatváraniu obchodných zmlúv o predaji vysielacieho času, určeného na reklamu a sponzoring, rokovať s klientmi o podmienkach vysielania reklamy a sponzoringu, uzatvárať zmluvy, prijímať objednávky, preberať reklamné spoty a oznámenia o sponzoringu a odovzdávať ich žalobcovi (body 3.8. a 3.9. zmluvy). Žalovaný bol podľa zmluvy oprávnený vykonávať fakturovanie klientov aj inkasovať od klientov v súlade so žalobcom dohodnutou cenovou politikou a sadzobníkom, ďalej vykonávať úhrady pre žalobcu, viesť účtovnú evidenciu (body 3.11. a

3.12. zmluvy). Žalobca sa zaviazal zaplatiť žalobcovi províziu za podmienok stanovených zmluvou ako aj nepoužívať pre územie SR a pre zahraničie pre dojednané obchody, zmluvné prípady a aktivity v súlade s dojednaným predmetom zmluvy iného obchodného zástupcu (body 3.17. a 3.18. zmluvy). Žalobca sa rovnako zaviazal, že rešpektovať, že cenová politika predaja vysielacieho času na reklamu a sponzoring bude vychádzať z údajov o počúvanosti programov a počúvanosti jeho vysielacích okruhov. Podľa bodov 4.6 a 4.7. zmluvy výška provízie, ktorá patrí žalovanému ako obchodnému zástupcovi, sa určovala percentuálne v závislosti od výšky plánovaného ročného obratu z predaja a bola pre obdobie kalendárneho roka stanovená fixne.

55. Podľa čl. I. - Preambula bod 1.3. a 1.4. zmluvy pre potreby zmluvy sa reklamou rozumie cielené oznámenie vo vysielacích okruhoch žalobcu určené na podporu podnikania zadávateľa reklamy, ktorému žalobca poskytne prostredníctvom žalovaného vysielací čas, a to za odplatu alebo za inú protihodnotu na základe predchádzajúcej dohody so žalobcom. Sponzorovaním sa rozumie akýkoľvek príspevok vo vysielacích kruhoch žalobcu, poskytnutý fyzickou alebo právnickou osobou prostredníctvom žalovaného na priame alebo nepriame financovanie relácií za účelom propagácie mena, továrenskej, či obchodnej známky, známky služieb alebo postavenia takej osoby.

56. Podľa čl. V bod 5.2. zmluvy - zmluvu možno vypovedať doporučenou písomnou výpoveďou iba z dôvodu hrubého porušenia zmluvy o výhradnom zastúpení obchodným zástupcom, osobitne v prípade neplnenia finančných záväzkov obchodného zástupcu po dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov s výnimkou prvého štvrťroku činnosti obchodného zástupcu. Výpovedná doba je 6-mesačná a začína plynúť v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola druhej strane výpoveď doručená.

57. V dodatku č. 3. zo dňa 05.02.1996 uzavretom pre rok 1996 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi plnenia formou poskytovaných služieb a bártrových plnení v zmysle plánovaných požiadaviek žalobcu. Dodatkom č. 9 zo dňa 01.10.1999 k zmluve bola účinnosť zmluvy predĺžená do 31.12.2007. Dodatkom č. 17 k zmluve bolo stanovené finančné plnenie pre žalobcu od žalovaného pre rok 2003 vo výške 96.000 tisíc Sk. Dodatkom č. 18 bola výška plnenia na rok 2003 upravená na 80.142 tisíc Sk. Dodatkom č. 19 zo dňa 02.09.2003 bol o.i. zmenený bod 4.9. zmluvy tak, že žalovaný sa zaviazal dodržiavať a garantovať objem z výnosov z predaja vysielacieho času Slovenského rozhlasu len v prípade, ak nedôjde k výraznému poklesu počúvanosti programových okruhov Slovenského rozhlasu alebo k zásadným zmenám ekonomických podmienok v oblasti audioreklamy v Slovenskej republike.

58. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyfakturoval žalovanému rozdiel medzi plánovanými a skutočnými príjmami z reklamy v roku 2003 vo výške 18.051.610,10 Sk (602.523,07 EUR) s odvolaním sa na bod 4.3. a 4.4. zmluvy v znení jej dodatku č. 18.

59. Listom zo dňa 31.07.2004 žalobca vyzval žalovaného, resp. ho urgoval na uhradenie sumy 18.051.610,10 Sk (602.523,07 EUR) a na predloženie návrhu splátkového kalendára. Na tento list reagoval žalovaný dňa 12.08.2004 a žiadal o zreálnenie plánu finančného plnenia na rok 2004, nakoľko klesá počúvanosť vysielacích okruhov žalobcu. K nároku žalobcu uviedol, že ho považuje za sporný a nevyplývajúci zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení.

60. Listom zo dňa 11.02.2005 oznámil žalobca žalovanému výšku pohľadávok, ktoré voči nemu eviduje za rok 2004 ako neuhradené, a to v sume 58.738.533,60 Sk. Na tento list reagoval žalovaný v liste zo dňa 18.02.2005 tak, že z uvedených pohľadávok za rok 2004 neuznáva pohľadávku vo výške 18.051.610,10 Sk (602.523,07 EUR) z faktúry č. XXXXXXXXXX a pohľadávku z faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 5.882.887,80 Sk (195.276,10 EUR) eviduje ako pohľadávku z roku 2005.

61. Z grafov zostavených na základe údajov získaných agentúrou Median SK vyplýva, že v roku 2003 u žalobcu nastal úbytok vlastných poslucháčov o 13,5 % a v roku 2004 u žalobcu nastal úbytok vlastných poslucháčov o 14,4 %. Z analýzy predaja reklamného času okruhov SRo vyplýva, že ekonomické podmienky v oblasti audioreklamy v Slovenskej republike sa zmenili tak, že kým v roku 2002 z celkového objemu reklamy v médiách predstavoval podiel reklamy v rádiách 9,9%, v roku 2003 to už bolo iba 7,5%, t.j. objem reklamy v rádiách poklesol oproti roku 2002 o takmer 25%.

62. Listom zo dňa 31.03.2005 žalobca zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení uzavretú so žalovaným dňa 17.03.1995 vypovedal. Ako dôvod vypovedania zmluvy uviedol s odkazom na čl. V, bod

5.2. hrubé porušenie zmluvy - neplnenie finančných záväzkov, a to neuhradenie faktúr č. XXXXXXXXXX vo výške 18 051 610,10 Sk, fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 930.000,- Sk, fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 10.956.980,10 Sk , fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 5.882.887,80 Sk a fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 384.103,- Sk. Na túto výpoveď reagoval žalovaný listom zo dňa 5.4.2005 tak, že ju považuje za neplatnú, nakoľko neuznáva existenciu pohľadávky vo výške 18.051.610,10 Sk z fa. č. XXXXXXXXXX, ďalej započítal svoju pohľadávku vo výške 6.047.631,20 Sk oproti pohľadávke žalobcu z fa. č. XXXXXXXXXX v sume 9.207.546,30 Sk a vrátil žalobcovi na opravu fa. č. XXXXXXXXXX a 711003495.

63. Zo vzájomnej korešpondencie žalobcu so žalovaným v roku 2004 a 2005 súd zistil, že strany si navzájom vracali vystavené faktúry s tým, že žalobca neuznával nárok žalovaného na províziu z odvysielanej reklamy za bártrové plnenie a žalovaný naopak neakceptoval faktúry žalobcu bez uznania jeho nároku na províziu z bártrovej reklamy. Strany viedli polemiku ohľadom oprávnenosti nároku žalovaného na províziu z bártrovej reklamy, pričom žalovaný poukazoval na existenciu nároku s odkazom na zmluvu a ust. § 666 Obchodného zákonníka a žalobca považoval postup žalovaného za svojvoľný poškodzujúci záujmy žalobcu.

64. Z faktúr žalobcu č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za reklamné služby sumu v celkovej výške 69.533.649,90 Sk (2.308.094,33 EUR).

65. Z faktúr žalovaného č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX súd zistil, že žalovaný fakturoval žalovanému províziu z bártrovej reklamy v celkovej výške 50.656.128,30 Sk (1.681.475,41 EUR).

66. Zo započítacích prejavov žalovaného vykonaných listami zo dňa 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005 a 28.11.2007 súd zistil, že z faktúr žalobcu č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX žalovaný uznal celkovú pohľadávku vo výške vo výške 44.251.558,20 Sk (1.468.882,63 EUR), pričom voči faktúram č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX uplatnil žalovaný v časti 7.230.481,60 Sk (240.008.02 EUR) obranu spočívajúcu v nároku zo zúčtovania bártrového plnenia v danom období. Voči zostatku pohľadávky žalobcu vo výške 44.251.558,20 Sk (1.468.882,63 EUR) uplatnil žalovaný kompenzačnú námietku voči svojim pohľadávkam z faktúr č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX. Po vykonaní týchto zápočtov ostala nezapočítaná časť faktúry žalovaného č. XXXXX vo výške 3.367.606,80 Sk (111.784,07 EUR) a celé faktúry žalovaného č. XXXXX vo výške 1.975.576,10 Sk (65.577,11 EUR) a č. XXXXX vo výške 1.061.387.20 Sk (35.231,60 EUR).

67. Zo započítacieho prejavu žalovaného vykonaným listom zo dňa 13.03.2008 súd zistil, že žalovaný ním započítal vzájomné pohľadávky strán na úhradu úrokov z omeškania. Po tomto zápočte ostal nezapočítaný úrok z omeškania žalovaného voči žalobcovi zo zostatku faktúry č. 66002 vo výške 3.367.606,80 Sk (111.784,07 EUR) vo výške 142,10 Sk (4,72 EUR), uvedený zostatok faktúry č. XXXXX, faktúry č. 66003 a č. XXXXX s úrokmi z omeškania odo dňa ich splatnosti.

68. Z priloženého súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28Cb/361/2006 súd zistil, že v danom konaní si žalovaný (PSMA, spol. s r.o.) v postavení žalobcu uplatnil voči žalobcovi (RTVS) ako žalovanému nárok na zaplatenie odstupného vo výške 868.868,65 EUR (26.175.536,98 Sk) s príslušenstvom. Nárok bol uplatnený zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení dodatkov, t.j. rovnakej zmluvy, z akej si strany uplatňujú svoje nároky v tomto konaní. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. RTVS v konaní uznal nárok PSMA, spol. s r.o. na odstupné vypočítaný z provízií z finančných obchodov, neuznávala iba jeho nárok na odstupné vyčíslené z bártrových obchodov. Na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom, NS SR právoplatné rozhodnutia súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. PSMA, spol. s r.o. podala proti tomuto rozsudku ústavnú žalobu a následne žalobu na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodol, že základné práva PSMA, spol. s r.o. garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, konkrétne práva na spravodlivé súdne konanie a osobitne princípu právnej istoty, boli porušené. Následne súdy rozhodli totožne ako vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch a žalobe v plnom rozsahu vyhoveli. Tieto rozhodnutia sú právoplatné a RTVS ich dovolaním nenapadol. V danom konaní strany uznali platnosť zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení aj jej výpovede. V konaní uplatnil RTVS v rámci obrany kompenzačnú námietku voči nároku PSMA, spol. s r.o. spočívajúcu v započítaní voči jeho nároku na zaplatenie faktúr č. 7111002121 vo výške 18.051.610,10 Sk (599.203,68 EUR) a na úhradu sumy 269.664,90 EUR z jeho faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 30.11.2004 na čiastku 10.956.980,10 Sk (363.705,11 EUR), t.j. z faktúr, nároky z ktorých žaluje v tomto konaní. Súdy rozhodli, že nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 18.051.610,10 Sk (599.203,68 EUR) RTVS nemá, nakoľko bod 4.4 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení bol pre rok 2003 zmenený Dodatkom č. 18, v zmysle ktorého, ak by sa nedosiahol stanovený príjem z činnosti obchodného zástupcu za rok 2003, došlo by k porušeniu zmluvnej povinnosti PSMA, spol. s r.o. a k vzniku zodpovednosti za ňu a nie k jej povinnosti uhradiť tento stanovený príjem RTVS ako to RTVS požaduje, ktorá z textu bodu 4.4, ani iných ustanovení zmluvy nevyplýva. Ohľadom nároku RTVS z faktúry č. XXXXXXXXXX súdy uviedli, že PSMA, spol s r.o. započítala voči celej tejto faktúre svoje existujúce nároky na provízie z bártrovej reklamy: To, že existoval a existuje nárok PSMA, spol. s r.o. na províziu z bártrových obchodov, bolo konštatované už v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.05.2007, č.k. 28 Cb/361/2006 - 593. Z tohto právneho záveru potom podľa súdov priamo vyplýva zákonný postup PSMA spol. s r.o. pri započítavaní svojich pohľadávok na províziu z bártrových plnení voči pohľadávkam RTVS.

69. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu PhDr. V. D. súd zistil, že sa stretla s p. S. a snažili sa vec riešiť mimosúdne, čo sa nepodarilo. Žaloba bola podaná pred jej nástupom do funkcie a rozhodli sa na nej zotrvať. Podľa jej vyjadrenia províziu z bártrovej reklamy nepriznali ani dcérskej spoločnosti Media SRo, s.r.o. K výročnej správe za rok 2006 uviedla, že táto obsahuje iba sumáre a nedá sa z nej určiť, či bola vyplatená aj provízia z bártrovej reklamy. Podľa nej zmluva medzi stranami vyslovene nerieši províziu z bártrových plnení.

70. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu Mgr. F. S. súd zistil, že v čase uzatvárania zmluvy so žalobcom bol obchodným riaditeľom žalovaného. Uviedol, že počas mnohých rokovaní medzi stranami, od začiatku sa s vedením žalobcu bavili, že žalovaný má nárok na províziu z bártrovej reklamy, rozprávali sa o tom už počas prípravy aj s Dr. C. a následne s p. T.. Podľa neho to vyplýva zo zmluvy a neuplatňovali ju preto, lebo boli o to zo strany žalobcu poprosení. Počas plnenia zmluvy bol žalovaný spokojný a veril, že bude ešte spokojnejší, lebo vedeli, že bude vyplatenie provízie z bártrových obchodov. Nikdy sa jej nevzdali. Túto províziu začali uplatňovať po výpovedi zmluvy, lebo vzťahy prestali byť na džentlmenskej úrovni. Uplatňovali ju za 4 roky spätne, podľa premlčacej doby. Nároky na províziu z bártrov sa snažil voči faktúram žalobcu započítať dohodou ešte v roku 2004. Je o tom doklad od W. M., člena rozhlasovej rady. Potvrdil, že každoročne podpisovali dodatky na plán príjmov žalobcu, avšak nešlo o záväzok zaplatiť túto sumu žalobcovi. Mgr. F. S. vypovedal aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb 361/2006, kde neuviedol skutočnosti významné pre toto konanie.

71. Žalobcom navrhnutý svedok PhDr. Q. T. uviedol, že spolupráca strán bola počas viacerých rokov mimoriadne korektná a bola spokojnosť oboch strán. Spolupráca prestala fungovať niekedy v prvej polovici roku 2004, keď žalovaný prestal uhrádzať faktúry. Z tohto dôvodu absolvovali mnoho stretnutí, čo vyvrcholilo 15.03.2005 na rokovaní, kde oznámil p. Hanzalíkovi, že ak do dvoch týždňov neuhradí podstatnú časť svojich záväzkov, bude nútený odstúpiť od zmluvy. Vzhľadom na to, že ani po dvoch týždňoch platby neprišli, k 31.03.2005 ukončili zmluvu. Plynula polročná výpovedná lehota. Ďalej uviedol, že mnohokrát strany rokovali o tom, že počúvanosť slovenského rozhlasu pozvoľna klesala a preto upravovali zmluvu dodatkami. Treba povedať, že počúvanosť klesala, ale paralelne s tým stúpal objem finančných prostriedkov v celkovom meradle, ktoré išli do reklamy. Uviedol, že s týmto sporom súvisí bod 4.4. zmluvy nie bod 4.3. zmluvy. Svedok počas výpovede uviedol, že čítal vyjadrenia strán sporu, čo namietal právny zástupca žalovaného. Uviedol, že po nástupe rádia Expres začala počúvanosť Slovenského rozhlasu od roku 2002 klesať. Do nástupu do funkcie generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu nepoznal zmluvný vzťah so žalovaným. Aj za jeho pôsobenia vysielal žalobca bártrovú reklamu, mediálnu aj nemediálnu. Ich podiel uviesť nevedel. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či rokoval vo funkcii generálneho riaditeľa so žalovaným o úhrade provízií za bártrové obchody svedok uviedol, že nie, lebo podľa jeho presvedčenia žalovaný nemá nárok na žiadnu odplatu a žiadnu províziu za bártrové plnenia. Táto otázka vyvstala až po ukončení zmluvy. Na to právny zástupca žalovaného počas výpovede predložil svedkovi kópiu listu zo dňa 08.06.2005, ktorým vrátil faktúru č. 56011 žalovanému.

Svedok uviedol, že je to list, ktorý zaslal žalovanému, opoznal svoj podpis na danom liste a daný list nahlas prečítal. Následne sa vyjadril, k tomu, že čítal vyjadrenia strán tak, že bol zle interpretovaný a čítal len zmluvu. Faktúry žalovanému vracal preto, lebo nemali opodstatnenie. Ďalej potvrdil, že fakturácia prebiehala po vzájomnej kontrole odvysielanej reklamy a kontrafaktúry žalovaného začali chodiť až po výpovedi zmluvy.

72. Žalobcom navrhnutý svedok Ing. W. uviedla, že u žalobcu pracuje ako vedúca financií a účtovníctva. Faktúry žalovaného vracali z dôvodu, že sa nedali odsúhlasiť, boli pre nich bez príloh nevypovedateľné. Reklamný čas odsúhlasovala pani T. a na základe toho vystavoval žalobca faktúry. Podkladom bola tzv. krížovka. Do styku so zástupcami žalobcu neprichádzala. Faktúry vystavovala p. T.. Vplyv na odsúhlasovanie faktúr nemala.

73. Žalobcom navrhnutý svedok Mgr. K. uviedla, že u žalobcu pracovala ako manažér reklamy. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu aká bola prax pri zadaní reklamy a následná prax uviedla, že dostávali denné scenáre od žalovaného, na základe ktorých sa vytvárali jednotlivé brejky, na konci mesiaca sa reklama odsúhlasila so žalovaným (PSMA), následne krížovky posunuli p. T., to bola jej úloha. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu ďalej uviedla, že krížové kontroly robili aj na bártrové nepeňažné plnenia a tie si odsúhlasili navzájom vždy s PSMA. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či PSMA mala vedomosť aké bártre sa vysielali uviedla: Ano. Oni to plánovali. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či bolo možné, aby PSMA nemalo vedomosť, že si Slovenský rozhlas odvysielal reklamu do roku 2005 svedok uviedol: Nie. PSMA nám všetko plánovalo. My sme si iba ukladali denné scenáre, robili ich PSMA. Na strane žalovaného spolupracovala s p. M.. Svedkyňa popísala dokument označený ako krížovka s tým, že tam boli uvedené aj ceny bártrových plnení. V denných scenároch bola pri bártrových plneniach uvedená 100% zľava a preto bola v scenároch nula. Keď s p. M. vytvárali krížovky, obidve strany si boli vedomé hodnoty týchto plnení. O oprávnenosti faktúr nerozhodovala.

74. Z výpovede žalobcom navrhnutého svedka Ing. S. X. súd zistil nasledujúce skutočnosti: Svedkyňa pracovala ako ekonomická riaditeľka žalobcu. Zmluvu vypovedal žalobca, pre neplnenie ročných príjmov z reklám. Žalovaný mal aj nedoplatky, presné čísla si nepamätala. Pred podaním výpovede strany rokovali. Žalovaný si začal nárok na provízie z bártrovej reklamy uplatňovať až po podaní výpovede. Žalobca ich žalovanému vracal. Bolo niekoľko právnych stanovísk ako ďalej postupovať, pokiaľ ide o dofakturovanie provízie za bártrové obchody za 10 ročnú spoluprácu. Najskôr boli vracané tieto faktúry, aj za týmto účelom boli rokovania, bolo tam niekoľko právnych názorov aj zo strany externých právnikov, že nie je jednoznačné posúdiť to. Ona pokyn na zaúčtovanie týchto faktúr nedávala. Faktúry boli sporné po právnej stránke. Nebol jednoznačný právny názor. Každý právnik svoj názor ukončil s tým, že v konečnom rozhodne súd. Každá reklama bola odsúhlasovaná oboma stranami. Pri odsúhlasovaní bola stranám známa hodnota každej reklamy, aj bártrovej. Žalobca zasielal žalovanému iba faktúru, bez príloh. Podklady boli odsúhlasené pred vystavením faktúry. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa zúčastnila rokovaní na úrovni štatutárnych zástupcov strán ohľadom sporných záležitostí, v ktorom období a predmet, uviedla, že sa zúčastnila, predmetom boli výpoveď ako taká, dôvody, sporná faktúra a provízie z bártrov. Aj pred podaním výpovede boli takéto rokovania, pretože sa neplnili príjmy podľa dodatkov, viedli sa rokovania, ako sa táto situácia vyrieši.

75. Žalovaným navrhnutý svedok Ing. M. V. vypovedal, že do roku 1998 bol konateľom žalovaného. Túto spoločnosť spoluzakladal a bol pri všetkých rozhodnutiach, ktoré spoločnosť vykonávala. V prípade Slovenského rozhlasu bol od vyhlásenia tendra a jeho podmienok, cez návrh zmluvy v zmysle podmienok tendra až po vyhlásenie výsledkov až po uzavretie podmienok spolupráce a kreovanie štandardu, na ktorom sa to odohrávalo. Odplata za odvysielanú reklamu, ktorú žalovaný zabezpečoval, Slovenský rozhlas mal formu provízie na základe zmluvy, zároveň podmienky spolupráce sa riadili na základe konkrétnych dohôd, forma spolupráce bola výhradná, za každý vysielací čas si uplatňoval žalovaný províziu vždy mesačne na základe fakturácie. Zadávatelia platili väčšinou finančne, časť boli bártre. Provízia sa uplatňovala vždy na základe zhodnotenia vysielacieho času na konci mesiaca a v zúčtovacej faktúre bola odrátaná provízia, bola iba z finančnej časti plnenia, nie z bártrov. Barter je obchodný prípad vecne a účtovne rovnaký ako finančné zúčtovanie. Bártre sa vykonávali na základe požiadavky žalobcu, na základe toho žalovaný vyhľadal partnera. Žalovaný sa tej provízie nevzdal, ani nebolo o tom nikdy oficiálne rokovanie, bola len dohoda, že zúčtovanie (platbu) odsunie žalovaný na iné obdobie. Bola to nepísaná dohoda. Prvým dôvodom bola skutočnosť, že žalobca nebol v dobrej finančnej situácii. Strany si vychádzali v ústrety. Čo sa týka bártrov tie sa neodpočítavali z fakturácie.

Vždy si povedali, že keď bude finančná situácia žalobcu lepšia, vrátia sa k obchodom. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či bol s týmito princípmi uzrozumený aj žalobca, uviedol, že uzatvárali ročne niekoľko dodatkov, nikdy žalobca nenavrhol zmluvu, ktorou by sa žalobca niečoho vzdal. Pokiaľ pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa aj tento si uplatňoval za bártrovú reklamu províziu voči Slovenskej televízii. V zásade v účtovnom období, priebežne. Išlo o rovnakú formu zastúpenia. Pokiaľ ide o činnosť žalovaného pre žalobcu pri bártrovej a finančnej reklame svedok uviedol, že barter je zložitejší ako finančná reklama, vždy to bolo tak, že barter bol na základe požiadavky žalobcu. Niekedy mal žalobca barter v pláne nakúpiť, ale nemal to dostatočne rozpočtované, požiadal nás, aby sme komoditu vyhľadali. Najčastejšie išlo o autá alebo tovarové komodity, technologické zariadenia, mediálne bártre, momentálna potreba od elektroniky cez kancelárske vybavenie. Obchodne vzaté, keby bolo vopred jasné, že žalovaný nebude mať za bártre províziu, nie je jasné, či by takéto plnenia robili. Dohoda o tom, že si žalobca nebude províziu uplatňovať províziu z bártrov nebola písomná. Faktúry vystavoval žalobca žalovanému. Žalovaný predkladal žalobcovi aj bártrovú reklamu. Vždy sa zúčtoval konkrétny zúčtovací čas za mesiac, ktorý žalovaný zobchodoval. Keďže to bolo výhradné zastúpenie, každá minúta reklamy išla cez žalovaného a bola zúčtovaná. Bártre sa vo fakturácii neobjavili, ale neboli dané zadarmo. Faktúry žalovaného nevidel ani ich nikto s ním nekonzultoval. Tento svedok vypovedal aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb 361/2006. Tu svedok vypovedal zhodne s výpoveďou v tomto konaní, keď uviedol, že žalovaný sa stal víťazom tendra a spoluprácu so žalobcom začal od 01.04.1994, pričom išlo o spoluprácu exkluzívnu. Úlohou žalovaného bolo čo najefektívnejšie zhodnotiť zákonom o retransmisii limitovaný reklamný čas - iba 3 % z denného vysielania - a naviac garantovať a zabezpečiť, aby tento limit bol dodržaný a nebol prekročený, a teda aby nevznikli sankcie voči žalobcovi. Za obdobie činnosti svedka u žalovaného také sankcie neboli. Svedok ďalej uviedol, že od r. 1995 permanentne počúvanosť žalobcu klesala, rovnako aj jeho podiel na trhu, išlo o prirodzený vývoj trhu rádií, prichádzali nové média, rádiá, zvýšilo sa konkurenčné prostredie. Odplata žalovaného sa podľa zmluvy pohybovala v rozmedzí 14,5 % z mesačného zúčtovania stráženej reklamy. Po ukončení účtovného obdobia bola zaslaná faktúra, pričom niektoré obchody boli na základe požiadavky žalobcu aj bártrové. Činnosť žalovaného bola pri obstarávaní bártrovej reklamy ako pri obstaraní štandardne hradenej reklamy a naviac bolo úlohou žalovaného vyhľadať osobitnú špecifikáciu tovaru podľa zadania žalobcu (čo si mohlo vyžadovať úsilie naviac). V zásade medzi reklamou za finančnú odplatu a barterom sa pri systéme predaja dodržujú rovnaké podmienky, teda vyhľadanie klienta, mediálne plánovanie, zabezpečenie odvysielania reklamy a zhodnotenie celého obchodného prípadu. Zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení uzavretá so žalobcom nešpecifikovala osobitné prípady bártrových obchodov, ide o štandardný obchodný prípad, ktorého jediným rozdielom je skutočnosť, že finančné plnenie je nahradené formou plnenia tovarom alebo službou. Províziu z bártrových obchodov si žalovaný vzhľadom na finančnú situáciu žalobcu neúčtoval, mal za to, že to bude riešené ako osobitný obchodný prípad.

76. Žalovaným navrhnutý svedok Ing. D. T. uviedla, že pracovala u žalobcu na rôznych pozíciách, zúčtovanie reklám mala v náplni práce od roku 1995. Zúčtovanie reklamy medzi stranami prebiehalo tak, že dostávala podklady z marketingu za odvysielanú reklamu, za každý jednotlivý spot, hovorili tomu krížovka, kde boli časy, dni, cenníková cena, keď sa spot vysielal v mesiaci 10 krát, dostali sme cenníkovú cenu za mesiac. Tieto podklady robila kolegyňa z marketingu, na základe scenárov, ktoré robil žalovaný. Keď si to odsúhlasili, s krížovkou išla do PSMA, pretože u niektorých klientov boli stanovené zmluvy, rabaty, množstevné a iné a z cenníkovej ceny sa rátala iba provízia, nesedela na skutočnú cenu, ktorú klient platil. Toto so žalovaným odsúhlasili a ona vystavila faktúru. Odsúhlasovala sa všetka reklama, pretože všetka reklama bola v scenároch, z toho boli krížovky, niektoré sa fakturovali, niektoré boli bártre. Svedok na základe predloženia zúčtovania za mesiac jún 2002 (č. listu súdneho spisu 198-292) uviedol, že to je normálna faktúra, ktorá je robená tak, ako hovorila. Provízia bola vypočítaná zo súčtu krížoviek (súčtu cenníkových cien). Zo strany žalobcu existovali aj krížovky na bártrovú reklamu. Na všetko boli krížovky, tie ktoré boli platené, boli súčasťou faktúry, ak sa jednalo o neplatené bártre tie sa odkladali, do šanónov. Svedkyňa opoznala dokumenty predložené právnym zástupcom žalovaného, podklady na odsúhlasenie reklamy za mesiac jún 2002. Uviedla, že ide o podklad, ktorý pri zúčtovaní mal žalovaný pripravený a ona mala krížovky, riadok za riadkom si ich odsúhlasovali. Rovnako opoznala doklad - výsledok spoločného zúčtovania. Takéto dokumenty dostávali každý mesiac. Žalovanému zasielal žalobca iba faktúru. Žiadne podklady k nej sa už nezasielali. Žalovaný si začal uplatňovať províziu z bártrov až po ukončení zmluvného vzťahu. V rámci odsúhlasovania reklamy si mesačne odsúhlasovali aj objem bártrovej reklamy. V scenároch bola všetka reklama. Iba to, že bártre boli s nulovou hodnotou, lebo sa neplatili. Podkladmi na odsúhlasenie reklamy boli na strane žalobcu krížovky a na strane žalovaného denné scenáre. Krížovka to bola vizuálne tabuľka, kde bol názov spotu, dni v

mesiacoch, dĺžka spotu a časové pásma, na konci cenníková cena v príslušnom čase a bolo to robené spôsobom krížovky. Keď si žalovaný uplatnil nárok na províziu z bártrov zaslal k tomu aj veľa podkladov. Boli to výstupy zo systému. Ona s kolegyňou to mali prejsť a označiť, čo tam nepatrí. Nevie, či faktúru na províziu z bártrov žalobca zaúčtoval, ale faktúra bola vyčistená, túto faktúru odsúhlasovali. Zo strany žalobcu bola podpísaná osobami čo za to zodpovedajú a bola čo sa týka vecnosti a číselného vyjadrenia skontrolovaná. Pamätali si jednu takto odsúhlasenú faktúru. Svedkyňa ďalej opoznala doklad, ktorý slúžil ako podklad pre fakturáciu žalobcu za mesiac apríl 2005 skutočne odvysielanej reklamy, kedy si PSMA začala priebežne uplatňovať nárok na províziu z odvysielanej bártrovej reklamy. Uviedla, že je obdobný ako všetky ostatné, akurát s tým rozdielom, že tu už v nefinančnom plnení sú vyčíslené aj bártre. Ona ich podľa pokynov za žalobcu pri fakturácii neakceptovala a faktúra vyzerala presne tak isto ako aj pred tým, bez bártrov. K tomuto vyčísleniu za mesiac apríl 2005 bol odsúhlasený aj objem bártrovej reklamy, ten bol odsúhlasený vždy. Všetka odvysielaná reklama bola odsúhlasená. Po marci 2005 všetky podklady zo strany PSMA obsahovali aj objem bártrovej reklamy. Vždy na základe odsúhlasenia odvysielanej reklamy. K faktúre žalobcu č. XXXXXXXXXX na sumu 18.051.610,10 Sk zo dňa 15.01.2004 uviedla, že ju pozná. Vystavila ju na základe pokynu vedenia s tým, že sa to vyrovná. Je to faktúra, ktorá nemala ani krížovky ani nič. Nebola podložená odvysielanou reklamou, ani nebola odsúhlasovaná s PSMA. Priznali v nej rabat PSMA aj za neodvysielanú reklamu. Vystavením tejto faktúry došlo k zlepšeniu účtovnej bilancie žalobcu za rok 2003. PSMA bola výhradným zástupcom v oblasti reklamy a zabezpečovala reklamu platenú aj bártrovú. Nespomenula si, či si za bártrovú reklamu uplatňovala províziu spoločnosť Media SRo. Faktúry žalovaného nezaúčtovali na pokyn vedenia. Dostali balík podkladov, nepamätala si ku ktorej faktúre. Podľa jej vedomostí žalovaný uzatváral pre žalobcu aj bártrové obchody. Odsúhlasovali sa ako všetko ostatné, na strane žalobcu krížovky. Dostala cenníkovú cenu aj na barter. Bolo to časové aj finančné plnenie. To, že v scenári bola pri bártrovej reklame nula znamená iba to, že sa neúčtovala, ale mala svoju hodnotu vysielania. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu či boli bártre, z ktorých mal prospech žalovaný uviedla, že nemá o tom vedomosť. Pamätala si len jednu faktúru žalovaného na provízie z bártrov, kde dostala pokyn na jej zaúčtovanie od Ing. X.. Podľa jej vedomosti k vypovedaniu zmluvy došlo pre neplatenie faktúr. Náležitosti krížovky boli rovnaké aj pri bártrových aj pri nebártrových reklamách. Aj pri bártrovej reklame bola uvedená cena za jeden spot aj za celkovú kampaň. Niektoré bártre si fakturovali. Nula bola použitá v scenároch, v krížovkách bola cenníková cena. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu či boli na bártrové plnenia odsúhlasené medzi stranami nejaké cenníky na provízie za bártrové plnenie uviedla, že všetka reklama bola odsúhlasená z oboch strán každý mesiac. Cenníková cena bola v krížovke. PSMA vo svojom podklade vychádzajúc z cenníkovej ceny mala odrátané tie ceny. K plateniu a zúčtovaniu nedochádzalo, tam bola nula. Značka PSMA bola uvedená len kampaniach žalobcu, keď to zabezpečoval a účtoval žalovaný. Táto svedkyňa vypovedala aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb 361/2006, kde vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala u žalobcu ako vedúca finančného odboru a jej náplňou, okrem iného, bolo aj zúčtovanie reklamy s agentúrami, ktoré pre žalobcu zabezpečovali reklamu. Svedkyňa robila celkové zúčtovania so žalovaným a jej kolegyne z marketingu žalobcu sledovali odvysielanie reklamy na základe scenárov, ktoré prišli od žalovaného a zabezpečovali vysielanie reklamy. Po tom svedkyňa dostala podklady od nich o odvysielanej reklame a od žalovaného dostávala podklady v cenách, ktoré boli účtované klientom podľa cenníka, príp. skutočné ceny, ktoré boli účtované klientom, pretože niektoré veľké agentúry mali množstevné rabaty alebo dostávala aj iné ceny, ktoré boli odsúhlasené žalobcom. Z cenníkovej ceny vypočítala províziu žalovaného, ktorá sa potom odrátala od ceny fakturovanej klientom a od žalobcu išla následne faktúra na uhradenie žalovanému, ktorá bola vlastne výsledkom odpočítania provízie od reálne zaplatenej ceny reklamy od klienta. Toto bolo odsúhlasené, pretože svedkyňa dostávala od žalobcu cenníkové ceny odvysielanej reklamy a od žalovaného dostávala kompletné aj cenníkové ceny, aj rabaty, aj výsledné čiastky, z čoho svedkyňa potom odpočítavala províziu. Výsledkom bola faktúra + DPH pre žalovaného. Tento postup bol len pri reklamách, ktoré boli reálne hradené financiami, pretože v tom čase si žalobca neuplatňoval províziu z bártrových obchodov. Bol to výsledok podľa svedkyne nejakej dohody medzi žalobcom a žalovaným, lebo žalobca bol v zlej finančnej situácii, čo bol dôvod, že niektoré obchody boli riešené bártrom. Išlo vlastne len od odklad plnenia, pretože stále sa verilo, že rozhlas sa dostane z tejto situácie. Svedkyňa sa aj vyjadrila k vystaveniu fa. č. XXXXXXXXXX na 18.051.610,10 Sk, ku ktorej uviedla, že túto faktúru vystavovala na základe pokynu nadriadených, bola vystavená na základe spolupráce aká prebiehala dovtedy s tým, že hoci plán v r. 2003, ktorý sa každoročne stanovoval na ročný finančný objem reklamy podľa požiadaviek žalobcu a možnosti žalovaného nebol celkom dodržaný, lebo bol nadsadený, mala faktúru vystaviť na plánovaný objem reklamy, pretože sa predpokladalo vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu, že sa to v budúcom roku nejako vyrovná. Táto faktúra nebola vystavená štandardným spôsobom ako ostatné fakturácie, bola to len fakturácia do dohodnutého objemu pre

rok 2003 a nebola podložená odvysielanou reklamou. Agentúrny rabat bol vypočítaný cez ekonomický systém, teda bol priznaný aj za neodvysielanú reklamu. Žalovaný si začal po daní výpovede zo zmluvy uplatňovať u žalobcu aj províziu za tzv. bártrovú reklamu, žalobca mal spočiatku k tomu odmietavý postoj neskôr preberal, ktoré bártre sú oprávnené a týkajú sa vlastne činnosti žalobcu a ktoré nie. Tie, ktoré priamo nadväzovali na činnosť a podujatia rozhlasu, tie sa vylúčili s tým, že z týchto bártrov nie je nárok na províziu, lebo to boli zabezpečované podujatia, na ktorých sa žalobca so žalovaným spolupodieľali. Žalovaný robil akvizície aj pre bártrové reklamy žalobcu teda kompletne všetko, bez ohľadu na to, či bola reklama platená alebo bártrová. Svedkyňa veľmi ocenila na spolupráci so žalovaným vzťahy a jeho prístup v období, keď bolo u žalobcu pred výplatami, v zlej finančnej situácii, vtedy svedkyňa len na základe telefonátu docielila uhradenie prostriedkov od žalovaného aj pred splatnosťou faktúry.

77. Z výpovede žalovaným navrhnutého svedka Aleša F. súd zistil, že v rokoch 1996 - 2006 pracoval u žalovaného pozícii obchodníka, mal na starosti analýzy, štatistiky a informačné technológie. Zabezpečoval všetku agendu obchodných prípadov reklamy, ktorá sa odvysielala u žalobcu. V niektorých obdobiach mal na starosti aj vyúčtovania pre Slovenský rozhlas, na mesačnej báze pripravoval podklady, na základe, ktorých potom prebiehala fakturácia. Zúčtovanie medzi stranami popísal tak, že začiatkom nového mesiaca si vyfiltroval všetku odvysielanú reklamu v Slovenskom rozhlase podľa jednotlivých okruhov, klientov a produktov, tento podklad sme si prešli so žalobcom, odsúhlasili sme si všetku odvysielanú reklamu v Slovenskom rozhlase, finančné plnenia išli do vyúčtovania. Až do marca 2005 išli do vyúčtovania len finančné plnenia. Na základe inštrukcií vedenia bártrové nešli do vyúčtovania, ale odsúhlasiť ju museli, aby vedeli, aká časť je platená a na základe toho si to odsúhlasili so žalobcom, ktorý posielal faktúry. Popísal podklady o odvysielaní reklamy, uviedol, že sú tam presne vyfiltrované všetky kampane za mesiac podľa klienta produktu, je tam cenníková cena a ktoré boli finančné plnenia a ktoré bártrové a vysvetlil jednotlivé časti tohto dokumentu. Žalobca mal ako podklad svoje krížovky. V prvom rade odsúhlasovali sumy, potom sme hľadali prečo nesedia ceny. Vždy si odsúhlasili cenu aj finančných aj nefinančných plnení. Podľa toho videli, či bola finančná aj nefinančná kampaň odvysielaná celá. Provízia sa počítala z hrubej sumy, čiže z cenníkovej ceny. Žalobca doručoval žalovanému iba faktúru, bez príloh. Žalovaný začal uplatňovať províziu z bártrov od marca 2005, kedy začali robiť do podkladov aj vyúčtovania za bártrové obchody. Bolo to odsúhlasené so žalobcom, ale vo faktúrach žalobcu nebola odpočítaná provízia z nefinančných plnení. Províziu z bártrových plnení vypočítal žalovaný spätne za 5 rokov. Výpočet robil on tak, že vyfiltroval po mesiacoch odvysielanú reklamu, odfiltroval platené plnenia, ostali iba nefinančné a z tých nefinančných vylúčil ešte tie, z ktorých žalovanému neprislúchala provízia, z toho vznikol sumár bártrových kampaní za daný mesiac s cenníkovými cenami, z toho vznikla suma, z ktorej odobrali 50 % a z tej zníženej sumy sa uplatnila provízia žalovaného. Objem nefinančnej reklamy znižoval o 50 % na základe inštrukcie vedenia. Myslel, že to bol nejaký ústretový krok. Z provízie z nefinančných plnení vyčlenil zo self promo, oznámenia o verejných obstarávaniach alebo iné vlastné oznámenia žalobcu. Ak jednoznačne nevyplýval nárok na províziu, všetko dali preč. Napr. charitatívne veci, promo. Podkladom na odvysielanie reklamy boli denné scenáre. Podklady k požadovanej provízii z bártrov neprikladali k faktúram, všetko si schválili na mesačnej báze. Jedenkrát, po marci 2005 poslali všetky po mesiacoch urobené podklady za 5 rokov. Odsúhlasovanie po marci 2005 prebiehalo tak isto ako dovtedy, nič tam nebolo iné, dostali ten podklad aj s nefinančnými plneniami, faktúra prišla bez nich, bola to inštrukcia z vedenia žalobcu, že sa provízia z nefinančných plnení nemá akceptovať. Naplánovanie, resp. zabezpečenie každej reklamy obnášalo rovnaký objem prác, tie bártrové boli ťažšie v tom, že museli dávať pozor, bolo to tam zložitejšie. Niektoré kampane žalobcu účtovne zabezpečoval fakturačne žalovaný, preto tam museli sme dávať aj malý text PSMA. V rámci celého vizuálu bol niekde dolu malými písmenami. V iných prípadoch na to nebol dôvod. Všetka reklama išla cez žalovaného Svedok opoznal listiny z č. listov súdneho spisu 198-292. Tieto krížovky boli podkladom, ktoré mal žalobca pri osdúhlasovaní odvysielanej reklamy. Takéto krížovky existovali na všetky reklamné kampane. Tak finančné ako aj bártrové. Prípadná neodvysielaná reklama bola okamžite ešte v priebehu mesiaca nahradená. Reklama žalovaného v médiách bola vždy zaplatená. V scenároch bola nula preto, lebo tam dávali mínus 100%, aby vedeli, ktorá reklama je platená a ktorá je neplatená, aby mali prehľad o príjmoch. Aj finančný objem bártrovej reklamy kontrolovali preto, lebo obidve strany potrebovali mať prehľad o všetkej odvysielanej reklame, či bola alebo nebola platená. Uviedol že nie je ekonóm, pri fakturácii postupoval podľa inštrukcií. Zabezpečoval aj bártre. Svedok vypovedal aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28Cb 361/2006, kde vypovedal v podstate zhodne s výpoveďou v tomto konaní. Pri výpočte odstupného vychádzal zo skutočne odvysielanej reklamy. Pri stanovovaní odmeny za bártrovú reklamu vychádzal zo scenárov reklamy za daný mesiac, ktoré boli podkladom pre vysielanie reklamy v danom mesiaci.

Pri platenej reklame vždy na konci mesiaca odsúhlasoval vyúčtovanie reklamy a z nej sa určila provízia žalovaného. Žalobca vystavoval faktúry na základe dokumentov žalovaného o odvysielanej reklame za daný mesiac, boli tam vyčíslené celkové sumy pre jednotlivé okruhy, provízia žalovaného a tá bola odrátaná z celkovej sumy za odvysielanú reklamu, čo bol podklad pre fakturáciu žalobcu. Ďalej uviedol, že činnosť žalovaného pri sprostredkovaní reklamy za finančné plnenie aj za iné plnenie prebiehala v podstate rovnako pričom popísal celý proces zadávania reklamy. Uviedol, že bolo treba dávať pozor, aby v jednotlivých blokoch nebola presiahnutá 3 % hranica stanovená pre reklamu na deň a po odvysielaní reklamy žalovaný mesačne vyúčtoval klientovi odvysielanú reklamu u žalobcu, a táto fakturácia potom išla do podkladov pre vyúčtovanie. Toto vyúčtovanie sa so žalobcom schvaľovalo vždy a na základe schváleného vyúčtovania vznikla faktúra vystavená žalobcom za odvysielanú reklamu, ktorá už bola znížená o províziu žalovaného.

78. Žalovaným navrhnutý svedok Ing. A. M. uviedla, že pracovala u žalovaného ako obchodníčka, potom vedúca obchodného oddelenia, resp. obchodná riaditeľka. Uviedla, že zúčtovanie reklamy medzi stranami prebiehalo tak, že vždy na záver daného mesiaca si s marketingom žalobcu, vždy s p. K., prešli všetky odvysielané reklamy v daný mesiac po okruhoch a po klientoch. Muselo to sedieť. Následne vypracovala podklady pre ekonomické oddelenie žalobcu, to bola zväčša p. T., čo prebiehalo tak, že sa stretli, každá mala pripravené podklady, mala všetky krížovky od p. K., následne pripravila zúčtovanie Slovenskému rozhlasu, bola tam výsledná suma, za daný mesiac, zrátal sa hrubý obrat, vyčíslila provízia, čo bola 14,5 %, celkový príjem z reklamy a provízia bola od toho odčítaná. Na základe toho boli faktúry. Odsúhlasovala sa aj bártrová reklama. Podklady pre bártrovú reklamu boli rovnaké ako u inej reklamy, na strane žalobcu to boli krížovky. V dokladoch, ktoré odsúhlasovali, boli bártrové reklamy v plnej sume. Na otázku súdu, či výsledná bola nula uviedla, že na krížovkách bola plná suma, bola vyčíslená suma a barter nula, u nás mali tie bártrové sumy nula, ale vždy som si písala sumy, ktoré sú, aby som si to mohla odsúhlasiť. Suma tam bola napísaná. Záverečná suma, aby vedeli, ktorá je platená, bola vyčíslená. V scenároch bola uvedená na barter nula preto, lebo v ich softvéri po odvysielaní reklamy sumu vymazali, aby im to nenarušovalo systém fakturácie a vedeli, čo majú klientom fakturovať. Preto barter evidovali s nulovými sumami. Popísala dokument zvaný krížovka s tým, že v ňom bola uvedená cenníková cena každého spotu. Žalobca doručoval žalovanému iba faktúru bez príloh. Žalovaný začal účtovať žalobcovi provízie z bártrov od marca 2005 a od apríla 2004 bola v každom vyúčtovaní odrátaná. Podľa svedkyne, žalovaný nikdy nemal spochybnený nárok na túto províziu, skôr je otázka, prečo si ju neuplatňovali. S bártrovými reklamami nebola menšia robota, dokonca oveľa horšia. Žalovaný zaslal žalobcovi podklady k faktúram na províziu z bártrov minimálne jedenkrát všetky naraz niekedy na jeseň 2005. Časom si nebola úplne istá. Podkladom na odvysielanie bártrovej reklamy boli scenáre podľa vysielacích okruhov. Osobne sa zúčastňovala aj na spracovaní podkladov na vyčíslení provízie za bártrové reklamy. Robili to dvaja s kolegom. Z tejto vylúčili samoreklamu žalobcu. Do tohto vyčíslenia dávali iba reklamu pre tretie subjekty. Bartre boli rôznych druhov. Na niektorých printových reklamách sa objavovalo aj obchodné meno PSMA iba z účtovných dôvodov, aby o reklame mohli účtovať. Požiadavky na bártre boli väčšinou zo strany žalobcu. Žalovaný vystavil faktúru na províziu z bártrov prvýkrát po rozviazaní zmluvy. Žalovaný nikdy nepoužil bártre pre svoju potrebu. Keď potrebovali promovať seba, promovali sa v odborných periodikách a to si platili. Hodnota bártrovej reklamy uvádzaná v podkladoch bola rovnako ako u platenej reklamy, hodnota vysielacieho času. Rovnako faktúry žalovaného, ktoré vystavoval od roku 2005, boli z hodnoty odvysielaného času. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu či podľa jej názoru bolo v zmluve určené percento provízie za bártrové obchody a odkiaľ zobrali províziu na bártrové obchody uviedla, že tam bola určená provízia ako taká a či platený klient alebo neplatený, uplatňovali rovnaké provízie. Všetky provízie boli vo výške 14,5 %. Všetky obdobia odsúhlasené, a vždy sa dá porovnať scenár s krížovkou, vždy to sedí. Svedkyňa opoznala zadania žalobcu na bártrovú reklamu, ktoré právny zástupca žalovaného založil do spisu. Podľa svedkyne bolo v niektorých rokoch zadaní na bártrovú reklamu trikrát viac ako na platenú reklamu, na začiatku spolupráce to bolo menej a neskôr sa to vyrovnalo alebo bártrovej bolo viac.

79. Z výpovede žalovaným navrhnutého svedka JUDr. T. B. súd zistil, že svedok ako spoločník žalovaného pripravoval zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení a boli tam aj ustanovenia o bártroch. Nikdy nebolo spochybnené, že barter je súčasťou. Nikdy bártrové plnenie z našej strany nebolo spochybnené, bolo akceptované ako súčasť reklamného plnenia žalobcu vnímaný pozitívne, nebolo nikdy spochybnené právo žalovaného, len žalovaný mal na začiatku spolupráce veľmi slabé príjmy z reklamy, žalovaný preto províziu neuplatňoval, bol to ústretový krok, vždy to bolo akceptované, aspoň ja som to tak vnímal.

80. Z notárskej zápisnice N 502/2008, Nz 55964/2008, NCRIs 55461/2008 spísanej JUDr. Katarínou Valovou, notárom dňa 08.12.2008, súd zistil, že PhDr. Q. C. PhD., narodený XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, Švabinského 906/12, urobil do tejto notárskej zápisnice čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že spoločnosťou PSMA, spol. s r.o. zastúpenou konateľom Davidom S. bol požiadaný o poskytnutie svedectva vo veci vzťahov medzi Slovenským rozhlasom a PSMA, spol. s r. o. súvisiacich so zmluvou o výhradnom obchodnom zastúpení v súdnom spore vedeným medzi Slovenským rozhlasom a PSMA, spol. s r.o.. Uviedol, že od roku 1994 do roku 1997 bol generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu. SRo mal veľké rezervy v oblasti príjmov z reklamy a bola snaha tieto zvýšiť vzhľadom na rozvíjajúci sa trh v tejto oblasti a pretrvávajúce finančné problémy SRo. Počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa SRo, bola vypísaná súťaž na výhradného obchodného zástupcu SRo v oblasti reklamy. Súťaž vyhrala žalovaná spoločnosť. Osobne sa zúčastňoval rokovaní, na ktorých boli prerokúvané podmienky spolupráce, z ktorých výstupy boli zapracované do zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení medzi SRo a PSMA, spol. s r.o. Zmluvu za SRo podpisoval osobne. Pri rokovaní o podmienkach zmluvy, podpisovaní zmluvy ako aj pri plnení zmluvy boli zmluvné strany uzrozumené s tým, že SRo odvysiela reklamu záujemcom o jej vysielanie tak za finančné plnenie, ako aj za vecné protiplnenie alebo inú hodnotu. Požiadavka na vysielanie bártrovej reklamy bola požiadavkou SRo. PSMA, spol. s r.o. podstatným spôsobom zvýšila príjmy SRo z reklamy a výrazne pomohla SRo v časoch, keď tento zápasil s finančnými problémami. Počas jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa SRo, PSMA, spol. s r.o. odvádzala za odvysielanú reklamu platby SRo bez ohľadu na úhradu zo strany obchodného partnera. Častokrát s predstihom. Obchodné vzťahy medzi SRo a PSMA, spol. s r.o. hodnotil ako vysoko pozitívne. Vďaka činnosti PSMA, spol. s r.o. objem reklamy za finančné protiplnenie od počiatku vykazoval priaznivé hodnoty. Osobne má za to, že obojstranná spokojnosť s príjmami z reklamy za finančné plnenie, perspektívnosť spolupráce a pretrvávajúce finančné problémy boli hlavným dôvodom toho, že PSMA, spol. s r.o. bola ochotná pozhovieť z okamžitého uplatňovania provízie z bártrovej reklamy. Medzi PSMA, spol. s r.o. a SRo nebola sporná skutočnosť, že PSMA, spol. s r.o. má nárok na províziu aj z odvysielanej bártrovej reklamy, avšak jej vyplácanie bolo odložené pre existujúcu finančnú situáciu SRo. Uviedol, že táto dohoda bola dodržiavaná počas celého jeho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa SRo. PSMA, spol. s r.o. výrazným spôsobom prispela k zvýšenie príjmov SRo z reklamy. Zabezpečovala celú agendu spojenú s prípravou odvysielania reklamy a aj na vlastné náklady vykonávala činnosti v prospech SRo súvisiace aj bártrovou reklamou.

81. Z notárskej zápisnice N 223/2008, Nz 56963/2008, NCRls 56456/2008 spísanej Mgr. Janou Borovičkovou, notárom dňa 09.12.2008 súd zistil, že v tejto notárskej zápisnici je osvedčené vyhlásenie Mgr. W. M., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, Šumavská 530/33. Mgr. W. M. vyhlásil, že pán F. S., konateľ spoločnosti PSMA, spol. s r. o. ho požiadal o vyjadrenie k stretnutiu zástupcov PSMA, spol. s r.o. so zástupcami Slovenského rozhlasu na jeseň roku 2004, pričom uviedol, že toto jeho vyjadrenie má pre PSMA, spol. s r.o. právny význam, vzhľadom na prebiehajúci súdny spor vedený medzi SRo a PSMA, spol. s r.o.. Ďalej vyhlásil, že na jeseň roku 2004 sa zúčastnil stretnutia zástupcov SRo a PSMA, spol. s r. o. v priestoroch PSMA, spol. s r.o. na Gaštanovej ulici v Bratislave. Predmetom rokovania bolo riešenie finančných vzťahov zúčastnených strán. Na rokovanie bol prizvaný ako člen Rozhlasovej rady SRo so zámerom pôsobiť ako mediátor. Rokovania sa zúčastnili za SRo pán Q. T. a pani S. X. a za PSMA, spol. s r. o. pán F. S. a právny zástupca PSMA, spol. s r.o. pán V.. Na rokovaní sa preberala otázka úhrady, resp. oprávnenosti faktúry SRo v sume cca 18.000.000,- Sk, otázka platobnej disciplíny zadávateľov reklamy a otázka uplatňovania provízie PSMA, spol. s r.o. z odvysielanej bártrovej reklamy. Oprávnenosť faktúry na sumu 18.000.000,- Sk SRo bola zo strany PSMA, spol. s r. o. rozporovaná. Podľa zástupcov SRo by uplatňovanie provízie PSMA, spol. s r.o. z odvysielanej bártrovej reklamy bolo pre Slovenský rozhlas finančne neúnosné. Bolo prerokovávané aj riešenie započítania týchto vzájomných nárokov. Zástupcovia Slovenského rozhlasu deklarovali potrebu finančného plnenia. Rokovanie skončilo tak, že strany ešte zvážia riešenie zápočtom vzájomných nárokov a vo veci budú postupovať po vzájomnej dohode.

82. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

83. Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tretia časť Obchodného zákonníka upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

84. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. 85. Podľa § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.

86. Podľa § 665 Obchodného zákonníka ak bolo dojednané výhradné zastúpenie, je zastúpený povinný v určenej územnej oblasti a pre určený okruh obchodov nepoužívať iného obchodného zástupcu a obchodný zástupca nie je oprávnený v tomto rozsahu vykonávať obchodné zastúpenie pre iné osoby alebo uzavierať obchody na vlastný účet alebo účet inej osoby.

87. Podľa § 666 Obchodného zákonníka zastúpený je oprávnený uzavierať obchody, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie aj bez súčinnosti obchodného zástupcu, je však povinný, pokiaľ zmluva neurčuje niečo iné, platiť z týchto obchodov obchodnému zástupcovi províziu tak, ako keby sa tieto obchody uzavreli s jeho súčinnosťou.

88. Podľa § 580 Obchodného zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

89. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

90. Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

91. Podľa § 387 ods. 2 písm. a), b) Obchodného zákonníka aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

92. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

93. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

94. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných princípov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

95. Podľa čl. 11 ods. 4 základných princípov súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

96. Podľa čl. 15 ods. 1 základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

97. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

98. Podľa § 151 ods. 1, 2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

99. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

100. Podľa § 191 ods. 1, 2 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

101. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

102. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákonov a výsledkov dokazovania v danej veci súd dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.03.1995 uzatvorili zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení a následne jej dodatky č. 1 až 22. Rovnako nebolo sporné že touto zmluvou sa strany riadili počas celej doby jej platnosti a obidve strany odvodzujú svoje nároky z tejto zmluvy. Medzi stranami nebola sporná platnosť tejto zmluvy a jej ukončenie výpoveďou ku dňu 30.09.2005. Nebol sporný spôsob fakturácie zo strany žalobcu a nebolo sporné ani to, že vzájomná fakturácia podľa tejto zmluvy prebiehala vždy po vzájomnom odsúhlasení si fakturačných podkladov, kde si strany odsúhlasili všetku odvysielanú reklamu na vysielacích okruhoch žalobcu za dané obdobie, a to tak reklamy a sponzoringu za finančnú protihodnotu ako aj za nefinančné plnenie. Rovnako nebolo sporné, ani spochybnené, že v rámci odsúhlasenia podkladov k fakturácii si strany odsúhlasili aj cenníkovú cenu tak reklamy za finančnú protihodnotu ako aj reklamy za inú protihodnotu. Strany si pred fakturáciou v rámci odsúhlasovania krížoviek odsúhlasili cenníkovú cenu všetkej reklamy a sponzoringu, t.j. za finančné ako aj nefinančné plnenie (bártre). V tomto smere predložili súdu obidve strany zhodujúce sa dôkazy. Tieto skutočnosti taktiež potvrdili svedkovia navrhovaný obidvomi stranami, a to za žalobcu svedkovia p. Mgr. K., Ing. X. a za žalovaného svedkovia Ing. V., Ing. T., Ing. F. a Ing. M.. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry, nárok na zaplatenie ktorých si uplatnil v tomto konaní, ako ani to, že aj žalovaný vystavil a doručil žalobcovi faktúry, ktoré v konaní uplatnil formou obrany v podobe kompenzačnej námietky a formou vzájomnej žaloby, ako aj započítacie prejavy zo dňa zo dňa 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005, 28.11.2007 a 13.03.2008. Medzi stranami nebolo sporné ani spochybnené ani to, že žalobca počas celej doby platnosti zmluvy priznával žalovanému províziu vo výške 14.5% z cenníkových cien reklamy bez zliav, a to vždy z fakturovanej reklamy za finančné protiplnenie, ako ani to, že žalovaný si nárok na províziu z bártrov začal uplatňovať až po doručení výpovede zmluvy v marci 2005, a to aj spätne za celé obdobie spolupráce a tieto svoje nároky uplatnil vo forme obrany v podobe kompenzačných námietok a vzájomnej žaloby. Prvýkrát si žalovaný nárok na provízie z bártrov uplatnil faktúrou č. 56011 zo dňa 05.04.2005, nárok na zaplatenie ktorej započítal voči faktúre žalobcu č. XXXXXXXXXX. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že od marca 2005 si žalovaný v rámci odsúhlasovania podkladov k fakturácii uplatňoval nárok na províziu z bártrovej reklamy avšak žalobca tieto nároky vo svojich faktúrach nezohľadňoval a žalovaný mu z tohto dôvodu tieto faktúry vracal na opravu. Tieto skutočnosti rovnako potvrdili svedkovia navrhovaní obidvomi stranami, a to za žalobcu svedkyňa Ing. X. a za žalovaného svedkovia Ing. T., Ing. F. a Ing. M.. Žalobca síce spochybnil matematické vyčíslenie faktúr a započítacích prejavov žalovaného a tvrdil, že na ich overenie je vzhľadom množstvo numerických údajov potrebné ustanovenie znalca, aby údaje spracoval, utriedil a zistil, či suma uplatnená žalovaným súhlasí s výškou zistenou z predložených dokladov, avšak po zamietnutí návrhu súdom na ustanovenie znalca a ani po nadobudnutí účinnosti CSP, ktorý v § 209 umožňuje stranám, aby si obstarali súkromný znalecký posudok, nepredložil a neuviedol súdu vlastné tvrdenia o daných skutkových okolnostiach, preto súd toto spochybnenie nepovažoval za účinné

popretie matematického vyčíslenia nárokov žalovaného a toto považoval za nesporné. Ani jedna zo strán nepoprela výšku uplatňovaných úrokov z omeškania ani ich obdobie. Z tohto dôvodu súd považoval výšku úrokov z omeškania a obdobie za ktoré sú uplatňované za nesporné.

103. Medzi stranami sporu bolo vo vzťahu k nároku uplatneného žalobcom sporné najmä to, či má žalobca nárok na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 18.051.610,10 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 599.203,68 EUR) splatnej 31.12.2004, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi uhradenými faktúrami za predaj reklamného času a dohodnutou sumou finančného plnenia zo strany žalovaného za rok 2003 z predaja reklamného času podľa dodatku č. 18 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 04.08.2003. Ďalej bolo sporné to, či žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy preukázal, ako aj to či v rozpore so zmluvou uplatňoval aj nárok na zaplatenie platieb, na ktoré podľa bodu 4.2. zmluvy nemal nárok, nakoľko išlo o platby, ktoré žalovaný od svojich klientov neprijal.

104. Vo vzťahu k nárokom uplatňovaným žalovaným či už vo forme obrany alebo vzájomnej žaloby bolo sporné najmä to, či žalovaný má nárok aj na províziu z bártrovej reklamy, ak áno v akej výške a z toho následne odvíjajúca sa platnosť započítacích prejavov žalovaného. Ďalej bolo sporné to, či žalovaný uplatňoval v rámci bártrovej reklamy odmenu aj z reklamy, kde boli reklamované služby a obchodné meno žalobcu alebo samotného žalovaného, či nárok žalovaného mohol byť dosiahnutý v požadovanej výške vzhľadom na zákonné obmedzenie rozsahu vysielanej reklamy na vysielacích okruhoch žalobcu a či nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou nie je premlčaný.

105. Napriek nespornosti otázky platnosti zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 v znení jej dodatkov č. 1 až 22 považuje súd s odkazom na ust. § 391 ods. 2 potrebné zmieniť sa aj o vyhodnotení tejto otázky. Tak ako žalobca tak aj žalovaný po vrátení veci odvolacím súdom na pojednávaní dňa 07.03.2013 zhodne uviedli, že sú názoru, že zmluva je platná, túto skutočnosť nie je potrebné v tomto konaní dokazovať. Súd konštatuje, že zmluvu vyhodnotil za platný právny úkon uzavretý v súlade s ust. § 37 Obč. zákonníka, spĺňajúci všetky požiadavky na slobodný, vážny, zrozumiteľný a určitý prejav vôle zmluvných strán, a to aj s poukazom na rozhodovaciu prax ÚS SR, ktorá preferuje ako základné výkladové pravidlo právnych úkonov pravidlo preferencie platnosti príslušného právneho úkonu, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/2007). Súd posúdil danú zmluvu tak z pohľadu ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že predmetná Zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.3.1995 v znení jej dodatkov č. 1 až 22 je platným právnym úkonom, spĺňajúcim požiadavky na slobodný, vážny, zrozumiteľný a určitý prejav vôle zmluvných strán, ktorá má všetky podstatné náležitosti zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Z konania vyplynulo, že, strany zmluvu riadne plnili počas takmer 10 ročného obdobia a až do výpovede medzi nimi nedochádzalo k nejasnostiam a nezrovnalostiam pri jej výklade. Vzhľadom na to nemožno mať pochybnosti o určitosti a zrozumiteľnosti jej obsahu. Zmluva neobsahuje také nejasnosti alebo nezrovnalosti, ktoré by nebolo možné riešiť použitím výkladových pravidiel zakotvených v ustanovení § 266 Obchodného zákonníka. Slobodu a vážnosť vôle žiadna zo strán zmluvy nespochybňovala a v konaní neboli preukázané, ani produkované, žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom slobodu a vážnosť vôle zmluvných strán spochybňovali. Naopak, osoby podpisujúce zmluvu za obidve zmluvné strany, pán PhDr. C. a pán V. jej podpísanie potvrdili a potvrdili jej bezproblémové plnenie. Žalobca síce v podaní zo dňa 23.06.2013 poukázal na to, že zmluvu je potrebné posúdiť aj podľa jej obsahu, pričom podľa jeho názoru vykazuje znaky komisionárskej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy, pričom v takomto prípade by platilo, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu ak žalovaný za „nakúpený" a následne „predaný" vysielací čas neuhradil kúpnu cenu žalobcovi, avšak v ďalšom konaní v tomto smere ani postupom podľa § 140 ods. 2 žalobu nezmenil, a v záverečnom návrhu uviedol, že svoj nárok odvodzuje od zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Preto sa súd v ďalšom konaní nezaoberal ani vznesenou námietkou premlčania žalovaného uplatnenou v podaní zo dňa 18.07.2013. Žalobca totiž svoj nárok na zaplatenie faktúr uplatňoval zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení a nie z titulu náhrady škody z komisionárskej zmluvy alebo bezdôvodného obohatenia z kúpnej zmluvy. Charakter danej zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorá spĺňa všetky podstatné náležitosti podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvy o obchodnom zastúpení, t.j. záväzok obchodného zástupcu pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") (viď body 1.2., 3.2., 3.8. 3.9. zmluvy) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi

províziu (viď bod 3.17. zmluvy), nemení ani skutočnosť, akým spôsobom zmluvné strany pri plnení zmluvy postupovali a akým spôsobom navzájom zúčtovávali províziu, aj keby tento postup znamenal odklon od ustanovení zmluvy. Ich povinnosti podľa zmluvy boli dané a súd má za to, že zmluva uzatvorená medzi stranami je zmluvou o obchodnom zastúpení v zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný pre žalobcu vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, čo potvrdili aj svedecké výpovede ako aj skutočnosť, že celá činnosť žalovaného smerovala výlučne k umiestneniu reklamy a sponzorských odkazov na vysielacích okruhoch žalobcu. Stranami bolo výslovne dohodnuté a konštatované v zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 že sporové strany uzavreli zmluvu ako zmluvu o výhradnom obchodom zastúpení (bod 1.2. Zmluvy). Žalovaný ako obchodný zástupca nesmel pri plnení zmluvy použiť iného obchodného zástupcu ani konať nad rámec zastúpenia v iných obchodných činnostiach za žalobcu (bod 3.5. zmluvy). Žalovaný sa ako obchodný zástupca zaviazal vykonávať za žalobcu všetky právne úkony, ktoré smerujú k uzatváraniu obchodných zmlúv (bod. 3.8. zmluvy). Žalobca počas celej doby trvania zmluvy považoval žalovaného za svojho výhradného obchodného zástupcu (media representativ) a rovnako sa za neho považoval aj žalovaný, čo strany potvrdili aj v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 28Cb 361/2006 a táto skutočnosť vyplýva aj zo správania s strán počas plnenia zmluvy.

106. K otázke trvania zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení súd uvádza, že zmluvu podľa predložených listinných dôkazov (výpoveď zmluvy a následná ako aj výpovedi predchádzajúca vzájomná korešpondencia strán) žalobca dňa 31.03.2005 vypovedal z dôvodu neuhradenia fa. č. XXXXXXXXXX, fa. č. XXXXXXXXXX, fa. č. XXXXXXXXXX, fa. č. XXXXXXXXXX a fa. č. XXXXXXXX zo strany žalovaného, a to aj napriek upomienke zo dňa 15.03.2005. Platnosť tejto výpovede nebola v tomto konaní zo strany žalovaného popretá a preto ju súd aj s odkazom na ust. § 151 považoval za nespornú. Výpovedná lehota uplynula dňa 30.9.2005. Žalovaný uplynutie výpovednej lehoty ku dňu 30.09.2005 potvrdil, preto aj túto skutočnosť súd považoval za nespornú. Navyše žalobca zastával v konaní konštantný názor o platnosti výpovede, tvrdil, že výpoveď je platná a bola daná v súlade s bodom 5.2 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení. Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah strán sa v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka ako aj voľby zákona vyjadrenej v záhlaví zmluvy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, posudzoval súd platnosť výpovede podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa ust. § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. V obchodných vzťahoch sa rozlišuje absolútna a relatívna neplatnosť, pričom každý dôvod neplatnosti právneho úkonu je potrené posudzovať podľa toho, či je ustanovený na ochranu len jedného účastníka, alebo nie. Domáhať sa neplatnosti môže len ten účastník právneho vzťahu, ktorého záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté. V danom prípade sa dôvod neplatnosti výpovede týkal iba ochrany strany, ktorá zmluvu nevypovedala, teda žalovaného. Dôsledkom tejto relatívnej neplatnosti preto je, že pokiaľ sa žalovaný neplatnosti výpovede nedomáha, nie je možné rozhodnúť o neplatnosti výpovede bez takéhoto návrhu a výpoveď sa musí považovať za platnú. Pri posudzovaní platnosti výpovede rovnako prichádza do úvahy výkladové pravidlo preferencie platnosti príslušného právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za účelné zaoberať sa ďalšími dôvodmi platnosti výpovede a výpoveď danú žalobcom považoval v rámci posúdenia predbežnej otázky skončenia zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení za platnú. V konaní nebolo preukázané, že neboli splnené podmienky na vypovedanie zmluvy a žalovaný nebol v omeškaní s finančnými záväzkami po dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Preto súd považoval zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.03.1995 za platne ukončenú ku dňu 30.09.2005.

107. Ohľadne nároku uplatnenom žalobcom sa súd ďalej zaoberal jeho nárokom na zaplatenie faktúry č. faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 18.051.610,10 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 599.203,68 EUR), ktorá suma podľa žaloby predstavuje rozdiel medzi uhradenými faktúrami za predaj reklamného času a garantovanou sumou zo strany žalovaného za rok 2003 z predaja reklamného času podľa dodatku č 18 k Zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 04.08.2003. Súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto faktúry nepovažuje za oprávnený a nárok na jej zaplatenie žalobcovi nepriznal. Bod 4.4 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení bol pre rok 2003 zmenený dodatkom č. 18 zo dňa 4.8.2003. Z bodu 4.4. zmluvy v znení dodatku č. 18 ku zmluve priamy nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutého finančného plnenia príjmu z reklamy za rok 2003 nevyplýva. Dohodnutý finančný príjem nebol podľa dodatku č. 18 ani nazvaný ako garantovaný. Ak by sa v zmysle Dodatku č. 18 nedosiahol stanovený príjem z činnosti obchodného zástupcu za rok 2003, došlo by k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného a k vzniku zodpovednosti za ňu a nie k priamej povinnosti žalovaného uhradiť tento

stanovený príjem žalobcovi, ktorá z textu bodu 4.4, ani iných ustanovení zmluvy nevyplýva. Podľa bodu 1.7 zmluvy sa pre zodpovednosť vyžaduje zavinené porušenie povinnosti. Bod 4.9 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení v znení Dodatku č. 19 prelamuje záväzok žalovaného dodržiavať a garantovať objem z výnosov predaja vysielacieho času Slovenského rozhlasu v prípade ak dôjde k výraznému poklesu počúvanosti programových okruhov SRo alebo k zásadným zmenám ekonomických podmienok v oblasti audioreklamy v Slovenskej republike. Žalovaný v konaní dôkazmi analýza predaja reklamného času okruhov SRo, graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2003 preukázal, že v roku 2003 došlo k úbytku 13,5% počtu poslucháčov SRo v priebehu uvedeného roka a ekonomické podmienky v oblasti audioreklamy v Slovenskej republike sa zmenili tak, že kým v roku 2002 z celkového objemu reklamy v médiách predstavoval podiel reklamy v rádiách 9,9%, v roku 2003 to už bolo iba 7,5%, t.j. objem reklamy v rádiách poklesol oproti roku 2002 o takmer 25%. V roku 2004 pokračoval nepriaznivý trend v počúvanosti vysielacích okruhov SRo (pokles počúvanosti v priebehu roka 2004 z 34,8% na 29,8%, t.j. medziročný pokles počtu poslucháčov 14,4%), čo bolo preukazuje graf zostavený na základe údajov získaných agentúrou Median SK zobrazujúci priebeh počúvanosti SRo v roku 2004. Pokles počúvanosti v roku 2003 potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok PhDr. T., i keď časť jeho výpovede žalovaný spochybnil. Z výpovede svedkyne Ing. T. mal súd za preukázané, že táto faktúra bola vystavená neštandardným spôsobom, nebola podložená odvysielanou reklamou a bola ňou priznaná aj provízia pre žalovaného, hoci žiadne plnenie zo strany žalovaného realizované nebolo. Nárok žalobcu na úhrady tejto faktúry preto nie je daný. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy 18.051.610,10 Sk (599.203,68 EUR) fakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX nikdy nenárokoval na tom skutkovom základe, že žalovaný zavineným konaním porušil zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení a je zodpovedný za škodu tým žalobcovi vzniknutú. Ako vyplýva zo samotného textu faktúry, zaplatenie tejto sumy si žalobca nárokuje za poskytnutie reklamného času a priestoru za rok 2003 v zmysle dodatku č. 18 k zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení.

108. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX podľa záverov Krajského súdu v Bratislave uvedených v uznesení sp. zn. 2Cob/234/2009-671, 2Cob/235/2009 zo dňa 28.04.2011 bolo potrebné zistiť, za aké reklamy žalobca vystavil faktúry uvedené v žalobe a jej doplneniach, a či ide o reklamy za ktoré žalovaný prijal finančné plnenie alebo inú protihodnotu. Žalobca v tomto smere navrhol vykonať dôkaz predložením účtovných dokladov žalovaného za obdobie rokov 2004 až 2006. Žalovaný predložil súdu zoznam svojich pohľadávok k januáru 2007, z ktorého vyplývajú aj pohľadávky voči klientom za obdobie rokov 2004 až 2006 celkovo vo výške 1.640.383,90 Sk (54.450,80 EUR). Z tohto dôkazu však žalobca nevyvodil závery vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré odvolací súd nariadil zistiť a v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval, za aké reklamy žalobca vystavil faktúry uvedené v žalobe a jej doplneniach. Žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v ktorých faktúrach boli tieto nezaplatené pohľadávky fakturované, a to napriek skutočnosti, že podľa záverov odvolacieho súdu podľa bodu 4.2. a 4.5 zmluvy nie je žalovaný povinný sumu, ktorú od klientov neprevzal žalobcovi poukázať. Súd vzhľadom na ust. § 185 iné dôkazy ako navrhol žalobca v tomto smere nevykonal. Bez ohľadu na uvedené má však súd za to, že vykonávanie dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné, nakoľko súd uznal obranu žalovaného a za účinne popreté považoval pohľadávky vo výške 7.230.481,60 Sk (240.008.02 EUR), ktoré žalovaný uplatnil ako obranu spočívajúcu v nároku zo zúčtovania bártrového plnenia voči faktúram č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v danom období. Tieto svoje nároky uplatnil žalovaný voči žalobcovi v započítacích prejavoch listami zo dňa 6.7.2005, 18.7.2005, 5.12.2005 a 28.11.2007. Rovnako súd uznal, že žalovaný nárok z týchto faktúr do výšky 44.251.558,20 Sk (1.468.882,63 EUR) platne započítal. Nakoľko ani žalovaný zo zoznamu svojich pohľadávok k januáru 2007, z ktorého vyplývajú aj pohľadávky voči klientom za obdobie rokov 2004 až 2006 celkovo vo výške 1.640.383,90 Sk (54.450,80 EUR), pre seba nevyvodil žiadne priaznivé dôsledky v podobe zmeny vzájomnej žaloby a rovnako nešpecifikoval ani voči ktorým faktúram by mali byť tieto neuhradené pohľadávky uplatnené, súd nepovažoval tento dôkaz pre rozhodnutie vo veci za významný, nakoľko aj bez jeho zohľadnenia žalovaným uplatnené pohľadávky v rámci obrany a vzájomnej žaloby prevyšujú žalobcom uplatnené pohľadávky v žalobe a jej zmenách. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že súd mal výpoveďami svedkov navrhnutých obidvomi stranami, a to za žalobcu svedkovia p. Mgr. K., Ing. X. a za žalovaného svedkovia Ing. T., Ing. F. a Ing. M. za preukázané, že faktúry boli vystavované až po vzájomnom odsúhlasení pokladov obidvomi stranami. Títo svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že od marca 2005 si strany v rámci mesačného zúčtovania

odsúhlasili aj nároky žalovaného z bártrovej reklamy v jednotlivých obdobiach, avšak žalobca ich vo fakturácii nezohľadňoval, preto súd uznal vyššie uvedené popretie pohľadávky vo výške 7.230.481,60 Sk (240.008.02 EUR) žalovaným, ktoré žalovaný uplatnil ako obranu spočívajúcu v nároku zo zúčtovania bártrového plnenia voči faktúram č. XXXXXXXXXX, 7111003713, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Dôvody uznania nároku žalovaného na províziu z bártrových obchodov uvádza súd ďalej v odôvodnení tohto rozsudku.

109. Pokiaľ ide o sporný nárok žalovaného na zaplatenie provízie z bártrovej reklamy, súd s poukazom na ust. § 391 ods. 2 vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by nárok žalovaného na zaplatenie provízie podľa zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení závisel od skutočnosti, či bola za poskytnutý vysielací čas určený na reklamu alebo sponzoring dojednaná finančná odplata alebo iná protihodnota. Podstatným je, či žalovaný ako obchodný zástupca vykonal dohodnutú činnosť alebo nie (body 1.3 a 1.4 zmluvy v spojení s bodom 3.2 zmluvy). Body 4.6 a 4.7 Zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení potom upravujú spôsob určenia výšky provízie. Podľa § 666 Obchodného zákonníka (keďže predmetná zmluva o výhradnom obchodnom zastúpení neobsahuje niečo iné), má žalovaný ako výhradný obchodný zástupca nárok aj na províziu za obchody, na ktoré sa síce vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie, ale boli uzavreté bez jeho súčinnosti akoby takýto obchod bol uzavretý s jeho súčinnosťou. Ani v následnom konaní, po vrátení veci odvolacím súdom sa dôkazná situácie nezmenila. Žalobca po vrátení veci súdu prvej inštancie nenavrhol vykonať žiadny dôkaz v uvedenom smere. Naopak uviedol, že výsluch svedka Ing. V. nepovažuje za potrebné zopakovať. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie hlavne za účelom zistenia a preverenia na základe akých podkladov boli vyhotovené faktúry žalovaného na províziu z bártrov, posúdenie či boli faktúry žalovaného vystavené v súlade so zmluvou o výhradnom obchodnom zastúpení a právnymi predpismi a či bolo možné dosiahnuť takých súm za bártrové plnenia, z ktorých pri určení provízie vychádzal žalovaný. Zo spisu pritom vyplývalo, že žalovaný tak urobil na základe denných scenárov, cenníkov a súpisov bártrovej reklamy ktoré založil do spisu a posúdenie či boli faktúry žalovaného vystavené v súlade so zmluvou je otázkou právneho posúdenia, ktoré spadá do právomoci súdu. V tomto smere má súd za to, že z bodu 3.17 zmluvy vyplýval záväzok žalobcu platiť žalovanému províziu za podmienok stanovených zmluvou. Podľa bodu 3.2 zmluvy sa obchodný zástupca podpisom zmluvy zaviazal, že bude pre žalobcu vyvíjať aktivity (predaj), ktoré budú smerovať k uzatváraniu obchodov o predaji vysielacieho času, určeného na reklamu a na sponzoring, prípadne k sprostredkovaniu takýchto obchodov, a za tým účelom bude vyhľadávať záujemcov o uzavretie obchodov (zmlúv), ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Podľa bodu 1.3. a 1.4. zmluvy pre potreby zmluvy sa reklamou rozumie cielené oznámenie vo vysielacích okruhoch žalobcu určené na podporu podnikania zadávateľa reklamy, ktorému žalobca poskytne prostredníctvom žalovaného vysielací čas, a to za odplatu alebo za inú protihodnotu na základe predchádzajúcej dohody so žalobcom. Sponzorovaním sa rozumie akýkoľvek príspevok vo vysielacích kruhoch žalobcu, poskytnutý fyzickou alebo právnickou osobou prostredníctvom žalovaného na priame alebo nepriame financovanie relácií za účelom propagácie mena, továrenskej, či obchodnej známky, známky služieb alebo postavenia takej osoby. Podľa bodov 4.6 a 4.7. zmluvy výška provízie, ktorá patrí žalovanému ako obchodnému zástupcovi, sa určovala percentuálne v závislosti od výšky plánovaného ročného obratu z predaja a bola pre obdobie kalendárneho roka stanovená fixne. Žiadne ustanovenie zmluvy neurčovalo, že provízia patrí obchodnému zástupcovi iba z obchodov za finančné protiplnenie, z čoho vyplýva, tak ako uviedol odvolací súd, že provízia patrí žalovanému zo všetkých realizovaných obchodov. Z ust. § 666 Obchodného zákonníka vyplýva, že nie rozhodujúce, či bol daný obchod uzavretý za súčinnosti žalovaného alebo bez nej. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že obchod sa realizoval. Z dokazovania výsluchom svedkov Mgr. K., Ing. V.. Ing. M., Ing. F. a Ing. T. bolo preukázané, že žalovaný vykonával rovnaký rozsah činnosti tak pri zabezpečovaní vysielania reklamy za finančné protiplnenie ako aj pri zabezpečovaní reklamy za inú formu plnenia a bez súčinnosti žalovaného nebolo možné obchod uzavrieť ani realizovať, nakoľko plánovanie vysielania všetkej reklamy robil žalovaný. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že nárok na províziu z bártrových obchodov zo zmluvy nevyplýval a zmluvnými stranami nebola v nej dohodnutá ani výška takejto provízie. Podľa žalobcu by muselo ísť o písomné dojednania v súlade čl. VI. ods. 6.4. zmluvy a ani dodatok s takýmto obsahom nebol nikdy uzatvorený. Tým že nárok žalovaného na províziu podľa zmluvy nebol obmedzený charakterom odplaty inkasovanej za odvysielanú reklamu, žalovanému patrí provízia bez ohľadu na charakter tejto protiodplaty. Uvedené platí aj pre výšku dojednanej provízie, ktorá je tiež rovnaká pre všetky typy obchodov, t.j. vo výške 14,5% z cenníkovej ceny, aká bola uplatňovaná počas celej doby trvania zmluvy, čo nebolo medzi stranami sporné. To, že žalovaný pri stanovení výšky provízie z bártrových obchodov z vlastného rozhodnutia znížil základ na jej výpočet na polovicu, t.j. neuplatňoval si províziu z bártrových

obchodov v plnej výške, ale len jej polovicu, nemá na zmluvne dojednanú výšku provízie vplyv. Súd však túto skutočnosť vzal do úvahy a považuje takúto výšku provízie z bártrových obchodov vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za spravodlivú. Skutočnosť, že realizáciu bártrovej reklamy požadoval žalobca vyplýva z dodatku č. 3 ku zmluve, z výpovede svedkov Mgr. K., Ing. V.. Ing. M., Ing. F. a Ing. T., ako aj z čestného vyhlásenia PhDr. C.. Rovnako táto skutočnosť vyplýva z písomných dôkazov, požiadaviek žalobcu na realizovanie bártrovej reklamy. Z listu zo dňa 16.10.2001 zaslaného žalobcom žalovanému vyplýva, že aj bártrová reklama vstupovala u žalobcu do obratu (príjmov) nakoľko zo samotnej povahy odplaty (leasing automobilov) ako aj zo súpisu bártrovej reklamy za mesiace november a december 2001 vyplýva, že v prípade klienta Drukos, a.s. išlo o bártrovú reklamu. Skutočnosť, že do obratu daňovníka vstupuje každý príjem, bez ohľadu na jeho peňažnú, či nepeňažnú formu vyplýva aj z ust. § 4 a § 22 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako aj z ustanovení § 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Súd mal dodatkom č. 3 k zmluve, ktorý sa týkal druhého roku spolupráce za preukázané, že strany boli dohodnuté aj na realizovaní bártrových obchodov. Z výpovedí Mgr. F. S., svedkov Ing. V., JUDr. B. a čestného vyhlásenia PhDr. C. mal súd za preukázané, že strany si boli od uzavretia zmluvy počas celej doby spolupráce vedomé nároku žalovaného na províziu z bártrovej reklamy, ktorú si žalovaný neuplatňoval len na základe džentlmenskej nepísanej dohody. Rovnako mal súd z výpovedí Mgr. S., svedka Ing. V., svedkyne Ing. X. a čestného vyhlásenia Mgr. M. za preukázané, že strany aj pred podaním výpovede o nároku žalovaného na províziu z bártrov rokovali v súvislosti s riešením nezaplatených faktúr. Túto skutočnosť poprel iba svedok PhDr. T., ktorého výpoveď v tejto časti žalovaný podľa § 191 ods. 2 spochybnil. Na pojednávaní dňa 15.7.2008 tento svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, či rokoval vo funkcii generálneho riaditeľa so žalovaným o úhrade provízií za bártrové obchody svedok uviedol, že nie, lebo podľa jeho presvedčenia žalovaný nemá nárok na žiadnu odplatu a žiadnu províziu za bártrové plnenia. Táto otázka vyvstala až po ukončení zmluvy. Na to právny zástupca počas výpovede predložil svedkovi kópiu listu zo dňa 8.6.2005, ktorým žalobca vrátil faktúru č. XXXXX žalovanému. Svedok uviedol, že je to list, ktorý zaslal žalovanému, opoznal svoj podpis na danom liste a daný list nahlas prečítal. Rozpor medzi skutočnosťami uvedenými vo výpovedi a v liste kde uviedol „Pripomínam Vám naše ústne dohody, ktoré boli počas celého obdobia našej spolupráce, až po vypovedanie zmluvy z našej strany v marci t.r. plne z Vašej strany akceptované a dodržiavané a na provízie z nefinančných plnení ste si nikdy nárok neuplatňovali.“ nevysvetlil. Aj z uvedeného listu mal súd za preukázané, že žalobca mal aj po zmene vedenia vedomosť o nároku žalovaného na províziu z bartrových obchodov, ako aj to, že strany o uplatnení tohto nároku rokovali. Na vylúčenie účinkov ust. § 666 Obch. zákonníka sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán. Samotná skutočnosť, že žalovaný si až do výpovede zmluvy nikdy neuplatnil nárok na úhradu provízie za bartre nemá za následok zánik tohto nároku. Vo vzťahu k existencii tohto nárokuje je bez právneho významu, kedy žalovaný prvýkrát tento svoj nárok voči žalobcovi uplatnil. Žalovaný tvrdil, že sa tohto nároku nikdy platne nevzdal a opak tohto tvrdenia nebol v konaní preukázaný. Nie je významné, čo viedlo žalovaného k tomu, prečo svoj nárok na provízie z bártrových obchodov voči žalobcovi neuplatňoval. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že strany počítali s tým, že žalovaný si raz tento svoj nárok voči žalobcovi uplatní. Zánik nároku žalovaného na provízie z bártrov nemožno dovodiť ani z výkladového pravidla podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri zohľadnení praxe zavedenej zmluvnými stranami.

110. Súd má za to, že jeho záver uvedený v predchádzajúcom bode je plne v súlade s eurokonformným výkladom smernice Rady č. 86/653/EHS zo dňa 18. 12. 1996, tak aby bola zachovaná harmonizácia práva členských štátov. V súlade so znením článku 7 a 10 smernice, priznal žalovanému nárok na províziu z bártrov, nakoľko výhradný obchodný zástupca má byť odmenený za všetky transakcie, ktoré boli uzatvorené v určitej geografickej oblasti alebo s určitou skupinou zákazníkov. Záver súdu je súladný s výkladom čl. 7 ods. 2 v spojení s článkom 10 ods. 1 a 2 a čl. 11 ods. 1 smernice podľa ktorého obchodný zástupca môže žiadať o províziu z transakcie len v prípade, že sa zastúpený priamo alebo nepriamo zúčastnil na jej uzatvorení, čo v danom prípade bolo splnené, nakoľko žalobca odvysielal danú bártrovú reklamu a žiadna reklama uvedená v scenároch nebola žalobcom popretá. Eurokonformným výkladom ust. § 666 Obchodného zákonníka je taký výklad, podľa ktorého obchodný zástupca má nárok na províziu z obchodov, na ktoré sa vzťahuje výhradné obchodné zastúpenie, a ktoré boli uzatvorené aj bez jeho súčinnosti (t.j. aj bartrových obchodov), nielen v prípade, ak bol obchod uzavretý samostatne zastúpeným, ale aj v prípade, keď sa zastúpený na uzatvorení obchodu podieľal len nepriamo, t.j. napr. prostredníctvom tretej osoby. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veci Von Colson (C-14/83), Vandevenne (C-7/90), Honyvem (C-465/04), Bellone (C-215/97),

Centrosteel (C-456/98), Caprini (C-485/01), Kontogeorgas (C-104/95), Dedičia Paula Chevassusa- Marchea (C-19/07).

111. Súd dodáva, že neakceptoval spochybnenie listinného dôkazu - čestného vyhlásenia PhDr. C., ktorý bol generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu, ktorý zmluvu za Slovenský rozhlas podpísal, spísaného vo forme notárskej zápisnice, žalobcom, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, že PhDr. C. potvrdzuje, že vôľa strán pri uzatváraní zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení bola taká, že dohodnutá provízia žalovaného zahŕňala odmeňovanie za bártrové obchody. PhDr. C. uviedol: „Medzi PSMA, spol. s r.o. a Slovenským rozhlasom nebola sporná skutočnosť, že PSMA, spol. s r.o. má nárok na províziu aj z odvysielanej bártrovej reklamy, avšak jej vyplácanie bolo odložené pre existujúcu finančnú situáciu Slovenského rozhlasu.“ V danom prípade ide o verejnú listinu podľa § 3 ods. 4 zákona NR SR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a podľa § 205 verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Žalobca opak tohto tvrdenia v tomto konaní nepreukázal.

112. Ďalej bolo sporné to, či žalovaný uplatňoval v rámci bártrovej reklamy odmenu aj z reklamy, kde boli reklamované služby a obchodné meno žalobcu alebo samotného žalovaného a či nárok žalovaného mohol byť dosiahnutý v požadovanej výške vzhľadom na cenníky žalovaného a zákonné obmedzenie rozsahu vysielanej reklamy na vysielacích okruhoch žalobcu. K tomu súd uvádza, že žalobca síce uviedol pochybnosť, či si žalovaný neuplatnil v rámci provízie z bártrovej reklamy odmenu aj z reklamy, kde boli reklamované služby a obchodné meno žalobcu alebo samotného žalovaného, avšak k tejto pochybnosti, resp. popretiu neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Preto súd nemohol považovať toto popretie za účinné. Naopak, žalovaný výsluchom svedkov Ing. F. a Ing. M. preukázal, že si v rámci provízie z bártrových obchodov neuplatňoval províziu z takejto reklamy a všetky jeho uplatnené nároky boli od takejto reklamy očistené. Rovnako písomnými dôkazmi založenými do spisu s podaním doručeným súdu dňa 21.08.2008 žalovaný preukázal, že vlastnú reklamu si platil samostatne a uvádzanie jeho obchodného mena vo vizuáloch bolo len z účtovných dôvodov a vizuálne svojou veľkosťou zanedbateľné, čo potvrdili aj svedecké výpovede uvedených svedkov. Rovnako z vyčíslenia odmeny z bártrovej reklamy vyplýva, že provízia nie je uplatňovaná zo všetkej odvysielanej bártrovej reklamy ale iba z jej časti (podanie žalovaného zo dňa 10.11.2008). Aj odvolací súd vo svojom uznesení skonštatoval, že zo žiadneho dôkazu vykonaného v rámci konania nevyplýva, že žalovaný si nárokuje provízie z mediálnych bártrových plnení, z ktorých len sám žalovaný profitoval. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žiadny dôkaz v tomto smere žalobca nenavrhol. K námietke žalobcu či nárok žalovaného mohol byť dosiahnutý v požadovanej výške vzhľadom na cenníky a zákonné obmedzenie rozsahu vysielanej reklamy na vysielacích okruhoch žalobcu súd uvádza, že ani v tomto prípade žalobca svoje popretie nedoložil vlastnými tvrdeniami o predmetných skutkových okolnostiach. Žalovaný napriek tomu vo svojich podaniach zo dňa 04.04.2008, 21.08.2008 a 19.09.2014 a dôkazmi v nich označenými preukázal, že napriek skutočnosti, že zákonom povolený rozsah na vysielacích okruhoch žalobcu neprekročil, mohol požadovanú výšku provízie dosiahnuť. Súdu predostrel výpočet kapacity objemu reklamného času žalobcu a možnej výšky provízie, ktorá bola v rámci zákonných limitov vysielania reklamy na vysielacích okruhoch žalobcu dosiahnuteľná. Žalobca na tieto argumenty žalovaného vecne nereagoval a ničím ich nevyvrátil. V danej veci navrhoval žalobca znalecké dokazovanie, ktorý dôkaz súd zamietol z dôvodu, že na preukázanie danej skutočnosti, nie sú potrebné odborné znalosti a ani odvolací súd nevzhliadol potrebu takéhoto dokazovania. K námietke žalobcu vznesenej na pojednávaní dňa 6.4.2017 k dôkazu, ktorý predložil žalovaný, CD nosič s dennými scenármi, cenníkmi reklamy a výpočtom provízie z bártrov za roky 1995 až 2005 súd uvádza, že k tejto námietke nemohol súd prihliadnuť, nakoľko zo strany žalovaného išlo o opakované založenie dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú od roku 2008. CD nosič s dennými scenármi za obdobie marec 2001 až september 2005 založil žalovaný do spisu s podaním doručeným súdu 04.04.2008. Podaním doručeným súdu 10.11.2008 doručil žalovaný súdu CD nosič s výškou provízie z bártrovej reklamy za obdobie máj 1995 až február 2001, scenáre a cenníky za dané obdobie, kde vysvetlil aj ich obsah, rovnako na pojednávaní dňa 10.12.2008 založil do spisu CD s výpočtom bártrov, cenníkmi a dennými scenármi za obdobie od roku 1995 do roku 2005. Svedčí o tom aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorý nariadil súdu daný CD nosiče ako dôkaz procesne vykonať. Nemožno uznať námietku žalobcu, že z daného obdobia už nemá doklady a preto nemôže dané údaje s ničím porovnať. Obidve strany vedeli, že sú v súdnom spore a čoho sa tento spor týka a námietka bola vznesená po viac ako 8 rokoch od času, kedy boli tieto dôkazy založené do spisu. Navyše dôkazy o výpočte provízie za obdobie rokov 2001 až 2005 boli založená aj v spise tunajšieho súdu sp. zn. 28Cb

361/2006, kde ich žalobca nespochybnil, pričom výpočty provízie z bártrových obchodov sa za dané obdobie v oboch spisoch zhodujú.

113. K námietke premlčania vznesenej žalobcom súd uvádza, že pokiaľ ide o započítanie vzájomných nárokov strán, ktoré žalovaný uplatnil v rámci obrany proti žalobe žalobcu, súd premlčanie posúdil podľa § 387 ods. 2 písm. a) obchodného zákonníka, ktoré umožňuje aj po uplynutí premlčacej doby oprávnenej strane uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Obidve strany odvodzujú svoje nároky zo zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 17.3.0995 v znení jej dodatkov, preto žalovaný mohol účinne započítať v rámci svojej obrany aj svoje premlčané pohľadávky z danej zmluvy. Z tohto dôvodu by bola oprávnená aj kompenzačná námietka žalovaného voči pohľadávkam žalobcu uplatneným v tomto konaní uplatnená na pojednávaní konanom dňa 15.7.2008 spočívajúca v nároku na zaplatenie provízií z bártrových obchodov za obdobie od mája 1995 do februára 2001 v celkovej výške 21.429.648,- Sk (711.334,00 EUR). Nakoľko však súd nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX neuznal ako oprávnený, nebolo možné túto pohľadávku už zohľadniť voči žiadnej pohľadávke žalobcu.

114. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú voči nároku uplatnenému žalovaným vzájomnou žalobou, súd dospel k záveru, že tieto pohľadávky premlčané nie sú. Vzájomná žaloba bola žalovaným uplatnená podaním doručeným súdu dňa 23.01.2008. Najstaršia pohľadávka žalovaného, ktorú uplatnil vo vzájomnej žalobe je pohľadávka z faktúry č. XXXXX/XX (vystavená dňa 18.07.2006, splatná dňa 01.08.2006), ktorou bola fakturovaná provízia za bártrovú reklamu odvysielanú v období august 2004 až december 2004. Provízia žalovaného bola vždy zúčtovaná vo faktúre žalobcu, ktorej splatnosť bola 65 dní od vystavenia daňového dokladu (bod 4.2 zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení v znení dodatku č. 8). Bez ohľadu na to, nárok žalovaného na províziu z bartrov fakturovanej faktúrou č. 66002/06 za jednotlivé dni v mesiaci august sa nemohol začať premlčiavať skôr ako od 02.08.2008. Ďalšie nároky žalovaného uplatnené vzájomnou žalobou sú z faktúry 66003/06 na províziu za bártrovú reklamu odvysielanú v období január až február 2005 a z faktúry XXXXX/XX na províziu za reklamu odvysielanú v období august a september 2005, tj. neskoršie obdobia ako z faktúry č. XXXXX/XX. Keďže pre premlčanie peňažných pohľadávok ani pre premlčanie práva na províziu podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zákon neustanovuje inú premlčaciu dobu je premlčacia doba v tomto prípade štyri roky, ktorá u nárokov uplatnených vzájomnou žalobou do dňa 23.01.2008 neuplynula.

115. Na základe vyššie uvedených skutočností súd ustálil, že nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 18.051.610,10 Sk (prepočtom cez konverzný kurz 599.203,68 EUR), žalovaný úspešne poprel, a tento nárok žalobcu nie daný, a preto ho žalobcovi nemožno priznať. Zo žalobou uplatnených pohľadávok žalobcu na zaplatenie faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX žalovaný účinne poprel pohľadávky vo výške 7.230.481,60 Sk (240.008.02 EUR), ktoré žalovaný uplatnil ako obranu spočívajúcu v nároku zo zúčtovania bártrového plnenia voči faktúram č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v danom období (marec až október 2005). Tieto zúčtovania boli stranami odsúhlasené, avšak žalobcom vo faktúrach nezohľadnené. Tieto svoje nároky žalovaný platne uplatnil voči žalobcovi v započítacích prejavoch listami zo dňa 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005 a 28.11.2007. Žalobcov nárok z uvedených faktúr v celkovej výške 44.251.558,21 Sk (1.468.882,63 EUR) žalovaný platne započítal voči svojmu nároku na zaplatenie faktúr č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX do výšky 44.251.558,20 Sk (1.468.882,63 EUR) jednostrannými započítacími prejavmi zo dňa 06.07.2005, 18.07.2005, 05.12.2005 a 28.11.2007. Následne zápočtom zo dňa 13.03.2008 žalovaný jednostranným právnym úkonom započítal vzájomné pohľadávky strán na úhradu úrokov z omeškania. Započítacie prejavy súd považuje za platné, nakoľko spĺňajú všetky náležitosti platnosti právneho úkonu. Pri ich posúdení ich platnosti súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 2Cob/234/2009-671, 2Cob/235/2009 zo dňa 28.04.2011 uviedol, že súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení žalovaným predložených denných scenárov, cenníkov a súpisov bártrovej reklamy následne posúdi započítacie prejavy žalovaného ako súčasť jeho obrany voči pohľadávke žalobcu, ktorú súd prvej inštancie v novom konaní vyhodnotí ako dôvodnú, ako aj vzájomnú žalobu žalovaného v časti prevyšujúcej oprávnené nároky žalobcu. Po vykonaní uvedených

započítacích prejavov ostal žalobca žalovanému dlžný zo sumy fakturovanej faktúrou č. 66002/06 čiastku 111.784,07 EUR (3.367.606,80 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13% p.a. od 18.12.2007, celú sumu z faktúry č. XXXXX/XX vo výške 65.577,11 EUR (1.975.576,10 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 13% p.a. od 22.8.2006 a celú sumu z faktúry č. XXXXX/XX vo výške 35.231,60 EUR (1.061.387.20 Sk), s úrokom z omeškania vo výške 13% p.a. od 22.9.2006. Na úroku z omeškania zo zostatku faktúry č. 66002/06 vo výške 111 784,07 € (3.367.606,80 Sk) do 18.12.2007 ostal žalobca žalovanému dlžný uhradiť sumu 4,72 EUR (142,10 Sk). Tieto svoje pohľadávky oprávnene uplatnil žalovaný vzájomnou žalobou, preto súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel v celom rozsahu.

116. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

117. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

118. Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

119. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.