Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný :

Ing. Z. J., Q.. X.X.XXXX v Prešove, okres Prešov, trvale bytom R., R. T. Č.. XXXX/X, okres Prešov, súkromný podnikateľ,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27.9.2014 asi o 9.00 hod. v katastrálnom území obce H., okres Gelnica, pri chatovej základni „Rovné“, na vodnej nádrži „.“ v rybárskom kaprovom revíri č. 4-3750-1-1, patriacom Slovenskému rybárskemu zväzu Rada, 010 55 Žilina, G. X. 20, v rozpore s § 16 písm. a) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, podľa ktorého sa v kaprových vodách zakazuje loviť na viac ako dve udice, pričom v zmysle § 17 ods.7 vyhlášky č. 185/2006, ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z o rybárstve v znení neskorších predpisov, posledná veta, sa lov čereňom považuje za lov rýb na jednu udicu, neoprávnene lovil ryby na dve udice spôsobom na ťažko i čereňom, pričom nič neulovil, pretože bol prichytený rybárskou strážou,

t e d a

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom,

č í m s p á ch a l

prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 61 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávania rybolovu v rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti ukladá na 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona ukladá trest prepadnutia vecí - 1 ks udica zn. Mitchell Power Cross, čiernej farby s navijakom eurostar vip 70, silon 200 m; 1 ks udica čierno modrej farby zn. Lipno s navijakom Ultramate free system 6000, silon 300 m a 1 ks rybárska čereň 1 x 1 s držiakom čiernej farby.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného Ing. Z. J. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe aký je popísaný aj vo výroku tohto rozsudku.

Predmetná trestná vec bola rozhodnutá rozsudkom prvostupňového súdu dňa 20. 10. 2015, po podanom odvolania obžalovaným bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 9/2016 zo dňa 1. 3. 2016 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu. V uznesení bola poukázané na nutnosť vykonania dôkazu okresným súdom previerkou výpovede na mieste v zmysle § 158 Tr. por.

Vo veci pred zrušením a po zrušení veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný Ing. Z. J. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že zo spáchania žalovaného skutku je nevinný, vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že nie je pravdou, aby čerenil. Čereň na ryby bola na móle a on lovil kapre na ťažko dvoma udicami. Keďže sa jednalo o súčinnostnú akciu pod názvom „Ryby“, bola táto akcia zameraná na kontrolu rybárskeho práva a predchádzaniu pytliactva na vodnej nádrži N. za prítomnosti súkromnej televízie. V dobe kedy rybárska stráž videla návnadovú rybku, tvrdila, že čerenil, keďže čereň bola mokrá. Nebola to pravda vzhľadom k tomu, že celú noc pršalo. Vytiahol len sieťku s rybami a potom ju dal späť do vody. Na to rybárska stráž vykonala kontrolu dokladov potrebných na rybolov.

Po predložení rybárskych udíc a čerene v zmysle § 270 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný uviedol, že tieto veci sú jeho vlastníctvom.

Svedok N. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že na policajnom člne počas výkonu kontroly spolu s dvoma policajtmi videli, keďže nemali ničím zakrytý výhľad, asi 15 m od móla dve udice na móle lovené na ťažko. Na mólo pribehol rybár, ktorý vyťahoval čereň z vody, ktorá bola v prednej časti móla. Šnúra od čerene bola na móle a čereň vo vode. Keď spisoval záznam, obžalovaný tvrdil, že čereň mal vo vode, lebo voda stúpala. Nemohol si zameniť to, že obžalovaný vyťahoval čereň, keďže sieťku s rybami mal na ľavej strane móla. Na móle nebola žiadna iná osoba, až potom, čo odchádzali pribehla nejaká žena (manželka obžalovaného).

Svedok npor. H. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že spolu s kolegom Ing. U. N. a s rybárskou strážou išli na člne. Vo vzdialenosti asi 15-20 m videli zreteľne, keďže vo výhľade im nič nebránilo, ako v prednej časti móla boli dve udice na ťažko. Obžalovaný prišiel na mólo a vyťahoval z vody čereň, ktorá bola v prednej časti móla. Na vhodnom mieste v blízkosti móla odstavili čln. Rybárska stráž začala kontrolu, keďže obžalovaný tvrdil, že nečerenil, hoci čereň bola mokrá. Nemohol si ju popliesť so sieťkou, lebo čereň je iného tvaru.

Po predložení zaistených veci podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku (udice, čerene) a ohliadnutí fotografie č. 3 svedok uviedol, že ide o čereň, ktorú videli a popísal miesto, kde si všimli udice a obžalovaného a smer trasy člna.

Svedok Ing. U. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal s tým, že keď prechádzali okolo móla, rybárska stráž povedala, že to idú skontrolovať, nakoľko na móle boli dva udice. Videl lano, ktoré smerovalo do vody. Vo výhľade nič neprekážalo. Keďže bol vodič člnu, s člnom zastal ďalej. Po dorazení na miesto, obžalovaný tvrdil, že čereň nemal vo vode. Na móle videl čereň štvorcového tvaru. Nevidel žiadnu ženu na móle.

Keďže svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal v časti vyťahovania čereňa rozdielne, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť zo zápisnice o výsluchu zo dňa 4.11.2014, kde bolo uvedené, že „ jasne som videl, že čereň bola ponorená celá vo vode a rybár ju chvatne začal z vody vyťahovať a videl, ako s člnom prirážame k brehu“, svedok na to uviedol, že vzhľadom na odstup času, si to nepamätá ani presne farbu lana, avšak vtedy si to lepšie pamätal.

Po predložení doličných vecí podľa § 270 ods. 1 Tr. poriadku, najmä čerene, svedok uviedol, že si nespomína, či išlo o lano, ktoré videl na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa PaedDr. S. J., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedla, že boli s obžalovaným vo vnútri chaty, kde cez okno videli, ako okolo móla ide čln, ktorý tam premával aj predtým. Vyšla na terasu a obžalovaný šiel na mólo. Všimla si, že na móle boli udice a čereň, ktorá bola mimo móla (na trávniku). Potom šla do chaty, cez okno videla policajtov a iné osoby.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy vzťahujúce sa na skutok:

- zo zápisnice o vydaní veci bolo preukázané, že boli vydané veci, a to 1 ks udice zn. Mitchell Power Cross, čiernej farby s navijakom eurostar vip 70, silon 200 m; 1 ks udice čiernomodrej farby zn. Lipno s navijakom Ultramate free system 6000, silon 300 m a 1 ks rybárskej čerene 1 x 1 s držiakom čiernej farby, 1 ks rybárskeho lístka č. 33/14 na meno Z. J. platný od 17.1.2014 do 17.1.2017, 1 ks povolenie na rybolov a záznam o dochádzke k vode a úlovkoch vydaného dňa 17.1.2014 Slovenským rybárskym zväzom,

- zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou bolo zistené, že skutok sa stal v chatovej oblasti zvanej Rovné, pred chatou č. 843, na móle sa nachádzali dva rybárske prúty na ťažko a trávnatej ploche sa nachádzala rozložená čereň, ktorej sieťka bola mokrá, od konštrukcie černe viedla šnúra, ktorá bola upevnená na lano červenej farby,

- z rybárskeho poriadku súd zistil všeobecné zásady pre držiteľov povolení,

- revírny list preukázal, že rybolov bol vykonaný na VN N., číslo revíru X-XXXX-X-X, na lov kaprov na hranici vodnej plochy nádrže od priehradného telesa po železničný most J. smerom na X. a potok U. od ústia po pramene na lovný účel,

- z rybárskeho lístka súd bolo zistené, že bol vydaný na meno J. Z. dňa 17.1.2014 v Prešove platného od 17.1.2014 do 17.1.2017,

- záznam, povolenie na rybolov potvrdzuje dátum, číslo revíru a úlovok (t.j. druhy rýb, počet, dĺžka, hmotnosť),

- preukaz členov rybárskej stráže potvrdzuje, že svedok N. F. je členom rybárskej stráže,

- potvrdenie zo dňa 16.12.2014 preukazuje vrátenie veci obžalovanému, a to 1 ks rybárskeho lístka č. 33/14 a 1 ks povolenia na rybolov č. 38917 KZ.

Previerka výpovede samosudcom bola vykonaná dňa 17. marca 2017 od 10. 55 hod. do 11. 20 hod. v katastrálnom území obce Jaklovce, chatová základňa „N.“, pri vodnej nádrži „N., pred chatou č. XXX. Počas previerky boli porovnateľné poveternostné podmienky ako dňa 27. 9. 2014. Úkon bol zapísaný do zápisnice s príslušnou fotodokumentáciou. V priebehu previerky za účasti prokurátora a splnomocnenca N. F. obžalovaný ukázal svoju verziu výpovede (ktorá sa zhodovala s jeho výpoveďou v priebehu konania), miesto, kde sa nachádzal v dobe, kedy prichádzala hliadka na člne, ako aj miesto na móle, kde mal udice a čereň. Svedok N. F. zasa ukázal miesto, kde si všimli prechádzajúc na člne okolo móla vo vzdialenosti cca 10 - 12 m, že obžalovaný vyťahoval z vody čereň (fotografia č. 9 a 10). Po vystúpení na breh už čereň videl na móle (fotografia č. 12).

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu obžalovaného, svedkov a listinných dôkazov, bolo v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný bol dňa 27.9.2015 okolo 9.00 hod. v katastrálnom území obce H. na vodnej nádrži N.Z., v rybárskom kaprovom revíri, a to za účelom lovenia rýb. Obžalovaný je držiteľom platného rybárskeho lístka a má povolenie na rybolov na rybársky revír na vodnej nádrži N..

Obžalovaný už v prípravnom konaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu. Uviedol, že nečerenil. Bránil sa tým, že v čase prirážania policajného člnu k mólu, bol na móle skontrolovať sieťku s rybami tak, že ju vytiahol a po jej kontrole dal späť do vody. Čereň bola na brehu, ktorú v tom čase nepoužíval. Mokrá bola z dôvodu, že celú noc pršalo. Namietal, že svedkovia neuviedli, že išlo akciu zv. „Ryby“ zameranú na kontrolu rybárskeho práva a predchádzaniu pytliactva na vodnej nádrži N. za prítomnosti súkromnej televízie.

Manželka obžalovaného, svedkyňa PaedDr. S. J., potvrdila jeho výpoveď iba v tom, že na móle videla udice a čereň, ktorá bola mimo móla na trávniku. Avšak jeho činnosť na móle a kontrolu nevidela, keďže bola po celú dobu v chate.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená a zo spáchania skutku bol usvedčení výpoveďami svedkov N. F. G. Q.. H. U.. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že z policajného člnu priamo videli, ako obžalovaný čerenil, t.j. lovil viac ako s dvoma udicami na ťažko, keďže na móle mal ďalšie dve udice. Obdobe vypovedal i svedok Ing. U. N., ktorí taktiež videl ako obžalovaný vytiahol z vody čereň, pričom bolo logické, že sa na udalosti vzhľadom na odstup času od výpovede z prípravného konania oproti výpovede na hlavnom pojednávaní nepamätal.

Výpovede svedkov súd vyhodnotil ako presvedčivé a pravdivé, keďže súd nevzhliadol žiaden motív, pre ktorý by svedkovia vôbec mali vypovedať nepravdivo. V tom smere nemalo žiaden význam, že v tej dobe sa na vodnej nádrži konala akcia za súčinnosti súkromnej televízie ako tomu význam prikladal obžalovaný.

Svedkovia a samotná previerka výpovede na mieste vyvrátili tvrdenia obžalovaného, že rybárska stráž mala zakrytý výhľad z vodnej plochy na mólo, čo bolo na hlavnom pojednávaní dokazované priamo fotografickým materiálom z miesta činu, ktorý dokumentoval situáciu, a vyplynulo to i z fotodokumentácie počas previerky na mieste. Práve naopak, výhľad na mólo z vodnej plochy nebol ničím „prikrytý“. Pokiaľ obžalovaný namietal údajný rozpor vo výpovediach svedkov, že spočiatku tvrdili, že ho videli vyťahovať čereň pri prirážaní na breh a následne, že to bolo na vodnej ploche (čo ukazoval svedok N. F. pri previerke na mieste), súd k tomu dodáva, že išlo o v podstate za „chytanie“ za slová obžalovaným, keďže z pohybu člnu po vodnej ploche bolo zrejmé, že „pristávací manéver“ k ľavej časti brehu z pohľadu z móla na vodnú plochu bol súvislý, pravidelný s ohľadom na možnosti odstavenia člnu na brehu (keďže v danom mieste neboli vhodné terénne podmienky na pristátie). Bola vyvrátená obrana obžalovaného, že hliadke vo výhľade zavadzal strom, resp. porast, ktorý sa nachádzal na ľavej časti brehu (v mieste, kde prakticky pristál čln - fotografia č. 3), keďže obžalovaného videli „čereniť“ z vodnej plochy a predtým ako dorazili k brehu (čo uvádzal na mieste ako aj na hlavnom pojednávaní svedok N. F.). Z dokumentácie z ohliadky miesta činu bolo dokázané, že v dobe skutku bola dobrá viditeľnosť, navyše súd je presvedčený, že skúsený rybár ako napr. N. F., by si nezmýlil čereň a udice, navyše nikto zo svedkov nemal dôvod bezdôvodne obviňovať obžalovaného z toho, čo neurobil. Pokiaľ išlo o výpoveď manželky obžalovaného táto celý čas v skutku nesledovala, takže bolo logické, že ani nemohla vidieť situáciu na móle v dobe príchodu rybárskej stráže, takže nepotvrdila obranu obžalovaného a neprispela k objasneniu skutkového stavu.

Z vyššie uvedených dôkazov bolo teda jednoznačne a nepochybne preukázané, že skutok sa stal, a že ho spáchal obžalovaný, a preto ho súdu uznal za vinného.

Obžalovaný naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona, keďže neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že neoprávnene lovil ryby zakázaným spôsobom, a to na dve udice spôsobom na ťažko i čereňom, pričom nič neulovil, pretože bol prichytený rybárskou strážou. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v kaprových vodách sa zakazuje loviť na viac ako dve udice, pričom podľa § 17 ods. 7 vyhlášky č. 185/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve, posledná veta, lov čereňom sa považuje za lov rýb na jednu udicu. Teda obžalovaný lovil na tri udice.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorý sleduje ochranu výkonu rybárskeho práva pred neoprávnenými zásahmi. Motívom konania obžalovaného bola snaha získať vo svoj prospech čo najviac rýb z ich lovu, keďže zákon obmedzuje v kaprových vodách loviť na viac ako dve udice.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, neboli zaznamenané podľa charakteristiky z miesta bydliska žiadne negatívne hodnotenia a z odpisu registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, súd vychádzal z trestnej sadzby zníženej na hornej hranici hornú o jednu tretinu.

Vychádzajúc z okolností skutku, následku trestnej činnosti (škoda nevznikla žiadna), spôsobu vykonania čin, vedenie riadneho života obžalovaným obžalovaný, mu súd uložil trest zákazu činnosti vykonávania rybolovu v rybárskych revíroch Slovenského rybárskeho zväzu na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd vychádzal z toho, že uvedený trest je postačujúci pre naplnenie účelu trestu vo vzťahu aj ku generálnej prevencii. Súd mal za to, že u obžalovaného išlo s ohľadom na motív trestnej činnosti iba k ojedinelému vymedzeniu z medzí riadneho života.

Keďže odsúdený spáchal trestný čin dvoma udicami a čereňom, a tieto nástroje na lovenie rýb boli použité na spáchanie trestného činu, pričom obžalovaný je ich výlučným vlastníkom, uložil mu aj trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody poškodeného vzhľadom k tomu, že sa nepripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.