Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: X.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX J., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -183 z 9. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 1. júla 2020 domáha voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.185,80 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 11. marca 2014 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 1“), na základe ktorej mu mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie služby vo výške 222,95 eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.277,05 eur. Zmluvou o revolvingovom úvere č. 1 sa zaviazal v 36. mesačných splátkach po 85,15 eur vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 3.065.40 eur. Žalovaný s ním v ten istý deň (11. marca 2014) uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 2“), na základe ktorej mu mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie služby vo výške 222,95 eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.277,05 eur. Zmluvou o revolvingovom úvere č. 2 sa zaviazal v 36. mesačných splátkach po 85,15 eur vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 3.065.40 eur. V rovnaký deň, t. j. 11. marca 2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 3), na základe ktorej mu mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie služby vo výške 222,95 eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.277.05 eur. Zmluvou o revolvingovom úvere č. 3 sa zaviazal v 36. mesačných splátkach po 85,15 eur vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver súhrne vo výške 3.065,40 eur. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. určil tieto úverové zmluvy za bezúročné a bez poplatkov a žalovaný mu na základe tohto rozhodnutia vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré na jeho strane vzniklo. Toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. . Pred uvedeným konaním, ale

aj počas neho ho žalovaný neustále obťažoval telefonátmi, SMS a e-mailami a žiadal to, na čo nemal právo. Vykonávanie vytrvalých a nechcených vyhrážok telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku je považované za agresívnu obchodnú praktiku. Na poskytnuté úvery žalovanému zaplatil celkovo 8.174,40 eur. Na základe citovaných rozsudkov mu bolo vydané bezdôvodné obohatenie vo výške 4.343,25 eur s príslušenstvom. Ujma, ktorá mu objektívne vznikla, bola vo výške 4.343,25 eur. Táto suma by sa bola naďalej navyšovala, ak by si nebol uplatnil svoje právo na súde.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 400,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , , v znení účinnom od 10. júna 2013, , o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že z rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -248 zo 4. júla 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. -193 z 19. februára 2019 zistil, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 2.555,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. marca 2017 do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi 1.788,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21. marca 2017 do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v súvislosti s plnením podľa zmlúv o revolvingovom úvere č. 1, č. 2 a č. 3. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. marca 2019, pričom konanie vo veci začalo 20. októbra 2016. Žalobca bol e-mailom odoslaným z adresy debtiscz@aps-holding.com <mailto:debtiscz@aps-holding.com> 29. januára 2015 vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 92,64 eur vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 2 na účet žalovaného. Žalobca bol e-mailom odoslaným z adresy proficredit@sk.aps-holding.com 6. februára 2015 vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmlúv na účet žalovaného. Z rovnakej adresy žalovaný vyzval žalobcu na úhradu dlžných súm 29. januára 2015, 9. februára 2015, 26. apríla 2016, 5. septembra 2016, 9. septembra 2016, 27. septembra 2016, 3. októbra 2016, 4. októbra 2016, 26. októbra 2016, 31. októbra 2016, 1. decembra 2016, 6. decembra 2016, 22. marca 2017, 27. marca 2017, 4. apríla 2017 a 20. apríla 2017. Žalobca bol 2. marca 2016 e-mailom zaslaným z adresy proficredit@sk.aps-hoding.com <mailto:proficredit@sk.aps- hoding.com> informovaný o tom, že obchodná spoločnosť U. W. W., W.. Y.. R.. bola žalovaným poverená správou a vymáhaním pohľadávok voči nemu a zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca bol zároveň upozornený na to, že v prípade, že bezodkladne nevykoná úhradu, môže byť jeho dlh odovzdaný na riešenie spolupracujúcim terénnym pracovníkom, ktorí uskutočnia vyšetrovania a pokúsia sa ho kontaktovať osobne v mieste jeho bydliska a zamestnania. Obchodná spoločnosť U. W. W., W.. Y.. R.. SMS správou z 3. októbra vyzvala žalobcu, aby okamžite vykonal úhradu pohľadávky. Táto obchodná spoločnosť žalobcu urgovala aj sms správami z 29. septembra, 5. októbra a 7. Októbra a žalobcu vyzývala z telefónnych čísel +XXXXXXXXXXXX a +XXXXXXXXXXXX.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že žalobca preukázal spôsob správania sa žalovaného v zastúpení obchodnou spoločnosťou U. W. W., W.. Y.. R.. voči nemu formou e-mailových a SMS správ a súd toto konanie vyhodnotil ako neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že spôsob vyzývania ako i počet výziev žalovaného, resp. jeho splnomocnenca na vymáhanie pohľadávok, charakter a forma výziev sú neprimerané výške nesplatenej istiny úveru. Pre sumu 108,55 eur, resp. 109,42 eur boli žalobcovi zaslané správy, v ktorých boli použité slovné spojenia: „okamžite vykonajte úhradu“. Žalobcovi bolo taktiež pohrozené, že jeho dlh môže byť odovzdaný na riešenie spolupracujúcim terénnym pracovníkom veriteľa, resp. osoby poverenej vymáhaním dlhu, ktorí sa ho pokúsia kontaktovať osobne v mieste jeho bydliska či zamestnania. Tieto správy a ich obsah je teda potrebné hodnotiť objektívne a nie z pohľadu konkrétneho spotrebiteľa, v tomto prípade žalobcu. Konania žalovaného, resp. obchodnej spoločnosti, ktorú poveril vymáhaním jeho pohľadávky, súd vyhodnotil ako nekalé praktiky, a to bez ohľadu na výšku nedoplatku, ktorú mal žalobca uhradiť. Charakter textu správ súd vyhodnotil ako negatívne vplývajúci na psychiku adresáta. Sú tu používané slová ako: „okamžite“, „v prípade neuhradenia dlhu sa vystavujete riziku odstúpenia od zmluvy, zosplatenia celého úveru a následného vymáhania, čím môže dôjsť k navýšeniu pohľadávky ...“.

Súd pritom prihliadal i na časový interval, v akom boli písomné správy opakovane zasielané a dospel k záveru, že žalovaný poňal charakter vymáhania ako „hon“ na žalobcu, pričom neprestal ani po podaní žaloby vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Je pravdou, že jeho zástupca nebol oprávnený skúmať reálnu existenciu dlhu, ale na druhej strane bol povinný konať v súlade s dobrými mravmi a v takom duchu voliť i písomné výzvy posielané žalobcovi. Obsah jeho viacerých správ (napr. e-mailových z 2. marca 2016 a 5. septembra 2016) možno vyhodnotiť ako nepochybne nátlakové. Konanie obchodnej spoločnosti U. W. W., W.. Y.. R.., predmetom podnikania ktorej bol v tom čase aj factoring a forfaiting, možno považovať za konanie samotného žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobca úspešne uplatnil porušenie povinnosti vyplývajúcej zo voči žalovanému, súd mu priznal primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia odôvodnil výškou vzniknutého bezdôvodného obohatenia. V konaní vyplynulo, že nátlak na žalobcu prebiehal formou zasielania výziev prostredníctvom elektronických prostriedkov, a teda so správami sa mal možnosť oboznámiť len žalobca a nie širšia verejnosť. Pri určení výšky nároku je potrebné mať na zreteli, že konanie žalovaného, resp. jeho zástupcu (mandatára) nebolo jednorazové, ale trvalo po určitý čas a zároveň prihliadať na obsah hrozby, ktorá bola žalobcovi oznámená (osobná návšteva v mieste bydliska či pracoviska). Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, má tento inštitút plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedených predpokladov zaviazal žalovaného na úhradu finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) v spojení s ustanovením . Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj sp. zn. ). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

8. Proti rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 400,- eur a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. , a , teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti konštatoval, že pri určení výšky priznaného zadosťučinenia by mal súd vychádzať z povahy a rozsahu porušenia jeho práv ako spotrebiteľa, sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil, sumy, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal a spôsobu, akým sa domáhal navýšenia bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho suma finančného zadosťučinenia bude zodpovedať svojmu účelu, teda mu ako spotrebiteľovi poskytne satisfakciu, odradiac žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. V konaní dostatočne poukázal na nekalé praktiky žalovaného, a to na nechcené telefonáty, SMS-ky a e-maily, a aj keď žalovanému oznámil, že má všetko uhradené a zaslal mu aj dôkaz, žalovaný aj tak neprestal v svojom nekalom konaní a vydieraní. Z tohto dôvodu má za to, že finančné zadosťučinenie by malo predstavovať hodnotu škody, ktorá mu bola spôsobená (ak by sa nebol začal účinne brániť, hrozila mu oveľa vyššia škoda). Súdom priznané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur nie je ani desatina škody, ktorá mu bola spôsobená, nehovoriac o nemajetkovej ujme z vyhrážania, obťažovania (aj cez sviatky), čo dostatočne preukázal dôkazmi, ktoré predložil v konaní. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.343,25 eur.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetom konania bol tvrdený nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca si v podanej žalobe neuplatňoval žiadny nárok na náhradu škody, netvrdil žiadne skutkové okolnosti umožňujúce kvalifikovať uplatňovaný nárok ako škodu. Preto považuje v celom rozsahu za nedôvodné tvrdenie o vzniku akejsi bližšej nekonkretizovanej škode. Popiera tvrdenia o vyhrážaní sa či obťažovaní. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by toto preukazoval. Rovnako ako nedôvodné a dôkazne nepodložené popiera aj tvrdenie o „obťažovaní

cez sviatky“. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu ako nedôvodné a ním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žalobca nepodal k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote odvolaciu repliku.

11. Proti rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 400,- eur a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne skutkové zistenia videl v tom, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie tak, ako ho určuje ustanovenie , keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by sa vyslovilo, že konanie obchodnej spoločnosti U. W.- W., W.. Y.. R.. predstavuje porušenie predpisov určených na ochranu spotrebiteľa, ani žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by sa vyslovilo, že konanie U. W.-W., W.. Y.. R.. predstavuje porušenie predpisov určených na ochranu spotrebiteľa a súčasne má zaň zodpovedať on. Naviac žalobca vo vzťahu k nemu neuplatňoval sťažnosť, reklamáciu alebo inú formu námietok vzťahujúcich sa k vymáhaniu pohľadávky. Ak súd hodnotil konanie obchodnej spoločnosti U. W.-W., W.. Y.. R.. ako porušenie zákona, potom jeho zodpovednosť za takéto konanie vzniknúť nemohla a konanie obchodnej spoločnosti U. W.-W., W.. Y.. R.. predstavuje zjavne excesívne konanie, za ktoré si táto obchodná spoločnosť zodpovedá sama. V nadväznosti na to zdôraznil, že v zmysle ustanovenia porušiteľom môže byť aj osoba vykonávajúca vymáhanie pohľadávky. Ak teda súd postupoval vo veci podľa , mal zohľadniť všetky jeho ustanovenia a citovaný zákon ako celok. Jeho zodpovednosť za konanie obchodnej spoločnosti U. W.-W., W.. Y.. R.. nie je v rozsudku podložené žiadnym zákonným ustanovením (potom je sporné, na základe čoho ju procesný súd dovodzuje). Keďže súd sa nevyporiadal s jeho argumentmi o absencii jeho zodpovednosti spôsobom, ktorý predpokladá , postup súdu a jeho rozhodnutie považuje za porušenie povinnosti náležite odôvodniť súdne rozhodnutie. Ďalej namietal nezákonný postup súdu a porušenie svojich procesných práv, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal a ani sa nevyporiadal s jeho procesnou obranou, pričom bez reakcie súdu zostala aj ním uplatnená námietka premlčania. Popritom ako zjavne nesprávne hodnotil závery súdu ohľadom SMS správ, ktoré sa týkajú upozornenia na omeškanie a obsahujú výzvu na úhradu. V prvom rade, povinnosť upozorniť spotrebiteľa na omeškanie s úhradou je zákonnou povinnosťou veriteľa podľa upravujúceho povinnosť veriteľa informovať dlžníka, že neuhradil splátku. Zaslaná SMS je obsahovo formulovaná štandardným spôsobom, vychádza z reálneho stavu (doložené prehľady splácania predsa jednoznačne preukazujú omeškanie pri splácaní). Takisto súd bez odôvodnenia rozdeľuje jednotlivú e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou U. W.-W., W.. Y.. R.., hoci je zrejmé, že viacerá komunikácia na seba nadväzuje, čiže nie je možné ani hovoriť o nejakej početnosti z hľadiska opakovaného kontaktovania, keďže ide o nadväzujúcu komunikáciu (napr. preukazujúcu, že došlo k overeniu úhrady tvrdenej žalobcom). Navyše určenie sumy 400,- eur ako primeraného finančného zadosťučinenia nie je v napadnutom rozsudku vôbec vysvetlené, súd neuvádza ako k tejto čiastke dospel, v dôsledku čoho nie je splnená požiadavka obsiahnutá v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27. apríla 2006, v ktorom dovolací súd vyslovil, že i keď je výška zadosťučinenia v peniazoch predmetom úvahy súdu, jeho úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku zmenil tak, že žalobu zamieta a o náhrade trov rozhodol podľa výsledku sporu, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí, pretože počas konania dostatočne preukázal, aká škoda bola spôsobená a ak by sa nebol bránil, bola by mu spôsobená ešte väčšia škoda. Dostatočne preukázal agresívne správanie sa žalovaného, ktoré pokračovalo aj potom ako ho upozornil a doložil mu dôkaz o zaplatení prvej zmeškanej splátky, avšak ten to ignoroval a ešte pred splatnosťou druhej splátky mu jeho zamestnanci volali, písali SMS-ky a e-maily, v ktorých sa mu vyhrážali podaním žaloby, a to aj potom ako sám podal žalobu a informoval ich o tejto skutočnosti. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.343,25 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

13. Žalovaný nepodal k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote odvolaciu repliku.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné.

15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu a žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

18. Čo sa týka žalobcom namietanej výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných nemajetkových újm v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľným spôsobom.

20. V danej veci považuje odvolací súd sumu 400,- eur za primeranú rozsahu a povahe porušenia práv žalobcu, keďže porušenie práv spotrebiteľa spočívalo v získaní bezdôvodného obohatenia vo výške 4.343,25 eur a použití nekalých praktík pri vymáhaní pohľadávok žalovaného, pričom na vrátenie bezdôvodné obohatenie v tejto výške žalobcovi bol medzičasom žalovaný zaviazaný rozhodnutiami súdov, ktoré už nadobudli právoplatnosť.

21. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca bola nútený v dôsledku konania žalovaného domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé privodiť mu ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. S poukazom na uvedené okolnosti nemožno pochybovať, že výška súdom prvej inštancie priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie tak, ako ho určuje ustanovenie , keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by sa vyslovilo, že konanie obchodnej spoločnosti U. W.- W., W.. Y.. R.. predstavuje porušenie predpisov určených na ochranu spotrebiteľa, ani žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by sa vyslovilo, že konanie U. W.-W., W.. Y.. R.. predstavuje porušenie predpisov určených na ochranu spotrebiteľa a súčasne má zaň zodpovedať on.

23. Zároveň odvolací súd dodáva, že hoci v skutočnosti neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by explicitne určilo konanie obchodnej spoločnosti U. W.-W., W.. Y.. R.. za konanie, ktorým boli porušené predpisy na ochranu spotrebiteľa, z prepisov e-mailov a SMS správ, ktoré súdu prvej inštancie predložil žalobca, možno dospieť k záveru, že táto obchodná spoločnosť vymáhajúca pohľadávky žalovaného používala pri vymáhaní týchto pohľadávok praktiky, ktoré možno považovať za šikanózne. Naviac priznanie finančného zadosťučinenie je potrebné vnímať v širšom kontexte, a to v súvislosti so súdnymi konaniami, v ktorých si už žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje nároky súvisiace s tromi zmluvy o revolvingovom úvere (revolvingová zmluva č. 1, revolvingová zmluva č. 2 a revolvingová zmluva č. 3) na súde. Ak žalovaný považuje za štandardný postup upozorňovanie dlžníka na omeškanie so splatením dlhu formou SMS správ a e-mailov, odvolací súd tento jeho názor akceptuje, avšak iba za predpokladu, že SMS správy alebo e-maily sú posielané dlžníkovi v primeraných časových lehotách, a to v danej veci splnené nebolo.

24. Odvolací súd síce hodnotí ako dôvodnú námietku žalovaného, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol vo vyjadrení k žalobe z 15. júla 2019 (č. l. 54 súdneho spisu), na druhej strane však podotýka, že žalovaný vzniesol túto námietku premlčania pre uplynutie trojročnej premlčacej doby, ktorá ale ku dňu podania žaloby o primerané finančné zadosťučinenie (20. máj 2019) neuplynula, pretože podľa tvrdenia žalobcu ho žalovaný počas konaní vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn. a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. neustále obťažoval telefonátmi, SMS správami a e-mailmi, čo nepochybne zakladá nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie.

25. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

26. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).