Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-17-2022.pdf
PDF · 111.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.06.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, D. C., ženatý, živnostník v stavebníctve, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 31.05.2021 v čase okolo 14:30 hod. v obci D. E., pri rodinnom dome bez popisného čísla, v ktorom býva A. B., nachádzajúceho sa vedľa prevádzky píly v areáli Družstva, fyzicky napadol E. F., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho dvakrát udrel drevenými hrabľami po rukách, ktorými chránil svoje temeno hlavy pred údermi smerujúcimi na hlavu, pričom tieto sa zlomili, následne zobral zo zeme kovový profil v tvare T o dĺžke približne 1,2 metra, a týmto kovovým profilom ho jeden krát udrel do oblasti chrbta a hlavy, ktorým konaním mu spôsobil zranenia, a to tržné zmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy vľavo o dĺžke 5 cm, pomliaždenie a krvný výron hrudníka s odreninou kože vľavo, pomliaždenie a odreninu kože oboch rúk a pomliaždenie pravého zápästia, kde tieto zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a práce neschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 14 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX v D. E., bytom D. E. XXXX, zastúpeného splnomocnencom Advokátskou kanceláriou AK | AK s.r.o., so sídlom Suché Mýto 6, 811 03 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 54 844 762, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 30.03.2022 na A. B. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň so synom upratoval dvor, čakali na manželku, ktorá chodí z práce okolo tretej. Keď prišla, tak povedala, že im F. zapchali odpad, preto všetci šli za nimi. Prvá šla manželka. Keď tam prišli, tak sa trochu aj hádali. F. boli agresívni, kričali že tam nemajú čo robiť, že je to podnikateľská zóna. E. F. zobral takú dosku a udrel manželku do nohy, ale nebolo to veľa. Potom sa ho snažil jeho syn odtiahnuť, pričom tento spadol. Najskôr sa udrel o dom a potom spadol na zem, kde je betón. Následne sa postavil, pričom mu tiekla krv z hlavy a začali sa vyhrážať, že ich to bude draho stáť. Potom asi volali záchranku.
Na mieste skutku sa nachádzali F. – E. so synom, jeho syn, manželka a on. Skutok sa stal za domom, za ktorým je chodník a ešte jedna budova tzv. drevárka. Ku skutku došlo za týmto domom.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach obžalovaného, bola na žiadosť prokurátora prečítaná podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku časť výpovede obžalovaného z prípravného konania. K rozporom sa obžalovaný vyjadril, že tak ako uvádzal v prípravnom konaní, skutok sa stal za domom, nevedel inak pomenovať tú budovu, ktorá sa nachádza za domom, ale je to drevárka.
Uviedol, že vpredu bol E. F., za ním bol jeho syn, ktorý ho ťahal. E. F. sa pri tomto udrel o dom a následne spadol na zem na ľavú stranu, na hlavu. K tomuto došlo, potom ako E. F. udrel manželku, tou doskou, a mladý ho začal ťahať. Keďže je tam len metrový priestor, tak pri tomto sa váľali z jednej strany na druhú a E. F. pri tom spadol. Za tým domom je bordel, sú tam dosky, železá.
Uviedol, že je živnostník, jeho mesačný príjem je 600,- až 700,- eur v čistom. Má 2 dospelé a 3 deti do 18 rokov.
Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť na otázku, či v ten deň bol medzi tými vecami za domom aj kovový predmet v tvare T. V podstate medzi nimi sú dlhotrvajúce rozpory a dôvod tohto incidentu bol ten, že im upchali žumpu. Čo sa týka otázky, či dôvodom incidentu nebola blokácia cesty, tak k tomu uviedol, že to nie je cesta a dôvodom incidentu bola upchatá žumpa. Príčina pádu poškodeného na zem, spočívala v tom, že ho ťahal jeho syn. Poškodený sa najskôr udrel ramenom o dom a potom spadol na zem na betón.
V ďalšom štádiu výsluchu využil svoje právo a k veci sa odmietol vyjadriť.
Splnomocnenec poškodeného sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.700,- eur, ktoré predstavuje bolestné, vo výške 200,- eur, čo predstavuje náklady, ktoré mal poškodený v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku.
Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že toho dňa bol so synom na firme, kde im sused zahradil prístupovú cestu a tým pádom sa nemohli dostať na firmu. Preto šiel so synom k nemu. Keď prišli na roh jeho rodinného domu, tak na neho kričali. On niečo mrmlal, potom sa schoval a keď odchádzali, tak vybehol a zaútočil na neho hrabľami. Tieto na ňom dolámal s tým, že synovi pichol tou ostrou časťou hrablí do brucha. Ako sa on k synovi zohol, tak obžalovaný zobral zo zeme kovovú tyč a touto ho udrel. Rozbil mu ňou hlavu. Tento incident sa odohral na pozemku G. H.. Aby bol presný, tak stalo sa to na rohu domu, ktorý patrí A. B., ale nachádza sa na pozemku G. H..
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka poškodeného, bola na žiadosť obhajcu prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania.
K rozporom sa vyjadril, že ten incident sa stal na rohu rodinného domu. K tomuto domu prišli po pozemku G. H.. Zotrval na tom, že prišli zozadu smerom od píly. On z miesta odchádzal pozadu tú budovu, tá budova sa nachádza za rodinným domom A. B. a tade odchádzali. Uviedol, že po celý čas útoku bol k obžalovanému otočený čelom a rukami vykrýval jeho údery. Keď tie hrable na ňom zlomil, tak ostrou časťou pichol syna, ktorý spadol na zem a keď sa k nemu zohol, a chcel mu poskytnúť prvú pomoc, tak na neho zaútočil železnou tyčou. Uviedol, že ako sa zohol k synovi, aby mu poskytol prvú pomoc, tak obžalovaný prešiel okolo neho , akoby ich obišiel, vytrhol tú železnú tyč a ako sa dvíhal zo zeme, tak na neho zaútočil železnou tyčou. V tom čase bol k nemu otočený čelom.
Tak ako uviedol, incident sa odohral na rohu rodinného domu, obžalovaný vyšiel spoza rodinného domu a na tom rohu útočil na nich tými hrabľami, následne keď pichol syna hrabľami, tak ich obišiel, zobral železnú tyč a zaútočil na neho. Hrabľami na neho zaútočil dva alebo trikrát, železnou tyčou na neho zaútočil jedenkrát. On mal zranenia na rukách ako sa bránil a na hlave mal tržnú ranu. Tie útoky boli smerovaného spredu. To zranenie na chrbte bolo spôsobené tým, že ako sa dvíhal zo zeme od syna, tak obžalovaný ho udrel železnou tyčou, ktorá dopadla na hlavu a na chrbát. K fotodokumentácii sa vyjadril, že na tých fotkách je on a tieto boli vyhotovované na druhý deň po incidente. To zranenie na hrudníku bolo spôsobené pri útoku hrabľami. To, že detailne neopisoval obranu pred útokom hrabľami je dané tým, že to zranenie vzniklo pri jeho obrane ako na neho útočil obžalovaný hrabľami.
Ďalej sa vyjadril, že sa mu zdá, že tá železná tyč bol „profil T“, ktorý sa používal na skleníky. Pri samotnom skutku bol obžalovaný, jeho syn a on s tým, že keď odchádzali, tak ako si držal hlavu a snažil sa volať záchranku, tak zazrel aj nejaké iné osoby. Bol mesiac práceneschopný s tým, že prvých pár dní ho sprevádzala dcéra, taktiež ho chodili zastupovať na firmu, ale potom už po lekároch chodil sám.
Tieto problémy medzi nimi trvajú dlhšiu dobu, dôvodom tohto incidentu nebolo to, že mu zapchali žumpu, ale to, že im zahradil cestu, ktorá bola prístupová k firme. Už to urobil tri mesiace dozadu, ale vtedy to neriešili, pretože boli sviatky, ale keď to urobil teraz, tak to už riešiť museli. Oni vlastnia pozemky z časti pod jeho rodinným domom a pod maštaľou, aj to tam chceli kúpiť, ale chcel od nich, aby prepísali všetky pozemky a on by im podpísal prístupovú cestu. Takýmto spôsobom ich vydieral. On sa po celý čas ako na nich útočil vyhrážal zabitím. Svedkom toho bol jeho syn. Už pred tými tromi mesiacmi, keď zahradil tú cestu, tak sa im vyhrážal zabitím.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec, ktorý sa vyjadril, že za predpokladu, že by stáli čelom oproti sebe, mohla vzniknúť rana na hlave, ale nepredpokladá, resp. je menej pravdepodobné, že by pri takomto postavení vznikli zranenia na chrbte. Mohol stáť síce aj čelom, ale v polohe trochu šikmo, a teda tým pádom zranenia na chrbte mohli vzniknúť takto. Čo sa týka útoku železnou tyčou, tak v dôsledku úderu vznikla rana na hlave. V prípade, že stál mierne šikmo, mohli tak vzniknúť aj zranenia na chrbte. Rana na hlave a poranenia hrudníka a chrbta určite nevznikli jedným úderom, rana na hlave áno.
K fotografii na čl. 200 sa vyjadril, že, vzhľadom na kruhovitý tvar zranenia, k tomuto mohlo dôjsť tak, že páchateľ držal tyč v oboch rukách, a pri údere došlo k zraneniu jednak tým nástrojom, čomu zodpovedá odrenina, a zároveň ho mohol udrieť aj päsťou, čomu zodpovedá kruhový tvar hematómu. Toto zranenie určite nevzniklo pádom. Mohlo vzniknúť tak, že ako držal tyč, tak došlo ku kontaktu s telom, čomu zodpovedá tá odrenina a zároveň došlo k úderu päsťou bez toho, aby bola zasiahnutá kľúčna kosť, alebo rameno.
Pripustil, že toto zranenie mohlo nastať aj pri polohe, ak stáli oproti sebe čelom v polohe trochu šikmo a mohol ho udrieť zboku Vylúčil, že toto zranenie vzniklo pádom, pretože pádu nezodpovedá charakter tohto zranenia. Toto zranenie vzniklo úderom a to buď úderom hrabľami, resp. tyče. Toto sa týka fotografie, ktorá sa nachádza na čl. 199 s tým, že čo sa týka fotografie zranení na čl. 200, vylúčil, že by toto zranenie vzniklo pádom, to by musel spadnúť na nejakú guľu, musel by mať ruky za chrbtom a človek keď padá, tak inštinktívne si chráni tvár, resp. vystiera ruky pred telo. Ku pádu bez vystretých rúk dochádza v prípade ak je človek opitý, a nemá žiadne reflexy. Do svojho odborného vyjadrenia dával všetko to, čo bolo uvedené v zdravotnej dokumentácií, teda všetky alternatívy, ktoré by mohli viesť k vzniku zranení, preto je jeho odborné vyjadrenie vo vzťahu k týmto zraneniam iné ako dnes, keď videl fotografie. Ostatné veci ako je dĺžka liečenia, spôsob a aj obmedzenie poškodeného v obvyklom spôsobe života ostávajú nezmenené. Uviedol, že si nepamätá, či poškodeného ošetroval. Pri takom množstve ľudí si to nemôže pamätať, musel by vidieť prvotné lekárske ošetrenie. Po predložení lekárskej správy zo dňa 08.06.2021 sa vyjadril, že podľa tejto lekárskej správy sa s poškodeným stretol dňa 08.06.2021 pri vyberaní stehov a kontrole predmetných zranení.
Bodové hodnotenie zranenia je robené na základe bodového systému podľa zákona, pri určitých zraneniach sú body pevne určené a pri iných je rozmedzie bodov, v ktorých je možné pohybovať sa. Neexistuje kategorizácia pomliaždenia. V podstate v tej vyhláške to je tak, že ak neobsahuje položku na konkrétne zranenie, tak sa hodnotí podľa najviac podobného zranenia. Čo sa týka pomliaždenia, tak je to krvný výron, odrenina a bolestivosť. Čo sa týka iných alternatív pri bodovom hodnotení pomliaždenín hrudníka, nemal žiadne iné alternatívy, ale vychádzal z tej najľahšej pomliaždeniny, ktorá je aj najmenej bodovo ohodnotená. Čo sa týka pomliaždenia hrudníka, je to veľmi chúlostivé, pretože nie vždy je tam hematóm a môžu byť napríklad zlomené rebrá, závisí to od rôznych faktorov a musíte vychádzať z objektívnych údajov pacienta, röntgenu, poprípade CT. Pri tejto odrenine nedôjde k narušeniu celistvosti kože, to by musela byť rana. Nedošlo k porušeniu svalstva, väzív ani šliach pod kožou, nedošlo k prerušeniu ich celistvosti, k poraneniu došlo. Čo sa týka tých tabuliek, sú to staré tabuľky, podľa ktorých sa veľmi ťažko zranenie ohodnocuje. Ja však nie som oprávnený meniť ich, napr. je tam pomliaždenie hrudníka ohodnotené na 10 bodov a pomliaždenie ruky na 15 bodov, čo sa týka pomliaždenia hrudníka, iná alternatíva v tých tabuľkách nie je a tak ako povedal, ak tam nie je konkrétne zranenie, tak pri hodnotení musí vychádzať z najviac podobného zranenia. Čo sa týka zranení na pravej ruke, tam nedošlo k narušeniu celistvosti kože, jednalo sa o odreniny. Rovnako tak nedošlo k narušeniu celistvosti kože na ľavej ruke. Ani na jednej ruke nedošlo k poškodeniu celistvosti svalstva a väzov. Čo sa týka pomliaždenia pravého zápästia a bodové hodnotenie 15 bodov, je to presne to isté o čom hovoril pred chvíľou. Nie je tam žiadne rozpätie a je tam presne stanovených 15 bodov. Vyhodnotenie hybností zápästia nemá žiaden vplyv na bodové hodnotenie. Ani v tomto prípade nedošlo k poškodeniu väzov, svalstva, ani šliach. Čo sa týka liečby zranenia zápästia, tak sa jedná o aplikáciu rôznymi masťami, tlmenie bolestí liekmi, poprípade čiastočné znehybnenie elastickou bandážou, alebo ortézou a následná rehabilitácia. V liečbe poškodeného nie je uvedené, že liečba spočívala v čiastočnom znehybnení, tak zrejme nie. Okrem tej kontroly sa s poškodeným, ani s iným jeho príbuzným nestretol, rovnako ani tak s právnym zástupcom.
Po vzhliadnutí fotky zranenia hlavy zistil, že ide o ranu hore na temene, pričom vylúčil, že k takejto rane môže dôjsť pádom, čisto teoreticky pripustil, že k takémuto zraneniu môže dôjsť v prípade, ak je človek zohnutý pod nejakou železnou policou a prudko sa postaví. Inak takéto zranenie vzniká iba úderom. Vylúčil vznik zranenia aj pádom na stenu, resp. pádom a nárazom hlavy do steny.
So súhlasom prokurátora, obhajcu a splnomocnenca, súd prečítal zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania, kde z výpovede svedka E. F. ml. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 31.05.2021 im na píle zahradil cestu A. B. a preto spolu s otcom za ním šli. Chceli sa ho opýtať, prečo im zahradil prístupovú cestu na prevádzku ich píly. Keď prišli k jeho domu, A. B. bol von. Pýtali sa ho, prečo im to urobil, avšak on im neodpovedal. Preto sa s otcom pobrali preč. Vtom sa A. B. rozbehol smerom na otca s drevenými hrabľami, ktorými sa na neho spoza hlavy zahnal. Otec si nad hlavou prekrížil ruky, aby sa pred ním ubránil. Ako ho B. trafil, tak sa drevené hrable zlomili. Popri tom B. kričal, že ich zabije. Ako sa snažil brániť otca, tak ho B. pichol tou zlomenou časťou hrablí do hrudníka. Následne mu týmto vyrazilo dych a spadol na kolená, na zem. Keď sa ho otec snažil zo zeme zdvihnúť, tak ho B. udrel železnou tyčou po hlave. Ocovi začala tiecť krv, nakoľko mu rozbil hlavu. Otec si jednou rukou držal na hlave ranu a druhou rukou sa snažil volať na políciu. Následne na to tam prišla manželka A. B. a povedala mu, aby prestal. Stále na nich kričal, že ich zabije.
Svedkyňa I. B. sa v prípravnom konaní vyjadrila, že v ten deň prišla z práce okolo 14:30 hod., kde ako prišla k ich rodinnému domu, tak si všimla, že za ich domom behá F. starší spolu so svojim synom. Jej manžel spolu so synom v tom čase pílili drevo. Následne prišla ku nim a povedala im, aby sa šli pozrieť s ňou, čo tam tí F. robia. Všimla si, že im upchali na dome odpad. Bolo to upchané skalami a purpenou. Spolu s manželom a synom šli cez dreváreň, kde manžel šiel ako prvý, ona šla za ním a posledný šiel ich syn. Ako tam prišli, tak manžel šiel ku nim a povedal F., že čo to robí, že prečo stále robí naschvál a aby s tým už konečne prestal. F. mu povedal, že on si môže robiť čo chce a že ich odtiaľto dostane preč. Na to mu ona povedala, že ho pekne prosí, aby odišli preč. Toto sa asi trikrát zopakovalo. Následne im dôrazne povedala, aby išli preč, nakoľko sa nachádzajú v ich rodinnom dome. F. držal v ruke dosku, ktorú chcel hodiť smerom k nim, avšak ona sa postavila pred manžela a tak ju tou doskou trafil do pravej nohy. So zranením bola potom na lekárskom ošetrení. Potom, ako spadla na zem, tak F. mladší povedal svojmu otcovi, že čo to robí. Na to ho začal ťahať preč, aby už odišli a vtedy jeho otec prepadol na doskách, ktoré boli na zemi a udrel sa hlavou o stenu. Na to si chytil hlavu a povedal im, že ich to vyjde draho a že ide volať na políciu. S týmto obaja odišli preč. Ihneď po incidente šla do domu a volala políciu. Keďže sa ich nevedela dočkať, šla s manželom do Trstenej na ošetrenie. Tam stretla F. a zaregistrovala, ako F. starší akoby nútil syna, aby šiel na vyšetrenie.
Z výpovede svedka I. B. vyplynulo, že v daný deň bol s otcom von, kde okolo pol tretej prišla domov mama a zavolala ich, nakoľko si všimla, že im sused upchal odpadovú rúru. Išli sa pozrieť a videli F. staršieho aj mladšieho. Mama ich vyzývala, aby odišli, ale oni uvádzali, že sú na svojom pozemku a že im to tam patrí. V tom F. starší vzal do rúk palicu a chcel udrieť jeho otca. Mama sa však postavila pred otca a F. starší ju tou palicou udrel do pravej nohy. Bolo vidno, že sa zľakol a ako obaja so synom odchádzali, tak prepadol a udrel si hlavu Po ich odchode mama zavolala políciu, ale nemohla sa ich dočkať a tak ju bol otec odviezť do Trstenej na lekárske ošetrenie s tou nohou. Uviedol, že F. sa na odchode vyhrážali, že ich zabijú.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zápisnicou o previerke výpovede na mieste, zápisnicou o konfrontácii, náčrtkom predloženom po konfrontácií, lekárskych správ, fotodokumentácie, odpis RT, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správy Obce Oravská Polhora, lustrácie, rozhodnutia o zastavení priestupkového konania, fotografií, aktuálneho odpisu RT a aktuálneho výpisu z registra priestupkov.
Súd na podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prehratím obrazového záznamu – CD záznam z previerky výpovede na mieste.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe.
Z vykonaného dokazovania vyplynuli dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je tu tvrdenie obžalovaného, jeho manželky a syna, ktorí tvrdili, že medzi nimi a F. došlo len k slovnej výmene názorov s tým, že počas toho ako I. B. žiadala F., aby opustili ich dom, poškodený do nej hodil drevenú latu a následne spolu so synom chcel odísť preč, pričom po ceste zakopol o drevá a udrel sa hlavou o stenu.
Na druhej strane je tu výpoveď poškodeného a jeho syna, ktorí naopak zhodne tvrdili, že po zistení, že im obžalovaný zahradil prístupovú cestu k píle sa ho šli opýtať na dôvod jeho konania. Odpoveď im nedal, avšak keď odchádzali, tak vybehol a zaútočil na neho hrabľami. Tieto na ňom dolámal s tým, že synovi pichol tou ostrou časťou hrablí do brucha. Ako sa on k synovi zohol, tak obžalovaný zobral zo zeme kovovú tyč a touto ho udrel. Rozbil mu ňou hlavu. Obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že poškodený si zranenia na hlave spôsobil pri zakopnutí o dosky, po ktorom sa udrel hlavou do steny.
Tvrdenie poškodeného o vzniku zranení plne podporuje aj znalecký posudok a samotná výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý vylúčil, že by kruhový hematóm na hrudníku poškodeného, resp. zranenie chrbta, mohol vzniknúť pádom, naopak znalec vypovedal, že kruhový hematóm vznikol buď úderom päsťou, alebo po kontakte so železnou tyčou, a poranenie chrbta buď úderom hrabľami, alebo železnou tyčou. Ako mechanizmus vzniku zranenia hlavy pádom tento vylúčil, čisto teoreticky pripustil, že k takémuto zraneniu môže dôjsť v prípade, ak je človek zohnutý pod nejakou železnou policou a prudko sa postaví. Inak takéto zranenie vzniká iba úderom. Vylúčil vznik zranenia aj pádom na stenu, resp. pádom a nárazom hlavy do steny.
K otázke viny teda bolo súhrnne spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa dostal do osobného konfliktu s poškodeným a jeho rodinou, v čase a mieste popísanom v obžalobe, takej intenzity, že došlo k rôznym zraneniam osôb na oboch stranách konfliktu.
Vzhľadom na to, že súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, tohto uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.
U obžalovaného súd nezistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
V zmysle vyššie uvedeného je súd presvedčený, že v danom prípade je na mieste uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 18 mesiacov.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Vzhľadom na to, že poškodený si neuplatnil riadnym spôsobom svoj nárok na náhradu škody, súd ho v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.