Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: Z. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 214,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -59 zo dňa 19. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovanej v zamietajúcom výroku II. o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 214,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 214,45 eur od 17.9.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a (ďalej len „“), a , , a (ďalej aj „“), nariadenia vlády SR č. , , , (ďalej aj „“).

3. Vecne dôvodil, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 13.6.2011 k uzavretiu zmluvy o bežnom účte, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte, t.j. zriadil a viedol bežný účet pre žalovanú. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov na vykonanie požadovaných transakcií, poplatkov a pod. Na základe výpovede zo strany právneho predchodcu žalobcu zmluva o bežnom účte zanikla uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, následkom čoho dňa 1.6.2019 došlo k zrušeniu účtu žalovanej s debetným zostatkom 214,45 eur. Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku vo výške 214,45 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Žalovaná bola v konaní nečinná, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, preto ich súd považoval za nesporné. S poukazom na uvedené súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a preto žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.9.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky do zaplatenia, ako to vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.9.2020. Nakoľko sám žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky, avšak ako

tento dátum uviedol 5.9.2020, t.j. nesprávny dátum, súd žalobu v časti úrokov z omeškania uplatnených od 5.9.2020 do 16.9.2020 vo výške 5% ročne zamietol ako nedôvodnú.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní úspech, neúspech mal len v nepatrnej časti úrokov z omeškania, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , , , , , a . Poukázala na skutočnosť, že jej bolo odňaté právo na prístup k súdu, neboli jej doručené podania a písomnosti žalobcu, a preto sa nemohla k ním vydariť. Bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Ďalej uviedla, že bola v postavení spotrebiteľa. Došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd poučovaciu povinnosť zanedbal a nepoučil žalovanú. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Súd nemal právo priznať žalobcovi žalovaný nárok. Súd mal žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobcovi nič nedlží. Nikdy jej nikto nič neoznámil, nikdy jej žiadne postúpenie tejto pohľadávky nebolo doručené a nič sa jej nikdy nedostalo do dispozičnej sféry k jej rukám. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čo je nesprávny postup súdu a súd vôbec nevykonal dokazovanie. V zmluve o bežnom účte absentuje spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Poukázala na ust. . písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keby tam bola adresa, kde si môže uplatniť reklamáciu, možno by jej poskytli odklad splátok, nakoľko si hľadala v úverovej zmluve adresu na reklamáciu a nenašla, tak posielala priamo do banky asi na zlú adresu, lebo tam jej nikto nepomohol. Poukázala na smernicu Rady 93/13/EHS. Žaloba bola podaná nedôvodne. Veriteľ už pri uzatváraní zmluvy porušil zákon, obchádzal kogentné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a zákonom o spotrebiteľských úveroch ustanovenia , , . Má za to, že ide o neplatný právny úkon na strane žalovaného, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej povinnosti s poukazom na , a . Súd prvej inštancie prisvedčil nepravdivým tvrdeniam žalobcu a ignoroval postavenie spotrebiteľa. Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) nebolo preukázateľné zaslanie písomnej výzvy dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle a .

6. Žalovaná v odvolaní poukázala, že odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky (podľa ust. a ). Vytýka súdu prvej inštancie, že nenariadil vôbec pojednávanie a neoveril si skutočnosti, lebo žalovaná vôbec nevie, kto je EOS a nikdy jej nič nikto neoznámil. Má za to, že žalobca má záujem sa na žalovanej bezdôvodne obohatiť. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal ani s neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. S poukazom na bola uvedená do omylu a dodávateľ o tom musel vedieť. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa účastníkov konania, nemôže byť tento dôsledok odvrátený, t.j. absolútna neplatnosť, ani s poukazom na princíp dobrých mravov. Žiada, aby súd vzal zreteľ na čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil napadnutý rozsudok a to výlučne v prospech žalobcu, ktorému dal za pravdu v každom bode.

7. V závere odvolania žalovaná žiada odvolací súd, aby zaviazal súd prvej inštancie na vykonanie ňou navrhovaných dôkazov, aby sa mohla vyjadriť na verejnom pojednávaní k vykonávaným dôkazom, a aby súd určil, že žalobca nebol vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby a postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon podľa . Podľa údajov Národnej banky Slovenska v mesiaci 3/2015 priemerné úrokové sadzby pre spotrebiteľské úvery do 5 rokov boli vo výške 10% p.a. V predloženej zmluve je úroková sadzba 27,88 % p.a. čo znamená, že odplata nebola v súlade so zákonom, preto sa má za to, že ide o úžeru. Má za to, že nie je povinná zaplatiť žalobcovi úžeru. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nevypriadal. Napadnutý rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil vec na konanie a nové rozhodnutie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Má za to, že dostatočne objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu a ku svojim tvrdeniam predložil všetky potrebné dôkazy. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali žalovaný návrh.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zrušiť ( ) a vec mu vrátiť v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

10. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

12. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie za to, že na strane žalovanej výrokom II. rozsudku súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom II. súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti zamietol, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej žalobou bol žalobca neúspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. bol vydaný v prospech žalovanej. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalovaná bola osobou, ktorá v dôsledku čiastočného zamietnutia žaloby voči žalovanej zaznamenala v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto zamietajúcim rozhodnutím neutrpela žiadnu ujmu na právach a nebola jej uložená žiadna povinnosť.

13. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovanej proti zamietajúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia odmietol.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal už len vyhovujúci výrok I. a výrok III. o nároku na náhradu trov konania rozsudku prvej inštancie.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či boli splnené podmienky konania, či súd procesným postupom znemožnil strane procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalovaná predovšetkým namietala, že jej neboli doručené podania žalobcu, nemala možnosť sa k nim vyjadriť, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 214,45 eur s 8% úrokom z omeškania zo sumy 214,45 eur od 5.9.2020 do zaplatenia. Na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 12.8.2021 žalobca doplnil skutkové okolnosti spolu s príslušnými listinnými dôkazmi. Následne dňa 13.10.2021 súd prvej inštancie určil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 19.10.2021. Dňa 19.10.2021 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok v zmysle . Odvolacia námietka žalovanej o tom, že jej súd prvej inštancie nedoručil podania žalobcu, zodpovedá obsahu spisu.

18. Podľa , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (ods. 1). Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (ods. 2). Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa (ods. 3).

19. Podľa ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (ods. 1). Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ods. 2).

20. je dôsledne budovaný na princípe rovnosti zbraní. S doručením žaloby na súd spája procesné právo významné právne účinky. V zmysle citovaných ustanovení súd doručí žalobu so všetkými prílohami na vyjadrenie žalovanému. Stanoví pritom žalovanému sudcovskú lehotu na vyjadrenie sa k žalobe. Vo všeobecnosti sa ako optimálna javí lehota 15 dní.

21. Právo strany sporu na doručenie žaloby s prílohami (vrátane jej prípadných doplnení) treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie žaloby vytvára stav nerovnosti strán sporu v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže žaloba s prílohami a jej doplnenie s prílohami nebolo doručené žalovanej, v tejto súvislosti nemožno prvoinštančné konanie považovať za spravodlivé. Žalovanej bola postupom súdu odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré mohli ovplyvniť postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

22. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.

23. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a .

26. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale

aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. a z 13. novembra 2002 sp. zn. ).

27. Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval, vylúčil žalovanú z realizácie jej ústavných procesných práv - vyjadriť sa k žalobe, právo navrhovať vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k nim, ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

28. V danej veci tak súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

29. Z popísaného je teda možné uzavrieť, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, postupom súdu sa strane odoprelo, resp. znemožnilo uplatnenie procesných práv, preto odvolací súd jeho rozhodnutie podľa vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec mu podľa 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom konaní doručiť žalovanej žalobu, jej doplnenie spolu s prílohami, oboznámiť sa s odvolacími námietkami žalovanej a tieto posúdiť, vo veci opätovne rozhodnúť. Je tiež potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku, či nie je v rozpore s predpismi týkajúcimi sa na ochranu spotrebiteľa, vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

31. V novom rozhodnutí potom prvoinštančný súd rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

32. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).