Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-10-2017.pdf
PDF · 121.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/10/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1/ M. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/ XX, H., 2/ V. A., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, H., o vymoženie sumy 4.017,99 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/10/2008 a u súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra, pod sp. zn. Ex 1321/07, o odvolaní oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/10/2008-66 zo dňa 24. októbra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Návrh oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom konania odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, povinným v 1. a v 2. rade nepriznal náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 a § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 16. 01. 2008 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 4.017,99 eur so 6 % ročným úrokom od 26. 05. 2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 13,39 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 241,78 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23. 12. 2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/, § 58 ods. 5 a § 243f. Podľa uvedených zákonných ustanovení zavedených do Exekučného poriadku s účinnosťou od 23. 12. 2015, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený je povinný v návrhu opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným a k návrhu pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 EP). Ak oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a exekučné konanie sa začalo pred 23.
12. 2015, došlo k odloženiu exekúcie a oprávnený bol povinný do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (§ 243f ods. 1 EP), t. j. do 22. 01. 2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP doplnil v zákonom stanovenej lehote, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak (§ 243f ods. 4 EP), alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Exekúciu súd zastaví aj v prípade, že oprávnený návrh podľa § 39 ods. 4 EP v zákonom stanovenej lehote (do 22. 01. 2016) nedoplnil.
5. Oprávnený podaním zo dňa 07. 01. 2016 podaným v zákonnej lehote (súdu bolo podanie doručené 12. 01. 2016) predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Z doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2750756 7 03 a stavebnom úvere č. 2750756 2 01 zo dňa 27. 06. 2005 poskytol právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) povinným úver s tým, že plnenie z úverovej zmluvy bolo zabezpečené vlastnou blankozmenkou vystavenou povinným v 1. rade a avalovanou povinnou v 2. rade. Nakoľko povinní neuhrádzali splátky úveru riadne a včas v zmysle podmienok úverovej zmluvy právny predchodca oprávneného odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval povinných na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom. Keďže povinní dobrovoľne svoj záväzok nesplnili, právny predchodca oprávneného uplatnil v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1Zm/329/07 voči povinným svoj nárok zo zabezpečovacej zmenky, ktorej zmenková suma zodpovedala výške nesplateného úveru s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz je exekučným titulom na podklade, ktorého je vedené exekučné konanie. Oprávnený v doplnení návrhu zároveň upozornil, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom platné ku dňu vystavenia zmenky. K doplneniu návrhu oprávnený predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22. 06. 2005 (ďalej len zmluva) a odstúpenie od zmluvy zo dňa 07. 09. 2006 adresované povinným v 1. a v 2. rade s dokladom o doručení povinným v 1. a v 2. rade.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo zmluvy vyplýva, že bola uzavretá medzi: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. ako veriteľom, povinným ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou v 2. rade ako spoludlžníkom - ďalším dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2750756 7 03 vo výške 3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2750756 2 01 vo výške 1.991,64 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy vyplýva úroková sadzba mimoriadneho medziúveru 6,99 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 eur, poplatok za vyrubenie blankozmenky dlžníkom veriteľovi 16,60 eur, oprávnenie veriteľa vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov (prvý poplatok bol vo výške 13,28 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 16,60 eur. Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur. Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/329/2007 vyplýva, že vo veci samej rozhodol zmenkový súd len na podklade tvrdení navrhovateľa v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.
7. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. OZ, § 879j OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ - banka je podnikateľ a medzi predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ - povinní v 1. a v 2. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo, že sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP.
8. Oprávnený uvedené skutočnosti nepreukázal, naopak exekučný súd z doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu zmenkový súd ani nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženej zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou predloženou k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a rovnako neskúmal ani samotnú zmenkovú sumu (aké nároky sú v nej zahrnuté), je nepochybné, že v konaní, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz (ďalej aj len základné konanie) nebolo prihliadané na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP). Z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma, ani ďalšie skutočnosti potrebné pre jej posúdenie (napr. to, akú sumu povinný na úhradu záväzkov zo zmluvy o úvere zaplatil a na úhradu akých nárokov boli započítané) nemožno zistiť ani z doplnenia návrhu.
9. V zmluve v čl. II je uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk) a ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 16,60 eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 13,28 eur (400,- Sk) je splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené, v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa, za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi, sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky, ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že vystavenie biankozmenky bolo v
prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd prvej inštancie považoval zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.
10. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené exekúciu podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1, písm. m/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno, prezumuje (predpokladá), že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. m/ EP. Oprávnený nepreukázal, že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil.
11. O trovách konania strán (účastníkov) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Na náhradu trov konania by mali právo povinní, pretože zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m/ EP. Povinným však v konaní trovy nevznikli, preto im náhrada trov konania nebola priznaná. Keďže povinným náhrada trov konania nebola priznaná, o jej výške podľa § 262 ods. 2 CSP nebude rozhodované.
12. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP, § 262 ods. 1 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie. Exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, preto má právo na náhradu trov exekúcie, ktoré mu pri jej vykonávaní vznikli. Exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného (doplnením návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. m/ EP), preto má súdny exekútor právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému - podľa § 203 ods. 1 EP. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
14. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nesprávne z dôvodu, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ust. § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník uviedol, že na to, aby veriteľ mohol požadovať odplatu za dojednanie úveru, musia byť splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že požadovať odplatu za dojednanie úveru môže len veriteľ, ktorý má poskytovanie úveru ako predmet činnosti a druhou, že odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve, a to aj jej výška. Právny predchodca oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) obe tieto podmienky spĺňal, pričom právo poskytovateľa úveru vyrubovať poplatky za celkové spracovanie úveru a za vedenie účtu bolo v rámci podnikateľskej činnosti prípustné, v bankovej praxi obvyklé a zároveň neodporovalo žiadnym zákonným ustanoveniam. Okrem výšky jednotlivých poplatkov uvedených priamo v úverovej zmluve, bol povinným poskytnutý aj Sadzobník poplatkov pre príslušný rok, a to vrátane poplatku za vystavenie biankozmenky, ako aj poplatkov za vedenie účtu. Uviedol, že odmieta subjektívne hodnotenie súdu prvej inštancie, že niektoré poplatky boli dojednané bez hospodárskej ekvivalencie. Išlo o poplatky za administratívne služby spojené so zabezpečením úveru a vedením úverového účtu, pričom bolo v bankovej praxi obvyklé, že tieto služby boli uhrádzané formou osobitných poplatkov mimo bežného úroku. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že povinní podpísali úverovú zmluvu dobrovoľne a v prípade, ak by nesúhlasili s niektorou zo zmluvných podmienok, nikto ich k uzavretiu zmluvy nenútil a túto nemuseli podpísať. Je v rozpore s princípom právnej istoty, ak právny vzťah u úverovej zmluvy, vzniknutý v roku 2005 ako tzv. absolútny obchodnoprávny vzťah, v súčasnosti preskúmava súd, a to ešte vo vykonávacom konaní podľa predpisov občianskeho práva z pohľadu, či sú pre dlžníka výhodné alebo nie. V súvislosti so súdom vytknutými poplatkovými povinnosťami oprávnený poukázal na to, že tieto poplatky už boli zaplatené a povinní mali možnosť sa domáhať voči veriteľovi vrátenia poplatkov v rámci
dvojročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo však neurobili a teda ich prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Oprávnený ďalej uviedol, že ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., na základe ktorých má exekučný súd právomoc preskúmavať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a pri aplikácii ktorých súd napádaným rozhodnutím zastavil exekučné konanie vedené pod sp. zn. 4Er/10/2008, sú rozporné s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 3/00, PL. ÚS 16/95 a PL. ÚS 16/06. S poukazom na niektoré ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok uviedol, že formálnym dôsledkom právoplatného súdneho rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia (prekážka res iudicata). Materiálna stránka účinkov právoplatného súdneho rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, čo znamená, že právoplatné súdne rozhodnutia by mali plne rešpektovať aj exekučné súdy. V priamom rozpore s ustanoveniami § 226, § 228, § 230 a § 232 CSP potom § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku zakladajú exekučným súdom sui generis právomoc dodatočne vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Z ústavnoprávneho hľadiska je neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu, a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo rámca základného konania, vo vykonávacom konaní. Je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v zákona č. 438/2015 Z. z. zakladá vzájomný nesúlad medzi dvoma normami do tej miery, že oslabuje reálnu uplatniteľnosť právnych noriem a osobitne právnu istotu ako základný atribút právneho štátu, pričom uviedol, že ustanovenia zákona č. 438/2015 Z. z. sú v rozpore s čl. I ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 6 Dohovoru. Upozornil na to, že z č. I. ods. 1 Ústavy SR možno ako jeden z princípov materiálneho právneho štátu a v ňom inkorporovanej právnej istoty odvodiť aj všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, pričom opätovne poukázal na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 16/95. Ustanovenie § 243f zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z. odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Zákonodarca sa snažil formálne legitimizovať zásah do účinkov právoplatných súdnych rozhodnutí tým, že zákonom č. 438/2015 Z. z. zároveň doplnil do ustanovenia § 228 ods. 1 OSP nové písm. g/, na základe ktorého mohol účastník konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu návrhom na obnovu konania aj v prípade, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená, pričom sa prejavila nekoncepčnosť a nesystematickosť prijatých zmien. Je nepochybné, že napadnutá právna úprava zasahuje nielen do základného práva veriteľov na súdnu ochranu, ale tiež jednoznačne zasahuje aj do vlastníckych práv veriteľov. Oprávnený s ohľadom na právny stav platný do 23. 12. 2015 uviedol, že sa domnieva, že právoplatné súdne rozhodnutie je nemenné a záväzné pre všetky orgány a že jeho judikovanému nároku bude poskytnutá súdna ochrana v zmysle č. l. 46 Ústavy SR aj vo vykonávacom konaní. Exekučný súd nerešpektoval zákonom garantovanú záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť exekučného titulu a nerešpektoval v ústave zakotvené základné princípy právneho štátu ako princíp právnej istoty a zákazu retroaktivity, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval svoje procesné práva na nútený výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vo vykonávacom konaní v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež k porušeniu práva na súdnu ochranu.
15. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený zároveň navrhol, aby konajúci súd podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR a § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1, písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil.
16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 24. 10. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd rozhodol i o návrhu oprávneného zo dňa 08. 11. 2016 (ktorý bol súčasťou podaného odvolania) na prerušenie konania.
17. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 18. 12. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi od právneho predchodcu oprávneného doručený návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 12. 2007 na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14. Následne súdny exekútor Mgr. Erik Tóth podaním zo dňa 08. 01. 2008 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 16. 01. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 07. 06. 2012 bol súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručený návrh zo dňa 16. 12. 2009 na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, o ktorom rozhodol uznesením zo dňa 07. 06. 2012 č. k. 4Er/10/2008-54 tak, že pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený (Majetkový Holding, a. s.). Dňa 12. 01. 2016 bolo súdu prvej inštancie od oprávneného doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 01. 2016. Dňa 24. 10. 2016 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil, povinným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
18. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 19. Podľa § 243f (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) ods. 1, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1, písm. m/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak m/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
20. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 36 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 4c) Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.
21. Podľa § 162 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. 08. 2007 č. k. 1Zm/329/07-14 vydaného na podklade predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť v určenej lehote doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
23. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky, ktorú vystavil povinný v 1. rade (a povinná v 2. rade túto zmenku ako ručiteľ podpísala) v prospech oprávneného (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. - pôvodný oprávnený) v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22. 06. 2005. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok pokračovanie v exekučnom konaní, ako sa oprávnený mylne domnieva.
24. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vzniká exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. m/ Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd prvej inštancie splnil, keď si vyžiadal spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/329/2007 a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (ust. § 243f ods. 4). Súd prvého stupňa preto správne podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
25. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods.1, písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania zodpovedá ust. § 162 ods. 1, písm. b/ CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) sa primerane použijú i na konanie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného poriadku). S poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.), medzi ktorými ani príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, resp. CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru - že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko nezistil dôvod na takýto postup.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnení nemal v tomto konaní úspech a povinným v 1. a v 2. rade preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnili.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.