Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/115/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: Ing. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX W., právne zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/150/2013-43 zo dňa 14.10.2014, takto

rozhodol:

Návrh žalovaného na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/150/2013-43 zo dňa 14.10.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 131 ods. 1, 2, 3, 4, 5, Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ"), § 132 ods. 1, 2 OBZ, okresný súd žalobu zamietol. Z predloženého rozhodnutia pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 15.04.2013 okresný súd zistil, že napadnutým rozhodnutím došlo okrem zmien spoločenskej zmluvy k zvýšeniu základného imania spoločnosti o nový peňažný vklad vo výške 200.000,- Eur, pričom preberateľom záväzku na nový peňažný vklad je doterajší jediný spoločník Ing. E. R., ktorého celkový vklad do základného imania spoločnosti dosiahne výšku rovnajúcu sa výške základného imania. Predmetným rozhodnutím tiež došlo k zmene sídla spoločnosti, ktorej aktuálna adresa znie: Žitná 5, 010 01 Žilina. Rozhodnutie spoločníka zo dňa 15.04.2013, ktoré sa viaže k zvýšeniu základného imania spoločnosti a ktoré žalobca pripojil spolu s podanou žalobou do obsahu spisového materiálu, neobsahuje úradne osvedčený podpis spoločníka. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. Sro položka č. 3519/L okresný súd zistil, že pod sp.zn. 1Re 476/2013 je vedený návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, na základe ktorého došlo k zmene údajov sídla obchodnej spoločnosti, výšky vkladu a rozsahu splatenia tohto vkladu spoločníkom Ing. E. R. a súčasne k zmene výšky základného imania spoločnosti, na základe rozhodnutia jediného spoločníka Ing. E. R., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 15.04.2013, ktorého forma zodpovedá obsahu listiny predloženej žalobcom spolu s podanou žalobou, teda bez úradného osvedčenia pravosti podpisu jediného spoločníka na jeho rozhodnutí zo dňa 19.04.2013. Na základe návrhu na zápis zmien do obchodného registra (sp. zn. 1Re 476/2013 zo dňa 23.04.2013) Okresný súd Žilina vykonal zápis navrhovaných údajov dňa 30.04.2013.

3. Na pojednávaní dňa 23.09.2014 žalovaný predložil okresnému súdu kópiu rozhodnutia spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 15.4.2013, ktorá obsahuje osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 13.11.2013, vykonané notárom JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, W.. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka obsahuje taxatívny výpočet osôb oprávnených podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Novela Obchodného zákonníka zákonom č. 500/2001 Z.z. rozšírila okruh aktívne vecne legitimovaných osôb, t.j. osôb oprávnených podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj o bývalého spoločníka, avšak za predpokladu, že napadnuté uznesenie sa priamo týka práv a oprávnených záujmov týchto osôb. Teda iné osoby, ako osoby vymedzené v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, sa nemôžu úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom. V zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spoločník môže domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, avšak za predpokladu, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť jeho práva ako spoločníka. Pasívne vecne legitimovanou osobou je spoločnosť, a teda žaloba musí smerovať proti tejto osobe. Na rozdiel od ostatných určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 80 písm. c) OSP, pri ktorých je procesnou podmienkou úspešnosti žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v prípade určovacej žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka sa existencia naliehavého právneho záujmu zákonom predpokladá, a preto tento netreba osobitne v konaní preukazovať. Žalobca je povinný preukázať iba skutočnosť, že ako bývalého spoločníka sa ho napadnuté rozhodnutie týka a obmedzuje jeho práva. K podaniu žaloby môže dôjsť len v kogentne stanovenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty a ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Začiatok zákonom stanovenej lehoty je stanovený objektívne od prijatia uznesenia valného zhromaždenia a v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolené, začiatok lehoty sa posudzuje objektívne, t.j. odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. To znamená, že nie je relevantné, kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň, kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. V prípade, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia jediný spoločník.

4. K námietke žalovaného, že z povahy rozhodovania jediného spoločníka žalovaného s pôsobnosťou valného zhromaždenia je zo systematiky Obchodného zákonníka vylúčená možnosť napadnúť jeho rozhodnutie návrhom na určenie neplatnosti tohto rozhodnutia, okresný súd poznamenal, že s prezentovaným výkladom žalovaného sa okresný súd nestotožnil. Výkon pôsobnosti valného zhromaždenia v jednoosobovej spoločnosti jediným spoločníkom nevylučuje aplikáciu § 131 Obchodného zákonníka, čo nepriamo vyplýva aj z okruhu aktívne legitimovaných osôb na podanie takejto žaloby (§ 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, obdobne Oľga Ovečková a kolektív: komentár 1, vydavateľstvo právnickej literatúry Iura Edition, spol. s.r.o., rok 2005, strana 452). Vylúčenie možnosti preskúmať platnosť rozhodnutia jediného spoločníka by viedlo k neopodstatnenej a zjavne nedôvodnej odlišnosti prístupov k spôsobu rozhodovania valného zhromaždenia a možnosti jeho prieskumu. Rozhodnutia valného zhromaždenia alebo rozhodnutia spoločníka s pôsobnosťou valného zhromaždenia sa týkajú základných podmienok existencie a fungovania spoločnosti, a preto majú dopad nielen na vnútorné pomery spoločnosti, ale tiež navonok. Teda aj v rámci delegovanej právomoci v prípade jedoosobovej spoločnosti platia pre možnosť posúdenia platnosti rozhodovania rovnaké pravidlá.

5. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní okresný súd v záujme zabezpečenia prístupu žalobcu k spravodlivosti prijal kladné stanovisko k oprávnenosti žalobcu domáhať sa žalobou určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka, hoci účasť žalobcu prevodom obchodného podielu v spoločnosti žalovaného zanikla, nakoľko žalobca tvrdeniami, ktoré sú obsahom žaloby, podporenými dôkazne, preukázal, že trvá jeho právny záujem na požadovanom určení, ktoré môže mať dopad na jeho pomery založené vzťahom žalobcu k spoločnosti, teda s prihliadnutím na to, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o určení, že žalobca je spoločníkom žalovaného. Teda výška vkladu spoločníkov, ktorá určuje mieru ich účasti v spoločnosti, ovplyvňuje postavenie spoločníkov a v prípade úspešnosti žaloby žalobcu o určenie, že je spoločníkom žalovaného, má napadnuté rozhodnutie žalovaného dopad na právne postavenie žalobcu v rovine súhrnu jeho práv a povinností a im zodpovedajúcej účasti na spoločnosti, keď kvalitatívna stránka obchodného podielu vyjadruje právne postavenie spoločníka vo vnútri spoločnosti a jeho kvantitatívna stránka predstavuje výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti.

6. K namietanému nedodržaniu zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty okresný súd poznamenal, že zákonná úprava viaže začiatok lehoty na objektívnu skutočnosť, ktorou je prijatie uznesenia valného zhromaždenia, príp. uskutočnenia rozhodnutia jediného spoločníka, pričom v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolené, začiatok lehoty sa posudzuje takisto objektívne, t. j. odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Z takto formulovanej úpravy objektívne stanovenej lehoty je možné dovodiť, že v prípade namietanej neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka je možné začiatok plynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty viazať na objektívnu skutočnosť, ktorou je deň, kedy sa oprávnená osoba mohla o rozhodnutí dozvedieť, t.j. na deň, kedy došlo k zápisu žalovaným navrhovaných údajov na základe rozhodnutia jediného spoločníka do obchodného registra, v posudzovanom prípade dňa 30.04.2013. Stanovisko okresného súdu vychádzalo z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz, nezávisle od subjektívnych okolností. Objektívne žalobca mohol vykonať svoje právo momentom zverejnenia zapisovaných údajov v obchodnom registri, t.j. od 30.04.2013. Koniec zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty pripadá na dátum 30.07.2013 a pokiaľ žalobca podal predmetnú žalobu na Okresnom súde Žilina dňa 23.07.2013, tak okresný súd konštatoval včasnosť podanej žaloby.

7. Pokiaľ jedným z dôvodov neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka bolo namietané zneužitie práv spoločníka zo strany väčšiny, tak okresný súd konštatoval, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia bol Ing. E. R. jediným spoločníkom žalobcu, a preto nemohlo v danom prípade dôjsť k poškodeniu práv zo strany menšiny spoločníkov. Tento záver okresného súdu nemení ani skutočnosť prebiehajúceho konania pred Okresným súdom Žilina vo veci sp.zn. 10Cb 8/2013, v rámci ktorého sa žalobca domáhal určenia, že je spoločníkom žalovaného s poukazom na simulovaný právny úkon, ktorým došlo k prevodu jeho obchodného podielu na ostávajúceho spoločníka Ing. E. R.. Zásadne je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že v prípade aj existujúcej účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného pri pomere hlasov týchto spoločníkov, by žalobca výsledok rozhodovania valného zhromaždenia nemohol ovplyvniť. Štruktúru právomocí v pomere 1:2 potvrdil žalobca v samotnej žalobe. Teda ani výrazné oslabenie postavenia jedného zo spoločníkov pri väčšinovom rozhodovaní v spoločnosti nemožno bez ďalšieho posudzovať ako zneužitie práva väčšiny na ujmu práv menšinového spoločníka. Napriek tomu, že žalobca konanie jediného spoločníka označil za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, bližšie nešpecifikoval poškodenie záujmov menšinového spoločníka.

8. Rozhodnutie valného zhromaždenia, resp. jediného spoločníka s pôsobnosťou valného zhromaždenia je považované za platné, pokiaľ súd nevysloví jeho neplatnosť. Rozhodovacou praxou je ustálené, že rozhodnutie (uznesenie) valného zhromaždenia (ďalej len „VZ") nemá povahu právneho úkonu, ale povahu inej právnej skutočnosti, nakoľko valné zhromaždenie ako „najvyšší orgán spoločnosti je miestom tvorby vôle, ktorú navonok prejavuje štatutárny orgán (obdobne rozhodnutie NS ČR spis. zn. 1 Odon 88/97, 1 Odon 88/97, rozhodnutie NS SR 4 Obdo 22/98). Teda na rozhodnutia valného zhromaždenia a v príp. jednoosobovej spoločnosti na rozhodnutie jediného spoločníka s pôsobnosťou VZ nemožno aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce podmienky platnosti právnych úkonov. Z uvedeného vyplýva, že nedostatok zákonom stanovenej požiadavky na formu právneho úkonu nemožno automaticky spájať s absolútnou neplatnosťou tohto úkonu. Neplatnosť súd v prípade napadnutých rozhodnutí určuje na základe návrhu zákonom vymedzeného okruhu osôb, podaného v prekluzívne stanovenej lehote, čo nasvedčuje povahe relatívnej neplatnosti. Teda predmetom konania je posúdenie platnosti sui generis." Pre možnosť vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, resp. neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pre rozpor tohto rozhodnutia so zákonom, treba v každom jednotlivom prípade skúmať, či došlo k porušeniu právnych predpisov a súčasne závažnosť právnych následkov tohto porušenia, pričom ich miera je daná spôsobom, akým došlo k porušeniu právneho predpisu, spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo stanov, s prihliadnutím na osobu, ktorej sa porušenie dotýka a postavenie tejto osoby pri zohľadnení možnosti uplatnenia jej práv a taktiež z pohľadu právneho následku tohto rozhodnutia voči tretím osobám. Valné zhromaždenie spoločnosti je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa spoločníci podieľajú na riadení spoločnosti a prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ďalšiu existenciu a chod spoločnosti. Do výkonu tejto právomoci je súd oprávnený zasiahnuť len za súčasného splnenia podmienok vyplývajúcich zo zákona a zo zákonom stanovených dôvodov. Zásah súdu je vylúčený v prípade, ak by vyslovením neplatnosti došlo k podstatnému zásahu do práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. Podstatným zásahom treba rozumieť ujmu na právach tretej osoby, v dôsledku ktorej by tieto práva boli podstatným spôsobom porušené. V prípade zápisu zvýšenia základného imania obchodnej spoločnosti má tento zápis konštitutívne účinky, čo znamená, že priamo so zápisom zmeny

údajov do obchodného registra vznikajú, menia sa a zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú predpokladané zákonom. Pre posúdenie napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka je relevantné nielen to, aké závažné právne následky malo porušenie zákona či stanov spoločnosti v právnej sfére konkrétneho žalobcu, ale tiež následky, ktoré malo toto porušenie vo vzťahu k ostatným osobám, ktorých sa týka. Okresný súd prihliadal k miere intenzity porušenia práv, pričom za podstatnú a zásadnú mieru porušení považoval takú intenzitu vo vzťahu k rozhodnutiu jediného spoločníka, ktorá je spôsobilá zásadným spôsobom ovplyvniť práva a povinnosti dotknutých osôb.

9. S účinnosťou od 01. januára 2002 zákon stanovil požiadavku písomnej formy pre všetky rozhodnutia jediného spoločníka, ktoré prijíma pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a novelou účinnou od 01.02.2013 zákon sprísnil požiadavky na písomnú formu právneho úkonu požiadavkou úradne osvedčeného podpisu spoločníka. Pokiaľ za daného skutkového stavu žalobca namietol nedodržanie zákonom stanovenej formy napadnutého rozhodnutia pre absentujúcu legalizáciu podpisu jediného spoločníka k okamihu predloženia návrhu registrovému súdu, tak okresný súd konštatoval, že napriek zistenému porušeniu zákona, toto porušenie nedosahuje takú intenzitu, ktorej dôsledkom je zásadná zmena postavenia žalobcu. Účelom sprísnenej formy právneho úkonu jediného spoločníka je práve ochrana tohto subjektu a legalizácia osoby, ktorá rozhodnutia závažnej povahy prijíma, aby sa tak eliminoval možný zásah do výkonu týchto práv, a preto nedodržanie požiadavky formy právneho úkonu stanovenej zákonom, nemá priamy dopad na postavenie žalobcu a nemôže byť prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa - zrušenia napadnutého rozhodnutia treťou osobou. Pokiaľ Ing. R. ako jediný spoločník žalovaného uznal pred súdom pravosť svojho podpisu a potvrdil, že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím jediného spoločníka, nedodržanie zákonom prepísanej formy rozhodnutia k okamihu predloženia návrhu zápisu zmien v obchodnom registri, nemá za následok podstatné porušenie práv žalobcu, a preto nemôže byť dôvodom určenia neplatnosti napadnutého rozhodnutia. Spoločník Ing. R. potvrdil, že rozhodnutie určenia neplatnosti ktorého sa žalobca v konaní domáha, učinil ako jediný spoločník žalovaného a potvrdil pravosť svojho podpisu na napadnutom rozhodnutí. V čase rozhodovania okresného súdu žalovaný predložil kópiu rozhodnutia s úradne overeným podpisom. A hoci k legalizácii tohto podpisu došlo preukázateľne až po začatí súdneho konania, uvedená okolnosť nemá vplyv na prijatý záver okresného súdu.

10. Napriek primeranej aplikovateľnosti zásady dobrých mravov a poctivého obchodného styku pri posudzovaní platnosti napadnutého rozhodnutia, ktorej porušenie žalobca označil ako jeden z dôvodov neplatnosti rozhodnutia, okresný súd poznamenal, že žalobca tento dôvod neplatnosti namietol vo väzbe na porušenie svojich práv ako menšinového spoločníka. Na dôvodoch neplatnosti právneho úkonu - simulovaného prevodu obchodného podielu žalobcu na ostávajúceho spoločníka - žalovaného Ing. E. R., tak ako tieto špecifikoval žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb 8/2013, sa podieľal svojim konaním aj žalobca, pokiaľ s vedomím, „že k prevodu obchodného podielu dochádza za odplatu, v zmluve o prevode obchodného podielu túto dojednal ako bezodplatnú zmluvu. Za takýchto okolností nemožno pri súčasnom porušení povinnosti navrhovateľa správať sa dostatočne prevenčne tak, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka), zároveň namietať porušenie zásady dobrých mravov a poctivého obchodného styku pri vykonávaní práv jediným spoločníkom odporcu Ing. E. R., ak tento spoločník ako aktuálne jediný spoločník odporcu vykonáva svoje oprávnenia v rozsahu danom mu zákonom a zriaďovacou listinou. Rozhodovaním tohto spoločníka v medziach ust. § 132 Obchodného zákonníka nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práv menšinových spoločníkov práve s ohľadom na povahu jednoosobovej obchodnej spoločnosti. Predstieraným bezodplatným prevodom obchodného podielu konanie odporcu navrhovateľ umožnil. Ak navrhovateľ aktuálne žalobou uplatňuje právo na určenie svojej účasti v spoločnosti odporcu, nie je opodstatnené a legitímne namietať porušenie zásady dobrých mravov a výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak sám navrhovateľ svojim postupom konanie jediného spoločníka umožnil. Súd nie je oprávnený svojim rozhodovaním, ktoré by prekračovalo medze zákona, zasahovať do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti, paralyzovať jej činnosť, príp. obmedzovať výkon jej podnikateľskej činnosti určením neplatnosti napadnutého rozhodnutia, čím by poskytoval navrhovateľovi vyššiu mieru ochrany ako mu prináleží podľa zákona, a to v neprospech druhého účastníka konania a tretích osôb (ostatného spoločníka odporcu) a samotného odporcu, ktorý navýšenie základného imania spoločnosti odôvodňoval potrebou naplnenia podmienok pre výkon špecifickej podnikateľskej činnosti v rámci poskytovania dopravných služieb." Okresný súd dospel k záveru, že aj pri nedodržaní zákonom stanovenej formy napadnutého rozhodnutia jediného spoločníka, s prihliadnutím na mieru závažnosti tohto porušenia a zistené následky v právnej sfére žalobcu a tretích

osôb, preto posúdil podanú žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 OSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP"). Okresný súd v odôvodnení rozsudku na jednej strane konštatoval, že preukázal, že trvá jeho právny záujem na požadovanom určení, ktoré môže mať dopad na jeho pomery založené vzťahom k spoločnosti a je v konaní povinný preukázať iba skutočnosť, že ako bývalého spoločníka sa ho napadnuté rozhodnutie týka a obmedzuje jeho práva, na strane druhej konštatoval, že v danom prípade nemohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobcu. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že „v súčasnosti prebieha konanie na Okresnom súde Žilina vo veci sp.zn.: 10Cb/8/2013, v ktorom sa Navrhovateľ domáha určenia, že je spoločníkom odporcu. Navrhovateľ sa v súčasnosti ako bývalý spoločník domáha v tomto konaní ochrany svojich práv ako spoločníka odporcu, pretože má za to, že v dôsledku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.09.2011 jeho účasť v spoločnosti aj naďalej trvá." Neprihliadol na fakt, že z povahy § 131 Obchodného zákonníka vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva a nevyžaduje sa aj reálne obmedzenie práva. Vychádzajúc z uvedeného sa preto nemohol stotožniť s okresným súdom, že prijatím rozhodnutia jediného spoločníka, ktorým došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti po podaní žaloby o určenie účasti v spoločnosti, neboli a ani nemohli byť obmedzené práva žalobcu. Mal za to, že predmetné konanie malo byť prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Žilina, sp.zn. 10Cb/8/2013, predmetom ktorého je určenie účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného. Otázku trvania účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného považoval za prejudiciálnu otázku, s ktorou sa okresný súd v tomto konaní mal riadne vysporiadať. „Od posúdenia otázky trvania účasti Navrhovateľa ako spoločníka odporcu závisí rozhodnutie, či rozhodnutím jediného spoločníka mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo porušeniu práva Navrhovateľa ako menšinového spoločníka alebo nie a či rozhodnutie jediného spoločníka možno považovať za platné. V prípade, ak bude vyslovená absolútna neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, Navrhovateľ sa s účinkami ex tunc (k 21.09.2011) stane spoločníkom Odporcu, a preto nie je možné, aby bolo na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 15.04.2013 rozhodnuté o zmene sídla spoločnosti, o zvýšení základného imania spoločnosti a o zmene spoločenskej zmluvy, keďže takéto rozhodnutie mohlo v tom čase spadať výlučne do pôsobnosti valného zhromaždenia." Keďže sa okresný súd v danom konaní žiadnym spôsobom nezaoberal touto rozhodujúcou otázkou, zaťažil konanie tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prípade neskoršieho úspechu žalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina, sp.zn. 10Cb/8/2013 (po právoplatnom skončení tohto konania), by bola v dôsledku postupu okresného súdu žalobcovi „odňatá možnosť využitia jeho prednostného práva na prevzatie záväzku na nový vklad pri zvyšovaní základného imania spoločnosti v dovtedajšom pomere." „V konečnom dôsledku by uvedený postup mal dopad aj na Navrhovateľov nárok na podiel na zisku, kedy by sa zisk v dôsledku ponechania rozhodnutia jediného spoločníka v platnosti, delil v pomere zodpovedajúcom splatenému vkladu spoločníka k splateným vkladom ostatných spoločníkov."

12. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté po doručení žaloby o určenie účasti spoločníka v spoločnosti, o ktorej sa „v súčasnosti vedie konanie pred Okresným súdom Žilina, spis. zn. 10Cb/8/2013." Tým, že v súčasnosti jediný spoločník prijal po podaní žaloby o určenie účasti spoločníka v spoločnosti rozhodnutie, ktorým prevzal sám záväzok k novému vkladu na celom zvýšenom základnom imaní, porušil prednostné právo žalobcu na prevzatie záväzku k novému vkladu. Konanie jediného spoločníka možno považovať za šikanózny výkon práva voči žalobcovi, ktorému by nemala byť priznaná právna ochrana. „Odporca si je vedomý skutočnosti, že by v dôsledku dovtedajšej štruktúry obchodných podielov v spoločnosti v pomere 1:2 rozhodnutie o zvýšení základného imania nemohol ovplyvniť, avšak táto skutočnosť nič nemení na tom, že pokiaľ jeho účasť na spoločnosti v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu trvá, tak bez ohľadu na veľkosť jeho obchodného podielu bolo konaním druhého spoločníka porušené jeho právo vystúpiť na valnom zhromaždení, navrhovať program valného zhromaždenia, predkladať návrhy uznesení a právo hlasovať na valnom zhromaždení". Žalobca nemá žiadne výhrady voči zvýšeniu základného imania, ak je to potrebné pre realizáciu podnikateľského zámeru žalovaného, pokiaľ ale okresný súd vysloví, že jeho účasť na spoločnosti naďalej trvá, požaduje, aby mu ako spoločníkovi bola ponechaná možnosť udržať si rovnaké postavenie v spoločnosti, aké mu

prislúchalo doteraz. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru. Odvolateľ považoval neprerušenie konania za tzv. inú vadu konania, o ktorú svoje odvolanie opiera. V prípade poukazovania na možnosť prerušenia konania, treba mať na zreteli predovšetkým tú skutočnosť, že žalobca nikdy nenavrhol konanie prerušiť, pričom bol v konaní zastúpený právnym zástupcom a okresný súd ho o takejto možnosti poučovať nemusel. Žalobca len ako účelovú obranu chce využiť inštitút prerušenia konania v odvolacom konaní. To, že žalobca sám prerušenie konania nenavrhoval, svedčilo podľa žalovaného o tom, že sám takúto potrebu nemal. Je nesporné, že jediný spoločník žalovaného - E. R. bol oprávnený v súlade s § 132 Obchodného zákonníka prijať rozhodnutie s pôsobnosťou valného zhromaždenia. „Pokiaľ by aj žalobca bol býval spoločníkom, rovnaké rozhodnutie by prijalo aj valné zhromaždenie, pretože žalobca by nedisponoval dostatočným počtom hlasov, ktoré by mohli takéto rozhodnutie zvrátiť." „Navyše návrh žalobcu na určenie jeho účasti v spoločnosti a určenie výšky nominálnej hodnoty jeho obchodného podielu je podľa nášho názoru nedôvodný, a žalobca nemôže na preukázanie tejto skutočnosti uniesť dôkazné bremeno. Nestotožňujeme sa ani s tvrdením žalobcu, že by rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 15.04.2013 malo byť neplatné, pretože by malo trpieť formálno-právnou vadou - absentovanie úradného osvedčenia pravosti podpisu jediného spoločníka." Listinné vyhotovenie rozhodnutia spoločníka nachádzajúce sa v držaní žalovaného disponuje s osvedčením úradného podpisu pravosti podpisu jediného spoločníka. Zákon nestanovuje, že absencia úradného osvedčenia na listine nachádzajúcej sa v zbierke listín by mala zakladať neplatnosť takéhoto rozhodnutia. Pokiaľ žalobca tvrdí na str. 5 žaloby, že „sa domnieva, že rozhodnutie jediného spoločníka je v hrubom rozpore so zásadou ochrany menšinových spoločníkov", tak v skutočnosti zostáva len pri jeho domnienkach. Žiadne z uznesení prijaté dňa 15.04.2013 sa nedotýkalo žiadneho menšinového spoločníka, „pretože žalovaný žiadneho menšinového spoločníka nemá, pokiaľ by žalovaný aj menšinového spoločníka mal, prijaté rozhodnutie by nemalo na jeho postavenie žiaden vplyv."

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že by napadnuté rozhodnutie spoločníka zo dňa 15.04.2013 malo byť v rozpore s dobrými mravmi, hoci nemožno namietať nič proti teoretickému výkladu obsahového pojmu dobré mravy, ako žalobca vo svojej žalobe uvádza. „Druhý spoločník spoločnosti E. R. nemohol napadnutým uznesením získať akékoľvek výhodnejšie postavenie, pretože žiadne doterajšie prerozdelenie neexistuje. Mám za to, že žalobca na určení neplatnosti valného zhromaždenia nepreukazuje naliehavý právny záujem." Podľa žalovaného žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívnej 3-mesačnej lehoty. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že k porušeniu právnych predpisov rozhodnutím jediného spoločníka nedošlo. Je nesporné podľa žalovaného, že nedošlo k podstatnému zásahu do práva žalobcu. Žalobu je možné podať proti uzneseniu valného zhromaždenia, nie proti rozhodnutiu jediného spoločníka. „Pokiaľ by sme mali akceptovať právny názor, že žalobu je možné podať aj proti rozhodnutiu jediného spoločníka, tak táto žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, a preto súd na ňu nemal prihliadať. Právna úprava viaže začiatok lehoty na objektívnu skutočnosť, ktorou je prijatie uznesenia valného zhromaždenia (rozhodnutia jediného spoločníka), pričom v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. V tomto prípade je nesporné, že rozhodnutie jediného spoločníka bolo vykonané v súlade so zákonom, nebola porušená žiadna podmienka či zákonné ustanovenie, ktoré by mohli mať za následok, že takéto rozhodnutie nebolo riadne vykonané, resp. riadne zvolané. Preto nie je možné začiatok lehoty posunúť na termín, kedy sa navrhovateľ o tomto rozhodnutí dozvedel. Výklad súdu v odôvodnení na str. 8 rozsudku je neakceptovateľný, a takýto právny názor nemá oporu v zákone a ani v ustálenej súdnej praxi. Potom je nesporné, že žaloba bola podaná oneskorene, nárok podlieha preklúzií a súd mal žalobu zamietnuť aj z tohto dôvodu." Navrhol, aby krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok.

15. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení (č.l. 115 a nasl. spisu) uviedol, že so závermi okresného súdu sa nestotožnil a nestotožnil sa ani s tvrdeniami žalovaného v jeho vyjadrení. „Tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.11.2015, sp. zn.: 14Cob/341/2014, v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.: 10Cb/8/2013 a následne v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn.: 13Cob/209/2015, bola predmetom prejudiciálna otázka, ktorej význam v tomto konaní

pre rozhodnutie nemožno vylúčiť. Krajský súd sa tak stotožnil s našim tvrdením, že okresný súd mal konanie prerušiť pre predbežnú otázku, a to i bez toho, či Žalobca mal takéto prerušenie navrhnúť, nakoľko z dikcie vtedy platného OSP (§ 109 ods.2 písm. c) povinnosť na takýto návrh nevyplývala a keďže v oboch konaniach rozhodoval ten istý súd (a ten istý sudca), takýto postup mal zvoliť ex offo." Bez vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky nebolo možné v tomto konaní pred okresným súdom ďalej pokračovať bez toho, aby bolo o prejudiciálnej otázke právoplatne rozhodnuté. Jej vyriešenie má úzky vzťah so zákonným rozhodnutím v tomto konaní. Žalobca uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 10Cb/8/2013 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti (žalovaného), z ktorého dôvodu nemohol iný spoločník ako jediný spoločník vykonávať riadne a platne pôsobnosť valného zhromaždenia a pristúpiť k zmenám v spoločenskej zmluve. Žalobca nikdy neprestal byť spoločníkom, preto je zjavné, že nemohlo byť riadne zvolané valné zhromaždenie, keďže „do dnešného dňa" mu nebolo doručené oznámenie o jeho konaní, a tak nemôže byť uznesenie valného zhromaždenia platné. Dané konania vzájomne úzko súvisia, preto okresný súd v tomto konaní sp.zn. 10Cb/150/2013 nemohol pokračovať bez toho, aby bolo právoplatne ukončené konanie, kde sa riešila otázka účasti žalobcu v spoločnosti. Prvostupňový súd tak mal ex offo pristúpiť k prerušeniu konania. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobca nikdy neprestal byť spoločníkom spoločnosti - žalovaného a jeho účasť stále trvá, nemohlo dôjsť k zmenám v spoločnosti rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Keďže jediný spoločník vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia, čo potvrdzuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení a zakotvuje to priamo , napriek tvrdeniu žalovaného, ktorým sa pokúša vyvrátiť túto skutočnosť a poukázať na to, že žalobou v takomto konaní možno napadnúť len uznesenie valného zhromaždenia a nie rozhodnutie jediného spoločníka, tak že takéto tvrdenie je len jeho obranou a nevychádza z dikcie Obchodného zákonníka ani súdnej praxe. Ak žalovaný tvrdil, že žaloba bola podaná oneskorene, po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty, pričom toto svoje tvrdenie sa snažil preukázať dátumom prijatia rozhodnutia jediného spoločníka, tak žalobca sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorým konštatoval dodržanie, resp. splnenie prekluzívnej lehoty, a preto žaloba bola podaná včas. Keďže žalobca nikdy nestratil účasť v spoločnosti a nebol o konaní valného zhromaždenia ani upovedomený, „je možné uvažovať, že lehota mu ani nezačala plynúť, keďže valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané v zmysle ust. § 129 a zároveň jeho priebeh sa tak dostal do rozporu so znením Obchodného zákonníka." Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty sa viaže na objektívnu skutočnosť, ktorou je, ako správne vyhodnotil okresný súd v odôvodnení rozsudku, deň, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o rozhodnutí, t.j. deň, kedy došlo k zápisu údajov na základe rozhodnutia jediného spoločníka do obchodného registra, nakoľko napriek tomu, že žalobca bol v tom čase spoločníkom spoločnosti - žalovaného, ďalší spoločník jeho postavenie spoločníka odignoroval a o zmene v spoločnosti rozhodol sám. Z tohto dôvodu sa žalobca mohol o tejto zmene dozvedieť jedine zo zápisu v príslušnom obchodnom registri. Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorého určenia neplatnosti sa žalobca domáha, zasahuje do práv žalobcu, ktorému ako menšinovému spoločníkovi bolo odňaté právo na ovplyvnenie priebehu valného zhromaždenia, tiež prípadnú diskusiu a možnosť ovplyvniť, prípadne podieľať sa na tak významných zmenách v spoločnosti, ktoré napadnutým rozhodnutím jediného spoločníka boli spôsobené. Ak vo svojom vyjadrení žalovaný poukazoval na to, že aj keby žalobca bol spoločníkom, rozhodnutie valného zhromaždenia by neovplyvnil vzhľadom na jeho počet hlasov, tak takéto stanovisko len podporuje tvrdenie, že zo strany žalovaného, resp. ďalšieho spoločníka, sa jednalo o úmyselné ignorovanie žalobcu ako jedného zo spoločníkov spoločnosti, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo spoločníka zúčastniť sa na rokovaní valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti a právo podieľať sa na riadení spoločnosti a na kontrole jej činnosti (§ 122 ods. 1 . „Zároveň takéto vyjadrenie Žalovaného je dôkazom zneužitia práva väčšinového spoločníka v neprospech menšinového. Takéto konanie znevažujúcim spôsobom, ignoranciou účasti Žalobcu v spoločnosti, znevýhodňuje Žalobcu, pritom takéto konanie výslovne zakazuje (§ 56a . Ide teda nielen o rozpor s dobrými mravmi a etickými pravidlami správania sa medzi spoločníkmi spoločnosti, ale zároveň ide aj o rozpor so samotným zákonom, resp. zákon takéto konanie výslovne zakazuje, aby tým bolo chránené postavenie toho zo spoločníkov, ktorý je ním dotknutý."

16. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že postavenie žalobcu ako spoločníka i keď menšinového, má pre neho značný význam, a to nielen vo vzťahu k jeho právam vyplývajúcim z postavenia spoločníka, ale tiež vo vzťahu k povinnostiam spoločníka. Preto, aj keby žalobca nemohol ovplyvniť rozhodnutie valného zhromaždenia, so zmenou výšky základného imania súvisí aj zmena výšky obchodných podielov a tiež podiel na zisku spoločnosti. Je preto zrejmé, podľa žalobcu, že jeho účasť v súvislosti so zmenami v spoločnosti je pre neho podstatná, nakoľko aj ako menšinový vlastník má isté práva,

ktoré mu umožňujú využiť príslušný zákonný postup v prípade, ak so zmenami v spoločnosti nesúhlasí. Ani postavenie žalobcu ako menšinového spoločníka nedáva väčšinovému spoločníkovi právo, aby toto svoje výhodnejšie postavenie zneužíval na úkor práv žalobcu. Zneužitie postavenia väčšinového spoluvlastníka malo za následok, že okrem zmien navrhnutých v rozhodnutí jediného spoločníka pri výkone valného zhromaždenia, o určenie neplatnosti ktorého bola podaná žaloba v tomto konaní, malo za následok, že napriek tomu, že predmetné konanie nie je právoplatne ukončené a žalobca nikdy nestratil postavenie spoločníka, došlo k ďalším zmenám v spoločnosti, a to k zmene v osobe konateľov, k prevodom obchodného podielu a k zmene spoločníkov. „Vzhľadom na právoplatne ukončené konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn.: 10Cb/8/2013, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 13Cob/209/2015 a skutočnosť, že predmetné konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.: 10Cb/150/2013 nie je právoplatne ukončené, sú síce tieto ďalšie zmeny neplatné, ale potvrdzujú ďalšie zneužitie práva väčšinového spoločníka."

17. Žalobca ďalej uviedol, že nemôže sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu v tom smere, že pri svojom rozhodnutí prihliadal i na dobrú vieru tretích osôb v zápis zverejnených údajov, nakoľko táto dobrá viera súvisí s plnením spoločností, ale nemá za následok konvalidovanie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia je daný priamo zo zákona, vyplýva z § 131 Obchodného zákonníka, a preto tento nie je nevyhnutné osobitne preukazovať. Rozhodnutie „jediného spoločníka pri výkone valného zhromaždenia je nielen neplatné z dôvodu, že nebolo riadne zvolané valné zhromaždenie a bolo vykonané bez účasti Žalobcu, napriek tomu, že nikdy nestratil postavenie spoločníka, je neplatné aj z hľadiska absencie zákonom vyžadovanej náležitosti, t.j. bolo vyhotovené bez osvedčenia podpisu spoločníka, ktorý ho prijal. Takýto nedostatok zápisu v obchodnom registri nemožno odstrániť až v priebehu súdneho konania tým, že osoba pred súdom uzná podpis za svoj, pretože sa jedná o skutočnosť, ktorú už v tom čase platný (§ 132 ods.1) vyžadoval, aby bola splnená ešte pred zápisom do obchodného registra. Aj keď príslušný pracovník pri zápise zmeny údajov túto skutočnosť prehliadol, má význam a spôsobuje následky v tom zmysle, že došlo k nesprávnemu zápisu a tento stav je potrebné odstrániť." Vzhľadom na výsledky dokazovania pred súdom prvého stupňa a v nadväznosti na právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb 8/2013, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/209/2015, bolo podľa žalobcu nevyvrátiteľné, že žalobca je spoločníkom žalovaného, a preto nemohlo platne dôjsť k akémukoľvek rozhodnutiu bez jeho účasti, resp. pri ignorovaní jeho účasti ako spoločníka. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok prvostupňového súdu č.k. 10Cb/150/2013-43 zo dňa 14.10.2014 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. Na základe výzvy Krajského súdu v Žiline z 9.11.2016 doručenej 25.11.2016, podal žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 11.8.2016, v ktorom uviedol, že sa nestotožnil so žiadnym z tvrdení žalobcu a preto ho okresný súd nemohol považovať za nesporné. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.7.2013 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutí č. 1/2013-, 2/2013-, 3/2013- jediného spoločníka zo dňa 15.4.2013 pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je bývalým spoločníkom žalovaného, na Okresnom súde v Žiline sa v konaní 10Cb/8/2013 koná o určenie účasti žalobcu v spoločnosti žalovaného a určenie výšky jeho obchodného podielu. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 10Cb/150/2013-43 zo dňa 14.10.2014, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Žalobca vo svojom vyjadrení na jednej strane konštatuje, že mal produkovať návrhy, avšak ich neprodukoval, a preto mal podľa neho okresný súd konať ex offo. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nemôže prenášať zodpovednosť za jeho konanie či nekonanie na súd. Navyše vyjadrenie žalobcu z 11.8.2016 bolo podané za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, na základe ktorého „platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti." „Dôvod na prerušenie konania daný nie je". „Je pravdou, že rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb 8/2013-197 zo dňa 30.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/209/2015-280 zo dňa 18.05.2016 je právoplatný, ale ja, žalovaný, som proti rozsudku podal dňa 08.08.2016 DOVOLANIE aj s návrhom na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti. Pokiaľ by teda mal teda existovať dôvod na prerušenie konanie tvrdený žalobcom, tak je daný aj dôvod na prerušenie konania vyvolaný podaným dovolaním a navrhujem konanie do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o mojom dovolaní proti rozsudku".

19. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo určené, že je spoločníkom žalovaného, avšak tento rozsudok je podľa žalovaného zmätočný, lebo nebolo určené

na „podiel, ktorého spoločníka sa žalobca spoločníkom stať mal a preto nemôže a priori tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie valného zhromaždenia by nemalo byť platné. Na prijatie rozhodnutia je zákonom a spoločenskou zmluvou stanovená potrebná väčšina, ktorá aj v prípade určeného podielu žalobcu bola daná." Pokiaľ by aj žalobca bol býval spoločníkom, rovnaké rozhodnutie by prijalo aj valné zhromaždenie, pretože žalobca by nedisponoval dostatočným počtom hlasov, ktoré by mohli takéto rozhodnutie zvrátiť. Nakoľko však v čase konania valného zhromaždenia spoločníkom nebol, nemohol mu konateľ posielať pozvánku na konania valného zhromaždenia. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že by rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 15.04.2013 malo byť neplatné, pretože by malo trpieť formálno-právnou vadou - absentovanie úradného osvedčenia pravosti podpisu jediného spoločníka. Listinné vyhotovenie rozhodnutia spoločníka nachádzajúce sa v držaní žalovaného disponuje s osvedčením úradného podpisu pravosti podpisu jediného spoločníka. Zákon nestanovuje, že absencia úradného osvedčenia na listine nachádzajúcej sa v zbierke listín by mala zakladať neplatnosť takéhoto rozhodnutia. „Pokiaľ žalobca tvrdí na str. 5 žaloby, že „sa domnieva, že rozhodnutie jediného spoločníka je v hrubom rozpore so zásadou ochrany menšinových spoločníkov", tak v skutočnosti zostáva len pri jeho domnienkach." Žiadne z uznesení prijaté dňa 15.04.2013 sa nedotýkalo žiadneho menšinového „spoločníka, pretože žalovaný žiadneho menšinového spoločníka nemá resp. 15.4.2013 nemal. Pokiaľ by žalovaný aj menšinového spoločníka mal, prijaté rozhodnutie by nemalo na jeho postavenie žiaden vplyv. Nestotožňujeme sa ani s tvrdením žalovaného, že by napadnuté rozhodnutie spoločníka zo dňa 15.04.2013 malo byť v rozpore s dobrými mravmi, hoci nemožno namietať nič proti teoretickému výkladu obsahového pojmu dobré mravy, ako žalobca vo svojej žalobe uvádza. V obchodnom styku sa namiesto „dobrých mravov" ustálili iné inštitúty, ktorých obsahový význam je iný." Druhý spoločník spoločnosti E. R. nemohol napadnutým uznesením získať akékoľvek výhodnejšie postavenie, pretože žiadne doterajšie prerozdelenie neexistuje. Žalobca na určení neplatnosti valného zhromaždenia nepreukazuje naliehavý právny záujem. Poukázal na „§ 137 CSM Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa vo svojom vyjadrení s novou právnou úpravou nevysporiadal." Poukázal na § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a zvýraznil, že na úspešné podanie žaloby musí byť kumulatívne splnených niekoľko podmienok: žalobu musí podať spoločník (bývalý spoločník, ak sa ho uznesenie týka) napadnuté rozhodnutie/uznesenie musí byť v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, žaloba musí byť podaná do 3 mesiacov od prijatia uznesenia alebo do 3 mesiacov kedy sa oprávnený mohol o uznesení dozvedieť, ak nebolo riadne zvolané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov musí obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Žiadna z náležitostí § 131 ods. l naplnená nebola, žalobca, ako bývalý spoločník nepreukázal, že by sa ho uznesenie malo týkať a ako žalobca nepreukázal, že by toto rozhodnutie žalovaného malo byť v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a s ktorými konkrétnymi ustanoveniami a ani nepreukázal, že by ho porušenie zákona, stanov alebo spoločenskej zmluvy mohlo napadnutým uznesením obmedziť, žaloba nebola podaná do 3 mesiacov od prijatia uznesenia. Právna úprava viaže začiatok lehoty na objektívnu skutočnosť, ktorou je prijatie uznesenia valného zhromaždenia (rozhodnutia jediného spoločníka), pričom v prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. V tomto prípade je nesporné, že rozhodnutie jediného spoločníka bolo vykonané v súlade so zákonom, nebola porušená žiadna podmienka či zákonné ustanovenie, ktoré by mohli mať za následok, že takéto rozhodnutie nebolo riadne vykonané, resp. riadne zvolané. Preto nie je možné začiatok lehoty posunúť na termín, kedy sa žalobca o tomto rozhodnutí dozvedel. „V tomto prípade sa nestotožňujem so záverom súdu 1.inštancie v odôvodnení na str. 8 rozsudku, pretože tento právny názor nemá oporu v zákone a ani v ustálenej súdnej praxi. Je nesporné, že žaloba bola podaná oneskorene, nárok podlieha preklúzií a súd mal žalobu zamietnuť aj z tohto dôvodu, navyše tiež zastávam právny názor, že žalobu je možné podať proti uzneseniu valného zhromaždenia, nie proti rozhodnutiu jediného spoločníka." V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom okresného súdu, že k porušeniu právnych predpisov rozhodnutím jediného spoločníka nedošlo. Je podľa žalovaného nesporné, že nedošlo k podstatnému zásahu do práva žalobcu. Podľa § 31 ods. 4 Obchodného zákonníka „Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere." V spoločnosti žalovaného došlo k ďalším zmenám, a to valným zhromaždením zo dňa 9.11.2015, ktoré sú zapísané v obchodnom registri od 3.12.2015. Žalobca proti rozhodnutiu spoločníka z 9.11.2015 žalobu o určenie neplatnosti nepodal. Rozhodnutie

o neplatnosti uznesení spoločníka zo dňa 15.4.2013 sa nemôže dotknúť práv nadobudnutých novými spoločníkmi na základe uznesení jediného spoločníka zo dňa 9.11.2015, ktoré boli jednak nadobudnuté v dobrej viere a proti ktorému uzneseniu už nie je možné o určenie ich neplatnosti žalobu podať. Navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že rozsudok „Okresného súdu Žilina č.j. 10Cb/150/2013-43 zo dňa 14.10.2014 sa potvrdzuje. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania I. stupňa v rozsahu 100%."

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 3 CSP.

21. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania zo dňa 28.10.2014 (č.l. 61 a nasl. spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 28.11.2016, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 30.11.2016, žalovaný poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/8/2013 zo dňa 30.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/209/2015-280 zo dňa 18.05.2016 je právoplatný a že proti nemu podal dňa 08.08.2016 dovolanie aj s návrhom na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti. Zároveň uviedol, že pokiaľ mal teda existovať dôvod na prerušenie konania tvrdený žalobcom, tak potom bol daný dôvod na prerušenie konania vyvolaný podaným dovolaním a navrhol odvolacie konanie do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o jeho dovolaní, prerušiť (rub č.l. 131 spisu). V súvislosti s týmto návrhom žalovaného krajský súd poukazuje na § 162 CSP, ktorý upravuje prerušenie konania. Z návrhu žalovaného je zrejmé, že dôvodom prerušenia konania má byť prebiehajúce dovolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v tomto štádiu konania nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného, že práve predmetné dovolacie konanie je dôvodom pre prerušenie konania. K týmto svojím záverom odvolací súd uvádza, že je potrebné dôsledne diferencovať rozdielnosť dôvodov pre prerušenie odvolacieho konania vo veci, ktorá bola vedená okresným súdom pod sp.zn. 10Cb/8/2013 (ďalej aj len „predmetné konanie"), keď prerušenie sa viazalo na konanie, ktoré nebolo právoplatne ukončené a prerušenie trvalo do štádia nadobudnutia právoplatnosti a situáciu, keď dôvodom na prerušenie odvolacieho konania má byť podané dovolanie, čo by mimoriadny opravný prostriedok v predmetnom konaní. Krajský súd mal za to, že relevantným dôvodom prerušenia konania v tomto prípade nemôže byť dovolanie, čo by mimoriadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline, č.k. 13Cob/209/2015-280 zo dňa 18.05.2016, ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. K momentu rozhodovania odvolacieho súdu nebolo zistené, že by bolo vyhovené návrhu žalovaného v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku na odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Odvolací súd v tomto smere akcentuje v rovine týchto svojich záverov, že mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, nemá suspenzívne účinky, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto nemohol konštatovať v rovine návrhu žalovaného na prerušenie konanie, že podanie dovolania je dostatočný dôvod na prerušenia konania. V tejto súvislosti len primerane a podporne krajský súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 286/2011-21 zo dňa 16. júna 2011 ktorý vyslovil, že: ,,Dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v § 107 až 111 OSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný prostriedok (mutatis mutandis I. ÚS 3/00)". V neposlednom rade potom odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 57/2011 zo dňa 05.05.2011, v zmysle ktorého prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP závisí od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Ak súd konanie podľa uvedeného zákonného ustanovenia nepreruší, neodníme účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP. Krajský súd v rovine týchto svojich záverov poukazuje na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, ktorý už v niekoľkých predchádzajúcich svojich rozhodnutiach vyslovil, že

vyvolané dovolacie konanie nie je dôvodom pre prerušenie konania. V danom štádiu odvolací súd nezistil existenciu dôvodov na (fakultatívne) prerušenie konania vedeného pod sp.zn. 14Cob/115/2016 z vyššie uvedených dôvodov, preto konanie neprerušil.

23. K samotnému priebehu konania po rozhodnutí súdom prvej inštancie konania odvolací súd uvádza, že uznesením č.k. 14Cob/341/2014-83 zo dňa 12.11.2015 rozhodol tak, že „prerušuje odvolacie konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb/8/2013". Vec bola vrátená okresnému súdu a okresný súd predložil odvolaciemu súdu vec opäť v zmysle úradného záznamu na č.l. 88 spisu, v ktorom uviedol, že „...V právnej veci vedenej na OS Žilina pod sp.zn. 10Cb 150/2013 odpadol dôvod na prerušenie konania, nakoľko konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 10Cb 8/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/209/2015-280 z 18.05.2016". Zároveň bol doručený návrh na pokračovanie v konaní od žalobcu. Vec po odpadnutí prekážky, ktorá bola dôvodom prerušenia, bola predložená Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu predkladacou správou zo dňa 23.08.2016 na konanie o odvolaní žalobcu dňa 25.8.2016.

24. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku napadnutého odvolaním, ktoré odvolanie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní bolo uvedené, že sa podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) OSP, ktorý bol účinný k momentu podania odvolania. V rámci podaného odvolania žalobca poukazoval na konanie Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cb/8/2013, ktorého predmetom bolo určenie účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného. Otázku trvania účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného, považoval za prejudiciálnu otázku, s ktorou sa mal okresný súd v napadnutom rozsudku riadne vysporiadať, pretože od posúdenia otázky trvania účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného závisí rozhodnutie, či rozhodnutím jediného spoločníka mohlo dôjsť k obmedzeniu porušenia práva žalobcu ako menšinového spoločníka. V súvislosti s takto formulovanou odvolacou argumentáciou žalobcu poukazuje krajský súd na dôvody rozhodnutia okresného súdu v rozsudku č.k. 10Cb/8/2013-197 zo dňa 30.01.2015 (vo fotokópii na č.l. 91 a nasl. spisu) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/209/2015 zo dňa 18.05.2016, ktorý sa nachádza vo fotokópii na č.l. 100 a nasl. spisu v ktorom sa uvádza: „Krajský súd je toho názoru, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného v 1/ rade nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým určil, že žalobca je spoločníkom spoločnosti Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom T. Vansovej 5, Žilina, IČO: 36 007 323, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 3519/L a výška jeho obchodného podielu v spoločnosti zodpovedá výške jeho vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 16.596,55 Eur potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorým sa krajský súd stotožňuje".

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu neboli predmetom právoplatného rozhodnutia, potom nebol priestor pre iný postup krajského súdu, vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku, než ten, v zmysle ktorého napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Z predmetného rozhodnutia (ktoré bolo i dôvodom na prerušenie konania), teda vyplynuli skutočnosti, ktoré je potrebné súdom prvého stupňa prejednať vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že okresný súd v napadnutom rozsudku síce čiastočne a hypoteticky vyhodnocoval i prípadnú situáciu takého rozhodnutia, aká bolo predmetom rozhodnutia sp.zn. 13Cob/209/2015, teda rozsudku Krajského súdu v Žiline v spojení s rozsudkom okresného súdu č.k. 10Cb/8/2013-197 zo dňa 30.01.2015, avšak je potrebné, aby okresný súd tieto skutočnosti dôsledne a v celom rozsahu posúdil, s dôrazom na skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu ešte nebolo právoplatne rozhodnuté v tejto veci (č.k. 10Cb/8/2013-197 zo dňa 30.01.2015), a teda je potrebné, aby okresný súd všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z konania, ktoré je právoplatne skončené sp.zn. 10Cb/8/2013 vyhodnotil vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku a vo väzbe na obranu žalovaného.

26. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom krajský súd považuje za podstatné v tomto štádiu konania a na tomto mieste uviesť, že pokým nebudú skutočnosti, vyplývajúce z už právoplatne skončeného konania vedeného pod sp.zn. 10Cb/8/2013 posúdené vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku a obrane žalovaného súdom prvého stupňa, tak nebol vytvorený odvolacím súdom v odvolacom konaní priestor na vyjadrenie sa k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu.

27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie pri novom rozhodnutí bude okrem iného vyhodnocovať i skutočnosti, vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia okresného súdu sp.zn. 10Cb/8/2013 vo väzbe i na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/209/2015 zo dňa 18.05.2016 a i cez tieto skutočnosti bude vyhodnocovať uplatnený nárok žalobcu cez jeho argumentáciu použitú v priebehu celého prvostupňového konania, včítane celej použitej argumentácie v odvolacom konaní a tak isto argumentáciu žalovaného v priebehu celého konania, včítane tej v odvolacom konaní.

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.