Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Xb/X, XX-XXX P., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 32641-4/2020-BA zo dňa 12. februára 2020

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava Číslo: 32641-4/2020-BA zo dňa 12. februára 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 45055-2/2019-CA zo dňa 14. augusta 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Žalobca zdôraznil porušenie predpisov hmotného práva, keď poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že žalobca podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.03.2013 do 31.05.2016. Žalobca namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho uplatnením, hoci podľa žalobcu sa nemal uplatniť, pretože žalobca nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku. Podľa žalobcu sa mal u neho uplatniť výlučne článok 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004. Žalobca súčasne namietal neprimerané použitie článku 11 ods. 2 písm. a) základného nariadenia č. 883/2004, výsledkom čoho bola situácia, že žalobca podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Žalobca tvrdil porušenie . Žalobca poukázal na to, že základ vydaného rozhodnutia stojí na neoprávnenom vyhlásení Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda Zakład Ubezpieczeń Społecznych ako poľská inštitúcia miesta bydliska podľa žalobcu nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho a toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Zápis v pracovnej zmluve stanovuje dĺžku pracovnej doby na 10 hodín za mesiac a v Poľskej republike žalobca vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, teda táto práca nie je prácou o marginálnom charaktere. Nesprávny je aj záver o tom, že práca vykonávaná žalobcom na základe pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa, a to spoločnosť LONEVYL, s.r.o. je realizovaná v rámci hlavného predmetu podnikania. Žalobca zdôraznil, že vykonáva prácu na vlastný účet o úplne odlišnom charaktere a pre spoločnosť LONEVYL, s.r.o. vykonáva prácu promótora služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo jeho klientom. Podľa žalobcu porušenie predpisov potom vyústilo do nesprávneho rozhodnutia.

Žalobca namietal spôsob vyhodnotenia kontrol, ktoré boli vykonané Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca. Žalobca súhlasil s prejednaním jeho žaloby v jeho neprítomnosti. Z dôvodu novej zmluvy žalobca podal návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy, podľa obsahu článku 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, v ktorom ako príslušná legislatíva bola uvedená legislatíva Slovenska, v súlade s obsahom článku 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004, to znamená legislatíva štátu, na ktorého území žalobca vykonáva nájomnú prácu. Ako dôkaz žalobca predložil pracovnú zmluvu so spoločnosťou LONEVYL, s.r.o.. Žalobca žiadal zobrať do úvahy to, že na základe pracovnej zmluvy bol zaregistrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej republike. Príslušná slovenská inštitúcia udelila žalobcovi číslo sociálneho poistenia v registračnom liste fyzickej osoby. Podľa žalobcu poľský poisťovací orgán nemá právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Založenie Sociálnej poisťovne napadnutého rozhodnutia na rozhodnutí Zakładu Ubezpieczeń Społecznych ako poľského orgánu miesta bydliska žalobcu nebolo v súlade s platnými predpismi EÚ, pretože Zakład Ubezpieczeń Społecznych je oprávnený iba uviesť platné právne predpisy v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, čiže s právnymi slovenskými predpismi odo dňa uzatvorenia pracovnej zmluvy. Žalobca namietal nezákonnosť kontroly zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, keď nepožiadala spoločnosť LONEVYL, s.r.o., aby preukázala akékoľvek dokumenty. Žalobca uviedol, že prácu vykonáva s príslušnou frekvenciou uvedenou v pracovnej zmluve podľa vôle svojho zamestnávateľa. Náplňou práce žalobcu je kontaktovanie potenciálnych klientov, prezentácia a propagácia činnosti zamestnávateľa a jeho zákazníkov. Prácu žalobca vykonáva na území Slovenska v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ chce dosiahnuť s jeho ponukou čo najširšie publikum a zahŕňa priamu interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Vykonávanie práce v stacionárnom režime, t.j. len v sídle zamestnávateľa by nemalo zmysel. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré boli odovzdané zamestnávateľovi a ktorý zostáva ich jediným disponentom. Za prácu dostáva žalobca odmenu dohodnutú v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o spoločnosť LONEVYL, s.r.o. má sídlo na Slovensku už dva roky. Ide o ekonomicky fungujúcu spoločnosť. Súčasne nejde o osobnú, ale o kapitálovú spoločnosť. Podľa žalobcu je bezdôvodné tvrdenie týkajúce sa miesta sídla spoločnosti. Žalovaný diskriminuje poľských občanov pracujúcich na Slovensku. Podľa žalobcu žalovaný ignoruje dôkazy o tom, že práca je žalobcom vykonávaná.

2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -10 zo dňa 30. júna 2021 bola vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému. Po postúpení veci krajský súd výzvou zo dňa 14.12.2021 (č.l. 27 spisu) vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe žalobcu spolu s doručením poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 (č.l. 32 - 33 spisu) uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“). Žalovaný poukázal na to, že súčasne sa uplatňuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný poukázal na článok 11 ods. 3 písm. a), článok 13 ods. 3 základného nariadenia, článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Uviedol, že dňa 05. decembra 2013 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej aj len „ZUS“), Oddział w Rybniku č. /UBS-OM/83112109698/EJ zo dňa 29. novembra 2013, ktorým ZUS určila pre zamestnanca od 01. marca 2013, t.j. pre žalobcu, že podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 04. decembra 2018, v ktorom sa konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o

uplatniteľnej legislatíve. Nadväzujúc na závery veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR vyjadrené v uznesení sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. novembra 2020, ktorý bol uverejnený ako judikát R 47/2021, uviedol, že neobstojí tvrdenie Sociálnej poisťovne, že nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení, pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, keďže zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla, nie je aplikovateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR bola Sociálna poisťovňa povinná zastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, a to pre nedostatok právomoci vo veci konať. Keďže zákon o sociálnom poistení nie je možné aplikovať, Sociálnu poisťovňu neobmedzuje ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a Sociálna poisťovňa má možnosť (resp. povinnosť) zastaviť konanie podľa o správnom konaní (správny poriadok), ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Súčasne žalovaný pri rozhodovaní o trovách súdneho konania žiadal aplikovať ust. , a to s ohľadom aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. marca 2021, sp. zn. zo dňa 23. marca 2021.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -40 zo dňa 10. februára 2022 bol do konania pribratý ďalší účastník: LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180. Jeho účastníctvo bolo za aplikácie ust. , keďže podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že účastníkom administratívneho konania bol aj zamestnávateľ žalobcu, a to spoločnosť LONEVYL, s.r.o..

4. Vyjadrenie žalovaného podaním krajského súdu zo dňa 10.02.2022 (č.l. 42 spisu) bolo doručené žalobcovi s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní, pokiaľ to považuje žalobca za účelné s tým, že sa na ďalšie vyjadrenia žalobcu nemusí prihliadať v zmysle ust. .

5. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 10.02.2022 (č.l. 44 spisu) bola ďalšiemu účastníkovi konania doručená žaloba žalobcu, vyjadrenie žalovaného, poučenie ďalších účastníkov konania s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 20 dní, ktorú možnosť ďalší účastník konania nevyužil.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 45055-2/2019-CA zo dňa 14. augusta 2019 bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL, s.r.o., Palárikova 76, 022 01 Čadca, od 01. marca 2013 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 28. júna 2019 rozhodnutie číslo: 12487-4/2019-BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 48392-1/2013-CA zo dňa 07. novembra 2013, napadnutého odvolaním zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o., IČO: 47 237 180 a zamestnanca, t.j. žalobcu, vo veci nevzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca - žalobcu od 01. marca 2013 u zamestnávateľa LONEVYL, s.r.o., so sídlom v Čadci podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bolo konštatovanie, že pôvodné prvostupňové rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, čo je vadou konania aj v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17. decembra 2009. Prvostupňový orgán opätovne vo veci rozhodol s prihliadnutím na Nariadenia Spoločenstva, a to Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/2004 (vykonávacie nariadenie). Prvostupňový orgán poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a konštatoval, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddzial w Rybniku (ďalej aj len „ZUS“) oznámila dňa 05. decembra 2013 Sociálnej poisťovni listom č. /UBS-OM/83112109698/ EJ zo dňa 29. novembra 2013, že žalobca v období od 01. marca 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca uvedené vzala na vedomie, a preto v oblasti sociálneho zabezpečenia nevykonala ďalšie dokazovanie a nespochybnila právny názor poľskej sociálnej inštitúcie.

7. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 32641-4/2020-BA zo dňa 12. februára 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 45055-2/2019-CA zo dňa 14. augusta 2019. Žalovaný v odôvodnení poukázal na ust. , o sociálnom poistení (ďalej aj len „“). Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na predchádzajúce konanie pred prvostupňovým orgánom, odvolanie žalobcu a konštatoval, že v novom rozhodnutí prvostupňový orgán rozhodol v súlade so zákonom. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka č.: 5589/L, zamestnávateľ je zapísaný pod obchodným menom LONEVYL, s.r.o. s dňom zápisu 04. januára 2012. Zamestnávateľ je od 26. januára 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej aj len „register poistencov“) vedeného Sociálnou poisťovňou od 01. marca 2013. Zamestnanec bol prihlásený v registri poistencov do 31. mája 2016. Od vstupu SR do EÚ sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Žalovaný poukázal na základné koordinačné Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Žalovaný poukázal na článok 11 ods. 1, 3 článok 13 ods. 3 základného nariadenia a uviedol, že pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúce len postavenie osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale taktiež musí byť splnených niekoľko iných podstatných náležitostí ako napr. reálny výkon činnosti. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať článok 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykoná. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní splnenia kritérií registrovaného sídla alebo miesta podnikania sa taktiež vychádza aj z Praktickej príručky o uplatniteľných právnych predpisov EÚ, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku, ktorá sa uplatňuje v rámci celej EÚ a podľa ktorej vo všeobecnosti platí , že prevádzkové činnosti spoločnosti, pri ktorých je sociálne poistenie zamestnancov previazané na čisto správnu spoločnosť bez presunu skutočných rozhodovacích právomocí, by sa nemali považovať za spĺňajúce požiadavky v tejto oblasti. Žalovaný poukázal na článok 76 základného nariadenia ako aj, že obdržal informáciu zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby pracovný úväzok v iných členských štátoch, pričom v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo územia Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike. Na základe viacerých informácií a údajov Sociálna poisťovňa vykonala kontrolu reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorú Sociálna poisťovňa nevykonáva podľa zákona, ale na základe kompetencií inštitúcie príslušnej na určovanie uplatniteľnej legislatívy.

8. Na základe vykonanej kontroly bolo zistené, že v sídle zamestnávateľa nebol prítomný konateľ spoločnosti ani žiaden zamestnanec. Pracovné zmluvy so zamestnancami do 28. júna 2012 boli uzatvorené na 4 hodiny mesačne, po tomto dátume na 10 hodín mesačne. Vykonanou kontrolou sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie registrovaného sídla zamestnávateľa. Neboli predložené doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený čas. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca postupovala správne a vydala napadnuté rozhodnutie, potvrdzuje aj určenie poľskej uplatniteľnej legislatívy zo strany ZUS, Oddział w Rybniku. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a uviedol, že Sociálnej poisťovni dňa 05. decembra 2013 v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddział w Rybniku č. /UBS-OM/83112109698/EJ zo dňa 29. novembra 2013, ktorým ZUS na základe analýzy zhromaždených dokumentov určila, že zamestnanec, t.j. žalobca v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov podlieha od 01. marca 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym.

Na základe týchto skutočností na žalobcu ako zamestnanca sa nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z obchodného registra sídlo, t.j. legislatíva Slovenskej republiky. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Vydanie napadnutého rozhodnutia v praxi znamená to, že na zamestnanca sa v období od 01. marca 2013 vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky v zmysle článku 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. Námietky žalobcu ako zamestnanca neboli zistené ako dôvodné. Boli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli zistené. Výsledky kontroly vychádzali zo šetrení, ktoré vykonal prvostupňový orgán. Pokiaľ ide o registračný list fyzickej osoby, a to prihlášku, táto má len deklaratórne účinky a nemôže zakladať vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ. Žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonným rozhodnutím, ktoré je riadne odôvodnené. Nezistil preto dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia na základe odvolania žalobcu.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ust. (ďalej len „“), pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie pojednávania vo veci podľa ust. až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa ust. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušil podľa a podľa ust. , vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -49 zo dňa 23.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

11. Krajský súd má za to, že mal splnené zákonné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. v spojení s ust. , keďže tu nebol žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) . Žalobca v žalobe (č.l. 3 spisu) uviedol, že súhlasí s uskutočnením konania v jeho neprítomnosti a žalovaný vo vyjadrení, a to v podaní zo dňa 20. januára 2022 nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Krajský súd preto mal splnené procesné podmienky k rozhodnutiu vo veci bez nariadenia pojednávania.

12. Krajský súd mal splnenú aj podmienku včasnosti podanej žaloby podľa ust. . Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného v zmysle doručenky bolo doručené žalobcovi dňa 18.02.2020 a k podaniu žaloby na poštu ako doručovaní orgán v zmysle obálky (na č.l. 7 spisu) došlo dňa 01.04.2020, t.j. v zákonnej dvojmesačnej lehote.

13. Krajský súd mal v rámci svojho konania splnený aj okruh účastníkov konania, keď na základe uznesenia krajského súdu č. k. -40 zo dňa 10. februára 2022 bol pribratý do konania ďalší účastník, a to zamestnávateľ žalobcu LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 180, ktorý podľa pripojeného administratívneho spisu bol účastníkom administratívneho konania v pozícii zamestnávateľa žalobcu.

14. Na základe žalobných dôvodov žalobcu v konaní pred krajským súdom bolo podstatné a rozhodné posúdiť, či žalovaný a prvostupňový orgán postupovali zákonným a správnym spôsobom, či mali právomoc na konanie, pokiaľ bolo u žalobcu rozhodnutím prvostupňového orgánu konštatované, že mu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi LONEVYL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca od 01. marca 2013 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán rozhodli na podklade oznámenia poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Rybniku, ul. Reymonta 2, 44-200 Rybnik zo dňa 29. novembra 2013, doručeného Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 05.12.2013, ktorým táto poľská inštitúcia určila žalobcovi od 01.03.2013 uplatniteľnosť poľských

právnych predpisov sociálneho poistenia na základe článku 11 ods. 3 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 884/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pri určení uplatniteľnej poľskej legislatívy bolo vychádzané z konania uskutočneného príslušnou slovenskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého v spoločnosti, a to u zamestnávateľa žalobcu LONEVYL, s.r.o. nedochádzalo k skutočnému vykonávaniu pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky, a preto práca na území Slovenskej republiky nemôže byť braná do úvahy za účelom určenia uplatniteľných právnych predpisov. Vzhľadom k uvedenému sa v oznámení príslušnej poľskej inštitúcie ZUS číslo oznámenia 340000/401/91/2013/UBS-OM/83112109698/EJ konštatuje, že neexistoval právny základ na uznanie uplatniteľnosti slovenských právnych predpisov v období od 01.03.2013 podľa článku 13 ods. 3 nariadenia č. 884/2004. Podľa pripojeného administratívneho spisu bolo nesporné, že voči tomuto určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy Sociálna poisťovňa, ústredie nevzniesla námietky, a tým sa toto určenie stalo definitívnym.

15. Z pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti LONEVYL, s.r.o.. Uvedené nerozporoval ani žalobca v podanej žalobe. Nebolo sporné ani to, že podľa registračného listu fyzickej osoby zamestnávateľ žalobcu, a to spoločnosť LONEVYL, s.r.o. prihláškou žalobcu prihlásil ako zamestnanca s vyznačením dátumu vzniku poistenia 01.03.2013. Nebolo sporné ani to, že dňa 05.12.2013 Sociálnej poisťovni, ústredie bolo doručené oznámenie ZUS č. /UBS-OM/83112109698/EJ zo dňa 29. novembra 2013, ktorým bolo žalobcovi od 01.03.2013 určené, že podlieha poľským právnym predpisom sociálneho poistenia podľa článku 11 ods. 3 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 884/2004. Ďalej nebolo sporné, že voči tomuto určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy nevzniesol námietky žalovaný ani prvostupňový orgán, v dôsledku čoho sa stalo toto určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy definitívnym.

16. Podľa názoru krajského súdu je vzhľadom aj k princípu právnej istoty ako základného princípu právneho štátu potrebné to, aby sa pri rozhodovaní v obdobných (rovnakých) prípadoch dala na právne relevantnú otázku rovnaká odpoveď, ktorá v čase konania a rozhodovania súdu zodpovedá aktuálnej rozhodovacej činnosti.

17. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

18. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

19. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

20. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

21. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

22. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

23. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

24. Podľa ust. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

25. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

26. Podľa ust. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

27. Podľa , , na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

28. Podľa , , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo

c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

29. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

30. Krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vzhľadom aj k definitívnemu určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobcu od 01.03.2013 v oblasti jednotlivých druhov poistenia upriamuje pozornosť na pripojený administratívny spis, z ktorého vyplýva, že tak v čase konania a rozhodovania prvostupňového orgánu, t.j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 14. augusta 2019, ako aj v čase rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. februára 2020 už sa uplatniteľná poľská legislatíva určená pre žalobcu inštitúciou ZUS doručením tohto oznámenia Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 05.12.2013 a nepodaním námietky zo strany Sociálnej poisťovne stala definitívnym určením (článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia).

31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ...,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“.

32. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov nastala podľa názoru krajského súdu absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z odôvodnení rozsudkov NS SR sp.zn. zo dňa 25.11.2020, sp.zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp.zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj na zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. ).

33. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede, pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej

len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“ Krajský súd poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie NSS SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022, z ktorého odôvodnenia rozsudku ods. 51. vyplýva, ... „pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto určenie založilo právomoc poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez právneho dôvodu“.

34. Na základe uvedených záverov správny súd dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa , a to z dôvodu, že boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobcu ako zamestnanca ďalšieho účastníka (LONEVYL, s.r.o.) v období od 01. marca 2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa , ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobca v období od 01. marca 2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou , ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 v spojení s rozhodnutím NSS SR sp. zn. zo dňa 23. februára 2022 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02. júla 2021.

35. Podľa ust. správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa ust. ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

37. Žalobe žalobcu bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobca je úspešným účastníkom konania. Žalobca z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd však žalobcovi náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu.

38. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.