Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76S/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: Belina Estate, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 48 289 795, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu : -750, č. rozhodnutia 9952/2021 zo dňa 05. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. spisu : -750, č. rozhodnutia: 9952/2021 zo dňa 5. mája 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalobca bol zadefinovaný ako hospodársky subjekt podľa článku 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich drevo a výrobky z dreva. Na základe poverenia č. 38964/2019 zo dňa 04.09.2019 bol u žalobcu Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou (orgán verejnej správy prvého stupňa) vykonaný štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh v období od 07.10.2019 do 30.04.2019.

2. O výsledku štátneho dozoru bol vypracovaný protokol č. 11/2020-GAR zo dňa 09.03.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22.03.2020. Protokol bol žalobcom podpísaný dňa 30.04.2020, čím bol štátny dozor ukončený podľa o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. V následnom administratívnom konaní vedenom o vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. záznamu: 44480/2020, č. spisu: -2002

zo dňa 13.10.2020 vo výroku I. uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške 100 000,- Eur:

1) za iný správny delikt podľa v znení účinnom do 31.12.2019, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že ako hospodársky subjekt, v období od 01.07.2018 do 16.10.2019 z lesných pozemkov v obhospodarovaní účastníka konania z lesného celku FIĽAKOVO a z LC LESY LUČENEC, predajom uviedol na vnútorný trh drevo v celkovom objeme 7 279,01 m3 vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi:

a) odkazujúc na nedodržanie povinností vyplývajúcich zo o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) , a to tým, že v jednotkách priestorového rozdelenia lesa, konkrétne v:

- JPRL 143_ _ _ v LC FIĽAKOVO vykonal ťažbu drevnej hmoty v objeme 523 m3, ktorá bola podľa lesnej hospodárskej evidencie zrealizovaná v období 10/2018, bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

- JPRL 358 a _ _ LC LESY LUČENEC vykonal ťažbu drevnej hmoty v objeme 45 m3, ktorá bola podľa LHE zrealizovaná v období 9/2018 a ťažbu drevnej hmoty v objeme 16 m3, ktorá bola podľa LHE zrealizovaná v období 10/2018, bez vydaných písomných súhlasov na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

a zároveň ťažbou drevnej hmoty v JPRL 358 a _ _ LC LESY LUČENEC v objeme 45 m3, ktorá bola podľa LHE zrealizovaná v období 9/2018 nezabezpečil hospodárenie v súlade s programom starostlivosti o les, pretože vykonal úmyselnú výchovnú ťažbu v tomto JPRL, kde sa podľa PSL ťažba vykonať nemala, nakoľko je v PSL ustanovené: „Bez zásahu“; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 30.06.2019,

- JPRL 142_1_ v LC FIĽAKOVO vykonal ťažbu drevnej hmoty zrealizovanú podľa LHE v období 9/2018 v objeme 17 m3 nad vydaný súhlas na ťažbu č. 10/2018, a teda vykonal ťažbu bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

- JPRL 651 a _ _ v LC FIĽAKOVO vykonal ťažbu drevnej hmoty zrealizovanú podľa LHE v období 10/2018 v objeme 11 m3 nad vydaný súhlas na ťažbu č. 23/2018, a teda vykonal ťažbu bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

- JPRL 234 a _ _ v LC FIĽAKOVO vykonal ťažbu drevnej hmoty zrealizovanú podľa LHE v období 5/2019 v objeme 83 m3 nad vydaný súhlas na ťažbu č. 4/2019, a teda vykonal ťažbu bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

- JPRL 199_ _ _ v LC FIĽAKOVO vykonal ťažbu drevnej hmoty v objeme 1 247 m3, ktorá bola podľa LHE zrealizovaná v období 8/2019, pričom vydaný súhlas na ťažbu č. 19/2019 v objeme 1 253,11 m3 bol s platnosťou od 22.09.2019 do 31.12.2019, a teda daná ťažba bola vykonaná bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

- bližšie nezistených JPRL v LC FIĽAKOVO a LC LESY LUČENEC v obhospodarovaní účastníka konania vykonal v období od 01.07.2018 do 31.12.2018 ťažbu drevnej hmoty v objeme 90,93 m3 bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

pričom predmetná ťažba daného objemu drevnej hmoty nebola ani zaevidovaná v LHE, a teda účastník konania nezabezpečil riadne vedenie LHE prostredníctvom odborného lesného hospodára (ďalej aj len „OLH“) v súlade s § 1 ods. 5 písm. a) v spojitosti s § 9 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 12 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 o lesnej hospodárskej

evidencii (ďalej len „vyhláška“), ktorá bola vydaná ako všeobecne záväzný predpis podľa , a teda účastník konania mesačne neevidoval predmetnú ťažbu dreva a holín v LHE; čím porušil ustanovenie ,

- bližšie nezistených JPRL LC FIĽAKOVO a LC LESY LUČENEC v obhospodarovaní účastníka konania vykonal v období od 01.01.2019 do 16.10.2019 ťažbu drevnej hmoty v objeme 5 246,08 m3 bez vydaného písomného súhlasu na ťažbu; čím porušil ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2019,

pričom predmetná ťažba daného objemu drevnej hmoty nebola ani zaevidovaná v LHE, a teda účastník konania nezabezpečil riadne vedenie LHE prostredníctvom OLH v súlade s v spojitosti s a vyhlášky o LHE, ktorá bola vydaná ako všeobecne záväzný predpis podľa , a teda účastník konania mesačne neevidoval predmetnú ťažbu dreva a holín v LHE; čím porušil ustanovenie ,

b) odkazujúc na nedodržanie povinností vyplývajúcich z čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20.10.2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva, podľa ktorého je zakázané uvádzanie nelegálne vyťaženého dreva na trh, a ktoré účastník konania porušil tým, že uviedol na vnútorný trh nelegálne vyťažené drevo, t. j. drevo, ktoré bolo vyťažené v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby vzťahujúcimi sa na oblasť ťažby dreva vrátane právnych predpisov lesného hospodárstva, pričom konkrétne išlo o porušenie ustanovení v znení účinnom do 31.12.2019, v znení účinnom do 30.06.2019 a , a to vyššie uvedeným konaním, čím porušil ustanovenie čl. 4 ods. 1 nariadenia,

2) za iný správny delikt podľa , ktorého sa účastník konania dopustil tým, že ako hospodársky subjekt neuchovával doklady podľa ,

- na objem 1 360,75 m3 drevnej hmoty;

- na množstvo 5 prm drevnej hmoty;

- na množstvo 282,34 t drevnej hmoty; a teda neuchovával doklady preukazujúce pôvod dreva, čím porušil ustanovenie .

Účastník konania bol podľa výroku prvostupňového rozhodnutia povinný uloženú pokutu zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia bankovým prevodom na špecifikovaný účet vedený v Štátnej pokladnici.

4. Vo výroku II. orgán verejnej správy 1. stupňa uložil žalobcovi podľa v znení účinnom do 31.12.2019 opatrenia v nasledujúcom znení: Účastník konania ako hospodársky subjekt je povinný v rámci svojho systému náležitej starostlivosti (ďalej len „systém“ alebo „systém náležitej starostlivosti“) podľa , a v spojení s č.l. 4 ods. 2 a čl. 6 nariadenia v bode 2.1 Zaistenie súladu s uplatniteľnými právnymi predpismi doplniť, uplatňovať a prijať také opatrenia, ktoré zaistia súlad ťažby drevnej hmoty s uplatniteľnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a s nimi súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a to tak, že je povinný: a) zabezpečiť, aby k ťažbe drevnej hmoty mohlo dôjsť vždy len po prechádzajúcom písomnom súhlase na ťažbu dreva, ktoré vydá OHL; b) zabezpečiť, aby ťažba dreva bola realizovaná vždy len v súlade s PSL; c) zabezpečiť, aby sa ťažba dreva realizovala vždy len v intenciách súhlasu na ťažbu dreva; d) zabezpečiť, aby vydaný súhlas na ťažbu dreva zo strany OLH obsahoval všetky náležitosti podľa prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva SR č. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení vyhlášky č. ; e) zabezpečiť, aby súhlasy na ťažbu dreva sa riadne archivovali po dobu platnosti PSL; f) zabezpečiť, aby každá ťažba dreva bola riadne zaevidovaná aj v mesačnej LHE; g) zabezpečiť, aby boli v lehote päť rokov odo dňa ich vystavenia uchované všetky doklady preukazujúce pôvod dreva.

Opatrenia bolo podľa rozhodnutia potrebné vykonať v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a trvale ich viesť. Žalobca bol podľa povinný inšpekcii doručiť písomnú správu o vykonaných opatreniach do 14 dní odo dňa ich vykonania.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že každý hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, s výnimkou, ak na vnútorný trh uvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém FLEGT, je v zmysle , resp. aj článku 4 ods. 2 nariadenia povinný pred uvedením dreva na trh uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Oprávnením inšpekcie je kontrolovať aj systém náležitej starostlivosti, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj lesná hospodárska evidencia a ostatné podstatné informácie súvisiace s vecne správnym a zákonným uvádzaním dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že kontroluje aj zákonné uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, teda konkrétne aj splnenie podmienok ťažby, ktoré vyplývajú nielen zo , ale aj z osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovaním drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh ( ). Osobitným predpisom sa v prejednávanej veci rozumie , na ktorý aj priamo odkazuje. Priamo inšpekcii nariaďuje, aby kontrolovala splnenie podmienok, za ktorých sa uvádza drevo na vnútorný trh, čím je vyjadrený princíp zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh, ktorý vyplýva priamo z článku 4 ods. 1 nariadenia. Porušenie uvedeného ustanovenia je priamo premietnuté v skutkovej podstate v , z ktorej vyplýva, že hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie drevo alebo výrobky z dreva na vnútorný trh vyťažené v rozpore s osobitným predpisom, pričom v danom prípade išlo o rozpor so , na ktorý predmetná skutková podstata priamo odkazuje. Žalobcom namietaná skutočnosť, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa až od 01.01.2020 stal aj orgánom štátnej správy v oblasti lesného hospodárstva, preto nemal právomoc na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt, nebola podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa relevantná.

6. Orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na to, že žalobca na výzvu podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne, aby navrhol doplnenie dôkazov, predložil dodatočne chýbajúce súhlasy na ťažbu dreva, ktoré mali byť dohľadané neskôr, teda po ukončení štátneho dozoru. K týmto dôkazom orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že na všetky tieto predložené listiny nemôže prihliadať z dôvodu koncentračnej zásady, a že ak žalobca chcel tieto listiny predložiť, mal na to dostatočný priestor v rámci vykonávaného dozoru (v období od 07.10.2019 do 30.04.2020), kedy by predloženie takýchto listín malo vecne relevantný a opodstatnený dôvod a znamenalo by to aj celkom iný záver vykonaného dozoru. Žalobca bol počas dozoru vyzvaný na predloženie všetkých súhlasov na ťažbu dreva a sám konštatoval, že predložil všetky súhlasy na ťažbu dreva, čo preukazuje aj čiastkový záznam č. 98/2019-GAR o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri výkone dozoru zo dňa 09.12.2019, kde žalobca vyhlásil a podpisom potvrdil, že predložil orgánu dozoru všetky súhlasy na ťažbu a okrem už predložených nemá žiadne ďalšie súhlasy na ťažbu. Z uvedeného podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že žalobca v rámci prebiehajúceho dozoru predložil všetky súhlasy na ťažbu dreva. Bol vypracovaný protokol o štátnom dozore, s ktorým bol žalobca dňa 13.03.2020 oboznámený a mal opätovne možnosť uplatniť svoje právo a vyjadriť sa k obsahu protokolu v určenej lehote. Žalobca túto možnosť využil a vyjadril sa k obsahu protokolu prostredníctvom vyjadrenia k protokolu, v rámci ktorého ale nepredložil žiadne súhlasy na ťažbu dreva. Včasné predloženie súhlasov na ťažbu by malo za následok vypracovanie dodatku ku protokolu, a teda de facto vyvinenie sa z porušenia povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Žalobca doložil súhlasy na ťažbu dreva v celkovom objeme 5 248 m3, ktoré údajne dohľadal až po začatí správneho konania, ktorého podkladom je primárne protokol spolu s dozorovým administratívnym spisom. Orgán verejnej správy prvého stupňa takéto konanie vyhodnotil ako účelové, v snahe zbaviť sa administratívno-právnej zodpovednosti za porušenie povinností v oblasti uvádzania dreva a výrobkov dreva na vnútorný trh. Tieto dôkazy orgán verejnej správy neakceptoval a neprihliadal na ne a vyhodnotil ich tak, že sa javia prinajmenšom ako účelovo a umelo „vytvorené“, a hlavne doložené až po skončení vykonaného dozoru. Na základe týchto skutočností mal orgán verejnej správy prvého stupňa preukázané, že žalobca „dohľadané“ súhlasy na ťažbu dreva umelo vytvoril, resp. dopracoval po vykonaní dozoru, čo preukazuje aj vyjadrenie žalobcu z čiastkového záznamu č. 98, kde konštatoval, že všetky súhlasy už na ťažbu predložil a žiadne už nemá.

7. Žalobca v rámci prvostupňového konania predložil aj čestné vyhlásenie od odborného lesného hospodára K. A. o tom, že v rámci vydaného súhlasu na ťažbu č. 19/2019 pre JPRL 199 _ _ _ došlo k omylu v evidencii a išlo o zámenu číslic v dátume, keď namiesto správne od 22.06.2019 bol uvedený dátum 22.09.2019. Orgán verejnej správy prvého stupňa k tomuto dôkazu uviedol, že tento súhlas na ťažbu mal jasne stanovenú platnosť od 22.09.2019, pričom ťažba v objeme 1 247 m3 bola jednoznačne vykonaná v auguste 2019, keďže už v tomto období 08/2019 bola zaevidovaná v lesnej hospodárskej evidencii. Ďalej bolo poukázané na čiastkový záznam č. 02/2020-GAR o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri výkone dozoru zo dňa 16.06.2020, v ktorom odborný lesný hospodár pri JPRL199 _ _ _ uviedol, že ťažbu neeviduje pravidelne mesačne a zabudol odkontrolovať dátum na súhlase, pričom robí to tak, aby mu sedel najmä rok. Z uvedeného výroku odborného lesného hospodára orgán verejnej správy prvého stupňa vyvodil, že v čiastkovom zázname č. 02 priznal, že ťažbu dreva neeviduje mesačne v lesnej hospodárskej evidencii, a teda v žiadnom prípade nešlo len o omyl v evidencii, ako sa snažil vyvrátiť čestným vyhlásením. Nie je možné sa čestným vyhlásením v rámci prebiehajúceho správneho konania zbaviť administratívno-právnej zodpovednosti, že došlo k omylu v evidencii a že bol nesprávne uvedený dátum. Jednotlivé údaje v súhlase na ťažbu sú dôležitým faktorom v prvom rade pre povolenie na ťažbu dreva a v druhom rade v rámci vykonávaných kontrol orgánov štátnej správy. Riadne vedenie lesnej hospodárskej evidencie je základným predpokladom na to, aby bol zabezpečený súhrn údajov o stave lesa a o činnostiach vykonávaných pri hospodárení v lese, pričom v § 12 ods. 2 vyhlášky o lesnej hospodárskej evidencii je ustanovená povinnosť viesť a zaznamenávať evidenčné výkazy, t. j. jednotlivé úkony vykonávajúce v lese, mesačne. K súhlasu na ťažbu dreva č. 13/2018 zo dňa 30.10.2018 ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že navyše je neplatný, pretože neobsahuje údaj o platnosti daného súhlasu, a teda neobsahuje všetky zákonom stanovené údaje. Poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.02.2010, kde bolo konštatované, že: „...po porovnaní tohto „súhlasu“ so zákonom požadovanými náležitosťami dospel k záveru, že súhlas nemá požadované náležitosti, čím došlo k porušeniu povinnosti žalobcu vyplývajúcich mu z , to znamená, že došlo k ťažbe dreva bez súhlasu.“. Z uvedeného záveru tiež orgán verejnej správy prvého stupňa vyvodil, že súhlas na ťažbu dreva, ktorý nemá všetky náležitosti vyplývajúce z prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva SR č. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladov o pôvode dreva je neplatný. Ďalej poukázal na to, že žalobca v čiastkovom zázname č. 98 pri absencii súhlasu na ťažbu dreva v JPRL 143_ _ _ vyhlásil a vlastnoručným podpisom potvrdil, že príslušný súhlas bol pravdepodobne omylom vynechaný a ide o omyl. Z uvedeného orgán verejnej správy prvého stupňa vyvodil, že z tohto vyjadrenia vyplýva, že daný súhlas nebol vôbec vydaný, čo len umocňuje pochybnosti o relevantnosti a následnom doložení „dohľadaných“ súhlasov na ťažbu dreva.

8. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa k dodatočne predloženému súhlasu na ťažbu č. 1/2018, vystavenému v rámci JPRL 358a _ _ na úmyselnú ťažbu v objeme 47 m3 uviedol, že v rámci tohto JPRL bola ťažba podľa programu starostlivosti o les zakázaná, a teda v tomto JPRL sa nemôže ťažiť. Poukázal na závery v čiastkovom zázname č. 98, kde žalobca vyhlásil a podpisom potvrdil pri otázke na absenciu súhlasu na ťažbu dreva v JPRL 358a _ _, že príslušný súhlas bol pravdepodobne omylom vynechaný a ide o omyl, pričom pri takom veľkom množstve dokumentov sa to mohlo stať. Dodatočne predložený súhlas a uvedené vyjadrenie podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa len umocňuje pochybnosti o „dohľadaných“ súhlasoch na ťažbu dreva a teda, že tieto súhlasy boli umelo vytvorené následne, v snahe zlegalizovať ťažbu dreva a zbaviť sa administratívno-právnej zodpovednosti.

9. Žalobca predniesol aj argumentáciu, že pokiaľ bola vykonaná ťažba drevnej hmoty nad vydaný súhlas na ťažbu dreva, tak tento rozdiel mal vzniknúť v dôsledku výpočtu objemu stromov vyznačených na ťažbu a následnom výpočte ich objemu metódou JOK, kde mala byť stredná chyba určenia ich objemu ±10 %. K tejto námietke orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že ťažbu dreva je podľa možné vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára, a teda v každom prípade je pred realizáciou každej ťažby potrebný písomný súhlas na ťažbu dreva. K metóde JOK (Jednotné objemové krivky) orgán verejnej správy uviedol, že je to metóda na zisťovanie zásoby JPRL a má určitú chybu. Čím bližšie sa určuje objem k rozmerom stredného kmeňa, tým je chyba JOK menšia a naopak. Táto skutočnosť podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa ale nemá nič spoločné s uplatňovaním súhlasu na ťažbu a jej vykonávaním v JPRL. V žiadnom právnom predpise SR týkajúcom sa oblasti lesného hospodárstva, resp. oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh nie je uvedené, že je možné prekročiť objem ťažby dreva uvedený na súhlase

na ťažbu dreva. Účelom vydaného súhlasu na ťažbu dreva je práve to, aby sa objem ťažby určený odborným lesným hospodárom v súhlase na ťažbu neprekročil. Tohto sa podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca v jednotlivých JPRL dopustil a v rámci uvedenej argumentácie to aj priznal.

10. Orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že hospodársky subjekt môže uvádzať drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh len vtedy, pokiaľ drevnú hmotu vyťažil v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, teda v prípade žalobcu v súlade so . Na základe vykonaného dozoru bolo zistené, že určitá časť vyťaženej drevnej hmoty bola vyťažená takým spôsobom, že boli porušené povinnosti vyplývajúce z , a ods. 1 , čím došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh, ktorý vyplýva z článku 4 ods. 1 nariadenia. Bolo preukázané, že v období od 01.07.2018 do 16.10.2019 žalobca predajom uviedol na vnútorný trh drevnú hmotu v celkovom objeme 7 279,01 m3, pričom túto vyťažil z lesných pozemkov v jeho obhospodarovaní v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi krajiny ťažby, teda konkrétne v rozpore so .

11. Ďalej mal orgán verejnej správy prvého stupňa za preukázané, že žalobca naplnil aj skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa tým, že ako hospodársky subjekt neuchovával doklady podľa tohto zákona, konkrétne, že neuchoval doklady preukazujúce pôvod dreva na objem 1 360,75 m3 drevnej hmoty, na množstvo 5prm drevnej hmoty a na množstvo 282,34 ton drevnej hmoty. Z ustanovenia vyplýva pre hospodársky subjekt povinnosť uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a doklady týkajúce sa uvedenia dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, čo žalobca v tomto prípade porušil. Povinnosť uchovávať tieto doklady v lehote 5 rokov vyplýva z článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 6 nariadenia.

12. Orgán verejnej správy prvého stupňa zároveň uviedol, že u žalobcu boli zistené aj nedostatky v systéme náležitej starostlivosti a tieto boli vyhodnotené tak, že odôvodňovali len potrebu uloženia opatrení podľa . Nedostatky neboli tak závažné, aby bolo konštatované, že žalobca systém náležitej starostlivosti nevedie v celom rozsahu, čo by bolo naplnením ďalej skutkovej podstaty iného správneho deliktu a čo by žalobcovi priťažovalo pri ukladaní sankcie. Išlo len o potrebu doplnenia údajov v súvislosti s identifikovaním relevantných rizík uvedenia nelegálne vyťaženého dreva na vnútorný trh a následné zabezpečenie súladu ťažby s uplatniteľnými právnymi predpismi SR a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

13. K uloženej sankcii orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že ide o súbeh viacerých iných správnych deliktov a bola v rámci analogiae legis aplikovaná takzvaná absorbčná zásada, to znamená, že za uvedené iné správne delikty bola uložená sankcia podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt neprísnejšie postihnuteľný. Zbiehajúce sa iné správne delikty boli postihnuté len sankciou určenou pre najťažší z nich a úhrnný trest bol uložený podľa sadzby za najzávažnejší z týchto iných správnych deliktov, a to za správny delikt podľa . Ust. umožňuje inšpekcii uložiť za spáchanie tohto iného správneho deliktu pokutu až do výšky 200 000,- Eur a týmto rozhodnutím bola uložená pokuta v polovici sadzby ustanovenej . Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri určovaní výšky pokuty bolo prihliadané na závažnosť, spôsob a charakter protiprávneho konania, t. j. porušenie povinností vyplývajúcich z , a a na následné porušenie zákazu uvádzania nelegálne vyťaženého dreva v objeme 7 279,01 m3 na vnútorný trh, ako aj na neuchovanie dokladov podľa . Bolo prihliadnuté na to, že nelegálne vyťažená drevná hmota pochádzala nielen z JPRL, kde došlo k ťažbe bez súhlasu odborného lesného hospodára, ale aj z JPRL, kde je podľa programu starostlivosti o les ťažba zakázaná. Bol braný do úvahy aj čas trvania správneho deliktu a závažnosť protiprávneho následku, t. j. skutočnosť, že na vnútorný trh bolo v dlhšom časovom období od 01.07.2018 do 16.10.2019 uvedené nelegálne vyťažené drevo v rozsiahlom objeme. Bolo prihliadnuté aj na neuchovávanie dokladov preukazujúcich pôvod dreva na objem 1 360,75 m3 drevnej hmoty, na množstvo 5prm drevnej hmoty a na množstvo 282,34 ton drevnej hmoty. Bolo prihliadané aj na nedbanlivostnú mieru zavinenia žalobcu, na súčinnosť, ktorú žalobca poskytol a na skutočnosť, že ide o prvé porušenie . Z tohto dôvodu nebola uložená pokuta v hornej polovici sadzby ustanovenej zákonom, aj keď ide o rozsiahly objem nelegálne vyťaženej drevnej hmoty, ktorá bola uvedená na vnútorný trh. Išlo o značný objem drevnej hmoty, avšak v prospech žalobcu ako poľahčujúca

okolnosť svedčil fakt, že nelegálne vyťaženú hmotu zaevidoval do ročnej lesnej hospodárskej evidencie, a teda danú ťažbu priznal.

14. Ďalej orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadol aj na to, že vyťažená drevná hmota v objeme 7 289,01 m3 bola približne v sume 218 370,- Eur. Výpočet tejto sumy bol odhadnutý ako násobok objemu nelegálne vyťaženej drevnej hmoty a priemerným speňažením dreva určeným inšpekciou, pričom inšpekcia vychádzala zo zelenej správy 2019 zverejnenej na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, konkrétne z tabuľky č. 1.2 Vývoj najdôležitejších ukazovateľov lesného hospodárstva SR, bod 1 prílohy zelenej správy 2019, kde bolo uvedené, že priemerné speňaženie dreva za rok 2018 bolo v sume 49,13 Eur/m3. Keďže nebolo možné presne určiť, aké konkrétne dreviny boli nelegálne vyťažené a v akej kvalite boli následne predávané, pri predmetnom výpočte bola suma, resp. hodnota 49,13 Eur/m3 znížená na 30,- Eur/m3 tak, aby to bolo čo najviac v prospech účastníka konania/žalobcu, aj keď z účtovných dokladov bolo zrejmé, že drevnú hmotu predával za sumu vyššiu. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že určoval sankciu tak, aby sankcia bola účinná, primeraná a odradzujúca, v nadväznosti na vyťažený objem drevnej hmoty a na trhovú hodnotu predmetnej drevnej hmoty. Sankcia mala mať za následok aj to, aby pripravila účastníka konania o hospodársky prínos, ktorý získal predajom nelegálne vyťaženého dreva v predmetnom objeme. Ďalej bolo zohľadnené, aby pokuta nemala likvidačný ale preventívny charakter, a zároveň, aby bola primeraná aj k rozsahu nelegálne vyťaženého dreva, ktoré bolo uvedené na vnútorný trh v spojení s neuchovávaním dokladov preukazujúcich pôvod dreva.

15. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. spisu: -750, č. rozhodnutia: 9952/2021 zo dňa 05.05.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

16. Žalobca v rámci odvolania namietal vecnú príslušnosť inšpekcie ako orgánu verejnej správy prvého stupňa konať vo veci. K tejto odvolacej námietke žalovaný uviedol, že z ust. , , , , ako aj z článku 4 ods. 1 nariadenia vyplýva, že vecná príslušnosť Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie v preskúmavanej veci je jednoznačne a nesporne daná ustanovením . Oprávnenie inšpekcie posudzovať splnenie podmienok , nariadenia a iných osobitých predpisov v kontexte uvádzania dreva na vnútorný trh je dané priamym odkazom uvedeným v rámci , a .

17. K odvolaciemu dôvodu, že prvostupňový orgán svojim postupom pred vydaním napadnutého rozhodnutia porušil ustanovenia Správneho poriadku, keď odmietol akceptovať žalobcom predložené dôkazy z dôvodu koncentračnej zásady, a tým nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu nerešpektovala ustanovenia a osobitný režim výkonu dozoru podľa . Zákonodarca prijatím stanovil podmienky, resp. zaviedol procesný postup akým sa dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva vykoná. Určil oprávnenie a povinnosti zamestnancov orgánu dozoru, ako aj práva a povinnosti osoby podliehajúcej dozoru. Žalovaný poukázal na ust. , a . Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca ako osoba podliehajúca dozoru mal právo vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote určenej zamestnancom dozoru, ktorú možno na základe žiadosti osoby podliehajúcej dozoru predĺžiť. Bolo zistené, že orgán dozoru umožnil žalobcovi vyjadriť sa k obsahu protokolu a tento túto možnosť aj využil a k protokolu sa vyjadril, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol upovedomený o tom, že dozor je ukončený podpísaním protokolu a protokol aj preukázateľne podpísal. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou týkajúcou sa uplatnenia koncentračnej zásady. Poukaz na ust. Správneho poriadku považoval za irelevantný, nakoľko je zrejmé, že Správny poriadok sa na výkon dozoru nevzťahuje, ale dozor sa v celosti spravuje ustanoveniami . Vychádzajúc z podľa žalovaného je zrejmé, že Správny poriadok sa vzťahuje až na konanie o iných správnych deliktoch. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpekcia toto ustanovenie zákona rešpektovala a v súlade s ním aj s ustanovením Správneho poriadku upovedomila žalobcu o začatí správneho konania. Skutočnosť, že prvostupňový orgán neprihliadal na tie vyjadrenia a dôkazy žalobcu, ktoré podal až po ukončení dozoru, nie je porušením Správneho poriadku, nakoľko proces výkonu je regulovaný len a vo fáze konania o inom správnom delikte musí byť dozor ukončený.

18. Pokiaľ žalobca poukazoval v odvolaní na judikatúru Najvyššieho súdu SR, žalovaný uviedol, že tieto judikované právne závery (sp. zn. zo dňa 21.07.2009 a sp. zn. zo dňa 30.10.2019, ktoré sa týkali výkladu ust. § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku) boli dodržané, nakoľko žalobca bol v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku inšpekciou upovedomený o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo inšpekcii vyplýva zo Správneho poriadku ako povinnosť ex offo. Skutočnosť, že listiny predložené žalobcom v priebehu správneho konania neboli inšpekciou akceptované, nemožno pričítať na vrub inšpekcie, nakoľko samotný výkon štátneho dozoru bol už v tom čase riadne ukončený. Po ukončení dozoru dodatočne doložené listiny (za predpokladu, že by sa jednalo o listiny, o ktorých neexistuje dôvod na pochybnosť o ich účelovom dodatočnom vytvorení) mal žalobca možnosť doložiť v priebehu dozoru.

II. Správna žaloba žalobcu - žalobné body

19. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

20. V správnej žalobe žalobca popísal konanie pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a obsah jeho rozhodnutia, a taktiež obsah podaného odvolania a závery z rozhodnutia žalovaného. Konkrétne žalobca poukázal na závery rozhodnutia žalovaného, ktorými sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa koncentračnej zásady a nevysporiadania sa so žalobcom predloženými dôkazmi v rámci vyjadrenia, ktoré zaslal v reflexii na upovedomenie o začatí administratívneho konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca konkrétne poukázal na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ chcel predložiť dôkazy, mal tak možnosť urobiť počas vykonaného dozoru, kedy by predloženie takýchto listín malo vecne relevantný a opodstatnený dôvod.

21. Žalobca namietal, s odvolaním sa na ust. Správneho poriadku, že koncentračná zásada v , podľa ktorej tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán postupoval, nie je možná. V žiadnom ustanovení nie je uvedené, v ktorom momente správneho konania sa dokazovanie končí a kedy sa uplatňuje koncentračná zásada, podľa ktorej nie je možné prihliadať na ďalšie uplatnené pripomienky a námietky účastníkov konania.

22. Ak by aj koncentračná zásada v bola uvedená, ako to uviedol žalovaný, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu s odkazom na Správneho poriadku v zmysle mandukačnej povinnosti na túto skutočnosť výslovne upozorniť.

23. Ani v čiastkovom zázname č. 98/2019-GAR zo dňa 09.12.2019, ani v protokole o vykonaní štátneho dozoru zo dňa 09.03.2020, na ktoré žalovaný odkazuje, nebol žalobca upozornený, že na námietky a pripomienky žalobcu po ukončení dozoru (po 30.04.2020) nie je možné prihliadať. Naopak, v upovedomení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt a vo výzve na vyjadrenie zo dňa 17.06.2020 prvostupňový orgán žalobcu upozornil, že podľa Správneho poriadku má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žalobcu tak rozhodnutia orgánov oboch stupňov sú chaotické a nepreskúmateľné, keď na jednej strane poukazujú na koncentračnú zásadu a tvrdia, že žalobca po 30.04.2020 nemohol navrhovať ďalšie dôkazy, a na druhej strane v upovedomení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt zo dňa 17.06.2020 prvostupňový orgán žalobcu upozornil na to, že má právo navrhovať dôkazy.

24. Odvolacie konanie spolu s prvostupňovým konaním tvoria jeden celok, a preto účastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové dôkazy a skutočnosti. Žalobca bol upozornený na to, že má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku, preto z tohto dôvodu aj predložil prvostupňovému orgánu nové dôkazy. Bolo povinnosťou prvostupňového orgánu na tieto dôkazy prihliadať aj z toho dôvodu, že sám správny orgán žalobcovi dal takúto možnosť. Pokiaľ na takéto dôkazy neprihliadal prvostupňový orgán, bolo povinnosťou odvolacieho orgánu sa s týmito dôkazmi vysporiadať, nie však takým spôsobom, že ich nebral do úvahy. Odmietnutím dôkazov a námietok uvedených vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 18.07.2020 boli porušené základné zásady zákona o správnom konaní, čo malo za dôsledok, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci. Dôkazmi, ktoré žalobca v konaní predložil,

boli spochybnené závery prvostupňového orgánu o porušení , , a .

25. Dôkazy, ktoré žalobca predložil, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa nebral do úvahy, sú tak závažného charakteru, že mali za následok úplne iné zistenie skutočného stavu veci, a teda aj celkovo iný záver vykonaného dozoru. Tomu nasvedčuje aj argumentácia prvostupňového orgánu na strane 16 rozhodnutia, keď uviedol: „Dohľadanými súhlasmi na ťažbu dreva, ktoré predložil účastník konania v rámci správneho konania, uvádza, že na všetky tieto predložené listiny inšpekcia nemôže prihliadať z dôvodu koncentračnej zásady, pretože pokiaľ účastník konania chcel tieto listiny predložiť, mal dostatočný časový priestor v rámci vykonávaného dozoru, kedy by predloženie takýchto listín malo vecne relevantný a opodstatnený dôvod a znamenalo by aj celkovo iný záver vykonaného dozoru“. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že prvostupňový orgán nemusel s poukazom na a a prihliadať v zmysle koncentračnej zásady na nové dôkazy predložené žalobcom. Žalobca konal v zmysle poučenia prvostupňového orgánu o možnosti navrhovať dôkazy a tieto aj predložil. Ak by sa aj Správny poriadok nevzťahoval na výkon dozoru podľa , tak všeobecné zásady Správneho poriadku uvedené v sa vzťahujú na každé správne konanie.

26. Žalobca poukázal aj na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, preto je potrebné interpretovať základné zásady správneho konania v súlade s princípmi dobrej správy, a mali by byť rešpektované aj rezolúcie Rady Európy a odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2011).

27. Žalobca poukázal aj na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a na zásady správneho konania uvedené v § 3 Správneho poriadku s tým, že rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a že orgány verejnej správy majú poskytnúť pomoc a poučenia účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

28. Žalovaný sa odvolal na ust. a a na s tým, že dozor je ukončený podpísaním protokolu a koncentračná zásada sa na výkon dozoru nevzťahuje. Ak sa teda nevzťahuje koncentračná zásada na výkon dozoru, ako to tvrdí žalovaný, o to viac žalobca môže predkladať dôkazy v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt. Odvolací orgán správne uviedol, že v žiadnom ustanovení nie je uvedené, v ktorom momente správneho konania sa dokazovanie končí a kedy sa uplatňuje koncentračná zásada, podľa ktorej nie je možné prihliadať na ďalšie uplatnené pripomienky a námietky účastníka. Zrejme aj z toho dôvodu bol žalobca v upovedomení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt a výzvy na vyjadrenie zo dňa 17.06.2020 upozornený, že podľa Správneho poriadku má právo navrhovať dôkazy, ich doplnenie v zmysle Správneho poriadku.

29. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa pokutu od 10 000,- Eur do 200 000,- Eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa . Poukázal ďalej na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2013: „Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležite zdôvodnené.“. Žalobcovi udelil prvostupňový orgán pokutu vo výške 100 000,- Eur, čo predstavuje polovicu zákonom upraveného limitu. Žalobca v odvolaní namietal výšku pokuty a v tejto časti považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu za nepreskúmateľné. Pokuta vo výške 100 000,- Eur vzhľadom na okolnosti prípadu má pre žalobcu likvidačný charakter. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že na vnútorný trh bola uvedená žalobcom drevná hmota v sume 218 370,- Eur. Pokuta vo výške cca 50 % z priemernej hodnoty predaného dreva je neprimeraná a nemá oporu v žiadnom ustanovení . Otázna ostala aj samotná hodnota vyťaženého dreva, z ktorej správny orgán pri stanovení výšky pokuty vychádzal. Prvostupňový orgán vychádzal z priemernej ceny speňaženia dreva za rok 2018 a množstva vyťaženej drevnej hmoty, ktorá bola zistená vydaním písomných súhlasov na ťažbu dreva s vystavenými faktúrami. Prvostupňový orgán uviedol, že priemerné speňaženie dreva za rok 2018 bolo v sume 49,13 Eur za m?. Z uvedeného nie je zrejmé, či sa jedná o cenu dreva na pni, na odvoznom mieste alebo cenu

dreva FCO u odberateľa. Ak by sa vychádzalo z ceny dreva na pni, je nutné zohľadniť aj náklady spojené s ťažbou dreva a jeho dopravou na odvozné miesto, prípadne k odberateľovi. Aj z tohto dôvodu je preto stanovenie priemernej ceny speňaženia dreva za rok 2018 a následne aj výšky pokuty nepreskúmateľné a zmätočné. Aj napriek tomu, že žalobca namietal výšku pokuty ako neprimeranú a nepreskúmateľnú, odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou vôbec nezaoberal.

III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné dôvody možno zhrnúť do troch okruhov, a to uplatnenie koncentračnej zásady v prvostupňovom konaní, vecná príslušnosť prvostupňového orgánu a nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa koncentračnej zásady a vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu poukázal žalovaný na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Výkon štátneho dozoru je upravený na základe ustanovení a podľa tohto zákona je dozor ukončený podpísaním protokolu, dodatku k protokolu alebo záznamu zamestnancom orgánu dozoru a osobou podliehajúcou dozoru, pričom ak osoba podliehajúca dozoru podpis odmietne, dozor je ukončený dňom odmietnutia podpisu. Postup podľa Správneho poriadku, teda aj podľa Správneho poriadku, sa použije až po skončení dozoru, teda v rámci konania o iných správnych deliktoch. Žalobca mal počas výkonu štátneho dozoru, ako aj pri podpise protokolu, možnosť predložiť chýbajúce doklady o pôvode dreva, kedy mohol byť vyhotovený dodatok k protokolu, avšak takúto možnosť nevyužil. Existuje dôvodná pochybnosť, že doklady boli dodatočne a účelovo vytvorené.

31. Zákonodarca prijatím ustanovil podmienky, resp. zaviedol osobitne procesný postup, akým sa dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva vykonáva. Určil aj oprávnenia a povinnosti zamestnancov orgánu dozoru, ako aj práva a povinnosti osoby podliehajúcej dozoru. Žalovaný poukázal na a a , z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal právo vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote určenej zamestnancom orgánu dozoru, ktorú bolo možné na základe žiadosti predĺžiť. Orgán dozoru umožnil žalobcovi vyjadriť sa k obsahu protokolu a žalobca túto možnosť využil a k protokolu sa vyjadril, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Bol upovedomený o tom, že dozor je ukončený podpísaním protokolu a protokol aj preukázateľne podpísal. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu ohľadom uplatnenia koncentračnej zásady. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. Správneho poriadku, tak Správny poriadok sa na výkon dozoru nevzťahuje, dozor sa v celosti spravuje , preto je táto námietka irelevantná.

32. Z ust. vyplýva, že Správny poriadok sa vzťahuje až na konanie o iných správnych deliktoch. Prvostupňový orgán toto ustanovenie rešpektoval a v súlade s Správneho poriadku upovedomil žalobcu o začatí správneho konania. Skutočnosť, že inšpekcia neprihliadala na tie vyjadrenia a dôkazy žalobcu, ktoré podal až po ukončení dozoru, nie je porušením Správneho poriadku, nakoľko proces výkonu dozoru je regulovaný iba a vo fáze konania o inom správnom delikte musí byť dozor ukončený.

33. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť inšpekcie na vykonávanie štátneho dozoru podľa aj v nadväznosti na a iné právne predpisy, žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, podľa ktorého inšpekcia kontroluje podľa systém náležitej starostlivosti, ktorého súčasťou sú okrem iného aj informácie o ťažbe a o vedení lesnej hospodárskej evidencie, hoci konkrétne povinnosti obhospodarovateľovi lesa ukladá . Podľa sa hospodársky subjekt dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie drevo alebo výrobky z dreva na vnútorný trh vyťažené v rozpore s osobitným predpisom, pričom takýmto je aj . Pokiaľ žalobca poukazoval na novelizáciu platnú a účinnú od 01.01.2020 (vykonanú zákonom ) a s touto novelou súvisiace zaradenie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie medzi orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, opomína pritom elementárny fakt, že dozor bol vykonaný na základe a na úseku uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Vecná príslušnosť inšpekcie je explicitne daná v a toto ustanovenie novela nijakým spôsobom neovplyvnila. Žalovaný vychádzal z , , , a dospel k záveru, že vecná príslušnosť prvostupňového orgánu bola nesporne daná aj ustanovením . Oprávnenie inšpekcie posudzovať splnenie podmienok , nariadenia Európskej únie a iných osobitných predpisov v kontexte uvádzania dreva na vnútorný trh je dané priamym odkazom uvedeným v a v a .

34. K námietkam týkajúcim sa uloženej sankcie žalovaný poukázal na ust. s tým, že odôvodnenie výšky pokuty bolo podrobne popísané a zdôvodnené v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu na stranách 25 a 26 a žalovaný sa s týmto stotožnil. Bola aplikovaná absorbčná zásada, to znamená za iné správne delikty bola uložená úhrnná sankcia podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Prvostupňový orgán dostatočným spôsobom odôvodnil uloženú sankciu a stanovenie výšky pokuty bolo výsledkom správnej úvahy, v rámci ktorej sa prvostupňový orgán zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje. Za týmto účelom si obstaral všetky potrebné podklady a dôkazy, bol presne zistený skutkový stav, boli vyvodené skutkové a právne zistenia a na základe zákonom povolenej správnej úvahy dospel prvostupňový orgán k rozhodnutiu o výške pokuty, ktorá zodpovedá závažnosti spáchaného iného správneho deliktu a spĺňa tak represívnu ako aj preventívnu funkciu. Žalovaný odkázal aj na ods. 27 úvodnej časti nariadenia o dreve, ako aj na článok 19 ods. 2 nariadenia o dreve, podľa ktorých stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

35. Podľa žalovaného zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, nedošlo k podstatnému porušeniu príslušných zákonných ustanovení, rozhodnutia boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahujú všetky predpísané náležitosti a sú dostatočne odôvodnené.

IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného - replika

36. Žalobca v podanej replike uviedol, že zotrváva na svojich skutkových a právnych tvrdeniach týkajúcich sa koncentračnej zásady prednesených v správnej žalobe. Aj na výkon dozoru sa vzťahuje Správny poriadok, a to v rozsahu zásad uvedených v § 3 Správneho poriadku. Nesprávne poučenie v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku bolo príčinou toho, že žalobca predložil správnemu orgánu ďalšie dôkazy až v konaní o správnom delikte. Žalovaný nepoučil žalobcu, že dozor je ukončený podpísaním protokolu zamestnancom orgánu dozoru a žalobcom, a že po tomto podpísaní protokolu už nie je možné predkladať dôkazy. Naopak, prvostupňový orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania o uložení pokuty za správny delikt a vyzval ho aj na vyjadrenie. Ani v čiastkovom zázname č. 98/2019-GAR zo dňa 09.12.2019, a ani v protokole zo dňa 09.03.2020, nebol žalobca upozornený na to, že námietky a pripomienky žalobcu prednesené po ukončení dozoru nebudú zohľadnené. Naopak, v rámci prvostupňového konania bol žalobca upozornený, že má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ bolo poukazované na to, že dôkazy predložené prvostupňovému orgánu boli dodatočne vyhotovené, tak o tomto neexistuje žiaden dôkaz. Funkciu odborného lesného hospodárstva pre žalobcu v období rokov 2018 až 2019 vykonával K. A., tento predložil dôkazy, predovšetkým súhlasy na ťažbu dreva, ako aj čestné vyhlásenie, a žalobca ich následne obratom predložil prvostupňovému orgánu.

37. Podľa žalobcu prvostupňový orgán nebol oprávnený posudzovať porušenie ustanovení v období od 01.07.2018 do 16.10.2019, nakoľko nebol orgánom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva. Výška pokuty nebola dostatočne odôvodnená a je neprimeraná hodnote dreva, ktoré malo byť uvedené na vnútorný trh. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že výška pokuty uvedená v prvostupňovom rozhodnutí bola náležite zdôvodnená. Podľa žalobcu išlo o všeobecné frázy, prípadne citácie zákona bez toho, aby pokuta bola náležite odôvodnená.

V. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu - duplika

38. V duplike žalovaný uviedol, že vykonanie štátneho dozoru oznámila žalobcovi Slovenská lesnícko- drevárska inšpekcia listom č. z. 38960/2019 zo dňa 04.09.2019 vopred s informáciou, že predmetom dozoru, ktorý sa mal uskutočniť 07.10.2019, bude preverenie plnenia povinností vyplývajúcich zo . Žalobca bol oboznámený aj s tým, aké doklady je k výkonu štátneho dozoru potrebné predložiť, čo potvrdzuje poštová doručenka podpísaná 09.09.2019. Zo strany žalobcu bol následne navrhnutý náhradný termín na vykonanie dozoru, a to 16.10.2019, čomu inšpekcia vyhovela. Žalovaný poukázal na čiastkový záznam zo dňa 09.12.2019, kde žalobca uviedol: „Predložili sme orgánu dozoru všetky súhlasy na ťažbu a okrem už predložených nemáme žiadne ďalšie súhlasy na ťažbu.“ Žalobca mal možnosť pripraviť si všetky potrebné podklady v dostatočnom predstihu a to, že nemá ďalšie súhlasy na ťažbu, aj osobne potvrdil. Pokiaľ chcel tieto listiny predložiť, mal dostatočný časový priestor ako pred začatím štátneho dozoru, tak aj v rámci výkonu štátneho dozoru, kde by predloženie takýchto listín malo

vecne relevantný opodstatnený dôvod. Keďže žalobca vyhlásil, že predložil všetky súhlasy na ťažbu dreva a žiadne ďalšie nemá k dispozícii, existuje dôvodná pochybnosť, že tieto doklady boli dodatočne a účelovo vytvorené. Žalobca bol poučený o možnosti vyjadriť sa k protokolu, túto možnosť aj využil ale žiadne dôkazy nepredložil.

39. Vecná príslušnosť na výkon štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh je Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcii explicitne daná v , ktoré aj následná novelizácia tohto zákona žiadnym spôsobom neovplyvnila.

40. Dvojstranová správna úvaha prvostupňového orgánu týkajúca sa výšky pokuty je dostatočným odôvodnením výšky pokuty. Neobstojí preto citácia šiestich riadkov z odôvodnenia a tvrdenie žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia. Inšpekcia sa zaoberala všetkými hľadiskami, ktoré zákon pre určenie konkrétnej výšky sankcie stanovuje a bola aplikovaná absorbčná zásada. Prvostupňový orgán dostatočne a preskúmateľne svoje rozhodnutie odôvodnil.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

41. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 22.06.2022. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 16.06.2022.

42. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v prípadoch vymedzených v . Správny súd nedostatky v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov v zmysle až e) nad rámec žalobných bodov nezistil. Správny súd uznal za dôvodnú námietku žalobcu prednesenú v správnej žalobe, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odvolacej námietke smerujúcej voči uloženej pokute, preto rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a podľa ods. 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

43. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa ; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

46. Podľa ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

47. Podľa ; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

48. Podľa a v znení do 31.12.2019; (1) Tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho subjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, b) práva a povinnosti obchodníka, c) práva a povinnosti prepravcu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len "prepravca"), d) povinnosti monitorovacej organizácie, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, f) priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na a) drevo, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,6) alebo osobitné predpisy, b) výrobok z dreva, ktorého životný cyklus je ukončený a ďalej možno s ním nakladať len ako s odpadom.

49. Podľa a v znení do 31.12.2019; (1) Na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.9) (2) Hospodársky subjekt je povinný uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a doklady týkajúce sa uvedenia dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. 9) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 347, 30.12.2005) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 995/2010, nariadenie Komisie (ES) č. 1024/2008 zo 17. októbra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2173/2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú.v. EÚ L 277, 18.10.2008), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 607/2012 zo 6. júla 2012 o podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou kontrol monitorovacích organizácií v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú.v. EÚ L 177, 7.7.2012), o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, o lesoch v znení neskorších predpisov, o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

50. Podľa v znení do 31.12.2019; Orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh je a) ministerstvo pôdohospodárstva, b) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo obrany"), c) okresný úrad v sídle kraja,

d) okresný úrad,

e) Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia zriadená podľa § 10.

51. Podľa v znení do 31.12.2019; (1) Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len "inšpekcia") je preddavkovou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva a vykonáva pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. (2) Inšpekciu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ. (3) Inšpekcia má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania alebo konania pred orgánom verejnej správy a samostatne konať pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti. Za inšpekciu koná riaditeľ alebo ním poverený zamestnanec. (4) Inšpekcia a) vykonáva dozor nad hospodárskym subjektom, obchodníkom a prepravcom, b) ukladá opatrenia hospodárskym subjektom, obchodníkom a prepravcom, c) rozhoduje o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa a 17, ktorých sa dopustili hospodársky subjekt, obchodník a prepravca; ak ide o dovoz dreva a výrobkov z dreva z partnerského štátu, rozhoduje o priestupkoch a iných správnych deliktoch podľa , vykonáva bezodplatne poradenskú činnosť v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh a systémov náležitej starostlivosti, e) spolupracuje s orgánmi pri poskytovaní a kontrole prostriedkov z verejných zdrojov, f) spolupracuje s ostatnými orgánmi verejnej správy, orgánmi policajného zboru a organizáciami podľa osobitného predpisu v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, g) poskytuje súčinnosť colným orgánom a iným orgánom štátnej správy pri pochybnostiach o druhu, množstve a pôvode dreva a výrobkov z dreva.

52. Podľa , v znení do 31.12.2019; (1) Osoba podliehajúca dozoru je pri výkone dozoru povinná a) strpieť výkon dozoru, poskytnúť zamestnancovi orgánu dozoru súčinnosť, b) umožniť zamestnancovi orgánu dozoru vstup na pozemok, do stavby, do zariadenia, do vozidla používaného na účely uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ich prepravu alebo súvisiaceho s predmetom dozoru podľa , zastaviť na pokyn zamestnanca orgánu dozoru vozidlo prevážajúce drevo a výrobky z dreva podľa , preukázať svoju totožnosť, podať informácie a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom dozoru, f) predložiť požadované doklady a iné písomnosti, ktoré súvisia s výkonom dozoru, g) dostaviť sa na predvolanie orgánu dozoru a podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom dozoru, h) umožniť zamestnancovi orgánu dozoru nahliadnuť do dokladov a iných písomností, ktoré súvisia s výkonom dozoru, i) umožniť odobratie originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov, j) umožniť vykonávanie potrebných zisťovaní vrátane odoberania vzoriek dreva a výrobkov z dreva, k) umožniť používanie technických prostriedkov na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo- zvukových záznamov o zistených nedostatkoch a na účel zabezpečenia dôkazov. (2) Hospodársky subjekt podľa je pri výkone dozoru povinný preukázať nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a jeho uvedenie na vnútorný trh príslušnými dokladmi, ktorými sú najmä a) program starostlivosti o les, b) lesná hospodárska evidencia, c) doklad o povolení na ťažbu alebo výrub stromov rastúcich mimo lesa podľa osobitných predpisov, d) účtovný doklad alebo e) iný doklad preukazujúci vyťaženie a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a jeho uvedenie na vnútorný trh.

53. Podľa v znení do 31.12.2019; (1) Ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,42) zamestnanec orgánu dozoru vypracuje protokol o vykonaní dozoru (ďalej len "protokol"), ktorý obsahuje

a) označenie orgánu dozoru, b) identifikačné údaje osoby podliehajúcej dozoru, c) miesto a dátum výkonu dozoru, d) predmet dozoru, e) výsledky dozoru, f) dátum vypracovania protokolu, g) meno, priezvisko a podpis zamestnanca orgánu dozoru, h) podpis osoby podliehajúcej dozoru. (2) Zamestnanec orgánu dozoru je povinný s protokolom oboznámiť osobu podliehajúcu dozoru. Osoba podliehajúca dozoru má právo vyjadriť sa k obsahu protokolu v lehote, ktorú určí zamestnanec orgánu dozoru. Zamestnanec orgánu dozoru môže na základe žiadosti osoby podliehajúcej dozoru z dôležitých dôvodov predĺžiť lehotu na vyjadrenie. Ak osoba podliehajúca dozoru uplatní k obsahu protokolu námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje dodatok k protokolu, ktorý obsahuje námietky osoby podliehajúcej dozoru. Ak sa osoba podliehajúca dozoru nevyjadrí k protokolu v lehote na vyjadrenie, rozumie sa tým, že k protokolu nemá námietky. (3) Ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,42) orgán dozoru rozhodne o uložení opatrenia osobe podliehajúcej dozoru a určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia. Opatrenie možno uložiť samostatne alebo spolu s uložením pokuty podľa § 16 alebo § 17. (4) Osoba podliehajúca dozoru je povinná doručiť orgánu dozoru písomnú správu o vykonaní opatrenia do 14 dní odo dňa jeho vykonania. (5) Ak orgán dozoru na základe vykonaného dozoru nezistí, že osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje záznam o vykonaní dozoru (ďalej len "záznam"), ktorý obsahuje údaje podľa odseku 1. (6) Ak je pri výkone dozoru potrebné zaznamenať zistené skutočnosti priamo na mieste výkonu dozoru alebo zaznamenať dôležité informácie z vykonaných úkonov pred ukončením dozoru, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje čiastkový záznam o zistených skutočnostiach alebo o vykonaných úkonoch, ktorý obsahuje údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) až h) a údaje o zistených skutočnostiach alebo o vykonaných úkonoch. (7) Orgán dozoru môže za marenie alebo sťaženie výkonu dozoru alebo za nesplnenie povinnosti podľa § 12 ods. 1 uložiť osobe podliehajúcej dozoru poriadkovú pokutu až do 300 eur, ak ide o fyzickú osobu, alebo až do 2 000 eur, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo o právnickú osobu. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane. Úhrn opakovane uložených poriadkových pokút nesmie presiahnuť 1 000 eur, ak ide o fyzickú osobu, a 5 000 eur, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo o právnickú osobu. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu. (8) Dozor je ukončený podpísaním protokolu, dodatku k protokolu alebo záznamu zamestnancom orgánu dozoru a osobou podliehajúcou dozoru; ak osoba podliehajúca dozoru podpis odmietne, dozor je ukončený dňom odmietnutia podpisu. (9) Orgán dozoru vypracúva a pravidelne prehodnocuje plány dozoru na základe posúdenia rizika. (10) Orgán dozoru vedie evidenciu o vykonaných dozoroch. 42)Nariadenie (ES) č. 2173/2005. Nariadenie (ES) č. 1024/2008. Nariadenie (EÚ) č. 995/2010. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 607/2012.

54. Podľa a v znení do 31.12.2019; (1) Hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak a) uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, 53) b) neuchováva doklady podľa , nevedie systém náležitej starostlivosti alebo pravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa ,, alebo ods. 5, alebo d) nesplní v určenej lehote opatrenie. (2) Obchodník alebo prepravca sa dopustí iného správneho deliktu, ak a) nemá alebo neuchováva doklady podľa až 5, nesplní v určenej lehote opatrenie alebo c) prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva. (5) Orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa

a) odseku 1 písm. a) pokutu od 10 000 eur do 200 000 eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4, b) odseku 1 písm. b), c) alebo písm. d) pokutu od 2 000 eur do 10 000 eur, c) odseku 2 písm. a) pokutu od 5 000 eur do 10 000 eur, d) odseku 2 písm. b) pokutu od 2 000 eur do 10 000 eur, e) odseku 2 písm. c) pokutu od 200 eur do 500 eur za každý aj začatý m3 prepravovaného dreva a výrobkov z dreva a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4, f) odseku 3 pokutu od 2 000 eur do 10 000 eur, g) odseku 4 písm. a) pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, h) odseku 4 písm. b) pokutu od 5 000 eur do 10 000 eur, i) odseku 4 písm. c) pokutu od 10 000 eur do 200 000 eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa . 53) Čl. 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2173/2005. Čl. 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 995/2010. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov.

55. Podľa v znení do 31.12.2019; Na konanie o iných správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok.

56. Podľa v znení do 31.12.2019; (1) Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy.

57. Podľa v znení do 31.12.2019; (1) Obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len "lesná hospodárska evidencia"). Vedenie evidencie podľa osobitných predpisov nie je tým dotknuté.

58. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že jedným z troch okruhov žalobných bodov sú aj žalobné námietky týkajúce sa vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného - v replike uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych tvrdení uvedených v správnej žalobe s tým, že prvostupňový orgán nebol oprávnený posudzovať porušenie ustanovení v období od 01.07.2018 do 16.10.2019, nakoľko nebol orgánom štátnej správy na úseku lesného hospodárstva za uvedené obdobie. Správny súd považuje za potrebné upozorniť, že žalobné námietky týkajúce sa nedostatku vecnej príslušnosti orgánu verejnej správy prvého stupňa (resp. správne nedostatku právomoci) v správnej žalobe obsiahnuté nie sú. V bode I. správnej žaloby žalobca označil správnu žalobu, v bode II. sa venuje označeniu žalovaného, v bode III. označeniu konania, resp. veci a v bode IV. uvádza skutočnosti týkajúce sa oznámenia správnou žalobu napadnutého rozhodnutia. V bode V. správnej žaloby v rámci opisu rozhodujúcich skutočností žalobca popísal „Konanie pred prvostupňovým orgánom“, „Konanie pred odvolacím orgánom“ - v tejto časti žalobca zreprodukoval nesúhlas vyjadrený v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu a „Rozhodnutie odvolacieho orgánu (napadnuté rozhodnutie)“, v rámci čoho uviedol aj také závery, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí žalovaného, ale ide o argumentáciu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobné body - vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného žalobca prednáša až na strane 9 správnej žaloby, kde vyjadrenie nesúhlasu nadväzuje na citovanú argumentáciu z rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k námietkam o nesprávnom vyhodnotení dôkazov, resp. o zaujatí nesprávneho postoja prvostupňovým orgánom a žalovaným k dôkazom, ktoré žalobca predložil v prvostupňovom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v správnej žalobe nepredniesol žalobné námietky, ktorými by namietal ním uvádzaný nedostatok vecnej príslušnosti orgánu verejnej

správy prvého stupňa. Súvisiacu argumentáciu v správnej žalobe žalobca uvádza, ale len v rámci reprodukcie obsahu odvolania.

59. V replike žalobca uviedol, že v súvislosti s nedostatkom vecnej príslušnosti odkazuje na skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe, ktoré v správnej žalobe v rámci žalobných bodov obsiahnuté nie sú. Je nepochybné, že žalobca v administratívnom konaní namietal nedostatok vecnej príslušnosti orgánu verejnej správy prvého stupňa na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt, ktorý bol predmetom administratívneho konania, a to už v rámci prvostupňového konania vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 08.07.2020. S touto námietkou sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal na strane 15 a 16 svojho rozhodnutia. Rovnakú námietku žalobca predniesol v podanom odvolaní zo dňa 30.10.2020 a žalovaný sa s ňou vysporiadal na strane 16 až 19 svojho rozhodnutia. Voči týmto záverom žalobca v správnej žalobe nepredniesol žiadne žalobné námietky.

60. V zmysle nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, ak by preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Z uvedeného je zrejmé, že ak by správny súd dospel k záveru o nedostatku právomoci orgánu verejnej správy na vydanie preskúmavaného rozhodnutia (resp. opatrenia), mohol resp. musel by na takúto vadu prihliadnuť aj pri absencii žalobnej námietky, teda konkrétneho žalobného bodu. Správny súd v prejednávanej veci takúto vadu nezistil.

61. , ktorým sa mení a dopĺňa o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.01.2020. Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.01.2020 obsiahnuté v ustanovuje, že dozor, ktorého výkon sa začal a nebol skončený do 31.12.2019, a konania, ktoré sa začali a neboli právoplatne skončené do 31.12.2019, sa dokončia podľa v znení účinnom do 31.12.2019. Ust. , ktoré vymedzuje, že orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh je aj Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia zriadená podľa ( ) nebolo dotknuté. Dozor v prejednávanej veci začal v októbri 2019 a skončil 30.04.2020 podpísaním protokolu o výsledku dozoru. Z uvedeného je zrejmé, že počas výkonu dozoru u žalobcu sa aplikoval v znení účinnom do 31.12.2019. V zmysle bola inšpekcia nepochybne oprávnená na výkon dozoru nad hospodárskym subjektom, ktorým je žalobca, a taktiež podľa v znení do 30.12.2019 mala právomoc na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt podľa . Administratívne konanie o vyvodení zodpovednosti za iný správny delikt podľa začalo v júni 2020, teda v zmysle prechodných ustanovení obsiahnutých v sa na toto administratívne konanie vzťahuje v znení účinnom od 01.01.2019, teda v znení , (čo je uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí na strane 12, štvrtý odsek). Ust. nebolo novelou - dotknuté, čo znamená, že inšpekcia mala právomoc na prejednanie iného správneho deliktu podľa , a to aj podľa v znení účinnom do 31.12.2019 a aj podľa v znení účinnom od 01.01.2020. došlo k zmene v ust. v tom, že sa do tohto ustanovenia doplnilo písm. h), v zmysle ktorého sa rozšírila kompetencia inšpekcie na plnenie úlohy podľa osobitného predpisu, ktorým v zmysle poznámky pod čiarou je Z uvedeného vyplýva, že novela sa nedotkla vymedzenej kompetencie na vykonanie dozoru podľa a na vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt podľa .

62. Administratívne konanie o vyvodení zodpovednosti za iný správny delikt bolo v prejednávanej veci vedené podľa v znení účinnom od 01.01.2020, ale samotné vyvodenie zodpovednosti sa posudzovalo podľa zákona účinného v čase spáchania správneho deliktu. Na prípadnú neskoršiu právnu úpravu by bolo možné prihliadať len v prípade, ak by táto úprava bola na prospech osoby, voči ktorej sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť za iný správny delikt (analogické použitie zásad

podľa ). V prejednávanej veci k zmene skutkovej podstaty správneho deliktu (v čase od spáchania iného správneho deliktu do rozhodnutia o potrestaní) ani nedošlo.

63. Pokiaľ žalobca namietal, že inšpekcia nebola oprávnená vyvodzovať zodpovednosť, resp. posudzovať dodržiavanie ustanovení , k tomu je potrebné uviesť, že skutková podstata iného správneho deliktu podľa (v znení účinnom do 31.12.2019, ako aj v znení účinnom od 01.01.2020) znie, že hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho deliktu, ak uvedie na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, pričom odkaz

- poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu 53) odkazuje aj na . Je nepochybné, že je osobitným predpisom, ktorý upravuje podmienky ťažby dreva, teda reguluje nakladanie a manipuláciu s drevom. Z uvedeného je zrejmé, že inšpekcia mala a naďalej má oprávnenie vyvodzovať zodpovednosť aj za porušenie pri tejto skutkovej podstate, ak zodpovedná osoba uvedie na vnútorný trh drevo alebo výrobky z dreva vyťažené v rozpore so . Výkonom dozoru sa podľa rozumie oprávnenie orgánu štátnej správy podľa sledovať, zisťovať a kontrolovať dodržiavanie povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona a osobitných predpisov, pričom podľa na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkoch a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, pričom odkaz číslo 9) k tomuto ustanoveniu taktiež vymenuváva aj . Aj v prípade, že by odkazy v neobsahovali medzi vymedzením osobitných predpisov konkrétne , nebolo by možné z toho vyvodiť, že inšpekcia by nebola oprávnená kontrolovať aj dodržiavanie tohto právneho predpisu. Zákonom stanovenou podmienkou je, že na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch, pričom je nepochybné, že upravuje hospodárenie v lesoch.

64. nedošlo k zmene ust. , , , , , ktoré boli aplikované v prejednávanej veci. rozšíril kompetenciu inšpekcie, ale bez dopadu na prejednávanú vec vo vzťahu k právomoci Slovenskej lesníckej-drevárskej inšpekcie na výkon štátneho dozoru a na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt podľa (prípade aj písm. b)) .

65. Žalobca namietal, že rozhodnutia orgánu verejnej správy oboch stupňoch sú chaotické a nepreskúmateľné, keď na jednej strane poukazujú na koncentračnú zásadu a na to, že po ukončení štátneho dozoru (po 30.04.2020) nemohol navrhovať dôkazy, a na druhej strane v upovedomení o začatí administratívneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt zo dňa 17.06.2020 ho orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil o možnosti navrhovať dôkazy. V tejto súvislosti namietal aj neprihliadnutie na dôkazy predložené k vyjadreniu zo dňa 08.07.2020, ktorým reagoval na upovedomenie zo dňa 17.06.2020.

66. U žalobcu bol vykonaný Slovenskou lesníckou-drevárskou inšpekciou štátny dozor, o výsledku ktorého bol vyhotovený protokol č. 11/2020-GAR zo dňa 09.03.2020. Žalobca bol s protokolom oboznámený dňa 13.03.2020 a k protokolu sa vyjadril podaním zo dňa 22.03.2020, na čo Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia reagovala listom - odpoveďou č. 14598/2020 zo dňa 07.04.2020. Dňa 30.04.2020 žalobca popísal protokol, čím bol dozor v zmysle v znení do 31.12.2019 ukončený. Žalobca namietal, že nebol priestor pre aplikáciu koncentračnej zásady, a ak tu koncentračná zásada platila, mal byť o nej poučený v zmysle Správneho poriadku.

67. K tejto časti žalobných námietok je potrebné uviesť, že zo nevyplýva, že by mala byť aplikovaná koncentračná zásada tak, ako to uviedol orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí. Z ust. v znení do 31.12.2019 (v tomto znení bol aj štátny dozor vykonaný) vyplýva, že osoba podliehajúca dozoru je povinná okrem iného strpieť výkon dozoru, poskytnúť zamestnancovi orgánu dozoru súčinnosť, podať informácie a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré súvisia s výkonom dozoru, predložiť požadované doklady a iné písomnosti, ktoré súvisia s výkonom dozoru, umožniť zamestnancovi orgánu dozoru nahliadnuť do dokladov a iných písomností, ktoré súvisia s výkonom dozoru, umožniť odobratie originálu alebo úradne osvedčených kópií dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov. Zároveň z ust. vyplýva, že hospodársky subjekt, ktorý uvádza na vnútorný trh drevo a výrobky z dreva

stromu alebo kra vyťaženého na území SR a ktorý je vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch, správcom podľa osobitného predpisu, osobou oprávnenou na ťažbu dreva alebo odstraňovanie porastov podľa osobitných predpisov, osobou oprávnenou ťažiť stromy a kry alebo osobu, ktorá uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, je povinný pri výkone dozoru preukázať nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a jeho uvedenie na vnútorný trh príslušnými dokladmi, ktorými sú najmä program starostlivosti o les, lesná hospodárska evidencia, doklad o povolení na ťažbu alebo výrub stromov rastúcich mimo lesa podľa osobitných predpisov, účtovný doklad alebo iný doklad preukazujúci vyťaženie a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a jeho uvedenie na vnútorný trh. Z uvedeného je zrejme, že pre naplnenie hlavného účelu dozoru v zmysle je nevyhnuté, aby subjekt podliehajúci dozoru predložil všetky podklady a písomnosti, ktoré súvisia s výkonom dozoru počas výkonu dozoru. Výsledkom vykonávaného dozoru podľa v znení do 31.12.2019 je vypracovanie protokolu o vykonaní dozoru zamestnancom orgánu dozoru, ak bolo zistené porušenie povinnosti osobou podliehajúcou dozoru. Osoba podliehajúca dozoru má právo byť s obsahom protokolu oboznámená, má právo vyjadriť sa k protokolu a ak uplatní námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolovaných zistení, vypracuje sa dodatok k protokolu. V prípade, že sa počas výkonu dozoru nezistia nedostatky (porušenie právnych predpisov) zamestnanec orgánu dozoru vyhotoví záznam podľa . Zároveň je nepochybné, že na základe zistení z vykonaného dozoru, ktoré sú zachytené v protokole, je následne prípadne vedené administratívne konanie o vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti za priestupky a iné správne delikty. Preto je v záujme osoby podliehajúcej dozoru predložiť všetky dokumenty a písomnosti v rámci vykonávaného dozoru. Ukončenie dozoru ale nevylučuje vykonávanie dokazovania v následnom administratívnom konaní o vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt, preto nebolo povinnosťou orgánov verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaného poučovať žalobcu o koncentračnej zásade v zmysle Správneho poriadku.

68. Podľa sa na konanie o iných správnych deliktoch vzťahuje Správny poriadok, vrátane ust. Správneho poriadku. Orgán verejnej správy prvého stupňa správne žalobcu upovedomil o začatí administratívneho konania, poučil ho o jeho právach podľa a a Správneho poriadku (podanie č. 7940/2020-2002 25872/2020 zo dňa 17.06.2020) a vyzval žalobcu na vyjadrenie v lehote 15 dní. Žalobca bol v administratívnom konaní oprávnený predkladať dôkazy a povinnosťou orgánu verejnej správy bolo vysporiadať sa s nimi. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol nepriliehajúcu argumentáciu o tom, že po ukončení dozoru nemožno predkladať dôkazy, nakoľko platí koncentračná zásada. S takouto argumentáciou v rozhodnutí orgánu verejnej správy nemožno súhlasiť. Je nesprávna argumentácia, keď prvostupňový orgán uviedol, že na listiny predložené žalobcom k vyjadreniu k upovedomeniu o začatí administratívneho konania zo dňa 08.07.2020 nemožno prihliadať z dôvodu koncentračnej zásady a že žalobca mohol tieto listiny predložiť len v rámci vykonaného dozoru, keďže na to mal dostatočný časový priestor, že predloženie týchto listín by malo vecne relevantný a opodstatnený dôvod a znamenalo by to aj celkom iný záver vykonaného dozoru. Zároveň je však ale potrebné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcom predložené dôkazy, napriek uvedenému konštatovaniu, vyhodnotil aj obsahovo, keď uviedol, že žalobca až po začatí správneho konania, ktorého podkladom je primárne protokol spolu s dozorovým administratívnym spisom, doložil súhlasy na ťažbu dreva v celkovom objeme 5 248 m3, ktoré údajne dohľadal. Toto považovala inšpekcia za účelové v snahe zbaviť sa administratívno-právnej zodpovednosti za porušenie povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh. Z tohto dôvodu inšpekcia neakceptovala tieto žalobcom predložené dôkazy a neprihliadala na ne ako na dôkazy, ktoré vyvracajú kontrolné (dozorové) zistenia, pretože ich vyhodnotila ako účelovo a umelo „vytvorené“, hlavne doložené po skončení vykonaného dozoru, konfrontujúc aj vyjadrenie žalobcu v rámci čiastkového záznamu č. 98/2019-GAR zo dňa 09.12.2019, kedy žalobca uviedol: „Predložili sme orgánu dozoru všetky súhlasy na ťažbu a okrem už predložených nemáme žiadne ďalšie súhlasy na ťažbu“. Inšpekcia preto vyhodnotila tieto doložené súhlasy ako dopracované po vykonaní dozoru s poukazom aj na uvedené vyjadrenie zaznamenané v čiastkovom zázname. Ďalej inšpekcia uviedla, že nemožno akceptovať ani čestné vyhlásenie od odborného lesného hospodára K. A. o tom, že sa mal stať omyl v evidencii a malo ísť o zámenu číslic v dátume v rámci vydaného súhlasu na ťažbu č. 19/2019 pre JPRL 199 _ _ _. Podľa inšpekcie mal tento súhlas jasne stanovenú platnosť od 22.09.2019, pričom daná ťažba v objeme 1 247 m3 bola jednoznačne vykonaná v auguste 2019, keďže už v období 08/2019 bola zaevidovaná v lesnej hospodárskej evidencii. Inšpekcia uviedla, že súhlas na ťažbu dreva jednoznačne určuje, kedy, čo a v akom objeme je možné vyťažiť, pričom je nemysliteľné, aby sa ťažilo omnoho skôr,

ako to povoľuje súhlas na ťažbu, čo sa v danom prípade stalo. Ďalej inšpekcia poukázala na čiastkový záznam č. 02/2020-GAR o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri výkone dozoru zo dňa 16.01.2020, v ktorom odborný lesný hospodár pri JPRL 199_ _ _ uviedol: „Ťažbu neevidujem pravidelne mesačne a zabudol som odkontrolovať dátum na súhlase. Robím to tak, aby mi najmä rok sedel.“ Z uvedeného výroku podľa inšpekcie vyplývalo, že v čiastkovom zázname sa odborný lesný hospodár priznal, že ťažbu dreva neevidoval mesačne v lesnej hospodárskej evidencii a teda nešlo o omyl, ako sa to snažil vyvrátiť čestným vyhlásením. Nie je možné sa čestným vyhlásením v rámci prebiehajúceho správneho konania zbaviť administratívno-právnej zodpovednosti, že došlo len k omylu v evidencii a bol nesprávne uvedený dátum. Jednotlivé údaje v súhlase na ťažbu sú dôležitým faktorom pre povolenie na ťažbu a aj pre vykonávanie kontrol. Ďalej k predloženému súhlasu na ťažbu dreva č. 13/2018 zo dňa 05.10.2018 inšpekcia uviedla, že je neplatný, pretože neobsahuje údaj o platnosti súhlasu, teda neobsahuje všetky zákonom požadované údaje, pričom odkázala aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.02.2010. Ďalej v tejto súvislosti poukázala aj na čiastkový záznam č. 98, kde žalobca uviedol: „Príslušný súhlas bol pravdepodobne vynechaný, ide o omyl zo strany osoby podliehajúcej dozoru“. Z tohto inšpekcia vyvodila, že súhlas nebol vôbec vydaný, čo len umocňovalo pochybnosti o relevantnosti a následnom doložení „dohľadaných“ súhlasov na ťažbu dreva. K ďalšiemu predloženému súhlasu č. 11/2018 inšpekcia uviedla, že táto ťažba sa realizovala v jednotke priestorového rozdelenia lesa, kde bola ťažba zakázaná, teda sa tu nemohlo ťažiť. Taktiež k tejto dotknutej JPRL 358a _ _ žalobca uviedol, že „príslušný súhlas bol pravdepodobne omylom vynechaný, ide o omyl zo strany osoby podliehajúcej dozoru. Pri takom veľkom množstve dokumentov, ktoré osoba podliehajúca dozoru má, sa to mohlo stať.“ Tieto skutočnosti podľa inšpekcie len umocnili pochybnosti o „dohľadaných“ súhlasoch na ťažbu dreva a to, že tieto boli dodatočne vytvorené v snahe zbaviť sa administratívno-právnej zodpovednosti. Ďalej inšpekcia v súvislosti s poukazom na to, že pri výpočte objemu stromov vyznačených na ťažbu a následnom výpočte ich objemu metódou JOK je stredná chyba určenia ich objemu ±10 %, uviedla, že ťažbu dreva podľa je možné vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára, teda pred realizáciou každej ťažby je potrebný písomný súhlas, ktorý vydáva odborný lesný hospodár. Správne žalobca podľa inšpekcie uviedol, že objem dreva určený na ťažbu sa po vyznačení a spriemerkovaní vypočíta metódou JOK (Jednotné objemové krivky). Ide o metódu na zisťovanie zásoby JPRL a má určitú chybu, čím bližšie sa určuje objem k rozmerom stredného kmeňa, tým je chyba JOK menšia a naopak. Táto skutočnosť podľa inšpekcie ale nič nemá spoločné s uplatňovaním súhlasu na ťažbu a jej vykonávaním v JPRL. V žiadnom súvisiacom právnom predpise nie je uvedené, že je možné prekročiť objem ťažby dreva uvedený na súhlase na ťažbu dreva, pričom účelom vydaného súhlasu na ťažbu dreva je práve to, aby sa objem ťažby, určený odborným lesným hospodárom v súhlase na ťažbu, neprekročil. Žalobca podľa inšpekcie vykonal ťažbu dreva navyše, teda takú, na ktorú nebol vopred daný súhlas odborného lesného hospodára, resp. išlo o ťažbu, na ktorú vôbec súhlas nebol vydaný a došlo k porušeniu podmienok stanovených v , čím sa ťažba stala nelegálnou. V tejto súvislosti inšpekcia poukázala aj na , v zmysle ktorého odborný lesný hospodár je povinný kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, to znamená, že má povinnosť priebežne kontrolovať a evidovať jednotlivé práce v lese a má sledovať aj to, aby nedochádzalo k prekročeniu vydaného súhlasu na ťažbu, ktorý on sám vydal.

69. Žalobca v odvolaní namietal, že dôkazy predložené spolu s vyjadrením k upovedomeniu o začatí administratívneho konania zo dňa 08.07.2020 neboli zohľadnené, vymenoval dôkazy, ktoré predložil a uviedol skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru mali byť dôkazmi preukázané. Žalobca v odvolaní nepredniesol námietky voči tomu, ako orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcom predložené dôkazy vyhodnotil. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobca mohol takéto dôkazy predložiť len počas výkonu štátneho dozoru, resp. pri vyjadrení sa k protokolu, ale zároveň uviedol aj konkrétne a podrobné dôvody, prečo tieto dôkazy neakceptuje. Uviedol, že tieto dôkazy považuje za dodatočne vyhotovené a poukázal aj na súvisiace vyjadrenia žalobcu v priebehu výkonu štátneho dozoru. Žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len odvolacou námietkou, v ktorej žalobca namietal zmätočnosť postupu, keď orgán verejnej správy poukazoval na koncentračnú zásadu, ale zároveň žalobcu vyzval na predkladanie dôkazov v administratívnom konaní a vytýkal nesplnenie mandukačnej povinnosti v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku.

70. Je potrebné uviesť, že orgán verejnej správy prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí uviedol protichodnú argumentáciu. Na jednej strane uviedol, že žalobca mohol predkladať dôkazy len počas výkonu štátneho dozoru, resp. pri vyjadrení k protokolu, ktorým sa ukončuje dozor podľa zákona o

dreve, a na druhej strane uviedol argumentáciu, v ktorej podrobne rozobral žalobcom predložené dôkazy a tieto vyhodnotil, pričom uviedol, konkrétne dôvody, prečo žalobcom predložené dôkazy nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť zistení zaznamenaných v protokole o štátnom dozore, teda správnosť zistení zaznamenaných počas štátneho dozoru. Žalobca v odvolaní aj v správnej žalobe závery a argumentáciu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorou reagoval na žalobcom predložené dôkazy, nerozporoval, teda voči tejto argumentácii a záverom nepredniesol žiadne námietky. Ako už bolo uvedené, argumentácia orgánu verejnej správy prvého stupňa premietnutá v záveroch, ktorými sa vysporiadal so žalobcom predloženými dôkazmi, je z časti rozporná. Správny súd ale prihliada iba na také vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Za správny je potrebné považovať taký postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď sa vysporiadal aj s dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu administratívneho konania, v ktorom sa vyvodzovala administratívno-právna zodpovednosť za iný správny delikt. Z vyššie popísaného postupu a záverov rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že napriek tomu, že uviedol aj argumentáciu o tom, že žalobca mohol dôkazy predložiť len počas výkonu dozoru alebo v rámci vyjadrenia k protokolu, vyhodnotil obsahovo aj každý zo žalobcom predložených dôkazov, a preto mu v tomto smere nemožno nič vyčítať. Napriek tomu, že poukazoval na koncentračnú zásadu a na to, že žalobca mal dostatočný časový priestor predložiť dôkazy v priebehu štátneho dozoru, so žalobcom predloženými dôkazmi v administratívnom konaní sa aj vysporiadal a tieto závery, prednesené v prvostupňovom rozhodnutí, žalobca nerozporoval ani v podanom odvolaní a ani v správnej žalobe. Nie je možné vylúčiť, aby osoba podliehajúca dozoru prednášala dôkazy a návrhy na vykonanie dôkazov aj počas administratívneho konania, v ktorom sa vyvodzuje zodpovednosť za iný správny delikt, je však nepochybné, že primárnym dôkazným prostriedkom vo veci vyvodenia administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt sú závery zachytené v protokole o výkone dozoru. Preto je dôvodné očakávať, že osoba podliehajúca dozoru predloží všetku dokumentáciu a všetky súvisiace písomnosti v rámci štátneho dozoru, osobitne ešte v tej fáze štátneho dozoru, kde je oboznámená so závermi protokolu o štátnom dozore, kde má možnosť vzniesť námietky voči kontrolným zisteniam. Nie je vylúčené, ako už bolo uvedené, aby osoba podliehajúca dozoru predkladala dôkazy aj v administratívnom konaní o vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt, avšak aj predloženie dôkazov v priebehu administratívneho konania podlieha vyhodnoteniu, pričom je potrebné zohľadniť aj tie skutočnosti, prečo osoba podliehajúca dozoru takéto dôkazy nepredložila už pri výkone štátneho dozoru. Jednoducho povedané, v prípade, že by sa bezvýhradne (bez vyhodnotenia všetkých súvisiacich okolností) akceptovalo predloženie dôkazov v rámci administratívneho konania o vyvodení zodpovednosti za iný správny delikt (pričom by išlo o také dôkazy, ktoré aj v zmysle ustanovení týkajúcich sa výkonu dozoru mali byť predložené pri štátnom dozore), mohlo by to mať za následok absolútne vylúčenie vyvodenia zodpovednosti za iný správny delikt. Preto podľa správneho súdu obstojí argumentácia, ktorú žalobca nenapadol konkrétnymi odvolacími ani žalobnými námietkami, že nepredloženie vyššie popísaných listinných dôkazov počas výkonu dozoru v konfrontácii s výpoveďami žalobcu a odborného lesného hospodára uvedenými v čiastkových záznamoch (kde uviedol, že už predložil všetky súhlasy na ťažbu) odôvodňujú záver, že tieto listiny boli dodatočne vyhotovené a cieľom ich vyhotovenia bolo, aby sa žalobca vyhol administratívno-právnej zodpovednosti. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol aj argumentáciu, prečo neakceptoval čestné vyhlásenie odborného lesného hospodárstva, zaoberal sa aj náležitosťami súhlasov na ťažbu a vysporiadal sa aj s poukazom žalobcu na aplikovanie metódy Jednotných objemových kriviek. Túto argumentáciu považuje správny súd za preskúmateľnú a žalobca ju nenapadol konkrétnymi odvolacími ani žalobnými námietkami.

71. Žalobca v odvolaní a ani v správnej žalobe nerozporuje závery o dodatočnom vytvorení dôkazov, konfrontáciu s jeho vyjadreniami a s vyjadreniami odborného lesného hospodára prednesenú počas štátneho dozoru, závery o nedostatkoch súhlasu a celkovo nerozporuje dôvody o nemožnosti akceptácie čestného vyhlásenia. V odvolaní žalobca uviedol aký dôkaz predložil a čo ním malo byť preukázané, ale nenapádal argumentáciu orgánu verejnej správy prvého stupňa, v ktorej uviedol, prečo žalobca dôkazmi nepreukázal nesprávnosť kontrolných zistení zaznamenaných v protokole z výkonu dozoru. Žalobca opomenul reagovať na podstatnú argumentáciu v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorú správny súd považuje za správnu. Uvedenie z časti zmätočnej argumentácie v prvostupňovom rozhodnutí, keď prvostupňový orgán poukázal na koncentračnú zásadu, ale zároveň aj vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom v rámci administratívneho konania o vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt, nepovažuje správny súd za takú podstatnú vadu v postupe a v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá by mohla mať za následok ujmu na právach žalobcu. Správny súd nevzhliadol

dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia z tohto dôvodu, nakoľko prvostupňový orgán vyhodnotil žalobcom v administratívnom konaní (po ukončení dozoru) predložené dôkazy a žalobca nepredniesol vo vzťahu k tejto argumentácii (vo vzťahu k výsledkom vyhodnotenia) žiadne žalobné námietky, a ani v odvolacom konaní nepredniesol v tomto smere voči tejto argumentácii žiadne odvolacie námietky.

72. Za dôvodnú považuje správny súd žalobnú námietku, ktorou žalobca poukázal na to, že namietal nepreskúmateľnosť pokuty a aj výšku pokuty ako neprimeranú a odvolací orgán (žalovaný) sa v napadnutom rozhodnutí s touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu podľa vo výške 100 000,- Eur, pričom žalobcu postihoval za dva iné správne delikty, a to podľa a aj podľa . Orgán verejnej správy prvého stupňa pri súbehu viacerých iných správnych deliktov použil na základe analogie legis tzv. absorbčnú zásadu a uložil úhrnný trest podľa sadzby za najzávažnejší z dvoch zbiehajúcich sa správnych deliktov, a to konkrétne za správny delikt podľa . Orgán verejnej správy prvého stupňa uloženú sankciu odôvodnil na stranách 25 až 26 svojho rozhodnutia. Je pravdou, že žalobca v podanom odvolaní na strane 4 uviedol, že výška pokuty nebola dostatočne odôvodnená a nie je preskúmateľná, pričom odkázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2013, v zmysle ktorého ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť aj náležité odôvodnené. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa zaoberal len dvomi odvolacími dôvodmi, konkrétne odvolacími námietkami, ktorými žalobca poukazoval na nedostatok vecnej príslušnosti inšpekcie, a ďalej odvolacími námietkami, ktorými žalobca poukazoval na porušenie ustanovení Správneho poriadku, na nedostatočne zistený skutkový stav a uplatnenie koncentračnej zásady. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný na odvolaciu námietku žalobcu, ktorou žalobca namietal, že výška pokuty nebola dostatočne odôvodnená a nie je preskúmateľná, vôbec nereflektoval.

73. V konaní o vyvodenie zodpovednosti za iný správny delikt sa podľa aplikuje Správny poriadok. V odvolacom konaní platí v zmysle Správneho poriadku, že ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Z uvedeného je zrejmé, že náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vymedzené v Správneho poriadku sa vzťahujú aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu. V zmysle Správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkmi konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V prejednávanej veci z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vôbec nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že výška pokuty nebola dostatočne odôvodnená a nie je preskúmateľná, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Keďže sa žalovaný nevysporiadal s touto odvolacou námietkou žalobcu, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov vo vzťahu k tejto odvolacej námietke. Keďže rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa odvolacej námietky žalobcu smerujúcej voči pokute uloženej orgánom verejnej správy prvého stupňa, nemohol sa správny súd zaoberať ani ďalšími námietkami, ktoré žalobca v správnej žalobe predniesol vo vzťahu k uloženej pokute a jej výške.

74. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu.

75. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

76. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.