Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_75Ek-687-2022.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Subarea
75Ek/687/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: K. O., H.. XX.XX.XXXX, C. V. E. XXX/ XX, XXX XX R., v konaní zast.: Mgr. Eva Bačíkova, advokátka so sídlom Paulínska 17, 917 01 Trnava, proti povinnému: A. O., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX T., v konaní zast.: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 217 020, o vymoženie 41.850 Eur a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.02.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 41.850 Eur, a to na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trmava zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 11C/39/2020 - 325, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2022 a vykonateľnosť dňa 11.02.2022.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 14.03.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 75Ek/687/2022 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga, so sídlom exekútorského úradu: Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 071 891, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 186EX 205/22.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 18.03.2022 prostredníctvom Slovenskej pošty. Následne dňa 01.04.2022 povinný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 13.04.2022 poverený súdny exekútor predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a preto mu súd priznal odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že bol zaviazaný ako náhradu za spoluvlastnícky podiel zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu vo výške 41.850 Eur, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.200 Eur, splatných vždy do 10. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Namietol materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, a to z dôvodu nedostatočného identifikovania rozsahu a obsahu judikovanej povinnosti povinného, pretože zo znenia výrokovej časti rozsudku zaväzujúceho povinného zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel v pravidelných mesačných splátkach, nie je zrejmé, v koľkých mesačných splátkach má byť judikovaná pohľadávka splnená, t. j. počet splátok, a rovnako aj výška konkrétne určeného počtu jednotlivých
mesačných splátok, teda na zaplatenie akého konkrétneho počtu splátok bol povinný zaviazaný a v akých výškach tak, aby sa súčet jednotlivých rovnomerne rozvrhnutých splátok vo výslednej sume rovnal judikovanej pohľadávke. Uvedenú formuláciu výrokovej časti rozsudku povinný považuje za nedostatočnú a neurčitú spôsobujúcu nevykonateľnosť exekučného titulu. V prípade uloženia povinnosti na opakujúce sa plnenie (splátky) sa na účely vykonateľnosti posudzuje splatnosť, výška jednotlivých splátok ako aj ich súčet tak, aby zodpovedal výške priznanej peňažnej pohľadávky. V súvislosti s namietanou materiálnou vykonateľnosťou poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v rozhodnutí R 4/2000. Zdôraznil, že v exekučnom konaní sa exekučný súd ako orgán súdnej moci podieľa na výkone súdnej ochrany práv účastníkov exekučného konania garantovaných v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom má za to, že do tohto výkonu práv na súdnu ochranu určite a bezpochybne patrí aj prieskumná činnosť exekučného súdu vo vzťahu k tomu, či exekučný titul je vôbec spôsobilý na vykonanie exekúcie. V súvislosti s povinnosťou prieskumnej činnosti exekučného súdu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučným titulom je Rozsudok, ktorým súd schválil zmier účastníkov konania, ktorého znenie navrhol povinný. Povinný sa na pojednávaní, na ktorom súd schválil ním navrhnutý zmier, vzdal práva podať voči Rozsudku odvolanie. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku, došlo na jeho základe k zmene zápisu na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru pre k.ú. T.B.N. a to tak, že povinný sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva. Povinný následne vykonal právne úkony, na základe ktorých previedol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na inú osobu (svojho syna). Z uvedeného je zrejmé, že povinný sám prejavil vôľu uzavrieť zmier v znení, ako ho súd schválil, keďže text súdneho zmieru povinný sám navrhol. Rozsudok, ktorým súd schválil zmier vyjadroval vôľu povinného nadobudnúť nehnuteľnosti v k.ú. T. do výlučného vlastníctva za odplatu vo výške 41.850 Eur, ktorú bol povinný ochotný uhradiť oprávnenému v mesačných splátkach vo výške 1.200 Eur a preto sa povinný vzdal práva podať voči Rozsudku odvolanie. Na základe Rozsudku, o ktorého právoplatnosti a vykonateľnosti niet pochýb, bola záznamom vykonaná zmena vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. T. v prospech povinného. Povinný vykonanie záznamu na LV č. XXX Okresného úradu R., katastrálneho odboru na základe Rozsudku akceptoval a sám s nehnuteľnosťami po vykonaní tohto záznamu ďalej nakladal. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Textácia rozsudku, ktorým súd zaväzuje na úhradu dlžnej sumy v dohodnutých splátkach zodpovedá ustálenej súdnej praxi, je jasná, zrozumiteľná a určitá. Povinný vie jednoduchým matematickým výpočtom (41.850 Eur / 1200 Eur = 34 splátok po 1200 Eur a 35. splátka v sume 1.050 Eur) určiť počet splátok potrebných na zaplatenie dlžnej sumy. Skutočnosť, že v žalobe nie je uvedený presný počet splátok nerobí Rozsudok nevykonateľným pre jeho údajnú nejasnosť. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola splatná celá suma 41.850 Eur, nakoľko povinný nezaplatil prvú splátku 1 200 Eur do 10. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti Rozsudku. Povinný teda sám svojím konaním po vzniku exekučného titulu spôsobil, že sa stal splatným celý dlh. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou vykonateľnosťou. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010).
13. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej vykonateľnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
14. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 41.850 Eur v zmysle exekučného titulu. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
15. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť namietať v základnom konaní (t.j. po vydaní Rozsudku). Keby povinný takto konal, predmetný rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, by nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda by nebol spôsobilým exekučným titulom. Orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje.
16. Ohľadom namietanej materiálnej nevykonateľnosti z dôvodu neurčitosti a nejasnosti výroku exekučného titulu súd uvádza, že v exekučnom konaní už nemôže procesne zasahovať ani nijakým
spôsobom preskúmavať konanie, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, nepreskúma okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, ktoré je exekučným titulom, je to procesný prostriedok, ktorým možno začať konanie o prípustnosť exekúcie.
17. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie. Z výroku priloženého exekučného titulu možno jednoznačne vyvodiť, že povinný bol povinný uhradiť oprávnenému 41.850 Eur a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.200 Eur splatných vždy do 10. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2022 a teda do 10.02.2022 mal povinný oprávnenému uhradiť prvú splátku. Keďže povinný bol v omeškaní už s prvou splátkou, v zmysle výroku exekučného titulu sa stal splatným celý dlh vo výške 41.850 Eur. Povinný samotnú existenciu dlhu voči oprávnenému žiadnym spôsobom nenamietol a keďže neuhradil hneď prvú splátku vo výške 1.200 Eur, rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, nadobudol vykonateľnosť a tak sa stal spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.
18. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom ako právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný. Domáhať sa nápravy v prípade porušenia práv účastníka konania, nesprávne zisteného skutkového stavu či právneho posúdenia možno využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v pôvodnom konaní, nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemá právomoc rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a teda ani preskúmavať konanie, ktoré mu predchádzalo na súde.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a s prihliadnutím na skutočnosť, že exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu po formálnej aj materiálnej stránke, návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinnému nepriznal.
23. Nárok na náhradu trov by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.