Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Ca-1-2018.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
36Ca/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: F. C., T.. XX.X.XXXX, H. M. X, XXX XX H., zastúpená ŘEHÁK & TISOŇ spol. s.r.o., Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 47 235349 proti žalovanému: Nofox s. r. o., Šarišská 1551/21, 091 01 Prešov, zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o náhradu škody spôsobenej porušením autorského práva
rozhodol:
I. Určuje, že žalobkyňa je autorom diela: - bieleho pánskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Tato“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho dámskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Mama“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho detského trička s krátkymi rukávmi s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“ umiestneného v dolnej časti,
- bieleho detského body s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“, umiestneného v dolnej časti.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 100 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu v časti o uloženie zákazu žalovanému akýmkoľvek spôsobom zverejňovať, ponúkať na predaj, predávať, darovať či akýmkoľvek iným spôsobom šíriť kópie diela uvedeného vo výroku I. a v časti nad súdom priznanú sumu nemajetkovej ujmy zamieta.
IV. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
V. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáha I. určenia, že je autorom diela - bieleho pánskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Tato“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho dámskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Mama“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho detského trička s krátkymi rukávmi s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“ umiestneného v dolnej časti, - bieleho detského body s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“, umiestneného v dolnej časti, II. zakázať žalovanému akýmkoľvek spôsobom ďalej zverejňovať, ponúkať na predaj, predávať, darovať či akýmkoľvek iným spôsobom šíriť kópie súborného diela a jeho jednotlivých súčastí uvedených v I., III. uložiť žalovanému povinnosť predložiť konajúcemu súdu údaje a príslušné doklady o vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom, odoslanom, vyvezenom alebo
objednanom množstve alebo cene rozmnoženiny súborného diela jeho jednotlivých súčastí uvedených v I., resp. napodobeniny súborného diela a jeho jednotlivých súčastí uvedených diel uvedených v I., IV. uložiť žalovanému povinnosť zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny jej súborného diela a jeho jednotlivých súčastí uvedených v I., ich stiahnutie z obehu alebo z iného použitia a zničením materiálov, nástrojov a pomôcok, ktorými boli vyhotovené rozmnoženiny súborného diela a jeho jednotlivých súčastí uvedených v I., V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR, VI. uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške, ktorá sa bude rovnať všetkým príjmom žalovaného z predaja a distribúcie neoprávnených kópii diel žalobkyne, ktorá bude vyčíslená na základe účtovných dokladov predložených žalovaným a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je kreatívnou autorkou diel výtvarného umenia a diel úžitkového umenia. Do mesiaca apríl 2016 svoje diela tvorila, zverejňovala a používala ako samostatne zárobkovo činná osoba a od mesiaca apríl ako spoločnosť kreatívnô s. r.o., IČO: 50 297 724, so sídlom Račianska 8, Bratislava. Uviedla, že táto spoločnosť prevádzkuje internetovú stránku www.kuraharabura.sk <http:// www.kuraharabura.sk> a svoj účet na sociálnej sieti Facebook. Do mesiaca apríl 2016 túto internetovú stránku aj profil na sociálnej sieti prevádzkovala priamo žalobkyňa, na ktorej zverejňuje, propaguje a ponúka na predaj svoj tovar; predovšetkým oblečenie pre deti aj dospelých ľudí, a to potlačené výlučne heslami a motívmi originálne vymyslenými a zrealizovanými ňou samotnou. Žalovaný prevádzkuje internetovú stránku www.srandovnetricka.sk a účet na sociálnej sieti Facebook „SrandovnéTričká.sk.“ Dňa 24. marca 2016 na internetovej stránke a na profile na sociálnej sieti Facebook zverejnila svoje autorské dielo - fotografie oblečenia, konkrétne: - bieleho pánskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Tato“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho dámskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Mama“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho detského trička s krátkymi rukávmi s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“ umiestneného v dolnej časti,
- bieleho detského body s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“, umiestneného v dolnej časti. Následne žalovaný plne identické dielo a jeho jednotlivé časti zverejnil na svojej vlastnej internetovej stránke a na vlastnom účte na sociálnej sieti Facebook a ponúkal ho na predaj. Uviedla, že nemá vedomosť, aký dlhý čas žalovaný dielo a jeho jednotlivé časti bez jej súhlasu ponúkal na predaj a tiež nemá vedomosť koľko kusov kópii ňou navrhnutého oblečenia vyrobil, či stále vyrába, avšak uvedeným jej spôsobil škodu značného rozsahu, a to najmenej vo výške 10.000 EUR. S poukazom na § 58 ods. 1 Autorského zákona sa domáha svojich nárokov uvedených vyššie.
3. Na preukázanie svojho nároku spolu so žalobou žalobkyňa predložila screenshot z webovej stránky žalovaného pod názvom „SrandovnéTričká.sk z 13.12.2017, screenshot z webovej stránky žalovaného zo dňa 18.11.2017, screenshot z webovej stránky kuraharabura.sk z roku 2018.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 7. 3. 2019, v ktorom uviedol, že grafické motívy „Rastiem z lásky“ získal z internetu koncom roka 2017 bez toho, aby si bol vedomý existencie autorského práva žalobkyne. Je pravdou, že následne verejnosti ponúkal na predaj tričká s uvedenými motívmi na svojich stránkach prostredníctvom sociálnej siete Facebook, pričom v decembri 2017 vyrobil a predal celkom 7 kusov tričiek s týmito motívmi spolu za predajnú cenu 71,30 EUR s DPH. Vo februári 2018 spozoroval na svojej stránke na Facebooku odkaz od užívateľa kuraharabura o tom, že jeho tričká Rastiem z lásky porušujú autorské práva a bol vyzvaný na ich stiahnutie z internetu, čo ešte v ten deň aj urobil. Po februári 2018 žiadne ďalšie tričká s uvedenými motívmi nevyrobil a na trh neuviedol ani žiadne iné tovary s uvedenými motívmi. Nesúhlasil so žalobou v časti spôsobenia škody vo výške 10.000 EUR, pretože táto zjavne nezodpovedá skutočnosti, pričom žalobkyňa si uplatňuje nie nárok na náhradu škody, ale nárok na zaplatenie tej istej sumy aj titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tomuto nároku uviedol, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov platí, že pokiaľ má byť autor úspešný so svojou žalobou, ktorou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti tvrdiť a v konaní v rámci dokazovania aj dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo. Dodal, že súd musí vždy zistiť, že ide o závažnú majetkovú autora, ktorá skutočne nastala, pričom žalobkyňa len všeobecne tvrdí a nijako nepreukazuje, že jej vznikla nemajetková ujma, ktorá údajne spočíva v náhrade za stres, úzkosť, nespavosť, smútok za porušenie autorských práv. Mal zato, že žalobkyňa tento svoj nárok nepreukázala. K požadovanému petitu o určenie autorstva ( výrok I.
- pozn. súdu) uviedol, že v danom prípade sa jedná o určovací výrok, pričom žalobkyňa sa domáha iba
akéhosi potvrdenia jej autorstva, ktoré žalovaný nespochybňoval a ani nespochybňuje. K požadovanému petitu ohrozenia autorského práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia (výrok II - pozn. súdu) uviedol, že po februári 2018 žiadne ďalšie tričká s uvedenými motívmi/dielami žalobkyne nevyrobil a na trh neuviedol ani žiadne iné tovary s uvedenými motívmi a ani ich neponúka. Takže nárok žalobkyne je v tejto časti bezpredmetný. K požadovanému nároku vo výroku III. uviedol, že zastáva názor, že žalobkyňa sa nesprávne domáha, aby povinnosť predložiť doklady bola splnená ich predložením súdu a nie žalobkyni, a okrem toho si túto povinnosť žalovaný už splnil predložením faktúry č. 2017591. K požadovaného petitu IV. uviedol, že nevie zničiť žiadne rozmnoženiny diela ani tovaru, na ktorých by motívy vytvorené žalobkyňou boli vyobrazené, keďže žiadne diela žalobkyne nemá a nemá vyrobené ani iné také tovary.
5. Žalovaný v rámci procesnej obrany predložil súdu faktúru 2017591 znejúcu na sumu 71,30 EUR zo dňa 11. 12. 2017.
6. K vyjadreniu žalovaného sa v replike vyjadrila žalobkyňa, ktorá navyše oproti tvrdeniam v žalobe uviedla, že žalovaný si musel byť vedomý existencie autorského práva žalobkyne, pretože pri výsledkoch vyhľadávania cez vyhľadávač Google je pri každom obrázku upozornenie „obrázky môžu podliehať autorským právam.“ V tom videla preukázanú vedomosť a úmysel žalovaného smerujúcu k porušeniu autorských práv žalobkyne. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného o vyhotovení a predaji 7 kusov tričiek majúc zato, že na snímkach obrazovky, ktoré predložila súdu, je ich vidieť minimálne 10. Tiež žalovaný neuviedol, že koľko tričiek s predmetnými motívmi vyrobil a predal v ostatných mesiacoch, teda po decembri 2017. K nároku z titulu nemajetkovej ujmy uviedla, že je ťažké pre porušovateľa autorských práv sa vcítiť do pocitov autora, ktorého dielo bolo „ukradnuté“. Dodala, že ide v podstate o krádež duševného vlastníctva autora, keď niekto riadne pracujúci na základe všetkých zákonom vyžadovaných povolení a licencií, riadne platiaci dane a odvody, nemalé poplatky za licencie na profesionálny grafický softvér a grafické zdroje a ďalšie náklady, sa musí bezmocne prizerať na to, ako niekto iný protiprávne žnie uznanie aj finančné ohodnotenie za prácu a náklady, ktorú vykonal a vynaložil skutočný autor diela. Presne takéto pocity sú autora, ktorých diela niekto okopíruje a predáva pod svojou značkou.
7. Žalovaný k replike žalobkyne nezaujal žiadne ďalšie stanovisko.
8. Žalobkyňa vzala žalobu v časti požadovaných výrokov III., IV. a VI. späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby prejavil súhlas.
9. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť sčasti, súd konanie v tejto časti potom, čo žalovaný prejavil súhlas s čiastočným späťvzatím, zastavil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
13. Predmetom tohto konania sa tak po čiastočnom späťvzatí stal požadovaný nárok vo výroku I. - o určenie, že žalobkyňa je autorom diela, vo výroku II.- o uloženie zákazu žalovanému akýmkoľvek spôsobom zverejňovať, ponúkať na predaj predávať, darovať či akýmkoľvek iným spôsobom šíriť kópie diela uvedených vo výroku I. rozsudku a vo výroku V.- o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 EUR.
14. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: v konaní medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa je autorom diela: - bieleho pánskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Tato“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho dámskeho trička s grafickým vyobrazením zelenej krhličky s nápisom „Mama“, z ktorej sa lejú červené srdiečka, - bieleho detského trička s krátkymi
rukávmi s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“ umiestneného v dolnej časti, - bieleho detského body s grafickým vyobrazením svetlohnedého črepníka, z ktorého vyrastá zelená rastlinka obklopená červenými srdiečkami s nápisom „Rastiem z lásky“, umiestneného v dolnej časti. Bolo nesporné, že po februári 2018, kedy žalovanému došlo upozornenie na Facebookovú stránku zo strany žalobkyne v znení, že ...“ pokiaľ do 48 hodín sa nestiahne ponuka z Facebookovej stránky, tak žalobkyňa to bude riešiť právne“, došlo zo strany žalovaného k stiahnutiu ponuky, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou žalobkyne učinenej v rámci trestného stíhania vo veci prečinu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1 ods. 2, písm. d) Trestného zákona, kde žalobkyňa uviedla, že po jej upozornení tak z Facebooku ako aj z e-shopu SrandovnéTričká.sk. boli odstránené ponuky tričiek s jej dielom, resp. motívmi. Z listinných dôkazov - jednotlivých objednávok na dodanie tovarov vyplynulo, že po februári 2018 žalovaný žiadne tričká nevyrobil, neponúkol na predaj s motívmi, resp. dielom žalobkyne. Za nesporné súd považuje, že došlo k porušeniu autorských práv zo strany žalovaného. Spornou v konaní ostala výška nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením autorských práv.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len „Autorský zákon“), predmetom autorského práva je dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvoriacej duševnej činnosti autora vnímateľnými zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.
16. Podľa ust. § 3 ods. 7 Autorského zákona, dielom úžitkového umenia je umelecký výtvor s úžitkovými funkciami alebo dielo, ktoré je začlenené do úžitkového predmetu bez ohľadu na to, či bolo vyrobené ručne, priemyselne alebo iným technologickým postupom.
17. Podľa ust. § 13 ods. 1 Autorského zákona, autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.
18. Podľa ust. § 16 Autorského zákona, autorské právo k dielu vzniká okamihom, keď je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
19. Podľa ust. § 17 Autorského zákona, autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.
20. Podľa ust. § 18 ods. 1 Autorského zákona, autor má právo na autorstvo k svojmu dielu.
21. Podľa ust. § 18 ods. 2, písm. c) Autorského zákona, autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním zo svojim dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.
22. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 Autorského zákona, autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 58 ods. 1 Autorského zákona, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä: písm. a) určenia svojho autorstva, písm. b) zákazu ohrozenia svojho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorého je toto právo ohrozené, písm. c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane zákazu zásahu podľa § 60 a § 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do toho práva zasiahnuté, písm. g) náhrady nemajetkovej ujmy.
24. Podľa ust. § 442a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
25. Predmetom autorskoprávneho vzťahu je autorské dielo. Na to, aby autorskému dielu bolo možné priznať právnu ochranu podľa autorského zákona vyžaduje sa, aby dielo bolo buď z oblasti literatúry umenia, alebo vedy. Druhým znakom diela je tvorivá duševná činnosť autora, tretím pojmovým znakom
je jedinečnosť diela, štvrtým pojmovým znakom diela je vyjadrenie diela v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami, pričom autorské právo k dielu vzniká momentom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej ľudskými zmyslami bez ohľadu na jeho obsah, kvalitu, účel, podobu alebo formu vyjadrenia.
26. V súlade s § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (odsek 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).
27. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto v prípade, ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenia, ako druhá strana. Skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto aj v prípade, ak protistrana potvrdí, že skutkové tvrdenie druhej strany je pravdivé. Možno teda zhrnúť, že skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné de facto v prípade, ak strana sporu potvrdí pravdivosť skutkových tvrdení druhej strany sporu.
28. Žalobkyňa tvrdiac, že je autorkou diela - motívov umiestnených na dámskych, pánskych, detských tričkách a detských body uvedených vo výroku I. sa domáha určenia autorstva voči žalovanému, ktorý neoprávnene ohrozil jej autorské právo alebo do týchto autorských práv zasiahol. Aj keď v danom prípade ide o určovací výrok - kto je autorom diela - v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, naliehavý právny záujem na takomto určení nie je potrebné dokazovať, keďže takýto právny záujem prezumuje samotný zákon, keď umožňuje podanie žaloby.
29. Žalovaný uznal vytvorenie diela žalobkyňou a uznal, že žalobkyňa je autorkou motívov na tričkách uvedených vo výroku I. a súd vychádzajúc z nesporných tvrdení strán sporu, majúc zato, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala, že ako fyzická osoba je autorkou diela, súd žalobe v požadovanom výroku o určenie autorstva v celom rozsahu vyhovel. 30. V danom prípade žalobkyňa vytvorila ako autorka dielo úžitkového umenia vytvorením motívov na tričká, ktoré následne ako autorka ponúkala na predaj cez svoju Facebookovú stránku a prostredníctvom webovej stránky kuraharabura.sk. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa dielo vytvorila svojou tvorivou duševnou činnosťou, čo je jedno zo znakov, ktoré musí výtvor spĺňať, aby mohol byť označený za dielo podľa autorského zákona. Žalobkyňa ako autorka autorské právo k vytvorenému dielu získala okamihom vytvorenia diela, t. j. momentom, kedy bolo dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, čo je jeden z ďalších pojmových znakov diela, tzn. že dielo a autorské práva k nemu vznikajú v tom istom momente, a to v momente, keď sa dielo materializuje, t. j. je zachytené na nejakom substráte.
31. Žalobkyni ako autorke diela patria výhradné osobnostné práva. Ide o absolútne subjektívne práva autora, ktorých účelom je prinášať autorovi majetkové výhody (prestíž, dobrú povesť, spoločenské postavenie a pod., no nie je vylúčené, že autorovi prinesú aj niektoré majetkové výhody). Základným výhradným osobnostným právom autora je právo na autorstvo k dielu, t. j. aby bol považovaný za autora konkrétneho diela a má právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou. Autor v rámci výhradných osobnostných práv má právo na nedotknuteľnosť diela; toto právo zahŕňa najmä ochranu diela pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do diela, pred akýmkoľvek hanlivých nakladaním s dielom, ktoré by malo za následok narušenie cti a dobrej povesti autora alebo by znižovalo hodnotu diela. Nedovoleným zásahom možno rozumieť také zmeny v diele alebo také zásahy do diela, ktoré sa dotýkajú tvorivej činnosti autora a sú uskutočnené bez jeho súhlasu. Takýto zásah sa považuje za nedovolený, ak autor diela nedal súhlas k tomuto zásahu.
32. V danom prípade išlo o nedovolený zásah zo strany žalovaného do diela žalobkyne tým, že použil motívy vytvorené žalobkyňou na vytvorenie iného nového diela. Autor má základné výhradné majetkové právo dielo použiť a toto právo je absolútne a každý má povinnosť ho rešpektovať a bez súhlasu autora nesmie nikto jeho dielo použiť. Použiť dielo môže autor sám, prípadne môže udeliť súhlas iným osobám, aby jeho dielo použili. V danom prípade žalobkyňa nedala súhlas žalovanému na použitie jej diela, čo v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu autorských práv žalobkyne.
33. Žalobkyňa sa domáhala ochrany autorských práv podľa ust. § 58 ods. 1 písm. b), písm. c) Autorského zákona. Odsek 1 písm. b) citovaného ustanovenia umožňuje autorovi domáhať sa zákazu ohrozenia
autorského práva. Tento zdržovací (negatórny) nárok smeruje voči ohrozovaciemu deliktu, keďže autorské právo je ním zatiaľ iba ohrozené, nie porušené. Preto, aby žalobkyňa v tomto požadovanom výroku vo veci zákazu ohrozenia autorských práv bola úspešná, muselo by ohrozenie autorských práv trvať alebo muselo aspoň hroziť opakovanie tohto ohrozenia. Žalobkyňou tento požadovaný nárok v sebe zahŕňa aj zákaz porušovania autorských práv, t.j. podľa odseku 1 písm. c) citovaného ustanovenia, a teda ide o porušujúci (dokonaný) delikt, ktorým sa domáha uloženia zákazu porušiteľovi - žalovanému pokračovať v konaní, ktorým zasahuje neoprávnene do autorských práv. Platí, že neoprávnený zásah do autorských práv musí v čase podania žaloby na súde trvať alebo musí hroziť aspoň opakovanie tohto zásahu. Ak tomu tak nie je, súd žalobu zamietne. V prípade, ak neoprávnený zásah skončí počas konania na súde a nie je ani pravdepodobné opakovanie tohto zásahu, a v prípade, ak žalobca neučiní úkon späťvzatia žaloby, súd tiež v tomto prípade žalobu zamieta. Je tomu tak preto, že súd rozhoduje podľa stavu platného v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 CSP). 34. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný po tom, čo vo februári 2018 ho žalobkyňa ako autorka diela upozornila na jeho Facebookovej stránke, že vyrába a ponúka na predaj tričká s jej dielom, žalovaný túto ponuku z Facebookovej stránky stiahol, čo bolo potvrdené aj samotnou žalobkyňou v rámci jej výpovede v trestnom konaní. Ani z ďalších listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný, z jednotlivých objednávok vo februári 2018 nevyplynulo, aby žalovaný naďalej vyrábal a ponúkal na predaj tričká s motívmi (dielom) vytvorenými žalobkyňou ako autorkou. Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania žaloby neoprávnený zásah do autorských práv žalobkyne netrval, prípadne nehrozil, v priebehu konania sa nepotvrdilo ani pravdepodobné opakovanie tohto zásahu a preto súd v tomto požadovanom výroku žalobu žalobkyne zamietol. 35. Žalobkyňa sa dožadovala ujmy na osobnostných právach autora, t. j. nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 EUR. Ide o satisfakčný nárok, ktorý umožňuje priznať náhradu ujmy podľa Občianskeho zákonníka ust. § 442a, pričom uvedené ustanovenie ustanovuje, že najčastejšie sa nemajetková ujma uhrádza formou ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva; ak by táto forma nebola postačujúca, možno požadovať úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 36. Je nesporné, že žalovaný neoprávnene zasiahol do autorského práva a v tomto prípade, keďže žalobkyňa sa žalobou nedomáhala nemajetkovej ujmy formou ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku na náklady žalovaného, ale priamo peňažnej nemajetkovej ujmy, súd skúmal, či spôsobom opísaným v žalobe a v ďalších písomných podaniach žalobkyne došlo k ujme nemajetkovej povahy na jej strane a skúmal okolnosti, za ktorých k porušeniu autorského práva došlo, aká závažná nemajetková ujma vznikla žalobkyni porušením povinnosti vyplývajúcich z nich, resp. neoprávneným zásahom do autorského práva, prihliadal na intenzitu a trvanie porušenia autorského práva a či rozsah porušenia práva autora mal rozsiahly a dlhodobý následok. Zadosťučinenie vo forme peňažnej náhrady spôsobenej ujmy je multifunkčný právny prostriedok, ktorý má plniť úlohu satisfakčnú, kompenzačnú, reparačnú a aj sankčnú. 37. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku za porušenie autorských práv titulom náhrady nemajetkovej ujmy nepodáva výpočet konkrétnych kritérií, ktoré z hľadiska ich posúdenia by umožňovali určiť, či ide alebo nejde o nemajetkovú ujmu autora, nevypočítava ani formy alebo druhy strát autora naplňujúci pojem nemajetková ujma. Tým zákon ponecháva priestor preto, aby aplikačná prax na konkrétnych individuálnych okolnostiach určitého prípadu uvážila, či porušenie autorských práv malo za následok ujmu tejto povahy. Vo sfére pôsobnosti tohto zákona treba vychádzať z toho, že nemajetková ujma autora predstavuje jeho stratu, ktorá nie je škodou na jeho majetku a neprejavuje sa v jeho majetkovej sfére. Nemožno však prehliadať, že autor neraz práve zásahy do jeho vnútorného autorského života pociťuje ťaživejšie ako zásahy v majetkovej oblasti. Hoci nemajetková ujma nemôže byť kvantifikovaná žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trhové mechanizmy, neznamená to, že nie je vyjadriteľná v peniazoch. Pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia, i keď sa pri určovaní uplatňuje voľná úvaha súdu, nesmie ísť z jeho strany o svojvôľu, pretože treba mať pritom na zreteli, že jediným konaním porušujúcim autorské práva môže byť spôsobená nemajetková ujma vo viacerých smeroch, môže vzniknúť v jeho osobnostnej sfére, napr. môže sa týkať jeho dobrého mena, autorskej cti a povesti, môže sa však prejavovať aj v spoločenských, pracovných a rodinných vzťahov autora. Obsahom nemajetkovej ujmy môže byť autorov strach z reálnej hrozby straty tvorivých schopností alebo autorskej invencie, obavy z ďalšieho autorského pôsobenia. Niektoré ujmy tejto povahy nemajú síce majetkovú povahu, môžu mať ale nezanedbateľné dopady aj na majetkovú sféru autora, napr. príkladom je strata záujmu o autora a zníženie dopytu po jeho dielach. I keď nemajetková ujma spôsobená vo vnútornej (psychickej, duchovnej, citovej a pocitovej) sfére autora sa preukazuje s ťažkosťami na báze určitých konkrétnych vonkajších prejavov, predsa len možno spravidla usúdiť, či k nej (ne)došlo a prípadne aj to,
v akej intenzite. Pre úspešné uplatnenie nároku na takúto náhradu sa nevyžaduje, aby na strane toho, kto do autorských práv zasiahol, existoval úmysel priamy alebo nepriamy alebo nedbanlivosť vedomá alebo nevedomá; relevantné môže byť preto aj konanie mimovoľné alebo v dobrej viere, pri ktorom si konajúci neuvedomuje porušovanie autorských práv. Z tohto hľadiska je postačujúcou sama objektívna spôsobilosť konania porušujúceho autorské práva spôsobiť nemajetkovú ujmu, t. j. objektívna možnosť, že určité konanie takúto ujmu spôsobilo. Pokiaľ ale má byť autor úspešný so svojou žalobou, ktorou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti tvrdiť a v konaní v rámci dokazovania aj dostatočne preukázať, že k jeho ujme takejto povahy reálne došlo. Nestačí iba sama možnosť, že k takejto ujme došlo, pretože súd musí vždy zistiť, že nemajetková ujma autora skutočne nastala (povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva v tomto smere na žalobkyni). 38. Žalobkyňa vo vzťahu k tomuto nároku tvrdila, že pokiaľ by sa porušovateľ autorských práv vcítil do pocitov autora, ktorého dielo bolo ukradnuté, ktorý ako autor diela vynaloží nemalé duševné úsilie, ale aj nemalé poplatky za vytvorenie diela a tento sa musí bezmocne prizerať na to, ako niekto iný protiprávne žne uznanie, aj finančné ohodnotenie za prácu a náklady, ktoré vykonal a vynaložil skutočný autor diela, pre autora tieto pocity znamenajú stratu i tej poslednej kvapky nádeje pri vytváraní diela. Žalovaný k tomuto nároku uviedol, že nepopiera, že použil jej autorské dielo, ale bolo to tak v minimálnom rozsahu, že ujma, ktorá mohla reálne vzniknúť žalobkyne sa pohybuje v niekoľkých desiatkach eur, žiadal, aby súd v tejto časti žalobu zamietol, majúc za to, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy v prípade porušenia autorstva, ak by bola preukázaná závažná ujma, ktorá nemôže byť inak odstránená, a je potrebné vziať do úvahy aj intenzitu zásahu trvania, t. j. dĺžku tohto zásahu a úmysel a všetky ďalšie okolnosti. Uviedol, že je pravdou, že použil motív na tričká nevedome, mysliac si, že ide o voľne použiteľný motív a dodal, že následne potom, čo bol na skutočnosť použitia diela žalobkyne ňou upozornený, od svojho konania upustil, majúc za to, že následok, ktorý vznikol, je škodový, a to vo výške 71,30 EUR. 39. Súd uvádza, že porušenie autorských práv ako také nie ja možné zľahčovať, pretože ak spoločnosť považuje za potrebné určité právne vzťahy a s nimi spojené práva chrániť a vyžadovať plnenie z nich vyplývajúcich povinností, tak z hľadiska zachovania právnej istoty a v súlade s právom nastaveného právneho povedomia spoločnosti má zmysel a význam poskytovať porušeným právam zo zákona vyplývajúcu ochranu, reparáciu a zadosťučinenie, ktorým ospravedlnenie ako základný nástroj nielen právny ale aj etický, vychádzajúci zo zásady „nerob ostatným to, čo nechceš, aby robili tebe“, nesporne je, pretože žiadnemu autorovi, vrátane žalovaného, by sa nepáčilo použitie jeho diela bez jeho súhlasu, rovnako ako porušenie práva na nedotknuteľnosť diela. Ak by totiž súdy neposkytovali porušeným právam ochranu alebo porušenie práv bagatelizovali, malo by to nepriaznivý vplyv na správne fungovanie spoločnosti v oblasti dotknutej porušením konkrétnych práv - v tomto prípade práv autorských. Ak teda k porušeniu autorského práva žalobkyne došlo, čo bolo v konaní preukázané, možno považovať uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť nemajetkovú ujmu žalobkyni, za primerané. 40. Zásadná myšlienka, vystihujúca zmysel a význam tohto súdneho konania je, že autorské právo plní v každej kultúrne vyspelej spoločnosti významné spoločenské funkcie, z ktorých najdôležitejšia je stimulácia tvorivej umeleckej a vedeckej činnosti. Zabezpečenie tejto funkcie sa realizuje tým, že sa autorom v súvislosti s používaním originálnych výsledkov ich duševnej tvorby priznávajú osobitné výhradné práva. 41. Je nesporné a nepochybné, že žalovaný neoprávnene zasiahol do autorského práva žalobkyne. Pri stanovení výšky zadosťučinenia súd posudzoval okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do autorského práva došlo, aký bol úmysel porušovateľa a aj jeho správanie sa po námietke autora. 42. Tak ako súd vyššie uviedol, nie je rozhodujúce, či žalovaný ako porušiteľ neoprávnene zasiahol do autorského práva žalobkyne úmyselne alebo z nedbanlivosti, je rozhodujúce, že k neoprávnenému zásahu do autorského práva došlo. Intenzita porušovania autorských práv nebola taká rozsiahla, pretože žalovaný použil dielo vytvorené žalobkyňou iba v decembri 2017, keď vytvoril 7 tričiek s motívmi, ktoré svojou duševnou činnosťou vytvorila žalobkyňa ako autorka a potom, čo bol autorkou diela vo februári 2018 upozornený na neoprávnený zásah do jej autorských práv, upustil od svojho konania. Súd hodnotí rozsah porušenia práv autora ako nie rozsiahly a dlhodobý, porušením autorských práv nedošlo spôsobom, ktorý by znížil hodnotu autorského diela žalobkyne, ktoré skutočnosti sú v prospech žalovaného. V neprospech žalovaného je to, že bez súhlasu žalobkyne ako autorky diela, jej dielo použil, sprístupnil ho verejnosti predajom 7 kusov tričiek s dielom žalobkyne, vydávajúc tieto tričká za svoje dielo, čo zase svedčí v prospech žalobkyne pri určení výšky zadosťučinenia. Súd pri určení výšky vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že nemajetková ujma autora predstavuje jeho stratu, ktorá sa však neprejavuje v jeho majetkovej sfére. Autor neraz práve zásahy do jeho vnútorného autorského života
pociťuje ťaživejšie ako zásahy v majetkovej oblasti. Súd zastáva názor, že už len tým, že žalovaný neoprávnene zasiahol do autorského práva žalobkyne, ktorej autorský zákon okrem iného priznáva právo na nedotknuteľnosť jej diela, pričom žalovaný nepoprel tvorivú duševnú činnosť žalobkyne, spôsobil jej psychickú nepohodu, vyvolal v nej pochybnosti vedúce k strate i tej poslednej kvapky nádeje pri vytváraní diela. K uvedenému súd poznamenáva, že neoprávnený zásah do autorského práva negatívne ovplyvňuje osobný, pracovný i spoločenský život autora bez toho, aby táto skutočnosť musela byť konfrontovaná s dôkazmi, keďže stav mysle prakticky dokázať priamo ani nemožno. Je potrebné vziať do úvahy, že iba autorovi patria absolútne subjektívne práva, ktorých účelom je prinášať autorovi predovšetkým nemajetkové výhody, napr. prestíž, dobrú povesť, spoločenské postavenie a pod. Tiež je potrebné vziať do úvahy, že iba autorovi patrí právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na jeho použitie, ktoré právo je absolútne a každý ho má povinnosť rešpektovať a bez súhlasu autora nikto nesmie jeho dielo použiť. 43. S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, k intenzite tohto zásahu, súd dospel k záveru, že primeraná výška nemajetkovej ujmy je 100 EUR. V prevyšujúcej časti tohto nároku žalobu zamietol. 44. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému zo súdom priznanej sumy. Stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je voľnou úvahou súdu berúc do úvahy, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, skutočnosti významné pre jej určenie. V prejednávanom prípade žalobkyňu nemožno vnímať ako procesne neúspešnú v spore; žalobkyni bola priznaná nemajetková ujma, aj keď v nižšej výške ako si uplatňovala. Žalobkyňu nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Primárnym faktom je fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Súd v tomto prípade priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy, t.j. 100 % zo sumy 100 EUR, čo možno zdôvodniť cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
47. V súvislosti s posudzovaním úspechu v konaní, keď výška plnenia závisela od úvahy súdu, súd vzal na zreteľ aj nález Ústavného súdu SR zo 4. 2. 2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že „záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou.“
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).