Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14S-21-2022.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Subarea
14S/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s. r. o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpený advokátom Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100307147/2022 zo dňa 15.2.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/21/2022.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.3.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.3.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100307147/2022 zo dňa 15.2.2022, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101893817/2021 zo dňa 7.10.2021, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 23.509,61 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2017.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil najmä tým, že Spoločnosť DlAGO SF s.r.o. pôsobí na trhu 23 rokov, v súčasnej dobe zamestnáva takmer 50 zamestnancov, čo znamená že v danom regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov. Od jej činnosti je závislých niekoľko desiatok ďalších spoločností v rámci Slovenskej republiky ako aj zahraničia v pozícii dodávateľov ako aj odberateľov. V prílohe predkladá žalobca súdu účtovnú závierku ku dňu 31.12.2021. Všetky záväzky voči Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam si spoločnosť vždy riadne a včas plnila a plní počas celej doby svojej existencie a nikdy sa nedostala do žiadneho omeškania, taktiež záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, nakoľko by daňová exekúcia poškodila dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, tiež ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti. Daňová exekúcia by dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a tiež by znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca sa účastní verejného obstarávania o čom svedčí Oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10.05.2021, zn.
26675/MST, v prílohe, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom, v prílohe predkladá žalobca Kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021. V neposlednom rade takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil žalobca doteraz. Prípadný výkon takéhoto rozhodnutia preukázateľne spôsobí žalobcovi nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca Finančnou správou Slovenskej republiky vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu podstatne sťažuje výkon podnikateľskej činnosti, nakoľko je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia z tohto dôvodu voči spoločnosti dôveru, kedy je dôvodné očakávať, že obchodní partneri odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v končenom dôsledku viedlo k likvidácii spoločností a nemožno ti zamestnávania vyššie uvedeného počtu osôb. Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu ktorá je predmetom tohto konania. Táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu k iným subjektom, zároveň poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo. Žalobca sa tiež nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Na základe všetkých týchto argumentov, je podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu tohto rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať), pritom odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení k žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po
zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).