Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-29-2020.pdf
PDF · 131.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1) X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., 2) R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom, T. M. XX, XXX XX T. F., 3) X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 4, XXX XX F., 4) Y.a U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX F. - T., 5) C.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. mýto XXXXX/XD, XXX XX F. - W. Y., 6) L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX M., 7) K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., 8) Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., 9) E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., 10) N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/XX, XXX XX M., všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00 151 866, za účasti: 1) Mesto T. F., Y. úrad, Z. X/X, XXX XX T. F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpené: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, 2) Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 3) X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX T. F., 4) E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX T. F., 5) R. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX T. F., 6) L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. XXXX/ XX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-I zo dňa 07.01.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor č. OU-PB-T.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.08.2019, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.03.2020 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-I zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor č. OU-PB-T.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.08.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci reštitučného nároku žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán vyslovil, že podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) oprávnené osoby nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením za náhradu. Súčasne správny orgán prvého stupňa vyslovil, že sa oprávneným osobám nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v katastrálnom území (ďalej aj „k.ú.“) T. F. na parcelu KN C č. XXXX/X a parcelu KN C č. XXXX/X, ktoré boli pôvodne zapísané v
PKN vložke č. XXX, z dôvodu, že pozemok bol vyvlastnený za náhradu, existuje, vždy slúžil a slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený. Z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené na účely výstavby lyžiarskeho vleku.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobcovia domáhali, aby správny súd po prejednaní žaloby na pojednávaní rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu existencie vád podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.
3. Žalobcovia v správnej žalobe zdôraznili, že prioritou aplikácie zákona č. 229/1991 Zb. a ostatných reštitučných noriem by mala byť najmä snaha zmieniť následky niektorých majetkových krívd, resp. poskytnutie ochrany poľnohospodárskemu pôdnemu fondu, príp. zákazu použitia tohto poľnohospodárskeho pôdneho fondu na iný účel bez toho, aby o tom boli vydané príslušné rozhodnutia, napr. o zmene kultúry, o vyňatí z pôdneho fondu. Práve aj z tohto dôvodu citovaný zákon obsahuje úpravu v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého je možné pozemok vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Správne orgány však v konaní neprihliadali na účel zákona č. 229/1991 Zb., resp. jeho zmysel, ani na právny názor Ústavného súdu SR (II. ÚS 7/2014), zaoberajúci sa interpretáciou a aplikáciou reštitučných zákonov tak, aby ich výklad a použitie neboli na ujmu oprávnených osôb.
4. Žalobcovia považujú za nesporné, že stavby stĺpov malého lyžiarskeho vleku, resp. stĺpov osvetlenia nebránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku. Aj samotný správny orgán, resp. Mesto T. F. podľa žalobcov tvrdí, že pozemky sa inak iba kosia, preto toto kosenie alebo spásanie je kvalifikovať ako poľnohospodárske využitie trvalých trávnych porastov. Stĺpy sú bodovými stavbami a z celkovej výmery parciel, ktoré sú predmetom reštitúcie v rozsahu 14 397 m2, predstavujú iba nepatrnú výmeru, rozhodne toto nemožno kvalifikovať ako postavenie telovýchovných a športových zariadení, resp. ako prekážku pre postup podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. Pod umiestnením telovýchovných a športových zariadení sa rozumejú také zariadenia, ktoré v prevažnej časti zaberajú podstatnú plochu príslušného pozemku, čo v danom prípade nie je splnené. Naopak, stavby stĺpov nebránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Správne orgány boli povinné kvalifikovať, čo aký rozsah bol uvedený ako účel vyvlastnenia a do akej miery stavba vleku, príp. stĺpov osvetlenia znemožňuje, či naopak umožňuje aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. na žalobcov.
5. Ak správne orgány označujú parcely (č. KN-C XXXX/X a č. KN-C XXXX/X k. ú. T. F.), ktoré sú predmetom konania, ako zónu pre športové a rekreačné využitie občanov, resp. zónu oddychu pre občanov počas celého roka a „možnosť rekreovať sa aj počas vegetačného obdobia“, nemá podľa žalobcov takéto tvrdenie oporu v zistenom skutkovom a právnom stave, pretože predmetom konania sú parcely, ktoré sú trvalým trávnym porastom ako to vyplýva aj z ich zápisu na LV č. XXXX kat. úz. T. F.. Tvrdenia o pretrvávajúcom rekreačnom využívaní podľa snehových podmienok nie sú pravdivé, čo je možné preukázať aj fotodokumentáciou z obdobia roku 2019, keď boli mimoriadne snehové podmienky a tento svah bol neudržiavaný, neupravený a iba ušliapaný presunom osôb smerom na, resp. zo sídliska C., príp. jazdou tzv. štvorkoliek.
6. Správne orgány pri svojom rozhodovaní podľa žalobcov uprednostnili záujmy povinnej osoby, keď bez bližšieho dôkazu napr. uvádzajú, že predmetné pozemky sú prevádzkované na základe „každoročne podpísaných uzatvorených zmlúv“, čo nie je pravda, resp. že má ísť o športovorekreačný areál v rekonštrukcii, hoci z ohliadky na mieste samom ako aj z fotodokumentácie vyplýva, že daný malý lyžiarsky vlek, resp. stĺpy verejného osvetlenia, neboli rekonštruované od času ich postavenia.
7. Žalobcovia pripomenuli, že v ich prípade prichádza do úvahy eventuálne použitie ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb., keď účel využitia na lyžiarske aktivity je možné dosiahnuť aj zriadením vecného bremena, keďže je predpoklad, že počas zimného obdobia sa predmetné pozemky nevyužívajú.
8. Žalobcovia tiež namietli, že žalovaný sa nedostatočne vyporiadal s odvolacími dôvodmi, ktoré uviedli v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v správnej žalobe odkázali aj na argumentáciu ich odvolania.
9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, ako aj konanie mu predchádzajúce. Žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. S aplikáciou ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. na právnu situáciu žalobcov nesúhlasil, pretože vydaniu pozemkov bráni najmä nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky pre vydanie veci, a to uvedenej v § 6 ods. 1 písm. m) zákona, t. j. skutočnosť, že vec bola vyvlastnená za náhradu, avšak účel nebol nikdy naplnený. V posudzovanom prípade je však jednoznačne preukázané, že účel vyvlastnenia - t. j. stavba lyžiarskeho vleku a existencia lyžiarskeho areálu na vyvlastnených pozemkoch - bol naplnený. Predmetné parcely nie je možné okrem uvedeného vydať aj z dôvodu, že areál lyžiarskeho vleku je zastavaný stavbami, ktoré bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov a pozemky sú v zmysle platného územného plánu Mesta T. F. definované ako športové a telovýchovné plochy a zariadenia a rekreačno-oddychové plochy a zariadenia. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona „oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená.“ V preskúmavanom konaní však bolo jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť existuje a v zimnej sezóne je podľa snehových podmienok využívaná na rekreačné lyžovanie, teda slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Táto skutočnosť nebola podľa názoru prvostupňového ako aj žalovaného správneho orgánu žiadnym relevantným dôkazom vyvrátená. Nebolo preukázané, že by sa vyvlastnenie minulo svojmu účelu, pretože parcely boli vyvlastnené za náhradu na výstavbu lyžiarskeho vleku.
10. K možnosti zriadenia vecného bremena na pozemkoch žalovaný uviedol, že zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prevádzky vleku a úprav lyžiarskeho svahu by neumožňovalo vykonávanie terénnych úprav a poľnohospodársku produkciu, nakoľko by došlo k znehodnoteniu svahu a znemožneniu jeho využitia na určený účel. Z vyjadrenia Mesta T. F. zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že Mesto má záujem o dlhodobé prevádzkovanie lyžiarskeho vleku a svahu a tiež konštatuje, že s každoročnými sezónnymi terénnymi úpravami by boli spojené nemalé náklady, ktoré by žalobcovia v prípade vydania pozemkov boli nútení znášať.
11. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v čase, keď došlo k vyvlastneniu, asi nikto zo zainteresovaných nemal záujem postaviť vlek (ako technické zariadenie) samotný bez príslušnej plochy, ktorá bezprostredne nadväzuje na vlek tak, aby bolo možné aj samotné rekreačné lyžovanie. V tom čase už na predmetných nehnuteľnostiach bolo vybudované elektrické osvetlenie svahu, vyslovene budované na tieto účely. A vzhľadom k tomu, že po vyvlastňovacom konaní nasledovalo povolenie na výstavbu umelého lyžiarskeho svahu, je logické, že nešlo len o vlek, ale aj o prislúchajúci areál nachádzajúci sa na predmetnej nehnuteľnosti.
12. Žalovaný s poukazom na stanovisko Mesta T. F. v správnom konaní doplnil, že pozemky, ktoré sú súčasťou areálu lyžiarskeho vleku Y., sú podľa platného Územného plánu Mesta T. F. funkčne určené ako územie verejného a občianskeho vybavenia - šport, telovýchova a rekreácia so stanoveným regulatívom UO 02 A. N., v ktorej sa lyžiarsky vlek nachádza, je možné využívať len v súlade s územným plánom mesta. Vyvlastnené pozemky nie sú a od ich vyvlastnenia ani neboli využívané na poľnohospodársky účel, ale výlučne na rekreačný účel obyvateľov mesta, a to sezónne podľa aktuálnych klimatických podmienok. Všeobecne záväzné nariadenie č. X/XXXX Mesta T. F. špecifikuje túto zónu ako miesto pre športové a rekreačné využitie občanov mesta. Ide o komplex, vytvárajúci priestor na oddych a športové využitie predmetných nehnuteľností. Podľa právneho názoru žalovaného správneho orgánu, snahou a účelom vyvlastnenia bolo vytvorenie takejto zóny oddychu pre obyvateľov mesta počas celého roka. Na ploche predmetných parciel lyžiarskeho svahu, ktorých kosenie mesto zabezpečuje, je možné rekreovať sa aj počas celého vegetačného obdobia.
13. K správnej žalobe sa vyjadrilo aj Mesto T. F.. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhlo zamietnuť. Pripomenulo text právnej normy ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého vydanie pozemku vyvlastneného za náhradu je možné za podmienky, že ide o existujúcu nehnuteľnosť, ktorá nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Z Mestom T. F. predložených zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených s prevádzkovateľom X. Y., ako aj zo skutočností všeobecne známych je zrejmé, že dotknuté nehnuteľnosti boli využívané na žalobcami rozporovaný účel. Aj v prípade, ak by sa pripustilo, že nešlo o aktívne kontinuálne využívanie, neznamenalo by to, že nehnuteľnosti nikdy neslúžili dotknutému účelu. Naopak, ich účelové využitie bolo počas celej doby zachované, čo bolo v správnom konaní dostatočne preukázané. V dôsledku absencie právneho základu pre vydanie nehnuteľnosti podľa
§ 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. je potom podľa Mesta T. F. právne irelevantné bližšie skúmať ustanovenia § 11 uvedeného zákona, ktoré upravuje výnimky z vydávania pozemkov alebo ich častí. Ustanovenie § 11 zákona č. 229/1991 Zb. pre možnosť jeho aplikácie predpokladá, že je daný niektorý z dôvodov pre vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 zákona, čo však nie je prípad žalobcov. Z tých istých dôvodov je bezpredmetný poukaz na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.
14. V replike žalobcovia vyjadrili nesúhlas s názorom, že by pozemky, ktoré sú predmetom reštitúcie, boli zastavené stavbami brániacimi poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Zdôraznili, že pre posúdenie splnenia reštitučných podmienok je potrebné vyvlastňovacie rozhodnutie, resp. splnenie účelu vyvlastnenia, posudzovať reštriktívne. Tzn. účel vyvlastnenia sa má posudzovať doslovne podľa toho, ako bol stanovený vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Vyvlastňovacie rozhodnutie ako účel vyvlastnenia uvádza „výstavbu lyžiarskeho vleku“, preto sú žalobcovia názoru, že napr. stĺpy elektrického osvetlenia, tzv. umelý svah, či iné zariadenia nemôžu byť zahrnuté pod predmet vyvlastnenia. Keďže vlastník lyžiarskeho vleku nemusí byť totožný s vlastníkom svahu, nezakladá zriadenie lyžiarskeho vleku jeho vlastníkovi bez ďalšieho právo na užívanie priľahlých pozemkov. Výklad smerujúci k záveru, že predmetom vyvlastnenia bol „areál“, nezodpovedá vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, ani dokazovaniu vykonanému správnymi orgánmi.
15. V duplike žalovaný uviedol, že vyvlastnená bola parcela č. XXXX pre výstavbu lyžiarskeho vleku v T.. Predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia bol pozemok pod vlekom a nevyhnutná priľahlá zjazdová plocha celkom o výmere 21 097 m2. Z logiky veci podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že ak bola predmetná parcela vyvlastnená pre výstavbu lyžiarskeho vleku ako technického zariadenia, tak bez príslušnej plochy, ktorá je funkčne nerozlučne spätá s vlekom, by nebolo možné ani samotné lyžovanie.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom správnej žaloby a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenými oprávnenými osobami, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na základe požiadavky žalobcov. Na pojednávaní prítomní účastníci zotrvali na obsahu svojej skôr písomne prezentovanej argumentácie.
19. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. XXXX/XXXX vydaným Mestským národným výborom v T. F. dňa 22.10.1975 a doplňujúcim rozhodnutím č. Výst. XXXX/XXXX zo dňa 02.02.1976 bol pozemok v katastrálnom území Považská F. parcely KN E č. XXXX z PKN vložky č. XXX o výmere 21 097 m2 vyvlastnený na účely výstavby lyžiarskeho vleku. Náhrada bola stanovená na 0,40 Kčs/m2. Z titulu náhrady bola spolu vyplatená suma 8 438,80 Kčs v zmysle vyhlášky č. 47/1969 Zb.
20. Pôvodní žiadatelia R. Y., X. F., C. V., E. C. a Y. L. si na Pozemkovom úrade v Považskej F. dňa 18.12.1992 uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. T. F., a to parcely KN E č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX z PKN vložky č. XXX. V priebehu konania bola žiadosť rozčlenená na viac častí, pričom o každej z nich bolo vydané samostatné rozhodnutie.
21. V preskúmavanom správnom konaní správne orgány rozhodovali o novovzniknutých parcelách KN C č. XXXX/X vo výmere 6 664 m2 a KN C č. XXXX/X vo výmere 7 733 m2, ktoré vznikli zápisom geometrického plánu z prevažnej časti pozemku pôvodnej parcely KN E č. XXXX.
22. Správny orgán prvého stupňa vyzval mesto Považská F. na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľností, avšak k dohode nedošlo. Povinná osoba listom oznámila oprávneným osobám, že s vydaním nehnuteľností nesúhlasí, nakoľko pozemok parcely č. XXXX bol vyvlastnený za náhradu, pre účely výstavby lyžiarskeho vleku a tento slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený.
23. Okresný úrad Považská Bystrica, pozemkový a lesný odbor, vydal rozhodnutie č. s.: OU-PB-T.- XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 08.08.2019, ktorým rozhodol podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. tak, že
- Oprávnené osoby nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona na vydanie vlastníctva k pozemkom a nehnuteľnostiam, ktoré prešli do vlastníctva štátu vyvlastnením za náhradu,
- Oprávneným osobám sa nepriznáva vlastníctvo k pozemkom a nehnuteľnostiam v k. ú. Považská F. na parcelu KN C č. XXXX/X a parcelu KN C č. XXXX/X pôvodne zapísané v PKN vložke č. XXX z dôvodu, že pozemok bol vyvlastnený za náhradu, existuje, vždy slúžil a slúži účelu, na ktorý bol vyvlastnený.
24. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán poukázal najmä na vyjadrenia Mesta T. F.. Lyžiarsky vlek v lokalite Y. je pevné dopravné zariadenie - stavba spojená so zemou. Kotvový vlek tvoria pevne osadené stožiare. Na vlek nadväzuje priľahlá lyžiarska zjazdovka. V roku 1976 bola na pozemkoch v okolí vleku realizovaná pokládka umelého lyžiarskeho svahu. Stredom vyvlastnenej plochy je pevne vybudované zariadenie osvetlenia svahu. Na pozemku je umiestnená vodovodná šachta a vodovod na polievanie svahu. Pozemky, ktoré sú súčasťou lyžiarskeho vleku Y., sú podľa platného Územného plánu Mesta T. F. funkčne určené ako územie verejného a občianskeho vybavenia - šport, telovýchova a rekreácie so stanoveným regulatívom UO O2 A. Mesto prevádzkovalo a prevádzkuje lyžiarsky vlek v súlade s určeným účelom. Lokalitu, v ktorej sa predmetné pozemky nachádzajú, nie je možné z pohľadu územného plánu a jeho záväznej časti využívať na iný účel, napr. na poľnohospodárske využitie.
25. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, že v konaní bola poskytnutá peňažná kompenzácia, naplnené ustanovenie zákona a od začiatku vec slúžila účelu vyvlastnenia. Správny orgán tiež upozornil na veľmi špecifické využívanie pozemku, ktoré bráni jeho poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu, a to vzhľadom k jeho geografickým, geologickým a pôdnym vlastnostiam, je to poľnohospodárska pôda produkčne potencionálna evidovaná v katastri nehnuteľností s druhom pozemku trvalé trávne porasty, kde sú veľmi sťažené osevné postupy s následným použitím rôznej poľnohospodárskej techniky, z dôvodu strmého stúpania a svetovej orientácie svahu, to môže v spôsobiť v konečnom dôsledku až eróziu, čo by malo za následok porušenie platnej legislatívy a negatívny dopad na prírodu s odzrkadlením sa na krajinotvorbe.
26. Správny orgán tiež poznamenal, že vyvlastnené parcely boli zastavané a sú súčasťou lyžiarskeho vleku a lyžiarskej zjazdovej dráhy, z čoho vyplýva, že pre zákonné prekážky ich nie je možné vydať podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 229/1991 Zb. (na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia), pretože pozemok bol po prechode s následným prevodom do vlastníctva štátu zastavaný.
27. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali oprávnené osoby prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Poukázali na to, že pri aplikácii ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Z.z. správny orgán je prísne viazaný obsahom vyvlastňovacieho rozhodnutia a takéto rozhodnutie nemôže vykladať extenzívne, ako tomu bolo v prvostupňovom rozhodnutí, keď došlo k stotožneniu pojmov „lyžiarsky vlek“ a „lyžiarsky areál“. Vyvlastňovacie rozhodnutie jasne určilo účel vyvlastnenia - výstavbu lyžiarskeho vleku - a nie výstavbu „športovo-rekreačného areálu“. Ak sa v rozhodnutí uvádza, že na vlek nadväzuje „priľahlá lyžiarska zjazdovka“, ide už o inú samostatnú vec, ktorá nebola účelom vyvlastnenia.
28. Odvolatelia pripomenuli, že predmetom vyvlastnenia bola parc. KN E č. XXXX s výmerou 21 097 m2. Ak preukázateľný účel vyvlastnenia bol iba „výstavba lyžiarskeho vleku“, potom aj oprávnenosť nároku žiadateľov sa musela posudzovať iba z tohto pohľadu. Vlek nie je postavený na celej výmere 21 097 m2, vyvlastnený pozemok nikdy neslúžil účelu vyvlastnenia v celom rozsahu svojej výmery.
29. Odvolatelia tiež namietli argumentáciu správneho orgánu o nemožnosti poľnohospodárskeho využitia sporného pozemku. Je podľa nich preukázané, že v minulosti boli predmetné pozemky
obhospodarované Poľnohospodárskym družstvom H. N.. Aj vypásanie hospodárskymi zvieratami alebo koňmi alebo kosenie trávy na seno sa považuje za poľnohospodárske využitie.
30. Odvolatelia zdôraznili, že lyžiarsky vlek je prevádzkovaný iba v zimnej sezóne. Ide o čas, v ktorom nedochádza k využívaniu poľnohospodárskych pozemkov. Keďže ide o trvalé trávne porasty, je daný zákonný dôvod podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., v zmysle ktorého je pozemok možné vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Počas vegetačného obdobia je možné pozemky využiť na poľnohospodárske účely. Tak stĺpy vleku, ako aj stĺpy osvetlenia sú bodovými stavbami, preto sa podľa odvolateľov správny orgán mal zamerať na posúdenie veci v intenciách ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) a nie písm. f) zákona č. 229/1991 Zb.
31. Odvolatelia poukázali na účel zákona č. 229/1991 Zb., ktorým je snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989 a dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov. Odvolatelia poukázali na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorých k interpretácii reštitučných zákonov je potrebné postupovať s určitou veľkorysosťou, pričom nedostatky vtedajšej legislatívy nie je možné pričítať na vrub oprávnenej osoby. Zisťovanie skutkového stavu, interpretácia dôkazov a aplikácia predpisov musí smerovať k naplneniu účelu zákona.
32. Odvolatelia záverom odvolania zdôraznili, že ak malo dôjsť k dosiahnutiu účelu vyvlastnenia vyhotovením stavieb, tak stavby museli byť vyhotovené v súlade s právnymi predpismi, najmä malo byť vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, resp. príslušné prevádzkové revízie. V prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené, ako sa správny orgán s touto otázkou vyporiadal.
33. Žalovaný Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-TN-I zo dňa 07.01.2020 odvolanie oprávnených osôb zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Nestotožnil sa s argumentáciou odvolateľov, že by sa vyvlastnenie minulo svojmu účelu. Nehnuteľnosť existuje a v zimnej sezóne je podľa snehových podmienok využívaná na rekreačné lyžovanie a teda slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Žalovaný pripomenul, že samotnému vyvlastneniu predchádzalo, podľa listinných dokladov v spise, ešte Rozhodnutie Obvodného úradu MsNV a MNV v T. F. Odboru výstavby, vodného, miestneho hospodárstva, dopravy a obchodu č. U.. XXXX/XX-XXX.X-A/XX, zo dňa 21.09.1971, ktorým vydalo stavebné povolenie na elektrické zariadenie: verejné osvetlenie svahu pri lyžiarskom vleku v Považskej Bystrici. Nehnuteľnosť už vtedy bola predurčená na takéto účely. Samotným predmetným vyvlastňovacím konaním, uvádzaným vyššie (r. 1975 a doplňujúcim v r. 1976), bol podľa odvolacieho orgánu zavŕšený proces vysporiadania vlastníckych vzťahov na nehnuteľnostiach, podľa vtedy platných zákonov. Mestský národný výbor- odbor výstavby, vodného hospodárstva Pov. Bystrica rozhodnutím č. U.. X/XXXX-XXX.X-A/XX zo dňa 01.01.1976 povolil stavbu umelý lyžiarsky svah realizovanú v rámci akcie „Z“. Súčasťou spisu je aj Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí, z preberacieho konania zo dňa 28.09.1976 akcie „Z“ umelý lyžiarsky svah T. F.. Dátum začatia prác XX/XX a dátum ukončenia 10/76. Tieto dokumenty nadväzujú na predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie a potvrdzujú skutočnosti, že účel vyvlastnenia bol naplnený.
34. K otázke rozlišovania medzi lyžiarskym vlekom a lyžiarskym areálom žalovaný uviedol, že v čase, keď došlo k vyvlastneniu, zrejme nikto zo zainteresovaných nemal záujem postaviť iba vlek (ako technické zariadenie) bez príslušnej plochy, ktorá bezprostredne nadväzuje na vlek, tak aby nebolo možné aj samotné rekreačné lyžovanie. V tom čase už na predmetnej nehnuteľnosti bolo vybudované elektrické osvetlenie svahu, vyslovene budované na tieto účely. Podľa odvolacieho orgánu ide len absenciu presnejšej špecifikácie kategórie lyžiarsky vlek v rámci vyvlastnenia. A keďže po vyvlastňovacom konaní nasledovalo povolenie na výstavbu umelého lyžiarskeho svahu, je logické, že nešlo len o vlek, ale o areál nachádzajúci sa na predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací orgán ďalej uvádza, že samotná plocha predmetných nehnuteľností sa nachádza priamo v mestskej zóne. VZN mesta špecifikuje túto zónu ako miesto pre športové a rekreačné využitie občanov mesta. Vedľa týchto plôch sa nachádza aj objekt čajovne a nachádzajú sa tu aj záhradkové osady, ktorých poslaním je obdobne rekreačné a oddychové zameranie. Zo samotnej obhliadky na mieste je teda jednoznačne zrejmé, že ide o komplex, vytvárajúci priestor akoby v strede mesta, na oddych a športové využitie predmetných nehnuteľností na určené využitie, ktorý je zadefinovaný vo VZN. Podľa právneho názoru odvolacieho orgánu snahou a účelom vyvlastnenia bolo vytvorenie takejto zóny oddychu pre obyvateľov mesta počas
celého roka. Na ploche predmetných parciel lyžiarskeho svahu, ktorých kosenie mesto zabezpečuje, je možné rekreovať sa aj počas vegetačného obdobia.
35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.
37. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. 38. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.
39. Podľa § 11 ods. 1 písm. d.) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.
40. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli žalobcom ako účastníkom administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na relevantné otázky.
41. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a zároveň za splnenia podmienky, že nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Uvedené nie je prípad žalobcov, keďže na vyvlastnených parcelách bol postavený lyžiarsky vlek, ktorý bol uvedený do prevádzky a využívaný lyžiarmi. Nebola teda splnená jedna z právnou normou kumulatívne predvídaných podmienok pre možnosť uznania nároku žalobcov, resp.
ich právnych predchodcov, ktorou je, aby vyvlastnená nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Legislatívna konštrukcia právnej normy ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. nevyžaduje skúmať, či nehnuteľnosť ne/slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená, aj v čase uplatnenia reštitučného nároku pred príslušným správnym orgánom.
42. K požiadavke na aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. na prípad žalobcov správny súd uvádza, že táto nie je možná. Aplikácia uvedeného ustanovenia by prišla na rad vtedy, ak by správny orgán uznal nárok žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, za oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., avšak by sa zistilo, že po prechode alebo prevode vyvlastňovanej nehnuteľnosti do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby došlo k zastavaniu požadovaného pozemku, t.j. že sa tu po vyvlastnení vytvorila faktická (a súčasne aj právna, avšak z iného dôvodu ako pre nesplnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 2291/1991 Zb.) prekážka pre možnosť vydať reštituovaný pozemok oprávneným osobám. Obdobné úvahy platia aj pre ne/možnosť aplikácie ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb.
43. K námietke žalobcov, že správne orgány mali dôsledne posudzovať účel vyvlastnenia vo vzťahu k ploche, ktorá bola vyvlastnená, resp. že na ploche, ktorá nie je blokovaná stavbou lyžiarskeho vleku, je možné realizovať poľnohospodárske využitie pôdy, správny súd uvádza, že aby správne orgány mohli revidovať v rámci reštitučného konania pôvodné vyvlastňovacie rozhodnutie, napr. testom dôvodnosti rozsahu vyvlastňovanej plochy vo vzťahu k následne skutočne realizovanému predmetu vyvlastnenia, muselo by to byť výslovne upravené v zákone. Zo zákona č. 229/1991 však správnym orgánom žiadna takáto právomoc nevyplýva. Ak takejto právomoci niet, pričom správne orgány sú povinné konať len na základe a v medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, potom akékoľvek úvahy o tom, aké percento plochy z celkovej výmery vyvlastnených parciel č. KN C č. XXXX/X a parcelu KN C č. XXXX/X z dnešného pohľadu je naozaj nevyhnutne potrebné na efektívnu, zmysluplnú a ekonomicky rentabilnú prevádzku lyžiarskeho vleku, sú nadbytočné.
44. S poukazom na uvedené argumenty správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
45. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom vychádzal aj zo skutočnosti, že žalovaný náhradu trov konania nežiadal. Vo vzťahu k ďalším účastníkom správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 169 SSP, v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie § 169 SSP neukladal, nevzniklo ani im právo na náhradu trov konania.
46. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.