Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Q. V., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúceho z rodičov: otca S.. Q. V., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom K., E. X, zastúpeného v konaní JUDr. Martinom Staroňom, advokátom v Prešove, Hlavná 89 a matky V.. G. I., J.. XX.X.XXXX, K.., trvale bytom H. - J. Z., V. X, zastúpenej v konaní JUDr. Jánom Cáfalom, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o úpravu práv a povinností k maloletému, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -407 zo dňa 19.10.2021 takto

rozhodol:

I. Odmieta odvolanie vo vzťahu k výroku II.

II. Mení rozsudok v časti výroku I. tak, že zveruje mal. Q. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a V.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. z v e r u j e mal. Q. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,

II. konanie o určenie výživného pre mal. Q. V., nar. XX.X.XXXX v y l u č u j e na samostatné konanie,

III. u p r a v u j e styk otca s mal. Q. tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Q.:

počas bežného roka:

každý párny týždeň v roku od štvrtka od 9.30 hod. do piatka do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od soboty od 9.30 hod. do nedele do 19.00 hod., Takáto úprava styku bude trvať do 31.12.2021.

IV. u p r a v u j e styk otca s mal. Q.:

počas bežného roka od 1.1.2022 do budúcna tak, že:

otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Q. každý párny týždeň v roku od štvrtka od 9.30 hod. do piatka do 19.00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 9.30 hod. do nedele do 19.00 hod.,

počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý nepárny rok od 24.12. toho ktorého roka od 9.30 hod. do 25.12. toho ktorého roka do 19.00 hod. a každý párny rok od 31.12. toho ktorého roka od 9.30 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.

s tým, že otec je p o v i n n ý mal. Q. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať,

matka je p o v i n n á mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť,

V. v prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a ,

VI. návrh o nariadenie súhlasu namiesto otca z a m i e t a ,

VII. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

III. Obsah odvolaní rodičov a vyjadrení k odvolaniam

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá odvolaním napáda výroky II. (o vylúčení konania o určenie výživného na samostatné konanie), III. a IV. (o úprave styku) z dôvodov uvedených v a . Namietala, že konanie o určenie výživného pre maloletého bolo potrebné vylučovať na samostatné konanie. Uviedla, že maloletý začal u otca prespávať už od 15.07.2021. Bola to zmena, ktorá priniesla zmeny v správaní ešte stále dojčeného maloletého, ktorý je na matku citovo veľmi silno naviazaný, na návrat k matke po odlúčení reagoval frustráciou, hnevom, trpel separačnou úzkosťou. Odchody k otcovi spočiatku boli sprevádzané plačom a odmietaním, a to aj napriek tomu, že už deň vopred matka maloletého pripravovala a pozitívne motivovala na nadchádzajúci čas s otcom. Napádaným rozsudkom súd otcovi pridal jednu noc a jeden deň navyše, a teda maloletý bude u otca 3 dni a 2 noci. Poznajúc potreby a jeho silnú väzbu na matku považuje matka túto zmenu za príliš unáhlenú a neadekvátnu vzhľadom k veku maloletého. Navrhuje, aby maloletý začal u otca prespávať 2 noci až po dovŕšení veku Y. roka života, kedy už bude zas o niečo mentálne viac zrelý a dokáže tieto zmeny lepšie spracovať a porozumieť im. Od 01.09.2022 by mal maloletý nastúpiť do S. školy, čo si pravdepodobne opäť vyžiada zmeny v úprave styku, nakoľko otec už teraz avizuje, že nesúhlasí s tým, aby maloletý navštevoval S. školu štandardne, ale len 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu. Otec má z jej strany umožnený oveľa širší styk ako je styk určený súdom. Navrhuje, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby upravil stretávanie otca s mal. Q. počas bežného roka každý párny týždeň v roku od štvrtka od 9.30 hod. do piatka do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od štvrtka od 9.30 hod. do piatka do 19.00 hod., a každú nepárnu nedeľu v roku od 9.30 hod do 19.00 hod. Takáto úprava styku bude trvať do 31.08.2022. Od 01.09.2022 do budúcna každý párny týždeň v roku od štvrtka od 14.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 12.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin: každý nepárny rok od 24.12. toho-ktorého roka od 9.30 hod. do 25.12. toho-ktorého roka do 19.00 hod. a každý párny rok od 31.12. toho-ktorého roka od 9.30 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod.

4. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec, ktorý odvolaním napáda výroky I. (o zverení mal. Q. do osobnej starostlivosti matky), III. a IV. (o úprave styku), V. (o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti) z

dôvodov uvedených v , a . Otec poukazuje na to, že má hlboký citový vzťah k maloletému synovi a má vytvorené všetky podmienky na jeho výchovu a starostlivosť o syna, je plnohodnotne schopný postarať sa o neho. Matka dlhodobo komunikuje s otcom direktívne, povýšenecky, urážlivo a taktiež pretrvávajú provokácie z jej strany ako aj zo strany jej matky. Matka dieťaťa chorobne lipne na vlastnej matke, počúva jej rady namierené proti otcovi a jeho rodine. Ďalej chce otec poukázať na to, že zo strany matky dochádza k nedodržiavaniu styku a to spôsobom, že syn nie je do 9.30 hod. riadne pripravený na styk s otcom, matka deklaruje, že sa syn nechce obliekať a čas, ktorý otec strávi čakaním na maloletého, presahuje vyše jednej hodiny času, ktorý majú tráviť maloletý aj otec spoločne. Maloletý syn Q. má v súčasnosti XX S.. Maloletému synovi sa otec venuje s maximálne možnou mierou zodpovednosti, dbá na jeho režim, správne návyky, bezpečnosť a správny psychický aj somatický vývin. Syn je na otca citovo veľmi silno naviazaný, spoločne trávený čas si užívajú, je pri ňom naozaj šťastný. Odchodom matky zo spoločnej domácnosti, kedy zobrala so sebou aj syna, proti vôli otca sa vzťah otca a syna značne naštrbil a utrpel a výsledkom polročného odlúčenia, kedy sa nevidia otec a syn na dennej báze to traumatizujúco (návraty syna k matke sú sprevádzané plačom) vplýva na syna, tak po zdravotnej stránke, ako aj na otca. Matka nerešpektuje rodičovské práva otca, nerešpektuje potrebu dieťaťa byť v intenzívnejšom osobnom kontakte s otcom a o pobyte dieťaťa, jeho výchove, výžive a vývine rozhoduje sama bez súhlasu otca. Rešpektujúc potreby dieťaťa aj matky týmto otec deklaruje svoju ochotu umožniť matke, aby sa syn do určeného veku zdržiaval v jej byte, ale aby jemu ako otcovi v žiadnom prípade nebolo bránené mať rovnocenný a rovnoprávny styk so synom. Otec preto poukazuje na to, že nebol žiaden dôvod na zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky. Otec naďalej trvá na zverení maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti, resp. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z ktorého dôvodu nesúhlasí so súdom prvej inštancie v úprave styku. Aj keby odvolací súd zveril maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, otec nesúhlasí s úpravou styku určenou súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené otec navrhuje, aby odvolací zveril mal. Q. do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky, výživné neurčil, rozhodol, že otec, ako aj matka sú povinní navzájom každý deň informovať druhého rodiča formou sms správy alebo telefonického hovoru na telefónne číslo používané druhým rodičom o zdravotnom stave mal. Q. V., o jeho strave a aktivitách v daný deň a tiež bezodkladne sa navzájom informovať o dôležitých náhlych skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

5. Matka a otec vo vyjadreniach k podaným odvolaniam (repliky, dupliky) v celom rozsahu zotrvali na svojich vyjadreniach a a odvolacej argumentácii.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario), a zistil, že je dôvodný postup podľa zákona č. 160/ 2015 Z.z. (ďalej len „“) vo vzťahu k výroku I. (o úprave zastupovania maloletého a správy jeho majetku); v napadnutých výrokoch o III., IV., V (o styku a zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti), je rozsudok vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ust. ; vo vzťahu k výroku II. (o vylúčení konania o úprave výživného na samostatné konanie) je potrebné odvolanie matky odmietnuť podľa v spojení s , ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Primárne - vo vzťahu k odmietnutiu odvolania matky voči výrokom II. (o vylúčení konania o úprave výživného na samostatné konanie) odvolací súd východiskovo poznamenáva, že jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zaisťovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť je odvolanie. Podmienkou vyžitia tohto oprávneného prostriedku je splnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí.

8. Odvolanie matky smerujúce proti výroku II. (o vylúčení konania o úprave výživného na samostatné konanie) rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd odmietol podľa , nakoľko

odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Konštatované viedlo k odmietnutiu odvolania matky proti výroku II. predmetného rozsudku a odvolací súd sa nebude zaoberať jeho vecnou správnosťou, pretože odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. V prvom rade pristúpil súd k prieskumu správnosti záveru súdu o stanovení oprávnenia zastupovať a spravovať majetok maloletého iba matke. Súd svoje rozhodnutie o prijatom závere v napadnutom rozsudku bližšie neodôvodňuje. Vychádzajúc z obsahu spisu nenašiel odvolací súd dôvody preukazujúce potrebu obmedziť otca vo výkone jeho rodičovského práva a povinnosti, ktorého súčasťou je zastupovanie a správa majetku.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení rodičov pri ich výkone. Aj zastupovanie a aj správu majetku maloletého dieťaťa realizujú rodičia alebo jeden z nich na základe rozhodnutia, resp. dohody rodičov. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa, okrem výnimočných prípadov uvedených v ustanovenia § 28 ods. 3 Zákona o rodine. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. Súd je však povinný upraviť ich výkon, ak rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s ust. § 38 Zákona o rodine (pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností). Pre aplikáciu tohto ustanovenia však musí rodič naplniť niektoré zo zákonom kvalifikovaných konaní. Bez splnenia tejto podmienky do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča zasahovať nie je možné. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie rozhodol o práve zastupovať a spravovať majetok maloletého tak, že toto právo ponechal obom rodičom bez obmedzenia. Ako už odvolací súd konštatoval, neexistujú v danej veci dôvody pre zásah do práv otca rozhodnutím súdu. Postup súdu nebol správny.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku v tejto časti postupom podľa ustanovenia a stanovil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať majetok maloletého (výrok I.).

13. Otec nevidí žiaden dôvod na zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a naďalej trvá na zverení maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti, resp. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd preto pristúpil k prieskumu správnosti záveru súdu o zverení mal. Q. do starostlivosti matky. Súd svoje rozhodnutie o prijatom závere v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil a vychádzajúc z obsahu spisu nenašiel odvolací súd dôvody preukazujúce potrebu odchýliť sa od záveru súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že rodičia maloletého Q. nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej odišla matka dňa 5.8.2020 po vzájomných nezhodách. Matka sa odsťahovala k svojej matke do H., pričom spočiatku otec nedal súhlas na presťahovanie maloletého, avšak v priebehu konania súhlasil so zmenou bydliska maloletého, rovnako súhlasil s prihlásením maloletého do S. školy v H., ako aj so zmenou pediatra. Obaja rodičia v priebehu konania žiadali zveriť maloletého Q. do svojej osobnej starostlivosti, pričom otec v priebehu konania pripustil možnosť striedavej osobnej starostlivosti a v závere súhlasil s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, žiadal však upraviť v širšom rozsahu svoj styk s maloletým. Rodičia od podania návrhu absolvovali tri stretnutia v rámci multidisciplinárnej pomoci (tzv. Cochemský model) na Okresnom súde v Prešove, kde sa priebežne dohadovali o stretnutiach otca s maloletým. Tieto stretnutia však neboli realizované podľa dohody, každý z rodičov uvádzal svoje dôvody, pre ktoré sa dohodnutý styk nedodržiaval. Otec argumentoval najmä tým, že matka presťahovala maloletého do H., s čím on má spojené väčšie časové aj finančné výdavky na stretnutia s ním. V priebehu konania bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým boli upravené práva a povinnosti, ako aj styk otca s maloletým, pričom rozhodnutím krajského súdu bolo zastavené konanie o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec sa

s ním bude stretávať každý týždeň od štvrtka 9.30 hod. do piatka 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu v kalendárnom mesiaci od 9.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho matke v mieste jej bydliska odovzdá, matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia sa otec začal stretávať s maloletým Q. v zmysle uznesenia krajského súdu a začal u otca prespávať, čo otec veľmi kladne hodnotil. Maloletý má pekný vzťah s otcom, rád u neho prespí, trávia spolu čas, čo potvrdila aj matka, avšak nesúhlasila, aby sa stretnutia otca rozširovali o ďalšie prespávanie. Matka nevylúčila do budúcna možnosť striedavej osobnej starostlivosti, respektíve rozšírenie úpravy styku, napríklad keď maloletý začne chodiť do S. školy, kedy by mohol prespávať u otca aj častejšie. Do tejto doby však trvala na tom, aby styk bol zatiaľ upravený tak, ako to bolo rozhodnuté krajským súdom v rámci neodkladného opatrenia. V priebehu konania sa rodičia podrobili aj odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb, kde sa nepodarilo týmto poradenstvom eliminovať konflikty medzi rodičmi. Psychológ RPPS H. vo svojej správe konštatoval, že medzi rodičmi nie je možný konsenzus, nedošlo k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi a participácia RPPS nebola účinná. V závere konania matka súhlasila s tým, aby Vianoce tohto roku maloletý strávil s otcom, nakoľko minulý rok trávil Vianoce s matkou v H. a súhlasila, aby maloletý počas vianočných sviatkov u otca prespal. V priebehu konania rodičia urobili určitý ústupok v tom zmysle, že matka súhlasila, aby maloletý prespal u otca, rovnako otec súhlasil, aby maloletý mal zmenené bydlisko v H., aby tam mohol navštevovať S. školu a aby tam mal svojho pediatra, čo v úvode konania bol vážny rozpor medzi nimi. Keďže otec súhlasil, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, súd ho zveril do tejto osobnej starostlivosti s tým, že matka je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Konanie o určenie výživného pre maloletého Q. vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že doposiaľ neboli preukázané skutočné príjmy a výdavky na strane otca, rovnako nebolo preukázané, akými sumami a inými výdavkami sa otec podieľal na výžive maloletého. Keďže ide o konanie, kde je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pričom základným problémom medzi rodičmi je práve stretávanie sa otca s maloletým, súd rozhodol o starostlivosti a o styku otca s maloletým, pričom o výške výživného bude rozhodovať v samostatnom konaní. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým, keďže ani v rámci multidisciplinárnej pomoci nedošlo k dohode rodičov ohľadom úpravy styku otca s maloletým tak, že rozdelil stretávanie sa otca s maloletým na dve časové obdobia, a to do 31.12.2021 a po 1.1.2022. Do konca roka 2021 sa otec bude stretávať s maloletým v súlade s rozhodnutím o úprave styku v rámci neodkladného opatrenia, a to od štvrtka od 9.30 hod. do piatka 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od soboty od 9.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že súd určil, že maloletý bude u otca prespávať už aj počas víkendu, keďže v priebehu konania neboli zistené vážne problémy v dôsledku toho, že by maloletý u otca prespával, čo potvrdila aj matka vo svojej výpovedi. Následne od 1.1.2022 súd rozšíril prespávanie maloletého u otca každý nepárny víkend od piatka od 9.30 hod. do nedele do 19.00 hod., čím takto maloletý bude u otca tráviť 3 dni a 2 noci. Súd poukazuje na to, že maloletý má svojho otca rád, čo matka nepopiera, rád s ním trávi čas, otec sa mu venuje, dokáže sa o neho postarať, zabezpečuje mu všetko potrebné počas trávenia času s otcom, čím takto dochádza k upevňovaniu ich vzájomného vzťahu. Zároveň súd upravil stretávanie otca s maloletým aj počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, pričom matka súhlasila, aby tento rok maloletý trávil vianočné sviatky so svojím otcom, keďže minulý rok ich trávil s ňou. Preto súd upravil tieto stretnutia na každý nepárny rok od 24.12. od 9.30 hod. do 25.12. do 19.00 hod.. Zároveň upravil stretávania každý párny rok počas Silvestra, t.j. od 31.12. od 9.30 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.. Zároveň súd určil, že otec je povinný maloletého Q. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a matke maloletého v určený deň a čas riadne odovzdať, pričom matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, najmä po psychickej stránke, aby sa maloletý na svojho otca tešil a stretnutie s ním plnohodnotne prežil. Keďže otec žiadal širšiu úpravu styku s maloletým, vzhľadom na vek maloletého, jeho citovú naviazanosť na matku a postupné budovanie vzťahu s otcom považoval súd takto upravený styk za dostatočný, preto návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň súd zamietol návrh o nariadenie súhlasu namiesto otca, nakoľko otec v priebehu konania sa vyjadril, že nemá námietky voči tomu, aby maloletý mal zmeneného pediatra, ktorý by bol v H., rovnako súhlasil, aby maloletý bol prihlásený do S. školy v H..

15. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

16. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Rodičovské práva sú zakotvené v § 28 Zákona o rodine, pričom štandardom pri schopnosti oboch rodičov a záujme aspoň jedného z nich je striedavá starostlivosť, len vo výnimočných prípadoch nie a túto výnimočnosť a dôvod pre nemožnosť striedavej starostlivosti súdy skúmajú. V zmysle zákona o rodine obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa, pokiaľ nie je preukázaný opak. Rodičovská spôsobilosť vznikla zo zákona - narodením dieťaťa, a to bez znaleckých posudkov a bez osobitných posudzovaní vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom, citovým väzbám, vývinovým potrebám, stabilite výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť chráni záujem zachovať dieťaťu oboch rodičov a umožňuje zachovať dieťaťu aspoň rekonštruovanú rodinu, keď už došlo k rozchodu alebo rozvodu rodičov. Striedavá starostlivosť je alternatívou, ktorá deťom pomáha prekonať adaptáciu na zmenu vzťahových pomerov. Takýmto riešením sa z ich života nevytratí významnejším spôsobom ani jeden z rodičov, ktorí svojou rolou najvýznamnejším spôsobom determinujú ich budúcu partnerskú, rodičovskú a obecne ľudskú prosperitu. Čím lepšie sa dieťa bude cítiť u jedného aj druhého rodiča, čím viac lásky v podobe láskavého, nemanipulatívneho, nekonfrontačného prístupu si bude môcť zažiť, tým menej bude poškodené nepochybne náročnou situáciou v podobe zmenenej rodinnej konštelácie. Pri striedavej starostlivosti ide o to, že aj keď dieťa prichádza o rodinné istoty, bude mať k dispozícii rovnako obidvoch rodičov, je to forma, ktorá ochráni dieťa od toho, aby muselo rozhodovať, ktorý rodič je ten dobrý, selektovať, cenzúrovať a potláčať svoje potreby a túžby vo vzťahu k jednému alebo druhému rodičovi. Rodičia musia spolu komunikovať, mať na mysli v prvom rade prosperitu a pohodu svojho dieťaťa, alebo si vytvoria takú formu interakcie, ktorá nebude svojim konfrontačným charakterom na dieťa doliehať. Základným mementom pre každého z rodičov by mala byť skutočnosť, že snahou predostierať dieťaťu problematický, negatívny obraz toho druhého sa aktívne podpisujú na jeho nielen súčasných, ale aj budúcich problémoch. V prvom rade tým ubližujú dieťaťu. Rodičia musia vidieť v prvom rade záujmy, túžby dieťaťa, dieťa nemôže slúžiť ako nástroj k tomu, aby dosiahli svoje ciele. Tam kde ide o skutočný záujem rodičov o dieťa, nestáva sa dieťa nástrojom rodičov na vybavovanie si účtov medzi sebou. Zachovanie obidvoch rodičov je pre dieťa prospešnejšie.

19. Právna úprava zakotvená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa prijatým 20.11.1989, ktorý v článku 3 ods. 1 určuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako aj listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

20. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Pri rozhodovaní súdu o striedavej osobnej starostlivosti je prioritným, ako už bolo uvedené vyššie, záujem maloletého dieťaťa, a teda aj keď sú formálne splnené predpoklady striedavej osobnej starostlivosti, súd môže od takejto formy starostlivosti upustiť, pokiaľ by mal za preukázané, že zverenie do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, je pre maloleté dieťa vhodnejším. V predmetnom konaní súd prvej inštancie nevzhliadol striedavú osobnú starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa, predovšetkým z dôvodu problematickej konfliktnej a nevraživej komunikácie rodičov dieťaťa. V súčasnosti sú okolnosti ohľadne komunikácie a správania rodičov ohľadne stretávania otca s maloletým synom tak problematické, že striedavá osobná starostlivosť sa nejaví byť aktuálnym optimálnym riešením, dieťa je vystavené stresujúcim situáciám. Vzájomná komunikácia rodičov je nevyhnutná, pretože maloleté dieťa nemožno len tak mechanicky odovzdávať. Na fungovanie striedavej osobnej starostlivosti je základnou podmienkou adekvátna bezkonfliktná komunikácia medzi rodičmi. Medzi rodičmi maloletého dieťaťa však nielenže absentuje správna komunikácia, ale dokonca tá je v tak hraničnom deštruktívnom štádiu, že striedavá osobná starostlivosť by bola absolútne nefunkčná, čo by malo negatívny dopad na psychické zdravie maloletého dieťaťa. Zároveň súd nevzhliadol dôvody na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca s prihliadnutím na jeho vek, citovú naviazanosť na matku a potrebu stabilného rodinného prostredia.

22. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

23. V súvislosti s úpravou styku je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletým postavila na svojom presvedčení, že prespávanie u otca prinieslo so sebou zmeny v správaní maloletého, ktorý je na matku citovo veľmi silno naviazaný, na návrat k matke reagoval frustráciou, hnevom, trpel separačnou úzkosťou. Poznajúc potreby a jeho silnú väzbu na matku považuje túto zmenu za príliš unáhlenú a neadekvátnu vzhľadom k veku maloletého. Navrhuje, aby maloletý začal u otca prespávať 2 noci až po dovŕšení veku Y. roka života, kedy už bude zas o niečo mentálne viac zrelý a dokáže tieto zmeny lepšie spracovať a porozumieť im. Otec má z jej strany umožnený oveľa širší styk ako je styk určený súdom. Matka je presvedčená, že ide o neštandardne širokú úpravu súdom prvej inštancie pre dieťa vo veku necelých X rokov, so zreteľom na jeho nízky vek, citové naviazanie na matku, a skutočnosť, že dieťa nie je tak psychicky vyspelé, že zvládne prespávať u otca skôr než dovŕši X roky.

24. Otec naopak zdôrazňuje hlboký citový vzťah k maloletému synovi a skutočnosť, že má vytvorené všetky podmienky na jeho výchovu a starostlivosť, je plnohodnotne schopný postarať sa o neho. Tvrdí, že naopak matka dlhodobo komunikuje s otcom direktívne, povýšenecky, urážlivo a taktiež pretrvávajú

provokácie z jej strany ako aj zo strany jej matky. Namieta, že zo strany matky dochádza k nedodržiavaniu styku a to spôsobom, že syn nie je do 9.30 hod. riadne pripravený na styk s otcom, matka deklaruje, že sa syn nechce obliekať a čas, ktorý otec strávi čakaním na maloletého, presahuje vyše jednej hodiny času, ktorý majú tráviť maloletý aj otec spoločne. Maloletému synovi sa otec venuje s maximálne možnou mierou zodpovednosti, dbá na jeho režim, správne návyky, bezpečnosť a správny psychický aj somatický vývin. Syn je na otca citovo veľmi silno naviazaný, spoločne trávený čas si užívajú, je pri ňom naozaj šťastný. Matka nerešpektuje rodičovské práva otca, nerešpektuje potrebu dieťaťa byť v intenzívnejšom osobnom kontakte s otcom a o pobyte dieťaťa, jeho výchove, výžive a vývine rozhoduje sama bez súhlasu otca.

25. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. Q.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

26. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku napadnutého rozsudku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa. Otec sa zjavne snaží napriek vzdialenosti a problémom, ktoré sú so stretávaním spojené, dostaviť sa za synom aj mimo súdnej úpravy.

27. Odvolací súd považuje za potrebné opakovane uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že prespávanie dieťaťa vo veku necelých X rokov u druhého rodiča je spôsobilé narušiť zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa pri niekoľkodňovom odlúčení od matky. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi, nie však formálne spôsobom „to je tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním stretnúť“, a to ešte za situácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr naopak a zároveň nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné

problémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

28. Maloleté dieťa sa v prejednávanej veci stalo nástrojom na vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva, kedy matka vyhľadáva rôzne zámienky na to, aby sa styk otca s dieťaťom nerealizoval aj s prespaním dieťaťa u otca dlhšie ako jednu noc. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Napokon bolo dokazovaním preukázané, že dieťa neodmietalo otca, nemalo žiadnu negatívnu skúsenosť s otcom, čiže je vylúčené, aby ho odmietalo na základe vlastných skúseností.

29. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu, pričom z dokazovania jednoznačne vyplýva, že otec má so synom veľmi pozitívny vzťah, a keďže je tento vzťah vzájomne pozitívny, má odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať. Maloletý má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletého, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym rozhodnutím.

30. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletým. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v tomto prejednávanom prípade jednoznačne nemožno hovoriť o zlom vzťahu medzi otcom a synom, ale o dlhodobo konfliktnom vzťahu medzi rodičmi navzájom. Otec má vybudovaný dobrý vzťah k maloletému, vníma jeho potreby, má syna rád, zaujíma sa o neho, nechce s ním stratiť kontakt. Podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol súd prvej inštancie, nakoľko je dieťa už takmer X-ročné a podľa noriem socializácie dieťaťa v tomto veku, dieťa to má zvládnuť.

31. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, preto napadnuté rozhodnutie vo výrokoch III., IV., V. podľa ako vecne správne potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Úprava súdom prvej inštancie akceptuje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa k zásade, aby sa mohol starať a podieľať na výchove svojho syna, rešpektujúc jeho najlepší záujem. Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Zároveň odvolací súd dbal na právo maloletého na zachovanie a budovanie si citových väzieb aj s rodinou na strane otca.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2007 Z.z.) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).