Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-76-2019.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Subarea
41Cob/76/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu ZOS Zvolen, s.r.o. so sídlom Štúrova 24, 960 01 Zvolen, IČO:31 639 526, zastúpeného Advokátska kancelária UHAĽ, s. r. o. so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen proti žalovanému Generali Poisťovňa, a. s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:35 709 332, o zaplatenie 228,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/4/2019-72 zo dňa 31.mája 2019 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 16Cb/4/2019-72 zo dňa 31.mája 2019 v napadnutej druhej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 70,24 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu. Treťou výrokovou vetou vrátil žalobcovi krátený súd poplatok zo žaloby vo výške 9,80 eur.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.2.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 228,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 228,75 eur od 26.10.2018 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur a náhrady trov konania, titulom nároku na úhradu spoluúčasti z povinného zmluvného poistenia poistenca žalovaného, ktorý spôsobil škodovú udalosť. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Dňa 29.5.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania v časti, ktorá neprevyšuje 5% ročne zo sumy istiny. Vzhľadom na to, že vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného k späťvzatiu žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
3. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a skúmal dôvod späťvzatia žaloby keď zistil, že žalovaný po vydaní platobného rozkazu pristúpil k úhrade istiny a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z uplatnenej sumy a nesúhlasil s uplatneným úrokom z omeškania v časti prevyšujúcej 5% ročne z uplatnenej sumy ani s uplatneným nárokom na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur. Samotný žalobca vo svojom späťvzatí označil tieto svoje nároky ako nedôvodné. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v časti sumy vo výške 40,--eur (čo predstavuje 14,88 % zo žalovaného nároku 268,75 eur = 100%, keď súd vychádzal z uplatnenej istiny a vyčísleného príslušenstva) zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku, t. j. v sume 228,75 eur (čo predstavuje 85,12 % žalovaného nároku) zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Keďže zastavenie konania vo väčšom rozsahu procesne zavinil žalovaný, keď sumu 228,75 eur zaplatil po podaní žaloby na súd, žalobca má právo na pomernú náhradu trov konania, a to v rozsahu 70,24 % (85,12 % - 14,88%) účelne vynaložených trov s prihliadnutím na čl. 4 ods. 1 CSP a 255 ods. 2 CSP.
4. Proti uzneseniu v časti druhej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP). Uviedol, že v konaní si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 228,75 eur s príslušenstvom. Po podaní žaloby a potom, ako bol žalovanému doručený platobný rozkaz žalovaný zaplatil celú dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne. Po úhrade dlžnej sumy zaslal žalobca súdu späťvzatie žaloby s tým, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku neskorej úhrady dlžnej sumy žalovaným a nie zavinením žalobcu. Žalobca nie je zodpovedný za zastavenie konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo potom, ako si žalovaný splnil svoju povinnosť. Podanie návrhu na späťvzatie žaloby bolo teda v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, pretože pokiaľ by žalovaný splnil svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie pred podaním žaloby na súd, nedal by svojim konaním podnet k tomu, aby bolo toto konanie vôbec začaté. Poukazujúc na ust. § 256 ods. 1 CSP má za to, že späťvzatie žaloby by nemalo mať negatívny vplyv na nárok žalobcu na náhradu trov konania.
5. Ďalej poukázal na to, že už v späťvzatí žaloby žalobca uviedol, že nárok na úrok z omeškania v časti, ktorá prevyšuje 5% ročný úrok, t. j. vo výške 4% ročne nebol dôvodný a rovnako nebol dôvodný ani nárok v časti paušalizovanej náhrady nákladov. Žalobca poukázal na rozhodnutie R 34/2005 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/26/2017 zo dňa 29.3.2017 s tým, že má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď žalobcov nedôvodný nárok na úroky z omeškania v časti prevyšujúcej 5% ročný úrok a v časti paušalizovanej náhrady nákladov posúdil ako čiastočný neúspech, nakoľko poukazujúc na judikatórnu prax súdov v tejto veci mal uvedený stav posúdiť ako čiastočný úspech. Rozdiel sumy priznanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a pomer nepriznaného príslušenstva je v tomto prípade minimálny. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Zvolen v napadnutej druhej výrokovej vete zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 100%.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasil s nárokom žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur uplatneným v žalobe, pričom tento nárok žalobcu považoval za neopodstatnený a nepreukázaný, ako ani s výškou úrokov z omeškania. Následne zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo k úhrade žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania v časti, ktorá neprevyšuje 5% ročne zo sumy istiny. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný má za to, že žaloba nebola v časti podaná účelne, preto má žalovaný za to, že žalobca čiastočne procesne zavinil zastavenie konania a súd postupoval správne, keď povinnosť na náhradu trov konania priznal žalovanému v rozsahu 70,24 %. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Zvolen v časti druhého výroku ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Zvolen dňa 21.2.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 228,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne a uplatnil si tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,--eur. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný žalobcovi istinu vo výške 228,75 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne z uplatnenej sumy uhradil, avšak neuznával nárok žalobcu v časti úroku z omeškania prevyšujúcom 5% a v časti uplatnenej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,--eur. Žalobca vzal žalobu späť, keď v späťvzatí uviedol, že ním uplatnený nárok na úrok z omeškania v časti, ktorá prevyšuje 5% ročný úrok bol nedôvodný a rovnako bol nedôvodný nárok v časti paušalizovanej náhrady nákladov vo výške 40,--eur.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Ak sa pre správanie žalovaného vzala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
12. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa mu celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každý z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu, a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel po preskúmaní veci odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 70,24 %, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 2, 256 ods. 1 CSP. Je nesporné, že zastavenie konania zavinil žalovaný, pretože istinu a 5% ročný úrok z tejto sumy uhradil žalobcovi po podaní žaloby. Je však tiež pravdou, že sumu 40,--eur a úrok z omeškania, ktorý si uplatňoval žalobca nad 5% žalovaný neuznával, ktorú skutočnosť uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu. Napriek tomu, že uhradil žalovanému len sumu istiny vo výške 228,75 eur a časť úroku z omeškania vo výške 5%, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, keď v späťvzatí žaloby uviedol, že jeho nárok na úrok, ktorý presahoval 5% bol nedôvodný a nedôvodný bol aj návrh v časti paušalizovanej náhrady nákladov. Je teda zrejmé, že v tejto časti bol žalobca neúspešný, a preto správne súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil.
14. Čo sa týka rozhodnutí, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, odvolací súd uvádza, že aj v týchto rozhodnutiach sa aplikovalo ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ktorému zodpovedá ust. § 255 ods. 2 CSP, teda ustanovenie, podľa ktorého aj súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol.
15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).