Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-105-2016.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Subarea
1Co/105/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov 1/ D.. P. K., nar. X.X.XXXX, bytom A., B. XX a 2/ D.. P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Maxima Gorkého 1, proti žalovanej D.. T. X., nar. X.X.XXXX, bytom A., B. XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Letná 47, o zaplatenie 15.269,24 eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2015 č.k. 19C/1/2013-36 jednohlasne takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Žalovanej p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.007,35 eur v prospech zástupkyne žalovanej a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku, ktorým sa žalobcovia domáhali voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré jej malo vzniknúť tým, že za užívanie nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve neposkytovala žiadne finančné plnenie a nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v konaní nebolo sporné, že nárok uplatňovaný vo veci sp. zn. 19C/1/13 vychádza zo zhodných skutkových okolností, ako tomu bolo v skorších súdnych konaniach rovnakých účastníkov sporu na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37C/59/11 a sp.zn. 13C/188/09. Konštatoval, že žalobcovia aj v tomto konaní namietali, že nie je možné vychádzať z obsahu osvedčenia o dedičstve sp.zn. 28D 1020/97 Dnot 303/97 zo 6.4.1998, ako z listiny zakladajúcej akýkoľvek osobný záväzok spoluvlastníkov nehnuteľnosti v prospech žalovanej tvrdiac, že táto dohoda je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne neplatná. V každom z vyššie zmienených konaní sa súdy náležite vysporiadali s obsahom dedičského záväzku vyplývajúceho z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo 6.4.1998. Za neurčitý a nezrozumiteľný právny úkon sa považuje len taký právny úkon, ktorého neurčitosť a nezrozumiteľnosť nemožno odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Žalovaná už pred vydaním rozhodnutia v dedičskom konaní užívala nehnuteľnosti spolu s nebohým manželom-poručiteľom spôsobom a v rozsahu, ktorý bol účastníkom konania zrejmý a ktorý zodpovedá aj aktuálnemu stavu. Žalovaná z nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v podielovom spoluvlastníctve v rozsahu 1/2 na nej a na nebohom poručiteľovi, nezískavala žiadny podiel na nehnuteľnosti a nadobúdala iba nárok na polovicu výplaty z bezpodielového spoluvlastníctva a právo bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ho do času vysporiadania dedičstva užívala aj s nebohým manželom. Tieto okolnosti boli účastníkom dedičskej dohody zrejmé, keďže takto bola dlhodobo nehnuteľnosť užívaná ešte za života poručiteľa. Za použitia výkladových pravidiel zohľadňujúc znenie dedičskej dohody bolo konštatované, že zámerom dedičskej dohody bolo, aby žalovanej, ktorá z nehnuteľnosti nenadobudla žiadny dedičský podiel, aj keby jej taký patril, zostalo zachované právo užívania nehnuteľnosti v dovtedajšom rozsahu, čo je vyjadrené v texte osvedčenia slovami „manželka poručiteľa D.. X. rod. G. má podľa dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti“, a zakladá to osobný záväzok pre spoluvlastníkov nehnuteľnosti.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že nárok uplatňovaný vo veci sp. zn. 19C/1/13 vychádza zo zhodných skutkových okolností, ako tomu bolo v skorších súdnych konania rovnakých účastníkov sporu na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37C/59/11 a sp.zn. 13C/188/09. Konštatoval, že žalobcovia aj v tomto konaní namietali, že nie je možné vychádzať z obsahu osvedčenia o dedičstve sp.zn. 28D 1020/97 Dnot 303/97 zo 6.4.1998, ako z listiny zakladajúcej akýkoľvek osobný záväzok spoluvlastníkov nehnuteľnosti v prospech žalovanej tvrdiac, že táto dohoda je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne neplatná.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vyššie zmienené súdne rozhodnutia konštatovali, že právny vzťah účastníkov konania je potrebné posudzovať cez obsah osvedčenia o dedičstve má nepochybne jediný význam a to založenie osobného práva užívania nehnuteľnosti žalovanej v rozsahu, v akom bola užívaná doteraz, ktoré je navyše doživotné a bezodplatné. Na základe toho súd prvej inštancie v súlade so zásadou vyplývajúcou z ust. § 159 O.s.p., teda záväznosťou právoplatných súdnych rozhodnutí týkajúcich sa zhodného právneho vzťahu účastníkov konania, ktorý už bol predmetom posudzovania a zákazom opätovného prejednávania totožnej veci, považoval za vylúčené odlišné právne vyhodnotenie skutkových okolností, ktoré už boli predmetom právneho posúdenia v právoplatne skončených konaniach a ktoré majú charakter predbežnej otázky k prebiehajúcemu súdnemu sporu. Vyvodil preto, že nárok žalobcov na finančné plnenie proti žalovanej titulom užívania nehnuteľnosti žalovanou nie je dôvodný ani za žalované obdobie od 1.7.2010 do 31.5.2012 a ak nedôjde k novej dohode medzi sporovými stranami, tak ani do budúcna.
6. Výrok o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal ich náhradu, ktorú aj položkovite vyčíslil.
7. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť im sumu 15.269,24 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 1 a 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedli, že nesprávnosť napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo vidia v tom, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch a súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedli, že podrobné zdôvodnenia odvolacích dôvodov doručia súdu osobitným písomným podaním v lehote 15 dní.
8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalovanej priznať náhradu trov odvolacieho konania.
9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. S poukazom na tieto prechodné ustanovenia odvolací súd v súlade s novým procesným právnym predpisom (C.s.p.) skúmal pred meritórnym prejednaním odvolania žalobcov skutočnosť, či odvolanie žalobcov obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia podali odvolanie na súde prvej inštancie ešte dňa 12.1.2016, teda v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu O.s.p. posudzoval odvolací súd náležitosti odvolania v súlade s týmto procesným predpisom.
12. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
13. Podľa ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.
14. Podľa ods. 3 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
15. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že uvedenie dôvodov odvolania (konkretizácia v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny) tvoria podstatnú náležitosť odvolania, nedostatok ktorej má za následok odmietnutie odvolania (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.). V prípade takéhoto nedostatku odvolania O.s.p. v ust. § 209 ods. 1 upravoval povinnosť súdu prvého stupňa uznesením vyzvať toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/.
16. Ust. § 211 ods. 1 O.s.p. ukladalo odvolaciemu súdu v prípade, ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1 vyzvať toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
17. Nový procesný predpis, teda C.s.p., neprevzal uvedenú úpravu postupu súdu v prípade, že odvolanie neobsahuje podstatnú náležitosť a to dôvody odvolania, keďže v ust. § 373 ods. 1 C.s.p. je uvedené, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
18. Z tohto znenia vyplýva, že vady odvolania s výnimkou odvolacích dôvodov môže odvolateľ odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 C.s.p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 C.s.p. obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365 ods. 1 C.s.p., pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365 ods. 2 C.s.p.. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d/ C.s.p., keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 C.s.p.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že prechodné ustanovenia C.s.p. neupravujú osobitný postup súdu vo vzťahu k odstraňovaniu vád odvolania, ktoré bolo podané v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, teda O.s.p., postupoval odvolací súd v zmysle úpravy nového procesného predpisu, ktorý mu už neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, neostávalo odvolaciemu súdu iné ako odvolanie žalobcov odmietnuť podľa ust. § 386 písm. d/ C.s.p.
20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovia vo vzťahu k chýbajúcim dôvodom odvolania neboli ukrátení na svojich procesných právach poukazom na skutočnosť, že boli v konaní zastúpení advokátom a navyše z obsahu ich odvolania vyplýva, že títo si boli vedomí potreby doplniť do odvolania jeho odvolacie dôvody a k tomu sa aj sami zaviazali a to v lehote do 15 dní od podania odvolania. Napriek tejto vedomosti však svoje odvolanie nedoplnili o odvolacie dôvody, ani do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ani v lehote 15 dní, ktorú v odvolaní sami uviedli a ani v lehote do rozhodnutia odvolacieho súdu.
21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto ich odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal nahradiť v odvolacom konaní úspešnej žalovanej k plnej náhrade trov konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).