Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobkyne: X. J.S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XX-XXX, Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 33875-3/2020-BA zo dňa 12. februára 2020

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného, Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava Číslo: 33875-3/2020-BA zo dňa 12. februára 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 46578-2/2019-CA zo dňa 23. septembra 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyni a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu s tým, aby v rámci nového konania zohľadnili právne predpisy Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalobkyňa v žalobe poukazovala na porušenie predpisov hmotného práva. Podľa žalobkyne poľská inštitúcia nemá právoplatné rozhodnutie, že podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky od 01.06.2013 do 31.08.2014. Žalobkyňa namietala neprimerané požitie čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia jeho uplatnením, hoci v tejto veci sa nemal uplatniť, pretože žalobkyňa nevykonáva len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, vzhľadom k tomuto sa u žalobkyne uplatňuje výlučne čl. 13 ods. 3 základného nariadenia č. 883/2004. Z titulu neprimeraného použitia čl. 11 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 došlo k situácií, keď žalobkyňa podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych členských štátov. Základ rozhodnutia žalovaného je podľa žalobkyne na nesprávnom vyhlásení Zakładu Ubezpieczeń Społecznych, že práca má marginálny charakter, pričom pomer sociálneho zabezpečenia sa riadi podľa miesta pracoviska, teda Zakład Ubezpieczeń Społecznych ako poľská inštitúcia miesta bydliska podľa žalobkyne nemá právomoc posudzovať existenciu pracovného pomeru a hodnotiť ho a toto oprávnenie patrí výhradne Sociálnej poisťovni. Žalobkyňa namietala nesprávne použitie čl. 11 ods. písm. a) základného nariadenia č. 883/2004, pretože vykonáva nielen prácu na vlastný účet v Poľsku, ale tiež prácu na Slovensku, ktorá práca nepredstavuje marginálny charakter, a preto sa na žalobkyňu vzťahuje iba čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Podľa pracovnej zmluvy dĺžka pracovnej doby je na 10 hodín za mesiac, a v Poľsku žalobkyňa vykonáva prácu na vlastný účet najviac 160 hodín za mesiac, a preto zamestnanie na Slovensku je viac ako 5 %, teda práca nie je prácou o marginálnom charaktere. Žalobkyňa mala za to, že došlo aj k porušeniu predpisov konania, ktoré

ovplyvnili výsledok vo veci. Bolo nesprávne posúdenie v zápisnici z kontroly vykonávanej Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca. Žalobkyňa pracuje na území Slovenska, nie nevyhnutne v meste, ktoré je sídlom spoločnosti. Práca sa opiera o reklamu spoločnosti, a preto nemôže byť vykonávaná v priestoroch spoločnosti, pretože zamestnávateľ sa prezentuje medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a podnikateľmi podnikajúcimi na Slovensku. Podľa žalobkyne rozhodnutie je vydané na základe nesprávneho skutkového, ako aj právneho stavu. Žalobkyňa predložila pracovnú zmluvu s firmou GAMEL s.r.o., podľa ktorej má plniť úlohy, ktoré spočívajú v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľských činnosti žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe poukázala na jednotlivé rozhodné články základného nariadenia č. 883/2004, ako aj vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Práca žalobkyňou vykonávaná na území Slovenska bola v rôznych mestách, pretože zamestnávateľ žalobkyne chcel dosiahnuť čo najširšie publikum, a preto práca žalobkyne zahŕňala priamu interakciu s podnikmi, ktoré vykonávajú svoje činnosti na Slovensku. Bolo nesprávne konštatované, že práca nie je vykonávaná, ak podľa pracovnej zmluvy sa nevyžaduje, aby žalobkyňa vykonávala pracovnú činnosť v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ mal záujem pracovať v teréne, a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa a subjektov spolupracujúcich s ním. Dokladom o vykonaní práce na Slovensku sú štvrťročné výkazy o dokončení prác, ktoré boli odovzdané zamestnávateľovi GAMEL s.r.o.. Za prácu žalobkyňa dostáva náležitú odmenu. Spoločnosť ako zamestnávateľ - GAMEL s.r.o. má dostatočnú dokumentáciu, ktorá preukazuje, že činnosti na území Slovenska sú legálne a skutočné. Spoločnosť GAMEL s.r.o. je ekonomicky efektívna. Sociálna poisťovňa mylne uvádza, že trvalé bydlisko vlastníka spoločnosti má nejaký význam v danom prípade. Žalobkyňa zdôraznila, že ide o kapitálovú spoločnosť, nie o osobnú spoločnosť. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa diskriminuje poľských občanov pracujúcich na Slovensku.

2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -7 zo dňa 30.06.2021 bola vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu miestne príslušnému.

3. Krajský súd podaním zo dňa 22.09.2021 (č.l. 24, 25 spisu) predložil spisový materiál Najvyššiemu správnemu súdu, so sídlom v Bratislave podľa ust. . ods. 3 .

4. Najvyšší správny súd podaním zo dňa 29.10.2021 (č. l. 26, 27 spisu) vrátil vec bez rozhodnutia s tým, že zdôraznil ustálenú rozhodovaciu činnosť v tom, že v obdobných prípadoch miestnu a vecnú príslušnosť má Krajský súd v Žiline. Vzhľadom k obsahu vrátenia spisového materiálu podaním Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29.10.2021 (č.l. 26, 27 spisu) bol konajúcou sudkyňou podľa č.l. 28 spisu uskutočnený úradný záznam, v zmysle ktorého bude ďalej pokračované v úkonoch smerujúcich k prejednaniu veci a nebudú vykonávané úkony na opätovné predloženie spisového materiálu Najvyššiemu správnemu súdu SR.

5. K žalobe žalobkyne sa na základe výzvy krajského súdu zo dňa 14.12.2021 (č.l. 31 spisu) spolu s doručením poučenia žalovanému o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20. januára 2022 (č.l. 36, 37 spisu). V tomto vyjadrení žalovaný navrhol zrušiť svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a vec vrátiť na ďalšie konanie, pričom žalobkyni a ďalšiemu účastníkovi konania nebude priznaná náhrada trov súdneho konania. Žalovaný uviedol, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú všeobecnú právnu pôsobnosť, uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch a majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.

6. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“). Súčasne sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“). Žalovaný uviedol, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II základného nariadenia, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude

vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na čl. 11 ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia. Poukázal na to, že dňa 6. augusta 2015 bolo Sociálnej poisťovni, ústredie, v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ďalej aj len „ZUS“), oddział w Zabrzu, č. /UBS1/ A1-3, zo dňa 31. júla 2015, ktorým ZUS určila, že zamestnanec od 1. júna 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu, toto určenie nenamietala, stalo sa, v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, definitívnym. Práve definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. , zo dňa 4. decembra 2018, v ktorom sa konštatuje, že definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Žalovaný nadväzujúc na závery Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v uznesení sp.zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 25. novembra 2020, ktorý bol uverejnený ako judikát R 47/2021, uviedol, že neobstojí tvrdenie Sociálnej poisťovne, že nerozhodovala o uplatniteľnej legislatíve, ale o poistení, pretože v danom prípade ide o absenciu jej právomoci vôbec vo veci konať, keďže zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa rozhodla, nie je aplikovateľný. Podľa Najvyššieho súdu SR bola Sociálna poisťovňa povinná zastaviť konanie pre neodstrániteľnú prekážku, a to pre nedostatok právomoci vo veci konať. Keďže zákon o sociálnom poistení nie je možné aplikovať, Sociálnu poisťovňu neobmedzuje ust. o sociálnom poistení (ďalej len „“), ktoré vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a Sociálna poisťovňa má možnosť (resp. povinnosť) zastaviť konanie podľa o správnom konaní, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

7. Žalovaný vo vyjadrení súčasne poukázal na ust. s návrhom, aby aj s odkazom na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline rozsudok sp.zn. zo dňa 25. marca 2021, sp.zn. zo dňa 23. marca 2021 nebola žalobkyni ani ďalšiemu účastníkovi konania priznaná náhrada trov súdneho konania.

8. Uznesením Krajský súd v Žiline č.k. -44 zo dňa 10. februára 2022 do konania pribral ďalšieho účastníka: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122. Následne ďalšiemu účastníkovi konania podľa výzvy krajského súdu zo dňa 10.02.2020 na č.l. 48 spisu a poučenia pre ďalšieho účastníka konania (č.l. 49 spisu) bola doručená žaloba žalobkyne, vyjadrenie žalovaného s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 20 dní a s poučením, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať podľa ust. . Po doručení uvedených listín v zmysle doručenky na č.l. 51 spisu ďalší účastník konania nevyužil možnosť vyjadriť sa k žalobe žalobkyne a k vyjadreniu žalovaného.

9. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobkyni podaním zo dňa 10.02.2022 č.l. 46 spisu s výzvou, aby sa v lehote 20 dní vyjadrila, ak to pokladá za účelne s poučením, že na ďalšie vyjadrenie správny súd nemusí prihliadať podľa ust. .

10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

11. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodnutím Číslo: 46578-2/2019-CA zo dňa 23. septembra 2019 rozhodla, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 79, Čadca, IČO: 46 548 122, od 01. júna 2013 podľa slovenskej legislatívy. Prvostupňový orgán v odôvodnení poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 08. júla 2019 rozhodnutie číslo: 12216-3/2019-BA, ktorým rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca číslo: 49024-1/2013-CA zo dňa 18. novembra 2013 napadnutého odvolaním zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., IČO: 46 548 122, vo veci nevzniku povinného nemocenského

poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnankyne

- žalobkyne od 01. júna 2013 u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zrušila a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca na nové prejednanie a rozhodnutie. V odvolacom konaní bolo zistené, že odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia nespĺňa náležitosti v zmysle . Podľa rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 17. decembra 2009 je vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Prvostupňový orgán vo veci opätovne rozhodol a poukázal na to, že od vstupu SR do EÚ sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Od 01. mája 2010 sa uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (vykonávacie nariadenie). Prvostupňový orgán poukázal na čl. 16 ods. 1, 2, 3, vykonávacieho nariadenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca ako prvostupňový orgán v novom konaní zisťovala, či bola príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska určená legislatíva, ktorá sa na zamestnanca vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Oddział w Zabrzu, Inspektorat w Tarnowskich Górach (ďalej len „ZUS“) oznámila dňa 6. augusta 2015 Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava listom č. /UBS1/A1-3 zo dňa 31. júla 2015, že žalobkyňa v období od 01. júna 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca v tomto konaní vzala na vedomie určenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia poľskou sociálnou inštitúciou a vo veci nevykonala už ďalšie dokazovanie.

12. Na základe podaného odvolania žalobkyňou konal a rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím Číslo: 33875-3/2020-BA zo dňa 12. februára 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 46578-2/2019-CA zo dňa 23. septembra 2019 vo veci vzniku sociálneho poistenia zamestnanca zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., IČO: 46 548 122, Palárikova 76, 022 01 Čadca. V odôvodnení žalovaný poukázal na ust. , o sociálnom poistení (ďalej aj len „“). Žalovaný poukázal na nariadenia Spoločenstva, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou, a to momentom vstupu SR do Európskej únie, kedy sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Žalovaný poukázal na základné nariadenie č. 883/2004 z 29. apríla 2004 a vykonávacie nariadenie č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia č. 883/2004 ako základného nariadenia. Žalovaný poukázal na čl. 11 ods. 1, 3, čl. 13 ods. 3, čl. 76 základného nariadenia, čl. 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia a zistil, že dňa 6. augusta 2015 bolo Sociálnej poisťovni v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a predpisov zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddział w Zabrzu, Inspektorat w Tarnowskich Górach doručené oznámenie č. /UBS1/A1-3 zo dňa 31. júla 2015, ktorým ZUS určila, že pani X. J.S. X. - žalobkyňa podlieha od 1. júna 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, preto sa v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia stalo definitívnym. Z tohto dôvodu sa na žalobkyňu nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ podľa výpisu z obchodného registra sídlo, t.j. legislatíva Slovenskej republiky. Prvostupňový orgán preto vydal rozhodnutie, ktorým deklaroval, že zamestnancovi zamestnávateľa, t.j. žalobkyni povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. júna 2013 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Vydanie tohto rozhodnutia v praxi znamenalo to, že na zamestnanca sa v období 1. júna 2013 vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky. Žalovaný uviedol, že z koordinačných nariadení nevyplýva Sociálnej poisťovni povinnosť pred prijatím určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou ZUS preskúmavať a preverovať skutočnosti, ktoré boli podkladom pre toto určenie. Nápravu nesprávnej registrácie bolo možné zo strany Sociálnej poisťovne vykonať len vydaním rozhodnutia o nevzniknutí sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy, pretože na zamestnanca sa v zmysle koordinačných nariadení vzťahuje uplatniteľná legislatíva Poľskej republiky. Podanie prihlášky zamestnávateľom pre zamestnanca

do systému slovenského sociálneho poistenia automaticky neznamená, že zamestnanec podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Tento dokument len preukazuje, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca na povinné sociálne poistenie v zmysle vnútroštátnych predpisov sociálneho zabezpečenia SR. Registračný list fyzickej osoby, t.j. prihláška má len deklaratórne účinky a nemôže zakladať vznik jednotlivých druhov poistenia. Vydaním rozhodnutia prvostupňového orgánu nastal stav, že na žalobkyňu sa v období od 1. júna 2013 vzťahuje výlučne legislatíva jedného členského štátu, t.j. legislatíva Poľskej republiky. Námietky žalobkyne nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už nie je možné ďalej spochybniť. Žalovaný ako odvolací organ v spojení prvostupňovým orgánom hodnotili všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z dôvodov, že žalobkyňa ako zamestnanec má bydlisko v Poľskej republike, kde zároveň koná samostatnú zárobkovú činnosť, t.j. v danom prípade ide o právny vzťah s cezhraničným prvkom, bolo pri posudzovaní jej závislej činnosti potrebné vychádzať predovšetkým z koordinačných nariadení EÚ a ustálenej judikatúry v tejto oblasti. Žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie prvostupňového orgánu má náležitosti vyžadované zákonom, t.j. je riadne zdôvodnené.

13. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ust. (ďalej len „“), pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie pojednávania vo veci podľa ust. až e) a rovnako za splnenia podmienok podľa ust. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušil podľa a podľa ust. , vec vrátil na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobkyne bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -53 zo dňa 23.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobkyne bez nariadenia pojednávania sa uvádza, že k takémuto postupu boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. , pretože žalobkyňa v podanej žalobe (č.l. 2 spisu) súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti a súčasne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 nežiadal nariadiť pojednávanie. Krajský súd konštatuje, že súčasne tu nebol daný ani žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) , aby vo veci pred krajským súdom bolo nariedené pojednávanie.

16. Krajský súd mal splnenú aj včasnosť podanej žaloby v zmysle ust. . Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 06.03.2020 a k podaniu žaloby na pošte ako doručovací orgán podľa obálky (č.l. 4 spisu) došlo dňa 30.03.2020.

17. Krajský súd pre svoje konanie a rozhodovanie mal splnený aj okruh účastníkov konania, keď uznesením č.k. -44 zo dňa 10. februára 2022 pribral do konania ďalšieho účastníka: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122, ktorý mal postavenie ďalšieho účastníka konania v zmysle ust. , pretože podľa pripojeného administratívneho spisu bol účastníkom tohto konania ako zamestnávateľ žalobkyne.

18. Na základe žalobných dôvodov žalobkyne v konaní pred krajským súdom bolo podstatné rozhodnúť a posúdiť či žalovaný a prvostupňový orgán postupovali zákonným a správnym spôsobom, pokiaľ bolo konštatované, že u žalobkyne od 1. júna.2013 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122, a to podľa slovenskej legislatívy. Tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzali z definitívneho určenia uplatniteľnej poľskej legislatívy pre žalobkyňu, keď Sociálnej poisťovni ústredie, dňa 06.08.2015 bolo doručené oznámenie č. /UBS1/A1-3 zo strany poľskej inštitúcie Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Pobočka v Zabrzi, Inšpektorát v Tarnovských Horách, ul. Górnicza 4/8, 42-600 Tarnovské Hory, zo dňa 31.07.2015, ktorým žalobkyni od 01.06.2013 bola určená uplatniteľná poľská legislatíva. Z pripojeného

administratívneho spisu nevyplynulo, že by toto určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy bolo zo strany žalovaného, resp. prvostupňového orgánu namietané.

19. Podľa pripojeného administratívneho spisu nebolo sporné a nerozporovala to ani žalobkyňa v žalobe, že bola zamestnancom spoločnosti GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122. Nebolo sporné ani to, že podľa registračného listu fyzickej osoby bola žalobkyňa prihlásená ako zamestnanec u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. s dátumom registrácie od 01.06.2013. Nebolo sporné ani to, že žalobkyňa ako uvedený zamestnanec spoločnosti GAMEL, s.r.o. je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike. Krajský súd mal za preukázané, že Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 06.08.2015 bolo doručené oznámenie príslušnej poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 31.07.2015, že žalobkyňa podlieha poľským právnym predpisom sociálneho a zdravotného poistenia od 01.06.2013 až doteraz, t.j. došlo k určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy na žalobkyňu, ktoré sa stalo definitívnym, pretože voči tomuto určeniu nevzniesol námietky prvostupňový orgán, naviac k definitívnemu určeniu uplatniteľnej poľskej legislatívy na žalobkyňu došlo už k dátumu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorý rozhodoval rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2019.

20. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „základné nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 883/2004“) z článku 2 ods. 1 vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

21. Podľa článku 11 ods. 1, ods. 3 písm. a) Nariadenia č. 883/2004 osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. S výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

22. Podľa článku 13 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

23. Podľa článku 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“ alebo „Nariadenie č. 987/2009“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.

24. Podľa článku 16 ods. 5 Nariadenia č. 987/2009 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.

25. Podľa článku 76 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Inštitúcie v súlade s princípmi dobrej administratívy odpovedajú na všetky otázky v rámci primeranej doby a v tejto súvislosti poskytujú daným osobám všetky informácie potrebné na uplatňovanie práv, ktoré im udeľuje toto nariadenie. Dané osoby musia čo najskôr informovať inštitúcie príslušného členského štátu a členského štátu bydliska o všetkých zmenách v ich osobnej alebo rodinnej situácii, ktoré ovplyvňujú ich nárok na dávky podľa tohto nariadenia.

26. Podľa ust. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.

27. Podľa ust. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

28. Podľa ust. . do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

29. Podľa ust. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v a v a .

30. Podľa , , na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len ,,dávkové konanie“), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie"). Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty a penále.

31. Podľa , , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania, b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo c) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva. Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne. Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

32. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej ,,“) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

33. Krajský súd zvýrazňuje podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu, že podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia sa určenie poľskej legislatívy pre žalobkyňu stalo konečným - definitívnym. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na záver vyjadrený v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 27. apríla 2016, podľa ktorého ...,,Ak teda žalovaný a príslušný orgán sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky v súlade s čl. 15 a 16 vykonávacieho nariadenia definitívne určili uplatniteľné právne predpisy, čo v konaní nebolo sporné, sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je kompetencia krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmať a vyhodnocovať. Uvedené platí aj v prípade, že by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v rozpore s ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia a takéto definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné“, ako aj na závery v odseku 34. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého. ..,,Vo vzťahu k žalobcovi 1 a argumentom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi 1 bola poľskou inštitúciou ZUS (príslušnou podľa nariadenia) určená uplatniteľná poľská legislatíva. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že im nie je zrejmé, ako došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS zo dňa 04.04.2013 č. /PUWU/UBS-OM/76063003346/JS, ktorým bolo žalobcovi 1 oznámené, že od 01.01.2013 naďalej podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho poistenia. Tým, že žalovaná nenamietala voči takémuto určeniu, stalo sa určenie poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi 1 konečné. Žalovaná je určením legislatívy príslušnou inštitúciou členského štátu bydliska viazaná“.

34. Dôsledkom definitívneho určenia uplatniteľných právnych predpisov je absencia právomoci správneho orgánu prvého stupňa aj žalovaného k momentu vydania ich rozhodnutí podľa ust. vo vzťahu k žalobkyni, pretože nielen ku dňu rozhodnutia prvostupňového orgánu, a to dňa 23. septembra 2019, ale aj ku dňu rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu zo dňa 12. februára 2020, podľa listu ZUS, ktorý bol doručený dňa 06.08.2015 Sociálnej poisťovni, ústredie o určení poľskej legislatívy pre žalobkyňu od 01.06.2013, nastali účinky určenia uplatniteľnej legislatívy voči žalobkyni s konečnou platnosťou. V tejto časti záveru krajský súd poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.11.2020, sp.zn. zo dňa 30. septembra 2020, sp.zn. zo dňa 25.11.2020, ako aj na zjednocujúce závery vyplývajúce z rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn. .

35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018 boli Veľkým senátom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. mája 2018 prijaté odpovede, pričom krajský súd cituje odpoveď na druhú otázku: „Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa článku 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa článku 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.“ Krajský súd poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie NSS SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022, z ktorého odôvodnenia rozsudku ods. 51. vyplýva, ... „pokiaľ vo vzťahu k sťažovateľke bolo určené, že podlieha právnym predpisom Poľskej republiky, takéto určenie založilo právomoc poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia ZUS na konanie voči sťažovateľke a súčasne takéto určenie uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k sťažovateľke vylučuje, aby sťažovateľka podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky a teda aby podliehala právomoci Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu začala konanie voči sťažovateľke a vo veci vydala preskúmavané rozhodnutia, konala a rozhodovala bez právneho dôvodu“.

36. Krajský súd v súvislosti so svojim rozhodnutím poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 02. júla 2021, Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. februára 2022.

37. Krajský súd vzhľadom k zistenému za použitia rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, dospel k záveru o existencii dôvodu pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa ust. , pretože boli vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Zároveň správny súd podľa , súčasne so zrušením rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neboli orgánmi, ktoré by mali právomoc na vydanie rozhodnutia podľa o nevzniknutí jednotlivých poistení žalobkyne ako zamestnanca ďalšieho účastníka (GAMEL, s.r.o.) v období od 1. júna 2013 podľa slovenskej legislatívy. Uvedená skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku vo veci konať. V nadväznosti na to pri zohľadnení úpravy podľa , ktorý neumožňuje v takomto prípade konanie zastaviť podľa úpravy zákona o sociálnom poistení, pretože jeho aplikácia je v danej veci vylúčená z dôvodu skutočnosti, že žalobkyňa v období od 1. júna 2013 podlieha poľskej legislatíve, žalovaný nie je viazaný ani úpravou , ktorá vylučuje použitie všeobecného právneho predpisu o správnom konaní. Má možnosť, v danom prípade povinnosť, zastaviť konanie podľa správneho poriadku, ak zistí, že nie je správnym orgánom príslušným (čo zahŕňa i jeho právomoc) na konanie a vec nemožno postúpiť inému orgánu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. zo dňa 04.12.2018.

38. Podľa ust. správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa ust. ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

40. Žalobe žalobkyne bolo vyhovené v celom rozsahu, a preto žalobkyňa je úspešným účastníkom konania. Žalobkyňa z titulu úspechu má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. Správny súd však žalobkyni náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie ust. . Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobkyni náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobkyne v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov, podľa vyjadreného názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie orgánu prvého stupňa, žalovaného, teda jedná sa o situáciu, kedy nie je možné konštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobkyne.

41. Ďalšiemu účastníkovi konania náhrada trov konania nebolo priznaná s poukazom na ust. pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka, pokiaľ sa nevyjadroval k podaniam doručeným krajským súdom a súčasne absentoval aj návrh na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.