Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-3547-2021.pdf
PDF · 119.56 KB
Case nature
Subarea
80Ek/3547/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 24 785 199 zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie svätého Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO:47 255 773 proti povinnému: M. O., P.: XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX Y. - P. D. o vymoženie 2352,65 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kračalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu Šarišská č.6, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 416EX 612/2., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 16.11.2021, domáhal od povinného vymoženia 2352,65 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - 1/ rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 4Csp/137/2019 zo dňa 08.06.2021, ktorý sa stal vykonateľným 03.08.202, 2/ uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 4Csp/137/2019 zo dňa 09.08.2021, ktorý sa stal vykonateľným 07.09.2021 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 25.11.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivana Kračalík Pohovejová, so sídlom exekútorského úradu Šarišská č.6, 821 09 Bratislava, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 416EX 612/2.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.11.2021, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 02.12.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2021 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.12.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania predložil súdu dňa 22.12.2021 vyššie uvedený návrh na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 21.12.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie č. exekúcie 416EX 612/21 zo dňa 26.11.2021, spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 02.12.2021 do vlastných rúk. Na základe dožiadania zo dňa 10.05.2022, Okresný súd Bratislava IV dňa 17.06.2022 predložil súdu v exekučnom konaní Vyjadrenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.06.2022, potvrdenie o nedoručení exekučného titulu povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z nasledovných dôvodov. Povinný poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 4Csp/137/2019 zo dňa 08.06.2021, ktorý povinný nepovažoval
za právoplatný a vykonateľný z dôvodu nesprávneho procesného postupu v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV týkajúceho sa nedoručenia exekučného titulu, keďže Okresný súd Bratislava IV nedoručil exekučný titul na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje, v čoho dôsledku povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná, nesprávne vedená, v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie aj tým, že je matka samoživiteľka, rozvedená, invalidná dôchodkyňa a jej zdravotný stav jej nedovoľuje trvale pracovať. Sama sa stará o maloletú dcéru a chorú matku, a žije už osem rokov v Rakúsku kde sú náklady na život oveľa vyššie. Povinný ďalej odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 4407097770 zo dňa 22.07.2014, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, a ktoré podľa tvrdenia povinného nemožno považovať za zákonné a v súlade s dobrými mravmi. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že spotrebiteľská zmluva, ktorú uzavrel povinný s oprávneným obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva bola uzavretá za nevýhodných podmienok, ktoré som ja ako spotrebiteľ nemala možnosť nijako ovplyvniť. Zmluva je na predpísanom tlačive, napísaná malým písmom s množstvom ustanovení ktorým nijak nerozumiem a ktoré mi neboli náležite vysvetlené. Tieto ustanovenia som nemohla nijako meniť, mohla som ich prijať ako celok a podrobiť sa tak podmienkam poskytovateľa úveru. Ten týmto využil moju finančnú tieseň. V rozsudku sa píše, že dňa 27.8.2016 som bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na zaplatenie úveru v celosti do 15 dní od doručenia výzvy. Vyhlasujem, že mi nikdy takáto výzva doručená nebola a že mi nikdy nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Vyhlasujem, že mi nikdy nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky na vymáhanie súčasnému žalobcovi. Opakujem, že na území Slovenska sa zdržujem minimálne a preto som nemala vedomosť o postúpení pohľadávky. Postupom Okresného súdu Bratislava IV, boli porušené moje práva na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu, nakoľko som sa nemohla náležite brániť, nakoľko mi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie a ani samotný rozsudok 4Csp 137/2019. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol aby súd povolil odklad exekúcie vedenej pod číslom 416EX 612/21 z dôvodov uvedených v §61h, písmeno d a následne ju zastavil z dôvodov uvedených v §61 k ods.1 písmeno d) Exekučného poriadku.
5. Ako už bolo vyššie uvedené, spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zo súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekučného konania.
6. Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 22.12.2021 doručil predmetný návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného a následne po výzve súdu na doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie dňa 20.5.2022 ozrejmil súdu skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, spôsobu podania a doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
13. Podľa § 106 ods. 3 CSP, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
15. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
16. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
17. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1písm.a).
18. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
19. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
20. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
21. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že nepovažoval exekučný titul za právoplatný a vykonateľný z dôvodu nesprávneho procesného postupu v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava IV týkajúceho sa nedoručenia exekučného titulu, keďže Okresný súd Bratislava IV nedoručil exekučný titul na adresu povinného, na ktorej sa zdržuje, v čoho dôsledku povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná. Z uvedeného dôvodu exekučnému súdu bola dňa 13.05.2022 predložená odpoveď Okresného súdu Bratislava IV: „V právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4Csp/137/2019 na základe Vašej žiadosti Vám oznamujem že žaloba, poučenie a výzva boli doručované : 1. na adresu trvalého pobytu: Karpatské námestie 10A, Bratislava - zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote (trvalý pobyt hlásený od 3.10.2018), 2. na adresu zo žaloby: Chrobákova 3, Bratislava - zásielka sa vrátila ako adresát neznámy 3. následne bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Predvolanie na pojednávanie súd doručoval na adresu podľa REGOB lustrácie - Karpatské námestie 10A, Bratislava. Obe sa vrátili ako adresát neznámy. Rozsudok a uznesenie o trovách boli doručované vzhľadom na zmenu adresy trvalého pobytu hláseného od 1.3.2021 na adresu Šancová 55, Bratislava. Lustrácie REGOB boli v priebehu konania robené niekoľko krát. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že konanie je riadne právoplatne ukončené.“
22. Súd zdôrazňuje, že vykonateľnosť exekučného titulu je alfou a omegou celej exekúcie. Procesná teória rozoznáva materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť hovorí o obsahovej stránke exekučného titulu a o jeho nevyhnutných požiadavkách na vymedzenie povinnosti, ktorá sa má nútene vymôcť. V tomto smere je možné za materiálne vykonateľný považovať iba ten exekučný titul, kde je presne a nepochybne vymedzený nositeľ oprávnenia, ďalej nositeľ povinnosti, predmet a rozsah povinnosti a čas plnenia. Formálna vykonateľnosť hovorí o formálnej stránke exekučného titulu, t. j. o jeho nevyhnutných náležitostiach v zmysle jednotlivých procesných predpisov, podľa ktorých bol vydaný, ako aj o náležitostiach týkajúcich doručenia rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní či nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie, resp. doložka vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti, a teda o splnení všetkých náležitostí kladených na formálnu stránku exekučného titulu. Exekučný súd v rámci svojej činnosti v exekučnom konaní je v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít oprávnený skúmať, či exekučný titul bol vydaný na to právomocným orgánom ako aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Robí tak jednak pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie alebo v neskoršom štádiu exekučného konania na námietku povinného pri návrhu na zastavenie exekúcie. Pri tejto kontrolnej činnosti exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti rozhodnutia a môže naplnenie podmienok formálnej vykonateľnosti opätovne posúdiť a preskúmať. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014 „Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.“ Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. v aktuálnom znení § 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie, ktorá sa koná na základe predloženého exekučného titulu, má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (§51 a § 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní do vlastných rúk, o lehotách na vymáhanie vyrubeného poplatku alebo inej platobnej povinnosti a k ním
prislúchajúcim sankciám a pod.), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť (pozri tiež komentár k § 57 až § 59, bod 6 na s. 220 a 221, In: J. Mazák: Exekučný poriadok, komentár. Bratislava: IURAEDITION, spol. s r. o., ISBN 80-89047-81-5)“.
23. Exekučný súd preto vzhľadom na uvedené, osobitne preskúmaval doručovanie exekučných titulov dožiadaním Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.05.2022, a zistil, že žaloba, poučenie a výzva boli žalovanému doručované na adresu trvalého pobytu: Karpatské námestie 10A, Bratislava - zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote (trvalý pobyt hlásený od 3.10.2018), na adresu zo žaloby: Chrobákova 3, Bratislava - zásielka sa vrátila ako adresát neznámy, a následne bolo zverejnené oznámenie o podanej žalobe podľa § 116 ods. 2 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Exekučné tituly boli doručované vzhľadom na zmenu adresy trvalého pobytu povinného (v základnom konaní žalovaného) hláseného od 1.3.2021 na adresu Šancová 55, Bratislava. Exekučné tituly povinnému neboli doručené z dôvodu, že adresát je neznámy čo vyplýva z listiny označenej ako „Informácia o doručovaní k 4Csp/137/2019, rozsudok, L5/8“ a z listiny označenej ako „Informácia o doručovaní k 4Csp/137/2019, uznesenie č. 124, L11/9“ Z exekučných titulov vyplýva, že povinný ku dňu vydania exekučných titulov mal pobyt na Šancovej 55, Bratislava, ktorý je zhodný s adresou trvalého pobytu povinného registrovanou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
24. Na to, aby podľa Civilného sporového poriadku mohla nastať fikcia doručenia, má súd povinnosť zisťovať aj iné adresy, na ktorých účastník preberá písomnosti a opakovane sa pokúšať o doručenie písomnosti na tieto iné adresy. Zákonodarca v civilnom sporom konaní zjednotil a taktiež sprísnil úpravu fikcie doručenia pri právnických osobách aj fyzických osobách, tým spôsobom, že v ust. § 111 Civilného sporového poriadku ustanovil, že ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk na adresu podľa § 106 Civilného sporového poriadku, považuje sa písomnosť za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Rovnako je upravené aj doručovanie inak ako do vlastných rúk („obyčajné“ doručovanie) podľa ustanovenia § 112 Civilného sporového poriadku. Súd následne nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu (účastníkov konania)
- každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch, či už v registri obyvateľov, obchodnom registri alebo inom verejnom registri. Tvrdosť ustanovení o fikcii doručenia je zmiernená výnimkami. Jednou z výnimiek je doručovanie žaloby fyzickej osobe podľa ustanovenia § 116 CSP, v zmysle ktorého: „Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.“ Súdy sa týmto spôsobom tak úplne nezbavili povinnosti zisťovať skutočnú adresu. „Všetkými úkonmi“ sa rozumejú úkony ako napr. komunikácia s orgánmi obce posledného evidovaného pobytu osoby, komunikácia s orgánmi polície, daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou a podobne. Ak sa súdu ani týmto spôsobom nepodarí doručiť žalobu, zverejní oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Po 15-tich dňoch od zverejnenia nastáva fikcia doručenia. Všetky ďalšie písomnosti (teda aj exekučné tituly) súd doručuje už štandardným spôsobom na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku s tvrdou fikciou doručenia podľa ustanovení § 111 a § 112 Civilného sporového poriadku. Povinnosť vyčerpať všetky možnosti zistenia skutočného pobytu žalovaného pri doručovaní žaloby na vyjadrenie vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri rozsudok vo veci C-292/10 z 15.3.2012 - Cornelius de Visser v. G.), ako aj z čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), a s tým súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Nunes Dias v. Portugalsko). Ak sa povinný dlhšiu dobu nezdržiaval na adrese evidovanej vo verejnom registri, je najmä v záujme povinného, aby si zabezpečil na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom, alebo využil tzv. časové doposielanie písomností na adresu, na ktorej sa zdržiava.
25. Premietnutím týchto záverov na danú vec je potom potrebné skonštatovať, že súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že Okresný súd Bratislava IV v základnom konaní zákonným spôsobom vykonal doručenie tak žaloby ako aj exekučných titulov povinnému, v čoho dôsledku súd konštatuje, že exekučné tituly sú formálne vykonateľné. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedoručenie exekučných titulov zo strany Okresného súdu Bratislava IV, a s tým spojenú námietku povinného o nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
26. Povinný ďalej navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu nemajetnosti, resp. nepriaznivých majetkových pomerov, keďže podľa vlastného tvrdenia nemá žiaden majetok, ktorý by bolo možné použiť čo i len na úhradu trov exekúcie. Súd vyhodnotil námietku povinného o nepriaznivých majetkových pomerov, resp. nemajetnosti za nedôvodnú. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie slúži pre posúdenie spornej otázky, či sa exekúcia začala oprávnene. Pokiaľ ide o subjektívne vyjadrenie povinného o jeho ekonomickej a majetkovej situácii k uvedenému súd poznamenáva, že momentálna finančná situácia nemá vplyv na to, či exekúcia bola začatá alebo je vedená oprávnene, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. V danom prípade bola exekúcia začatá na základe vykonateľných exekučných titulov, ktorými bola povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie, a ktorá do podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola dobrovoľne uhradená v celom rozsahu. Nemajetnosť povinného nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným exekučným titulom, a ktorý nebol dobrovoľne splnený zo strany povinného. Súd zároveň konštatuje, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, z ktorého bude možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok, avšak súdu a ani súdnemu exekútorovi nepreukázal existenciu iného exekvovateľného majetku, z ktorého by nebolo možné vykonať exekúciu. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že majetkové pomery povinného posúdi súdny exekútor v rámci výkonu svojej činnosti, a teda sú v rámci výkonu exekúcie predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora. Samotné poukazovanie povinného na jeho nemajetnosť, nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie súdom. V danom štádiu exekučného konania však nemožno vychádzať len zo subjektívneho tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Ak sa počas trvania exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor zastaví exekúciu aj bez návrhu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nemajetnosť povinného, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
27. Povinný ďalej navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd nepreskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, na ktoré poukázal tak ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto uznesenia, z dôvodu, že súd nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole v súlade s Ústavou slovenskej republiky, z dôvodu povinným namietaného poškodzovanie spotrebiteľa zo strany oprávneného. Súd v exekučnom konaní tento povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
28. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
29. Dôvody uvádzané povinným v bode 27 odôvodnenia tohto uznesenia existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody uvedené v bode 20 odôvodnenia tohto uznesenia za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
30. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že oprávnený porušil zákonnú povinnosť, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky. Súd vyhodnotil povinným prezentovaný dôvod za irelevantný pre ďalší priebeh exekučného konania. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je exekučný titul. Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom na to, aby na jeho základe bolo možné viesť exekúciu v rámci exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie
- nedôvodnosť podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
31. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
32. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
33. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
34. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
36. Podľa § 200 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania, a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.