Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_42Ek-2305-2021.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Subarea
42Ek/2305/2021
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: RemBau, s.r.o., Janka Alexyho 1/A, 841 01 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 35 926 325, zast.: JUDr. Ľuboš Jurčo, Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO:33 835 84, o zmene pôvodného oprávneného na nového oprávneného: H. H., T..XX.XX.XXXX, U.Z. O. XXXX/XX, XXX XX I., proti povinnému: S. H.Š., T.: XX.XX.XXXX, N. XXXX/X, XXX XX H.-G. I., o vymoženie 489,5 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Dagmar Kováčová, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 027 pod sp. zn. 391EX 442/21, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom - JUDr. Dagmar Kováčová, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 37 927 027 pod sp. zn. 391EX 442/21.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 14.06.2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 489,5 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 8C/75/2011 zo dňa 17.06.2019 (vykonateľné dňa 23.07.2019).
2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.07.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora - JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 46, 82108 Bratislava, IČO: 37 927 027, ktorá ju vedie pod sp. zn. 391EX 442/21. 3. Súdnemu exekútorovi bola doručená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú súdny exekútor súdu doručil dňa 27.01.2022 a v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku požiadal súd o vydanie Dodatku k povereniu.
4. Súd preskúmal návrh na zmenu účastníka ako aj jeho prílohy a z vykonanej lustrácie oprávneného v Obchodnom registri t.j. z výpisu Obchodného Registra Okresného súdu Bratislava I. mal za preukázané, že oprávnený, ktorý je uvedený v exekučnom titule, bol ex offo dňa 23.11.2021 vymazaný z obchodného registra vrátane všetkých údajov zapísaných v obchodnom registri ku dňu výmazu zapísanej osoby.
5. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka, Registrový súd podľa osobitného zákona (ďalej len „registrový súd“) v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vymaže z obchodného registra zapísané a) osoby, ktoré sa podľa predpisov účinných od 1. októbra 2020 do obchodného registra nezapisujú, a to 1.) osoby, ku ktorých zápisu do obchodného registra došlo podľa predpisov účinných od 1. januára 2002 a ktoré sa v obchodnom registri vedú podľa § 768 ods. 1, 2.) fyzické osoby, 3.) podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných fyzických osôb,
b) osoby, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a podľa odseku 9 sa predpokladá ich úpadok, c) osoby, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov ani do 1. decembra 2020, d) podniky zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb, organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb, ktoré do 30. septembra 2021 nepotvrdia zapísané údaje v obchodnom registri podľa osobitného zákona alebo nenavrhnú zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri podľa osobitného zákona.
7. Podľa § 768s ods.3 Obchodného zákonníka, zoznam zapísaných osôb, ktoré sa majú podľa odseku 2 vymazať z obchodného registra, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zverejní po dobu šiestich mesiacov v Obchodnom vestníku.
8. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poraidok“), Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
11. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.
12. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, a exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa čl. 5 základných zásad zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“), Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
15. Z citovaného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Zákon nespája s nesplnením si uvedenej povinnosti neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Avšak pri vykladaní právnych následkoch nesplnenia si povinnosti uloženej uvedeným ustanovením sa nemožno uspokojiť len s jednoduchým, reštriktívnym a doslovným výkladom, no treba mať na zreteli zmysel a účel uvedenej právnej úpravy a do úvahy zobrať aj širšie spektrum a posúdiť predmetný právny inštitút v spojení s príslušnými ustanoveniami osobitných zákonov, na ktoré má priamy dopad, o.i Exekučný poriadok. Inými slovami, povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi sa nemusí na prvý pohľad zdať obzvlášť
významnou, no pri zohľadnení relevantných zákonných ustanovení, ktorých sa priamo dotýka, najmä tých, ktoré sú upravené príslušnými procesnoprávnymi predpismi, môže mať kľúčový význam, a to najmä s poukazom na včasnosť oznámenia postúpenia pohľadávky.
16. Súd v predmetnej veci taktiež uvádza, že zákon nevymedzuje, čo presne pod bezodkladnosťou možno rozumieť, teda neobsahuje legálnu definíciu uvedenej lehoty a taktiež nie je správne pokúšať sa o jej paušalizovanie, maximalizovanie, minimalizovanie, či jej zovšeobecnenie a určenie včasnosti vykonania úkonu v jej rámci, ale je nutné vždy prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu (v prejedávanom prípade objektívnu možnosť oznámiť postúpenie pohľadávky). Je však zrejme, že oprávnený objektívne mal k dispozícii dostatočne dlhé časové rozmedzie, v rámci ktorého mohol (túto) svoju zákonnú povinnosť splniť. Ak k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v rámci exekučného konania skutočne došlo v čase pred zánikom oprávneného, bolo nanajvýš v záujme oprávneného, aby o tejto skutočnosti oboznámil súd, resp. súdneho exekútora a povinného, čo sa mohlo stať najskôr v deň, kedy ku postúpeniu pohľadávky skutočne došlo, no najneskôr vtedy, kedy mu to objektívne skutočnosti dovoľovali (in concreto v nasledujúci pracovný deň), inak vtedy, keď tak pri vynaložení dostatočnej miery obozretnosti zodpovedného veriteľa mohol uskutočniť, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že oprávnený vedel, že už dňa 22.03.2021 bol pod č.55/21 v Obchodnom vestníku zverejnený zoznam osôb, ktoré môžu byť vymazané z Obchodného registra v súlade s § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka, čiže od 22.03.2021 mohol a mal mať oprávnený o tejto skutočnosti vedomosť, avšak k postúpeniu predmetnej pohľadávky malo dôjsť až dňa 15.11.2021 ( po uplynutí viac ako 6 mesiacov od zverejnenia v Obchodnom vestníku).
17. Zo zásad a podstaty exekučného konania vyplýva, že súd sa v konkrétnom prípade nemôže obmedziť len na skúmanie formálnej stránky postúpenia pohľadávky, a teda preskúmať návrh na zmenu účastníka konania len vo vzťahu k dotknutým subjektom a pohľadávke vyplývajúcej z listiny preukazujúcej prevod, či prechod práv z pôvodného subjektu na nový. Každý konkrétny prípad je súd povinný posudzovať v jeho užších a širších logických súvislostiach v súlade s objektívnymi skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj so subjektívnym úmyslom konkrétnej osoby a vyhnúť sa tak prípadom, kedy dochádza k neobmedzenému uplatňovaniu subjektívnych práv, čím by mohlo dôjsť k prekročeniu miery spoločenskej a právnej únosnosti vyúsťujúcej do ujmy v právach iných osôb. Súd v rámci exekučného konania postupuje v súlade s materiálnym vedením sporu, a teda prejednávacia zásada typická pre civilné sporové konanie sa neuplatní. Súd nespochybňuje, že účastníci exekučného konania môžu a sú povinní prispieť k zisteniu a preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie súdu vo veci, no súd je taktiež oprávnený a zároveň povinný v súlade s dopytovacou právomocou (vyšetrovacím princípom) zistiť nie skutkový, no skutočný stav veci.
18. Nepochybnou je v prejedávanom prípade skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť 15.11.2021, čo je 8 dní pred výmazom oprávneného z obchodného registra. Nemenej dôležitým je fakt, že postúpenie pohľadávky bolo poverenému súdnemu exekútorovi oznámené až 26.01.2022, ktorý následne zmluvu o postúpení pohľadávky súdu predložil dňa 27.01.2022. Ako už súd vyššie uviedol, od 22.03.2021 bol pod č.55/21 v Obchodnom vestníku zverejnený zoznam osôb, ktoré môžu byť vymazané z Obchodného registra v súlade s § 768s ods. 2 Obchodného zákonníka. Z objektívneho sledu udalostí možno odôvodnene predpokladať, že v čase postúpenia pohľadávky na postupníka už spoločnosť - oprávnený skutočne neexistoval, čo by v konečnom dôsledku malo za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Postup postupcu a postupníka tak súd hodnotí ako vysoko neštandardný a prinajmenšom nepravdepodobný, kedy by sa sám veriteľ (v exekučnom konaní oprávnený) vystavil nebezpečenstvu zmarenia vymoženia pohľadávky z dôvodu, na ktorý by súd, resp. poverený súdny exekútor prihliadol z úradnej povinnosti (zánik oprávneného bez právneho nástupcu) a exekúciu, resp. exekučné konanie by zastavil. Skutočný dôvod, prečo sa postupca a postupník rozhodli konať hore popísaným spôsobom, známy nie je, no nepopierateľnou skutočnosťou je, že vyústil do poškodenia práv povinnej a znevýhodnenia jej procesného postavenia.
19. Na záver súd dáva do pozornosti, že pri riešený konkrétneho prípadu nemožno zanevrieť na jeden zo základných princípov právneho poriadku a práva ako takého, a to - právo je umenie dobrého a spravodlivého (lat. ius est ars boni et aequi). Súd zároveň konštatuje, že už v rímskom práve bola zakotvená zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy treba rozumieť také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie
takýchto práv bez zohľadnenia či už širších alebo užších súvislostí prípadu nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. I v zmysle ustálenej judikatúry sa zneužitie práva definuje nasledovne: výkon práva, ktorého účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu (Ústavný súd ČR, IV. ÚS 195/2012-66). Na dôvažok súd dodáva, že oprávnený subjekt pri podaní návrhu na zmenu účastníka konania musí mať na zreteli skutočnosť, že znáša isté riziko, že jeho návrhu nebude vyhovené a konanie bude podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku zastavené. Konkrétny subjekt má totiž poznať svoje zákonné práva a povinnosti a byť pri ich plnení či uplatňovaní obozretný (lat. vigilantibus iura scripta sunt, ignorantia iuris non excusat).
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nevzhliadol dôvod pre zmenu účastníka konania - oprávneného, a keďže (pôvodný) oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie v súlade s § 37 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.