Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-5-2021.pdf
PDF · 159.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: K. E. P., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ul. P. XX/X, XX-XXX Z., H. republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 18904-6/2020-BA zo dňa 17. februára 2020
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného, Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava Číslo: 18904-6/2020-BA zo dňa 17. februára 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 46394-1/2013-CA zo dňa 07. októbra 2013 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu s návrhom, aby prvostupňový orgán v novom konaní zohľadnil právne predpisy Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu predpisov hmotného práva, pretože poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie o tom, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.03.2012 do 30.04.2015. Žalobca namietal neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“), pretože v tejto veci nemalo byť uplatnené, ak žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľskej republike, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, a preto sa voči žalobcovi výlučne uplatňuje čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004. Žalobca v žalobe ďalej namietal aj neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a) a neuplatnenie základného nariadenia č. 883/2004, v dôsledku čoho došlo k situácii, že žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Žalobca mal za to, že došlo aj k porušeniu § 87 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý upravuje pracovný režim. V pracovnej zmluve je stanovené, že práca sa musí vykonávať na území Slovenska, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť čo najširšie publikum a povaha práce vyžaduje, aby bola vykonaná mimo sídla firmy prostredníctvom oboznámenia slovenských podnikateľov s ponukou spoločnosti. Základ vydaného rozhodnutia je na neoprávnenom vyhlásení inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda Zakład Ubezpieczeń Społecznych ako poľská inštitúcia miesta bydliska nemá podľa žalobcu právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho a toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Žalobca nielen že vykonáva prácu na vlastný účet v Poľsku, ale je aktívny na Slovensku, a táto práca nepredstavuje marginálny charakter, preto
na žalobcu sa vzťahuje iba čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Nie je správny záver, že žalobca vykonáva prácu o marginálnom charaktere, keď zápis v pracovnej zmluve stanovuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľsku žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, teda táto práca nie je prácou o marginálnom charaktere. Je nesprávne prijatie záveru v rozhodnutí žalovaného, že práca na základe pracovnej zmluvy pre spoločnosť ADVERTON, s.r.o. zahŕňa činnosti vykonávané doma, pretože v pracovnej zmluve je výslovne napísané, že táto práca sa vykonáva na Slovensku, žalobca dochádza na Slovensko a z vykonanej práce predkladá spoločnosti príslušné správy. Žalobca má za to, že bolo nesprávne rozhodnuté, ak došlo k ľubovoľnému vyhodnoteniu dôkazov a odmietnutiu dokladov uvádzaných žalobcom, došlo k nesprávnemu posúdeniu zápisnice z kontroly vykonávanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca a uznaní, že práca nie je v skutočnosti vykonávaná, zatiaľ čo žalobca pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v meste, ktoré je sídlom spoločnosti. Došlo k vydaniu rozhodnutia na základe nesprávneho posúdenia skutkového a právneho stavu s poukázaním na kontrolu vykonanú Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca ako základu pre rozhodnutie, pretože k reálnemu výkonu činnosti zamestnancov spoločnosti dochádza a kontrola bola vykonaná bez účasti žalobcu, ktorý bol ukrátený aj písomného oznámenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia. K reálnemu výkonu činnosti dochádza, čo zákonite nemusí byť len v mieste sídla spoločnosti, pretože takýto výkon činnosti by nebol v súlade so zámerom zamestnávateľa, ak práca sa opiera na reklamovaní spoločnosti a jej kontaktov, a preto nemôže byť vykonávaná v priestoroch spoločnosti. Žalobca poukázal na to, že vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet a dňa 01.03.2012 dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou ADVERTON, s.r.o., so sídlom v Čadci, t.j. na území Slovenskej republiky a pracoval do 13.04.2015. Žalobca poukázal na čl. 16 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“). Založenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne na rozhodnutí Zakładu Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu podľa žalobcu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, pretože Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnený iba uviesť platné právne predpisy v súlade s čl. 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi slovenskými predpismi odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Podľa žalobcu poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Poľský poisťovací orgán po konzultácii so Sociálnou poisťovňou podľa žalobcu prispel k situácii, v ktorej žalobca podnikajúci a vykonávajúci nájomnú prácu v rôznych členských štátoch EÚ podlieha právnym predpisom viac ako jednej krajiny. Takýto výsledok je v rozpore s čl. 48 až 51 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá má zabezpečiť, aby zamestnanci v dôsledku používania práva voľného pohybu nestrácali dávky splatné im podľa právnych predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti ADVERTON, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, avšak nikde v pracovnej zmluve sa nevyžaduje od žalobcu, aby bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ má záujem pracovať v teréne a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa a subjektov spolupracujúcich s ním. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré sú odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva ich jediným disponentom. Za prácu žalobca dostáva náležitú odmenu stanovenú v pracovnej zmluve. Žalobca poukázal na kontroly, ktoré neodhalili žiadne nedostatky a bolo zistené, že práca bola legálne vykonávaná. Spoločnosť, v ktorej je zamestnaný žalobca, je fungujúcou spoločnosťou, ktorá zadáva prácu, platí mzdy a reguluje pohľadávky týkajúce sa príspevkov a daňovej povinnosti. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v danom prípade. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť. Naviac spoločnosť ADVERTON, s.r.o. je ekonomicky efektívna. Žalobca uviedol, že Zakład Ubezpieczeń Społecznych v Poľsku sa obrátil s otázkou na skutočný výkon práce výhradne v súvislosti s doslovným plnením platných predpisov Spoločenstva. Žalobca všetky podklady na potvrdenie vykonávania práce chcel predstaviť len príslušným slovenským orgánom - Sociálna poisťovňa, ale pre Zakład Ubezpieczeń Społecznych takéto riešenie nebolo prijateľné, a preto začal obťažovať žalobcu aj spolupracovníkov zamestnaných v spoločnosti ADVERTON, s.r.o.. Podľa žalobcu sa Sociálna poisťovňa dopustila diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku. Sociálna poisťovňa ignoruje existenciu dôkazov práce a vystavuje žalobcu k dodatočným nákladom a súčasne je dotknuté dobré meno spoločnosti, ktorá zamestnáva žalobcu.
2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/24/2020-9 zo dňa 30.06.2021 bola vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému.
3. Krajský súd podaním zo dňa 22.09.2021 (č.l. 26-27 spisu) predložil spisový materiál Najvyššiemu správnemu súdu SR podľa § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, výsledkom čoho bolo Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Spp/2/2021 zo dňa 27. októbra 2021, podľa ktorého nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením je nedôvodný a vecne a miestne príslušným súdom je Krajský súd v Žiline.
4. Na základe výzvy krajského súdu zo dňa 15.12.2021 (č.l. 32 spisu) spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 24. januára 2022, v ktorom navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Žalovaný poukázal na to, že od vstupu Slovenskej republiky do EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Žalovaný poukázal na základné nariadenie vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a to Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej aj len „základné nariadenie“) ako aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaný uviedol, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Žalovaný poukázal na čl. 11 ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 3 základného nariadenia v spojení s čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Žalovaný uviedol, že dňa 7. septembra 2015 bolo v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej aj len „ZUS“), Oddział w Opole č. 240000/512/UBS-IG/2014-B6-HJ-2 zo dňa 31. augusta 2015, ktorým ZUS určil, že zamestnanec od 1. marca 2012 do 13. apríla 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Práve definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení sp.zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, podľa ktorých sa konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Nadväzujúc na závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení sp.zn. 1Vs/1/2018 Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25. novembra 2020, ktorý bol uverejnený ako judikát R 47/2021, uviedol, že neobstojí tvrdenie Sociálnej poisťovne, že nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení, pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, keďže zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla, nie je aplikovateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR bola Sociálna poisťovňa povinná zastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, a to pre nedostatok právomoci vo veci konať. Keďže zákon o sociálnom poistení nie je možné aplikovať, Sociálnu poisťovňu neobmedzuje ust. § 172 zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a Sociálna poisťovňa má možnosť, resp. povinnosť zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na rozhodovanie o trovách súdneho konania poukázal na ust. § 167 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok s tým, že pri aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/7/2020 zo dňa 25.
marca 2021, sp.zn. 29Sa/25/2020 zo dňa 23. marca 2021 a žiadal žalobcovi a zamestnávateľovi, t.j. ďalšiemu účastníkovi konania nepriznať trovy súdneho konania.
6. Krajský súd uznesením č.k. 14Sa/5/2021-46 zo dňa 22. februára 2022 pribral do konania ďalšieho účastníka: ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, a to za aplikácie ust. § 32 ods. 3 písm. a) SSP, keďže podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že účastníkom konania okrem žalobcu bol aj zamestnávateľ žalobcu, a to spoločnosť ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291.
7. Následne krajský súd ďalšiemu účastníkovi konania podľa podania zo dňa 22.02.2022 (č.l. 50 spisu) doručil žalobu žalobcu, vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s poučením ďalších účastníkov konania a vyzval ďalšieho účastníka na vyjadrenie v lehote 20 dní s poučením, že na ďalšie vyjadrenia súd nemusí prihliadať podľa ust. § 106 ods. 2 SSP. Ďalší účastník konania sa k žalobe žalobcu ani k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
8. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi podaním krajského súdu zo dňa 22.02.2022 (č.l. 48 spisu), ku ktorému sa žalobca v lehote 20 dní nevyjadril.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím Číslo: 46394-1/2013-CA zo dňa 07. októbra 2013 konštatovala, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. od 01. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 1. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a sú priamo uplatniteľné. Od 1. mája 2010 sa uplatňujú Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. septembra 2009 - základné nariadenie a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004. Prvostupňový orgán poukázal na čl. 13 ods. 1, 3 základného nariadenia a uviedol, že dňa 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca kontrolu v sídle zamestnávateľa, zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, 022 01 Čadca v čase vykonávania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti, nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj O.. E.. E. R., LL.M., J. č. XXX, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o, IČO: 46 095 136, ktorá obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci, pričom podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26. februára 2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiaden zamestnanec ani konateľ spoločnosti. Podľa výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca vykonáva reálne činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia. Prvostupňový orgán preto rozhodol, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. od 1. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy, a preto Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla tak, ako vyjadrila vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
10. Na základe odvolania žalobcu konal žalovaný Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá rozhodnutím Číslo: 18904-6/2020-BA zo dňa 17. februára 2020 zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 46394-1/2013-CA zo dňa 07. októbra 2013 vo veci vzniku a zániku sociálneho poistenia zamestnanca. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na odvolanie žalobcu ako zamestnanca. Poukázal aj na odvolanie ďalšieho účastníka konania ako zamestnávateľa, ktorý však podal odvolanie po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolania (poznámka krajského súdu: žalobu však v danej veci podal len žalobca ako zamestnanec, nie zamestnávateľ). Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Dňa 2. februára 2016 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: 21346-5/2016- BA konanie o odvolaní zamestnanca v zmysle ust. § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 449/2008 Z.z. prerušila. Konanie bolo prerušené odo dňa doručenia rozhodnutia Číslo: 21346-5/2016-BA zo dňa 2. februára 2016, zamestnancovi a zamestnávateľovi do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. februára 2016. V zmysle ust. § 193 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Žalovaný preskúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a dospel k záveru, že je vecne správne. Podľa výpisu z Obchodného registra OS Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 56175/L zamestnávateľ je zapísaný pod obchodným menom ADVERTON, s.r.o. s dňom zápisu 17. februára 2012. Zamestnávateľ sa od 1. marca 2012 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov“) vedeného Sociálnou poisťovňou od 1. marca 2012 do 13. apríla 2015. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a súčasne sa uplatňuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j., ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce len postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale tiež musí byť splnených niekoľko iných podstatných náležitostí, ako je napr. reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovno-právneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Skutočnosť, že výkon práce musí byť reálny, je vyjadrené aj v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a rovnaký postoj zaujal v podobnom prípade aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 10Sžso/77/2015 zo dňa 22. júna 2016. Počet hodín, ktoré majú zamestnanci za mesiac odpracovať a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu, by nemali vzbudzovať pochybnosti o rentabilnosti vykonávanej práce. V danom prípade však individuálne dochádzanie z Poľskej republiky do rôznych miest Slovenskej republiky a odpracovanie pár hodín týždenne, sa javí podľa žalovaného ako neefektívne.
11. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 4. októbra 2012 vo veci C-115/11. Žalovaný poukázal na čl. 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia, čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a uviedol, že dňa 16. decembra 2013 v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej len „ZUS“) Oddział w Opolu, Inspektorat w Oleśnie č. 240600/503/UBS/2013 zo dňa 10. decembra 2013, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha od 1. marca 2012 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a dňa 7. septembra 2015 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie ZUS, Oddział w Opolu č. 240000/512/UBS- IG/2014-B6-HJ-2 zo dňa 31. augusta 2015, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha v období od 1. marca 2012 do 13. apríla 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu určenie nenamietala, toto sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska zamestnanca v spolupráci so Sociálnou poisťovňou, rešpektujúc postupy určené v čl. 16 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že zamestnanec v období od 1. novembra 2011 do 31. januára 2012 a v období od 1. marca 2012 do 13. apríla 2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
12. Žalovaný v ďalšej časti svojho rozhodnutia poukázal na to, že zamestnávateľ podal prihlášku zamestnanca do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia 1. marca 2012, avšak zamestnanec už v uvedenom období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Skutočnosť, že zamestnávateľ podal prihlášku zamestnanca do systému slovenského sociálneho poistenia, neznamená, že zamestnanec bude podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Registračný list fyzickej osoby - prihláška má len deklaratórne účinky a nemôže
zakladať vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Ak sa teda neskôr v súlade s koordinačnými nariadeniami určí, že dotknutá osoba mala podliehať legislatíve iného členského štátu, je potrebné uskutočniť kroky, ktoré zosúladia daný stav, pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vydať rozhodnutie, že zamestnancovi sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Vydané rozhodnutie v praxi znamená, že na zamestnanca sa vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky v zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Rozhodnutím Sociálna poisťovňa nespochybnila platnosť pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Organizačná zložka, a to Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca dôkazy vykonala v rozsahu potrebnom na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Žalovaný súčasne hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s výsledkom rozhodnutia, ktoré uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.
13. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie pojednávania vo veci podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP a podľa ust. § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/5/2021-55 zo dňa 23.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý mal splnené podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na žalobu žalobcu, č.l. 2, v ktorej žalobca súhlasil s konaním bez jeho prítomnosti, bez nariadenia pojednávania, ďalší účastník konania sa vo veci nevyjadril a žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. januára 2022 nežiadal nariadiť pojednávanie. Za tohto stavu v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP mal krajský súd splnené podmienky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania za súčasného konštatovania, že nebol tu daný žiaden z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, aby vo veci pred krajským súdom bolo nariadené pojednávanie.
16. Krajský súd mal splnenú podmienku aj včasnosti podanej žaloby v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP, keď podľa pripojeného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi 26.02.2020 a k podaniu žaloby na poštu ako doručovací orgán v zmysle obálky na č.l. 6a spisu došlo dňa 25.03.2020.
17. Krajský súd k svojmu konaniu mal splnený aj okruh účastníkov konania, keď podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/5/2021-46 zo dňa 22. februára 2022 bol do konania pribratý ako ďalší účastník zamestnávateľ žalobcu, ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291, ktorý v administratívnom konaní vystupoval ako zamestnávateľ žalobcu. Podľa obsahu súdneho spisu bola tomuto ďalšiemu účastníkovi konania doručená žaloba žalobcu, vyjadrenie žalovaného s poučením pre ďalšieho účastníka konania, ako aj uznesenie krajského súdu o pribratí do konania, čo vyplýva z č.l. 50 spisu, 51 a 53 spisu, pričom ďalší účastník konania sa nevyjadril k žalobe žalobcu, ani k vyjadreniu žalovaného.
18. Na základe žalobných dôvodov žalobcu v konaní pred krajským súdom bolo podstatné a rozhodné posúdiť, či žalovaný a prvostupňový orgán postupovali zákonným a správnym spôsobom, pokiaľ bolo konštatované, že u žalobcu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. od 1. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že na základe vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne vykonával činnosť ako zamestnanec
na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa jedného z vyjadrených článkov základného nariadenia. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a zamietol odvolanie žalobcu so záverom, že zamestnávateľ nebol oprávnený podať na žalobcu ako zamestnanca prihlášku zamestnanca do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia od 1. marca 2012, ak žalobca ako zamestnanec už v tomto období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, keď podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16. decembra 2013 doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych („ZUS“) Oddział w Opolu, Inspektorat w Oleśnie č. 240600/503/UBS/2013 zo dňa 10. decembra 2013, ktorým ZUS určila, že žalobca ako zamestnanec už od 1. marca 2012 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky a dňa 7. septembra 2015 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov doručené oznámenie ZUS, Oddział w Opolu č. 240000/512/UBS-IG/2014-B6-HJ-2 zo dňa 31. augusta 2015, ktorým ZUS určila, že zamestnanec podlieha v období od 1. novembra 2011 do 31. januára 2012 a v období od 1. marca 2012 do 13. apríla 2015 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, ktoré určenie tejto inštitúcie Sociálna poisťovňa nenamietala, z ktorého dôvodu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov sa stalo definitívnym.
19. Podľa pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné, a to nerozporoval ani žalobca v žalobe, že bol zamestnancom spoločnosti ADVERTON, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 550 291. Nebolo sporné ani to, že podľa registračného listu fyzickej osoby bol žalobca prihláškou prihlásený ako zamestnanec u zamestnávateľa ADVERTON, s.r.o. s dátumom vzniku poistenia od 01.03.2012. Nebolo sporné to, že žalobca ako uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike.
20. Z administratívneho spisu bolo krajským súdom ďalej zistené, že Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16.12.2013 bolo doručené Oznámenie poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych Pobočka v Opoli, Inšpektorát v Olesne, 46-300 Olesno, ul. Slowackiego 2, č. 240600/503/UBS/2013, PESEL.: 80071113216 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého s odvolaním sa na čl. 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a v súlade s čl. 16 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, Zakład Ubezpieczeń Społecznych Pobočka v Opoli, Inšpektorát v Olesne určila žalobcovi uplatniteľnosť poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.03.2012. Voči tomuto určeniu neboli zo strany Sociálnej poisťovne vznesené námietky. Ďalej podľa administratívneho spisu vyplývalo, že Sociálnej poisťovni, ústredie bolo dňa 07.09.2015 doručené Oznámenie od poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu, ul. Wrocławska 24, 45-701 Opole č. 240000/512/UBS- IG/2014-B6-HJ-2 zo dňa 31.08.2015, podľa ktorého poľská inštitúcia Zakład Ubezpieczeń Społecznych v Opoli na základe článku 11 ods. 3 písm. a) v spojení s článkom 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v oblasti koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia a na základe článku 16 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 týkajúceho sa Nariadenia č. 883/2004 určila pre žalobcu od 01.11.2011 do 31.01.2012 a od 01.03.2012 do 13.04.2015 poľskú legislatívu. Krajský súd konštatuje, že ani voči jednému oznámeniu určenia uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia nebola zo strany žalovaného vznesená námietka. Z tohto dôvodu sa dané určenie stalo definitívnym a z tohto definitívneho určenia vychádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí a z titulu podanej žaloby žalobcu aj krajský súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Ak došlo k definitívnemu určeniu poľskej legislatívy na žalobcu, tak z tohto dôvodu bolo rozhodnuté, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. od 1. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy.
21. Podstatou konania pred krajským súdom, ako správnym súdom, bolo v zmysle podanej správnej žaloby vyhodnotiť, či rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, ako aj z úplného zistenia skutkového stavu.
22. Podľa názoru krajského súdu je vzhľadom aj k princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu potrebné to, aby sa pri rozhodovaní v obdobných (rovnakých) prípadoch dala na právne
relevantnú otázku rovnaká odpoveď, ktorá v čase konania a rozhodovania súdu zodpovedá aktuálnej rozhodovacej činnosti.
23. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
24. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
25. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
26. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.
27. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.
28. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.
29. Podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
30. Podľa ust. § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
31. Podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
32. Podľa ust. § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
33. Podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.
34. Podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
35. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,zákon č. 71/1967 Zb.“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
36. Krajský súd zvýrazňuje to, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádzal z pripojeného administratívneho spisu, podľa ktorého bolo Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16.12.2013 doručené Oznámenie č. 240600/503/UBS/2013 zo dňa 10.12.2013, ktorým Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Opolu, Inspektorat w Oleśnie 46-300 Olesno, ul. Slowackiego 2 určila žalobcovi uplatniteľnosť poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia v období od 01.03.2012. Ako uviedol krajský súd, voči tomuto určeniu neboli zo strany žalovaného podané námietky. Dňa 07.09.2015 bolo žalovanému doručené Oznámenie ZUS zo dňa 31.08.2015 č. 240000/512/UBS-IG/2014-B6-HJ-2, podľa ktorého bola žalobcovi určená poľská legislatíva od 01.11.2011 do 31.01.2012 a od 01.03.2012 do 30.04.2015. Ani voči tomuto určeniu nebola zo strany
žalovaného uplatnená námietka. Určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu sa tak stalo definitívnym.
37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp.zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ...,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. 340000/500/144/2013/PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“.
38. Krajský súd uvádza, že dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných poľských právnych predpisov voči žalobcovi je absencia právomoci správneho orgánu konať podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi. Je pravdou, že v čase rozhodnutia prvostupňového orgánu, a to dňa 7. októbra 2013 ešte nebolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie Oznámenie ZUS č. 240600/503/UBS/2013 zo dňa 10.12.2013 o určení uplatniteľných poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia žalobcovi v období od 01.03.2012 a toto sa k dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu ešte nestalo definitívnym z titulu neuplynutia dvojmesačnej lehoty podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia za súčasného nepodania námietky zo strany Sociálnej poisťovne voči takémuto určeniu. Uvedené definitívne určenie uplatniteľnosti poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia u žalobcu v období od 01.03.2012 bolo zohľadnené v odvolacom konaní, a to rozhodnutím žalovaného, ktorý vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že zamestnávateľ, a to ďalší účastník ADVERTON, s.r.o. nemohol podať prihlášku žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov s dátumom vzniku poistenia od 1. marca 2012, ak už v tomto období podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia poľskej republiky. Krajský súd vo vzťahu k dôsledkom a následkom definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy poukazuje na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/120/2019 zo dňa 25.11.2020, sp.zn. 7Sžsk/117/2019 zo dňa 30. septembra 2020, sp.zn. 9Sžsk/49/2019 zo dňa 25.11.2020 ako aj zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. 1Vs/1/2018.
39. Na žalobcu ako fyzickú osobu s bydliskom v Poľskej republike, ktorá mala mať pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike, sa priamo vzťahuje základné ako aj vykonávacie nariadenie, ktoré v zmysle článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V novom konaní prvostupňový orgán pre svoj ďalší postup po skonštatovaní definitívneho určenia uplatniteľnej poľskej legislatívy na žalobcu zhodnotí svoju právomoc za aplikovania rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR, keď definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne, a tým aj nemožnosť vydávania rozhodnutia o nevzniknutí povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcovi ako zamestnancovi ADVERTON, s.r.o. od 1. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy. V novom konaní po zaoberaní sa právomoci správneho orgánu vo veci konať, zistení nedostatku právomoci na konanie prvostupňového orgánu v spojení aj so závermi rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/17/2020 zo dňa 2. júla 2021, rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/38/2020 zo dňa 23. februára 2022 práve pre takýto nedostatok podmienky konania (nedostatok právomoci) dôjde k zastaveniu konania podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak sa zistí, že správny orgán nie je príslušný na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Pokiaľ z titulu definitívneho určenia uplatniteľnej
poľskej legislatívy nebude možné použiť zákon č. 461/2003 Z.z., tak potom v novom konaní, t.j. v konaní pred prvostupňovým orgánom, tento nie je obmedzený ani ust. § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
40. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede, pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“ Krajský súd poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie NSS SR sp.zn. 9Sžsk/38/2020 zo dňa 23. februára 2022, z ktorého odôvodnenia rozsudku ods. 51. vyplýva, ... „pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto určenie založilo právomoc poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez právneho dôvodu“.
41. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k tomu, že existuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. b) SSP, pretože v novom konaní je nevyhnutné, aby aj prvostupňový orgán prihliadol na stav definitívneho určenia uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu, ktoré určenie sa stalo definitívnym, dôsledkom ktorého definitívneho určenia potom nie je splnená právomoc žalovaného ani prvostupňového orgánu vo veci jednotlivých sociálnych poistení konať. Z dôvodu absencie právomoci na rozhodnutie správnymi orgánmi podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (ADVERTON, s.r.o.) v období od 1. marca 2012 podľa slovenskej legislatívy nastala neodstrániteľná prekážka vo veci konať. V nadväznosti na to, pri zohľadnení úpravy podľa § 194 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 1. marca 2012 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný, resp. prvostupňový orgán nie je viazaný ani úpravou § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť v danom prípade zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 04.12.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/38/2020 zo dňa 23. februára 2022, odsek 51. odôvodnenia tohto rozsudku.
42. Podľa ust. § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa ust. § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
44. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobca je úspešným účastníkom konania. Žalobca z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu
prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu.
45. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. § 169 SSP pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.