Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-343-2021.pdf
PDF · 123.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/343/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci navrhovateľky PhDr. A. S. nar. XX.X.XXXX (ďalej len matky) bývajúcej na A. ul. č. XXX/X v B. C. právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o. so sídlom na Radničnom námestí č. 279/4 v Spišskej Novej Vsi a manžela, ktorý návrh nepodal B. S. nar. XX.X.XXXX (ďalej len otec) bývajúceho na A. ul. č. XXX/ X v B. C. právne zastúpeného Mgr. Jurajom Bečom advokátom so sídlom na Zimnej ul. č. 194/59 v Spišskej Novej Vsi v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. deťom S.: Y. nar. X.XX.XXXX a F. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30.9.2021 č.k. 14P/48/2021-67 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku VIII. o uložení výchovného opatrenia s minimálne 2 týždňovými intervalmi.
Mení rozsah výchovného opatrenia tak, že neurčuje počet hodín výchovného opatrenia a ohraničuje jeho trvanie na 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch III. a V. o určení výživného a o tom, kto bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Súd manželstvo PhDr. A. S., rod. Q., nar. XX.X.XXXX a B. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 23.10.2010, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hrabušice, vo zväzku 8, ročník 2010, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Z v e r u j ú sa mal. Y. S., nar. X.XX.XXXX a mal. F. S., nar. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch.
Matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Y.a S.a a mal. F.a S.a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku, a to od piatku predchádzajúceho týždňa od 18:00 hod. nepretržite do nasledujúceho piatku do 18:00 hod. s výnimkou prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov.
Otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. Y.a S.a a mal. F.a S.a každý párny týždeň v kalendárnom roku, a to od piatku predchádzajúceho týždňa od 18:00 hod. nepretržite do nasledujúceho piatku do 18:00 hod. s výnimkou prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov.
Každý nepárny kalendárny rok budú maloleté deti Y. S., nar.. a F. S., nar. X.X.XXXX v osobnej starostlivosti otca od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., od prvého dňa vianočných prázdnin od 10:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 18:00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 18:00 hod.
Každý nepárny kalendárny rok budú maloleté deti Y. S., nar. X.XX.XXXX. a F. S., nar. X.X.XXXX v osobnej starostlivosti matky od 15.7. do 31.7. a od 15.8. do 31.8., od 27.12. od 18:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 hod..
Každý párny kalendárny rok budú maloleté deti Y. S., nar. X.XX.XXXX a F. S., nar. X.X.XXXX v osobnej starostlivosti matky od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., od prvého dňa vianočných prázdnin od 10:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 18:00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 18:00 hod..
Každý párny kalendárny rok budú maloleté deti Y. S., nar. X.XX.XXXX a F. S., nar. X.X.XXXX v osobnej starostlivosti otca od 15.7. do 31.7. a od 15.8. do 31.8., od 27.12. od 18:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10:00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18:00 hod..
Otec je p o v i n n ý prevziať si a odovzdať maloleté deti v piatok o 18:00 hod. v mieste bydliska matky počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Obaja rodičia sú p o v i n n í maloleté deti na striedanie osobnej starostlivosti riadne a včas pripraviť spolu s nachystanými vecami a všetkými školskými potrebami.
III. Súd počas trvania striedavej starostlivosti rodičov určuje výživné zo strany otca tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y.a S.a, nar. X.XX.XXXX. sumou 80 eur mesačne k rukám matky, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna a na výživu maloletého F.a S.a, nar. 8.6.2015 sumou 70 eur mesačne k rukám matky, vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
IV. Súd neurčuje výživné zo strany matky počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov k obom maloletým deťom.
V. Daňový bonus a rodinné prídavky na obe maloleté deti je oprávnená poberať, resp. uplatniť si matka.
VI. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
VII. Súd z a č í n a bez návrhu konanie o uloženie výchovného opatrenia.
VIII. Súd ukladá výchovné opatrenie obom rodičom, ako aj maloletým deťom a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, 052 01 Spišská Nová Ves v rozsahu 150 hodín s realizáciou minimálne v dvojtýždňových intervaloch, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 24 ods. 1, 2, 4, § 37 ods. 2, 4, 7, 8 § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 23 ods. 1, § 27,
§ 100, § 111, § 120 ods. 1, § 122, § 157 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vo vzťahu k napadnutým výrokom mal s ohľadom na zistené príjmy oboch rodičov za preukázanú jednoznačnú ekonomickú prevahu na strane otca maloletých detí, a preto na strane matky počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil. Z rovnakého dôvodu súd výrokom V. umožnil matke poberať, resp. si uplatniť daňový bonus a prídavky na maloleté deti. Rozsah vyživovacej povinnosti otca určil podľa platových pomerov, ktoré sa súdu podarilo zistiť, či už na základe jeho výpovede, ako aj na základe potvrdení doručených súdu od zamestnávateľov, pre ktorých otec pracuje. Súd tiež zvážil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré zistil z návrhu matky, ktorým sa domáhala zveriť deti len do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať hradiť výživné k jej rukám. Súd sa však nestotožnil s návrhom matky v celom rozsahu, nakoľko v časti starostlivosti o maloletých rozhodol o ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a teda výška vyživovacej povinnosti musí byť primerané znížená o čas, kedy sú maloleté deti v starostlivosti otca. Súd teda rozhodol tak, že zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. Y.a 80,- Eur mesačne, čo pri štandardnom mesiaci, mimo sviatkov a prázdnin predstavuje sumu 5,33 Eur na deň. U mal. F.a súd zaviazal otca hradiť k rukám matky sumu 70,- Eur mesačne, čo predstavuje 4,66 Eur na deň. Takéto finančné kompenzovanie rozdielu životných úrovní rodičov považuje súd za primerané, a teda aj v čase kedy maloletí nie sú v starostlivosti svojho otca, sa budú podieľať na jeho životnej úrovni, ktorá je podľa zistení súdu na vyššej úrovni, ako je to u matky. Súd pri svojom rozhodovaní zvážil možnosť konať nad rámec petitu, pričom tak urobil za účelom zlepšenia pomerov v rodine, prihliadajúc na najlepší záujem maloletých detí v snahe predchádzať konfliktom rodičov, ktoré by podľa názoru súdu maloletí emočne prežívali, pričom súd dospel k záveru, že súčasné pomery medzi matkou a otcom, aj keď sa síce títo dokážu v istých oblastiach starostlivosti o deti dohodnúť, si predsa len vyžadujú zásah súdu formou uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Zo správy kolízneho opatrovníka, ako aj z výpovedí účastníkov konania má súd za preukázané, že vzájomná komunikácia v rodine maloletých je čiastočne narušená a môže viesť ku konfliktom, a preto si súčasný stav vyžaduje pravidelné psychologické poradenstvo pod vedením odborníka. Potrebu psychologického poradenstva súd považuje za nanajvýš akútnu a potrebnú pre to, aby sa mohla urýchlene začať náprava vzťahov medzi matkou a otcom maloletých, a to práve pod dohľadom odborníka, nakoľko je zrejmé, že situáciu nie sú rodičia schopní bez zásahu súdu vyriešiť a plynutím času by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo len k ďalšiemu zhoršeniu vzájomných vzťahov, ktorých náprava by bola oveľa viac problematická prípadne až nemožná. Potreba vzájomnej komunikácie matky a otca je podľa názoru súdu nevyhnutná a jednoznačne v záujme maloletých. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu je nanajvýš potrebné a dôvodné a s prihliadnutím na úmysel zákonodarcu uvedený v základných princípoch civilného konania, ako aj na obsahové znenie a výklad príslušných ustanovení CMP a Zákona o rodine, nič nebráni tomu, aby súd vo veci výchovného opatrenia rozhodol výrokom VII. a VIII. podľa potreby bez návrhu, pokiaľ má za to, že sú osvedčené zákonné podmienky na jeho nariadenie tak, ako je tomu teraz. Má za to, že je dôvodný autoritatívny zásah súdu smerujúci k tomu, aby matka a otec začali aktívne a predovšetkým spoločne pracovať na zlepšení ich vzťahov pod odborným dohľadom psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Toto riešenie súd považuje za najvhodnejšie pre všetkých zúčastnených, nakoľko ich tvrdenia síce môžu byť rozporné, avšak obaja rodičia zhodne deklarujú svoj najlepší záujem o maloleté deti. Odborné poradenstvo nariadené v nevyhnutnom rozsahu, má za cieľ zlepšiť a sprehľadniť vzniknutú situáciu, pričom súd bude veľmi pozorne sledovať ďalšie kroky účastníkov v smere ich prispenia k zlepšeniu vzniknutej situácie, ako aj ich účasti na odbornom poradenstve, ktoré bude následne vyhodnocovať. Takisto súd na matku ako aj na otca apeluje, aby poskytli psychológovi maximálnu súčinnosť, a aby rešpektovali jeho odporúčania, keďže odborné poradenstvo je v prvom rade v ich záujme a v záujme ich maloletých detí. Súd v konaní síce nevykonal navrhované znalecké dokazovanie v odbore psychológia, má však za to, že je v záujme všetkých zúčastnených napraviť ich vzťahy pod odborným dohľadom psychológa, ako ich len nechať nekriticky skúmať za účelom vypracovania posudku.
3. Proti výrokom o určení výživného, o tom, že matka bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky a o uložení výchovného opatrenia (výroky v bodoch III., V., VIII. rozsudku), podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil výrok III. o určení výživného tak, že mu neurčí vyživovaciu povinnosť počas striedavej osobnej starostlivosti a potvrdí výrok V. o tom, že daňový bonus a rodinné prídavky bude poberať matka. Alternatívne navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku V. tak, že daňový bonus a rodinné prídavky na mal. Y.a bude poberať matka a on bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky na mal. F.a. V tomto prípade navrhol potvrdiť výrok III. o určení výživného. Záverom
navrhol zmeniť napadnutý výrok VIII. tak, že sa nenariaďuje výchovné opatrenie. Má za to, že zákon o rodine na posúdenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti považuje za relevantnú iba dĺžku striedavej starostlivosti, ktorá je u oboch rodičov rovnaká. Z toho dôvodu neexistuje žiaden dôvod na zvýhodňovanie jedného rodiča na úkor druhého v tom, že jednému z nich ešte určí výživné. Vyjadril názor, že rozdiel v ich životnej úrovni nie je natoľko zásadný, aby mu bolo dôvodné určiť výživné. Navyše, kvalifikácia matky je vyššia, ako jeho, je v jej možnostiach dosahovať aj vyšší príjem, než dosahuje, dokonca vyšší, ako dosahuje on. V tejto súvislosti uviedol, že má príjem aj mimo hlavného pracovného pomeru, teda vyvíja snahu, aby si zvýšil svoju životnú úroveň a tým aj životnú úroveň maloletých detí. Túto činnosť vyvíja najmä počas týždňa, kedy sú maloleté deti v starostlivosti matky. Konštatoval, že rovnakú možnosť privyrobiť si, má aj matka v čase, keď nemá deti vo svojej starostlivosti. Skutočnosť, že si je schopný zarobiť o niečo vyššiu sumu ako matka, však nemôže byť dôvodom, že súd tento rozdiel dorovná tým, že ho zaviaže prispievať na deti 150 Eur mesačne. Po zohľadnení daňového bonusu a prídavkov na deti tak matke pribudne ešte ďalších 280 Eur mesačne a z jeho príjmu ešte ubudne 150 Eur mesačne. Namieta, že súd v odôvodnení rozsudku iba konštatuje, z ktorých listín zistil jeho príjem, avšak nikde neuvádza aj to, aká je jeho výška a rovnako z neho nie je možné zistiť, aký je príjem matky. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, prezentoval názor, že je nedôvodné. Ich komunikácia ohľadom striedavej osobnej starostlivosti o deti je na dostatočnej úrovni. Tvrdenia matky, že ich komunikácia je sťažená, považuje za účelové. Ani matka nemá záujem o výchovné opatrenie. Obaja sa však snažia, aby deti znášali porozvodovú situáciu čo najlepšie. Časom sa situácia stabilizuje a upokojí a bude viesť k racionálnejšej a pokojnejšej komunikácii.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Súd uvážlivo rozhodol na základe toho, čo je v danom prípade pre obe mal. deti a pre zaistenie ich potrieb najvhodnejšie. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je problémová.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku III. a V. ako vecne správne a zrušiť rozsudok vo výroku o uložení výchovného opatrenia. Uviedla, že je na úhradu všetkých nákladov domácnosti a výchovu detí sama, kým otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a z toho dôvodu sú aj jeho náklady na domácnosť nižšie. Okrem toho, zabezpečuje všetky potreby okolo domácnosti sama po práci, preto tvrdenie otca, že si má možnosť privyrobiť si, je neadekvátne. Jej pracovný týždeň je rozložený pravidelne, nie je jej teda jasné, kedy by si mala privyrobiť. Otec o svojom príjme zavádzal a snažil sa ho bagatelizovať. Pokiaľ ide o výchovné opatrenie, má za to, že 150 hodín je neúmerne veľa a nie je si istá, či to pomôže zlepšeniu komunikácie.
6. Matka dňa 24.2.2022 doručila súdu návrh na doplnenie rozsudku o výrok, že rodičia sú povinní podieľať sa na úhrade spoločných výdavkov na maloleté deti tretím osobám každý v jednej polovici. V tejto súvislosti uviedla, že odkedy začali s otcom realizovať striedavú starostlivosť, otec prestal platiť poplatky v škole. Oznámila mu preto, že sa pri ich platení môžu striedať aj v dvojmesačných intervaloch, ponúkala mu dohodu. Otec reagoval agresívne a uviedol, že deťom nebude nič platiť, pretože má určené výživné. Rovnaká situácia je pri kupovaní oblečenia, obuvi a iných vecí. Pri financovaní potrieb detí si otec neuvedomuje tzv. spoločné výdavky, ktoré vznikajú bez ohľadu na to, u koho sa mal. deti aktuálne nachádzajú. Má za to, že tieto výdavky by mali uhrádzať spoločne rovným dielom po predchádzajúcej dohode o dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Konkretizovala, že ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, lyžiarsky výcvik, jednorazové výdavky, ktoré slúžia deťom, napr. kúpa mobilného telefónu a pod..
7. Otec považuje tento návrh matky na doplnenie rozsudku za nedôvodný. Má za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie dopĺňacieho rozsudku, pretože tento výrok nebol predmetom konania a matka návrh nepodala do 15 dní od doručenia rozsudku. Dodal, že riadne uhrádza náklady súvisiace s maloletými deťmi v čase, keď ich má v striedavej osobnej starostlivosti. Potvrdil, že neplatí školné, ani stravné v škole, pretože matka poberá rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý je zvýšený práve preto, že v sebe konzumuje aj príspevok štátu na stravné v škole, dokonca je výhodnejší, ako príspevok na stravné. Okrem toho ešte prispieva matke na výživu mal. detí. Ak vzniknú výdavky nad rámec stravného a školného, napríklad na školský výlet, podieľa sa na nich, rovnako zabezpečuje oblečenie a všetky potreby detí, keď sú v jeho domácnosti.
8. Kolízny opatrovník v správach z 24.5.2022 a 27.5.2022 poukázal na to, že otec už pravdepodobne kupuje mal. deťom menšie kusy oblečenia, napr. spodné prádlo, ale k tomu došlo až potom, čo matka odmietala otcovi baliť kompletné šatstvo a obuv pre deti. Matka sa na nich opakovane obracia, keďže otec si inštitút striedavej osobnej starostlivosti vysvetľuje po svojom. Otec podľa udania matky vymenil zámok v jednej izbe v dome, kde jej zakázal vstup a zamedzil jej aj prístup do iných častí domu. Tieto skutočnosti mu toleruje len preto, že sa obáva jeho agresívnych útokov. O jeho konaní majú vedomosť susedia, ale najviac samotné maloleté deti. Stotožnil sa s návrhom matky na doplnenie rozsudku. Domnieva sa, že matka po vyhlásení rozsudku nemohla predpokladať, že práve v uhrádzaní odôvodnených výdavkov mal. detí dôjde k nezhode rodičov. Má informácie, že otec v marci 2022 uhradil maloletému Y.ovi sumu 25 Eur a mal. F.ovi prispel sumou 10 Eur na školský zošit. To boli jediné výdavky, ktoré uhradil rovnou polovicou. Matka uviedla, že kupuje všetko oblečenie pre mal. deti sama. Otec vzal zo spoločnej domácnosti kopec oblečenia pre deti, ktoré nevrátil. Bundu, ktorú dostal mal. F. na Vianoce, ostala v domácnosti otca. S otcom už matka nemôže a nechce komunikovať, pretože akýkoľvek pokus o dohodu neuspel. Všetko skončí jeho slovným útokom a vulgárnym vyjadrovaním na jej adresu aj počas prítomnosti detí.
9. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
10. Výroky rozsudku o rozvode manželstva rodičov, o zverení mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o tom, že ich budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, o neurčení výživného zo strany matky a o začatí konania o uloženie výchovného opatrenia bez návrhu, neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil rodičom a mal. deťom výchovné opatrenie vzhľadom na eskalujúce napätie, pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi a nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie. Podania rodičov a správy kolízneho opatrovníka v odvolacom konaní len potvrdili to, čo bolo zjavné už aj pred súdom prvej inštancie, že rodičia si nevedia vyriešiť problémy sami, tieto sa neustále zhoršujú a vplývajú na mal. deti. Skutočnosť, že matka prestala s otcom komunikovať len preto, aby sa konflikty ešte nezhoršili, nie je vhodným a hlavne dlhodobým riešením situácie v rodine. Účelom výchovného opatrenia je poskytnúť rodičom pomoc zorientovať sa vo vlastných pocitoch, pomôcť im pochopiť vzniknuté javy v rodine tak, aby získali racionálny pohľad na situáciu a boli schopní korigovať svoje terajšie postoje k sebe navzájom do budúcnosti. Odborné poradenstvo bude z psychologického hľadiska zamerané na možnosti rozvinutia stratégie, ktorá môže prispieť k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Referát poradensko - psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom, psychologickej pomoci a poradenstva, v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení).
15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom 150 hodín uloženého výchovného opatrenia, pretože ak by rodičia a mal. deti navštevovali referát minimálne každé dva týždne, ako bolo určené, po cca 2 hodiny, do mesiaca by absolvovali približne 4 hodiny a na vyčerpanie 150 hodín by museli navštevovať Referát takmer 38 mesiacov, t.j. vyše 3 roky. Takto vymedzený rozsah nie je podľa názoru odvolacieho súdu účelný, ani primeraný, a to ani za situácie, že sú vzťahy v rodine narušené. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok VIII. v časti rozsahu výchovného opatrenia tak, že počet hodín neurčil a v súlade so súdnou praxou ohraničil trvanie výchovného opatrenia na dobu 6 mesiacov, ktorú považuje za dostatočnú na splnenie jeho účelu. Rodičia si konkrétny rozsah poradenstva určia priamo na Referáte po porade s jeho pracovníkmi tak, aby čo najlepšie zodpovedal aktuálnej situácii v rodine, režimu mal. detí, aj pracovnej vyťaženosti tak rodičov, ako aj pracovníkov Referátu s tým, že zároveň zachoval podmienku jeho realizácie aspoň raz za dva týždne, pretože táto doba je minimálnou na to, aby výchovné opatrenie plnilo svoj zmysel.
17. Z uvedených dôvodov odvolací potvrdil rozsudok vo výroku o uložení výchovného opatrenia s jeho minimálne dvojtýždňovými intervalmi podľa § 387 ods. 1 CSP a zmenil vo výroku o jeho rozsahu podľa § 388 CSP tak, že počet hodín neurčil.
18. Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
19. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
20. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
24. Pokiaľ ide o napadnuté výroky o určení výživného a o tom, že matka bude poberať daňový bonus a rodinné prídavky, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani na zmenu týchto výrokov, pretože súd prvej inštancie jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o určenie výživného pre mal. deti, kedy má súd povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov významnými pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie riadne nezistil, pokiaľ ide o otca, jeho zárobkové pomery, pretože sa spoľahol len na jeho vyjadrenia, jednu výplatnú pásku od spoločnosti B. plus s.r.o. za júl 2021, pracovnú zmluvu so zamestnávateľom B. plus s.r.o. a dohodu o vykonaní práce zo zamestnávateľom Z. SK s.r.o. bez toho, aby si vyžiadal od všetkých jeho zamestnávateľov aktuálny opis jeho mzdových listov, z ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností určiť jeho priemerný čistý mesačný príjem v celom rozhodnom období, nepochybne dôležitej pre vymedzenie správneho rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Okrem toho, súd prvej inštancie nezisťoval ani príjmové pomery matky a nevyžiadal si ani jej výplatné pásky. V dôsledku absencie týchto listinných dôkazov sa tak odvolací súd v odvolacom konaní nevedel kvalifikovane vysporiadať s námietkami otca v tejto časti a posúdiť, či je určené výživné primerané zárobkovým pomerom otca, životnej úrovni oboch rodičov a následne, či bolo správne priznať matke výhodu poberania rodinných prídavkov a daňového bonusu. Súdna prax ustálila, že v konaniach o výživnom, alebo v konaniach, ktorých súčasťou je rozhodovanie o výživnom, je potrebné pri ustálení príjmov či už oprávneného alebo povinného vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý posudzovaná osoba dosahuje v období minimálne dvanástich kalendárnych mesiacov, nakoľko len týmto spôsobom je možné zistiť objektívne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe povinným, prípadne dôvodnosť nároku (odkázanosti na výživu) oprávneného, pretože príjem sa môže meniť v dôsledku vyplatených odmien, práceneschopnosti, zmenou pracovného zaradenia a podobne. Pokiaľ súd zabezpečil v tomto smere len výpoveď matky, otca a jeho pracovné zmluvy, ktoré sa týkajú len jeho vedľajších pracovných pomerov, nezisťoval žiadnym spôsobom jeho príjmy z hlavnej pracovnej činnosti policajta, ani jeho príjmy v reštaurácii a z toho prináležiace eventuálne výhody znižujúce výdavky na stravu, odvolací súd nemohol s istotou overiť, či otec skutočne zarába 900 Eur mesačne, ako to tvrdí v priebehu konania, a či je jeho životná úroveň porovnateľná s matkinou. Odvolací súd záverom konštatuje, že vyjadrenie, resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, nie je možné dokázať vykonaním iného hodnovernejšieho dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi tak, ako v predmetnom prípade vyžiadaním opisov mzdových listov otca a matky, je povinnosťou súdu prvého stupňa tak v záujme maloletých detí vždy spraviť.
25. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, ako ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletých detí. V tomto smere nestačí konštatovať, že súd pri určovaní zvážil potreby maloletých detí, tieto je potrebné aspoň rámcovo konkretizovať a vysporiadať sa v tomto smere s ich vyčíslením matkou a otcom. V odvolacom konaní práve vznikali medzi rodičmi problémy ohľadom ich uspokojovania. Rovnako nejasnou skutkovou okolnosťou ostala aj výška oprávnených výdavkov otca na bývanie a stravu, ktorá má vplyv na posúdenie jeho životnej úrovne so zreteľom na to, že otec býva s partnerkou a pracuje v reštaurácii, v dôsledku čoho môžu byť s tým spojené výdavky nižšie, ako prezentoval počas konania na súde prvej inštancie.
26. Prejednávaná vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávania základného dokazovania).
27. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v časti určenia výživného a s tým súvisiacim výrokom o tom, že matka bude poberať rodinné prídavky a daňový bonus, nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým si vyžiadať opis mzdových listov otca za posledný rok od jeho hlavného zamestnávateľa, aj od jeho vedľajších zamestnávateľov, a to nielen tých, od ktorých predložil zmluvu, resp. dohodu, ale aj z reštaurácie, v ktorej pracuje, prípadne aj iné listinné dôkazy, ak sa to ukáže byť potrebným, aktualizovať pomery matky, otca aj maloletých detí vzhľadom na odstup času od posledného konania a rozhodnutia na súde prvého stupňa, ustáliť odôvodnené potreby mal. detí, vyžiadať si mzdové listy matky za posledný rok, posúdiť oprávnenosť výdavkov otca na bývanie a stravu, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vyhodnotiť vplyv týchto zistení na to, kto by mal podľa životnej úrovne poberať rodinné prídavky a daňový bonus, vyhodnotiť tiež to, ako rodičia uspokojujú sporné odôvodnené potreby mal. detí a ustáliť eventuálny vplyv týchto zistení na zrušené výroky rozsudku, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, boli logicky správne a presvedčivé.
28. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).