Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_NR-26S-10-2023.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Subarea
NR-26S/10/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska 9, 811 08 Bratislava, IČO: 31 411 401, zastúpeného FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103345506/2022 zo dňa 13. decembra 2022, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16. februára 2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáha žalobou zo dňa 16. februára 2023, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20. februára 2023, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103345506/2022 zo dňa 13. decembra 2022, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 101702889/2022 zo dňa 08. júna 2022, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Žalobca doručil na Krajský súd v Nitre dňa 20. februára 2023 návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odôvodniac to tým, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážny nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán mu rozhodnutím č. 101702889/2022 zo dňa 08. júna 2022 vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 vo výške X.XXX,XX eur a žalovaný predmetné rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 103345506/2022 zo dňa 13. decembra 2022. Žalobca k hrozbe závažnej ujmy uviedol, že závažnosť možno posudzovať nielen v rámci objektívneho chápania, ale i subjektívne, zohľadňujúc sociálne, finančné, profesijné, prípadne iné okolnosti na strane žalobcu. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, preto nie je povinný preukázať, či nastala ujma resp. nenapraviteľný následok.
3. Žalobca tvrdí, že u neho už nastal nenapraviteľný následok, lebo dňa 17. februára 2023 mu bola doručená z Daňového úradu Bratislava daňová exekučná výzva vedená pod číslom daňového exekučného konania: 110000587212, číslo 100609123/2023 z 17. februára 2023 (ďalej len „daňová
exekučná výzva“). Výzvou mu bolo oznámené, že bolo voči nemu začaté daňové exekučné konanie podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku na sumu XXX.XXX,XX eur na podklade rozhodnutí týkajúcich sa viacerých zdaňovacích období roka 2017, ktoré napadol všeobecnými správnymi žalobami považujúc rozhodnutia za nezákonné. Daňová exekučná výzva bola vypracovaná v zmysle § 91 daňového poriadku na podklade viacerých exekučných titulov, medzi iným aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky č. 101702889/2022 zo dňa 08. júna 2022, ktorým bol zaviazaný na peňažné plnenie vo výške X.XXX,XX eur. Vyššie uvedenou daňovou exekučnou výzvou vyzval Daňový úrad Bratislava žalobcu na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur v lehote do 8 dní od doručenia tejto daňovej exekučnej výzvy a zakázal mu nakladať s peňažnými prostriedkami.
4. Podľa žalobcu je na jeho bankovom účte zadržaná suma XXX.XXX,XX eur, v dôsledku čoho nemôže s touto sumou disponovať. Žalobca je toho názoru, že je u neho naplnená hrozba vzniku značnej hospodárskej škody a finančnej škody, lebo má zakázané nakladať s sumou 157.098,78 eur, a preto je tu dôvod na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. Toto konanie správcu dane negatívne ovplyvňuje jeho ekonomické správanie pre nemožnosť nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami a nemožnosť ich využívať na svoju podnikateľskú činnosť, čím mala nastať hrozba vzniku závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na jeho majetku a právach. Ako ďalší dôvod návrhu žalobca uviedol, že správca dane a žalobca vydali nezákonné rozhodnutia, porušili základné zásady správy daní, pritom on sa nesnaží vyhnúť plneniu daňových povinností, len legitímne ochraňuje svoje porušené práva. Žalobca tvrdí, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom, ale zabráni výkonu zjavne nezákonných rozhodnutí a zväčšeniu jeho škody.
5. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil súdu daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Bratislava z 17. februára 2023 (číslo daň. exekuč. konania: 110000587212).
6. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23. mája 2023, v rámci ktorého sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a nesúhlasil s týmto návrhom. Uviedol, že preverovaním v spolupráci so zahraničnou daňovou správou správca dane zistil, že obchodní partneri žalobcu sa na adrese sídla nenachádzajú, poštové zásielky sa vracajú ako „adresát neznámy“. Česká finančná správa vypočula A. B. ako konateľku obchodného partnera Evidense s.r.o., ktorá sa vyjadrila, že žalobcu nepozná a neuzavrela predložené zmluvy v mene spoločnosti Evidense s.r.o. K C. D. ako konateľovi firmy Acoustica s.r.o. (ďalší obchodný partner žalobcu) žalovaný uviedol, že menovaný bytom v Maďarsku má viac ako 10 registrových adries pobytu a je zaregistrovaný do tzv. registračného systému „rizikových daňových subjektov“ maďarskej daňovej správy.
7. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/10/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.
8. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
14. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.
15. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, doručenom súdu dňa 20. februára 2023, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. So žalobcom predložených dôkazov, však je možné vyvodiť len záver, že bolo voči nemu začaté daňové exekučné konanie na zaplatenie sumy XXX.XXX,XX eur na podklade viacerých rozhodnutí (exekučných titulov), ktoré napadol všeobecnými správnymi žalobami považujúc ich za nezákonné. Žalobca tvrdil, že na jeho bankovom účte je zadržaná suma XXX.XXX,XX eur, ale súdu toto svoje tvrdenie nepreukázal. Rovnako žalobca neuviedol a ani nepreukázal, ako konkrétne je zákazom nakladať so sumou XXX.XXX,XX eur negatívne ovplyvnené jeho ekonomické správanie, podnikateľská činnosť. Žalobca súdu na podporu svojich tvrdení nepreukázal, či má v skutočnosti na svojom účte len ním uvádzanú sumu XXX.XXX,XX eur, alebo akú reálnu ďalšiu sumu má k dispozícii pre svoje podnikateľské aktivity. Správny súd poukazuje na to, že samotná výška vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške X.XXX,XX eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej finančnej škody na strane žalobcu.
17. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu ako aj spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.
18. Na základe tvrdení žalobcu a ním predloženej daňovej exekučnej výzvy si správny súd nemal možnosť vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom, a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej finančnej škody. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej finančnej škody je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
19. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
20. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.
21. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
22. Žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).