Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/198/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: BEST MEAT, s.r.o., so sídlom Alejová č. 5, 040 11 Košice - mestská časť Juh IČO: 46 645 217, zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., AK so sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101884062/2019 zo dňa 06.08.2019, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.08.2019 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým Kriminálny úrad finančnej správy vydal podľa § 50 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 160 ods. 5 Daňového poriadku predpisov predbežné opatrenie z dôvodnej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami za využitia všetkých zákonom stanovených foriem v rozsahu povinnosti žalobcu zložiť na účel správcu dane peňažnú sumu vo výške XX.XXX,XX €.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci plnenia stanovených úloh podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v platnom znení a o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa a uvedeného ustanovenia boli Kriminálnym úradom finančnej správy dňa 02.10.2018 zaistené účtovné a daňové doklady spoločnosti BEST MEAT s. r. o. za zdaňovacie obdobie január 2015 - december 2015, január 2016 - december 2016, január 2017 - december 2017, január 2018 - august 2018. F. neporušil o orgánoch štátnej správy v colníctve a doplnení niektorých zákonov a bol oprávnený zaistiť účtovné a daňové doklady daňového subjektu. Účtovné a daňové doklady boli riadnym spôsobom a potvrdením osoby dobrovoľne zaistené a zároveň boli odovzdané v neporušenom stave za účelom výkonu daňovej kontroly. Celé konanie F. nebolo poznačené žiadnou námietkou zo strany daňového subjektu a daňový subjekt podľa úradného záznamu č. XXXXXX/XXXX zaistenú vec prevzal v neporušenom stave. F. vrátil zaistené veci v súvislosti s vykonaním procesných úkonov podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorých vydal Žiadosť o vykonanie daňovej kontroly

č. XXXXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomne informácie.

3. Na základe analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania boli získané objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie máj a jún 2017 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťou C. C. R..K..S.., Š. XX, H.. V prípade spoločností C. C. R..K..S.. C. L. H. R..K..S.. F. konštatoval, že sú zapojené v reťazci, kde na začiatku reťazca sa nachádza daňový subjekt E. R..K..S.., ktorý nepriznal a neodviedol daňovú povinnosť. Podávané daňové priznania nekorešpondovali s predkladanými kontrolnými výkazmi. Spoločnosť C. C. s.r.o. v daňových priznaniach vykazovala uskutočnené i prijaté zdaniteľné plnenia, ale daň na základe podaných daňových priznaní nebola uhrádzaná a spoločnosť vykazuje vysoké nedoplatky. Spoločnosť E. s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra 18.03.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť L..sk, s.r.o. P. XX, L. L., ktorá je právnym nástupcom 22 spoločností a nie je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Uvedené zistenia svedčia pre záver, že neboli dodržané podmienky pre uplatnenie odpočítania dane podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa citovaných ustanovení Z, z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. Inými slovami platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov alebo služieb. Ide o základnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že právo na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do štátneho rozpočtu.

4. Predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané na doposiaľ nevyrubenú daň vtedy, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobia, nepredchádza mu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailne skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Preto pre vydanie predbežného opatrenia je významná samotná účasť daňového subjektu v podvodnom reťazci, ktorá potenciálne môže založiť budúce vyrubenie dane, nie je potrebné preukazovať zavinenie daňového subjektu vo vzťahu k účasti na daňovom podvode. Podrobné zisťovanie plnenia daňových povinností, zisťovanie skutkového stavu a právne závery z toho vyplývajúce budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže správca dane dospieť aj k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia.

5. V odôvodnení rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia musia byť uvedené dôvody jeho uloženia, teda prečo správca dane, resp. v tomto prípade F. považuje vybratie dane za ohrozené. Naplnenie odôvodnenej obavy je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Existencia odôvodnenej obavy musí byť založená na konkrétnych pomeroch daňového subjektu, ktoré sa musia vzťahovať k výške dosiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Predbežné opatrenie nemusí byť vydané len výhradne v situáciách, kedy daňovému subjektu hrozí insolvencia, kedy sa daňový subjekt zbavuje majetku alebo kedy robí účelové kroky, ktoré by podstatne znížili alebo zmarili budúce vybratie dane. Predbežné opatrenie možno vydať aj v prípadoch, kedy ucelený a logický okruh indícii nižšej intenzity svedčí o nedobrej ekonomickej situácii daňového subjektu, ktorá vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhateľnosti uhradiť. Tento okruh indícií a závery o ekonomickej situácii daňového subjektu

musia byť presvedčivo popísané v odôvodnení rozhodnutia o predbežnom opatrení. Ako vyplýva z odvolaním napadnutého rozhodnutia F. sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a odôvodnenú obavu podrobne v rozhodnutí zdôvodnil. Základom zistení F.-N. bola finančno-ekonomická analýza, podľa ktorej daňový subjekt vykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 91,6% zmiery financovania svojich aktív pomocou cudzích zdrojov. Platobnú neschopnosť daňového subjektu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom, ktoré sú plynúce podľa osobitných právnych predpisov preukazuje aj skutočnosť evidovaných dlhov vo výške XX.XXX,XX €. Daňový subjekt je vysoko úverovo zadlžený v hodnote 75,7% v dôsledku výšky všetkých úverov a výpomocí v pomere ku vlastnému imaniu. Finančný ukazovateľ daňového subjektu BEST MEAT, s. r. o. preukazuje pokles hotovosti v absolútnych číslach v zápornej hodnote XXX.XXX. Uvedené skutočnosti sú analyzované podľa posledných dostupných zdrojov súvahy a ziskov a strát daňového subjektu.

6. Uvedené predbežné opatrenie je vydané a odôvodnené z ucelených a logických okruhov skutočností, ktoré svedčia o nezdravej ekonomickej situácii a zároveň preukazujúce skutočnosti vedúce ku vzniku vyrubenia dane, rozdielu dane alebo určenia rozdielu dane v sume, ktorý vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daň v dobe jej splatnosti uhradiť. Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje ekonomickú sebestačnosť daňového subjektu, je záložné právo pod spisovou značkou XXXXX/XXXX Notárskeho centrálneho registra záložných práv s dátumom zápisu 21.12.2016. Predmetom uvedeného konania je založenie pohľadávky na výplatu vkladu zriadeného u záložného veriteľa č. XXXX/XX/XXX-B.-XX S. L. R. a. s. (veriteľ), dôsledkom čoho S. L. R. a. s. (veriteľ) poskytol daňovému subjektu BEST MEAT s. r. o. (dlžník) úver vo výške X.XXX.XXX €. Uvedená obava z časti plynie a preukazuje odôvodnenosť rozhodnutia o predbežnom opatrení z výkonu veľkého množstva daňových kontrol dane z pridanej hodnoty miestne príslušným správcom dane, u ktorých dochádza k vyrubeniu dane, následkom čoho by mohlo dôjsť cieleným zbavovaním sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. Ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane za to, že by daňový subjekt mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zároveň F. vydal predmetné rozhodnutie s odôvodnením o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, či iných úkonoch relevantných z pohľadu ekonomickej dispozície daňového subjektu. Podkladom pre odôvodnenú obavu bol aj stav súvahového účtu, ktorý preukazuje zbavovanie sa majetku a súvaha daňového subjektu, z ktorej vyplýva nárast záväzkov z obchodného styku. Nevenovanie sa dlhodobému hmotnému majetku daňového subjektu pri tvorbe finančnej analýzy, zdôvodnil F. tým, že na uvedený majetok môžu byť uložené rôzne formy záložných práv a skutočností v rámci poskytnutia dotácii z rôzne dostupných fondov na podporu podnikania, preto vo finančno-ekonomickej analýze sa zameral napr. na porovnanie záväzkov oproti obchodnej marži a na finančné účty.

7. Vo výroku mohlo byť uvedené po nadobudnutí právoplatnosti „tohto rozhodnutia“, ale uvedené v žiadnom prípade nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia o predbežnom opatrení. F. uviedol zdaňovacie obdobia vo výroku rozhodnutia z toho dôvodu, že podkladom pre uloženie predbežného opatrenia boli doklady a zistenia za uvedené zdaňovacie obdobia. V prípade rozhodnutia vydaného po ukončení kontroly by vo výroku bol uvedený „rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017“ a daňový subjekt by bol zaviazaný „rozdiel dane za príslušné zdaňovacie obdobie uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prisvedčiť daňovému subjektu, že výrok je neurčitý a nevykonateľný. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní rozhodnutia a spisového materiálu k nemu sa vzťahujúceho dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktorého predmetom sú skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uvedenie úvah, ktoré ovplyvnili hodnotenie získaných dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, t. j. obsahuje odôvodnenie, ktoré je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Nebolo možné prisvedčiť ani k ďalšej námietke daňového subjektu, že rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti. Z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že predbežné opatrenie bolo odvolávajúcemu sa uložené na základe existujúcej obavy, že doteraz nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami.

II. žaloba a námietky

8. Žalobca v svojej žalobe poukázal na prednosť komunitárneho práva. Ďalej namietal, že žalovaný ako druhostupňový orgán je povinný v rámci odvolacieho konania vysporiadať sa so všetkými námietkami daňového subjektu a preveriť, či správca dane nekonal v rozpore so zákonom a svoje závery v rátane správnej úvahy uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Ak odvolací orgán v rámci odvolacieho konania vykoná len opis skutkového stavu, alebo konštatovanie, že závery správneho orgánu na prvom stupni sú pravdivé, bez toho, aby došlo k vysporiadaniu sa so všetkými námietkami a predloženými dôkazmi daňového subjektu a bez uvedenia správnej úvahy aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, dochádza k závažnému porušeniu princípu dvojinštančnosti konania. Formálne postúpenie odvolania a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu a následne formálne rozhodnutie odvolacieho orgánu len s odvolaním sa na závery a zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú v súlade s princípom dvojinštančnosti konania a sú porušením práva daňového subjektu na spravodlivý proces.

9. Odôvodnenie rozhodnutia sa vyžaduje v prípade, ak Daňový poriadok neustanovuje inak. V odôvodnení rozhodnutia musia byť uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Správca dane musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Pri správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (§3 ods. 3). Úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov musia byť v odôvodnení uvedené. Okrem uvedených skutočností je správca dane povinný v odôvodnení uviesť aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Okrem samotného odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (ustanovenie právneho predpisu musí byť uvedené už aj vo výroku rozhodnutia), musí byť v odôvodnení uvedené aj zdôvodnenie svojho rozhodnutia v súvislosti so znením týchto ustanovení právnych predpisov. Nenáležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdom, pretože je nepreskúmateľné. vo vzťahu k ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie M.-XXX/XX C. M. zo dňa 6.7.2006 vo veci F. C. K. K. platí, že zodpovednosť daňových subjektov za neodvedenú daň ich obchodnými partnermi je možné aplikovať výlučne v prípade preukázania toho, že daňový subjekt sa zúčastnil podvodu s DPH, resp. či vedel alebo vedieť musel, pričom dôkazné bremeno nesie správca dane. V danom prípade nebolo preukázané ani to, či došlo k podvodu s DPH a už vôbec nie vedomosť žalobcu o takomto konaní.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie M.-XXX/XX C. M. zo dňa 6.7.2006 vo veci F. C. K. K. vyvodil kritéria pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie od dane. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v predmetnom rozsudku: „Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané otázky nasledujúce štyri otázky. -Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?“ Odvolací orgán zároveň vyslovil, že z takto formulovaných kritérií pre posudzovanie podvodného konania sa záver Kriminálneho úradu finančnej správy môže javiť ako predčasný. Následne poukázal na to, že pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailné skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.

11. Záverom žalobca dodal, že ak je v zmysle vyššie uvedeného potrebné na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, zodpovedanie uvedených otázok, je nevyhnutné ich osvedčenie aj v rámci vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Nie je možné sa stotožniť s názorom správcov dane, že v dôsledku toho, že rozhodovanie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím, nepredchádza mu dokazovanie. Vo vzťahu k tejto otázke vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku názor, že „osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní sa nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvíš pravdepodobná. Neznamená to však, že Kriminálny úrad finančnej správy môže nariadiť predbežné opatrenie bezdôvodne, resp. bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy“. Rozhodnutie o uložení

predbežného opatrenia, v ktorom absentuje akýkoľvek dôkaz, alebo úvaha o tom, že daňový subjekt porušil platné právne predpisy (odôvodnené výlučne tvrdeniami typu, že tieto informácie sú objektívne získané analýzou dokladov resp. operatívnymi informáciami bez uvedenia týchto zistení a informácií), je absolútne arbitrárnym nepreskúmateľným rozhodnutím

III. argumenty žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania boli získané objektívne skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane daňovým subjektom. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie máj a jún 2017 odpočítal daň z faktúr vystavených spoločnosťou C. C. R..K..S.., Š. XX, H.. V prípade spoločností C. C. R..K..S.. C. L. H. R..K..S.. F. konštatoval, že sú zapojené v reťazci, kde na začiatku reťazca sa nachádza daňový subjekt E. R..K..S.., ktorý nepriznal a neodviedol daňovú povinnosť. Podávané daňové priznania nekorešpondovali s predkladanými kontrolnými výkazmi. Spoločnosť C. C. R..K..S.. v daňových priznaniach vykazovala uskutočnené i prijaté zdaniteľné plnenia, ale daň na základe podaných daňových priznaní nebola uhrádzaná a spoločnosť vykazuje vysoké nedoplatky. Spoločnosť E. R..K..S.. bola vymazaná z obchodného registra 18.03.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť L..sk, R..K..S.. P. XX, L. L., ktorá je právnym nástupcom 22 spoločností a nie je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Uvedené zistenia svedčia pre záver, že neboli dodržané podmienky pre uplatnenie odpočítania dane podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa citovaných ustanovení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby, vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. Inými slovami platiteľovi dane vzniká právo na odpočítanie dane dňom, ktorý je zhodný s dňom vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovarov alebo služieb. Ide o základnú zásadu, ktorá spočíva v tom, že právo na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne povinnosť odvodu dane do štátneho rozpočtu. Konkrétne dokazovanie, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje podvodu, je predmetom daňovej kontroly, o ktorú požiadal F. správcu dane a ktorá začala 4.1.2019.

13. Predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané na doposiaľ nevyrubenú daň vtedy, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Horeuvedené zistenia na základe analýzy informácií zo zaistených účtovných a daňových dokladov a operatívneho preverovania vedú k podozreniu, že jednotliví dodávatelia zapojení v reťazci nepostupovali v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o DPH. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobia, nepredchádza mu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailne skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Preto pre vydanie predbežného opatrenia je významná samotná účasť daňového subjektu v podvodnom reťazci, ktorá potenciálne môže založiť budúce vyrubenie dane, nie je potrebné preukazovať zavinenie daňového subjektu vo vzťahu k účasti na daňovom podvode. Podrobné zisťovanie plnenia daňových povinností, zisťovanie skutkového stavu a právne závery z toho vyplývajúce budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže správca dane dospieť aj k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia.

14. V odôvodnení rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia musia byť uvedené dôvody jeho uloženia, teda prečo správca dane, resp. v tomto prípade KUFS považuje vybratie dane za ohrozené. Naplnenie odôvodnenej obavy je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Existencia odôvodnenej obavy musí byť založená na konkrétnych pomeroch daňového

subjektu, ktoré sa musia vzťahovať k výške dosiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane. Predbežné opatrenie nemusí byť vydané len výhradne v situáciách, kedy daňovému subjektu hrozí insolvencia, kedy sa daňový subjekt zbavuje majetku alebo kedy robí účelové kroky, ktoré by podstatne znížili alebo zmarili budúce vybratie dane. Predbežné opatrenie možno vydať aj v prípadoch, kedy okruh dôkazov nižšej intenzity svedčí o nedobrej ekonomickej situácii daňového subjektu, ktorá vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhateľnosti uhradiť. Tento okruh a závery o ekonomickej situácii daňového subjektu musia byť presvedčivo popísané v odôvodnení rozhodnutia o predbežnom opatrení. Ako vyplýva z odvolaním napadnutého rozhodnutia F. sa uvedenými zásadami dôsledne riadil a odôvodnenú obavu podrobne v rozhodnutí zdôvodnil. Základom zistení F.-N. bola finančno-ekonomická analýza, podľa ktorej daňový subjekt vykazuje vysokú zadlženosť vyjadrenú 91,6% z miery financovania svojich aktív pomocou cudzích zdrojov. Platobnú neschopnosť daňového subjektu uhrádzať záväzky voči štátnym orgánom, ktoré sú plynúce podľa osobitných právnych predpisov preukazuje aj skutočnosť evidovaných dlhov vo výške XX.XXX,XX €. Daňový subjekt je vysoko úverovo zadlžený v hodnote 75,7% v dôsledku výšky všetkých úverov a výpomocí v pomere ku vlastnému imaniu.

15. Finančný ukazovateľ daňového subjektu BEST MEAT, s. r. o. preukazoval pokles hotovosti v absolútnych číslach v zápornej hodnote XXX.XXX. Uvedené skutočnosti boli analyzované podľa posledných dostupných zdrojov súvahy a ziskov a strát daňového subjektu. Predbežné opatrenie bolo vydané a odôvodnené z ucelených a logických okruhov skutočností, ktoré svedčia o nezdravej ekonomickej situácii a zároveň preukazujúce skutočnosti vedúce ku vzniku vyrubenia dane, rozdielu dane alebo určenia rozdielu dane v sume, ktorý vo vzťahu k výške doposiaľ nesplatnej dane alebo nevyrubenej dane vyvolá obavu o schopnosti daň v dobe jej splatnosti uhradiť. Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje ekonomickú sebestačnosť daňového subjektu, je záložné právo pod spisovou značkou XXXXX/XXXX Notárskeho centrálneho registra záložných práv s dátumom zápisu 21.12.2016. Predmetom uvedeného konania je založenie pohľadávky na výplatu vkladu zriadeného u záložného veriteľa č. XXXX/XX/XXX-B.-XX S. L. R. C.. R.. (veriteľ), dôsledkom čoho S. L. R. C.. R.. (veriteľ) poskytol daňovému subjektu BEST MEAT s. r. o. (dlžník) úver vo výške X.XXX.XXX €.

16. Uvedená obava preukazuje odôvodnenosť rozhodnutia o predbežnom opatrení z výkonu veľkého množstva daňových kontrol dane z pridanej hodnoty miestne príslušným správcom dane, u ktorých dochádza k vyrubeniu dane, následkom čoho by mohlo dôjsť cieleným zbavovaním sa majetku za účelom jeho nedosiahnuteľnosti pre správcu dane. Ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku predpokladá uloženie predbežného opatrenia v prípade, ak má správca dane za to, že by daňový subjekt mohol vykonávať úkony smerujúce k redukcii vlastnej majetkovej podstaty a ním nezaplatená daň by nemohla byť v daňovom exekučnom konaní vymožiteľná pre absenciu reálne postihnutého majetku. Zároveň F. vydal predmetné rozhodnutie s odôvodnením o aktuálnej majetkovej a ekonomickej situácii daňového subjektu, o jeho hroziacom úpadku v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii, či iných úkonoch relevantných z pohľadu ekonomickej dispozície daňového subjektu. Podkladom pre odôvodnenú obavu bol aj stav súvahového účtu, ktorý preukazuje zbavovanie sa majetku a súvaha daňového subjektu, z ktorej vyplýva nárast záväzkov z obchodného styku.

IV. pojednávanie

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný nariadil pojednávanie podľa a rozhodol vo veci dňa 22.06.2022. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.

V. Relevantné právne predpisy

18. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

19. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

20. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

21. Podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosť doručujú zamestnanci správcu dane.

22. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomností uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

23. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

24.Podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

25.Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené, ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší čiastočne. Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane.

O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

26. Podľa § 50 ods. 9 Daňového poriadku ak správca dane predbežné opatrenie zrušil alebo predbežné opatrenie stratilo účinnosť, správca dane bezodkladne vráti daňovému subjektu zloženú peňažnú sumu podľa odseku 1 písm. a) alebo jej časť, ktorá nebola použitá na úhradu dane alebo daňového nedoplatku, na ktorú bola zložená. Pri vrátení zloženej peňažnej sumy správca dane postupuje ako pri použití daňového preplatku podľa § 79 ods. 1.

27.Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

28. Podľa § 160 ods. 5 Daňového poriadku na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu, ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako.

29. Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok.

30. Podľa , o orgánoch štátnej správy v colníctve, Ak je dôvodné podozrenie, že vec, tovar alebo písomnosti súvisia s trestným činom alebo priestupkom22) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/20180525> spáchaným v súvislosti s porušením colných predpisov alebo s colným deliktom podľa osobitného predpisu,23) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/20180525> priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa osobitného predpisu,38aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/652/20180525> alebo s porušením daňových predpisov alebo súvisia s trestným činom, priestupkom alebo iným správnym deliktom spáchaným v súvislosti s porušením predpisov o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty38a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, colník je oprávnený ich zaistiť na vykonanie potrebných úkonov; zaistenie môže trvať len do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vo veci, pri priestupku alebo colnom delikte najviac 60 dní odo dňa zaistenia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

31. Inštitútom predbežného opatrenia v zmysle § 50 Daňového poriadku správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, a to najmä aby - zložil peňažnú sumu na účet správcu dane; - nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. Predbežné opatrenie môže správca dane uložiť len formou procesného rozhodnutia, ktoré musí mať všetky predpísané náležitosti (§ 63 Daňového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P63'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Na jeho vydanie je príslušný správca dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu alebo miestne zisťovanie. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie. Podstatné pritom je, že stačí - ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené a v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia, teda ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane.

32. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj , zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na

odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Správny orgán má povinnosť nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje.

33. Tiež je potrebné uviesť, že správny orgán svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy.

34. V prvom rade správny súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní a porušil ust. § 74 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Táto námietka súvisela s tou časťou, kedy žalobca spochybnil operatívne zistenia Kriminálneho úradu finančnej správy ohľadne zdaniteľného plnenia od dodávateľa C. C., R..K..S.. A.: XX XXX XXX, ktorý sa mal nachádzať v podvodnom reťazci so spoločnosťou E., R..K..S.., ktorá nepriznala a neodviedla daňovú povinnosť. Žalobca považoval rozhodnutie o uložení opatrenia, v ktorom absentuje akýkoľvek dôkaz, alebo úvaha o tom, že daňový subjekt porušil právne predpisy za arbitrárne a nepreskúmateľné. Správny súd uvádza, že zo stany žalobcu nebolo na mieste argumentovať a odvolávať sa na rovnakú mieru dokazovania

- teda v rozsahu, ako sa vykonáva pri uplatnení nadmerného odpočtu a aplikácii ust. až o dani z pridanej hodnoty. Príslušné ustanovenie Daňového poriadku stanovuje ako predpoklad vydania predbežného opatrenia dôvodnú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobej jej splatnosť uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Z uvedeného vyplýva aj miera

nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie procesného rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu orgánu verejnej správy. Vychádza sa pritom z istej miery pravdepodobnosti osvedčovaných skutočností s tým, že na náležitosť zistenia skutkového stavu sa kladú omnoho menšie nároky, ako pri meritórnom prejednávaní daňovej veci. Vždy je možné polemizovať s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnuté, ale podstatná je tá skutočnosť, či sú/nie sú závery prezentované v napadnutom rozhodnutí arbitrárne.

35. Správny súd po preskúmaní žalobných námietok musel konštatovať, že tieto neboli dôvodné, aby súd mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Nebolo možné ani vyvodiť záver, že úvahy žalovaného vykazujú znaky arbitrárnosti a sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný svoju správnu úvahu a závery podložil analýzou informácií, ktoré vychádzali z účtovných a daňových dokladov daňového subjektu. Závery orgánov verejnej správy vychádzali z daňových kontrol a zo skutočnosti, že žalobca si za zdaňovacie obdobie máj a jún 2017 odpočítal daň z faktúr od dodávateľa C. C., R..K..S.., ktorý vykazoval vysoké nedoplatky. Dôvodne spochybnený bol aj ďalší dodávateľ v reťazci - spoločnosť E., R..K..S., ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňa 18.03.2017. Stačí pritom, že išlo o podozrenie z podvodného konania. Orgány verejnej správny uvedenú obchodnú situáciu náležite zdôvodnili. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s interpretáciou príslušných ustanovení Daňového poriadku, existenciou dôvodnej obavy, rovnako svoje úvahy oprel aj o logický okruh indícií nižšej intenzity, ktoré svedčili v danom prípade o nedobrej ekonomickej situácii žalobcu a táto vyvolala obavu o schopnosti daňového subjektu daň v dobe jej vymáhania uhradiť. V neposlednom rade sa orgány verejnej správy zaoberali finančno- ekonomickým stavom s poukazom na vysokú mieru zadlženia, poklesu hotovosti v absolútnych číslach a stavom súvahového účtu s nárastom záväzkov, atď. Žalobca poukazoval porušenie stanovenej lehoty a absenciu kompetencie na odpečatenie a analyzovanie dokladov zaistených v zmysle ustanovenia Z obsahu žaloby a námietky, ktorá sa vzťahovala k porušeniu cit. ustanovenia správny súd nevedel identifikovať, ako malo dôjsť k porušeniu zákona zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý bol v zmysle daného ustanovenia oprávnený zaistiť účtovné a daňové doklady žalobcu. Žalobca v danej časti neuvádzal žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nezákonnom postupe orgánov verejnej správy. Iné skutočnosti a zistenia pre správny súd nevyplývali ani zo žalobcovho odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.04.2019, ktoré sa nachádza v administratívnom spise. Počas konania pred Kriminálnym úradom finančnej správy žalobca nenamietal žiadne relevantné skutočnosti a podľa úradného záznamu č. XXXXXX/XXXX zaistené veci prevzal v neporušenom stave.

36. Súd nezistil žiadne porušenia zákona zo strany orgánov verejnej správy, daňové orgány vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu a náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).