Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-16-2022.pdf
PDF · 137.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného S. G., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2022 o odvolaní obžalovaného S. G. a prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
o d s u d z u j e
obžalovaného S. G., nar. XX. XX. XXXX v O. H., trvale bytom O. X. XXX, Q. K., podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. G. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10.11.2021 bol obžalovaný S. G. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a v bode 2/ rozsudku z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
1/ v období od 01. 01. 2018 do 21. 03. 2018 v okrese Dolný Kubín na adrese Q. K. XXX a na iných miestach telefonicky zo svojho mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX pravidelne a aj opakovane v priebehu dňa a noci kontaktoval svoju bývalú dlhoročnú partnerku I. S., nar. XX. XX. XXXX trvale bytom O. H., M. E. XXXX/XX, v tom čase prechodne bytom L., J. X na jej mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX takým spôsobom, že jej prostredníctvom najmenej 100 telefonických správ okrem iného vulgárne nadával, že je kurva, piča, smradľavá štetka, špina, piča zvolenská, tiež písal vulgárnosti so sexuálnym podtónom a opisoval spôsob, akým ukončí svoj život samovraždou a
dožadoval sa telefonických rozhovorov aj volaniami, čím I. S. ponižoval, vzbudzoval u nej strach a výrazne ju psychicky rozrušoval,
2/ dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00 h v okrese O. H. na adrese Q. K. XXX sa telefonicky zo svojho mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX vyhrážal svojej bývalej dlhoročnej partnerke I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. H., M. E. XXXX/XX, prechodne bytom L., J. X na jej mobilný telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX takým spôsobom, že jej pri rozhovore uviedol „ty si kurva vyjebaná, prídem a zabijem ťa, zastrelím, počuješ, teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím ťa“, čím u I. S., nar. XX. XX. XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život.
Za to okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré sa podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania okresný prokurátor dňa 15.11.2021 a obžalovaný dňa 25.11.2021, ktoré dodatočne odôvodnili.
Prokurátor v odôvodnení odvolania zo dňa 10.1.2022 uviedol, že odvolanie podáva do výroku o treste uloženom obžalovanému S. G., pretože s uloženým druhom a výmerou trestu sa nestotožňuje. Uložený druh trestu považuje za neprimeraný s poukazom na trestné činy a okolnosti ich spáchania a tiež s poukazom na osobu obžalovaného. Obžalovaný sa prejedávaných skutkov dopustil ako recidivista, pričom sa na rozdiel od predchádzajúcej majetkovej kriminality dopustil trestnej činnosti proti iným právam a slobodám. Nejedná sa síce o násilnú trestnú činnosť, ale pri skutku pod bodom 2/ obžaloby o hrozbu násilím a to voči blízkej osobe. V prípade oboch prejednávaných skutkov sa jedná o úmyselné trestné činy. Obžalovaný sa ich dopustil počas plynutia skúšobných dôb predchádzajúcich podmienečných odsúdení. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že predchádzajúce podmienečné odsúdenia nemali na obžalovaného a jeho správanie dostatočný nápravný vplyv a nesplnili účel individuálnej prevencie ukladania trestov. Prejednávaná trestná činnosť obžalovaného nie je excesom, ale recidívou, na ktorú skutočnosť musí súd prihliadať aj vtedy, ak hodnotí odstup času medzi skutkom a rozhodovaním o treste zaň. Na rozdiel od súdu preto nevidí dôvody, ktoré by toho času viedli k záveru, že práve peňažný trest bude na nápravu obžalovaného postačovať a bude vystihovať charakter spáchanej trestnej činnosti. Ak sa už súd rozhodol pre ukladanie peňažného trestu, tak tento podľa jeho názoru neukladal v súlade so zákonom, pretože trest uložil mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd u osoby obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak vzhliadol u neho dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák. Poukazujúc napríklad na rozsudok NS SR sp. zn. 1Tdo/18/2020 zo dňa 24.03.2021, bolo povinnosťou súdu podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Uvedená povinnosť sa totiž nevzťahuje iba na trest odňatia slobody, ale aj na iné druhy trestov. Uložením úhrnného peňažného trestu vo výmere 500 €, preto okresný súd pochybil. Pokiaľ by sa okresný súd dôsledne riadil uvedenými ustanoveniami, tak mal obžalovanému s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona ukladať úhrnný peňažný trest po zvýšení dolnej hranice sadzby o jednu tretinu, teda v sadzbe od 110750 eur do 331930 eur, ale aj to iba za predpokladu, že obžalovaný takýto trest bude schopný zaplatiť v zmysle § 57 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného, ktoré uviedol počas hlavného pojednávania, zastáva názor, že pre uloženie peňažného trestu v zákonom stanovenej výmere nie sú splnené podmienky a okresný súd uložil obžalovanému trest nezákonný. Posudzujúc uložený trest hoci aj v rámci základnej sadzby peňažného trestu ho vedie k záveru, že jeho výmera vo výške 500 € je absolútne neprimeraná a zjavne zohľadňuje iba majetkové pomery obžalovaného a
nie snahu súdu o vyvodenie jeho zodpovednosti za spáchané skutky. Na záver podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 2 Tr. por. z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc vo veci sám uložil obžalovanému S. G. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom zvolenej obhajkyne. Na úvod odvolania citoval ustanovenia § 2 ods. 18, ods. 19 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku, pričom vyslovil názor, že podmienky hore citovaných ustanovení, neboli okresným súdom dodržané.
K prečinu nebezpečného prenasledovania § 360a Trestného zákona obžalovaný uviedol, že v súvislosti s dôkazmi, ktoré prokurátor predkladal, je nutné uviesť, že OČTK sa v rámci zisťovania skutkového stavu zamerali výlučne na dôkazy, svedčiace v jeho neprospech, pričom žiadnym ani minimálnym spôsobom nepreverovali jeho obhajobu, keď ako hlavný dôvod svojho konania uvádzal problémy v komunikácii s vlastným synom, zapríčinené najmä správaním sa poškodenej. Keďže ako jediný procesné spôsobilý dôkaz ohľadom tvrdenia poškodenej je jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, preto sa dôvodne pýta, ktoré skutočnosti, uvádzané v jej výpovedi, potvrdzujú naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Má zato, že pre naplnenie objektívnej stránky prečinu nebezpečného prenasledovania je nevyhnutné, aby išlo o konanie dlhodobé, čo z gramatického hľadiska znamená „dlhú dobu trvajúci“. Pojem „dlhotrvajúci“ je v súdnej praxi priemerne označovaný ako obdobie minimálne 6 mesiacov. Je si vedomý, že čím viac čiastkových konaní sa zrealizuje, tým sa pojem „dlhotrvajúci“ skracuje a vzhľadom na množstvo útokov môže byť i kratší ako 6 mesiacov. Ďalej uviedol, že na naplnenie protiprávnosti jeho konania nie je podstatný iba počet a obsah správ, ale podstatné je aj to, aby bolo preukázané, či a akým spôsobom mohli dané správy podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej. Nie je preto možné klásť mu za vinu, že sa informoval na syna a domáhal sa jediným možným spôsobom styku so synom na jednej strane a na druhej strane konštatovať, že tým, že žiadal poškodenú, aby maloletému zapla telefón, aby mu oznámila, ako sa maloletý má a čo robí a tým, že spolu o synovi komunikovali, prenasledoval poškodenú nezákonným spôsobom. Taktiež namieta aj ustálenú dobu páchania skutku tak, ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku. Z predložených SMS správ je nesporné, že tieto boli poškodenej zasielané v období od 01. 01. 2018 do 23. 02. 2018. S odstupom mesiaca boli zaslané dňa 21. 03. 2018 tri SMS správy, ktoré sa týkali výlučne výzvy ohľadom naplánovaného stretnutia otca so synom. Z obsahu správ je zrejmé, že poškodená vedome ignorovala požiadavku otca, aby mu zavolala, a to bol dôvod, prečo nasledovali ďalšie dve SMS správy. Takéto jeho správanie ako odmietnutého otca rozhodne nemožno kvalifikovať ako protiprávne a nezákonné. Vzhľadom na uvedené má zato, že v tomto bode nebol naplnený jeden zo zákonných znakov žalovaného skutku - dlhodobé konanie. Pokiaľ ide o zhoršenie kvality života podstatným spôsobom je toho názoru, že prokurátor sa v tejto otázke obmedzil výlučne na preukazovanie počtu správ s konštatovaním o vulgarizmoch a nadávkach a absolútne opomenul dokazovanie v naznačenom smere. Pritom zo znenia zákonného ustanovenia § 360a Trestného zákona je nesporné, že konaním páchateľa musí byť naplnený nielen znak dlhodobosti, ktorý z pohľadu prokurátora predstavoval vysoký počet správ, ale prokurátor musí predložiť aj dôkazy, ktoré nespochybniteľným spôsobom preukazujú, že konaním obžalovaného môže dôjsť či došlo k zhoršeniu kvality života poškodeného, a to podstatným spôsobom. Prokurátor v tomto smere v rámci obžaloby konštatoval, že obžalovaný konaním poškodenú ponižoval, vzbudzoval u nej strach a výrazne ju psychicky rozrušoval. Čo je však podstatnejšie, okrem citácie v rámci obžaloby, prokurátor na hlavnom pojednávaní nepredložil jediný objektívny dôkaz, ktorý by jeho konštatovanie z obžaloby potvrdil. Má za to, že v tomto bode prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že jeho konanie mohlo zhoršiť alebo zhoršilo podstatným spôsobom kvalitu života poškodenej. Ak sa súd v rámci rozhodnutia stotožnil v tomto bode s právnym názorom prokurátora, má za to, že jeho rozhodnutie nie je zákonné. Taktiež uviedol, že ustanovenie § 360a ods. 1 Trestného zákona vyžaduje, aby sa „prenasledovanie“ jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav je toho názoru, že dokazovaním nebolo vierohodným spôsobom preukázané, že poškodená v žalovanom období mu dala najavo svoju nevôľu s jeho konaním jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného. Má za to, že prokurátor nezabezpečil dôkazy, ktoré by nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukazovali jeho zavinenie v zmysle ust. § 360a ods. 1 Trestného zákona. Na záver k tomuto bodu uviedol, že súd mal postupovať v zmysle ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je
trestným činom resp. mohol postupovať v zmysle ust. § 280 ods. 2 Trestného poriadku a vec postúpiť inému orgánu, ktorý by ho mal prejednať ako priestupok.
V ďalšej časti sa vyjadril, k prečinu nebezpečného vyhrážania § 360 Trestného zákona, že súd uznanie viny odôvodnil tým, že bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, a to na základe priznania sa obžalovaného a tým, že „slová, ktorými sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, potvrdila aj samotná poškodená v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní“. Citované konštatovanie je podľa neho v rozpore so zisteným skutkovým stavom a s dôkazmi, ktoré súd vykonal a o ktoré sa mohol pri rozhodovaní opierať. Je nesporné, že sa priznal, že v telefóne použil slová citované v bode 2/ výrokovej časti rozsudku a ako jednoznačný dôvod uviedol, že rozprával sa so synom, rozhovor poškodená zrušila, telefón synovi zobrala, čo ho vyprovokovalo a svoje následné konanie vyhodnotil ako konanie skratové, vyprovokované správaním poškodenej. Mrzí ho, ako reagoval, povedal to v hneve, nemyslel to tak, určite poškodenej nechcel ublížiť. Poukázal, že prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. V tejto súvislosti vyslovil názor, že zo znenia citovaného ustanovenia a najmä z platnej judikatúry vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu nepostačujú samotné vyhrážky na adresu poškodeného, ale je potrebné preukázať, že u konkrétneho poškodeného mohli vzbudiť dôvodnú obavu. Nie je totiž podstatné, ako to páchateľ myslel, ale podstatné je to, ako to poškodený vnímal. Nie je možné teda konštatovať, že ak potvrdil, že vyhrážky použil, potvrdil tým spáchanie žalovaného prečinu. Je toho názoru, že dôkazy, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal, žiadnym spôsobom nepotvrdili jeho vinu, nakoľko zo strany prokurátora nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval záver, že jeho konanie u poškodenej vyvolalo dôvodnú obavu. Poškodená sa k danému vôbec nevyjadrila, na otázky obhajoby uviedla, že dôvod podania trestného oznámenia si už nepamätá, pričom prokurátor žiadne otázky v tomto smere poškodenej nepoložil. Za takéhoto stavu mal súd jedinú možnosť - objektívne konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný - a postupovať podľa ust. § 285 písm. a) Trestného poriadku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
K výroku o treste a k podanému odvolaniu prokurátora uviedol, že aj napriek skutočnostiam vyššie uvádzaným, konštatuje, že v prípade, že súd bol presvedčený o jeho vine, postupoval spravodlivo, keď mu ukladal peňažný trest. Z odpisu registra trestov vyplýva, že bol v minulosti viackrát odsúdený, pričom sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. Prokurátor v rámci svojho odvolania poukazuje práve na túto skutočnosť s odôvodnením, že je zrejmé, že predchádzajúce tresty uložené na slobode nemali na obžalovaného a jeho správanie dostatočný vplyv a nesplnili účel individuálnej prevencie ukladania trestov. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení druhu a výmery trestu nie je možné prihliadať výlučne na predchádzajúce odsúdenia, ale dôležitou súčasťou rozhodovania je predovšetkým posudzovanie konkrétnej trestnej činnosti, spôsob jej spáchania, skúmanie okolnosti, či poškodený neprispel a akou mierou k spáchaniu protiprávneho konania a najmä je nutné dôsledne skúmať pohnútku páchateľa a všetky okolnosti, ktoré trestnej činnosti predchádzali ako aj následky konania páchateľa. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že prihliadal nielen na čas, ktorý od spáchania skutkov uplynul ale aj na skutočnosť, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sa už urovnali a aj vzťah otca a syna je dobrý. K tomu pripája fakt, že nesporne príčinou jeho konania bolo aj správanie poškodenej, ktorá vedela o pozitívnom jeho vzťahu k synovi, vedela, že má obmedzené možnosti sa so synom osobne stretávať a jeho styk je obmedzený najmä na telefonický kontakt. Zo správ založených v spisovom materiály vyplýva, že sa snažil so synom skontaktovať, avšak poškodená tomu bránila. S prihliadnutím na tieto okolnosti, ako aj na skutočnosť, že bol v minulosti odsúdený výlučne za inú trestnú činnosť, taktiež na jeho súčasný spôsob života, uloženie peňažného trestu sa javí ako primerané, zákonné a dostatočne adekvátne, vzhľadom na všetky citované skutočnosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody tak, ako to v rámci odvolania navrhuje prokurátor, vzhľadom na všetky okolnosti prípade, považuje za neprimerané. Ďalej k otázke trestu uviedol, že okresný súd zohľadnil aj odsúdenie súdom vo Francúzsku, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Súd sa v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom bližšie nevyjadril, prečo predmetné odsúdenie spĺňa podmienky ustanovenia § 7b ods. 2 Trestného zákona a či teda existuje zákonný dôvod, aby sa predmetné odsúdenie zohľadňovalo. Súd v rámci odôvodnenia sa vôbec otázkou podstaty predmetného odsúdenia nezaoberal, a preto mu nie je zrejmé, aké dôvody ho viedli k tomu, že dané odsúdenie pri
rozhodovaní zohľadnil. Môže iba špekulovať, že súd mohol konanie, za ktoré bol odsúdený, kvalifikačné priradiť pod ust. § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako trestný čin výtržníctva.
Obžalovaný taktiež namieta výrok o uloženom ochrannom opatrení, ktorým mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 1 Trestného zákona uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Napriek tomu, že sám priznal požívanie alkoholu, neboli naplnené zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, a preto takýto postup súdu považuje za nezákonný.
V záverečnej časti podaného odvolania navrhol, aby krajský súd v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/125/2019 zo dňa 10. 11. 2021 vo výroku o vine, treste a ochrannom opatrení a sám rozhodol podľa § 285 písm. a), b) resp. § 280 ods. 2 Trestného poriadku alebo v zmysle ust. § 322 ods. 1 Trestného poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný S. G. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, pričom upovedomenie o tomto procesnom úkone prevzal v zákonom predpísanej lehote (09.06.2022), pričom svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.
Obhajkyňa obžalovaného odvolaciemu súdu písomne oznámila, že na základe vzájomnej dohody s klientom - obžalovaným S. G., došlo k ukončeniu právneho zastupovania vo veci, a to dňom 14. 06. 2022.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a uložiť obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné, pričom odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Napriek odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé, ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného S. G. a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého stupňa postupoval podľa cit. ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade
totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ taktiež namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.
Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokové časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli v obidvoch bodoch napadnutého rozsudku naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal a odvolací súd ich akceptuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného tieto považuje odvolací súd za neopodstatnené, ktoré nemajú vplyv na posúdenie veci po skutkovej a ani právnej stránke veci.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd pripomína, že obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne využil svoje právo nevypovedať. Obžalovaný v prípravnom konaní po vznesení obvinenia vo veci vypovedal (zápisnica o jeho výpovedi na č. l. 42 až 46 zo dňa 13.8.2018), ktorá jeho výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 258 ods. 4 Tr. por.. Na úvod svojej výpovede v prípravnom konaní uviedol, že sa sám a dobrovoľne priznáva k obidvom skutkom, ktoré sú vedené proti jeho osobe, a to k obdobiu od 01. 01. 2018 do 08. 04. 2018, kedy posielal SMS správy a tiež ku skutku zo dňa 12. 04. 2018, kedy vulgárne nadával poškodenej I. S.. Tá je jeho bývalá družka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti od roku 2010, s ňou má aj maloletého syna S., ktorý má 8 rokov. Zo spoločnej domácnosti odišiel dňa 01. 01. 2017 z dôvodu nevery zo strany poškodenej. Tá plánovala život s niekým iným a chcela sa presťahovať, súdnou cestou sa dohodli, že syna bude mávať každý nepárny víkend. So synom chcel byť stále v kontakte, chodieval aj do zahraničia, preto komunikoval prostredníctvom telefónu a zo svojho čísla aj prostredníctvom aplikácie Viber posielal poškodenej nadávky v znení „kurva, piča, smradľavá štetka, špina, jebnutá, hlúpa“, a to z dôvodu, že bol vyprovokovaný z jej strany nekomunikovaním, prosil ju, aby mu dala syna k telefónu, a nakoniec sa nahneval a tak vybuchol, čo ľutuje. V tom čase, keď jej posielal správy, bol vo Francúzsku, a keď mal čas, tak chcel počuť syna, s poškodenou sa nevedel nijako skontaktovať nemal z jej strany žiadnu odozvu, a to ho nahnevalo, avšak nechcel jej nijako ublížiť. K druhému skutku okrem iného uviedol, že dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00 h skutočne volal poškodenej, v ten deň mu predtým volal syn S., povedal mu, že sa menia plány, že ku nemu nepríde. Synovi povedal, že pôjde robiť na loď, a keď sa vráti, asi pôjde do väzenia, čo asi nemal robiť, ale bol veľmi sklamaný z toho, že syn ku nemu nepríde, a potom mu telefón zobrala poškodená a to ho vyprovokovalo, reagoval skratovo a povedal jej doslova „ty kurva vyjebaná, prídem a zabijem ťa, zastrelím, počuješ teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím ťa“. Tie slová poškodenej povedal v hneve, nemyslel, to tak, bol nahnevaný, že zase neuvidí syna, a povedal jej to len raz. Určite jej nechcel nijako ublížiť, nemyslel to tak, nie je vlastníkom žiadnej zbrane a nemá ani zbrojný preukaz.
Z uvedeného je zistiteľné, že obžalovaný sa skutkovým okolnostiam doznáva, pričom na svoju obhajobu uvádza, že bol vyprovokovaný poškodenou a nemyslel to tak.
Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou svedkyne poškodenej I. S., ktorá vo svojich výpovediach popísala udalosti uvedené v skutkových vetách a jednak s mobilnými správami, ktoré obžalovaný zasielal poškodenej a z nich sú zistiteľné vulgarizmy k osobe poškodenej, ktorých fotokópie sú súčasťou spisového materiálu.
Poškodená I. S. vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že od obžalovaného potom čo sa rozišli jej denne chodili SMS najprv o tom, že ako mu chýbajú, keďže ona na ne neodpovedala, potom chodili SMS s vulgarizmami, aj typu ako si ublíži, a že mu nechce dovoliť komunikovať so synom. Denno-denne to bolo aj 100 SMS správ. Raz večer jej písal, že ju vidí, čo robí, tak sa už naozaj bála, aj sa pozerala z okna, či tam niekde nebol. Dňa 9. 4. 2019 dostala od neho poslednú SMS, ktorá bola hnusná. Ku skutku pod bodom 2/ uviedla, čo sa týka toho telefonátu, vtedy volal s Matejom, oni mali telefón zásadne vždy na reproduktor, aby počuli, o čom sa bavia, a už keď reagoval zle, tak si telefón zobrala ona a povedala
mu, že sa so synom nemôže takto rozprávať, na čo jej povedal, že ju zastrelí a že je to jeho osud. Ten telefonát si aj nahrávala a nahrávky dala polícii, (k tomu odvolací súd poznamenáva, že táto skutočnosť, je zistiteľná z prepisu audio nahrávky na č. l. 57 a samotná audio nahrávka je založená na č. l. 58). V tejto súvislosti aj uviedla, že sa obžalovaného bojí. Správy ju obmedzovali tak, že jej neustále svietil a vibroval telefón, niektoré správy ani nečítala a mazala, čo sa týka krátkych správ, tam videla nadávky, správy ju obťažovali v dennom živote aj psychicky. Správanie obžalovaného voči jej osobe ju ponižovalo. Tieto skutočnosti poškodená potvrdila aj v trestných oznámeniach, pričom tento dôkaz bol na hlavnom pojednávaní vykonaný prečítaním podľa § 269 Tr. por.
Vykonaným dokazovaním na súde prvého stupňa bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutky bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku sa stali, tak ako sú uvedené v skutkových vetách napadnutého rozsudku a že ich spáchal obžalovaný, preto sa odvolací súd nestotožnil s obhajobou obžalovaného ku skutkovým okolnostiam, ktorú považuje za účelovú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikácii pod bodom 1/ rozsudku, obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Tohto trestného činu sa dopustí, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli, na chránenej osobe (blízkej osobe). Blízkou osobou sa na účely trestných činov nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523360'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523360a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523127'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti ( §127 ods. 5 Tr. zák.). Toto ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred dlhodobým prenasledovaním. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Konanie vymedzené v tomto ustanovení je možné označiť ako zlovoľné, úmyselné a syste- matické prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje jej bezpečnosť. Za vytrvalý kontakt prostriedkami elektronickej komunikácie sa pritom považu- je hlavne opakované zasielanie napr. nevyžiadaných správ (s vulgárnym alebo agresívnym ob- sahom). Pod pojmom dlhodobo treba rozumieť prinajmenšom niekoľko vynútených kontak- tov alebo pokusov o ne. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je „dlhodobo“ považované, ako opa- kujúceho sa, spravidla systematické a sústavné konania páchateľa. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa § 15 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ písm. a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom [priamy úmysel], alebo písm. b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený [nepriamy úmysel].
Obžalovaný namieta nesplnenie zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. z pohľadu závažnosti, dlhodobosti konania a spôsobilosti vzbudiť dôvodnú obavu predpokladanú v tomto ustanovení, tak odvolací súd k tomu uvádza, že skutková veta uvedená v rozsudku okresného súdu zodpovedá danej právnej kvalifikácii a zahŕňa jednak skutočnosť, že išlo o cielené, nechcené ataky zasahujúce do súkromia poškodenej. V danom prípade bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný opakovane - sústavne obťažoval poškodenú elektronickými správami, s vulgárnym obsahom, a to niekoľkokrát denne v období od 01. 01. 2018 do 21. 03. 2018, teda po dobu takmer troch mesiacoch, pričom táto skutočnosť potom napĺňa zákonný znak dlhodobosti. Konanie obžalovaného malo takú intenzitu z ktorej možno jednoznačne vyvodiť záver, že podstatným spôsobom zhoršil kvalitu života poškodenej, čo potvrdila aj poškodená, keď uviedla, že ju to obťažovalo v dennom živote aj psychicky a ponižovalo ju to. Obžalovaný v danom prípade konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Za tohto stavu potom okresný súd postupoval zákonne, keď konanie obžalovaného po právnej stránke v bode 1/ rozsudku kvalifikoval, ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že ho kontaktoval prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.
K bodu 2/ rozsudku odvolací súd uvádza, že trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe (osobe blízkej). Toto ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Nevyžaduje sa, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný, postačujúce je, keď páchateľ vyhrážku poškodenému adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený o vyhrážke dozvie (napr. listom, telefonicky, elektronickou správou, prostredníctvom ďalšej osoby a pod.). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa § 15 písm. a) alebo písm. b) Tr. zák..
Aj v bode 2/ rozsudku bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vyhrážal poškodenej I. Manťovej svojej bývalej partnerke, keď jeho konanie po obťažujúcich a urážajúcich SMS správach zasielaných z jeho strany poškodenej, vyvrcholilo dňa 12. 04. 2018 v čase okolo 21.00 h, kedy jej prostredníctvom telefonického hovoru uviedol „ty si kurva vyjebaná, prídem a zabijem ťa, zastrelím, počuješ, teba zastrelím, toto je môj osud, prídem a zastrelím ťa“, pričom obsah tohto rozhovoru a vyhrážka sú takej intenzity, ktoré dôvodne vzbudili u poškodenej obavu o svoj život. Aj v tomto prípade obžalovaný konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b) Tr. zák.). Okresný súd aj v tomto bode rozsudku postupoval zákonne, keď konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval, ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.
Za daného stavu veci, sú skutkové a právne námietky obžalovaného irelevantné nemajúce vplyv na závery odvolacieho súdu. Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.
Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní peňažného trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení § 34, § 38 ods. 4 a § 51 ods. 2 Trestného zákona, čo malo za následok, že uložený trest je neprimerane mierny, preto výrok o uloženom treste odňatia slobody zrušil a rozhodol o treste sám.
V súvislosti s ukladaním trestu, k osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti sa dopustil 5 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zistiteľné, že doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, pričom v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vo Francúzku, Trestným súdom v Avignone, rozhodnutím zo dňa 12.02.2018, sp. zn. 1816601686, právoplatným 05.03.2018, za sexuálny exhibicionizmus, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu bez určenia dĺžky skúšobnej doby. Pokiaľ ide o dĺžku skúšobnej doby, odvolací súd zistil rozpor medzi záznamom v registri trestov, kde je uvedená skúšobná doba na päť rokov a v samotnom rozhodnutí súdu, ktoré je súčasťou spisového materiálu, kde dĺžka skúšobnej doby nie je určená, preto v tomto smere odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil v prospech obžalovaného. V súvislosti s týmto odsúdením odvolací súd pripomína, že podľa § 7b ods. 2 Tr. zák., právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa nášho Trestného zákona by sa konanie po právnej stránke posudzovalo ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. písm. e). Podľa tohto ustanovenia sa tohto trestného činu dopustí, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Keďže konanie obžalovaného je trestné aj podľa nášho právneho poriadku, preto súd túto skutočnosť zohľadnil pri ukladaní trestu.
Pokiaľ ide o uloženie trestu krajský súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu. Pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný S. G. spáchal dva úmyselné trestné činy, preto mu odvolací súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a v takom prípade mu súd uloží úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V prípade obžalovaného S. G. druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 360 ods. 2 Tr. zák. umožňujúci obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., pričom u neho vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., pretože spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený (cit. rozhodnutím Francúzskeho súdu). Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby, obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 16 mesiacov až 3 roky. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere šestnástich mesiacov. Odvolací súd sa nestotožnil, s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil, keďže boli splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je to vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák.
Odvolací súd ďalej na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmaval výrok, ktorým okresný súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Odvolací súd nezistil pochybenie v tomto výroku, pretože znaleckým posudkom bola u obžalovaného zistená závislosť od viacerých návykových látok (alkohol, pervitín, marihuana), pričom sa jedná o rozvinutú závislosť. Opojenie návykovými látkami u neho zvýšilo impulzivitu jeho správania. Znalec obžalovanému navrhol uložiť protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Odvolací súd na základe znaleckého posudku, dospel k záveru, že námietky obžalovaného sú neopodstatnené, pretože jeho závislosť na návykových látkach mala deliberujúce účinky pri páchaní trestnej činnosti. Odvolací súd teda nezistil pochybenie vo výroku, ktorým okresný súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď výrok o vine a ochrannom opatrení odvolaním napadnutom rozsudku, týmto rozhodnutím zostal nezmenený.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.