Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/407/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu innogy Slovensko s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809, právne zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému E. E., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX V. XX, právne zastúpenému JUDr. Milanom Franekom, advokátom, so sídlom Komenského 17, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 340,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/33/2015-105 zo dňa 23. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/33/2015-116 zo dňa 09. 09. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/33/2015-105 zo dňa 23. 06. 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 11C/33/2015-116 zo dňa 09. 09. 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 06. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 323,35 Eur od 01. 12. 2013 do zaplatenia (prvý výrok); konanie v časti zaplatenia sumy 325,35 Eur zastavil (druhý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok). Zároveň konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 340,33 Eur s príslušenstvom. Pretože žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobný návrh sčasti späť o sumu 323,35 Eur, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil (§ 144, § 145 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“). Podľa názoru okresného súdu je žaloba v časti fakturovaných siedmych upomienok nedôvodná z dôvodu, že zo Zmluvy o dodávke zemného plynu takýto záväzok žalovanému nevyplýva. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za určitých zmluvných podmienok a pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa úhradu fakturovaných upomienok, je potrebné, aby spotrebiteľ mal vedomosť už na začiatku zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak poruší platobné povinnosti, bude jeho konanie sankcionované zvýšenými nákladmi za zasielané upomienky. Predmetný poplatok predstavuje iba sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradou dlhu a nie je skutočnou náhradou nákladov dodávateľa. Uplatnenie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za „priečenie sa“ dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Pretože došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že sa bližšie nezaoberal platnosťou Zmluvy o združenej dodávke plynu. Uhradením istiny totiž došlo k dobrovoľnému uznaniu pohľadávky. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného, že Zmluvou o združenej dodávke plynu žalobca uviedol žalovaného do omylu a žalovaný má požívať

ochranu spotrebiteľa podľa § 52 a nasl.. Okresný súd nezistil, že by zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa až na poplatky za upomienky, ktoré súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi. V danom prípade ide o štandardnú zmluvu vypracovanú v súlade s Obchodnými podmienkami žalobcu. Žalovaný súhlasil s podmienkami zmluvy, zemný plyn odoberal a v priebehu konania dlžnú sumu za dodávku zemného plynu vo výške 323,33 Eur aj uhradil, čím nárok žalobcu dobrovoľne uznal, preto súd prvej inštancie nevidel dôvod na to, aby nepriznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky. Okresný súd poukázal na zákonnú definíciu príslušenstva veci. Okresný súd ohľadne príslušenstva pohľadávky uviedol: „Súd návrh v tejto časti posúdil ako dôvodný, pretože žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti tam uvedenej neuhradil. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania žalovaného t.j. ku dňu 01. 12. 2013 bola 0,50 % ročne. K uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola 8,50% ročne, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania.“ O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia § 262 s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Následne okresný súd dňa 09. 09. 2016 vydal opravné uznesenie v zmysle ustanovenia 224 CSP, ktorým opravil prvý výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 23. 06. 2016 tak, že ,,dátum od kedy je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania“ má správne znieť: od 01. 11. 2013 do zaplatenia (prvý výrok uznesenia) a zároveň opravil druhý výrok rozsudku zo dňa 23. 06. 2016 - sumu ohľadne ktorej konanie v časti zastavil, ktorá má správne znieť: 323,35 (druhý výrok uznesenia). Okresný súd v odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že vo výrokoch rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní, preto výroky rozsudku opravil.

3. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav a tento nedostatočne vyhodnotil a nesprávne právne vec posúdil. Na jednej strane okresný súd uznal, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa a na druhej strane akceptoval nečitateľné obchodné podmienky, ktoré boli žalobcom vynútené. Žalobca si v konaní uplatňoval nároky z titulu nedodržania zmluvných povinností, hoci k uzavretiu zmluvy de facto i de iure nikdy nedošlo. Zmluvu považoval za neplatnú. Podľa jeho názoru žalobcovi prináležala suma za spotrebu plynu, ktorú mu uhradil. Žalobca neakceptoval odstúpenie od zmluvy z jeho strany, čo prvoinštančný súd vôbec nebral do úvahy. Okresný súd pri svojom rozhodnutí si osvojil tvrdenia žalobcu, ktoré neboli dostatočne preukázané. Zo strany žalobcu ide o klamlivé zavádzajúce a nepravdivé informácie. Potom ako odstúpil od zmluvy, žalobca mu bránil vydať príslušné doklady a tým vrátiť sa k pôvodnému dodávateľovi plynu, prípadne si zvoliť iného dodávateľa. Zdôraznil, že neplnil na základe Zmluvy o dodávke plynu, ale z titulu bezdôvodného obohatenia, preto navyšovanie poplatkov z omeškania, či úrokov vo vzťahu k nemu považuje za nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Podľa jeho názoru odvolanie žalovaného je účelové, zavádzajúce a neopodstatnené. Prvoinštančný súd konštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalovaný mu dobrovoľne uhradil sumu 323,35 Eur dňa 04. 03. 2016, a tým uznal jeho nárok, čo do uplatňovanej výšky. Tento nárok v rámci provoinštančného konania žalovaný nerozporoval a to ani do výšky. Žaloba je podľa jeho názoru odôvodnená. Žalovaný mal vedomosť o existencii pohľadávky voči nemu, ktorú uhradil až po podaní žaloby, preto má nárok aj na priznané úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 323,25 Eur od 01. 11. 2013 do zaplatenia v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho splatného záväzku voči nemu, a preto mu vznikol nárok na aj na úroky z omeškania. Podľa jeho názoru existoval medzi ním a žalovaným záväzkový vzťah. Žalovaný nerozporoval, že by podpis na zmluve zo dňa 23. 09. 2011 nepatril jemu. Dodávka zemného plynu na odberné miesto bola riadne uskutočňovaná. Ak by tomu tak nebolo, žalovaný by mu neuhradil sumu 323,25 Eur. Predmet záväzku v Zmluve o združenej dodávke plynu bol dostatočne jasne určitý. Zo zmluvy vyplýva obsah plnenia, platobné podmienky - spôsob úhrady, zvolený produkt, výška preddavkovej platby, ako aj dohodnutý druh tarify.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

6. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b/ sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva.

8. Primárnou povinnosťou súdu v civilnom procese je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

9. Z ustanovenia § 219 ods. 4 (i v zmysle ustanovenia § 156 ods. 4 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016) vyplýva: „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný“. Citované ustanovenie upravuje tzv. „vnútornú viazanosť“ súdu výrokom vyhláseného rozsudku, ktorú je potrebné odlišovať od tzv. „vonkajšej viazanosti“, ktorá pôsobí proti tretím osobám a ktorá voči týmto tretím osobám nastáva až momentom, kedy rozsudok nadobudne právoplatnosť. Uvedená viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom znamená to, že súd sa v písomnom vyhotovení rozsudku nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý vyslovil pri vyhlásení rozsudku. Výnimkou z tejto zásady je len ustanovenie § 224 (do 30. 06. 2016 §164 O. s. p.), ktoré za určitých podmienok umožňuje vykonať (a to aj bez návrhu) opravu rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vyplývajúcej z § 219 ods. 4 CSP, nemožno toto ustanovenie vykladať extenzívne a je nutné pripustiť jeho použitie len v prípadoch v ňom uvedených. Opraviť rozsudok podľa ustanovenia § 224 je preto možné len v prípadoch, keď ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takejto nesprávnosti vyplýva najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí, čo však nie je prípad, ktorý nastal v prejednávanej veci.

10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok prvej inštancie bol vyhlásený dňa 23. 06. 2016 (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 23. 06. 2016 - č.l. 101- 103 spisu). Okresný súd rozsudok vyhlásil v znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 323,35 eura od 01. 12. 2013 do zaplatenia (prvý výrok). Konanie v časti zaplatenia sumy 325,35 eura súd zastavuje (druhý výrok). V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta (tretí výrok). O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).“

11. Z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že sú v ňom uvedené obsahovo i formulačne zhodné výroky s výrokmi vyhlásenými na pojednávaní dňa 23. 06. 2016. I napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie dňa 09. 09. 2016, ktorým opravil prvý výrok rozsudku okresného súdu zo dňa 23. 06. 2016 tak, že ,,dátum od kedy je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania“ má správne znieť: od 01. 11. 2013 do zaplatenia (prvý výrok uznesenia), teda rozšíril obdobie, za ktoré žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky (vyhláseným rozsudkom určil žalovanému povinnosť zaplatiť príslušenstvo pohľadávky od 01. 12. 2013) a zároveň opravil druhý výrok rozsudku zo dňa 23. 06. 2016 - sumu ohľadne ktorej konanie v časti zastavil a to tak, že táto má správne znieť: 323,35 (druhý výrok uznesenia), hoci vyhláseným rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 325,35 Eur, t.j. opravným uznesením došlo k zníženiu výšky istiny.

12. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd opravným uznesením opravil výroky vyhláseného rozsudku, pričom v posudzovanej veci nedošlo k zrejmej nesprávnosti v písaní (ako nesprávne ustálil prvoinštančný súd), čím závažným spôsobom porušil zásadu viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom vyplývajúcu z ustanovenia § 219 ods. 4 CSP, a teda spôsobil vadu, na ktorú musel odvolací súd prihliadať.

13. Ako už bolo uvedené, odvolaním napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 23. 06. 2016. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku, hoci rozsudok bol vyhlásený za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd konštatuje, že Občiansky súdny poriadok bol zrušený Civilným sporovým poriadkom až ku dňu 30. 06. 2016, preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikoval nesprávny procesnoprávny kódex.

14. Odvolací súd ďalej zistil, že v odôvodnení rozsudku okresný súd neoznačil (nešpecifikoval) listinné dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal, hoci jeho zákonnou povinnosťou podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo okrem iných označiť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Povinnosťou súdu prvej inštancie je i podľa ustanovenia 220 ods. 2 uviesť, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie dokazovania ,,oboznámením sa s obsahom ostaného spisového materiálu“ (bod 3 rozsudku okresného súdu) je nepostačujúce s poukazom i na to, že ohľadne priznaného nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky súd prvej inštancie odkazoval na nešpecifikovanú faktúru, ktorú označil ako ,,predmetná faktúra“.

15. Je nesporné, že v priebehu prvoinštančného konania došlo na strane žalovaného k zaplateniu istiny 323,35 Eur. Žalobca písomným podaním datovaným ku dňu 11. 04. 2016 vzal žalobný návrh späť sčasti o zaplatenie sumy 323,35 Eur s odôvodnením, že mu žalovaný dňa 04. 03. 2016 zaplatil žalovanú istinu.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa nezaoberal platnosťou Zmluvy o združenej dodávke plynu, pretože uhradením istiny došlo k dobrovoľnému uznaniu pohľadávky. Následne uviedol, že v danom prípade ide o štandardnú zmluvu vypracovanú v súlade s Obchodnými podmienkami, s ktorými žalovaný súhlasil, zemný plyn odoberal a v priebehu konania dlžnú sumu za dodávku zemného plynu ,,vo výške 323,33 Eur“ aj uhradil, čím nárok žalobcu dobrovoľne uznal, preto nevidel dôvod na to, aby žalobcovi nepriznal prísušenstvo pohľadávky (viď bod 15 rozsudku).

17. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca svoj nárok uplatnil na základe Zmluvy o dodávke plynu - pre odberateľov kategórie domácnosti, ktorú mali strany uzavrieť dňa 23. 09. 2011. K žalobe žalobca pripojil fotokópiu Zmluvy o združenej dodávke plynu (č.l. 4 spisu), ktorej obsah je doplnený žalovaným a je verifikovaný jedine podpisom žalovaného. Z obsahu spisu nie je možné vyvodiť, či došlo k akceptácii návrhu Zmluvy o združenej dodávke plynu žalobcom, a teda či došlo k platnému uzavretiu zmluvy. Žalovaný namietal v rámci prvoinštančného konania i v rámci odvolacieho konania platnosť Zmluvy o združenej dodávke plynu.

18. Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovaného ohľadne posúdenia uplatneného nároku žalobcu v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 Občianskeho zákonníka a nasl.) poukazuje na to, že ak dochádza k odberu plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu (čo tvrdí žalovaný), jedná sa o prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 82 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov (resp. § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike účinného do 31. 08. 2012), t.j. o neoprávnený odber plynu. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti vyhlášku MH SR č. 155/2005 Z.z. (resp. vyhlášku MH SR č.449/2012 Z.z. účinnú od 01. 01. 2013), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na príslušenstvo pohľadávky mal zistiť, či medzi stranami vznikol záväzkový vzťah, na základe akého právneho titulu, či vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažného dlhu, pretože až následne mohol ustáliť, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a či mu vznikol nárok i na príslušenstvo pohľadávky, za aké obdobie i v akom rozsahu.

20. Ohľadne odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa úroku z omeškania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu (a to i v prípade bezdôvodného obohatenia) vzniká veriteľovi právo na úrok z omeškania (§ 517 ods. 1, 2 .

21. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že výrok rozsudku ohľadne príslušenstva pohľadávky (prvý výrok) nekorešponduje s tým, že žalovaný už priebehu prvoinštančného konania zaplatil žalobcovi sumu 323,35 Eur, preto bolo dôvodné určiť konkrétne obdobie eventuálneho nároku žalobcu na príslušenstvo pohľadávky.

22. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a/, b/ , pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ani na jeho zmenu (§ 388 a v zmysle § 391 ods. 1 mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o späťvzatí žalobného návrhu sčasti žalobcom a náležitým spôsobom sa vysporiadať so žalobcom uplatneným nárokom v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 .

25. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .