Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoPr-1-2021.pdf
PDF · 183.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoPr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci žalobcu: F. O., narodený XX.X.XXXX, bytom J. X, B., právne zastúpený Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO, záujmové združenie, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, právne zastúpený Mgr. Dušan Zatkalík, advokát so sídlom Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 50Cpr/6/2014-423 zo dňa 15.5.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 50Cpr/6/2014-423 zo dňa 15.5.2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č.k. 50Cpr/6/2014-423 zo dňa 15.5.2020 (v poradí druhým) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú od žalovaného prevzal dňa 10.12.2013, odôvodnenú tým, že v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry pracovných miest s účinnosťou od 25.10.2013 sa stal nadbytočným. Ďalej sa žalobca domáhal určenia. že pracovný pomer trvá a aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy. Žalovanému súd prvej inštancie priznal plný nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal rozhodnúť o zmene organizačnej štruktúry uznesením Predsedníctva COOP PRODUKT SLOVENSKO, záujmové združenie (ďalej aj CPS) č. 314/10/13, avšak žalobca s týmto uznesením nebol oboznámený a žalovaný mu neponúkol žiadnu prácu. Listom zo dňa 30.5.2014 žalobca oznámil žalovanému, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú a na ďalšom zamestnávaní trvá. Uviedol, že v danom prípade nie je splnená podmienka nadbytočnosti, pretože žalobca vykonával pre žalovaného naďalej práce v rovnakom rozsahu, a to do 6.3.2014, kedy pri plnení pracovných úloh utrpel úraz a zostal práceneschopným. Z toho vyplýva, že rozsah prác zostal nezmenený, že žalovaný naďalej potrebuje vykonávať a aj vykonáva úlohy ktoré vykonával žalobca, čo skonštatoval aj Inšpektorát práce v Bratislave vo svojom stanovisku zo dňa 28.4.2014. Žalobca neplatnosť výpovede z pracovného pomeru namietal z dôvodu, že nebol oboznámený s uznesením Predstavenstva CPS č. 314/10/2013 a že žalovaný mu neponúkol inú vhodnú prácu a že nebola splnená podmienka nadbytočnosti, keďže žalobca u žalovaného počas výpovednej lehoty a to až do dňa 6.4.2014 vykonával práce v rovnakom rozsahu ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že so žalobcom bol uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy č. XXXX/XXXX-Ú. zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorej žalobca vykonával funkciu ". - H.. Dodatkami k pracovnej zmluve, resp. uzatvorenou dohodou o zmene pracovnej zmluvy medzi stranami bola v priebehu trvania pracovného pomeru so žalobcom v nadväznosti na zmeny organizačnej štruktúry žalovaného ako zamestnávateľa pracovná pozícia žalobcu zmenená, a to na funkciu inštalatéra (v roku 1990), funkciu robotníka špecialistu, referenta - skladníka + domovníka údržbára + vodič- opravár/kumulovaná funkcia/ (v roku 1993) a funkciu správcu majetku, údržbára (v roku 2009). Z dôvodu zabezpečenia správy budovy vo vlastníctve žalovaného došlo k zmene pracovnej pozície žalobcu, keď výkon funkcie správcu majetku, údržbára a mnohých z toho vyplývajúcich činností súvisel najmä so skutočnosťou, že nebytové priestory v budove na Mliekarenskej ulici v Bratislave, patriacej žalovanému boli v minulosti vo veľkej miere prenajímané iným obchodným spoločnostiam, najmä v roku 2009 keď sa obsadenosť pohybovala na úrovni 85,49 % a v roku 2010 na úrovni 78,30 %. V súčasnosti nie je mnoho priestorov v označenej budove vôbec prenajatých, resp. sa rieši ukončenie nájomných vzťahov s nájomcami v dôsledku podania výpovede z nájmu zo strany nájomcov. Obsadenosť nebytových priestorov v roku 2013 klesla na 40,52 %. V nadväznosti na túto skutočnosť tak mnohé činnosti, ktoré vykonával žalobca pri správe budovy v prospech nájomcov, nie sú pre žalovaného viac potrebné ani účelné. Nadbytočnosť funkcie žalobcu je tak odôvodnená aj nízkym počtom nájomcov v budove patriacej žalovanému. Pracovný pomer žalobcu bol ukončený písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 25.10.2013, ktorú si žalobca z dôvodu svojej práceneschopnosti prevzal osobne dňa 10.12.2013. Výpovedi žalovaného z pracovného pomeru predchádzalo písomné rozhodnutie Predstavenstva žalovaného č. 314/10/13 zo dňa 24.10.2013, ktorým žalovaný vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov rozhodol o zmene organizačnej štruktúry pracovných miest. V zmysle uvedeného rozhodnutia Predstavenstva CPS č. 314/10/13 bola zrušená aj pracovná pozícia žalobcu „. B. B., Ú., A., V., I. ku dňu 25.10.2013. Zmena organizačnej štruktúry bola dňa 24.10.2013 prerokovaná so zástupcom zamestnancov, ktorý s ňou súhlasil.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 50Cpr/6/2014-200 zo dňa 7.10.2016, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2CoPr/9/2017-219 zo dňa 28.2.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný prijal organizačnú zmenu v dôsledku ktorej sa stal žalobca nadbytočným, považoval za predčasné, nakoľko uvedené jednoznačne nevyplýva z listinných dôkazov predložených žalobcom.
5. Súd prvej inštancie svoje (v poradí druhé) rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 61 odseky 1, 2, 3, § 62 odseky 1, 3, 7, § 63 odseky 1, 2, § 64 odseky 1, 2, § 74, § 77, § 79 odsek 1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce a skutkovo tým, že po vykonanom dokazovaní medzi stranami konania nebolo sporným, že žalobca vykonával u žalovaného dohodnutý obsah prác podľa pracovnej zmluvy č. XXXX/XXXX-Ú. zo dňa 20.9.1976, v zmysle ktorej žalobca vykonával funkciu ".- H.. Dodatkami k pracovnej zmluve bola pracovná pozícia žalobcu zmenená, a to na v roku 1990 na funkciu inštalatéra, v roku 1993 na kumulovanú funkciu robotníka špecialistu, referenta - skladníka + domovníka - údržbára + vodič-opravár a v roku 2009 na funkciu správcu majetku, údržbára. Taktiež nebolo sporné, že žalobca bol v čase od 23.10.2013 do 10.12.2013 a v čase od 7.3.2014 do 10.6.2014 práceneschopný, ako aj to, že dňa 10.12.2013 prevzal od žalovaného výpoveď a že sa dožadoval prideľovania práce počas výpovednej doby, ktorá mala skončiť dňa 31.3.2014. Okolnosť že dňa 30.5.2014 žalobca písomne žalovanému oznámil, že považuje výpoveď zo dňa 25.10.2013 za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní takisto nebola medzi stranami sporná. Žalobca prevzal písomnú výpoveď z pracovného pomeru danú žalovaným zo dňa 25.10.2013 osobne dňa 10.12.2013, čo preukazuje písomný zápis z odovzdania výpovede, z ktorého vyplýva aj to, že žalobca bol oboznámený aj s uznesením Predsedníctva CSP č. 314/10/2013 zo dňa 24.10.2013, pričom s vyplatením odstupného nesúhlasil a dožadoval sa prideľovania práce počas výpovednej doby. Žalobca bol riadne s rozhodnutím žalovaného o prijatej organizačnej zmene oboznámený a to prvý deň po tom, čo nastúpil do práce k žalovanému, keďže bol v čase prijatia rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene práceneschopný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného - uznesenie č. 314/10/2013 zo dňa 24.10.2013 je nepreskúmateľné, keď žalobca tvrdil, že z jeho znenia: ". C. X. T. Q. X. Z.Á. H. Š. C. Q. Ú. H. XX.XX.XXXX" nie je zrejmé, aké pracovné miesta sa majú zrušiť. Namietal, že nie je zrejmé či s návrhom bola pripojená aj organizačná štruktúra. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil, že 21. zasadnutie Predsedníctva CPS sa riadne uskutočnilo dňa 24.10.2013. K tomuto času žalovaný pre vzniknuté ekonomické problémy spočívajúce v hospodárení so svojím majetkom, konkrétne s prenájmom nebytových priestorov na F. ul. č. XX v
B. prikročil k organizačným zmenám. Z materiálov na zasadnutia Predstavenstva žalovaného v roku 2013 vyplynulo, že žalovaný riešil nevyužiteľnosť prenájmu predmetných nehnuteľností a záporný hospodársky výsledok. Z predmetných správ vyplynulo, že zníženie obsadenosti nebytových priestorov o 33,19 % k máju 2013 a zlé hospodárske výsledky k 30.6.2013 (strata v sume - 76.890,39 eur) riešil žalovaný pravidelne na zasadnutiach jeho Predstavenstva, ako štatutárneho orgánu podľa čl. 16 bod 3 a 4 písm. g) Stanov žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol, že o organizačnú zmenu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ide najmä v prípade prijatia rozhodnutia zamestnávateľom o zmene jeho úloh, jeho technického vybavenia, znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce a o iných zmenách majúcich dopad na organizačnú schému (štruktúru) zamestnávateľa. Takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom, lebo nejde o prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide len o faktický úkon zamestnávateľa, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Keďže nejde o právny úkon, nemožno rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene preskúmavať z hľadiska platnosti. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o tom, či zamestnávateľ vôbec prijal takéto rozhodnutie, súd sa môže zaoberať len tým, či zamestnávateľ (jeho orgán na to oprávnený) skutočne rozhodol o organizačnej zmene. Pozvánka (č.1. 152) na dané zasadnutie predstavenstva výslovne neobsahovala program týkajúci sa predloženia a prerokovania organizačnej zmeny alebo jej návrhu, avšak súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že je datovaná k 18.10.2013 a preto nemôže obsahovať bod týkajúci sa zmeny organizačnej štruktúry, nakoľko ten bol vyhotovený až neskôr - pred začiatkom samotného zasadnutia. Datovanie pozvánky nebolo v konaní sporované a nikým vyvrátené, a to ani svedkyňou p. Š.. Keďže pozvánka bola vyhotovená skôr ako návrh uznesenia, nemohla ho obsahovať. S tým súvisí aj skutočnosť, že správa predsedu CPS v závere uvádza ". na Č. X. X. Q., táto B. L. H. T. D. X. na I.. Súd prvej inštancie konštatoval, že agenda týkajúca sa zmeny organizačnej štruktúry nie je síce vedená v programe 21. zasadnutia a ani v bode 5. Správa predsedu, avšak prihliadnuc na vôľu žalovaného, jeho ekonomickú situáciu a v neposlednom rade i zaužívaný postup pri zmene organizačnej štruktúry ako i nijakým spôsobom nespochybnenú výpoveď D.. C. a svedkyne P.. Š., a v neposlednom rade aj dodané originály zápisu zasadnutia a výpovede ostatných svedkov (členov predstavenstva - tí vypovedali, že na zasadnutí bol predložený nový a starý ". a že im bolo zo strany predsedníčky dané ústne vysvetlenie situácie) je zrejmé, a v tomto smere možné prihliadnuť aj na ". V. správy predsedu (č.1. 357), kde je rukou dopísaný bod 6. Návrh na zmenu organizačnej štruktúry. Ak všetci svedkovia (v tomto smere aj svedkyňa p. Š.) uviedli, že rokovali aj o zmene organizačnej štruktúry a boli im predložené návrhy a materiály ohľadne starej a novej organizačnej zmene (".) a s prihliadnutím na vetu uvedenú v spodnej časti správy predsedu („vzhľadom na Č. X. X. Q. táto B. L. H. T. D.C. X. na I.) i pozvánku zo dňa 18.10.2013 na 21. zasadnutie, kde z logiky veci tento bod uvedený nemohol byť, súd prvej inštancie ustálil, že k zmene organizačnej štruktúry, a najmä jej prerokovaniu a schváleniu došlo. Táto zmena vyplýva jednak z návrhu na zmenu organizačnej štruktúry vypracovaného P.. P. Š. dňa 24.10.2013 a jednak zo starej (č.1. 134, 363, 366) a novej organizačnej štruktúry (č.1. 28, 132, 363, 365), kde je jasne vypustené miesto údržbára a asistenta predsedu. V uvedenom návrhu je tiež uvedené, že vzhľadom na ekonomické ukazovatele hospodárenia a šetrenie finančných prostriedkov navrhujeme prijať organizačnú zmenu, a to zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rušia sa 2 pracovné miesta: ". X., J. Č. a ". B. B., Ú., A., V., I.. Tento materiál bol doplnený do bodu 5 Správa o činnosti predsedu. Tento bod pôvodne obsahoval 3 podčasti, kedy v 3. Ostatné kľúčové oblasti bolo vedených bodov 5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výpovede svedkov (vyvrátenie výpovede svedkyne p. Š.) a predložené listiny, dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalovaný preukázal prerokovanie danej organizačnej zmeny a preukázal aj jej nevyhnutnosť ako i ostatné skutočnosti (ekonomická situácia), ktoré vo svojej podstate "prispeli, resp. viedli" k tejto zmene. Súd prvej inštancie odkázal na výpoveď svedkyne Š., ktorá vypovedala, že ". K. I. X. X. V. J. D. H. Q. T. Č. X. Z. H. Š. Q. K.F., Ž. Q. B. X. G. Z. X., A. V. X. za Z. T. Q. Q. X., T. H. K. R. Z. V. T. H. P. H. na X. Ž., Č. Q. V. Z. preto X. O. Q. I.. Uvedené tak preukazuje prebranie a oboznámenie so situáciou a organizačnou zmenou na konkrétnom zasadnutí. Pokiaľ uvedená svedkyňa nebola s daným postupom a predloženými materiálmi spokojná, čo napokon aj uviedla v ústnej výpovedi, ako aj v písomnom stanovisku k veci, nie je potom zrejmé prečo uvedené skutočnosti nenamietala už počas 21. zasadnutia, kde boli dané otázky preberané a bolo o nich hlasované. Súd prvej inštancie poukázal aj na zápisnicu z 22. zasadnutia predstavenstva zo dňa 4.12.2013 (č.1. 352), kedy sa v bode 5. Schválenie zápisu z 21. zasadnutia predstavenstva svedkyňa Š. sa síce hlasovania zdržala, avšak predmetný zápis nijakým spôsobom nerozporovala (urobila rak až v konaní pred súdom). V tomto bode je uvedené, že ".. C. V. Č.E. X. A. X. X., ale žiadne pripomienky tam spomenuté nie sú. Podľa tohto zápisu následne D.. C. navrhla zverejniť, medzi inými aj uznesenie č. 314/10/2013 na internetový portál. Za tento návrh už hlasovala aj
svedkyňa Š.. Súd prvej inštancie riešil aj čl. 20, bod 6 Stanov žalovaného, podľa ktorého má každý člen právo žiadať, aby k zápisnici bolo pripojené jeho písomné stanovisko ku ktorejkoľvek prerokovávanej otázke. Pokiaľ svedkyňa Š. toto právo nevyužila na 21. a ani na 22. zasadnutí predstavenstva, kde sa predmetné uznesenie (resp. zápis) preberalo a svoje výhrady a námietky prezentovala až v súdnom konaní o niekoľko rokov neskôr, považoval súd prvej inštancie jej výpoveď za tendenčnú. Sama pritom v ústnej výpovedi potvrdila, že organizačná zmena jej bola predložená a k jej prejednaniu došlo. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že podľa čl. 20 bod 6 Stanov žalovaného môže každý člen orgánu prítomný na rokovaní požiadať o vyhotovenie zvukového záznamu z rokovania tohto orgánu. Stanovy neobsahujú povinnosť vyhotovovať zvukový záznam z každého zasadnutia, ale obsahujú iba možnosť o ich vyhotovovanie požiadať. Ak teda svedkyňa Š. tvrdila, že z priebehu zasadnutia bol vyhotovený zvukový záznam, pričom táto skutočnosť zo zápisu zasadnutia nie je zrejmá (nie je tam ani vedená jej žiadosť o vyhotovenie takéhoto záznamu v súlade so Stanovami), potom jej výpoveď v tejto časti vyznieva nedôveryhodne a účelovo. Všetci členovia predstavenstva vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že zvukové záznamy sa od roku 2011 po vzájomnej dohode nevyhotovujú (okrem svedka D.. F. A., ktorý uviedol, že od jeho nástupu do predstavenstva v roku 2013 sa zvukové záznamy nevyhotovovali
- ten teda nemohol vedieť o dohode z roku 2011, keď do predstavenstva nastúpil až v roku 2013, podstatné je, že aj on potvrdil, že sa zvukový záznam zo zasadnutia dňa 24.10.2013 nevyhotovoval), čo plne korešponduje s čl. 20 ods. 6 Stanov. Zápis zo zasadnutia neobsahuje žiadnu žiadosť (ani svedkyne Š.) o vyhotovenie zvukového záznamu. Výpoveď svedka A. bola na pojednávaní zaprotokolovaná v znení ". I. X. X. (X. X.) Q. návrhom R., A. F. B. X. A. Z. T. Q. A. Q. Q.. H. Z. Q. Q. Q. T. K. X. I.Í. X., Z. K. Z. X. na X.. Z takto zaprotokolovanej výpovede nevyplýva, že by bol materiál vyhotovený týždeň pred zasadnutím ale iba to, že sa svedok s predsedníčkou ohľadne návrhu stretli. V súvislosti s výpoveďou svedka súd prvej inštancie poukázal na zvukový záznam pojednávania zo dňa 16.03.2016, kde svedok doslovne uvádza: ". Q. Q. Q. K. X., T. Q. K. X. T. X. Q. K. X. na X. X.. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie zapadá do zistenej skutkovej mozaiky, kedy predstavitelia žalovaného riešili zlé hospodárske výsledky, pričom samotný návrh v písomnej podobe (návrh uznesenia na zmenu organizačnej štruktúry) bol vyhotovený až priamo pred 21. zasadnutím predstavenstva, a preto nemohol byť tento návrh uvedený ani v pozvánke na toto zasadnutie. To, že sa svedok s predsedníčkou ohľadne návrhu aby ho prerokovali stretol týždeň pred zasadnutím ešte neznamená, že aj samotný návrh bol už v tej dobe v písomnej podobe vyhotovený. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výpoveď tohto svedka hodnoverná. To, že svedok Č. nevedel zdôvodniť prečo bolo rušené aj neobsadené miesto, resp. odpovedal iba všeobecne, nemôže zakladať jeho nedôveryhodnosť a to najmä z dôvodu, že na otázky ohľadne ekonomickej situácie a dôvodov prijatia organizačnej zmeny (teda aj zrušenia miesta žalobcu) riadne odpovedal. Súd prvej inštancie poukázal na jeho zaprotokolovaný výsluch z pojednávania 16.3.2016 (č.1. 159
- 160), kedy svedok uviedol, že mali každý mesiac informácie o stave majetku, pričom organizačná zmena (schéma) spočívala v zrušení dvoch miest. Aj keď jeho ďalšie odpovede neboli súdom v zápisnici zaprotokolované, zo zvukového záznamu tohto svedka je zrejmé, že na otázku ak by mal žalobca v spore úspech, malo by to pre vás nejaký hospodársky dopad odpovedal, že „. I. Z., A. Q. I. O. V.Q. P. I. H. Š.. Z. L. Q. Z., P. I. J.. Svedok podľa názoru súdu prvej inštancie riadne zdôvodnil dôvody prijatia organizačnej zmeny a riadne odpovedal na všetky otázky. Aj ostatní členovia predstavenstva žalovaného svedecky potvrdili, že sa s materiálmi a návrhom na zmenu organizačnej štruktúry oboznámili, že zasadnutia predstavenstva sa nenahrávanie od roku 2011 a ekonomické dôvody prijatia zmeny organizačnej štruktúry. Podľa názoru súdu prvej inštancie je výpoveď svedkyne Š., ktorá svedčila v prospech žalobcu je nedôveryhodná a navyše ňou uvádzané skutočnosti boli vyvrátené listinnými dôkazmi. Svedkovia D.. P. A. a P.. P. Š. už u žalovaného nepôsobia. Nemajú tak dôvod vypovedať zaujato či v prospech jednej, či druhej strany. To by platilo aj u svedkyni T. Š., ktorá bola do 31.10.2014 členkou predstavenstva, avšak jej výpoveď, ako už bolo spomenuté vyššie, bola vyvrátená najmä listinnými dôkazmi (podporne aj výpoveďami svedkov). Stranami a svedkami uvádzané schválnosti, resp. iniciovanie sporov z jednej či druhej strany (svedkyňa Š. má byť predsedníčka družstva, ktoré vedie súdne spory so žalovaným) súd prvej inštancie neskúmal, nakoľko s danou vecou nesúvisia. Pri rozhodovaní v prejednávanej veci súd prvej inštancie nezobral do úvahy čestné prehlásenia členov predstavenstva žalovaného, nakoľko tieto posúdil ako nie presvedčivé. Bola síce daná vôľa týchto osôb svedčiť o skutočnostiach, ktorými boli svedkami (21. zasadnutie predstavenstva), pričom ich výpovede sa hodnoverne dopĺňajú s ostatnými v spise založenými listinami, avšak predložené čestné vyhlásenia medzi ne nepatria. Bolo zrejmé, že ich svedkovia nevyhotovovali. Sú obsahovo identické, jediný rozdiel medzi nimi je miesto a dátum podpisu (ak sa neráta iný typ písma). Samotná skutočnosť, že sú identické, nie je podľa názoru súd prvej inštancie síce vada ich presvedčivosti, najmä pokiaľ ide o ich obsah a výpovede ich podpisovateľov v nadväznosti
na iné vykonané dôkazy, avšak prinajmenšom roztržité a nepresvedčivé sú ale ich tvrdenia, kedy jeden tvrdil, že ho spísal sám, iný po porade s právnikom a pod.
6. Súd prvej inštancie argumentoval, že aj keď je pravdou, že proces prijímania organizačnej zmeny bol u žalovaného značne kostrbatý, to samo o sebe ale nemôže a ani nespôsobuje neplatnosť prijatých rozhodnutí. Ich platnosť, resp. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemožno preskúmavať z hľadiska platnosti. Súd nemá možnosť preskúmavať postup zamestnávateľa pri prijímaní organizačných zmien a preskúmavať priebeh zasadnutia zastupiteľstva. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o tom, či zamestnávateľ vôbec prijal takéto rozhodnutie, súd sa môže zaoberať len tým, či zamestnávateľ (jeho orgán na to oprávnený) skutočne rozhodol o organizačnej zmene. Žalovaný však v konaní preukázal, že v otázke zmeny, resp. postupu prerokovania organizačnej štruktúry ide v jeho prípade o zaužívanú prax, a to zápisom z 10. zasadnutia (č.1. 383 a nasl.), kde v bode 5. Správa o činnosti predsedu, ods. 6 Zmena organizačnej štruktúry - bol predložený návrh na zmenu organizačnej štruktúry v aparáte CPS, pričom predstavenstvo CPS prerokovalo a schválilo predložený návrh organizačnej štruktúry s účinnosťou od 27.06.2012 ako uznesenie č. 127/06/12. Za uvedené uznesenie vtedy hlasovali všetci členovia predstavenstva (aj svedkyňa Š.). Rovnakým spôsobom bol potom prerokovaný aj návrh na zmenu organizačnej štruktúry na 21. zasadnutí dňa 24.10.2013, kde bolo prijaté, v konaní sporované, uznesenie č. 314/10/13. Žalovaným prijaté uznesenie č. 314/10/13 nesledovalo iné ako ním uvedené a zamýšľané ciele. Žalovaný ako zamestnávateľ (predstavenstvo ako príslušný orgán) prijatie organizačného opatrenia nepredstieral. Žalovaný v konaní preukázal reálnu úsporu plynúcu mu zo zrušeného miesta žalobcu (viď nižšie). Podľa uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 150/03 ochrana proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania neznamená nemennosť takého zamestnaneckého alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s ústavnými a zákonnými limitmi na takýto postup zamestnávateľa. Takéto garancie z obsahu tohto základného práva nemožno vyvodiť a tieto záruky by boli aj proti zmyslu tohto základného práva. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný riadne prijal uznesenie č. 314/10/13 o navrhnutej organizačnej zmene organizačnej štruktúry. Nejedná sa o zbavenie sa ". zamestnanca. V konaní bolo preukázané vydanie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene so všetkým čo k tomu patrí. Predmetná organizačná zmena okrem iného vyplýva aj z ".Ú. s účinnosťou od 25.10.2013, kedy v porovnaní s organizačnou štruktúrou platnou od 27.06.2012 došlo k zrušeniu 2 pracovných miest, jedného neobsadeného a druhého obsadeného žalobcom. Žalobca relevantnými listinami preukázal nevyhnutnosť, resp. potrebu tejto zmeny, nakoľko (okrem iného) aj v dôsledku postupného znižovania obsadenosti jeho budovy nájomníkmi vytváral stratu (č.1. 190 - 192). Obsadenosť budovy klesla z pôvodných 79,90 % v 31.08.2012 na 45,41 % v 31.05.2013 až na 40,52 % v 31.10.2013. Z listín predložených žalovaným (č.1. 180, 181, 184, 185, 367, 368) vyplynulo, že obsadenosť budovy bola na konci roka 2012 na úrovni 78,60 %, čo oproti predchádzajúcim rokom predstavuje iba mierny pokles. Obsadenosť budovy k 31.5.2013 potom už bola iba na úrovni 45,41 %. Nie je preto pravdou, že by žalovaný pristúpil k riešeniu situácie až po roku a pol od roku 2012. Obsadenosť budovy mierne klesla aj v roku 2012, avšak podstatný prepad bol zaznamenaný až v roku 2013, na čo žalovaný reflektoval 19. a 20. zasadnutím s výsledkom prijatia organizačnej zmeny na 21. zasadnutí. Tieto skutočnosti boli aj predmetom 19. a 20. zasadnutia predstavenstva (č.1. 182 - 194, 369 - 381). Je tak zrejmé, že žalovaný riadne osvedčil svoje tvrdenia o nepriaznivom hospodárskom vývoji, v dôsledku ktorého napokon aj prijal organizačnú zmenu s následnou výpoveďou pre žalobcu. Žalovaný preukázal prínos, respektíve zníženie prevádzkových nákladov so záverom o opodstatnenosti organizačnej zmeny z jeho strany. Z mandátnej zmluvy zo dňa 31.10.2013 a jej príloh (č.1. 306 - 308) vyplýva mesačná odmena spoločnosti L. za správu, údržbu a opravy budovy vo výške 480,- eur (400,- eur + 20 % DPH). Z vyjadrenia žalovaného (č.1. 292 a nasl.) tiež vyplýva porovnanie nákladov uvedenej spoločnosti (4.800,- eur ročne) s cenou práce žalobcu (10.321,90 eur ročne) s výsledkom úspory 5.521,90 eur ročne. Je tak zrejmá podstatná úspora; pre žalovaného je výhodnejšie zabezpečovať správu budovy a jej údržbu externou spoločnosťou, čo v konečnom dôsledku znamená zabezpečenie zníženia svojich nákladov (príp. straty) cestou zmeny organizačnej štruktúry a následnej výpovede žalobcovi. Organizačná zmena sledovala cieľ znížiť stratu, resp. zabrániť jej ďalšiemu narastaniu. Táto zmena, podľa návrhu uznesenia zo dňa 24.10.2013 vypracovaného P.. P. Š., spočívala v zrušení dvoch pracovných miest, a to ". na M. R. O. T. Š. G. X.. Uvedené vyplýva aj zo zmeny organizačnej štruktúry (".), kde z novej organizačnej štruktúry účinnej od 25.10.2013 pri porovnaní so starou účinnou od 27.6.2012 boli vypustené dve miesta: ". B. B. a ". X.. Je tak zrejmé, že touto zmenou žalovaný nielen sledoval, ale aj dosiahol zefektívnenie práce a zníženie nákladov. Nadbytočnosť zamestnanca-žalobcu bola v konaní preto preukázaná. Zamestnanec sa pre zamestnávateľa stáva nadbytočným, ak ho nemá možnosť ďalej zamestnávať. Nemožnosť
zamestnanca zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (R 51/1997). Dôvody nadbytočnosti pritom môžu spočívať vtom, že zamestnávateľ nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov z dôvodu dosiahnutia efektivity práce. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný preukázal nemožnosť žalobcu zamestnávať, nakoľko po organizačnej zmene mu ostalo iba 1 voľné miesto, na ktoré však žalobca nespĺňal predpoklady. U žalovaného tak nebol priestor na opätovné zamestnanie žalobcu. Rozsah prác, ktoré žalobca pôvodne vykonával boli zúžené, pričom tieto vykonáva externá firma, a to s menšími nákladmi, ako tomu bolo v prípade žalobcu (úspora cca 5.500,- eur ročne). Pokiaľ žalobca argumentoval, že mu aj po výpovedi, teda vo výpovednej dobe bola prideľovaná práca a rozsah práce ostal nezmenený, čím nie je preukázaná jeho nadbytočnosť súd prvej inštancie uviedol, že plynutie výpovednej doby sa považuje za trvanie pracovného pomeru, počas ktorého je zamestnanec i naďalej povinný vykonávať prácu v zmysle pokynov zamestnávateľa a zamestnávateľ je povinný mu prideľovať prácu (čl. 5 Zákonníka práce - zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov). Súd prvej inštancie argumentoval aj rozhodnutím publikovaným v ZSP č. 48/2010, s. 170, podľa ktorého ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej doby prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy; prideľovanie práce zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy nevylučuje nadbytočnosť zamestnanca. Uvedené závery potvrdil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 4Cdo/102/2009. Otázka existencie príčinnej súvislosti [čo v spore o platnosť výpovede znamená stav, keď rozhodnutie o organizačnej zmene (ako príčina) vyvoláva nadbytočnosť zamestnanca (ako dôsledok)] bezprostredne súvisí s otázkou nadbytočnosti zamestnanca (a naopak). V prejednávanej veci došlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu podľa pravidiel vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Ochrana zamestnanca, ktorá, ako už bolo uvedené vyššie, vyplýva z čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Dohovoru medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22. júna 1982 (pričom ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi) a je zabezpečená prostredníctvom Zákonníka práce, neznamená nemennosť zamestnaneckého pomeru ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s právnymi limitmi stanovenými na takýto postup zamestnávateľa. Postup žalovaného voči žalobcovi bol v súlade so zákonnými limitmi a bol dôsledkom skutočnosti, že nezávisle na vôli žalobcu sa zamestnávateľ rozhodol zmeniť svoju organizačnú štruktúru s výsledkom zrušenia dvoch pracovných pozícií, pričom jedna z nich bola aj pozícia žalobcu. Ak teda táto otázka bezprostredne súvisí s nadbytočnosťou zamestnanca, pričom ten nadbytočný v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry je, je splnená aj táto podmienka. Organizačnou zmenou boli zrušené dve miesta (jedno obsadené, druhé neobsadené), pričom žalovaný zrušené miesta neobnovil, nevytvoril ich opätovne a pri prijímaní organizačnej zmeny nekonal účelovo. Žalovaný touto zmenou nesledoval iné ciele, okrem cieľu zabrániť prehlbovaniu ďalších strát. Ako nepreukázané vyhodnotil súd prvej inštancie námietky žalobcu o dodatočnom vyhotovovaní materiálov žalovaným. Žalovaný tvrdenia vyvrátil predloženými overenými fotokópiami ich originálov (č.1. 348 a nasl.), pričom ich obsah plne korešponduje so závermi plynúcimi z vykonaného dokazovania, resp. dáva ucelenú a nadväzujúcu odpoveď na sporné otázky v prejednávanej veci. Na záver ešte súd prvej inštancie zhrnul, že výpoveď bola písomná, riadne žalobcovi doručená, a obsahovala dostatočne konkrétny a skutkovo vymedzený dôvod, ktorým bolo zrušenie pracovného miesta žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny. Súd prvej inštancie po opätovnom dôkladnom zvážení skutkového stavu (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom), po riadnom doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených, žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalovaný (ako silnejšia strana v pracovnoprávnych sporoch, ktorú ťaží dôkazné bremeno), preukázal splnenie všetkých podmienok potrebných na platnosť výpovede z dôvodu organizačných zmien. nadbytočné. Žaloba žalobcu bola z uvedených dôvodov zamietnutá. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160 /2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP).
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval, že v súdenej veci argumentoval tým, že u žalovaného nenastali také organizačné zmeny, na základe ktorých by vznikla jeho nadbytočnosť a po oboznámení sa s obsahom uznesenia predstavenstva žalovaného zo dňa 24.10.2013, č. 314/10/13 doplnil, že nie sú splnené podmienky na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou pre nadbytočnosť, pretože na základe predloženého rozhodnutia predstavenstva žalovaného nemožno vyvodiť záver, že u žalovaného došlo k zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo došlo k iným organizačným zmenám tak, ako je to uvedené v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa žalobcu arbitrárny a účelový, pretože súd prvej inštancie vyhodnocoval dôkazy v neprospech žalobcu, osvojil si účelové tvrdenia žalovaného a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom dokazovania nebolo prijatie akejkoľvek organizačnej zmeny ale organizačnej zmeny, v príčinnej súvislosti s ktorou je nadbytočnosť žalobcu. Prijatie takejto organizačnej zmeny v konaní preukázané nebolo. Súd prvej inštancie dospel k opačnému záveru na základe listinných dôkazov, výpovedí svedkov, pričom do úvahy zobral aj „.Ž. X. Ž.. Žalobca argumentuje, že v konaní poukazoval na skutočnosť, že návrh uznesenia k bodu: Návrh na zmenu organizačnej štruktúry CPS, nekorešponduje so žiadnou listinou týkajúcou sa 21. zasadnutia Predstavenstva CPS konaného dňa 24.10.2013. Takýto bod nebol uvedený ani v pozvánke na toto zasadnutie predstavenstva žalovaného a ani v správe o činnosti predsedu CPS, v rámci ktorej bolo predmetné uznesenie (č. 314/10/13) prijaté. Tento návrh mal byť spracovaný dňa 24.10.2013, t.j. v deň zasadania predstavenstva. V rovnaký deň však bol spracovaný aj materiál k správe o činnosti predsedu a napriek tomu, uvedený bod v tomto materiály obsiahnutý nie je. Vychádzajúc z výpovede svedkov, napr. D.. C., podľa ktorej žalobcu s organizačnou zmenou oboznámila dňa 23.10.2013 ako aj svedka A., ktorý uviedol, že sa ohľadom predmetného návrhu s D.. C. stretol cca týždeň pre konaním 21. zasadnutia (t.j. približne v čase prípravy pozvánky na toto zasadnutie), nebol dôvod pripravovať materiál k zamýšľanej organizačnej zmene v deň zasadnutia predstavenstva žalovaného. Za zmienku podľa žalobcu stoja ďalšie listinné dôkazy, a to návrh uznesenia k bodu: Návrh na odpredaj časti pozemku na P. ulici v X. zo dňa 24.10.2013 a návrh uznesenia k bodu: Žiadosť o ukončenie členstva v CPS - KNK zamaac, výrobné družstvo Ľubietová rovnako z 24.10.2013. V zápise z rokovania predstavenstva žalovaného zo dňa 24.10.2013 je informácia k daným bodom rokovania a text uznesenia je totožný s návrhom uznesenia. Vo vzťahu k organizačnej zmene v zápise nie je žiadne odôvodnenie, hoci návrh tohto uznesenia odôvodnený je. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že daný materiál (návrh uznesenia zo dňa 24.10.2013) bol predmetom rokovania predstavenstva žalovaného. Pochybnosti žalobcu o dodatočnom vypracovaní daného návrhu uznesenia teda vykonaným dokazovaním odstránené neboli. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že uvedený návrh uznesenia nemožno v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie o organizačnej zmene. Ak žalovaný tvrdí, že o predmetnej organizačnej zmene rozhodol písomne, mal by takéto tvrdenie bez pochyby preukázať listinnými dôkazmi. Svedecké výpovede členov predstavenstva žalovaného zúčastnených na danom zasadnutí, ktorí sú v pozitívnom vzťahu k žalovanému a nepochybne majú záujem na tom, aby súd žalobu zamietol, a ktorých výpovede nekorešpondujú s listinnými dôkazmi, nemôžu doplniť materiálne nedostatky písomného rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene. Skutočnosť, že predmetný návrh uznesenia nebol prerokovaný predstavenstvom žalovaného potvrdila aj svedkyňa T.Ž. Š.. Súd prvej inštancie výpoveď tejto svedkyne hodnotil tendenčne, keď časť tejto výpovede považuje za hodnovernú a inú časť súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú. Na druhej strane súd prvej inštancie považuje za hodnoverné výpovede svedkov P., O., A., Q.Á., i keď tieto výpovede boli obsahovo totožné (aj napriek dlhšiemu časovému odstupu od daných udalostí) a v konaní bolo preukázané, že títo svedkovia nevypovedali pravdivo (vo vzťahu k písomným svedectvám, čo konštatoval aj súd v bode 75 Rozsudku). Súd pri hodnotení výpovedí týchto svedkov vôbec nezobral do úvahy ich vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, keď vzhľadom aj na uplatnený nárok na náhradu mzdy, nepochybne mali záujem na zamietnutí žaloby. Žalobca namieta, že pokiaľ súd prvej inštancie v súvislosti so svedeckou výpoveďou svedkyne Š. nastolil otázku, prečo menovaná nenamietala postup žalovaného na rokovaní predstavenstva dňa 24.10.2013, resp. na rokovaní dňa 4.12.2013, kedy bol schválený zápis z 24.10.2013 je potrebné uviesť, že svedkyňa vypovedala o tom, čo svojimi zmyslami vnímala a neprikladala týmto skutočnostiam iný význam. Súd prvej inštancie poukazoval na „zaužívaný postup“ žalovaného pri prijímaní organizačných
zmien pričom vychádzal z listín predložených žalovaným. Takýto záver však v konaní preukázaný nebol. Nie s každou organizačnou zmenou je spojená nadbytočnosť zamestnanca. Nebolo predmetom dokazovania, či v súvislosti s organizačnými zmenami, na ktoré žalovaný poukazoval došlo k ukončeniu nejakého pracovného pomeru, ak áno, akým spôsobom a či bolo takého ukončenie pracovného pomeru preskúmané súdom a tiež aké podklady boli v súvislosti s rozhodovaním predstavenstva žalovaného o týchto organizačných zmenách predstavenstvu predložené. Pokiaľ predstavenstvo žalovaného rozhodovalo len o rozdelení funkcií na ďalšie obdobie (tzv. „.) nemožno to považovať za organizačnú zmenu (R 3/1992). Ak platnosť organizačnej zmeny nastane pred skončením výpovednej doby, znamená to prekážku v práci zo strany zamestnávateľa - zrušenie pracovného miesta zamestnanca. Tento teda až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce. Zároveň má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. V prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu) poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu) je potrebné - bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 2204/2003 zo dňa 27.04.2004). V ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí byť bližšie skutkovo vymedzené kedy, za akých okolností sa môže stať zamestnanec nadbytočným a tieto dôvody konkretizovať tak, aby bolo jednoznačné, k akej organizačnej zmene u žalovaného došlo, na základe akého písomného rozhodnutia žalovaného k organizačnej zmene došlo a posúdiť, či v súvislosti s touto organizačnou zmenou sa stal žalobca nadbytočným, pričom táto nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo inými organizačnými zmenami alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov, ktorým sa má zvýšiť efektivita práce. Vo výpovedi je potrebné vymedziť a konkretizovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa svedčiace o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách, v opačnom prípade dochádza k pochybnosti, k akej organizačnej zmene došlo u žalovaného, spôsobuje to neurčitosť posudzovanej výpovede z pracovného pomeru a tento nedostatok zakladá neplatnosť výpovede. Žalobca tvrdí, že z uznesenia predstavenstva č. 314/10/13 nie je zrejmé o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo a aký bol jej účel. Keďže na základe uvedeného rozhodnutia predstavenstva žalovaného nemožno prijať záver, že došlo k organizačnej zmene u žalovaného nie je možné hodnotiť ani príčinnú súvislosť tejto organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti žalobcu a teda k zrušeniu jeho pracovnej pozície. V prospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že aj keď bola nová organizačná štruktúra žalovaného schválená s účinnosťou od 25.10.2013, žalovaný prideľoval žalobcovi prácu aj po tomto termíne, pričom v prípade, ak by došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, žalobca by pre prekážky na strane zamestnávateľa prácu po zrušení jeho pracovného miesta vykonávať nemohol. Žalobcovi bola prideľovaná práca aj po účinnosti mandátnej zmluvy, ktorou žalovaný odôvodňoval úsporu. Žalovaným vyčíslená úspora je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľná. Žalovaný nie len že v konaní nepreukázal existenciu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa mal žalobca stať nadbytočným, ale nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi touto údajnou organizačnou zmenou, ku ktorej malo dôjsť uznesením predstavenstva žalovaného zo dňa 24.10.2013, č. 314/10/13 a nadbytočnosťou žalobcu. Výpovede svedkov D.. A., Č. neboli dostačujúce, nakoľko neboli súladné s predloženými listinnými dôkazmi. Preto sa od žalovaného vyžadovalo, aby predložil ďalší, t. j. iný dôkaz preukazujúci vyššie uvedené skutočnosti. Keďže v zmysle stanov žalovaného je predstavenstvo povinné vyhotovovať zvukový záznam z ich zasadnutí, takýmto dôkazom by bol práve zvukový záznam. Ak ho potom žalovaný odmietol vydať bez ohľadu na dôvod prečo tak nechce urobiť, musí on ako strana v tomto spore zaťažená dôkazným bremenom, znášať dôsledky jeho neunesenia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho členovia predstavenstva sa dohodli, že sa zvukové záznamy zo zasadnutia predstavenstva vyhotovovať nebudú, takého tvrdenie nie je podložené listinnými dôkazmi, napr. prijatím rozhodnutia o zmene stanov alebo rokovacieho poriadku. Navyše je takého tvrdenie v rozpore s výpoveďou svedkyne T.. Š.. I napriek doplneniu dokazovania výsluchom ďalších členov predstavenstva žalovaného, ktorí sa navyše k predmetu konania vyjadrovali so značným časovým odstupom, majú pozitívny vzťah k žalovanému a ich výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedkyne T.. Š., ako aj v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, podľa žalobcu výsledky dokazovania nepostačujú pre prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby. V zmysle Civilného sporového poriadku ide o spor s ochranou slabšej strany (zamestnanec) kedy musí byť jednoznačne preukázaná nie len samotná
existencia organizačnej zmeny ale aj jej bezprostredná príčinná súvislosť s nadbytočnosťou žalobcu. Prijatie takejto organizačnej zmeny bolo nepochybne vylúčené už len tým, že aj po nadobudnutí účinnosti údajnej organizačnej zmeny, žalovaný žalobcovi naďalej prideľoval tú istú prácu (aj keď ako tvrdí, túto prácu zabezpečoval prostredníctvom externej spoločnosti). Žalobca namietal, že zo strany konajúceho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pretože vykonané dôkazy boli hodnotené účelovo v jeho neprospech. Na základe uvedeného žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil a určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 25.10.2013, ktorou pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal skončiť dňom 31.3.2014 je neplatná a pracovný pomer trvá naďalej; žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 25.522,20 eur.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdenie rozsudku ako vecne správneho a namietal, že žalobca síce uvádza dôvody, pre ktoré podáva odvolanie, avšak z ďalšieho textu nie je zrejmé naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu rozoberá, čím odvolanie nie je zrozumiteľné, konkrétne a určité. Uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom po prvom rozhodnutí v predmetnej veci doplnil dokazovanie na preukázanie rozhodujúcich skutočností, hodnotil dôkazy každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a vydal rozsudok. K rokovaniu predmetného predstavenstva žalovaný zopakoval, že prebehlo zákonne, riadne a postupom zaužívaným žalovaným. Je potrebné vychádzať z obsahu jednotlivých dokumentov a skúmať vôľu čo sa malo dosiahnuť predmetnými rozhodnutiami. Žalovaný uviedol, že je jeho výlučným oprávnením a jeho výlučným zákonným právom rozhodovať o správe a riadení svojich záležitostí vrátane toho akou formou realizuje a riadi svoje záujmové združenie. Len žalovaný je oprávnený určiť formu a poradie práce a bodov programu svojho predstavenstva. Vo veci išlo o štandardný a zaužívaný postup zamestnávateľa. Uznesenie žalovaného bolo ako písomný dôkaz taktiež súdu predložené. Svedkovia zhodne uvádzajú /okrem X.. Š., že mali vedomosť o hospodárskych výsledkoch vrátane prenájmov. Výsluchy všetkých svedkov len potvrdzujú tvrdenia žalovaného o potrebe prijatia organizačnej zmeny. Výpoveď a tvrdenia p. Š. sú podľa žalovaného nepravdivé, osamotené, ničím nepodložené. Potreba a odôvodnenie prijatia organizačnej zmeny bola riadne a náležíte vysvetlená a doložená zo strany žalovaného. Žalobcom napádaná hodnovernosť svedkov nie je ničím relevantným podložená, ide iba o jeho „. tvrdenia. Výsluch všetkých svedkov prebehol riadne a všetci svedkovia boli náležíte poučení o vážnosti a následkoch svojej výpovede. Medzi svedkami sú aj takí, ktorí u žalovaného už nepracujú a nemajú záujem na výsledku súdneho sporu. Žalovaný argumentuje, že riadne splnil zákonné podmienky pre rozviazanie pracovného pomeru a voči žalobcovi z toho vyplývajúce povinnosti. Žalobca prijal od žalovaného plnenie, vrátane odstupného a toto do dnešného dňa nevrátil, napriek tomu napadol platnosť skončenia svojho pracovného pomeru. Žalobcovi bola práca prideľovaná na základe jeho žiadosti, čo nijakým spôsobom platná právna úprava nevylučuje, pričom napr. § 47 Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu ... a v neposlednom rade aj mzda je odmenou za prácu a takto je to chápané aj v zákonnej úprave a jej základných zásadách. K úspore dosiahnutej organizačnou zmenou žalovaný uviedol, že táto bola dosiahnutá jednoznačne, avšak samotné dosiahnutie či nedosiahnutie úspory nemá žiadny súvis s platnosťou či neplatnosťou skončenia pracovného pomeru a súdu ani neprislúcha jej hodnotenie. Hospodárenie žalovaného vrátane ekonomických opatrení je a musí byť plne v jeho výlučnej kompetencii a iba on o nich rozhoduje. Otázka vyhotovovania zvukových záznamov zo zasadnutí predstavenstva bola riadne zodpovedaná. Nie je možné žiadať, aby strana sporu predložila niečo, čo neexistovalo, neexistuje a nepredloženie vykladať na ťarchu tejto strane, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o spor s ochranou slabšej strany. Všetci členovia predstavenstva žalovaného okrem p. Š. potvrdili, že zvukové záznamy sa nevyhotovovali a ani nikto nepožiadal o ich vyhotovenie. Ani svedkyňa Š. takýto záznam nepredložila hoci si odkladá všetky možné dokumenty z čias svojho pôsobenia vo funkcii členky predstavenstva žalovaného. Konštatovanie žalobcu bez ďalšieho o porušení jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu rozhodnutia súdu v jeho neprospech sa samo o sebe javí nepresvedčivé, nepreskúmateľné a alibistické a vyznieva len ako osamotené ničím nepodložené tvrdenie. O účelovosti hodnotenia dôkazov zo strany súdu sa žalobca taktiež bližšie nevyjadruje, svoje tvrdenia v odvolaní, rovnako ako v celom konaní stavia len na nepravdivom tvrdení jedného svedka p. Š.. Žalobca nijakým spôsobom ani len nenaznačil, prečo by mal súd účelovo hodnotiť dôkazy v jeho neprospech. Súd bol v tejto veci povinný riadne a zákonne konať a nakoniec rozhodnúť, pričom je len logické, že jedna strana sporu s rozhodnutím spokojná nebude. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže bez ďalšieho zakladať arbitrárnosť a účelovosť tohto rozhodnutia.
9. Žalobca v replike zopakoval argumentáciu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke prijatia takej organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej by sa žalobca stal nadbytočným.
Žalovaný produkoval množstvo dôkazov, ktoré nemožno hodnotiť inak, ako účelové (napr. čestné prehlásenia, svedecké výpovede). Účelom týchto dôkazov malo byť dokreslenie, na prvý pohľad nezrozumiteľne a neurčito naformulovaného uznesenia predstavenstva žalovaného o organizačnej zmene tak, aby toto uznesenie malo napriek množstvu dôvodných pochybností vyplývajúcich zo súvisiacich listín, žalovaným želaný význam. Súd prvej inštancie tieto dôkazy podľa žalobcu nevyhodnotil zákonným spôsobom, keďže neprihliadal na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo (najmä z listinných dôkazov ako aj z výpovede svedkyne T. Š.). Podľa názoru žalobcu, žalovaný v konaní nepreukázal, že prijal organizačnú zmenu, s ktorou je možné spojiť jeho nadbytočnosť. Výpoveď z pracovného pomeru preto musí byť vyhodnotená ako neplatná.
10. Žalovaný v duplike uviedol, že v prejednávanej veci preukazoval a ozrejmoval reálne a relevantné skutočnosti, ktoré viedli k rozviazaniu a skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Žalobca opieral svoje tvrdenia predovšetkým o skutočností uvádzané svedkyňou Š., pričom žalovaný od počiatku tvrdil a tvrdí, že svedkyňa Š. uvádza nepravdy, je osobne zaujatá voči žalobcovi ako aj vedeniu žalovaného, najmä voči D.. C.. Za účelom preukázania skutočností súvisiacich so skončením pracovného pomeru žalobcu u žalovaného boli vypočutí mnohí svedkovia, vrátene členov predstavenstva žalovaného, ktorého členom bola aj svedkyňa Š., pričom jej výpoveď sa ukázala ojedinelá a rozporná so všetkými ostatnými výpoveďami. K čestným vyhláseniam uviedol, že tieto boli realizované pred výpoveďami jednotlivých svedkov pred súdom za účelom zabezpečenia hospodárnosti súdneho konania. Vtedy sa ešte nevedelo, či ich súd aj ako svedkov priamo vypočuje. Výsluchy všetkých svedkov prebehli riadne a všetci svedkovia boli náležíte poučení o vážnosti a následkoch svojej výpovede. Žalovaný považuje výpoveď svedkyne Š. za nepravdivú, účelovú a tendenčnú. Len žalovaný je oprávnený určiť formu, poradie práce a bodov programu svojho predstavenstva.
11. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal na odvolacom pojednávaní, na ktorom v zmysle § 385 odsek 1 a § 384 odsek 3 CSP doplnil dokazovanie obsahom listiny - potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu vystavenej dňa 9.12.2013 (č.l. spisu - 500) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Predmetom konania v posudzovanej veci je neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, ktorú žalobca prevzal dňa 10.12.2013 z dôvodu nadbytočnosti podľa § 52 odsek 3 písmeno b) Zákonníka práce, odôvodnenú žalovaným tým, že žalobca sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným v dôsledku rozhodnutia predstavenstva žalovaného o zmene organizačnej štruktúry zo dňa 24.10.2013, ktorou bola zrušená pracovná pozícia žalobcu - údržbár, kurič, vodič, zásobovač.
13. Sporné otázky platnosti výpovede z pracovného pomeru žalobcu, ktorú dal žalovaný žalobcovi listom z 25.10.2013, ktorý mu bol doručený dňa 10.12.2013 je potrebné riešiť podľa Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu výpovede. Z dôvodu podľa § 63 odsek 1 písmeno b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Predpokladom skončenia pracovného pomeru z tohto zákonného dôvodu je, že o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách zamestnávateľ (alebo príslušný orgán) prijal písomné rozhodnutie, podľa ktorého sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, teda, že sa zamestnanec stal nadbytočným práve v dôsledku takého rozhodnutia zamestnávateľa (jeho realizácie).
14. Zákonník práce výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ umožňuje zamestnávateľom, aby regulovali počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnávali len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá ich potrebám. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov.
15. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva. Súd v tejto súvislosti skúma, či sú splnené podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Súd prvej inštancie správne argumentoval, že v konaní o žalobe o určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/33/2008 z 1.5.2009), pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon (skončenie pracovného pomeru). Pokiaľ ale vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ skutočne rozhodol o organizačnej zmene, musí sa súd okolnosťou, či rozhodnutie bolo skutočne prijaté zaoberať. Zákonník práce určuje, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté písomne, ale nedodržanie písomnej formy nepostihuje neplatnosťou. Pre záver o tom, či bolo prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene nie je rozhodujúce to, ako zamestnávateľ svoje rozhodnutie označil. Podstatné je to, či rozhodnutie bolo prijaté a či sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo iné organizačné zmeny, pomocou ktorých mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, aké odpovedá jeho potrebám. Ak rozhodnutie zamestnávateľa bolo skutočne prijaté na dosiahnutie zmeny úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inej organizačnej zmeny, potom bol splnený hmotnoprávny predpoklad pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru.
16. V prejednávanej veci žalobca rozporuje, že na základe rozhodnutia Predstavenstva žalovaného č. 314/10/2013 zo dňa 24.10.2013 nemožno vyvodiť záver, že u žalovaného došlo k zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo došlo k iným organizačným zmenám, pretože z textu rozhodnutia č. 314/10/2013 - „. T. Q. X. Z. H. Š. C. Q. Ú. H. XX.XX.XXXX“ nie je zrejmé o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo a aký bol jej účel a tvrdí, že listina - návrh na zmenu organizačnej štruktúry žalovaného, bola vyhotovená dodatočne. Toto tvrdenie opiera o výpoveď svedkyne T. Š..
17. Zo záverov vyslovených v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2CoPr/9/2017-219 zo dňa 28.2.2018 je zrejmé, že súd prvej inštancie mal zistiť, aká organizačná zmena mala byť uznesením č. 314/10/13 prijatá na 21. zasadnutí predstavenstva žalovaného, keďže sú pochybnosti o prerokovaní organizačnej zmeny v takej podobe, akú tvrdí žalovaný, čím bola nevyhnutnosť prijatia organizačnej zmeny členom predstavenstva odôvodňovaná, v čom konkrétne má navrhnutá organizačná zmena spočívať.
18. Listina - návrh na zmenu organizačnej štruktúry žalovaného, ktorý mal byť prerokovaný na 21. zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 24.10.2013 obsahuje zdôvodnenie návrhu a udáva, „. vzhľadom na M. R. O. T. Š. G. X. Z. X. H. I., T. K. I.M. Q. I. Q. C. I. M. X.. J. Q. X X. F.: „.M. X., J. Č.“. T. „. B. B., Ú., A., V., I..“. Súd prvej inštancie sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k prerokovaniu návrhu zmeny organizačnej štruktúry žalovaného po doplnení dokazovania riadne vysporiadal, keď poukázal na to, že pozvánka na zasadnutie predstavenstva žalovaného dňa 24.10.2013 neobsahovala v rámci oznámenia programu bod týkajúci sa zmeny organizačnej štruktúry, nakoľko je datovaná dňom 18.10.2013. Návrh zmeny organizačnej štruktúry bol vyhotovený P.. P. Š., pričom bol vyhotovený neskôr (výpoveď svedkyne č.l. spisu 175). Predmetný návrh bol predložený na zasadnutie predstavenstva dňa 24.10.2013 predsedníčkou predstavenstva a následne prerokovaný čo dokumentujú výpovede nielen svedkov (členov predstavenstva) D.. F. P., D.. F. O., D.. F. A., D.. Ľ. Q., ale aj svedka D.. P. A., vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie obsah jeho výpovede zaznamenanej v zápisnici z pojednávania zo dňa 16.3.2016 konfrontoval so zvukovým záznamom, podľa ktorého svedok doslovne predniesol „my sme sa stretli týždeň predtým (poznámka odvolacieho súdu - s predsedníčkou predstavenstva), aby sme toto prerokovali a potom s tým prišla na predsedníctvo priamo“ a svedka D.. B. Č.. Nakoniec uvedené vyplýva aj z výpovede svedkyne p. T. Š., ktorá potvrdila, že predsedníčka predstavenstva v rámci informovania o správe a činnosti návrh organizačnej štruktúry dokumentovaný grafickým nákresom tzv. pavúkom predložila. Pokiaľ na rokovaní bolo jeho účastníkom predložené grafické znázornenie zmeny organizačnej štruktúry, javí sa nelogickým, aby pri prednesení tohto návrhu a predložení grafického znázornenia organizačnej zmeny neboli prednesené a vysvetlené dôvody tohto úkonu, a to aj s poukázaním na závery z 19. a 20. zasadnutia predstavenstva v roku 2013, na ktorých sa preberala
otázka využiteľnosti nehnuteľnosti, s ktorou sa spájal výkon pracovnej funkcie žalobcu. Samotné formálne nedostatky spojené s rokovaním o predmetnom návrhu nemôžu spôsobiť neplatnosť prijatého rozhodnutia, a to za situácie kedy ani p. T. Š. na 22. zasadnutí predstavenstva dňa 4.12.2013 zápis z 21. zasadnutia predstavenstva na výzvu predsedníčky predstavenstva nepripomienkovala. Jediné osoby (členovia predstavenstva), ktoré mohli potvrdiť skutočnosť prerokovania návrhu organizačnej zmeny v štruktúre žalovaného na zasadnutí predstavenstva dňa 24.10.2013, do kompetencie ktorého patrí rozhodovanie o tejto otázke, boli v konaní vypočutí a prerokovanie návrhu organizačnej zmeny potvrdili. Všetci títo svedkovia boli pred výsluchom riadne poučení a z obsahu súdneho spisu nevyplýva nič, čo by ich výpoveď znevierohodnotilo, alebo vyvrátilo, pričom spochybňovanie svedeckej výpovede nemôže spočívať len v samotnej skutočnosti, že boli členmi predstavenstva. Súd prvej inštancie správne doplnil, že vierohodnosť výpovede svedkov (členov predstavenstva a P.. P. Š.) nie je spôsobilé spochybniť nepredloženie zvukového záznamu z predmetného zasadnutia. Tvrdenie svedkyne T. Š. o tom, že z každého zasadnutia sa vyhotovoval zvukový záznam nekorešponduje s článkom 20 bod 6 stanov žalovaného, podľa ktorého sa zvukový záznam vyhotovuje len na žiadosť člena orgánu prítomného na zasadnutí. Členovia predstavenstva, okrem p. T. Š. svedecky potvrdili, že zvukový záznam zo zasadnutia predstavenstva vyhotovený nebol. Podľa zápisu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 24.10.2013 o vyhotovenie záznamu nikto z prítomných nepožiadal, teda ani p. T. Š., ktorá túto skutočnosť mala právo namietať pri schvaľovaní tohto zápisu na nasledujúcom zasadnutí dňa 4.12.2013. Z uvedených dôvodov tvrdenie žalobcu o dodatočnom vypracovaní návrhu uznesenia schvaľovaného predstavenstvom žalovaného pod číslom 314/10/13 a tvrdenie, že z uznesenia predstavenstva č. 314/10/13 nie je zrejmé o akú organizačnú zmenu v štruktúre žalovaného išlo a aký bol jej účel, nie sú opodstatnené. Obsah samotného prijatého uznesenia pod číslom 314/2013 je potrebné vykladať v kontexte okolností skutkového deja, ktoré popri návrhu na zmenu organizačnej štruktúry dopĺňajú aj závery z 19. a 20. zasadnutia predstavenstva v roku 2013, na ktorých sa preberala otázka využiteľnosti nehnuteľnosti, s ktorou sa spájal výkon práce žalobcu. Skutkové vymedzenie organizačnej zmeny žalovaného účinnej od 25.10.2013 objasňujú listinné doklady, ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia (návrh zmeny organizačnej štruktúry a jej grafická schéma) a je z nich jasne zrejmý zámer konajúceho a dôsledky tohto rozhodnutia. Žalobca bol s týmto rozhodnutím žalovaného dňa 10.12.2013 oboznámený, čo aj on sám písomne potvrdil. Z uvedeného potom vyplýva, že doplnením dokazovania a vyhodnotením jeho výsledkov v celkových súvislostiach boli v súdenej veci odstránené pochybnosti o prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaným za účelom úspory finančných prostriedkov.
19. Výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobcovi z dôvodu nadbytočnosti by mohla byť neplatná len v prípade, ak rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté k dosiahnutiu zmeny jeho úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inej organizačnej zmeny, pomocou ktorej mal byť regulovaný počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby žalovaný aj naďalej zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám, a podľa svojho obsahu alebo účelu smerovalo k inému cieľu. O príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca ide vtedy, ak realizácia rozhodnutia o organizačnej zmene bolo bezprostrednou príčinou nadbytočnosti zamestnanca. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že zrušenie pracovného miesta žalobcu
- údržbár, kurič, vodič, zásobovač, bolo racionalizačným opatrením, ktorého prínosom bolo zníženie mzdových nákladov, respektíve prevádzkových nákladov v porovnaní s nákladmi vynaloženými na plnenie týchto úloh prostredníctvom zmluvného (externého) dodávateľa rádovo vo výške cca 5.500,- eur ročne, z čoho je zrejmé, že dôvod skončenia pracovného pomeru sledoval ciele uvedené v napadnutej výpovedi. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je charakteristické, že zamestnávateľ môže (objektívne) aj naďalej prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, keďže v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene, o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách zamestnávateľ nestráca možnosť prideľovať prácu zamestnancovi, ktorú pre neho dovtedy vykonával, avšak jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, pretože sa stal nadbytočným v dôsledku rozhodnutia o zmene úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách zamestnávateľa. Žalobca neopodstatnene namieta nedostatok príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobcu a rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene, keď pracovná pozícia žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny bola síce zrušená s účinnosťou od 25.10.2013, ale žalovaný prideľoval žalobcovi práce údržbárskeho charakteru aj po tomto termíne. Je pravdou, že pracovný pomer žalobcu skončil výpoveďou až po dni, v ktorom organizačná
zmena skutočne nastala, ale príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o organizačnej zmene a medzi nadbytočnosťou v danom prípade prítomná bola. V konaní nebolo sporným, že žalovaný sa rozhodol práce, ktoré bol povinný podľa pracovnej zmluvy robiť žalobca zabezpečovať si subdodávateľsky a k času začatia plynutia výpovednej doby žalobcu uzavrel žalovaný aj zmluvný vzťah na ich realizáciu s treťou osobou. Sporným nebolo ani to, že pokiaľ žalobca pridelil žalovanému počas plynutia výpovednej doby určitý rozsah prác podľa jeho pracovnej zmluvy, stalo sa tak na jeho žiadosť. Takýto skutkový stav potom nasvedčuje tomu, že rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaného sledovalo účel efektívnosti práce, nepopiera nadbytočnosť žalobcu pre žalovaného, a teda v danej veci nešlo o rozhodnutie žalovaného, ktorým by nesledoval účel predpokladaný ustanovením § 63 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce. Príčinná súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobcu na ktorého dopadli dôsledky rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene je preto v predmetnej veci daná.
20. Pokiaľ by dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu mala byť argumentácia žalobcu o tom, že výpoveď z pracovného pomeru mu bola daná v ochrannej dobe, táto by nemohla byť úspešná. Z obsahu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (č.l. spisu - 500) vyplýva, že žalobca bol neschopný práce od 23.10.2013. Schopným práce sa stal od 10.12.2013 a tento deň je aj dňom nástupu žalobcu do zamestnania. To znamená, že v čase doručenia výpovede dňa 10.12.2013 žalobcovi zo strany žalovaného, žalobca už v ochrannej dobe nebol.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektoval právny názor vyslovený v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu, v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Skutkové závery súdu prvej inštancie zodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a žalobca nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie tieto vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Zhodnotenie vykonaných dôkazov našlo primeraný odraz aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na základe odvolania žalobcu nebolo možné dospieť k odlišnému právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 odsek 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).