Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zast. Martin Dohňanský, advokát s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Z., pôvodne podnikateľ s obchodným označením Z. (s ukončením podnikateľskej činnosti dňom 13.6.2020), zast. JUDr. Michal Petrík, advokát, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, IČO: 42083214, o zaplatenie 26.566,41 eur s prísl., o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -371 zo dňa 16.11.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -469 zo dňa 20.1.2022 a dopĺňacím rozsudkom č.k. -471 zo dňa 20.1.2022, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -371 zo dňa 16.11.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -469 zo dňa 20.1.2022 a dopĺňacím rozsudkom č.k. -471 zo dňa 20.1.2022 v tej odvolaním napadnutej časti, ktorou bolo žalobe vo veci samej v časti o zaplatenie 11.631,65 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.6.2010 do zaplatenia vyhovené (výrok I.), ako aj vo výroku o náhrade trov konania medzi sporovými stranami (výrok II.).

II. Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o náhrade trov štátu tak, že štátu, za ktorý koná Okresný súd Poprad proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov v rozsahu 56 % a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11.631,65 eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 23. 6. 2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiadna zo strán n e má p r á v o náhradu trov konania. III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna/lízingová zmluva zo dňa 22.9.2008 v zmysle ktorej žalovaný mal uhrádzať lízingové splátky vo výške 1.251,68 eur vždy do 5.-teho dňa v mesiaci s počtom 60. lízingových splátok. Súčasťou uvedenej zmluvy bol splátkový kalendár, preberací protokol a obchodné podmienky. Dňa 24.9.2009 žalobca odstúpil od zmluvy a žiadal o vrátenie motorového vozidla a dňa 30.4.2010 si uplatnil protokolom o finančnom vysporiadaní lízingovej zmluvy zaplatenie 26.566,41 eur. Žalovaný nesúhlasil s úhradou 26.566,41 eur z dôvodu neplatnosti odstúpenia od zmluvy, kde nebol uvedený

dôvod odstúpenia od zmluvy a z dôvodu poistnej udalosti - havárie motorového vozidla dňa 20.10.2009 a odobratia vozidla žalobcom dňa 4.12.2009 a odpredania vozidla tretej osobe dňa 27.4.2010 za cenu 20.781,- eur a uplatnenia si nárokov voči tretej osobe.

3. Rozhodnutím Okresného súdu Poprad zo dňa 27.4.2017 č. k. -195 súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.3.2018 č.k. -221 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V nasledujúcom konaní na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia , , , (ďalej len „“) a vec právne posúdil tak, že uznal žalobu za čiastočne dôvodnú a opodstatnenú. Súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatoval, že došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy č. 61950231, pričom žalovaný v čase dopravnej nehody dňa 22.10.2009 nemal uzavreté havarijné poistenie a trhová hodnota motorového vozidla BMW X6 pred poškodením ku dňu 20.10.2009 predstavovala 48.844,- eur s DPH. Hodnota motorového vozidla ku dňu 1.7.2019 podľa odborného vyjadrenia č. 79/2019 bola stanovená na 21.327,- eur a motorové vozidlo bolo predané za cenu 20.781,- eur v roku 2010. Súd sa vysporiadal s nárokom žalobcu po platnom odstúpení od zmluvy a dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie 11.236,64,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi splátkami, ktoré mal uhradiť a ktoré uhradil (60 x 1.251,68 = 75.100,80 eur; 12 x 1.251,68 = 15.020,16 eur; 75.108,- - 15.020,16 = 60.080,64 eur) a po odpočítaní hodnoty motorového vozidla pri odstúpení (60.080,64 - 48.844,- = 11.236,64 eur) a pri uplatnení si nákladov voči spoločnosti EVOL s.r.o., predstavuje oprávnený nárok žalobcu vo výške 11.631,65 eur (11.236,64 eur + 395,01 eur). Po odstúpení od zmluvy bol vlastníkom motorového vozidla žalobca a aké úkony učinil, aby nedošlo k znehodnoteniu alebo zníženiu hodnoty vozidla alebo k poškodeniu vozidla, bolo už v jeho oprávnení ako vlastníka. Žalobcovi vznikol nárok na splátky po odstúpení od zmluvy a skutočnosť, že žalobca nechal k dispozícii motorové vozidlo po odstúpení od zmluvy k ďalšiemu užívaniu žalovanému, pričom došlo k dopravnej nehode, neposúdil na ťarchu žalovaného. Po dopravnej nehode si žalobca mohol uplatniť svoje nároky voči osobe, ktorá spôsobila dopravnú nehodu a ktorá mala platne uzavreté povinné zmluvné poistenie. Súd preto považoval za oprávnený nárok žalobcu na sumu vo výške 11.236,64 eur po odrátaní trhovej hodnoty motorového vozidla a s nákladmi vo výške 395,01 eur. V prevyšujúcej časti súd nepovažoval nárok za preukázaný a opodstatnený, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca po platnom odstúpení od zmluvy mohol nakladať s motorovým vozidlom ako vlastník a včasným konaním nemuselo dôjsť k zníženiu hodnoty vozidla pri odpredaji a všetky nároky si mohol uplatniť ohľadne motorového vozidla nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj k osobe, ktorá spôsobila dopravnú nehodu. Aj keď nemal žalobca uzavreté havarijné poistenie ku dňu odstúpenia od zmluvy, nároky si mohol uplatniť žalobca len do platného odstúpenia od zmluvy. Nakoľko žalovaný neuhradil svoj nárok včas a riadne, dostal sa do omeškania, a tak vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania v zákonnej výške, ktorá predstavuje v zmysle 9 %, a nie uplatnenú výšku 10 %, a preto v prevyšujúcej časti ohľadne výšky úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Žalovaný nenamietal uplatnenú dobu úrokov z omeškania vzhľadom na účinnosť odstúpenia od zmluvy, a to dňa 22.9.2009, preto súd priznal úroky z omeškania odo dňa 23.6.2010 vo výške 9 % ročne z priznanej sumy.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa . Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. a II. rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd sa pri hodnotení dôkazov dopustil závažnej chyby pri výpočte nároku žalobcu, keď opomenul započítať v prospech žalovaného ním zaplatenú sumu 11.046,16 eur, a to prvú zvýšenú splátku zaplatenú vopred (tzv. akontácia), pozostávajúca zo sumy 9.282,49 eur a 1.763,67 eur (DPH), ktorú žalovaný zaplatil v deň uzavretia lízingovej zmluvy 22.9.2008 a to pri prevzatí motorového vozidla. Žalovaný nezaplatil iba sumu 12 x1.251,68 eur, t.j. 15.020,16 eur - lízingové splátky ako to uvádza súd v bode 18., ale aj 1. zvýšenú splátku vopred v sume 11.046,16 eur. Žalovaný tak celkom zaplatil žalobcovi sumu spolu 26.066,32 eur a táto suma mala byť zahrnutá do výpočtu súdu

v bode 18. rozsudku. Ak by žalovaný akontáciu žalobcovi neuhradil, zmluva by nevznikla a vozidlo by žalobca žalovanému neodovzdal. Žalobca nikdy ani netvrdil, že žalovaný akontáciu nezaplatil, navyše túto započítal v prospech žalovaného v protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 30.4.2010. Ďalším dôkazom, že žalovaný zaplatil prvú zvýšenú splátku zaplatenú vopred je faktúra. V ďalšom uviedol, že v konaní bolo zistené podľa odborného vyjadrenia č. 79/2019, že osobné motorové vozidlo malo ku dňu 20.10.2009 hodnotu 48.844,- eur, ktorú súd správne započítal v prospech žalovaného, pretože šlo o skutočnú trhovú hodnotu motorového vozidla ku dňu odstúpenia od zmluvy. Dopravnú nehodu spôsobila tretia osoba a žalobca si mohol uplatniť škodu vo vzťahu k vinníkovi podľa Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku II. rozsudku, pričom žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,22 %, pretože jeho úspech bol vo väčšom pomere ako úspech žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I. a II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.1.2021 uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zaplatil dňa 22.9.2008 akontáciu 11.046,16 eur, nespochybňuje. Uvedenú sumu zaplatil žalovaný predajcovi motorového vozidla, nie žalobcovi. Zmluva zo dňa 22.9.2008 nebola len leasingovou zmluvou, ale aj kúpnou zmluvou, zmluvnými stranami boli žalobca, žalovaný a predajca motorového vozidla. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, ktorý uvádza, že súd mal pri právnom posúdení veci a výpočte uvedenom v bode 18. rozsudku zohľadniť aj akontáciu, ktorú žalovaný uhradil ako časť z kúpnej ceny vozidla. Obstarávacia cena je cena predmetu leasingu, za ktorú ho nadobúda leasingová spoločnosť. Nájomca ju uhrádza formou zvýšenej splátky vopred a splátok počas trvania leasingu. Je to cena uvedená vo faktúre za predmet leasingu od predávajúceho. Žalobca spravidla nefinancuje celú obstarávaciu cenu vozidla, ale sumu, ktorá je rozdielom medzi obstarávacou cenou a uhradenou zvýšenou splátkou vopred (akontáciou) zo strany leasingového nájomcu. Nájomca akontáciu uhrádza priamo predávajúcemu a nie žalobcovi ako leasingovému prenajímateľovi. Zo splátkového kalendára vyplýva, že suma 75.100,80 eur predstavuje sumu všetkých leasingových splátok, teda celkovo 60 splátok počas 60 mesiacov splácania predmetu financovania, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť počas trvania leasingového vzťahu, a teda do tejto sumy nie je zahrnutá zvýšená splátka vopred. Vyjadrenie žalovaného ohľadom započítania prvej zvýšenej splátky tak nemôže obstáť, nakoľko súd pri svojom výpočte zohľadňoval celkovú sumu leasingových splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť počas trvania leasingového vzťahu v súvislosti so sumou splátok, ktoré žalovaný už žalobcovi uhradil. Zvýšenú splátku vopred nie je možné odpočítať od sumy 75.100,80 eur, keďže táto suma predstavuje výlučne sumu leasingových splátok, a teda naopak sumu zvýšenej splátky vopred by bolo možné len pripočítať k sume 75.100,80 eur a následne odpočítať zaplatené splátky spolu so zaplatenou akontáciou, výsledok by bol však totožný. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého zaplatenú akontáciu v sume 9.282,48 eur (bez DPH) označenú ako výška prvej zvýšenej splátky bez DPH započítal žalobca v prospech žalovaného v protokole o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 30.4.2010. Hoci protokol o finančnom vysporiadaní obsahuje informáciu o prvej zvýšenej splátke, táto nebola zahrnutá pri výpočte pohľadávky žalobcu a suma uvedená v danom protokole predstavuje len nesplatenú časť financovanej sumy. Žalobca v ďalšom uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak uviedol, že žalobca nechal vozidlo k dispozícii žalovanému po odstúpení od zmluvy k užívaniu. Žalobca vyzýval žalovaného k vydaniu predmetu leasingu výzvou na vrátenie predmetu leasingu zo dňa 24.9.2009, ktorú žalovaný prevzal dňa 28.9.2009. Odstúpením od zmluvy žalovaný stratil akýkoľvek titul k tomu, aby vozidlo ďalej užíval. Žalovaný odmietal odovzdať predmet leasingu a až v decembri 2009 bolo vozidlo prevzaté z opravovní vozidiel, nakoľko došlo ku škode na motorovom vozidle, ktorá nebola oznámená žalobcovi. Preto nemožno danú skutočnosť pripisovať na ťarchu žalobcovi, nakoľko žalovaný mal odo dňa prevzatia odstúpenia od zmluvy povinnosť zdržať sa akéhokoľvek ďalšieho užívania vozidla. Žalobca bol na uplatnenie si náhrady škody voči inej poisťovni oprávnený, nie povinný, a táto skutočnosť nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností leasingovej zmluvy. K náhrade trov konania uviedol, že s poukazom na pomer úspechu strán sporu sa žalobcovi javí nespravodlivé priznať žalovanému náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu o trovách konania považuje za súladné s ust. . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.3.2021 zopakoval tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní, pričom trval na tom, že v prospech žalovaného majú byť započítané všetky úhrady, ktoré vykonal žalobcovi, a nie iba tie, ktoré si vyberie žalobca, ktorý tvrdí, že má nárok na iba leasingové splátky ale úhradu prvej zvýšenej splátky ako súčasť zmluvy popiera.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.3.2021 uviedol, že žalovaný zavádza súd, ak tvrdí, že prvá zvýšená splátka bola uhradená v zmysle zmluvy žalobcovi, ktorý o tom vystavil potvrdenie a že predajca nebol zmluvnou stranou zmluvy. Žalovaný uhradil prvú zvýšenú splátku, tzv. akontáciu predajcovi, nie žalobcovi a predajca bol zmluvnou stranou. Žalovaný uhradil prvú zvýšenú splátku tzv. akontáciu predajcovi, nie žalobcovi a predajca bol zmluvnou stranou zmluvy. Žalovaným predložené potvrdenie o prijatí platby predávajúcim potvrdzuje doterajšie tvrdenia žalobcu. Z tohto potvrdenia vyplýva, že predávajúci potvrdzuje žalobcovi ako leasingovej spoločnosti, že prevzal od žalovaného akontáciu v sume 11.046,16 eur a súčasne uvádza, že pohľadávka na zaplatenie tejto časti kúpnej ceny bola vysporiadaná v plnej výške, pričom na potvrdenie daného vyhlásenia pripojil predávajúci v závere svoj podpis a pečiatku. Z potvrdenia vyplýva aj skutočnosť, že kúpnu cenu uhrádza leasingový nájomca predávajúcemu a zvyšok kúpnej ceny po zohľadnení zaplatenej akontácie rozpočíta leasingová spoločnosť do leasingových splátok.

10. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -462 zo dňa 14.10.2021 vrátil vec súdu prvej inštancie, okrem iného (oprava písomného vyhotovenia rozhodnutia v označení právneho zástupcu žalobcu, doručiť písomnosť splnomocnenému zástupcovi žalobcu a doručiť rovnopis odvolania a ďalších úkonov, ktoré v odvolacom konaní realizovala druhá sporová strana, prípadne zástupca štátu) aj na rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom o náhrade trov štátu.

11. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. -471 zo dňa 20.1.2022 priznal štátu náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 315,19 eur, ktoré žalobcovi uložil zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď mal za to, že žalobca dňa 10.1.2019 a dňa 20.3.2019 doručil súdu návrhy na doplnenie dokazovania vyžiadaním si odborného vyjadrenia od znaleckej organizácie v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel

- DEKRA Slovensko s.r.o., IČO: 31 324 797 s miestom výkonu činnosti Panónska cesta 47, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka. Na súdnom pojednávaní dňa 25.10.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Dňa 10.1.2019 žalobca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania súdu nedoručil. Skutkové zistenie súdu, že žalobca navrhol súdu vykonanie dokazovania vyžiadaním odborného vyjadrenia od znaleckej organizácie je nesprávne. Dokazovanie, na ktoré súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku poukazuje navrhol vykonať právny zástupca žalovaného, teda nie žalobca. Na súdnom pojednávaní dňa 25.10.2018 právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dôkaz, a to vyhotovenie odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku odborne spôsobilou osobou s tým, že označenie uvedeného dôkazu mal bližšie špecifikovať v lehote 15 dní. Súd odročil pojednávanie za účelom označenia dôkazov v súvislosti s vyžiadaním si odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku odborne spôsobilou osobou v zmysle , ktoré mal právny zástupca žalovaného písomne doručiť v lehote 15 dní a ktoré mal súčasne zaslať aj právnemu zástupcovi žalobcu. Právny zástupca žalovaného písomne zaslal súdu návrh na vykonanie dôkazu až dňa 10.1.2019 a 20.3.2019, teda po uplynutí súdom stanovenej lehoty. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že uznesením zo dňa 18.9.2019 zaviazal žalobcu na zloženie preddavku, ktorý žalobca nezložil. Súd prvej inštancie pochybil už pri vyhotovení uznesenia, ktorým zaviazal žalobcu zložiť preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol žalovaný. Keďže preddavok zložený nebol, mal súd postupovať v súlade s ust. a navrhnutý dôkaz nevykonať. Súd prvej inštancie tak konal v rozpore s uvedeným ustanovením. Navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zmenil tak, že štátu náhradu trov konania voči žalobcovi neprizná.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.4.2022 uviedol, že v spise nie je plnomocenstvo, ktoré by splnomocňovalo Mgr. Martina Dohňanského, ani plnomocenstvo oprávňujúce realizovať doručenie rozsudku vo veci pre substitučnú právnu zástupkyňu JUDr. Sadloňovú. K námietke týkajúcej sa odborného vyjadrenia žalovaný uviedol, že odborné vyjadrenie znaleckej organizácie SLOVDEKRA bolo riadne vykonané, žalobca do rozhodnutia súdu prvej inštancie toto nenamietal a zálohu na jeho vykonanie zložil práve žalovaný.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2022 uviedol, že spolu s odvolaním proti dopĺňaciemu rozsudku predložila substitučná právna zástupkyňa žalobcu súdu plnomocenstvá na zastupovanie, a to plnomocenstvo zo dňa 16.3.2021, ktoré žalobca udelil právnemu zástupcovi: Mgr. Martin Dohňanský, advokát s.r.o. a substitučné plnomocenstvo zo dňa 20.12.2021, ktoré udelil Mgr. Martin Dohňanský advokát s.r.o. Mgr. Jane Sadloňovej, advokátke. Zároveň predložil „Odvolanie a udelenie plnomocenstva“ zo dňa 21.8.2017, ktorým odvolal všetky plnomocenstvá udelené splnomocnencovi BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., a zároveň splnomocnil Mgr. Martina Dohňanského, advokáta. V ďalšom uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Uviedol, že odborné vyjadrenie bolo vykonané na návrh žalovaného, ktorý mal zaplatiť aj zálohu, preto nie je dôvodné, aby súd priznal štátu náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý tento dôkaz nenavrhoval.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa . Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. , a , . Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pre rozsah prieskumu bolo relevantným to, že výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním (viď ďalej bod 20 týchto dôvodov rozsudku).

16. Podľa , ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

17. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

18. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Žalobca v priebehu odvolacieho konania predložil „Odvolanie a udelenie plnomocenstva“ zo dňa 21.8.2017, ktorým odvolal všetky plnomocenstvá udelené splnomocnencovi BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o., a ktorým splnomocnil Mgr. Martina Dohňanského, advokáta, pričom predložil aj substitučné plnomocenstvo zo dňa 20.12.2021, ktorým splnomocnil Mgr. Janu Sadloňovú, advokátku. Uvedené malo vplyv na účinky doručovania súdnych písomností, na čo poukazoval odvolací súd vo svojom uznesení č.k. -462 zo dňa 14.10.2021.

20. Odvolací súd v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný aj odvolacími dôvodmi s tou výnimkou, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Po konštatovaní, že odvolanie podala strana v konaní, teda oprávnený subjekt ( ) a proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) a v zákonom určenej lehote ( ) preskúmal odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a II. a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vo výroku II. vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 11.631,65 eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 23.6.2010 do zaplatenia a vo výroku II. náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Žalobca ani žalovaný odvolaním nenapadli výrok III. rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, preto uvedený výrok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd nemal oprávnenie ani povinnosť preskúmať správnosť a zákonnosť predmetného výroku, ale bol ním pri rozhodovaní viazaný.

21. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Mal za to, že nesprávne vyhodnotil dôkazy, ak v prospech žalovaného nezapočítal sumu vo výške 11.046,16 eur, teda prvú zvýšenú splátku zaplatenú vopred, tzv. akontácia.

22. Čo sa týka odvolacej námietky nesprávne zisteného skutkového stavu, odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že zistenie skutkového stavu, ktorý zodpovedá stavu veci prejednávaného konkrétneho sporu je parciálnym podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej, avšak vzhľadom na princípy stanovené procesnými predpismi v sporovom konaní, tento závisí od procesnej aktivity sporových strán a ich unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu procesných návrhov sporových strán, žiadne ďalšie dôkazy ako tie, ktoré boli v konaní vykonané, strany sporu nenavrhli vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe uvedeného aj odvolací súd vychádzal z vykonaných dôkazov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav, ktorý z vykonaného dokazovania vyplynul.

23. V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, teda ich relevancie k zisťovaným skutočnostiam, z hľadiska zákonnosti ich získania a z hľadiska ich pravdivosti. Po individuálnom vyhodnotení dôkazov, súd následne hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, teda či si skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov vzájomne neodporujú. Na základe uvedeného, predmetná odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnych skutkových zisteniach je naplnená len za predpokladu, ak súd nesprávne vyhodnotí dôležitosť, zákonnosť alebo pravdivosti dôkazov, resp. ak pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti poruší pravidla formálnej logiky. O takúto situáciu v predmetnej veci nejde. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pri ustálení skutkového stavu (, ) súd prvej inštancie správne a zodpovedajúco zásadám formálnej logiky hodnotil vykonané dôkazy ( ).

24. Odvolací súd poukazuje (tak, ako to už uviedol v predchádzajúcom svojom rozhodnutí v tejto veci -221 z 27.3.2018), že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, nie je vzťahom zo spotrebiteľského úveru. Právna podstata lízingu nemá v SR špeciálne zakotvenie v konkrétnom právnom ustanovení, či už Občianskeho, alebo . Z judikatúry však vyplýva, že lízingová zmluva je zmluvou nepomenovanou (inominátnou). V konkrétnej situácii, keď sa uzatváral zmluvný vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, išlo o nepomenovanú zmluvu podľa , pričom nepochybne išlo o druh lízingu označený termínom lízing finančný, ktorého základnou funkciou je zaobstáravacia funkcia, a cieľom je spravidla konečný prevod vlastníctva k predmetu lízingu. Finančný lízing možno vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa lízingu (prenajímateľa), odovzdať príjemcovi lízingu (nájomcovi), na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu, zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním lízingu prostredníctvom lízingových splátok. Nájomca má obvykle právo na kúpu predmetu lízingu do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková, či zvyšková, pretože vyjadruje rozdiel medzi cenou predmetu lízingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstáravaním predmetu lízingu na začiatku, a celkovou výškou tej časti lízingových splátok, ktorými je nadobúdacia, či zaobstaracia cena predmetu lízingu splatená. V tejto súvislosti sa hovorí o zaobstáravacej funkcii finančného lízingu, ktorá ho kvalitatívne odlišuje od nájmu, u ktorého je primárnou funkciou užívacia. Nájomca nesie už od samotného začiatku lízingového vzťahu riziká (nebezpečenstvo škôd), v spojení s predmetom lízingu, ako aj náklady spojené s jeho užívaním (údržba, dane, poistenie). Lízing je označovaný za lízing finančný práve preto, že sa záväzky prenajímateľa obmedzujú na finančné služby (zaobstaranie veci, odovzdanie do užívania a jej predaj na konci lízingového vzťahu). Ak ide teda o zmluvu nepomenovanú, relevantným je to, ako tento špecifický súkromnoprávny inštitút práva a povinnosti jeho účastníkov v zmluve konkrétne upravil.

25. Odvolací súd ďalej poukazuje, že obsah medzi sporovými stranami uzavretej inominátnej zmluvy je významný aj pre ďalšie nároky, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy. Ak došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy tak, ako to bolo aj v tomto prípade, v dôsledku čoho sa nenaplní dohodnutý účel lízingovej zmluvy, nemá to vplyv na povinnosti nájomcu platiť spoločnosti dosiaľ nezaplatený zostatok zaobstáravacej ceny predmetu lízingu, splátky splatné do ukončenia zmluvy, a doposiaľ nezaplatené úroky.

26. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť to, čo je základom lízingového vzťahu. Lízingovej spoločnosti, hoci aj vlastníkovi predmetu lízingu, na rozdiel od nájomného vzťahu, nezáleží na

tom, či a do akej miery lízingoví nájomcovia zhodnocujú predmet lízingu. Rovnako tiež nemajú záujem na tom, aby sa vec, v ktorej sú po dobe trvania vzťahu, vlastníkom, vrátila do ich dispozície, ale ich cieľom spravidla je, aby po zaplatení všetkých lízingových splátok, prešiel predmet lízingu do vlastníctva lízingového nájomcu. Je to preto, že lízingová spoločnosť zaobstáravala predmet lízingu do svojho vlastníctva, nie s cieľom vyvíjať podnikateľskú činnosť jeho prevádzkovaním, ale z dôvodu uzatvárania lízingovej zmluvy v rámci poskytovania finančných služieb. Do dispozície lízingovej spoločnosti sa predmet lízingu dostane späť obvykle len vtedy, pokiaľ lízingovú zmluvu nedodrží nájomca tak, ako je to v predmetnej veci, keď dôvodom zrušenia zmluvy bolo neplatenie lízingových splátok. Vrátenie predmetu lízingu žalobcovi nebolo teda prospechom vlastníka. Predmet lízingovej zmluvy bol žalobcovi vrátený, v dôsledku čoho sa nenaplnil dohodnutý účel lízingovej zmluvy. Preto treba mať na zreteli aj tie povinnosti nájomcu, ktoré odstúpením od zmluvy nebolo možné na ujmu žalobcu splniť. Medzi takéto každopádne patrí aj nezaplatený zostatok zaobstáravacej ceny predmetu lízingu, pojatý do splátok splatných po ukončení zmluvy, a nezaplatené úroky po odstúpení od zmluvy. Z ekonomického hľadiska pritom zostatok zaobstáravacej ceny lízingu a úroky, predstavujú rovnakú čiastku, ktorá sa rovná súčtu zaobstáravacej ceny a úrokov zo zaobstáravacej ceny, ktorú lízingová spoločnosť musela znášať.

27. Ako vyplýva z Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel v bode 11. Predčasné ukončenie lízingovej zmluvy písm. d)Pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť da) všetky splatné splátky a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva, db) náhradu škody, pričom za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu, ako je zostávajúci dlh. Zo splátkového kalendára leasingovej zmluvy č. 61950231 (č.l. 5 spisu) v stĺpci 5 je zrejmé, že žalovaný mal v splátkach zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.262.444,60 Sk, t.j. 75.100,80 eur, pričom žalovaný zaplatil prvú zvýšenú splátku v sume 11.046,16 eur, teda spolu mal zaplatiť sumu vo výške 86.146,96 eur. Žalovaný však žalobcovi zaplatil len prvú zvýšenú splátku v sume 11.046,16 eur a 12 splátok vo výške 1.251,68 eur (t.j. 15.020,16 eur), spolu teda zaplatil 26.066,32 eur. Nesplatené splátky teda predstavujú sumu vo výške 60.080,64 eur. Všeobecná hodnota motorového vozidla pred dopravnou nehodou bola podľa spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o. 48.844,- eur. Po odčítaní sumy vo výške dlžných splátok a všeobecnej hodnoty motorového vozidla je výsledná suma 11.236,64 eur, ku ktorým je potrebné pripočítať náklady spoločnosti EVOL s.r.o. vo výške 395,01 eur, teda pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu vo výške 11.631,65 eur. Teda z uvedeného výpočtu je jasné, že súd prvej inštancie správne postupoval pri výpočte sumy, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, keďže aj v prípade výpočtu, pri ktorom prvá zvýšená splátka nie je zahrnutá v 60 splátkach, nemožno dospieť k inému výsledku, k akému dospel okresný súd. Uplatnené odvolacie dôvody sa nevenujú záverom o priznaných úrokoch z omeškania (viď už vyššie zdôraznená aplikácia ).

28. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak okresného súdu ako aj na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako potvrdiť rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 11.631,65 eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania od 23.6.2010 do zaplatenia a vo výroku II. o trovách konania, ktorým žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal, ako vecne správne rozhodnutie (, ). Pre rozhodnutie o náhrade trov konania medzi sporovými stranami mal súd prvej inštancie správne na zreteli procesný výsledok konania a s tým spojenú aplikáciu ustanovenia .

29. K odvolaniu voči dopĺňaciemu rozsudku odvolací súd uvádza, že uznesením č.k. -314 zo dňa 27.12.2019 súd priznal znaleckej organizácii DEKRA SLOVENSKO s.r.o. znalečné za podaný úkon znaleckej činnosti - Odborné vyjadrenie 79/2019 zo dňa 1.7.2019 spolu vo výške 315,19 eur. Zároveň dňa 27.12.2019 predseda Okresného súdu Poprad súhlasil s vyplatením sumy 315,19 eur z rozpočtových prostriedkov súdu.

30. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 31.7.2018 sp. zn. uviedol: „Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy .“

31. Nakoľko, ako uviedol Najvyšší súd SR v hore uvedenom uznesení, pre rozhodnutie o trovách štátu je relevantný výsledok konania, pričom úspech žalobcu v konaní predstavuje 44 % a úspech žalovaného 56 %, nesprávne súd prvej inštancie rozhodol, keď výhradne žalobcu zaviazal na úhradu trov štátu. Keďže odvolanie žalobcu je dôvodné, odvolací súd v zmysle ust. zmenil výrok o trovách štátu tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

32. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto mu súd nemohol priznať uplatňovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi pri postupe podľa v spojení s ustanovením vznikol voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, preto mu ho odvolací súd priznal v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením podľa .

33. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta a v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).