Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoP-34-2022.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Subarea
17CoP/34/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: F., nar. XX.XX.XXXX., Q., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, Q. E., štátnej občianky SR, trvale bytom E., E. a otca, E., štátneho občana SR, trvale bytom E., E., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín so sídlom Bernolákova 2, Trenčín, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. apríla 2022, č.k. 32P/65/2020-144, v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. apríla 2022 č.k. 32P/65/2020-150, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výroku II. m e n í tak, že štátu náhradu trov konania v rozsahu 50 %, t.j. vo výške 407,04 eur, n e p r i z n á v a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením výrokom I. súd konanie zastavil. Výrokom II. matku detí Q. E. zaviazal povinnosťou nahradiť trovy konania štátu vo výške 407,04 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že prijímateľom tejto náhrady je Slovenská republika prostredníctvom Okresného súdu Trenčín so sídlom Piaristická 27, Trenčín. Výrokom III. otca detí E. E. zaviazal povinnosťou nahradiť trovy konania štátu vo výške 407,04 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že prijímateľom tejto náhrady je Slovenská republika prostredníctvom Okresného súdu Trenčín so sídlom Piaristická 27, Trenčín. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V rozhodnutí uviedol, že matka detí svojím návrhom žiadala, aby súd rozhodol o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Dňa 12.04.2022 na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 35P/34/2020 matka detí súdu uviedla, že vzhľadom k tomu, že v rozvodom konaní bol zakázaný styk otca s maloletými deťmi, už nebude trvať na návrhu na zákaz styku v konaní sp. zn. 32P/65/2020, a toto konanie navrhuje zastaviť. Otec detí, kolízny opatrovník, aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu matkou a s následným zastavením konania. Preto súd podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 CMP konanie vo veci zastavil.
3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v danej veci uznesením č.k. 32P/65/2020-124 zo dňa 09.12.2021 priznal znalkyni H.. znaleckú odmenu v celkovej výške 814,08 eur za vypracovanie znaleckého posudku s tým, že táto odmena bola celá vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2022. Dňa 14.03.2022 bola znalkyni vyplatená suma 814,08 eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Vyplatením uvedenej znaleckej odmeny vznikli trovy konania štátu vo výške 814,08 eur, ktoré neboli pokryté preddavkami účastníkov konania. Citoval ust. § 49 ods. 2 CMP, § 251 a § 259 CSP a § 58 CMP, v súvislosti s čím uviedol, že v danej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd analogicky postupoval podľa § 259 CSP. Z obsahu spisu
vyplýva, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme všetkých účastníkov konania, keďže zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj záujmov maloletého dieťaťa. Vo veci tak o takejto závažnej otázke nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia znaleckého dokazovania. Rodičia sa nakoniec v konaní o rozvod manželstva (sp. zn. 35P/34/2020) dohodli na zákaze styku otca s maloletými deťmi, pričom z uvedeného dôvodu matka detí v tomto konaní svoj návrh na zákaz styku zobrala späť a žiadala toto konanie zastaviť. K pomerom oboch rodičov súd uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.04.2022 sp. zn. 35P/34/2020 mal za preukázané, že matka detí je stále na rodičovskej dovolenke, ale od 01.03.2022 pracuje a dosahuje príjem vo výške 762 eur brutto. Matka ešte poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami v celkovej výške 440 eur. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 132,90 eur, v minulom roku poberal dávky v nezamestnanosti v sume cca 550 eur mesačne. Otec detí uviedol, že je pre neho ťažké nájsť si zamestnanie, pretože má zápis v registri trestov. Z uvedeného dôvodu iba brigáduje, a takto si zarobí cca 500 eur, pričom tento príjem je nepravidelný. Otec detí sa dal vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože to podľa neho nemalo význam, lebo absolvoval množstvo pohovorov bez úspechu, keďže nie je bezúhonný. Ani jeden z rodičov nerozporoval vyúčtovanú výšku trov znaleckého dokazovania. Z uvedených dôvodov, s poukazom najmä na skutočnosť, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch rodičov, súd zaviazal oboch rodičov nahradiť trovy štátu v jeden polovici, čo predstavuje sumu vo výške 407,04 eur. Dodal, že každý z rodičov má v prípade potreby možnosť požiadať súd o povolenie možnosti nahradiť tieto trovy štátu vo vopred súdom určených splátkach. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti uzneseniu, jeho výroku II., podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odvolaní uviedla, že jej návrh na zákaz styku otca s maloletými bol podaný riadne a je toho názoru, že jeho podanie odôvodňovali aj potreby a najlepší záujem maloletých detí. Uvedené je v konečnom dôsledku podporené aj vyjadreniami znalca, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok. Bola toho názoru, že jej návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi bol preto potrebný a bolo potrebné, aby tento podala. Vyslovila názor, že jej nemôže byť uložené uhradiť trovy predmetného znaleckého posudku vo výške 407,04 eur, nakoľko ona sama neiniciovala vypracovanie znaleckého posudku, ale jeho vypracovanie nariadil súd. Naviac, aktuálne je už opätovne nezamestnaná, teda znova je u nej dôvod na oslobodenie od súdnych a iných poplatkov. Počas rozvodového konania mala prácu, no bola iba v skúšobnej dobe a následne dostala výpoveď - oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.04.2022 a bol s ňou ukončený pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.02.2022 dňom 30.04.2022. O tom predkladá súdu dôkaz - Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.04.2022. Súd nezohľadnil skutočnosť, že bola v čase rozhodovania ešte len v skúšobnej dobe a aktuálne je nezamestnaná. Má Q. maloleté deti, ktoré potrebujú financie na úhradu svojich prirodzených potrieb. Preto jej aktuálne finančne nevychádza platenie trov znaleckého dokazovania a nemôže si dovoliť zaplatiť sumu 407,04 eur, a to ani v splátkach. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je len rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami vo výške 440 eur. Otec maloletých uhrádza výživné vo výške 260 eur na tri maloleté deti. K odvolaniu priložila Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.04.2022.
5. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
6. Okresná prokuratúra Trenčín v písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2022 uviedla, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania v predmetnej veci došlo z procesného dôvodu - späťvzatie návrhu . Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania navrhovateľ v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). V tomto smere poukázala i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7 MCdo 4/2010, z ktorého vyplýva, že vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V uvedenom rozvodovom konaní sp. zn. 35P/34/2020 vrátane konania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi sp. zn. 32P/65/2020 neboli na strane matky maloletých indikované podmienky na oslobodenie súdnych poplatkov podľa § 254 CSP na jej návrh, ani jej nebolo skorším uznesením priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto súd postupoval v súlade so zákonom s poukazom na § 259 CSP, keď uložil matke maloletých (ako aj otcovi maloletých detí) povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vzniknuté vypracovaním znaleckého posudku v danom konaní, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Taktiež treba dodať, že konanie bolo súdom zastavené dňa 12.04.2022, pričom dôkaz, ktorý predložila matka maloletých detí spolu s odvolaním na Okresný súd Trenčín o tom, že s ňou bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej lehote zo strany zamestnávateľa je až zo dňa 28.04.2022 (nie je z neho tiež zrejmé, kedy bola uvedená listina o skončení pracovného pomeru riadne doručená matke maloletých). Matka maloletých v rozvodovom konaní navrhla konanie na zákaz styku otca s maloletými deťmi zastaviť a súhlasila so späťvzatím návrhu. Trovy konania štátu vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu v spore tak boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu konania. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za zákonné, dôvodné a vecne správne.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) v napadnutej časti výroku II., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť.
8. Výroku I., ktorý súd konanie zastavil a výroku III., ktorým bol otec detí E. E. zaviazaný nahradiť trovy konania štátu vo výške 407,04 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom rozhodnutia účastníci konania odvolanie nepodali, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 367 CSP).
9. Matka sa podaným odvolaním nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že by mala zaplatiť polovicu náhrady trov konania štátu vo výške 407,04 eur za vypracovanie znaleckého posudku znalkyňou H.
10. Podľa § 49 ods. 2 CMP súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach nim uvedených alebo v jeho záujme.
11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
13. V zásade platí, že štát má právo na náhradu trov konania, ktoré v konaní platil, proti účastníkom konania podľa výsledku konania (viď uznesenie NS SR zo dňa 31.07.2018, sp. zn. 4Obo 3/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu rozhodnutí súdov SR ako R75/2018), teda aplikuje sa pravidlo, ktoré platilo za účinnosti staršieho procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku „O.s.p.“), a to pravidlo obsiahnuté v § 148 ods. 1 OSP; toto platí pre sporové konania. V mimosporovom konaní (o ktoré ide aj v prejednávanej veci), kde sa v zásade nedá posudzovať úspech/neúspech v konaní sa však aj za účinnosti predchádzajúce procesného predpisu vychádzalo pri rozhodovaní o trovách znalečného, zaplateného z prostriedkov štátu z toho, či ten z účastníkov, ktorý vznik týchto trov zavinil podaním návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ním preukázal skutočnosti, týmto účastníkom v konaní tvrdené.
14. V predmetnom konaní vznikli trovy za vypracovaný znalecký posudok znalkyne H., ktoré uhradil súd z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške 814,08 eur.
15. V posudzovanej veci je podstatné, že vykonanie znaleckého dokazovania žiaden z rodičov nežiadal. Znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom, v záujme maloletých detí, a to prioritne pre posúdenie, či vzhľadom k okolnostiam, tvrdeným matkou v návrhu na začatie konania, je potrebné zakázať styk otca s maloletými deťmi, sledujúc pri tom najlepší záujem maloletých detí.
16. Konanie vo veci samej skončilo späťvzatím návrhu po tom, čo v konaní o rozvod manželstva, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 35P/34/2020 matka detí súdu uviedla, že vzhľadom k tomu, že bol v rozvodovom konaní zakázaný styk otca s maloletými deťmi, už nebude trvať na návrhu na zákaz styku v konaní sp.zn. 32P/65/2020 a toto konanie navrhuje zastaviť. Podkladom tohto postoja matky bolo správanie sa otca v rozvodovom konaní (sp. zn. 35P/34/2020), kde otec uzavrel s matkou rodičovskú dohodu, v ktorej otec v podstate súhlasil so zákazom stretávania sa s maloletými deťmi, keď súhlasil s tým, že sa s maloletými deťmi bude kontaktovať iba telefonicky, a to v každú poslednú nedeľu v mesiaci o 11.00 hod. Možno dôvodne predpokladať, že otec pri tomto svojom postoji vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku č. 22/2021 vypracovaného ustanovenou znalkyňou H. v ktorom súdom ustanovená znalkyňa o.i. uviedla, že žiadosť matky na zákaz styku považuje za významný a závažný, nakoľko psychologickým vyšetrením maloletej F. a Q. boli zistené niektoré znaky typické pre psychické týranie zo strany otca, u detí boli zistené psychické dopady nevhodného správania sa otca vo vzťahu sa k nim. Otec na potreby a emócie detí nereflektuje, dožaduje sa kontaktu s nimi, lebo je to jeho potreba, bez vlastnej sebareflexie dopadu svojho negatívneho správania na ich vzájomný vzťah. Znalkyňa preto konštatovala, že naďalej je tu preto potreba zákaz styku otca s maloletými deťmi.
17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi v predmetnej veci bol podaný dôvodne, pričom späťvzatie jej návrhu bolo dôsledkom práve neskoršieho správania sa otca maloletých detí, ktorý sa v celom rozsahu zachoval v zmysle jej žalobnej požiadavky.
18. Uloženie polovice náhrady trov konania štátu matke tak za tejto situácie dôvodné nebolo. Naviac, matka v priebehu odvolacieho konania predložila dôkazy, z ktorých vyplýva, že je v súčasnosti nezamestnaná, aktuálne je na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje len rodičovský príspevok s rodinnými prídavkami vo výške 440 eur a výživné uhrádzané otcom na maloleté deti. U matky by preto existovali aj dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho možno konštatovať, že ani jej zárobkové a majetkové pomery jej neumožňujú zaplatiť súdom uloženú povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 407,04 eur.
19. Keďže však aj majetkové a zárobkové pomery otca sú také, že mu nie je možné uložiť plnú náhradu trov konania štátu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že náhradu trov konania štátu v rozsahu 50 %, t.j. vo výške 407,04 eur, štátu nepriznal.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu týchto trov. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).