Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Cb/38/2021

Zmenené rozhodnutím 41Cob/62/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, so sídlom Tajovského 14440/28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, právne zastúpenému JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 1.223,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/38/2021-149 zo dňa 21. júna 2022, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/38/2021-149 zo dňa 21. júna 2022 v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e . II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 67Cb/38/2021-149 zo dňa 21. júna 2022 v napadnutej časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. III. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 14440/28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zast.: JUDr. Martin Dianiška, advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 1 223,09 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Vec postupuje Okresnému úradu Banská Bystrica.

odôvodnenie:

1. Na Okresný súd Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho konania, bola dňa 17. 02. 2021 doručená žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1223,09 Eur s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu vydaného upomínacím súdom v konaní sp. zn. dňa 01. 03. 2021, jeho zrušením na základe podaného včasného a vecne odôvodneného odporu žalovaného a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní (, , zák č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) bola vec postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa zák č. v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca je štátnym podnikom zapísaným v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica. Podľa o štátnom podniku, podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Podľa o štátnom podniku, veci, s ktorými podnik hospodári, sú vo vlastníctve štátu, podnik má právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi.

3. Žalovaný je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR. Žalovaný je organizáciou ochrany prírody a krajiny zriadenou podľa o ochrane prírody a krajiny.

4. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že mu vznikol nárok na úhradu zvýšených nákladov na základe Odštepný závod žalobcu Kriváň faktúrou č. 618051203 fakturoval žalovanému zvýšené náklady za vykonanie opatrení v sume 1223,09 Eur. Poukázal na znenie , a o lesoch v znení neskorších predpisov. Žalovaného na ich zaplatenie vyzval listom zo dňa 5.1.2020. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil.

5. Žalovaný v podanom odpore poprel, že by bol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na úhradu zvýšených nákladov na vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov,

ktoré vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov vyplývajúcich z osobitného zákona. Žalovaný preto nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku. Žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok bez bližšieho odôvodnenia, len citovaním ust. , , a o lesoch v znení neskorších predpisov. Verejné prostriedky, ktorými disponuje žalovaný, nie je možné použiť na úhradu výdavkov bez relevantného právneho základu, pričom zo žiadneho ustanovenia o lesoch v znení neskorších prepisov, ani o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších prepisov, nevyplýva, že by subjektom povinným na poskytovanie úhrady zvýšených nákladov na vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženie škodcov bol práve žalovaný. Naopak, , ktorým bola žalobcom citovaná právna úprava začlenená do o lesoch, došlo k zníženiu zapojenia žalovaného v procese realizácie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov v lesoch a k preneseniu zodpovednosti na jednotlivých obhospodarovateľov lesa.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu doplnil, že nie je spravodlivé, aby obhospodarovatelia a/alebo vlastníci znášali zvýšené náklady v súvislosti s lesným pozemkom, ktoré vykonali zákonom predpísaným postupom z dôvodu určitých obmedzení a zákazov vo verejnom záujme. Žalobca ďalej uvádza, že si splnil svoju povinnosť zo zákona o lesoch a vypracoval projekty na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov tam, kde bol daný zákaz z titulu uplatňovania ustanovení zákona o ochrane prírody vykonať základné opatrenie v boji proti škodcom a to zákaz včas spracovať kalamitu napadnutú škodcom. Tieto zaslal žalovanému - Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) a Lesníckej ochranárskej službe (ďalej len „LOS“). LOS zaslala žalobcovi súhlasné stanovisko k projektom len v prípade, ak mala súhlasné stanovisko ŠOP SR. Žalovaný nezabezpečoval odsúhlasené opatrenia, nakoľko sa na ich vykonaní nedohodol so žalobcom, keďže žalobca nemal záujem na ich vykonaní žalovaným, teda a priori k dohode nemohlo dôjsť. Opatrenia zabezpečil v nevyhnutnom rozsahu len žalobca. Úhrada zvýšených nákladov nie je v zákone o lesoch podmienená uzatvorením dohody so ŠOP SR - žalovaným a ani tým, že ak tieto opatrenia nerealizuje ŠOP SR, nemusí ich hradiť. Žalobca si uplatnil faktúrami nároky, poslal výzvy, doručil žalovanému aj stanovisko MPaRV, pričom žalovaný nenavrhol žiadne riešenie, ako náklady vysporiadať s ich uhradením, zotrvával na svojom stanovisku a uvádzal skôr „vyhrážky“, ako konštruktívne riešenia, preto žalobcovi neostávalo nič iné, iba požiadať o rozhodnutie súd. Uviedol, že všetky dôvody popretia nároku sa týkajú rozhodujúcej skutočnosti pre vyriešenie a rozhodnutie tohto sporu, ktorou je zodpovedanie otázky, či z právnych noriem obsiahnutých v ustanoveniach § 28 zákona o lesoch vyplýva povinnosť žalovaného uhrádzať zvýšené náklady. Žalobca je právneho názoru, že táto povinnosť žalovanému vyplýva a je preto vecne legitimovaný na ich zaplatenie a súčasne zaviazanie k úhrade súdnym rozhodnutím. Novelou zákona o lesoch publikovanou pod číslom došlo k zmene práv a povinností upravujúcich vzťah obhospodarovateľov (vlastníkov lesných pozemkov) vo vzťahu k ŠOP SR v súvislosti s vykonávaním ochranných opatrení z dôvodov obmedzenia v súvislosti s ochranou prírody a krajiny. Žalobca súhlasí s tvrdením žalovaného, že predmetnou novelou došlo k zníženiu zapojenia žalovaného v procese realizácie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov v lesoch a k preneseniu zodpovednosti na jednotlivých obhospodarovateľov lesa. Novelou ale nedošlo k zmene filozofie, na koho náklady sa v konečnom dôsledku opatrenia vykonajú. Po tejto stránke žiadna zmena nenastala. Predmetná novela bola reakciou na dovtedy vznikajúce problémy, najmä na strane žalovaného (neskoré zabezpečovanie ochranných opatrení žalovaným formou verejného obstarávania a tým zvýšené ohrozovanie zdravotného stavu lesných porastov a tým pádom aj k ústavne nežiadúcim javom z pohľadu ochrany vlastníckeho práva garantovaného SR), a preto novelou došlo k posilneniu inštitútu vlastníckeho práva a naň viazané ústavné garancie. Žalobca poukázal na skoršiu právnu úpravu, podľa ktorej osobou, ktorá bola povinná pred novelou vykonávať tieto opatrenia, bol žalovaný a na základe okolností vyššie uvedených (zefektívnenie, ústavnoprávny rámec) samotná novela upravila zákonnú možnosť vykonania opatrení obhospodarovateľom, pričom stále zákonodarca ponechal ako hraničnú možnosť ich vykonania žalovaným, ak sa vlastník na tom so žalovaným dohodne a stanovil nárok na úhradu nákladov (historický výklad). Osobou, ktorá má najväčší vplyv na určenie rozsahu opatrení a tým aj nákladov, je žalovaný, keďže on sa vyjadruje k projektu, on má v prípade nesúhlasu dosiahnuť dohodu o rozsahu opatrení, ktoré budú predmetom úhrady, s orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (jazykový výklad). Skutočnosťami, na základe ktorých sa považuje nárok na úhradu za uplatnený, je predloženie a schválenie projektu žalovaným (jazykový výklad). Uplatnením sa podľa slovenského jazyka ako aj zaužívanej súdnej praxe rozumie urobenie určitého úkonu u osoby, ktorá má uplatňované právo plniť (napríklad , , , , 475 ,

§ 4 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 61e ods. 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny, a podobne). Zákon o lesoch a ani iný právny predpis neustanovuje určité povinnosti žalovanému, že po uplatnení práva by mal tento nárok obhospodarovateľa postúpiť na úhradu inej inštitúcii a podobne neexistuje právna norma, ktorá by ustanovovala, že žalobca má urobiť na zaplatenie nejaký iný úkon k inému orgánu verejnej moci, teda je logické a ústavne komfortné tvrdiť, že u koho sa uplatňuje, ten je osobou ktorá má povinnosť plniť (platiť), keďže neexistuje iná právna norma, ktorá by tento zaužívaný jazykový výklad a bežne používaný právny text modifikovala. Z hľadiska výkladu postupujúc od noriem obsiahnutých v jednotlivých odsekoch je zrejmá určitá logická postupnosť určujúca, ako sa opatrenia vykonajú, že sa uhradia, komu sa uhradia s tým, že ak obhospodarovateľ nemá záujem na ich vykonaní, môže sa dohodnúť so žalovaným na ich vykonaní, z čoho sa dá logicky dospieť k záveru, že žalovaný má mať alokované finančné prostriedky na opatrenia s tým, že platiť bude buď obhospodarovateľovi alebo inej osobe, ktorá na základe obchodného vzťahu uzavretého s ním opatrenia vykonala, teda konečné finančné postavenie žalovaného bude pri oboch alternatívach rovnaké, či už bude platiť obhospodarovateľovi alebo inej osobe.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že medzi stranami sporu nie je spor o tom, či obhospodarovateľ lesa má nárok na úhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení alebo nie. Spor vedú o to, ktorý subjekt má obhospodarovateľovi náhradu poskytnúť. Nie je sporné ani to, že žalobcu zákazom niektorých lesohospodárskych činností obmedzuje štát. Orgánom štátu, ktorý rozhoduje o povolení (resp. nepovolení) výnimky zo zákazu činnosti podľa § 16 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny je v zmysle ust. § 67 písm. h) Zákona o ochrane prírody a krajiny okresný úrad v sídle kraja. Žalovaný - Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je však v zmysle ust. § 65a Zákona o ochrane prírody a krajiny odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadenou Ministerstvom životného prostredia SR ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Žalobca prehliada, že žalovaný nie je štátnym orgánom obmedzujúcim žalobcu, ale len odbornou organizáciou vyjadrujúcou sa k odborným otázkam niektorých povinností obhospodarovateľa pri ochrane lesa v zmysle ust. § 28 Zákona o lesoch. Zo Zákona o ochrane prírody a krajiny ani z osobitných predpisov nevyplýva, že by úlohou žalovaného na úseku ochrany prírody a krajiny malo byť poskytovanie úhrady zvýšených nákladov za vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov v lesoch. Okrem okresného úradu v sídle kraja (ktorý rozhoduje) a žalovaného (ktorý sa len vyjadruje) je v procese ochrany lesa v zmysle ust. § 28 Zákona o lesoch významne zapojený ďalší subjekt - orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa v zmysle § 29 ods. 2 písm. g) zákona o lesoch („lesnícka ochranárska služba“), ktorý určí v posudku opatrenia, ktoré budú predmetom úhrady v prípade, že žalovaný nesúhlasí s rozsahom pôvodne navrhovaných opatrení. Pokiaľ teda žalobcu zákazom niektorých lesohospodárskych činností obmedzuje štát, úhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov v lesoch má žalobcovi poskytnúť štát. Postavenie štátu a žalovaného však v tomto kontexte nie je možné zamieňať. Okrem toho, že hmotnoprávna povinnosť na úhradu zvýšených nákladov na vykonanie opatrení žalovanému nevyplýva zo Zákona o ochrane prírody a krajiny ani zo Zákona o lesoch, nevyplýva žalovanému táto povinnosť ani zo Štatútu či z Plánu hlavných úloh na rok 2020, ktoré sú zverejnené na web sídle žalovaného http://www.sopsr.sk/web/?cl=111. Pokiaľ žalobca argumentuje logickým, jazykovým a systematickým výkladom právnych noriem, ktoré tvoria právny poriadok Slovenskej republiky, zabudol súdu uviesť právnym poriadkom SR výslovne upravenú, analogickú situáciu obsiahnutú v ust. § 61e Zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá upravuje poskytovanie finančnej náhrady vlastníkovi (často vlastníkovi lesných pozemkov v piatom stupni ochrany) v prípadoch, keď dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania. Podobne ako v súdenej veci (kde sú predmetom úhrady zvýšené náklady) predmetom finančnej náhrady v zmysle ust. § 61e Zákona o ochrane prírody a krajiny je majetková ujma vlastníka (ak je vlastníkom pozemku štát, tak správcu - napr. v prípade lesných pozemkov je to žalobca) ku ktorej dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny. Nárok na finančnú náhradu sa uplatňuje v zmysle ust. § 61e ods. 7 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny písomnou žiadosťou na okresnom úrade v sídle kraja v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na lesných pozemkoch, začína plynúť dňom vzniku nároku podľa odseku 6.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

10. Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon ( ).

11. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa 10 ods. 2 , ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd").

13. Súdne konanie prebieha podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto pravidlá sa nazývajú procesné podmienky. Ak tieto procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Neodstrániteľné nedostatky v procesných podmienkach majú za následok, že súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť a musí konanie zastaviť. Pod súdnou právomocou rozumieme zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť. Existenciu právomoci súdov na konanie rozhodnutie vo veci súdy skúmajú v každom štádiu konania. Pre rozhodovanie o uplatnenom nároku na súdnu ochranu sa musí súd najprv vysporiadať s otázkou, či je daná právomoc súdu v civilnom súdnom konaní v zmysle . Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (pozri ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Označenie orgánu, ktorému bude vec postúpená po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania, je obligatórnou súčasťou výrokovej časti uznesenia. Preto ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, súčasne je jeho povinnosťou spoľahlivo ustáliť, do právomoci ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí a po právoplatnosti uznesenia súd spisový materiál postúpi takto určenému orgánu. V prípade, ak súd dospeje k názoru, že vec do jeho právomoci nepatrí, a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný vec prejednať a rozhodnúť podľa zásady ustanovenej v a v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

14. Medzi stranami nie je sporné, že žalobcovi ako obhospodarovateľa lesa v zmysle o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vznikol nárok na úhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia škodcov, ktoré mu vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov vyplývajúcich z osobitného zákona, ktorým je zákon č. 543//2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“). Dotknuté právne predpisy - a Zákon o ochrane prírody a krajiny, sú predpismi práva verejného a nie súkromného. Zo žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré je v nich obsiahnuté, nevyplýva, že by o nárokoch vyplývajúcich z týchto právnych predpisov, vrátane nároku uplatneného žalobcom v tomto súdnom konaní, rozhodoval súd, a preto právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu medzi žalobcom a žalovaným zásadne daná nie je (, ). Nebolo možné prehliadnuť ani to, že aj samotný žalovaný označil ako orgán, ktorý je oprávnený rozhodnúť o nároku žalobcu, okresný úrad v sídle kraja. V súlade s bolo preto

úlohou súdu identifikovať orgán, ktorý je oprávnený o nároku žalobcu rozhodnúť. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné doplniť, že aj keď podľa vyhodnotení tvrdení strán sporu medzi stranami vznikol spor o tom, či žalovanému zákon ukladá hmotnoprávnu povinnosť uhradiť žalobcovi nárok podľa , je potrebné pripomenúť, že v oblasti verejného práva môžu subjekty práva vykonať len to, čo im zákon ukladá ( SR). Nie je preto možné, aby žalovaný prípadne plnil žalobcovi uplatnený nárok bez príslušného administratívneho aktu a bez zákonného splnomocnenia na jeho vydanie.

15. Podľa , o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

16. Podľa § 5 ods. veta pred bodkočiarkou Správneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon.

17. V ust. Správneho poriadku je upravená vecná príslušnosť. Vecná príslušnosť určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Uvedená skutočnosť je dôsledkom rozmanitosti spoločenských vzťahov vznikajúcich na úseku verejnej správy. Týmito zákonmi sa rozumejú príslušné hmotnoprávne predpisy.

18. Podľa , obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä a) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( ), b) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov vrátane opatrení určených projektom na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov [] v rozsahu a spôsobom podľa posudku orgánu štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [], odstraňovať z lesných porastov prednostne choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, d) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, e) hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, f) vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, g) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, h) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, i) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.

19. Podľa , v prípade ohrozenia lesov alebo škôd spôsobených škodlivými činiteľmi je obhospodarovateľ lesa povinný neodkladne vykonať opatrenia na odvrátenie ohrozenia lesov a odstránenie následkov škôd; v chránených územiach túto povinnosť a povinnosti podľa odseku 1 písm. b) až i) má, len ak z osobitného predpisu, všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe nevyplýva inak.

20. Podľa , obhospodarovateľ lesa má nárok na úhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov, ktoré vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov vyplývajúcich z osobitného zákona, všeobecne záväzného predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo z rozhodnutia vydaného na jeho základe v dotknutom území, alebo v jeho blízkosti. Opatrenia podľa prvej vety sa zabezpečujú na základe projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov, ktorý posudzuje orgán štátnej

odbornej kontroly ochrany lesa [§ 29 ods. 2 písm. g)]. Nárok na náhradu má obhospodarovateľ lesa za vykonanie opatrení na území vo vodorovnej vzdialenosti do 500 metrov od okraja porastov, z ktorých hrozí šírenie a premnoženie škodcov, ak z bionómie vývoja a spôsobu šírenia škodlivého činiteľa a projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov nevyplýva väčšia vzdialenosť; v projekte osobitne uvedie rozsah opatrení, ktoré budú predmetom úhrady podľa prvej vety.

21. Podľa , k opatreniam, ktoré budú predmetom úhrady podľa odseku 3, sa bezodkladne vyjadruje organizácia ochrany prírody a krajiny. Ak organizácia ochrany prírody a krajiny nesúhlasí s rozsahom navrhovaných opatrení, spôsobom ich vykonania alebo s vymedzením územia nad 500 metrov od okraja porastov, z ktorých hrozí šírenie a premnoženie škodcov a na ktorom sa majú opatrenia realizovať, predmetom úhrady budú opatrenia, ktoré po dohode s organizáciou ochrany prírody a krajiny určí v posudku orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa [].

22. Podľa , nárok na úhradu zvýšených nákladov podľa odseku 3 prvej vety sa považuje za uplatnený predložením projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov organizácii ochrany prírody a jeho odsúhlasením podľa odseku 4. Opatrenia odsúhlasené postupom podľa odseku 4 zabezpečuje organizácia ochrany prírody a krajiny, ak sa na ich vykonaní dohodne s obhospodarovateľom lesa, inak ich zabezpečí obhospodarovateľ lesa. Na úhradu zvýšených nákladov možno poskytnúť finančné prostriedky za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. V poznámke č. 43 sa k tomuto ust. uvádza, že sa jedná napríklad o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú.v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, v znení neskorších predpisov, o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých

23. Podľa (spoločné ustanovenia), na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. K dôvodová správa uvádza, že zákonom formulované povinnosti obhospodarovateľa lesa pri ochrane lesov vyplývajú zo záujmu spoločnosti udržiavať les v stave, v ktorom je schopný plniť všetky svoje funkcie a tým zabezpečiť ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie. Všetky opatrenia patria zároveň k základným povinnostiam pri ochrane lesa ako majetku, preto sa vykonávajú na náklady obhospodarovateľa lesa. Pretože hospodárenie na konkrétnom vlastníckom celku môže ovplyvňovať záujmy okolitých vlastníkov lesa, ustanovuje sa povinnosť hospodáriť v lese tak, aby neboli ohrozené lesy iných vlastníkov. Zavádza sa povinnosť využívať ekologicky šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa. Obhospodarovateľ lesa je tiež povinný na svoj náklad vykonať neodkladné opatrenia na odstránenie následkov škôd alebo na odvrátenie ohrozenia lesov. V platnosti sa ponechávajú ustanovenia oprávňujúce orgán štátnej správy lesného hospodárstva v prípade neplnenia povinností pri ochrane lesa rozhodnúť o ich vykonaní na náklady obhospodarovateľa lesa, pričom odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.

25. Pre vyriešenie otázky, či žalovaný je oprávnený vydať akúkoľvek formu správneho aktu tvoriaceho podklad pre vyplatenie náhrady zvýšených nákladov vrátane určenia ich výšky bolo potrebné zodpovedať otázku, či zákon takúto kompetenciu žalovanému výslovne zveruje.

26. Čo sa týka výkladu vyššie citovaných ustanovení prezentovaných zo strany žalobcu s poukazom na rôzne typy výkladov práva ako aj priebeh legislatívneho procesu, ktorého výsledkom sú posudzované ustanovenia upravujúce sporný nárok žalobcu, súd v tejto súvislosti uvádza, že pochybnosti o obsahu aplikovanej právnej normy je potrebné odstrániť predovšetkým výkladom gramatickým, logickým, systematickým i historickým. Výkladom gramatickým (jazykovým) sa právna normy vysvetľuje podľa zásad gramatiky s cieľom vystihnúť slovné znenie právnej úpravy a význam použitých pojmov. Logický výklad sleduje vysvetlenie skúmanej právnej normy podľa zásad formálnej logiky s cieľom objasniť jej zmysel, účel a vzájomnú väzbu použitých pojmov. Systematický výkladom je možné vysvetlenie hlavnému zmyslu podľa jej zaradenia do systému ostatných právnych

noriem. Historický výklad potom sleduje preskúmanie právnej normy podľa obdobia jej vzniku. V konkrétnom prípade je potrebné použiť všetky druhy výkladu v ich vzájomných súvislostiach.

27. Súd najprv venoval pozornosť jazykovému výkladu ust. , keď v reakcii na argumentáciu žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že prvom rade je potrebné zohľadniť spôsob, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej úprave. Na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné nahliadať predovšetkým z hľadiska, ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže dokonca od pôvodného zámeru, či predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Pokiaľ sa určitý úmysel zákonodarcu neprejaví aj v účinnej právnej úprave, nemá žiadnu oporu v zákone a nie je možné ho dotvoriť súdnym výkladom tak extenzívnym, že sa celkom odkloní od zákonného textu. Osobitne v oblasti verejného práva je úlohou súdu uplatňovať, nie však pretvárať dielo zákonodarcu. Súd preto musí vychádzať z účinného jazykového znenia aplikovanej zákonnej normy, ktorá sa má až v prípade jej nejasného znenia vykladať podľa úmyslu zákonodarcu vyjadreného zväčša v dôvodovej správe dotknutého zákona.

28. Z ustanovenia vyplýva, že nárok na úhradu zvýšených nákladov podľa odseku 3 prvej vety sa považuje za uplatnený predložením projektu na vykonanie opatrení na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov organizácii ochrany prírody a jeho odsúhlasením podľa odseku 4. Opatrenia odsúhlasené postupom podľa odseku 4 zabezpečuje organizácia ochrany prírody, ak sa na ich vykonaní dohodne s obhospodarovateľom lesa, inak ich zabezpečí obhospodarovateľ lesa. Z o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že organizáciou ochrany prírody treba rozumieť Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, teda žalovaného. Zo znenia ust. priamo vyplýva len to, kedy sa nárok na úhradu zvýšených nákladov považuje za uplatnený, zákon však nič nehovorí o tom, kto má o takomto nároku rozhodnúť a ani v akej lehote. Z tohto zákonného ustanovenia potom žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalovanému zákon zveril kompetenciu rozhodnúť o priznaní nároku obhospodarovateľovi na náhradu zvýšených nákladov za vykonanie opatrení podľa , keďže v tomto ustanovení úplne absentuje zákonné oprávnenie žalovaného vydať vo veci správny akt tvoriaci podklady pre vyplatenie takejto náhrady, v tomto smere zákon nezveruje žalovanému žiadnu právomoc. Je potrebné v tomto smere doplniť, že jazykové vyjadrenie - nárok sa považuje za uplatnený, nie je možné stotožňovať so slovným spojením, že nárok sa uplatňuje u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, jedná sa o slovné spojenie odlišného právneho významu, nie je preto bez významu skutočnosť, že citované zákonné ustanovenie nehovorí o tom, že by sa tento nárok uplatňoval u žalobcu, pričom pokiaľ mal zákonodarca na mysli, že by sa tento nárok mal uplatňovať u žalovaného, nič mu nebránilo, aby to tak aj v zákone upravil, k čomu však nedošlo. , prípadne osobitné zákony, ustanovujú právne pravidlá, pomocou ktorých možno určiť, ktorý z množiny správnych orgánov je príslušný vo veci konať a rozhodovať. Pokiaľ konkrétna právna norma priamo neustanovuje príslušnosť na konanie, či právomoc konkrétneho právneho orgánu, nie je možné v tomto smere právnu normu dotvárať akýmkoľvek výkladom. Súd v nenašiel žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by žalovanému zverovalo akúkoľvek rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Takéto postavenie by mohol mať iba vtedy, ak by zákonodarca v tomto smere vymedzil jeho vecnú (miestnu a funkčnú) príslušnosť, čo sa však v danom prípade nestalo. Súd ďalej pripomína, že predpisy verejného práva nemožno vykladať obdobne ako predpisy práva súkromného, a to práve z vyššie naznačených dôvodov.

29. Záveru o nedostatku právomoci žalovaného konať vo veci nároku žalobcu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa zák č. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov upravujúceho orgány ochrany prírody, štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva a) ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, b) Slovenská životného prostredia (ďalej len ""), c) okresný úrad v sídle kraja, d) okresný úrad, e) obec.

30. Podľa § 65 ods. 1 písm. k) Zákona o ochrane prírody a krajiny, ministerstvo zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody, ktorých prostredníctvom zabezpečuje výkon štátnej ochrany prírody a krajiny.

31. Podľa § 65a ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny, štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ zákon používa označenie "organizácia ochrany prírody", resp. "odborná organizácia ochrany prírody", zákon má týmto pomenovaním, resp. označením na mysli ŠOP SR. Zákon ŠOP SR síce zaraďuje do časti medzi orgány štátnej správy, pretože pre riadne a odborné fungovanie a odborný výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny je činnosť ŠOP SR nevyhnutná. Je potrebné ale zdôrazniť, že ŠOP SR nie je orgánom štátnej správy, zákon ju v § 64 medzi ne ani nezaraďuje, pretože nemá typické rozhodovacie právomoci a nevykonáva typickú štátnu správu.

32. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a) obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízií, b) plní funkciu chovnej stanice a rehabilitačnej stanice a uhrádza výdavky spojené so starostlivosťou o hendikepované chránené živočíchy, c) prijíma oznámenia o nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu; podrobnosti o evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, d) vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, e) určuje držiteľom chránených živočíchov a chránených rastlín evidenčné číslo, f) prijíma nájdené chránené živočíchy podľa § 103 ods. 3 a určuje ďalšie nakladanie s nimi, g) vedie evidenciu škôd spôsobených určenými živočíchmi, h) vyhotovuje, obstaráva a vedie vybranú dokumentáciu ochrany prírody a krajiny a iné odborné podklady s ňou súvisiace, poskytuje informácie z nej a realizuje vybrané opatrenia z nej vyplývajúce, i) vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe podľa § 14 ods. 8 a súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe podľa osobitného predpisu98c) a predkladá orgánu ochrany prírody podnet na začatie konania podľa § 13 ods. 7, § 14 ods. 7 a § 28 ods. 4, ktorým je orgán ochrany prírody viazaný, j) vypracúva dokumentáciu podľa § 28 ods. 10 a návrhy kompenzačných opatrení podľa § 28 ods. 14, k) vydáva stanovisko k možnosti významného vplyvu návrhu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, l) poskytuje podklady pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a v súčinnosti s právnickou osobou podľa osobitného predpisu83ad) a vyhotoviteľom programu starostlivosti o lesy sa podieľa na rámcovom plánovaní,83ac) určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy a vypracovaní návrhu programu starostlivosti o lesy, ak sa týkajú chránených území a ich ochranných pásiem, m) stanovuje požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy, ktoré je orgán ochrany prírody povinný zohľadniť pri vydávaní záväzného stanoviska a zúčastňuje sa ich prerokovania, n) zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, o) vykonáva prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny, prijíma oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu, vedie evidenciu správ o výsledkoch prieskumu a výskumu a zverejňuje informácie o prieskume a výskume na svojom webovom sídle, p) je oprávnená na výkon činností podľa § 59 ods. 1 a plní oznamovaciu povinnosť podľa § 59 ods. 3, q) vykonáva výchovno-vzdelávaciu činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny vrátane sprevádzania návštevníkov v chránených územiach a poskytovania odborného výkladu o prírodných hodnotách územia a dôvodoch jeho ochrany, r) vyberá vstupné do chránených území, s) spravuje jaskyne a pozemky vo vlastníctve štátu v chránených územiach a ich ochranných pásmach vrátane lesných pozemkov a poľnohospodárskej pôdy nadobudnuté podľa § 28 ods. 14 a 15, § 30 ods. 8, § 61c ods. 1 a § 63 a osobitných predpisov, 99) t) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 8 a § 61b, ako aj iné pozemky, ktoré má v nájme alebo vo výpožičke alebo v správe, ak nie sú predmetom nájmu alebo výpožičky, u) poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku súčinnosť pri zabezpečení starostlivosti o pozemok podľa § 61d, v) vedie evidenciu zmlúv, ktoré uzavrela podľa § 61a až 61d,

w) koná vo veci prerokovania a dohody so správcami vodných tokov o zásadách starostlivosti o vodné toky podľa § 6 ods. 6 a dohody podľa § 14 ods. 4 a § 54 ods. 6, x) vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability, y) vykonáva činnosti spojené so zabezpečením priaznivého stavu osobitne chránenej časti prírody a krajiny vrátane starostlivosti o neobhospodarované pozemky, z) zabezpečuje výkon stráže prírody prostredníctvom profesionálnych členov stráže prírody a dobrovoľných členov stráže prírody, za) riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody, stará sa o udržiavanie a zvyšovanie ich odbornej úrovne, poskytuje im potrebný výstroj a pomôcky a uhrádza im výdavky súvisiace s výkonom ich funkcie v súlade s osobitným predpisom, zb) vedie evidenciu o priestupkoch zistených členmi stráže prírody a o uložených blokových pokutách a údaje z nej zasiela ministerstvu na účely vedenia evidencie podľa § 65 ods. 1 písm. l), zc) spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, zd) vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody a krajiny, zabezpečuje činnosť informačných stredísk a iných zariadení ochrany prírody a krajiny, ze) zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody a krajiny a zabezpečuje a koordinuje starostlivosť o územia medzinárodného významu, zf) prevádzkuje štátny zoznam (§ 51 ods. 3) a koná podľa § 51 ods. 5 až 8, zg) plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona alebo uvedené v jej štatúte.

33. Ani z ustanovenia § 65 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplývajú žiadne decízne právomoci žalovaného.

34. Z Rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. 75/2007

- 1.8. o vydaní novej zriaďovacej listiny Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, súd zistil, že v čl. 2 ods. 1, ods. 2ods. 3 sa uvádza, že štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „štátna ochrana prírody“) je príspevková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje najmä odbornú činnosť na úseku ochrany prírody a krajiny, vrátane správy jaskýň a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi. Podrobné vymedzenie predmetu činnosti štátnej ochrany prírody, najmä pôsobnosť a úlohy ustanoví štatút štátnej ochrany prírody, ktorý vydá minister životného prostredia Slovenskej republiky. Štátna ochrana prírody nad rámec hlavnej činnosti vykonáva podnikateľskú činnosť za predpokladu, že v oblasti hlavnej činnosti plní úlohy určené zriaďovateľom a náklady na podnikateľskú činnosť sú pokryté výnosmi z nej.

35. Ani zo štatútu nevyplýva rozhodovacia právomoc vo vzťahu k nároku podľa (dostupné na stránke https://www.sopsr.sk/files/statut/ statut_sop_sr_05122007_76_2007_1.8.pdf, pozn. sudcu). Aj štatút vymedzuje žalovaného ako odbornú organizáciu.

36. Podľa dokumentu „NÁVRH PLÁNU HLAVNÝCH ÚLOH ŠTÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROK 2021“ je do plánu zahrnutá aj „Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania“ v podobe a) uzatváranie nájomných zmlúv, zmluvnej starostlivosti b) centrálna evidencia zmlúv v zmysle až 61d c) vyhotovenie návrhu zoznamu pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť v zmysle d) poskytovanie podkladov a súčinnosti k výpočtu výšky finančných prostriedkov na zabezpečenie financovania náhrad e) určenie predpokladanej výšky finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, za nájom a iné formy náhrad f) kalkulácia výšky odpustenia alebo zníženia dane z pozemkov pre účely finančnej náhrady g) kvantifikácia výšky náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na úrovni CHÚ na národnej úrovni, vrátane prehľadu o kompenzačných platbách poskytovaných zo zdrojov EÚ.

37. Z uvedeného dokumentu je zistiteľné, že do spôsobnosti žalovaného patrí poskytovanie podkladov a súčinnosti k výpočtu výšky finančných prostriedkov na zabezpečenie financovania náhrady, určovanie predpokladanej výšky finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, za nájom a iné formy náhrad, kalkulácia výšky odpustenia alebo zníženia dane z pozemkov pre účely finančnej náhrady, kvantifikácia výšky náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na úrovni CHÚ na národnej úrovni, vrátane prehľadu o kompenzačných platbách poskytovaných zo zdrojov EÚ.

38. Samotné vymedzenie ŠOP SR ako orgánu odborného bez typických rozhodovacích právomocí, ktorý ani nevykonáva typickú štátnu správu, preto umocňuje záver súdu o nedostatku rozhodovacích právomocí tohto orgánu.

39. Z uvedených dôvodov súd ďalej zisťoval, či je možné pri uplatnení tohto nároku postupovať podľa všeobecných ustanovení upravujúcich orgány štátnej správy lesného hospodárstva a ich kompetencie.

40. Súd v súvislosti s predmetom konania zistil, že podľa , štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva a) ministerstvo, b) okresný úrad v sídle kraja, c) okresný úrad, d) Slovenská lesnícko-drevárska (ďalej len "inšpekcia").

41. Žiaden z vyššie uvedených orgánov štátnej správy lesného hospodárstva zákon neurčuje ako prvostupňový orgán v konaní o nároku podľa . Z ust. v spojení s vyplýva, že okresný úrad je prvostupňovým orgánom len v prípade, ak rozhoduje o uložení opatrení na ochranu lesa podľa tohto zákona, teda o povinnosti plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa, uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, nie však o nároku podľa , tohto zákona.

42. Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že ust. a ani žiadne iné ustanovenie tohto zákona neurčuje orgán príslušný na konanie o rozhodnutie o spornom nároku žalobcu, upravuje len podmienky, kedy sa tento nárok považuje za uplatnený. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani výklad ustanovenia prezentovaný zo strany žalobcu.

43. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu súd ale za významnú považuje skutočnosť, že tento je vo svojej povahe uplatnením nároku na finančnú náhradu za obmedzenie hospodárenia žalobcu vyplývajúce zo Zákona o ochrane prírody a krajiny.

44. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca - Kriváň, žiadosťou zo dňa 07. 07. 2014 podanou na Okresný úrad Banská Bystrica žiadal o udelenie výnimky z , , o ochrane prírody a krajiny pre zasahovanie v 5. st. ochrany v NPR Zadná poľana z dôvodu vzniku vetrovej kalamity, keď drevná hmota je potencionálne nebezpečná pre priľahlé porasty (NPR zadná Poľana) s poukazom na povinnosť vykonávania opatrení, ktorých cieľom je predchádzanie škodám a s poukazom na znenie . Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. OU-BB-OSZP1-2014/025430-ku žalobcovi výnimku nepovolil.

45. Z obsahu spisu súd rovnako zistil, že Ministerstvo životného prostredia rozhodnutím č. 7654/2011-2.2 zo dňa 28. 12. 2011 žalobcovi nepovolilo výnimku zo zákazov upravených § 16 ods. 1 písm. b) a f), § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 15 ods. 1 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane prírody a krajiny a výnimkou nepovolil žalobcovi zasiahnuť do lesných porastov LHC Kyslinky, LHC Očová a LHAC Poľana, území národnej rezervácie Zadná Poľana, rušiť tam pokoj a ticho, aplikovať chemické látky, úmyselne rušiť chránené druhy živočíchov a úmyselne poškodzovať alebo ničiť miesta ich rozmnožovania a odpočinku za účelom spracovania kalamitného dreva, na jeho žiadosť spracovať v tejto oblasti kalamitné drevo, ktoré je potenciálne nebezpečné aj pre priľahlé porasty v správe žalobcu.

46. Z tvrdení žalobcu je ďalej možné vyvodiť, že žalobca vykonal opatrenia v zmysle , ktoré mu vznikli z dôvodu zákazu vykonania opatrení na ochranu lesov podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny.

47. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny, ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme, okrem iného aj obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny. Základným pilierom ako všeobecnej, tak aj osobitnej ochrany prírody a krajiny, je právny rámec obmedzení vykonávania vybraných činností prostredníctvom rozličných zákazov či podmieňovaním ich vykonávania súhlasom príslušného štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny. V dôsledku takto nastavenej právnej úpravy často dochádza k obmedzovaniu hospodárskej činnosti najmä užívateľov pozemkov nachádzajúcich sa v chránených územiach, na ktorých sa vyskytujú vzácne prírodné hodnoty, napr. chránené rastliny alebo chránené živočíchy, odôvodňujúce obmedzenie vykonávania určitých činností (§ 61 ods. 1 zákona). V § 61 ods. 2 Zákona o ochrane prírody zákon pre účely zistenia miery obmedzenia, za ktoré poskytne náhradu, v komentovanom odseku definuje bežné obhospodarovanie, ktoré rozlišuje podľa troch skupín druhov pozemkov. V druhej skupine pozemkov vymedzenej ako lesy sa bežným obhospodarovaním rozumie bežné hospodárenie v lesoch, ktorým sa podľa o lesoch v z. n. p. rozumie taký spôsob vykonávania obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, prepravy dreva, sprístupňovania lesa, lesníckotechnických meliorácií, zahrádzania bystrín a ochrany lesa, ktorý pri dodržaní ustanovení tohto zákona umožňuje v súlade s princípmi trvalo udržateľného hospodárenia racionálne využívanie všetkých jeho funkcií; pri plánovaných opatreniach ide o návrh hospodárskych opatrení programu starostlivosti o lesy pred uplatnením osobitného režimu hospodárenia, teda bez obmedzujúcich požiadaviek štátnych orgánov ochrany prírody a krajiny vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Pre účely kompenzácie straty príjmov v dôsledku obmedzujúcich požiadaviek záujmov ochrany prírody a krajiny zákonodarca priznáva vlastníkom pozemkov náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.

48. V zmysle § 61e ods. 9 Zákona o ochrane prírody a krajiny, o nároku na vyplatenie finančnej náhrady rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, v územnej pôsobnosti ktorého sa dotknutý pozemok nachádza.

49. Podľa § 61e ods. 4 písm. a) Zákona o ochrane prírody a krajiny, osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu je vlastník pozemku; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca pozemku,

50. Súd tak dospel k záveru, že rozhodovacia právomoc o nároku žalobcu podľa je zverená okresnému úradu v sídle kraja, v územnej pôsobnosti ktorého sa dotknutý pozemok žalobcu nachádza, teda Okresnému úradu Banská Bystrica. Ust. Zákona o ochrane prírody a krajiny súčasne uvádza, že tento nárok sa uspokojuje z prostriedkov štátneho rozpočtu ako aj lehotu na prijatie takéhoto rozhodnutia. Keďže spôsob uplatnenia nároku podľa upravuje ako špeciálny predpis, ust. Zákona o ochrane prírody a krajiny o spôsobe a lehotách na uplatnenie nároku na finančnú náhradu a ich zániku podľa názoru súdu nie je možné použiť, keďže nárok žalobcu sa považuje za uplatnený podľa špeciálneho režimu upraveného v . Súd ešte považuje za potrebné poznamenať, že a Zákon o ochrane prírody a krajiny je potrebné vykladať v obsahovom súlade, keďže na seba navzájom odkazujú a sú súčasťou jedného právneho systému, preto prijatý záver súdu nie je v rozpore ani so systematickým výkladom dotknutých právnych noriem a dôvodmi, pre ktoré boli zaradené do právneho poriadku. Takýto výklad zodpovedá aj formálnej logike, keďže žalobcovi vznikli zvýšené náklady na vykonanie dotknutých opatrení z dôvodu verejného záujmu na ochrane prírody a krajiny, vrátane chránených území, z ktorého dôvodu nebolo povolené žalobcovi vykonanie vyťaženia kalamitného dreva, ktorého následkom bolo vykonanie opatrení žalobcom na zabránenie nadmerného šírenia a premnoženia škodcov na vlastné náklady, keď takéto náklady je potom povinný znášať štát. Nie je preto žiaden dôvod, aby tieto náklady znášal žalovaný a zákon mu takúto hmotnoprávnu povinnosť ani neukladá, keďže je odbornou organizáciou a jeho úloha je iná. Pre úplnosť súd uvádza, že nenachádza ani rozpor s historickým výkladom, keď možnosť vykonať

opatrenie podľa na vlastné náklady má byť odrazom skutočnosti, že nie vždy sa podarilo ich včasné zabezpečenie žalovaným. Aj z výsledkov legislatívneho procesu (č.l. 108 spisu) vyplýva, že prijatou právnou úpravou mal byť odstránený rozpor, na ktorý poukázalo MŽP SR, že neexistuje dôvod na to, aby tieto náklady mala znášať organizácia ochrany prírody a krajiny, keď náhrady za iné obmedzenia vyplývajúce zo záujmov ochrany prírody a krajiny nie sú cielené na jej ťarchu.

51. Keďže nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, súd konanie vo veci podľa v spojení s zastavil a na základe vyššie popísaného výkladu právnych noriem vec postúpil vec na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica z dôvodu, že ho identifikoval ako orgán oprávnený rozhodnúť v 1. stupni o nároku žalobcu.

52. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na . Žalobca podal žalobu, ktorej posúdenie nespadá do právomoci súdov, to znamená, že z procesného hľadiska zastavenie súdneho konania zavinil žalobca, kedy by bolo namieste priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, čiže žalovanému. Súd však zohľadnil skutočnosť, že žalovaný sa uplatneným nárokom žalobcu nezaoberal a ani vec nepostúpil inému orgánu verejnej moci, o ktorom sa domnieval, že má právomoc vo veci rozhodnúť ( Správneho poriadku, R 77/2000). Z uvedených dôvodov súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými boli okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica ( v spojení s a a ).

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).