Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/35/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov seenátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu DREVOSTAV ZVOLEN, spol. s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Za Hronským mostom 4750/16A, IČO: 36 033 553, zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP 6/11, IČO: 47 236 655, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ Mgr. Maroš Uhaľ, proti žalovanému I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., T. XX, občanovi SR, o zaplatenie 1 180,43 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/290/2012-266 zo dňa 09. 10. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označeného v rozsudku ako ,,odporca“) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v rozsudku označeného ako ,,navrhovateľ“) sumu 1 180,43 € s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne z uvedenej sumy od 31. 08. 2012 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1 180,43 € s príslušenstvom na tom právnom základe, že medzi stranami sporu (v dôvodoch rozhodnutia označenými ako ,,účastníci konania“) bola uzavretá ústna kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru bližšie špecifikovaného vo faktúre. Podľa žalobcu dodanie tovaru sa uskutočnilo riadne a včas a o riadnom prevzatí tovaru žalovaným svedčí jeho podpis na výdajkách. Žalobca vystavil žalovanému faktúry (bližšie označenie viď rozsudok okresného súdu), z ktorých žalovaný uhradil len časť, čím sa dlhovaná suma znížila na sumu 1 180,43 €.

3. Okresný súd o žalobe rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 11C/290/2012-119 zo dňa 18. 10. 2013, ktorým okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal ho aj na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/13/2014-138 zo dňa 13. 11. 2014 uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu vyplýva, že okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní z toho, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej prevzal žalovaný stavebný materiál na zateplenie rodinného domu, považoval žalobcom fakturovanú sumu za nesporne preukázanú na základe vystavených výdajok tovaru, na ktorých skutočné prevzatie stavebného materiálu žalovaný potvrdil, nevysporiadal sa však s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyšli za konania najavo, a ktoré majú význam pre zistenie skutočnej sumy, ktorú žalovaný žalobcovi dlhuje, a ktoré spochybňujú tvrdenia uvedené oboma

stranami sporu. Okresný súd mal kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli strany sporu, preukázanú z výdajok tovaru, čím bol preukázaný predmet plnenia, ale nevysporiadal sa s tým, na akej cene sa strany sporu dohodli. Okresný súd sa nevysporiadal s tým, že žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy a začatím plnenia zložil žalobcovi už 20. 01. 2012 preddavok v sume 1 000 € a že žalovaný pred začatím plnenia (prevzatím materiálu) už po zložení preddavku požadoval dohodu o kúpnej cene, na čo predávajúci žalobca pristúpil vypracovaním cenovej ponuky č. 120192 zo 04. 04. 2012, na ktorej je uvedený čo do označenia a ceny rovnaký stavebný materiál, ako na spornej faktúre (č. 11120300 zo dňa 23. 07. 2012). Úlohou okresného súdu bolo znovu vyhodnotiť predložené dôkazy po zistení, ako bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena a poskytnutá zľava, a či dohoda o cene uvedená na spornej faktúre (č. l. 6) mala základ v cenovej ponuke žalobcu zo dňa 04. 04. 2012, či zľava, ktorú v cenovej ponuke žalobca uviedol pri fakturovaní v položkách č. 3, 14, 15, 6 a 7 je pre strany sporu platná a záväzná, čo má vplyv na správnosť fakturovanej ceny. Okresný súd mal za úlohu odstrániť rozpor v tvrdeniach strán sporu týkajúcich sa tovaru čo do druhu a množstva, ktorý bol dodaný žalovanému a správnosť dopísaných údajov o tovare na výdajkách evidovaných v súdnom spise na č. l. 7, pokiaľ ide o množstvo dodaného tovaru Ceresit CT 174 a na výdajke č. l. 10, kde žalovaný výdajkou tovaru (č. l. 132), ktorá neobsahuje všetky fakturované položky, spochybňoval dodanie tohto tovaru. Tento materiál bol však uvedený aj na cenovej ponuke zo dňa 04. 04. 2012, na ktorú sa žalovaný sám odvolával. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 48 ods. 1, 2, § 622 ods. 1 - 3, § 623 ods. 1, 2 O.z. a podľa ust. § 4 ods. 5 a § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresný súd vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol pôvodný rozsudok zrušený, vypočul svedkov W.. P. C., B. P. a I. X. a R. C., najmä však vykonal listinné dôkazy v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. Okresný súd porovnal stranami sporu predložené výdajky vo fotokópiách s ich originálmi, ktoré boli v konaní predložené, vykonal dokazovanie za účelom zistenia vzniku a existencie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu za účelom zistenia správnosti rozsahu a množstva dodaného tovaru žalovanému a za účelom zistenia výšky žalovaným zaplatených faktúr a o žalobe znovu rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušnými úrokmi z omeškania v zmysle žaloby v súdom určenej lehote. Rozhodol tak na základe ním zisteného skutkového stavu, že na základe cenovej ponuky č. CNP 120192 zo dňa 04. 04. 2012 bolo uzavretých niekoľko ústnych kúpnych zmlúv, nebola medzi stranami sporu dohodnutí písomná kúpna zmluva, nebolo preukázané, že medzi nimi bola dohodnutá možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, a preto v súdenej veci by prichádzalo do úvahy len odstúpenie zmluvy, ak tak ustanovuje zákon. Pokiaľ bolo tvrdené odstúpenie zmluvy v konaní zo dňa 16. 03. 2015, súd toto odstúpenie považoval za neurčité, keďže žalovaný na pojednávaniach odôvodňoval odstúpenie zmluvy rôznymi ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 250/2007 Z. z. Následne súd porovnával ceny tovaru, ktoré boli uvedené v cenovej ponuke CNP 120192 zo dňa 04. 04. 2012, faktúry č. 111209300 zo dňa 23. 07. 2012 splatnej 02. 08. 2012 a predloženého cenníka, na základe čoho zistil, že ceny tovaru uvedené v predmetnej cenovej ponuke sú rovnaké ako ceny uvedené vo faktúre. Pri porovnaní s cenníkom bolo zistené, že ceny uvedené v cenovej ponuke a vo faktúre sú pri položkách v riadku 369 a 10 cenovej ponuky a rovnako potom aj vo faktúre uvedené so zľavou. Uvedené ceny sú nižšie ako sú ceny uvedené v cenníku. Preto, čo sa týka vyfakturovaných cien, súd urobil záver, že tieto vychádzajú z cien uvedených v cenovej ponuke, čo sa týka tovaru uvedeného v cenovej ponuke. Pri ďalších položkách tovaru, je cena zhodná s cenou uvedenou v predloženom cenníku. Predložené originály sa zhodovali s fotokópiami výdajok nachádzajúcimi sa v spise, podľa názoru súdu žalobca dostatočným spôsobom vysvetlil z akých dôvodov došlo k dopísaniu ďalšieho tovaru na výdajke č. l. 7 a č. l. 10, napr. prevzatie rohovej lišty a zakladacej lišty nepoprel ani žalovaný, ktorý len tvrdil, že tieto u žalobcu v hotovosti zaplatil. Táto skutočnosť nebola nijako preukázaná, lebo doklad o zaplatení žalovaný nemal. Takisto dopisovanie Ceresitu CT174 28 1,5 mm na výdajke č. l. 7 bolo podľa názoru súdu nie v rozpore so skutočnosťou, lebo pôvodne bolo uvedené množstvo 20 ks (20 vedier) a dopísaných bolo 10 ks + 2 ks a 32 ks bolo aj fakturovaných, pričom žalovaný neskôr reklamoval 29 ks (29 vedier). Pokiaľ by mu bolo dodaných len 20 ks (20 vedier), nemohol by reklamovať 29 ks (29 vedier). Preto súd aj dopísanie údajov na tejto výdajke považoval za oprávnené. Čo sa týka fotokópie výdajky predloženej žalovaným (č. l. 132), táto fotokópia sa nezhoduje s originálom, ktorý bol predložený žalobcom, písmo na výdajke predloženej do spisu vo fotokópii žalobcom nie je totožné s písmom, ktoré je na výdajke predloženej žalovaným. Žalovaný však podpis na výdajke predloženej žalobcom nespochybnil. Na základe uvedeného potom okresný súd vyhovel podanej žalobe a zavial žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny aj s príslušenstvom. O

žalobe okresný súd rozhodol podľa ust. § 37 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 588, § 591, § 622 ods. 1 až 3, § 623 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 4 ods. 5 a § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinného ku dňu vzniku omeškania. O tom, že o trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, súd rozhodol podľa § 157 ods. 3 OSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný, ktorý namietal, že súd sa vôbec nezaoberal dohodou o kúpnej cene, výdajke tovaru 1.10, žalobca predložil originál tejto výdajky, kde boli položky 6 až 10 dopisované a podľa názoru sudcu tu bolo použité aj iné pero, alebo večné pero. K položkám zakladacia rohová lišta z výdajky 1.10. uviedol žalovaný skutočnosti, že pri kúpe týchto dvoch položiek bola prítomná aj polícia, a to z dôvodu, že keď pracovník žalobcu mu tieto lišty priniesol k autu, kde ich aj položil, iný zákazník DREVOSTAVU, odchádzajúci mu po týchto lištách prešiel predným ľavým kolesom, čím bola časť líšt poškodená. Jeho reklamáciu pracovníčky DREVOSTAVU mu neuznali, na jeho časti originálu tejto výdajky 1.10 sú uvedené len položky 1 až 5. Táto výdajka sa nachádza v spise č. 168. Poukázal ďalej na výpoveď svedkyne R. C. dňa 18. 10. 2013, ďalej na to, že čo sa týka lepidla O-Basf v predmetnej faktúre v množstve 18 vriec sú tiež fakturované neoprávnene, nakoľko už v prvom konaní bolo preukázané zástupcami firmy Basf, že tento druh lepidla nie je vhodný na lepenie sivého polystyrénu, ktorý je obohatený o nanočastice grafitu a tým pádom je jeho povrch mastný. Preto toto lepidlo u predajcu reklamoval a zvyšných 52 vriec predajcovi vrátil. Týchto vyfakturovaných 18 vriec, ktoré preukázali nevhodnosť tohto lepenia, musel pracne z plášťa RD pomocou sekáča a kladiva obsekať a zlikvidovať na skládke odpadu. Namietal vyhodnotenie okresného súdu aj pokiaľ ide o výdajku uvedenú v spise pod č. 167, poukázal na to, že podľa dodacieho listu č. 230143/D/L zo dňa 14. 06. 2012 tento materiál si bol on priamo zakúpiť v Žiline, nakoľko dodávateľ DREVOSTAVU dodal len množstvo, ktoré bolo uvedené v cenovej ponuke a dodací list č. 230149/D/L zo dňa 18. 06. 2012 si bol takisto zakúpiť v Keramike Soukup Žilina. Tieto dodacie listy sú v spise pod č. 238, 241 a 235. Na dodacích listoch zo dňa 14. 06. a 18. 06. 2012 je uvedené jeho meno, ktorý materiál preberal. Preto na výdajke č. 1.7, ktorú predložil žalobca sú v riadku 2 - Ceresit CT 174 20 ks dopisované množstvá + 10 a + 2, to sú presne množstvá, ktoré si bol žalovaný osobne v Žiline dokúpiť, preto sa na týchto dodacích listoch ním prevzatého tovaru nachádzajú len množstvá, ale už nie ceny, takže žalobca tieto položky do výdajky dopísal bez jeho vedomia a súhlasu. Znovu poukázal na to, že ním znovu uplatnenú reklamáciu žalobca musel vybaviť inak, ako zamietnutím, čo nespravil a z toho dôvodu žalovaný dňa 16. 03. 2015 odstúpil od zmluvy. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a návrh zamietnuť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, odvolanie žalovaného považoval za účelové a nedôvodné. Podľa názoru žalobcu sa súd náležite vysporiadal s pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v zrušujúcom uznesení zo dňa 13. 11. 2014. Súd v potrebnej miere doplnil dokazovanie a zároveň správne sa vysporiadal aj s otázkou posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy a vybavenia a reklamácie. Žalovaný nepredložil v konaní dôkazy na podporu svojich tvrdení, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. Uplatnil si zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukazuje a na zdôraznenie jeho správnosti v ďalšom uvádza:

10. Pôvodne o žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 11C/290/2012-119 zo dňa

18. 10. 2013, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k. 16Co/13/2014-138 zo dňa 13. 11. 2014 a krajský súd v tomto zrušujúcom uznesení jasne, zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov a na aké skutočnosti je potrebné v ďalšom konaní vykonať a doplniť dokazovanie, aby bol skutkový stav veci zistený v takom rozsahu a miere, aby bolo možné o žalobe rozhodnúť. Okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu, v napadnutom rozhodnutí uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ich dostatočnosť a relevantnosť sa týka tak skutkovej, ako i právnej stránky veci. Okresný súd vykonal dôkazy, pričom tieto hodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach (§ 132 OSP) a zaoberal sa v konaní všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami strán sporu. S tými, ktoré neboli relevantné, sa správne nezaoberal vzhľadom k tomu, že v zmysle judikatúry súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. 05. 1997 Sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III: Rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. 02. 1998, Sťažnosť 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I., uznesenie Ústavného súdu SR z 23. 06. 2004 sp. zn. III. ÚS 209/2004). Na tie relevantné otázky, ktoré boli prednesené stranami sporu, však súd odpoveď jasne a stručne dal. Je právom strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03), pričom podľa názoru odvolacieho súdu žalovaným napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tieto požiadavky spĺňa. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, právne normy, pod ktoré súd podriadil prejednávaný prípad, prípadne z ktorých vyvodil aj len čiastkové právne závery, boli v rozsudku okresného súdu riadne konkretizované, súd zreteľne označil právny predpis, z ktorého vychádzal, podal stručný výklad obsahu použitých právnych predpisov a adekvátne vysvetlil, prečo to ktoré ustanovenie zákona použil a aké na vec sa vzťahujúce závery z aplikovaných ustanovení vyvodil. Myšlienkový postup okresného súdu bol v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Súd prvej inštancie bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalovaný v odvolaní neuvádzal žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladal žiadne dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené už súdom prvej inštancie. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, ktoré nebolo pre svoju presvedčivosť nutné opätovne uvádzať, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

11. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a keďže súd rozhoduje o náhrade trov konania v súdenej veci podľa pomeru úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa v konanie končí, odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.

Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 .