Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/34/2017

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného sporločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava proti žalovaným: neb. 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 11.02.2020, naposledy bytom Q. XXXXX/XB, R., 2. Mgr. G. E., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXXX/XX R., o určenie neexistencie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2017 domáhal určenia, že byt č. XX - XX nachádzajúci sa na XX. posch. v dome na Q. Z.. Č.. X/B H. R. nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bezplatného bývania a užívania v prospech žalovaného v 1. rade, ktorého vklad bolo povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 14.10.2014 pod H. XXXXX/XX.

2. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2022 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že napadnuté vecné bremeno, zriadené v prospech žalovaného v 1. rade, bolo medzičasom vymazané z katastra nehnuteľnosti ako aj z dôvodu úmrtia žalovaného v 1. rade. Žalobca žiadal konanie zastaviť a trovy konania nepriznať žiadnej zo strán.

3. Podľa (ďalej ako „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Súd konštatuje, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie zastavil, pričom súhlas žalovaných nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný.

7. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa článku 4 ods. 1 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

10. Podľa článku 4 ods. 1 , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít

11. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení . Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

12. V danom prípade sa právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 26.05.2017 domáhal určenia, že byt č. XX - XX nachádzajúci sa na XX. posch. v dome na Q. Z.. Č.. X/B v R. nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bezplatného bývania a užívania v prospech žalovaného v 1. rade, ktorého vklad bolo povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 14.10.2014 pod V XXXXX/XX.

13. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ako aj skutkových okolností daného konania. Ustanovenie C.s.p modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením , sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v danom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoju žalobu späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť žalovanému trovy konania (napr. NS SR, sp. zn. ), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. ). Predpokladom pre právny záver súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovanými) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaní splnia (žalobou tvrdenú) povinnosť, uznajú tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolajú tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením). Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaní konajú v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdia existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením.

14. V danom prípade je však nesporné, že napadnuté vecné bremeno, zriadené v prospech žalovaného v 1. rade, bolo medzičasom vymazané z katastra nehnuteľnosti a po podaní žaloby nastala rozhodná právna skutočnosť a to smrť žalovaného v 1. rade. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, keďže odpadol predmet sporu. Za tohto stavu vyhodnotenie zavinenia na zastavení konania na strane žalovaných by bolo v rozpore s princípmi spravodlivosti. Podľa názoru súdu za tohto stavu nemožno ani žalobcovi pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Bolo by v rozpore s princípmi logiky i princípom hospodárnosti konania, aby žalobca po odpadnutí predmetu sporu v dôsledku zániku napadnutého vecného bremena zotrval na podanej žalobe. Súd sa domnieva, že

vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť zastaviť konanie, pričom nebolo možné konštatovať zavinenie ani jednej zo strán, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.