Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/420/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. Z., J.: XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX H. - O.. E., zast.: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 42 109 680 proti povinnému: S. H.V., J.: XX.X.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX H.-O.. E., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 6 450,00 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Sabol, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 4 850,00 Eur v zmysle § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd exekúciu v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 179,28 Eur v zmysle 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

III. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

IV. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 8.2.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 6 450,00 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 25.10.2011 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 23.3.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Juraj Sabol, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 35 553 359, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 26.4.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 4.4.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 7.4.2022 povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie.“ 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že s upovedomením o začatí exekúcie nesúhlasí. Poukázal na ustanovenie odsek. 2 zákona o rodine ako i na ustanovenie odsek. 3 , pričom s poukazom na uvedené mal za to, že nárok uplatnený oprávneným vo výške 4 950,00 Eur titulom výživného je premlčaný. Ďalej uviedol, cit.: „Oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.3.2022 a teda podľa vyššie uvedeného sa môže domáhať nároku len tri roky spätne od podanie tohto návrhu, t.j. od 23.3.2019. Nakoľko medzičasom naše manželstvo zaniklo rozvodom dňa 29.9.2021, tento deň možno považovať za posledný, kedy mohlo byť toto výživné priznané. Od 23.3.2019 do 29.9.2021 tak uplynula doba 30 mesiacov. Oprávnený rozsah výživného za 30 mesiacov tak predstavuje len 1500 Eur (30 mes. x 50

Eur) a vo zvyšnej časti je nárok premlčaný.“ Z uvedeného dôvodu povinný žiadal, aby bola exekúcia zastavená v časti 4950,00 Eur. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 23.3.2022, od čoho odvodzuje začiatok plynutia premlčacej doby, že uvedené je v rozpore so skutkovým stavom nakoľko z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXEk/XXX/XXXX vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol súdom prijatý dňa 8.2.2022. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. týkajúci sa otázky premlčania a dobrých mravov, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. týkajúce sa otázky dobrých mravov, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. týkajúce sa otázky námietky premlčania a jej rozporu s dobrými mravmi ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. . Oprávnený mal za to, že z citovaných rozhodnutí súdov je možné vyvodiť, že vznesenie námietky premlčania predstavuje výkon subjektívneho práva dlžníka, ktorý môže za určitých špecifických okolností byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, s tým že samotný rozpor výkonu práva spočívajúceho vo vznesení námietky premlčania však nie je daný jej dôvodnosťou, ale dotknutý účastník sa voči výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, môže účinne brániť a namietať, že námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený v ďalšom poukázal, že problémy v manželstve s povinným a vystupňovali v roku 1999, čo sa prejavilo v značnom zhoršení zdravotného stavu oprávneného. Podľa tvrdenia oprávneného ho povinný dlhodobo psychicky deptal, ponižoval a urážal. V roku 2001 sa psychické týranie zo strany povinného vystupňovalo tak, že oprávneného fyzicky napadol. V spoločnej domácnosti povinný a oprávnený žili do roku 2009, následne povinný odišiel pracovať do Slovinska, s tým, že oprávnenému bude zasielať peniaze na vedenie domácnosti a starostlivosť o deti čo sa však nestalo. Od 1.3.2010 bol oprávnenému priznaný invalidný dôchodok pre pretrvávajúce psychické problémy. Oprávnený uviedol, že od odchodu povinného zo spoločnej domácnosti výlučné on hradil náklady na bývanie. Rovnako sám oprávnený znášal náklady na výchovu v tom čase ich maloletého syna. Oprávnený tvrdil, že psychické týranie zo strany povinného jeho odchodom zo spoločnej domácnosti neskončilo, ale pravidelne chodieval do bytu a ďalej oprávneného psychicky deptal, ponižoval. Ďalej uviedol, cit.: „Správanie povinného som znášala dlhé roky v snahe udržať rodinu pokope. Dokonca aj po tom, ako povinný opustil spoločnú domácnosť s novou partnerkou, som nebola schopná 12 rokov urobiť akýkoľvek krok a pohnúť sa ďalej. Až v roku 2021 som sa odhodlala k rozvodu. Až v čase, keď som sa odhodlala rozviesť, som si postupne začala priznávať, že správanie povinného nie je správne a vykazuje známky týrania. 20. Situácia sa opätovne vyhrotila v sobotu dňa 15.01.2022, kedy sa povinný a jeho partnerka D. Z., pokúšali násilím prekonať vchodové dvere do nehnuteľnosti - byt č. 13 na ulici Postupimská č. 31 v Košiciach, a do tejto vstúpiť napriek môjmu nesúhlasu a nesúhlasu mojich synov ako oprávnených užívateľov. Obaja sa opakovane vyhrážali mne aj môjmu synovi S.. 21. Vzhľadom na dlhodobé psychické týranie zo strany povinného ako aj vzhľadom na môj zlý psychický stav, kedy mám potvrdenú psychickú chorobu, som nebola schopná urobiť žiadne úkony k vymoženiu plnenia výživného. Povinný za celé obdobie od priznania manželského výživného súdom až do rozvodu manželstva nezaplatil ani jednu platbu manželského výživného, rovnako tak nezaplatil ani jednu platbu výživného na svojho syna K. H., napriek tomu, že manželské výživné aj výživné na dieťa mu bolo určené právoplatným rozsudkom súdu.“ Vzhľadom na uvedené oprávnený považoval povinným vznesenú námietku premlčania za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa § 48 odsek 3 písmeno k) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. 8. Podľa Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 15. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 17. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 18. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 19. Podľa § 9 odsek 1 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 20. Podľa § 10 odsek 1 Vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 33,19 eura 165,97eura, nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura 663,88 eura, nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 1 659,70 eura 6 638,78 eura, nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 3 319,39 eura 33 193,92 eura. 21. Podľa § 13a odsek 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c)ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

22. Podľa § 16 odsek 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 23. Podľa Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 24. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 25. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 26. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 27. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú. 28. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 29. Podľa , úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. 30. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 4.4.2022. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 7.4.2022 doručené podanie povinného, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 31. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 32. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle

Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 33. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu na vykonanie exekúcie (vychádzajúc v tom čase zo skutočností uvádzaných oprávneným) a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXC/ XXX/XXXX zo dňa 25.10.2011, a teda v zmysle ustanovení § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. 34. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania. Súd uvádza, že premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade použitia námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Námietka premlčania môže byť uplatnená v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takomto prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa § 61k ods. 1 písm. a) exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd na premlčanie neprihliada ex offo, ale len keď ju vznesie dlžník

- povinný. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania a zistil, že oprávnený sa návrhu na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia zameškaného výživného za celé obdobie od právoplatnosti exekučného titulu až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXPc/XX/XXXX zo dňa 3.9.2021 (právoplatné dňa 29.9.2021), t. j. za obdobie mesiacov január 2011 až september 2021. Súd ďalej konštatuje, že pokiaľ sa povinný dovoláva premlčania (súd na premlčanie neprihliada ex offo), s tým že takto vznesenú námietku povinného súd považuje za vecne správnu, premlčané právo nemožno priznať. Z citovaných ustanovení zákona o rodine a vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. Z hľadiska premlčania je preto treba zvlášť posudzovať právo na úroky a opakujúce sa plnenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané a osobitne právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 10. februára 1971 sp. zn. , R 42/1971). Splatnosť jednotlivých splátok bežného výživného v zmysle exekučného titulu nastáva až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, a teda ide o opakujúce sa plnenia, ktoré sa premlčujú v troch rokoch (porovnaj s ). Na základe uvedených skutočnosti súd pri aplikácií ust. , v spojení s ust. Občianskeho zákona vyslovuje záver, že oprávnený má nárok na zameškané výživné a to len na platby, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd poukazuje v uvedenom smere aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 24. 06. 2014, v zmysle ktorého, cit.: „Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom vyjadreným v mimoriadnom dovolaní, že premlčané sú aj dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekučného konania.“ Súd dospel k záveru, že námietka premlčania bola povinným podaná dôvodne, pričom oprávnený má teda na základe uvedeného nárok na zameškanom výživnom v sume len za výživné, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (8.2.2022), ale len do času kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXPc/XX/XXXX zo dňa 3.9.2021 (právoplatné dňa 29.9.2021), a teda v celkovej výške 1 600,00 Eur (obdobie mesiacov február 2019 až september 2021, t. j. 32 mesiacov x 50,00 Eur). V prevyšujúcej časti, t. j. v sume zameškaného výživného vo výške 4 850,00 Eur súd považuje nárok oprávneného za neoprávnený, a to v súvislosti s ustanoveniami a zákona o rodine upravujúcich

otázku premlčania, ako i samotnou vznesenou námietkou premlčania, pričom vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania sú splnené podmienky na čiastočné zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 35. Súd sa zároveň nestotožnil s argumentáciou oprávneného ohľadom skutočností, že povinným vznesenú námietku premlčania je potrebné posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -14, cit.: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Súd v ďalšom konštatuje, že samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Zároveň je potrebné prihliadnuť i na princíp právnej istoty (stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, ), pričom je potrebné zdôrazniť, že právna úprava premlčania vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené plniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom. V kontexte vyššie uvedeného sa súd zaoberal argumentáciou oprávneného, že v tomto prípade by mala byť povinným vznesená námietka premlčania výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. V prvom rade je potrebné konštatovať, že pokiaľ oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 22.4.2022 tvrdil, že bol zo strany povinného dlhodobo psychicky týraný, uvedenú argumentáciou súdu nepreukázal. Súd v tejto súvislosti dáva oprávnenému do pozornosti, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktorú si však oprávnený nijakým spôsobom nesplnil. Zo strany oprávneného nebol súdu predložený žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval tvrdenie oprávneného. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenia oprávneného v uvedenom smere nemožno vyvodiť ani z predloženého exekučného titulu, ani z predloženého rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXPc/XX/XXXX zo dňa 3.9.2021 Je zároveň potrebné uviesť, že odo dňa vydania a právoplatnosti exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako 10 rokov, pričom súd z vyjadrenia oprávneného nemal za preukázané, že by existovali také skutočnosti, ktoré by vplyvom správania sa povinného mali za následok, že oprávnený objektívne nemohol návrh na vykonanie exekúcie podať skôr a vyhnúť sa tak prípadnému premlčaniu jeho nároku. Zároveň pokiaľ oprávnený vo svojom vyjadrení poukazuje, že povinný si neplní vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, na ktorú bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, uvedené je pre účely tohto exekučného konania bez právneho významu nakoľko prípadný nárok z predmetného rozhodnutia nie je nárokom, ktorý je uplatnený v tomto exekučnom konaní. Keďže oprávnený nijakým spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by ním prezentovanú argumentáciu potvrdil, neostáva súdu nič iné ako konštatovať, že pre účely vedenia tohto exekučného konania, ako i vo vzťahu k podanému návrhu na zastavenie exekúcie, súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať povinným vznesenú námietku premlčania za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a postupoval v súlade s princípom právnej istoty z hľadiska vznesenej námietky premlčania.

36. Súd preto vyhodnotil, že exekúcia je vedená v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 4 850,00 Eur v rozpore so zákonom, t. j. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto exekúciu v uvedenej časti, v zmysle § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku, zastavil (I. výrok). 37. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie (v súlade s opravou vád návrhu na vykonanie exekúcie) uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 309,35 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur a trovy titulom právneho zastúpenia vo výške 292,85 Eur vrátane DPH pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie návrhu). Súd musí konštatovať, že v priebehu exekučného konania bolo preukázané, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti zameškaného výživného vo výške 4 850,00 Eur bol nedôvodný, nakoľko bolo preukázané, že tento nárok bol premlčaný. Z uvedeného vyplýva, že dôvodne vymáhaná suma predstavuje sumu 1 600,00 Eur na zameškanom výživnom, čo je v zmysle § 10 vyhlášky aj hodnota veci, z ktorej sa mala počítať odmena advokáta. Vychádzajúc z hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 1 600,00 Eur, odmena za jeden polovičný úkon právnej služby v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky je v sume 35,69 Eur. Trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby po pripočítaní režijného paušálu tak predstavujú sumu vo výške 47,32 Eur (35,69 Eur + 11,63 Eur). V exekučnom konaní má oprávnený do vydania poverenia nárok na trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby teda v celkovej výške 113,57 Eur ( 47,32 * 2 + 20 % DPH). Súd na základe uvedeného exekúciu zastavil v zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku aj v časti trov exekúcie oprávneného (titulom trov právneho zastúpenia) vo výške 179,28 Eur (292,85 Eur - 113,57 Eur) (II. výrok). 38. Zároveň pokiaľ povinný namietal, že vymáhaný nárok je premlčaný v rozsahu sumy 4 950,00 Eur, pričom uvedené odvodzoval od tej skutočnosti, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 23.3.2022 súd uvádza, že predmetné tvrdenie povinného je v rozpore s obsahom súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 8.2.2022. S ohľadom na uvedené preto súd vyhodnotil dôvodnosť námietky premlčania povinného s ohľadom na trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je viazaná na podanie návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu 8.2.2022, a nie k povinným uvádzanému dňu 23.3.2022, ktorý preukázateľne nie je dňom začatia exekučného konania. Zároveň pokiaľ ide o zvyšnú časť vymáhaného nároku titulom zameškaného výživného vo výške 1 600,00 Eur, ktorý nie je dotknutý vznesenou námietkou premlčania, povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti a súčasne súd nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že tu nie je daný žiadny ďalší dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (III. výrok). Je potrebné dodať, že trovy exekúcie súdneho exekútora uvedené v upovedomení o začatí exekúcie je povinný upraviť súdny exekútor, a to v súlade s týmto uznesením a takto určeným nárokom oprávneného. 39. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v exekúcii sa bude po právoplatnosti tohto uznesenia vymáhať zameškané výživné vo výške 1 600,00 Eur, trovy exekúcie oprávneného spolu vo výške 130,07 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie (16,50 Eur) a trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní (113,57 Eur). 40. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 41. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (IV. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.