Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoPr/3/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: T. S., B.. XX.XX.XXXX, X. B. W. XXXX/XXA, XXX XX P. I., zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: NFD group s.r.o., so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 46 697 730, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Záhorská s.r.o., so sídlom Tuhovská 3, 831 06 Bratislava, IČO: 47 253 355, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -90 zo dňa 26.05.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Citoval ustanovenie , , a (ďalej aj ako „ZP“), a (ďalej aj ako „OZ“), , až 3, a a (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aplikácia ust. o okamžitom skončení pracovného pomeru prichádza do úvahy iba vtedy, ak došlo k platnému uzavretiu pracovného pomeru, či medzi stranami existuje pracovno-právny vzťah. Z tohto dôvodu ako predbežnú otázku riešil vznik a existenciu pracovno-právneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, ktorý mal vzniknúť na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 05.06.2019. Súd prvej inštancie z formálneho hľadiska posúdil, že v pracovnej zmluve a v mzdovom výmere, absentoval obchodný názov spoločnosti - žalovaného, či už písaným alebo tlačeným písmom, pri ktorom by mal byť podľa výpisu z Obchodného registra a Spoločenskej zmluvy, vlastnoručný podpis konateľa. Pracovná zmluva a Mzdový výmer nemali splnené formálne náležitosti, čo však nespôsobuje absolútnu neplatnosť týchto listín. Súd prvej inštancie právne uzavrel, bez toho, aby sa zaoberal skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa ukončenia pracovného pomeru, že pracovná zmluva je neplatná podľa , nakoľko je v rozpore so zákonom. Síce pripustil, že žalobca tak, ako vykonával funkciu konateľa, mohol vykonávať funkciu riaditeľa, avšak nie na základe takejto pracovnej zmluvy, v ktorej bol koncipovaný druh práce a teda stručná charakteristika práce. Súd sa zaoberal spornou pracovnou zmluvou z hľadiska jej obsahu, najmä posúdil dohodnutý druh práce a vyvodil záver, či pracovná zmluva bola medzi sporovými stranami dohodnutá na výkon činnosti konateľa žalovaného alebo na určitý druh práce. Medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý určitý druh práce a teda nebol dohodnutý iný než výkon funkcie konateľa. V neposlednom rade zvážil aj rozpor záujmov zamestnanca a zamestnávateľa pri uzavretí pracovnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že za obe zmluvné strany konala v podstate rovnaká fyzická osoba, manželka

žalobcu. Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu, ktorým je konateľ, v danom prípade konateľ spoločnosti s.r.o., nemôže byť náplňou pracovného pomeru tak, ako tomu bolo v tomto prípade, preto medzi stranami nevznikol pracovný pomer podľa a preto nemohlo dôjsť ani k jeho zániku okamžitým skončením pracovného pomeru podľa . S poukazom na stret záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy žalobcovej manželky, teda v pozícii zamestnávateľa voči zamestnancovi (chápanú v duchu jednej osoby oboch konateľov-manželov), súd prvej inštancie považoval tento právny úkon s poukazom na v spojení s za absolútne neplatný. V predmetnom prípade právny úkon označený pracovnou zmluvou nezaložil medzi účastníkmi pracovný pomer a preto určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nemá daný právny základ. Dodal, že uvedená neplatnosť sa vzťahuje taktiež na právny úkon závislý od Pracovnej zmluvy - Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorý bol uzavretý za rovnakých okolností.

4. O nároku na náhradu trov súd prvej inštancie rozhodol v súlade s v spojení s . V konaní v zmysle zásady úspechu bol úspešný žalovaný, preto zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil a nestotožnil sa s právnym názorom súdu, že je potrebné ako predbežnú otázku riešiť vznik a existenciu pracovného pomeru. Keďže ani jedna zo strán sporu nenamietala uzatvorenie pracovného pomeru, a teda považovala pracovnú zmluvu za platne uzatvorenú, súd prvej inštancie nemal ako predbežnú otázku posudzovať platnosť, resp. neplatnosť pracovnej zmluvy a pracovného pomeru, keďže v predmetnom konaní bolo zrejmé, že ide o skutočnosť, ktorá nie je stranami sporu rozporovaná. Uviedol, že v spoločnosti bolo zaužívané, že sa pečiatky nepoužívajú, čo potvrdzuje aj písomnosť žalovaného (plnomocenstvo) neobsahujúce pečiatku žalovaného. S daným tvrdením sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Aj napriek tomu, že súd mal za to, že dané podmienky nie sú splnené, skonštatoval, že predmetné listiny netrpia absolútnou neplatnosťou. Nesúhlasil s právnym názorom súdu ohľadne stretu záujmov pri uzatváraní pracovnej zmluvy, pričom poukázal na to, že podľa ustálenej praxe súdov skutočnosť, že fyzická osoba bola vymenovaná štatutárnym orgánom spoločnosti sama o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovno-právnych predpisov, podstatné však je, či zmluva nesmeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, ktorého náplňou by bol výkon činnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Bol toho názoru, že dané činnosti, ktoré vykonával žalobca na pozícii riaditeľa nemožno zamieňať s výkonom funkcie konateľa. Zdôraznil, že žalobca na pojednávaní dňa 26.05.2021 poukázal na to, že k stretu záujmov v spoločnosti žalovanej nemohlo dôjsť z dôvodu, že materská spoločnosť B. K. J. ako vlastník žalovaného vykonáva transferové oceňovanie, pričom uvedené činnosti sú konzultované s auditorkou na transferové oceňovanie. S predmetným tvrdením žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal, a preto v tomto rozsahu je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Pokiaľ súd prvej inštancie vo viacerých bodoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, resp. odvolával sa na to, že predmetnú pracovnú zmluvu na funkciu riaditeľa spoločnosti uzavrel žalobca so svojou manželkou, s ktorou mali rovnaké záujmy spočívajúce v prosperujúcej obchodnej spoločnosti, čím sa uvedené v tomto prípade vníma akoby uzavrel pracovnú zmluvu v jednej a tej istej osobe, s týmito tvrdeniami súdu prvej inštancie nesúhlasil, ba dokonca ich považoval za neudržateľné z dôvodu, že v danom prípade predmetnú pracovnú zmluvu nepodpísala tá istá osoba, tak ako sa to snaží súd prvej inštancie vykresliť v napadnutom rozhodnutí. Nemožno ani prijať takýto záver, že akoby predmetnú zmluvu uzatvárala jedna a tá istá osoba len z dôvodu, že majú rovnaké záujmy. Primárnym základom každej obchodnej spoločnosti, ktorú zakladajú dve osoby, či už v rodinnom alebo inom pomere, resp. bez pomeru, vždy budú mať rovnaké záujmy, ktoré budú viesť k prosperujúcej obchodnej spoločnosti. Dodal, že pracovnú zmluvu navyše schválilo predstavenstvo materskej spoločnosti na svojom rokovaní konanom dňa 13.06.2019. K uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo za súhlasu viacerých osôb celého predstavenstva vlastníka spoločnosti NFD group s.r.o. V žiadnom prípade teda nejde o uzatvorenie zmluvy “s tou istou osobou". Uvedený úkon bol vykonaný na základe transferového oceňovania, ktoré práve zabraňuje vytvárať protiprávne, a tým pádom neplatné zmluvné vzťahy s blízkymi osobami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok zmenil tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi zo dňa 11.08.2020 je neplatné a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok žalobcu, to, či súd prvej inštancie zachoval správny procesný postup, na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.08.2020 z dôvodu neplatnosti pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pre rozpor so zákonom podľa , a tým neexistencie pracovnoprávneho vzťahu. Súd prvej inštancie riešil predbežnú otázku vzniku a existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a dospel k záveru o jeho neexistencii pre konkurenciu medzi náplňou práce žalobcu ako zamestnanca (riaditeľa) a jeho výkonom funkcie konateľa a zároveň pre stret záujmov medzi žalobcom (v tom čase konateľom žalovaného) a jeho manželkou (v tom čase taktiež konateľkou žalovaného) pri uzavieraní pracovnej zmluvy.

9. Nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom došlo dňa 05.06.2019 k uzavretiu pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce: riaditeľ a stručnou charakteristikou práce : rozhodovanie a riadenie vo veciach bežnej operatívnej činnosti, rozhodovanie a dohliadanie činnosti v bežnej ekonomickej činnosti, zabezpečenie bežnej operatívnej činnosti v súlade s legislatívou a zabezpečenia plnenia všetkých vnútorných predpisov. Nebolo sporné ani to, že dňa 11.08.2020 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že v mesiaci júl 2020 od 21.07.2020 do 31.07.2020 a v mesiaci august 2020 od 01.08.2020 do 10.08.2020 nenastúpil na výkon práce na mieste výkonu práce bez toho, aby oznámil existenciu prekážky na strane zamestnanca.

10. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že konateľmi žalovaného boli v čase uzavretia predmetnej pracovnej zmluvy žalobca a T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. B. XXX/X, U. O., manželka žalobcu (čl. X bod 1 Spoločenskej zmluvy žalovaného, obchodnej spoločnosti NFD group s.r.o. zo dňa 16.11.2016).

11. Vzhľadom na to, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý mal existovať medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, súd prvej inštancie správne najskôr zisťoval, či v danej veci vôbec došlo k platnému vzniku pracovnoprávneho pomeru.

12. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Je nepochybné, že súd je povinný ex offo prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na návrhy strán sporu a to v každom štádiu konania. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), táto neplatnosť je absolútna a pôsobí voči každému, pričom neplatný úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik práv a povinností), ktoré sa týmto úkonom sledovali. Každý, vrátane súdu (rozhodujúcom v tejto veci, pre ktorú je platnosť úkonu významná ako predbežná otázka), je povinný na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť, a to bez zreteľa na to, či táto absolútna neplatnosť právneho úkonu už bola vyslovená autoritatívnym rozhodnutím ako aj vtedy, ak táto nie je namietaná, teda sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo).

14. Podľa , zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

15. Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení a na základe pokynov zamestnávateľa. Zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu je úprava obchodného vedenia a konania osoby v mene spoločnosti. Pracovný pomer je upravený v , oprávnenie vykonávať funkciu štatutárneho orgánu zase vyplýva z . Výkon funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru. Omnoho dôležitejším, než označenie druhu práce, je však samotný obsah pracovného pomeru a rozsah kompetencií danej osoby. Obsah pracovného pomeru sa totiž s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať. Zákonom síce nie je vylúčená súbežná existencia funkcie konateľa a prípadného pracovného pomeru u tej istej osoby, no tu je vždy potrebné skúmať a posudzovať činnosti vykonávané podľa pracovnej zmluvy, ktoré musia byť diametrálne odlišné a ľahko rozlíšiteľné od činností v rámci výkonu funkcie konateľa. Iba v takomto prípade zjavne odlišnej a rozdielnej činnosti je možné uvažovať o existencii pracovného pomeru popri funkcii konateľa.

17. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

19. V tejto veci bolo kľúčové dostatočné a zrozumiteľné (ex offo) zodpovedanie právnej otázky existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na možnú konkurenciu súbežnej riaditeľskej a konateľskej činnosti žalobcu a rozpor záujmov žalobcu a jeho manželky ako konateľky v čase uzavretia predmetnej pracovnej zmluvy.

20. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie si síce vyžiadal z Obchodného registra Okresného súdu Prešov spoločenskú zmluvu žalovanej spoločnosti, avšak sa nevyporiadal s jej čl. X Konatelia spoločnosti bod 5, kde sú uvedené činnosti konateľa, ale len stroho v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všeobecné práva a povinnosti konateľa v oblasti zastupovania spoločnosti a obchodného vedenia spoločnosti, pričom sa nezaoberal a nevysporiadal s konkrétnymi právam a povinnosťami konateľa v spoločnosti žalovanej podľa spoločenskej zmluvy. Súd prvej inštancie posudzoval charakteristiku práce žalobcu uvedenú v pracovnej zmluve (rozhodovanie a riadenie vo veciach bežnej operatívnej činnosti, rozhodovanie a dohliadanie činnosti v bežnej ekonomickej činnosti, zabezpečenie bežnej operatívnej činnosti v súlade s legislatívou a zabezpečenia plnenia všetkých vnútorných predpisov), no dostatočne sa nevyrovnal s výpoveďou žalobcu na pojednávaní 26.05.2021, ktorý na otázku súdu, aké pracovné činnosti vykonával ako riaditeľ žalovaného, odpovedal, že jeho úlohou bolo riadiť, dohliadať na chod prevádzky penziónu R. a zabezpečovať, vykonávať rokovania ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti a priestorov, ktoré mala v správe a vo vlastníctve materská spoločnosť.

21. Vzhľadom na uvedené je preto odvolací súd toho názoru, že v konaní zatiaľ nebola jednoznačne zodpovedaná otázka a preukázaná skutočnosť, či žalobca vykonával iné činnosti ako konateľ na základe spoločenskej zmluvy a iné ako riaditeľ na základe uzavretej pracovnej zmluvy, ktoré by bolo možné jednoznačne odlíšiť. Len pri preukázaní týchto skutočností je možné uvažovať o existencii pracovného pomeru riaditeľa popri funkcii konateľa. Predčasný je preto záver súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným v skutočnosti nikdy pracovný pomer nevznikol z dôvodu absolútnej neplatnosti predmetnej pracovnej zmluvy.

22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhodnotil právnu otázku konkurencie súbežnej riaditeľskej a konateľskej činnosti žalobcu s náležitým odôvodnením, ktoré by zodpovedalo požiadavkám .

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že predmetnú pracovnú zmluvu na funkciu riaditeľa spoločnosti uzavrel žalobca so svojou manželkou, s ktorou mali rovnaké záujmy spočívajúce v prosperujúcej obchodnej spoločnosti, čím sa uvedené vníma akoby uzavrel pracovnú zmluvu v jednej a tej istej osobe. Odvolací súd sa nestotožnil s uvedenými tvrdeniami súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že v danom prípade predmetnú pracovnú zmluvu nepodpísala tá istá osoba, tak ako sa to snaží súd prvej inštancie vykresliť v napadnutom rozhodnutí. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nemožno ani prijať takýto záver, že akoby predmetnú zmluvu uzatvárala jedna a tá istá osoba len z dôvodu, že majú rovnaké záujmy. Primárnym základom každej obchodnej spoločnosti, ktorú zakladajú osoby, či už v rodinnom alebo inom pomere, resp. bez pomeru, vždy bude rovnaký záujem, a to vybudovanie prosperujúcej obchodnej spoločnosti. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2010, na ktoré sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odvoláva, je na danú vec neaplikovateľné z dôvodu, že v danej veci išlo o iný skutkový stav veci (tá istá osoba v pozícii konateľa podpisovala pracovnú zmluvu aj na strane zamestnávateľa ako aj na strane zamestnanca). Preto nemožno akceptovať právny názor súdu prvej inštancie v týchto intenciách.

24. Odvolací súd navyše poukazuje na žalobcom predloženú zápisnicu zo zasadnutia predstavenstva materskej spoločnosti žalovaného, B. K. J., so sídlom XX. B. XXX/X, U. O. zo dňa 13.06.2019, kedy na predmetnom rokovaní bola schválená dohoda, v zmysle ktorej sa žalobca ako autor vzdá autorského podielu / nebude si nárokovať sumu z licenčnej zmluvy, pričom oproti tejto ponuke mu bol schválený mesačný príjem plynúci z pracovnoprávneho vzťahu uzavretého ako riaditeľ v jednotlivých spoločnostiach (materskej a dcérskych), kde reálne vykonával prácu (do tej doby) bezodplatne.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne dôsledne posúdiť predbežnú otázku existencie pracovno- právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Je potrebné dôsledne sa vysporiadať s konkrétnymi právami a povinnosťami konateľa v spoločnosti žalovanej podľa spoločenskej zmluvy a opätovne vyhodnotiť výpoveď žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k jeho riaditeľskej činnosti u žalovaného. V prípade preukázania existencie pracovného pomeru riaditeľa popri funkcii konateľa bude potrebné vykonať dokazovanie na preukázanie dôvodov neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu daného žalovaným dňa 11.8.2020, ako aj na preukázanie prípadného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vychádzajúc z jeho pracovnej zmluvy a zisťovanie, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo adekvátne a v súlade so .

27. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. . V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

28. Záverom odvolací súd vo vzťahu k návrhu žalobcu na rozšírenie žaloby zo dňa 02.05.2022 doručenému odvolaciemu súdu dňa 03.05.2022, teda v rámci odvolacieho konania, poukazuje na ust. , podľa ktorého žalobu nemožno v odvolaní meniť. Za zmenu žaloby sa pritom v zmysle považuje rozšírenie uplatneného práva, uplatnenie iného práva a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).