Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1To-77-2023.pdf
PDF · 104.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/77/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriány Gallovej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 11. júna 2024 prejednal odvolanie podané poškodeným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/17/2022 z 2.6.2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie poškodeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/17/2022 z 2.6.2023 bol obžalovaný C. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:
dňa 31.5.2021 v čase okolo 14.30 hod. v obci E. A., pri rodinnom dome bez popisného čísla, v ktorom býva C. D., nachádzajúceho sa vedľa prevádzky píly v areáli Družstva, fyzicky napadol A. B., nar. XX.X.XXXX, a to tak, že ho dvakrát udrel drvenými hrabľami po rukách, ktorými chránil svoje temeno hlavy pred údermi smerujúcimi na hlavu, pričom tieto sa zlomili, následne zobral zo zeme kovový profil v tvare T o dĺžke približne 1,2 metra, a týmto kovovým profilom ho jedenkrát udrel do oblasti chrbta a hlavy, ktorým konaním mu spôsobil zranenia, a to tržné zmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy vľavo o dĺžke 5 cm, pomliaždenie a krvný výron hrudníka s odreninou kože vľavo, pomliaždenie a odreninu kože oboch rúk a pomliaždenie pravého zápästia, kde tieto zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práce neschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 14 dní.
Za to mu súd podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Zároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného A. B. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 2.6.2023 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku splnomocnenec poškodeného a prokurátor žiadali doručiť rozsudok a bližšie sa nevyjadrili k podaniu opravného prostriedku a obhajca obžalovaného zahlásil odvolanie do výrokov o vine a treste. Dňa 9.6.2023 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie odvolania obžalovaným (na č.l. 529 súdneho spisu), ktorú skutočnosť zobral okresný súd na vedomie uznesením č.k. 4T/17/2022-558 z 12.9.2023. Citovaný rozsudok tak vo výrokoch o vine a treste nadobudol právoplatnosť okamihom doručenia prejavu vôle o späťvzatí odvolania príslušnému súdu, t.j. dňa 9.6.2023.
Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade škody podal odvolanie poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu so zaručeným elektronickým podpisom (na č.l. 525 súdneho spisu)
doručeného súdu 6.6.2023. Samostatným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.8.2023 doplnil písomné dôvody odvolania (na č.l. 549-552 súdneho spisu).
Z písomných dôvodov poškodeného vyplýva nasledovná odvolacia argumentácia: Rozhodnutie o uplatnenom nároku považuje v rozpore so zákonom. Záver okresného súdu o nároku na náhradu škody bol zdôvodnený tak, že si svoj nárok neuplatnil riadnym spôsobom. Poškodený sa s uvedeným záverom súdu nestotožnil, keďže si svoj nárok uplatnil riadne (čo do dôvodu a výšky) a včas v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. Poškodený v prvom rade uviedol, že svoj nárok si uplatnil už pri podaní trestného oznámenia dňa 24.6.2021, rovnako tak urobil aj v prípravnom konaní v rámci svojho výsluchu dňa 19.7.2021 a 18.8.2021. Poškodený sa svojho nároku nevzdal. Na uplatnenom nároku zotrval aj po vznesení obvinenia pri výsluchu dňa 18.10.2021. Pri záverečnom preštudovaní spisu dňa 7.3.2022 opakovane trval na podanom návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 21.7.2021 k pribratiu znalca za účelom určenia výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uplatnil si nárok na náhradu škody v rozsahu bolestného, ktorého výška v tom čase nebola zistená, ale s poukazom na nasledujúcu časť odvolania bola jednoznačne určiteľná. Ako poškodenému mu bolo dňa 11.3.2022 oznámené, že znalecké dokazovanie na účely výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nevykoná. K podaniu obžaloby na súd došlo dňa 30.3.2022. V rámci prípravného konania bolo zo strany OČTK vykonané znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu a príčin zranení, ktoré mu bolo zo strany obžalovaného spôsobené. Znalec F. G. G. v znaleckom posudku č. 17/2021 zo dňa 29.7.2021 popísal jednotlivé zranenia. Po oznámení OČTK, že nevykoná znalecké dokazovanie ohľadom výšky náhrady za bolesť, poškodený požiadal menovaného znalca o vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia výšky za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia. Návrhom na vykonanie dôkazov adresovanom súdu dňa 11.4.2022 sa poškodený domáhal vykonania tohto znaleckého dokazovania s tým, že znalecký posudok bude súdu predložený. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa 15.4.2022, z ktorého vyplynulo bodové ohodnotenie náhrady za bolesť vo výške 75 bodov. Znalečné bolo vyúčtované vo výške 200 Eur. Preto sa domáhal doplnenia dokazovania súdom návrhom z 21.4.2022. Poukázal tiež na rozhodovaciu prax, podľa ktorej výšku uplatneného nároku na náhradu škody možno ustáliť napríklad minimálnou výškou alebo uvedením údajov, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Poškodený má za to, že výška nároku na náhradu škody bola súdu zrejmá s poukazom na skutočnosť, že táto je určiteľná na náklade jednotlivých položiek uvedených v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Teda výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva z právneho predpisu. Poškodený sa preto nestotožňuje s názorom súdu o riadnom neuplatnení aj nároku na náhradu škody. Výšku nároku na náhradu škody najmä v rozsahu bolestného bolo možné určiť už na základe znaleckého posudku zo dňa 29.7.2021. Poškodený sa tiež opakovane pokúšal o nariadenie a vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k určeniu výšky náhrady za bolesť. Poškodený poukazuje na nečinnosť povereného príslušníka PZ spočívajúcu v neskorom doručení upovedomenia o predložení návrhov na vykonanie dokazovania zo dňa 15.12.2021, ktoré poškodenému bolo doručené až dňa 11.3.2022, pričom k podaniu obžaloby došlo dňa 30.3.2022. Pokiaľ by bolo uvedené upovedomenie doručené včas, mohlo dôjsť k vypracovaniu súkromného znaleckého posudku do trestného konania podstatne skôr. Poškodený zastáva názor, že táto nečinnosť nemôže byť vyhodnotená v jeho neprospech. V nasledujúcej časti odvolania poškodený poukázal na právne východiská, z ktorých záveroval, že spôsob akým súd v trestnom konaní pristúpil k posúdeniu splnenia podmienok potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody považuje poškodený za formalistický a v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd. Poškodený má za to, že z predložených dôkazov v konaní pred súdom bolo možné spoľahlivo určiť výšku náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorá navyše vyplývala z právneho predpisu. Poškodený zastáva názor, že v trestnej veci neboli splnené podmienky na postup súdu podľa § 288 ods. 1 prvá veta Tr. por. a súd bol povinný rozhodnúť o povinnosti obžalovaného na náhradu škody. Súd sa však svojim laxným a formalistickým prístupom odmietol v intenciách vyššie uvedených právnych východísk zaoberať materiálnym výkladom a účelom § 46 ods. 3 Tr. por., ktorý spočíva v uspokojení súkromnoprávneho nároku poškodeného v trestnom konaní, a porušením princípu zákazu denegatio iustitiae odmietol vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody spravodlivo rozhodnúť. Poškodený má tiež za to, že súd mu svojim formalistickým prístupom odoprel právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, keďže nárok na náhradu škody spadá pod majetkové práva. Nepriznaním nároku na náhradu škody došlo tiež k odopretiu jeho práva na náhradu trov trestného konania v zmysle § 557 ods. 1 Tr. por., keďže podľa uvedeného zákonného ustanovenia má poškodený nárok na náhradu trov trestného konania, iba ak súd aspoň z časti prizná nárok na
náhradu škody. Nárok na náhradu trov konania titulom § 557 ods. 1 Tr. por. pritom poškodený nemôže uplatniť inak, len v tomto trestnom konaní. Poškodený preto navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. rozsudok v napadnutej časti zrušil a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. sám vo veci rozhodol a priznal nárok na náhradu škody v celom rozsahu.
Obhajca obžalovaného vo vyjadreniach k odvolaniu poškodeného (zo dňa 13.9.2023 a 25.9.2023 na č.l. 560-569, 570-573 súdneho spisu) navrhol predmetné odvolanie zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. K procesnému pochybeniu pred súdom, ale ani v predsúdnom konaní nedošlo. Poukázal, že dôvod aplikácie normy § 288 ods. 1 Tr. por. spočíva v tom, že poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody riadne vzhľadom na § 287 ods. 1 a § 46 ods. 3 Tr. por. Konkrétne do skončenia vyšetrovania neuviedol peňažný ekvivalent spôsobenej škody, ktorý si ako poškodený nárokoval. Súd v trestnom konaní nemá za úlohu suplovať pasivitu poškodeného a to zvlášť v prípadoch, kedy je splnomocnencom advokát. Má za to, že súčasťou riadne uplatneného nároku musí byť údaj, z ktorého je zrejmé v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje, teda aj tento údaj musí byť zo strany poškodeného poskytnutý do skončenia vyšetrovania. K poskytnutiu tohto údaju zo strany poškodeného došlo až po podaní obžaloby. Listom zo dňa 21.4.2022 s predmetom „Doplnenie dokazovania“ adresovaným súdu poškodený nárok na náhradu škody vyčíslil na 1.900 Eur a navrhol v prípade vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku uložiť C. D. povinnosť nahradiť poškodenému škodu v tejto výške. V doplnení vyjadrenia obhajca obžalovaného uviedol, že nedošlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 287 ods. 1 Tr. por. a ak sa poškodený dožaduje aplikácie predmetnej normy, v zásade sa dožaduje vydania rozhodnutia, ktoré by bolo v rozpore so zákonom. Argumentácia poškodeného nerešpektuje ani ustanoveniu zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Predmetný zákon je síce podkladom pre výpočet výšky náhrady, avšak tento výpočet nevyhnutne predpokladá vypracovanie lekárskeho posudku. V § 3 ods. 2 tohto zákona je jasne uvedené, že náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (ktorý ako je zrejmé zo spisu, nebol do skončenia vyšetrovania vypracovaný a doručený orgánom činným v trestnom konaní). Až tento lekársky posudok na podklade § 8 ods. 1 zákona obsahuje čísla položiek a ďalšie skutočnosti, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a tiež celkový počet bodov, ktorý má vplyv na výpočet peňažného ekvivalentu náhrady za bolesť. Ak poškodený naznačuje, že súd si mal na základe zdokladovaných zranení vyhotoviť výpočet výšky náhrady za bolesť v zmysle zákona sám, tak takéto tvrdenie je opäť v rozpore so zákonom o náhrade za bolesť. Posudzovanie bolesti sa spravuje v § 9 zákona, v ktorom je bez akýchkoľvek pochybností stanovené, že predpokladom bodového ohodnotenia zranení vo vzťahu k prílohe č. 1 je hodnotenie bolesti a že toto hodnotenie vykonáva posudzujúci lekár. Navyše ide o technickú medicínsku záležitosť, ktorú od trestného sudcu nie je možné spravodlivo požadovať. Nie je zrejmé, prečo zostal poškodený pasívny a toto určenie nevykonal do skončenia vyšetrovania sám, ak zároveň tvrdí, že nárok na náhradu bolestného bolo možné určiť už na základe znaleckého posudku č. 17/2021 zo dňa 29.7.2021. Má za to, že slovenské právo je v oblasti uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so smernicou, na ktorú sa poškodený odvoláva a tento nárok by mu bol priznaný, pokiaľ by nezostal v konaní pasívny. Tvrdenie, že rozhodnutím súdu došlo k denegatio iustitiae považuje za nedôvodné. Poškodený má plné právo uplatniť si svoj nárok v civilnom konaní. Navyše aplikácia § 288 ods. 1 Tr. por. bola odôvodnená tým, že nárok na náhradu škody nebol uplatnený riadne.
Súčasťou spisového materiálu nie je vyjadrenie prokurátora k odvolaniu poškodeného.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní poškodeného pred krajským súdom po skonštatovaní súdu, že sú splnené procesné podmienky na konanie verejného zasadnutia procesné strany v podstate zotrvali na svojich návrhoch. V konečnom návrhu prokurátor ponechal rozhodnutie o nároku poškodeného na úvahe krajského súdu. Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby odvolací súd vyhovel poškodenému vzhľadom na nesprávny postup a nesprávny výrok rozhodnutia. Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím a odvolanie poškodeného navrhol zamietnuť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie poškodenej bolo podané riadne a včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), na to určenom súde, obsah odvolania spĺňa náležitosti stanovené v § 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
V zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie (do výroku o náhrade škody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd na podklade podaného odvolania (v jeho rozsahu a dôvodov) vykonal prieskum napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody a po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že odvolanie poškodeného nie je dôvodné.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 164 písm. a) Tr. por. v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania. Základnou podmienkou, aby si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní je, že mu trestným činom obvineného bola spôsobená škoda. Zároveň sa vyžaduje, aby medzi vznikom škody a spáchaným skutkom, za ktorý je obvinený stíhaný, bola príčinná súvislosť. Škodou sa v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. rozumie – ublíženie na zdraví, majetková škoda, morálna škody alebo iná škody alebo aj škoda, ktorá vznikla porušením alebo ohrozením iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného.
Z vyššie citovaných ust. § 46 ods. 3, § 164 písm. a) a § 287 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ak bol tento návrh uplatnený po uplynutí lehoty, nemožno naň prihliadať v trestnom konaní. V takom prípade súd rozhodne, že takúto osobu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Následne súd už nemôže rozhodovať o uplatnenom nároku na náhradu škody, a to ani odkazom poškodeného podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Takéto rozhodnutie súdu nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody napr. v civilnom konaní.
Ďalšou podmienkou na rozhodnutie o nároku poškodeného v adhéznom konaní je označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody. Táto podmienka je splnená, ak poškodený uvedie, že skutkom, za ktorý obvinený je stíhaný, mu bola spôsobená škoda a zároveň požiada, aby súd o jeho nároku na náhradu škody rozhodol v adhéznom konaní. Zároveň § 46 ods. 3 Tr. por. vyžaduje, aby poškodený uviedol výšku uplatneného nároku na náhradu škody. Táto podmienka je splnená, ak poškodený uvedie aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne uvedie údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Uplatnený nárok na náhradu škody možno na základe dokazovania zmeniť, upresniť, a to až do doby, kým sa súd neodoberie na záverečnú poradu na hlavnom pojednávaní, eventuálne vo verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní.
Len včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na to, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku, t.j. nemôže poškodenému priznať viac, ako si uplatnil. Nesprávnym by bolo postup a rozhodnutie súdu, ktorým by prisúdil poškodenému viac, než bolo požadované a porušil tak zásadu „ne ultra petita petitum“.
Určitú výnimku možno pripustiť napr. v prípade, ak si poškodený uplatní nižšiu hodnotu bodu napr. pri náhrade za bolesť, než vyplýva z právneho predpisu (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia...). V takom prípade súd pri vyčíslení hodnoty bodu vychádza z právneho predpisu, a nie z vyčíslenia hodnoty bodu poškodeným.
Zároveň treba zvýrazniť, že súd môže obvinenému uložiť povinnosť nahradiť spôsobenú škodu len odsudzujúcim rozsudkom (trestným rozkazom), t.j. len v prípade ak uzná obvineného za vinného z trestného činu.
Na základe uvedených skutočností možno zdôrazniť, že ak sú splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody rozhodnúť.
Krajský súd vyššie vo svojom odôvodnení uviedol elementárne zákonom stanovené pravidlá, ktorých splnenie je predpokladom rozhodnutia súdu o nároku poškodeného v adhéznom konaní zákonom predpokladaným procesným postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ktorý postup navrhol aj splnomocnený zástupca poškodeného v odvolaní.
Preskúmaním predloženej trestnej veci však krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o nároku poškodeného správne konštatoval, že poškodený si neuplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas. Ďalej však neuviedol žiadne úvahy.
Krajský súd s poukazom na jednotlivé procesné úkony poškodeného, tak v rámci prípravného konania ako aj pred súdom, na ktoré upriamil pozornosť súdu v podanom odvolaní uvádza, že poškodený A. B. v podanom trestnom oznámení z 24.6.2021 uviedol, že si žiada náhradu škody. V zápisnici o výsluchu zo dňa 19.7.2021 uviedol, že poučeniu podľa § 46 Tr. por. porozumel a ku škode a k jej uplatneniu sa vyjadrí v texte zápisnice. V zápisnici ďalej uviedol, že nároku na náhradu škody sa nevzdáva a na konkrétnu otázku k škode uviedol, že momentálne sa nevie vyjadriť ku škode, ktorá mu bola spôsobená. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody neprinieslo nič nové ani ďalší výsluch poškodeného zo dňa 18.8.2021. Pri výsluchu zo dňa 18.10.2021 už aj za prítomnosti splnomocneného zástupcu rovnako uviedol, že poučeniu podľa § 46 Tr. por. porozumel a k jej uplatneniu sa vyjadrí v texte zápisnice. V zápisnici ďalej uviedol, že nároku na náhradu škody sa nevzdáva, ale bližšie sa k škode a jej uplatneniu nevyjadril. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že poškodený dal plnú moc na zastupovanie advokátovi F. G. H. dňa 7.6.2021. Odborné lekárske vyjadrenie znalca F. G. G. bolo doručené vyšetrovateľovi dňa 4.8.2021, pričom jeho súčasťou nebolo bodové ohodnotenie jednotlivých zranení. Splnomocnený zástupca poškodeného podal návrh na doplnenie dokazovania z 21.7.2021, aby bol pribratý znalec za účelom vyčíslenia výšky náhrady škody na zdraví poškodeného (č.l. 281 spisu). Na tento návrh reagovala poverená príslušníčka PZ upovedomením (na č.l. 283 v spojení s doručenkou adresovanou splnomocnenému zástupcovi poškodeného), z ktorého vyplýva, že nevyhovela predmetnému návrhu a poškodený má možnosť si dať vypracovať bodové ohodnotenie pre účely uplatnenia nároku na náhradu škody. Túto odpoveď splnomocnený zástupca prevzal dňa 3.1.2022.
Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 7.3.2022 splnomocnený zástupca poškodeného trval na pribratí znalca za účelom určenia výšky škody za bolesť. Zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, najmä v rozsahu bolestného, ktoré ešte nebolo zistené a trovy trestného konania podľa § 557 Tr. por. Tiež predložil ďalší návrh na doplnenie dokazovania zo 4.3.2022, v ktorom už nebolo nič ohľadom bolestného. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je upovedomenie poverenej príslušníčky PZ zo dňa 4.3.2022 o predložených návrhoch na vykonanie dokazovania – odpoveď doručená splnomocnenému zástupcovi podľa doručenky 5.3.2022 (na č.l. 383 spisu), kde pribratie znalca z odboru psychológie považuje za nehospodárne. Teda ide o odpoveď na nový návrh poškodeného na doplnenie dokazovania zo 4.3.2022 predložený pri záverečnom preštudovaní spisu jeho splnomocneným zástupcom. Následne bola doručená súdu obžaloba dňa 30.3.2022. Po doručení obžaloby splnomocnený zástupca poškodeného predložil súdu návrh na vykonanie dokazovania a doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý bol predložený súdu. Na hlavnom pojednávaní splnomocnenec poškodeného žiadal uplatniť na základe predloženého znaleckého posudku škodu bolestné - vo výške 1700 eur a znalečné v sume 200 eur. Z vyššieho prierezu jednotlivých procesných úkonov je evidentné, že poškodený si neuplatnil do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody tak, ako to vyžaduje zákon a to napriek tomu,
že na uplatnenie svojich práv mal zvoleného zástupcu od 7.6.2021, ktorý sa týchto procesných úkonov aj zúčastňoval. Do skončenia vyšetrovania poškodený nevyčíslil svoj uplatnený nárok ani v minimálnej výške. Pritom o tom, že poverená príslušníčka PZ nedoplní dokazovanie na podklade návrhu poškodeného pribratím znalca za účelom uplatnenia nároku na náhradu škody bol splnomocnený zástupca riadne a v dostatočnom časovom predstihu pred podaním obžaloby upovedomený už dňa 3.1.2022 (viď doručenka na č.l. 283). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ust. § 2 ods. 11, druhá veta Tr. por., že strany majú právo nimi navrhnuté dôkazy zabezpečiť. Nie je pravdivé tvrdenie poškodeného, že o nevykonaní tohto návrhu bol upovedomený až dňa 11.3.2022. I keď zopakoval takýto návrh pri záverečnom preštudovaní spisu treba zdôrazniť, že o tomto návrhu bolo už poverenou príslušníčkou rozhodnuté s jasným stanoviskom, že poškodený si má zabezpečiť znalecký posudok po vlastnej línií, preto nebolo dôvodné očakávať iné rozhodnutie o tom istom návrhu. Preto je potrebné uzatvoriť, že poškodenému bola protiprávnym konaním obžalovaného spôsobená škoda na zdraví, poškodený si ju však uplatnil len čo do dôvodu – ako bolestné, ale do skončenia vyšetrovania si uplatnené bolestné nevyčíslil ani v minimálnej výške, z čoho vyplýva záver, že poškodený svoj nárok na náhradu škody si neuplatnil riadne a včas. Procesné úkony splnomocneného zástupcu poškodeného ohľadom uplatnenia škody spojené s návrhom na doplnenie dokazovania v štádium konania pred súdom sú tak bez právneho významu a nemôžu byť posudzované v kontexte rozhodnutia súdu ako formalistický prístup. Jednoducho neboli naplnené elementárne pravidlá na uplatnenie škody poškodeným, resp. jeho zástupcom v adhéznom konaní, ktoré sú podľa názoru krajského súdu bezpochyby v súlade s medzinárodnou právnou úpravou ako aj praxou.
Nie je možné sa stotožniť ani s predloženým právnym názorom splnomocnenca poškodeného, že výška bolestného bola určiteľná už na základe znaleckého posudku F. G. G. z 29.7.2021. V ňom znalec popísal len rozsah zranení. Nie je možné, aby súd ohodnotil popísané zranenia poškodeného v zmysle Prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.Z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia...., tak ako požaduje poškodený. Táto činnosť patrí jedine odborníkovi tak, ako to aj označený zákon vyžaduje, ktorú nemôže suplovať súd. V zmysle tohto zákon určuje len hodnotu bodu, ktorú pri zlom vyčíslení (zrejmej nesprávnosti) môže opraviť súd. Prezentovaný názor splnomocnenca poškodeného je napokon v rozpore aj so samotnými úkonmi splnomocnenca poškodeného (jeho návrhom na doplnenie dokazovania a predloženým znaleckým posudkom o výške bolestného). Pokiaľ by výška bolestného bola určiteľná na základe zákona ako uvádza splnomocnenec poškodeného a bolo by to postačujúce, tak predložený znalecký posudok by bol v tomto konaní nadbytočný.
Krajský súd sa nestotožnil s procesným postupom okresného súdu, ktorý napriek tomu, že konštatoval neuplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným riadne a včas, o tomto nároku rozhodol postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
Správny procesný postup súdu prvého stupňa pri takomto závere mal byť taký, že potom ako si poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu uplatnil nárok na náhradu škody na hlavnom pojednávaní mal podľa § 256 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť tak, že A. B. ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Takéto rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Od tohto okamihu poškodenému mali v konaní prislúchať len tzv. procesné práva podľa §46 ods. 1 Tr. por. Nakoľko odvolanie podal len poškodený nebolo možné, aby krajský súd zrušil výrok rozhodnutia okresného súdu v časti o nároku na náhradu škody, ktorý bol poškodený odkázaný so svojim nárokom na civilný proces. Podľa názoru krajského súdu, v tomto štádiu nemôže zmeniť rozhodnutie na podklade odvolania poškodeného, ktorý sa dovoláva zlepšenia svojej pozície, nemôže rozhodnúť v jeho neprospech.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd o odvolaní poškodeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.