Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-268-2012.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/268/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobkyne: D. G., P. XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ul. Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
II. Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajší súd 12.11.2012 žalobu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť jej sumu 3.500,- eur, ako náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom a trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Michalovce na základe podnetu vyhotoviteľa geometrického plánu začal dňa 15.11.2001 konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte odvolávajúc sa na ustanovenie § 59 zák. č. 162/95 Z. z.. Konanie bolo vedené pod sp. zn. X-83/2001. Vo veci bolo dňa 7.5.2002 vydané rozhodnutie proti ktorému žalovaná podala odvolanie. Správa katastra Michalovce predložila odvolanie Katastrálnemu úradu v Košiciach 22.10.2002, ako orgánu odvolaciemu. Bez rozhodnutia o odvolaní odvolací orgán 18.11.2002 vrátil vec Správe katastra Michalovce, aby prvostupňový orgán doručil svoje rozhodnutie všetkým účastníkom konania. Po doručení rozhodnutia všetkým účastníkom konania a opätovnom predložení veci odvolaciemu orgánu, tento rozhodnutím z 31. mája 2005 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť 19.09.2007. Oznámením z 8.2.2008 Správa katastra Michalovce upovedomila účastníkov konania o pokračovaní v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra Michalovce 29.9.2008 rozhodla o oprave chýb v katastrálnom operáte, ktorým opravila údaj v katastrálnom území P.. Proti tomuto rozhodnutiu podali účastníci konania, vrátane žalobkyne odvolanie. Žalobkyňa a účastníci konania v odvolaní poukázali na to, že prvostupňový orgán pri svojom rozhodnutí sa neriadil právnym názorom Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý uviedol, že pre opravu chýb v katastrálnom operáte neexistujú hmotnoprávne podmienky. Katastrálny úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 06.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.10.2009, zrušil napadnuté rozhodnutie Správy katastra Michalovce. V rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v obci P. bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 4.4.1997 schválený a následne do katastra zapísaný zjednodušený register pôvodného stavu zostavovaný v konaní podľa zákona č. 330/1991 Zb.. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 12.3.2001 bol schválený a následne do katastra zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov pre dané katastrálne územie vyhotovený podľa zák. č. 180/1995 Z. z., ktorý nadviazal na zjednodušený
register pôvodného stavu, teda prevzal extravilánovú a dopracoval intravilánovú časť. Poukázal na ustanovenia zákona, podľa ktorého nie je možné po uplynutí troch rokov od zápisu registra do katastra nehnuteľností schválený register opraviť formou správneho rozhodnutia. Žalobkyňa listom zo dňa 6.6.2001 adresovaným Krajskému úradu v Košiciach uviedla, že ako vlastníčka pozemkov si objednala vyhotovenie geometrického plánu na parcely č. XXX a č. XXX k. ú. P. a z dôvodu konania o oprave chýb nie je možné tento geometrický plán vyhotoviť. Listom z 12.8.2001 požiadala o vyrozumenie akým spôsobom bola jej sťažnosť vybavená. Krajský úrad v Košiciach 28.8.2001 oznámil žalobkyni, že jej sťažnosť je opodstatnená. Následne žalobkyňa a jej manžel 17.4.2002 doručila na Katastrálny úrad v Košiciach sťažnosť, v ktorej sa sťažovali na prieťahy v konaní Správy katastra Michalovce. Ďalším listom z 10.6.2002 sa obaja opätovne sťažovali na prieťahy v konaní. Katastrálny úrad v Košiciach listom z 8.7.2002 žalobkyni oznámil, že sťažnosť považuje za opodstatnenú. Žalobkyňa sa opätovne sťažovala listom 9.1.2003 na prieťahy v konaní na Katastrálnom úrade v Košiciach. Sťažnosť vybavil Katastrálny úrad v Košiciach, ktorý oznámil listom z 1.7.2003 a považoval sťažnosť za opodstatnenú. Ďalším listom z 12.3.2006 sa sťažovala na prieťahy v konaní Správy katastra Michalovce. Dňa 20.4.2006 oznámil Katastrálny úrad v Košiciach stav konania, ale sťažnosť nevyhodnotil. Listom z 18.1.2008 sa žalobkyňa obrátila na verejného ochrancu práv so žiadosťou o poskytnutie pomoci pri nečinnosti Správy katastra Michalovce. Verejný ochranca listom z 13.5.2008 oznámil, že považuje za preukázané, že dochádza k prieťahom a porušeniu práva na inú právnu ochranu zaručenú článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa návrhom zo dňa 6.2.2002 na Krajský súd v Košiciach sa domáhala v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy uloženia povinnosti Katastrálnemu úradu v Košiciach a Správe katastra Michalovce konať. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením z 2.9.2009 návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol, konanie proti odporcovi v 2. rade zastavil a uložil odporcovi v 1. rade nahradiť žalobkyni trovy konania. Z uvedených skutočností vyplýva, že v konaní o oprave chýb katastrálneho operátu vedeného Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Michalovce došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu tak v prieťahoch v konaní ako aj v tom, že Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Michalovce začala konanie a pokračovala v ňom bez toho, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky na takéto konanie. Tým nepochybne zasahovala aj do vlastníckych práv žalobkyne, keďže táto v priebehu celej doby od začatia konania nemohla disponovať oprávneniami vyplývajúcimi z jej vlastníckeho práva. Žalobkyňa mala v úmysle nakladať s predmetom svojho vlastníctva, ale v dôsledku prebiehajúceho konania nebolo možné pozemky, ktoré jej na základe vlastníckeho práva patria, ani len zamerať. Na liste vlastníctva na ktorom sú vedené pozemky žalobkyne, bola v katastri nehnuteľností vyznačená plomba ešte 2.4.2010. Nezákonný postup Katastrálneho úradu v Košiciach, Správou katastra Michalovce spôsobil žalobkyni viac než 9 rokov trvajúcu neistotu a predovšetkým stratu viery v správnosť a zákonnosť postupu orgánov verejnej moci. Žalobkyňa sa potom, čo sa 9 rokov nemohla dovolať svojho práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a ochrany svojho vlastníckeho práva, cítila byť obeťou zasahovania orgánov verejnej moci do jej súkromia. Žalobkyňa je osobou, ktorá trpí vážnymi ochoreniami a stres, ktorý prežívala počas uplynulých 9 rokov jej skomplikoval už aj tak nie dobrý zdravotný stav. Dňa 01.07.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Plynulosť konania, resp. nečinnosť orgánov správy katastra, ku ktorej došlo po 01.07.2004 je potrebné posudzovať podľa ustanovení vyššie citovaného zákona. Ak by aj bolo možné prijať záver, že konanie pred Správou katastra Michalovce, ktoré začalo pred týmto dátumom, je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2004, potom niet dôvod podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. neposudzovať konanie orgánov správy katastra od 31.05.2005, keď došlo k zrušeniu rozhodnutia Správy katastra Michalovce. Od uvedeného dátumu až do apríla 2010, kedy bola v katastri nehnuteľností vyznačená plomba na liste vlastníctva, na ktorom sú zapísané pozemky patriace žalobkyni, bola žalobkyňa obmedzená v disponovaní s nimi, a bola vystavená stavu právnej neistoty vo vzťahu k predmetu svojho vlastníctva. Vzhľadom na rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 06.04.2009, konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte nemalo vôbec začať, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre jeho začatie. Teda konanie správy katastra od samého začatia konania a aj po zrušení jej rozhodnutia Katastrálnym úradom v Košiciach 31.05.2005 bolo konaním bez právneho dôvodu a kvalifikovala ho ako nesprávny úradný postup.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na právne vzťahy upravené v zákone 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sú - nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci; existencia nemajetkovej ujmy; príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nemajetkovou ujmou. Aby bola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nemajetkovou ujmou, nesprávny úradný postup musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou nemajetkovej ujmy; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou nemajetkovej ujmy. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Podmienky vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym postupom orgánu verejnej moci sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia, čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy aj napriek tomu, že nie sú dané podmienky jeho zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáhala. Uviedol, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. Xo 5/2009/Ma - 31 zo dňa 06.04.2009 nadobudlo právoplatnosť 26.10.2009, pričom žalobkyni bolo toto rozhodnutie doručené 23.04.2009. Ak žaloba bola spísaná 09.11.2012 a Okresnému súdu Michalovce doručená 12.11.2012, právo u príslušného orgánu bolo uplatnené po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, pretože žalobkyňa sa o rozhodnutí Katastrálneho úradu v Košiciach č. Xo 5/2009/Ma-31 zo 06.04.2009, ktorým bol odstránený stav právnej neistoty, nakoľko Katastrálny úrad v Košiciach v tomto rozhodnutí konštatoval, že v danej veci nie je možné vykonať opravu chyby, dozvedela 23.04.2009 a teda subjektívna premlčacia lehota práva na náhradu škody uplynula 23.10.2012 ( podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov).
4. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:
5. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.08.2010 na č. l. 250 a nasledujúcich spisu súd zistil, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovala Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č. 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212. Z podacieho lístka na č. l. 254 spisu súd zistil, že táto žiadosť bola odoslaná poštou uvedenému orgánu doporučene dňa 26.08.2010 na Pošte Košice pod podacím číslom 85727287. Právne svoj nárok žalobkyňa oprela o § 27 zák. č. 514/2003 Z. z..
6. Z vyjadrenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212 na č. l. 255 spisu zo dňa 14.09.2011 súd zistil, že tento úrad žiadosti žalobkyne nevyhovel a poprel, aby Katastrálny úrad Košice, resp. Správa katastra Michalovce boli v konaní X - 83/2001, Xo 26/2002, resp. Xo 5/2009 nečinní. Žiadosti žalobkyne v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nevyhovel.
7. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručila súdu žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom 12.11.2012, ktorá je datovaná dňom 09.11.2012. Aj v tejto žalobe je ako žalovaný označený Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č. 2, P. O. BOX 57, 820 12 Bratislava 212. Právne svoj návrh oprela o § 27 zák. č. 514/2003 Z. z. s poukazom na rozhodnutie katastrálneho úradu zo dňa 06.04.2009 o oprave chýb v katastrálnom operáte, pričom toto konanie nemalo vôbec začať, pretože neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre jeho začatie, teda konanie správy katastra od samého začatia konania aj po zrušení jej rozhodnutia Katastrálnym úradom Košice zo dňa 31.05.2005 bolo konaním bez právneho dôvodu.
8. Okresný súd Michalovce rozsudkom 5C 268/2012-177 dňa 03.06.2014 žalobu žalobkyne zamietol. Svoje rozhodnutie oprel o § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z. z. s tým, že žaloba žalobkyne odo dňa jej doručenia na súd 12.11.2012 smeruje len proti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava, ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu. Zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je výlučne len štát - Slovenská republika a nie označený žalovaný. Za štát koná v tej - ktorej konkrétnej veci ten štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z. z.. Proti štátu sa však žalobkyňa náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v čase rozhodnutia nedomáhala. Tieto rozhodujúce právne skutočnosti mali za následok zamietnutie žaloby žalobkyne vzhľadom k tomu, že v spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je pasívne vecne legitimovaná Slovenská republika, zastúpená príslušným orgánom.
9. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach 2Co 804/2014-197 zo dňa 11.02.2016 vyplýva, že vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Michalovce 5C 268/2012-177 zo dňa 03.06.2014 bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie, a to v dôsledku tej skutočnosti, že podľa názoru odvolacieho súdu v uvedenom konaní bola zo strany súdu odňatá žalobkyni možnosť konať pred súdom. Zamietajúcim dôvodom pre ktorý bol nárok žalobkyne zamietnutý sa odvolací súd nezaoberal.
10. Z odvolania žalobkyne proti rozsudku 5C 268/2012 zo dňa 03.06.2014, ktoré žalobkyňa doručila súdu 07.07.2014 na č. l. 184 -187 spisu vyplýva, že táto na str. 187 uvádza, že odstraňuje zrejmú nesprávnosť v označení žalovaného, a to tak, že jeho správne označenie je: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ulica Chlumeckého č. 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava.
11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a. nezákonným rozhodnutím, b. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d. nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
15. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
16. Podľa § 27 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
18. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
19. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
20. Podľa § 135 ods. 1 CSP ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
21. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Pasívne legitimovaným subjektom voči ktorému je uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. len štát.
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa svoj návrh, svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. dňa 25.08.2010 adresovala Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ul. Chlumeckého č. 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212. Obdobne žalobkyňa aj svojou žalobou podanou na súd dňa 12.11.2012 sa domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov, keď základom náhrady škody bol uvedený nesprávny úradný postup Správy katastra Michalovce. Žaloba od samého začiatku bezo zmien smerovala len proti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava, ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu v takomto konaní. Zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je výlučne len štát - Slovenská republika a nie pôvodne označený žalovaný. Za štát koná v tej ktorej konkrétnej veci len štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z. z.. Proti štátu sa žalobkyňa podanou žalobou o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. ani nedomáhala. Čo sa týka podania žalobkyne, ktoré je obsiahnuté v jej odvolaní voči rozsudku 5C 268/2012-177, ktorý bol vyhlásený 03.06.2014 v rámci odvolania zo dňa 07.07.2014, ktoré podanie označila žalobkyňa ako odstránenie zrejmej nesprávnosti v označení žalovaného, a to tak, že jeho správne označenie je Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ulica Chlumeckého č. 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava podľa názoru súdu sa nemôže jednať o odstránenie zrejmej nesprávnosti, pretože zákonodarca v § 1 písm. a/ a v § 3 ods. 1 priznáva štátu zodpovednosť na náhradu škody podľa podmienok upravených zákonom č. 514/2003 Z. z., teda štát v uvedenom konaní je samostatným subjektom. Taktiež Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava je samostatným subjektom podľa § 16a zák. č. 162/1995 Z. z.. Podanie žalobkyne ako je vyššie označené, teda že odstraňuje zrejmú nesprávnosť v označení žalovaného nemôže byť pre súd prijateľné, nakoľko sa jedná o dva samostatné subjekty, ktoré majú spôsobilosť byť účastníkom konania. V takomto prípade sa nemôže jednať o opravu označenia žalovaného, ktoré označenie je možné odstrániť doplnením alebo opravou. Správne dňa 04.07.2014, kedy bol účinný ešte Občiansky súdny poriadok sa mala žalobkyňa domáhať zámeny účastníkov konania. V súčasnosti po účinnosti Civilného sporového poriadku mohla jedine žiadať o vstup ďalšieho účastníka do konania, k čomu však zo strany žalobkyne nedošlo. Vzhľadom k tomu súd návrh zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného.
23. Vzhľadom k vznesenej premlčacej námietke zo strany žalovaného súd sa zaoberal aj touto jeho obranou. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. Xo 5/2009/Ma-31 zo dňa 06.04.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2009, pričom žalobkyni bolo toto rozhodnutie doručené dňa 23.04.2009. Žaloba žalobkyne bola spísaná dňa 09.11.2012 a Okresnému súdu Michalovce bola doručená 12.11.2012. Trojročná premlčacia lehota tejto začala plynúť 24.04.2009 a uplynula 24.10.2012 ( § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. - so započítaním šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku žalobkyne ). Žalobkyňa takto si svoj nárok na súde uplatnila evidentne po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
24. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán, nakoľko úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil ( § 255 ods. 1 CSP ) a neúspešnej žalobkyni náhrada trov nepatrí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).