Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., pr. zast. JUDr. Július Jánošík, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29 augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 rozhodla podľa o sociálnom poistení v znení tak, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla.

2. Prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 28.10.2021 obsahuje ustanovenia ,, , o sociálnom poistení, ust. , , o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava č. GR ZVJS-15569/33-15 z 11. júna 2015 a podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva č. GR ZVJS-d-15569/14-2019 zo dňa 11.04.2019 vyplýva, že žalobcovi bol podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový dôchodok od 01.08.2012. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. januára 2000 do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I. kategórií funkcií získal účastník konania v služobnom pomere v rozsahu 4 959 dní, t. j. 13 rokov a 214 dní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa , ani v znení neskorších predpisov. Záverom prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto v súlade s a a na skutočnosti, že mu nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek, doba služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako správny orgán druhého stupňa - žalovaný v preskúmavanej právnej veci rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021 v súlade s ustanoveniami § 215 ods. 4 a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.08.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok.

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že dôchodkový vek účastník konania dosiahol dovŕšením 62 rokov 8 mesiacov veku, dňa 10. mája 2021. K máju 2021 účastník konania získal 5 013 dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že k 10. máju 2021 účastník konania získal 13 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k 10. máju 2021 účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok. Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava č. GR ZVJS-15569/33-15 zo dňa 11. júna 2015 a podľa potvrdenia č. GR ZVJS-d-15569/14-2019 zo dňa 11. apríla 2019 vyplýva, že bol účastníkovi konania podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2012 priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. januára 2000 do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I. kategórií funkcií získal účastník konania v služobnom pomere v rozsahu 13 rokov a 214 dní. Pretože účastník konania obdobie výkonu služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979, od 1. júna 1988 do 31. decembra 1999 získal v takom rozsahu, ktorý založil nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s a v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Nakoľko účastník konania k 10. máju 2021 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá. Nárok účastníka konania na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.

5. V správnej žalobe zo dňa 20.12.2021 žalobca uviedol, že žalovaný (druhostupňový aj prvostupňový správny orgán) nerešpektujú ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, t.j. pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky. Tento ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR nie je viazaný len na prípady, keď policajt získal zamestnanie (dobu služby) v I. a/alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutia sp. zn. zo dňa 15.08.2013, sp. zn. zo dňa 22.08.2012, zo dňa 30.05.2006, , a iné. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd SR opakovane dospel k záveru (viď R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Žalobca má nárok na výpočet starobného dôchodku v súlade s Medzinárodným dohovorom č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, čl.33 odst.2 (výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie). Žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu na uplatnenie Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Záverom uviedol, že žalovaný odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberal ani možnosťou použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.03.2022 uviedol, že má za to, že jeho postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Taktiež uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú zverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom, a teda poukazovanie na rozsudky, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky je nedôvodné, pretože právny názor uvedený v rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Ďalej uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2022 uviedol, že žalovaný svojvoľne ignoruje rozhodovaciu činnosť Najvyšších súdnych autorít. Správny orgán nemôže spochybňovať závery súdov v správnom súdnictve, nakoľko tým absolútne spochybňuje ich autoritu a svojvoľne ich ignoruje, čím zbytočne vytvára prieťahy v konaní, zaťažuje súdy, účastníkov konania aj ich právnych zástupcov. Takýto postup je v právnom štáte neprijateľný. Žalobca poukazuje najmä na judikát Najvyššieho súdu SR č. k. : „V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením a viazanosťou správneho orgánu právnym názorom súdu najvyšší súd dáva do pozornosti žalovaného, vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený tak, ako tomu v napadnutom rozsudku krajského súdu je. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť, t. j. vyporiadať sa náležite so žalobkyňou predloženým odborným posudkom P. a náležité odôvodniť začatie konania vo veci; žalovaný bude tiež musieť vyriešiť v súlade s a správneho poriadku námietku predpojatosti vznesenú žalobkyňou voči osobe J.“ Vzhľadom na uvedené je ignorácia judikatúry žalovanou neudržateľná a je potrebné ju napraviť.

8. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu že výzva súdu v zmysle ustanovenia mu bola doručená dňa 13.05.2022.

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa a nasl. (správna žaloba v sociálnych veciach) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, taktiež sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021 vykazuje právne vady podľa a teda, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci je potrebné vyhovieť.

10. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.08.2021 žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku s poukazom na , v znení , podľa ktorého dôchodkový vek žalobca dosiahol dňa 10. mája 2021. Ku dňu 10.05.2021 žalobca získal 5013 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 268 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.

11. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 28.10.2021 zotrval na právnej argumentácii obsiahnutej už v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo 17.08.2021, podľa ktorého účastníkovi konania nepatrí starobný dôchodok, o ktorý požiadal žiadosťou zo dňa 13.05.2021. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu, mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. januára 2000 do 31. júla 2012 v III. pracovnej kategórii. Spolu v I. kategórií funkcií získal účastník konania v služobnom pomere v rozsahu 13 rokov a 214 dní. Pretože účastník konania obdobie výkonu služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979, od 1. júna 1988 do 31. decembra 1999 získal v takom rozsahu, ktorý založil nárok na výsluhový dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s a v znení neskorších predpisov nie je možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok.

12. Podľa v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

13. Podľa v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

14. Podľa ust. § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa v znení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú.

17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke , ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1977 do 26. septembra 1979 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01. júna 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

20. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.04.2017, v ktorom konštatoval, že „absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. Ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom

systéme dôchodkového poistenia. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti... Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

21. Rovnako v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. z 15.08.2012 konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa , pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

22. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

23. Žalobcovi podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. DR ZVJS-15569/33-15 zo dňa 11.06.2015 bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím č. GR ZVJS-15569/33-12 zo dňa 25.07.2012 od 1.8.2021 podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.09.1977 do 26.09.1979 a doba služobného pomeru v ZVJS od 01.06.1988 do 31.07.2012. Doba základnej vojenskej služby, aj doba služobného pomeru príslušníka ZVJS bola menovanému zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne: od 30.09.1977 do 26.09.1979 v I. kategórii funkcií ZVJS, od 01.06.1988 do 31.12.199 v I. kategórií ZVJS a od 01.01.2000 do 31.07.2012 v III. pracovnej kategórií ZVJS. Po dosiahnutí dôchodkového veku žalobca podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalovaný jeho žiadosť zamietol aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2021 podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.

25. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 10.05.2021 s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci