Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-26-2017.pdf
PDF · 85.47 KB
Case nature
Subarea
10Co/26/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: X. I., W.. XX.X.XXXX, F. N. XX, XXX XX N., právne zastúpenému JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 3.922,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4C/117/2015-36 z dňa 13.1.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,02 %.
2. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej nezaplatenú istinu vo výške 3.922,30 eur, nezaplatený úrok vo výške 741,10 eur, nezaplatené sankčné poplatky vo výške 139,04 eur, poplatky vo výške 60,00 eur, úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 1.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 1.10.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania s tým, že ide o pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného založenom Úverovou zmluvou č. 38542 zo dňa 19.3.2013. Konanie o žalobe sa viedlo pod sp. zn. 4C/200/2014. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia poplatkov vo výške 60,00 eur bolo uznesením č. k. 4C/200/2014-38 zo dňa 20.5.2015 konanie v späťvzatej časti zastavené a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie. Konanie o vylúčenej časti sa vedie pod sp. zn. 4C/117/2015. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/117/2015-32 zo dňa 16.2.2016 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.922,30 eur s nezaplatenými úrokmi vo výške 741,10 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5 % z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 1.10.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur, ktoré je odporca povinný platiť počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do konca toho-ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol pričom rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2016. Žalobkyňa si spolu s podanou žalobou uplatnila aj trovy konania v rozsahu ňou zaplateného súdneho poplatku vo výške 235,00 eur.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia §§ 151 ods. 3, 142 ods. 2 O.s.p. a §§ 251, 255 ods. 2, 262 ods. 1 a 2, všetko zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 3.922,30, nezaplatený úrok vo výške 741,10 eur, nezaplatené sankčné poplatky vo výške 139,04
eur, poplatky vo výške 60,00 eur, úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 1.10.2014 do zaplatenia (po prepočítaní úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 16.2.2016 bol vo výške 969,46 eur), úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 1.10.2014 do zaplatenia (po prepočítaní úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 16.2.2016 bol vo výške 321,97 eur), výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie o žalobe zamietnuté, a to v konaní sp. zn. 4C/117/2015 a sčasti bolo konanie zastavené, a to v konaní sp. zn. 4C/200/2014. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.922,30 eur, nezaplateného úroku vo výške 741,10 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 1.10.2014 do zaplatenia (po prepočítaní úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 16.2.2016 bol vo výške 321,97 eur), v ktorej bolo žalobe vyhovené. V prevyšujúcej časti žaloby, teda v časti poplatku vo výške 60,00 eur (konanie zastavené uznesením č. k. 4C/200/2014-38 zo dňa 20.5.2015), nezaplateného sankčného poplatku vo výške 139,04 eur, úroku vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 1.10.2014 do zaplatenia (po prepočítaní úrok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 16.2.2016 bol vo výške 969,46 eur) bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá, resp. konanie zastavené, pričom žalobkyňa nijako nepreukázala, že k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania žalovaného v zmysle žalobného petitu, teda zavinením žalovaného, teda jej späťvzatím žaloby v tejto časti zavinila zastavenie konania, čo spôsobuje v tejto časti žaloby jej neúspech. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný. Žalobkyňa bola teda úspešná v 81,01 % a žalovaný v 18,99 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 18,99 % od úspechu žalobkyne v rozsahu 81,01 % čistý úspech žalobkyne je tak vo výške 62,02 %. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 62,02 %. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku k 1.7.2016, súd najprv musel rozhodnúť o nároku žalobkyne na náhradu trov konania a keďže v predmetnom konaní mala úspech len čiastočný, preto v zmysle § 255 ods. 2 CSP (resp. podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016), jej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,02 %, pričom o výške preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania bude postupom podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
4. Proti tomuto rozsudku ako celku, podala žalobkyňa včas odvolanie nestotožniac sa s argumentmi súdu prvej inštancie, považujúc uznesenie za nesprávne s tým, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
5. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadol iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne podľa žalobkyne neprihliada, s tým, že v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS Trnava č. k. 10CoP/2/2016 z 27.7.2016 a uznesenie NS SR č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008. Vzhľadom na uvedené nemal podľa žalobkyne súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu prihliadať na úspech v časti príslušenstva a mal dospieť k záveru, že v konaní bol v rozsahu 100 % úspešný žalobca (3.922,30 eur žalovaná istina, úspech v časti 3.922,30 eur), žalobca bol úspešný v rozsahu 100 % = percentá, a teda čistý úspech žalobcu je vo výške 100 %.
6. Žalobkyňa v rámci svojho odvolacieho petitu navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že prizná žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. d) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), f) a g) CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 373 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.
9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to podľa pomerného úspechu účastníkov v spore podľa § 255 ods. 2 CSP. Podstata podaného odvolania žalobcu sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie mal pri určení hodnoty sporu prihliadať iba na žalovanú istinu, nakoľko úroky a úroky z omeškania boli len príslušenstvom uplatnenej pohľadávky, na ktoré sa podľa žalobkyne pri posudzovaní miery úspechu, neprihliada.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.4.2014 vo veci sp. zn. 1MCdo/1/2014, ktoré je analogicky aplikovateľné aj v prejednávanej veci, podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokov z omeškania), nemožno v odôvodnených prípadoch (pri posudzovaní o náhrade trov konania), považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Dané rozhodnutie Najvyššieho súdu je podľa odvolacieho súdu aplikovateľné aj v prejednávanej veci, keď Najvyšší súd posudzoval úspech, resp. neúspech v pomerne nepatrnej časti, a či tento úspech a neúspech možno zohľadniť, aj pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania), čo možno aplikovať aj na aktuálne platné znenie § 252 ods. 2 CSP, týkajúceho sa pomerného rozdelenia náhrady trov konania v prípade čiastočného úspechu strán sporu.
11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní, je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiaden účastník nemá právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, a naopak žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označuje to, čoho sa žalobca domáhal v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu).
12. Súdna prax (napr. rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 116/1967) už vyslovila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že úspech žalobcu v spore ohľadom niektorého nároku, nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). Napriek tomu, že v prejednávanej veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov (žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať), má vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy, nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s následkami uvedenými v ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v súčasnosti ust. § 255 ods. 2 CSP.
13. Podľa vyššie citovaného rozhodnutia vo všeobecnosti možno súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že v § 142 ods. 3 O.s.p. uvedená „pomerne nepatrná časť“ sa môže týkať aj nároku na príslušenstvo, ale nemožno súhlasiť s druhou časťou jeho tvrdenia, ktorá je navyše v logickom rozpore s uvedeným názorom, že v prípade „príslušenstva“, nie je možné ďalšie rozlíšenie medzi „pomerne nepatrnou časťou“ a „patrnou časťou“ (teda „čiastočným úspechom“), čo je podľa odvolacieho súdu aplikovateľné aj na pomerné rozdelenie náhrady trov konania tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Na uvedený problém reagovala aj právna teória (Ján Mazák: Základy občianskeho procesného práva, strana 323, 324), keď tvrdí, že „neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatňovaného nároku vyjadreného v peniazoch.
14. Ak teda žalobca v prejednávanej veci žalobný petit v časti úroku vo výške 17,90 %, úroku z omeškania vo výške 5 % formuloval tak, že jeho začiatok určil konkrétnym dátumom a koniec viazal na zaplatenie žalovanej sumy, nie je v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p., aby súd prvej inštancie zistil predbežnú výšku príslušenstva k času svojho rozhodovania, nehovoriac o tom, že žalobca si zároveň
uplatnil v rámci príslušenstva nárok aj na poplatky vo výške 60,- eur a túto predbežnú výšku úroku, úroku z omeškania zarátajúc poplatky vo výške 60,- eur, zohľadnil pri posúdení (úspechu) v konaní. Dôležitým momentom je tiež tá skutočnosť, že odvolateľ nerozporoval skutočnosti významné pre posúdenie miery úspechu tak, ako ich uviedol súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, ktorý vecne a v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP posúdil všetky okolnosti významné pre posúdenie miery úspechu účastníka a v odôvodnení presvedčivo odôvodnil závery, ku ktorým v týchto súvislostiach dospel.
15. Na základe uvedeného odvolací súd zhodne s vyššie uvedeným názorom dovolacieho súdu zastáva názor, že ak súd prizná žalobcovi žalovanú pohľadávku a neprizná mu uplatňované príslušenstvo, nemožno v odôvodnených prípadoch vylúčiť, ak pri posudzovaní úspechu vo veci (príslušenstvo) žalovanej pohľadávky nebude predstavovať „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa vtedajšieho ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., ale „čiastočný úspech“ podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., čo rovnako platí aj podľa odvolacieho súdu aj pri posudzovaní „čiastočného úspechu v spore“, alebo „čiastočného neúspechu“ podľa ô 255 ods. 2 CSP. Odôvodnenosť v takýchto prípadoch treba posudzovať nielen z pohľadu toho, čo je v predmete konania hlavného, a čo sprevádzajúceho, ale tiež pomerom priznanej žalovanej pohľadávky a nepriznaného „príslušenstva“ v čase rozhodovania.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď nenašiel v odvolaním napadnutom uznesení právnu vadu, na ktorú poukazovala odvolateľka.
17. Zároveň odvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP priznal plne úspešnému žalovanému vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
18. Záverom odvolací súd poukazuje na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/95/2010 zo dňa 27.1.2011, podľa ktorého niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny, a teda je dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. To oprávňuje prvostupňový súd na aplikáciu § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).