Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/90/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: MARTITRANS s.r.o., so sídlom Obchodná 14/31, 078 01 Sečovce, IČO: 46 445 285, zastúpeného advokátkou JUDr. Petrou Kandráčovou, so sídlom Námestie sv. Cyrila a Metoda 1704, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 845,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 845,94 eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že jeho zamestnanec Y. S. uzatvoril so žalovaným dňa 6. októbra 2018 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti zamestnanca pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch. V dňoch 12. februára 2019 a 13. februára 2019 došlo k dvom škodovým udalostiam na motorovom vozidle Z. Y., P.: TV XXXDD. Žalovaný v oznámení z 25. júna 2019 oznámil žalobcovi výšku plnenia, v rámci ktorej bola odpočítaná amortizácia vo výške 845,92 eur. Žalobca je toho názoru, že poisťovňa je povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla, ktorá zodpovedá výške nákladov za vykonané opravy. Dôvody uvádzané žalovaným podľa žalobcu nemajú zmluvný a ani zákonný podklad. 2.1. Žalobca k žalobe pripojil predžalobnú výzvu zo 16. septembra 2019, list žalovaného zo 17. októbra 2019, kalkuláciu nákladov na opravu, list žalobcu z 12. júla 2019, poistnú zmluvu zo 6. októbra 2018 a list žalovaného z 15. augusta 2019

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 15. novembra 2019, sp. zn. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný uviedol, že s odkazom na judikát R 57/2003 poskytol žalobcovi z poistenia zodpovednosti za škodu pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch poistné plnenie zodpovedajúce skutočnej škode podľa ustanovenia , na ktoré mal žalobca v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou nárok. 3.2. Zároveň žalovaný poukázal na to, že poistenie zodpovednosti za škodu je zmluvou medzi poisťovateľom a poistníkom. Pre tento typ poistenia je charakteristické, že poisťovateľ poistné plnenie (náhradu škody) v prípade vzniku škody (poistnej udalosti) nevyplatí škodcovi, ale tretej osobe, ktorej škodca ako poistený škodu spôsobil. Z tohto dôvodu zákon stanovuje, že žalovaný ako poisťovateľ bol

povinný vyplatiť náhradu škody žalobcovi ako poškodenému. Žalobca však priame právo na plnenie proti žalovanému ako poisťovateľovi nemá. Žalovaný z tohto dôvodu nemôže byť v súdnom konaní na návrh žalobcu zaviazaný na plnenie náhrady škody spôsobenej škodcom, v dôsledku čoho žalovaný nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. 3.3. K odporu žalovaný pripojil uplatnenie nároku na náhradu škody a oznámenie o poistnom plnení z 25. júna 2019.

4. Žalobca v replike zotrval na tvrdení, že poisťovňa je povinná uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 21. júna 2022 o 12:00 hod., ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, pričom podaním z 20. júna 2022 ospravedlnil právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní. Preto súd v súlade s ustanovením (ďalej aj „“) uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

6. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 6.1. Medzi zamestnancom žalobcu a žalovaným bola dňa 6. októbra 2018 uzatvorená poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti zamestnanca pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch. 6.2. Dňa 12. februára 2019 a dňa 13. februára 2019 došlo k dvom škodovým udalostiam na motorovom vozidle žalobcu značky Z. Y., P.: TV XXXDD, ktoré zavinil zamestnanec žalobcu (poistený) Y. S.. 6.3. Žalovaný oznámením o poistnom plnení z 25. júna 2019 oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v sume 1.867,07 eur po odpočítaní spoluúčasti vo výške 207,45 eur a zhodnotenia (amortizácie) poškodeného motorového vozidla vo výške 845,94 eur.

7. Podľa ustanovenia , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 7.1. Podľa ustanovenia , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 7.2. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3). 7.3. Podľa ustanovenia , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 7.4. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2]. 7.5. Podľa ustanovenia , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. 7.6. Podľa ustanovenia , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

8. Žalobca svoj procesný nárok vymedzil ako nárok na náhradu škody. Žalobca (obchodná spoločnosť MARTITRANS s.r.o.) je poškodeným, škodcom je zamestnanec žalobcu, Sándor Levenec (poistený) a žalovaný je poisťovateľom zamestnanca žalobcu.

9. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel pri svojom rozhodovaní zaoberať, je otázka či je žalovaný v spore pasívne vecne legitimovaný. 9.1. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípad, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (k tomu viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. ), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

10. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva,

teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 10.1. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby voči subjektu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti.

11. Podľa názoru súdu žalovaný nie je v rozhodovanom spore pasívne vecne legitimovaný. K predmetnému záveru uvádza súd nasledovné:

12. Subjektom, ktorý bol povinný nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu na jeho motorovom vozidle Z. Y., P.: TV XXXDD, je škodca, čiže zamestnanec žalobcu Y. S.. 12.1. Zamestnancovi žalobcu, ktorý mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu, vzniklo právo, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho nahradil poškodenému škodu, za ktorú zodpovedá.

13. V prípade, kedy poisťovateľ (žalovaný) nenahradí za škodcu (poisteného) poškodenému v celom rozsahu škodu, o ktorú sa majetok poškodeného znížil, môžu nastať v zásade dve situácie. 13.1. Prvou situáciou je, keď nárok na vyplatenie poistného plnenia (v podobe rozdielu medzi vzniknutou škodou a poskytnutým plnením) v konaní na súde voči poisťovateľovi uplatní poistený ako zmluvný partner. Druhou situáciou je, keď si nárok na náhradu škody uplatní poškodený proti škodcovi. 13.2. Ak však osobitný právny predpis neustanoví inak (napr. ), nemôže sa domáhať poškodený svojho nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi, ako to vyplýva zo znenia ustanovenia . Z uvedeného vyplýva, že ak poškodený podá na súde žalobu na náhradu škody voči poisťovateľovi škodcu, nemá poisťovateľ v spore pasívnu vecnú legitimáciu, keďže v prípade žaloby poškodeného na náhradu škody je pasívne vecne legitimovaným subjektom - a nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť vzniknutú škodu - výlučne škodca.

14. V rozhodovanom spore sa nejedná o nárok na náhradu škody uplatnený z povinného zmluvného poistenia podľa , ale jeho základom pri podaní žaloby žalobcu ako poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi je poistná zmluva o poistení zodpovednosti zamestnanca pre prípad vzniku škody spôsobenej zamestnávateľovi v pracovnoprávnych vzťahoch. 14.1. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu (zamestnanca žalobcu) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť žalobcovi ako poškodenému vzniknutú škodu spôsobenú poisteným, a teda žalovaný nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný, keďže jediným subjektom, voči ktorému si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde, je jeho zamestnanec Y.c ako škodca.

15. Záverom ako poznámku - bez toho, aby to súd meritórnym spôsobom vyhodnocoval - súd uvádza, že mu nie je zrejmé, čo žalovaný v rozhodovanom spore sledoval odkazom na judikát R 57/2003, keďže v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2003 bol pod R 57/2003 zverejnený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2002, sp. zn. , ktorý sa týkal problematiky reštitúcie majetku, a teda úplne inej právnej problematiky ako práva na náhradu škody a možnosti, resp. nemožnosti odpočtu amortizácie od výšky škody. 15.1. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v prípade práce s judikatúrou je nesprávny postup (nielen) žalovaného, keď odkazuje na určité súdne rozhodnutie bez toho, aby sa oboznámil s jeho obsahom.

16. Keďže žalovaný v rozhodovanom spore nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 17.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).