Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/21/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 27. 06. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100995430/2019 zo dňa 29. 04. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Podaním zo dňa 13. 04. 2017 oznámil správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo) žalobcovi výkon daňovej kontroly, a to dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj až december 2016 s tým, že daňová kontrola začne dňa 16. 05. 2017.

2. Dňa 23. 03. 2017 vykonal správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo) miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, za účasti jej splnomocneného zástupcu – A. B. C., ktorá zapožičala doklady, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní.

3. Dňa 14. 06. 2017 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu A. B. C., ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie máj – december 2016. Tento uviedol, že prepravu od ich dodávateľov vykonala prepravná spoločnosť UPS, trasu nepoznal, ale konateľ spoločnosti žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa. Bolo to tiež v Budapešti, presná adresa dodania je uvedená na vydaných faktúrach. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Na ďalšiu otázku upresnil, že tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na vydaných faktúrach.

4. Súčasťou predložených dokladov zo strany žalobcu, bolo aj vyhlásenie v znení: „Nižšie podpísaný D. E., ako konateľ spoločnosti Phone trader s.r.o. (so sídlom: Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, SK, IČ DPH: F.) vyhlasujem, že zo strany spoločnosti Unitotal Kft (so sídlom: 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44, DIČ: 14606922-2-42) som udržiaval kontakt s pánom F. G. a H. B.. Z ich strany mi boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formulára. Tovar bol dodaný na adresu: I. XX, Kén u.. alebo I. XX, J. K. XX-XX. Tovar prevzal: F. G. alebo H. B..“ Vyhlásenie bolo datované dňa 19. 06. 2017, písané v maďarskom jazyku a preložené prekladateľkou - H. L. M..

5. Rozhodnutím zo dňa 07. 08. 2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 08.08.2017 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a za účelom získania informácií týkajúcich sa spoločnosti N. E., O. N. XX, XXXX I., B. správca dane zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií (zistenia sú uvedené v bode II. tohto odôvodnenia). Správca dane podaním zo dňa 12. 03. 2018 oznámil žalobcovi, že dňa 06. 03. 2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

6. Dňa 25. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s A. B. C. za žalobcu, ktorej predmetom bolo vyjadrenie sa k skutočnostiam zisteným pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj – december 2016, k čomu žalobca zaslal vyjadrenie zo dňa 02. 05. 2018.

7. Správca dane spísal dňa 28. 05. 2018 protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj – december 2016 u žalobcu č. 101050007/2018. V mesiaci december 2016 je v protokole konštatované, že v danom prípade neboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože žalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, nepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle zákona DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu doručil správca dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 30. 05. 2018 a týmto dňom bola daňová kontrola skončená.

8. Žalobca podal k protokolu vyjadrenie v podaní zo dňa 20. 06. 2018. Následne dňa 12. 07. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom žalobcu A. B. C., ktorého hlavným predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 101050007/2018 zo dňa 28. 05. 2018.

9. Rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2018 č. 101438772/2018 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 346.048,18 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 4,17 eur a vyrubil daň v sume 346.044,01 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný. Rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2018 žalovaný prerušil daňové konanie vo veci odvolania proti rozhodnutiu správcu dane č. 101438772/2018 zo dňa 25. 07. 2018, nakoľko žalovaný uložil správcovi dane povinnosť doplniť

konanie, v dôsledku čoho správca dane zaslal maďarskej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

11. Dňa 20. 03. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s A. B. C. za žalobcu, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie august – december 2016 v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu Daňového úradu Nitra č. 101438060/2018, č. 101438363/2018, č. 101438505/2018, č. 101438665/208 a č. 101438772/2018 zo dna 25. 07. 2018, k čomu žalobca zaslal vyjadrenie zo dňa 22. 03. 2019.

12. Súčasťou administratívneho spisu sú aj účtovné doklady žalobcu, výpisy z účtu žalobcu, faktúry vystavené žalobcom pre spoločnosť UNITOTAL Kft (pozn. správneho súdu, písané v maďarskom jazyku, okrem poslednej vety: „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“), došlé faktúry mesiac 12/2016, pričom súčasťou niektorých bolo aj potvrdenie o doprave, s názvom žalobcu, avšak jeho adresou v Maďarsku.

Okrem toho súčasťou administratívneho spisu boli aj potvrdenia o prevzatí tovaru, ktoré boli podpísané osobou - F. G., pripojený nečitateľný podpis.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 29. 04. 2019 uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok zistil nasledovný skutkový stav. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal obchodnou činnosťou – nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že žalobca má zaevidované prijaté faktúry za nákup mobilných telefónov v rámci trojstranného obchodu v celkovej sume 1.665.854,39 eura, a to od dodávateľa Yukatel GmbH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach, IČ DPH P., Nemecko, dodávateľa TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller Str. 17, D 73271 Holzmoden, IČ DPH DEI96993648, Nemecko, od dodávateľa 2P Agency Czech s.r.o., U Zvonarky 291/3, Vinohrady, 12 00 Praha 2, IČ DPH CZ2706670, Česká republika a od dodávateľa Eurostar Global Electronics Ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, IČ DPH EN922568807, Veľká Británia. Žalobca namieta dodanenie plnení podľa týchto faktúr en bloc a jeho rozsah nespochybňuje, preto žalovaný odkázal na identifikáciu faktúr číslami, predmetom plnenia a sumami bez DPH, ktorá je obsahom napadnutého rozhodnutia. Faktúru č. 16110838 od dodávateľa 2P Agency Czech s.r.o. žalobca zaevidoval v zozname DPH dokladov ako nadobudnutie tovaru v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda nie ako trojstranný obchod.

14. Predmetný tovar predal žalobca - ako prvý odberateľ ďalej do Maďarska, pre spoločnosť UNITOTAL Kft, IČ DPH Q., Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest (ďalej len „UNITOTAL Kft“) v celkovej sume 1.682.512,81 eura. Od januára 2016 do júla 2016 deklaroval žalobca predaj tovaru v rámci trojstranného obchodu len pre odberateľa DualTrans Kft a od augusta 2016 do augusta 2017 bola odberateľom len spoločnosť UNITOTAL Kft. Dodávateľmi v roku 2016 aj v roku 2017 boli tie isté spoločnosti Yukatel GmbH, IČ DPH P., Nemecko, Eurostar Global Electronics Ltd, IČ DPH EN922568807, Veľká Británia, 2P Commercial Agency s.r.o., IČ DPH L., Česká republika, 2P Agency Czech s.r.o., IČ DPH CZ2706670, Česká republika, TelePart, Discount Distribution GmbH, IČ DPH P., Nemecko. Počas výkonu daňovej kontroly žalobca zmenil spoločníka aj konateľa. Na prijatých faktúrach, dodacích listoch od prvých dodávateľov, sú uvedené nasledovné adresy dodania: Phone trader (S326 trade), Lőrinczi út 61, Vecsés, Phone trader s.r.o., Váci út 20, Budapest a Phone trader s.r.o., Radnóti Miklós 2, Budapest. Ani v jednom prípade nebolo uvedené meno spoločnosti UNITOTAL Kft a ani adresa Rottenbiller utca 44,1078 Budapest.

15. V rámci preverenia dôvodov registrácie k DPH žalobcu sa dňa 04. 05. 2016 k správcovi dane dostavil konateľ žalobcu D. E. a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103063959/2016 sa vyjadril, že tovar nadobudnutý od nemeckého dodávateľa bol prepravený do Budapešti, kde on osobne ako konateľ žalobcu tovar prevzal od prepravnej spoločnosti UPS. Zo spoločnosti UPS ho pred doručením tovaru telefonicky kontaktovali a dohodli sa, kde tovar prevezme, pričom to nebola vždy rovnaká adresa.

16. Správca dane zaslal žalobcovi Predvolanie č. 101167219/2017 zo dňa 01. 06. 2017 na ústne pojednávanie za účelom vyjadrenia sa k zdaniteľným obchodom za kontrolované zdaňovacie obdobie. Dňa 14. 06. 2017 sa splnomocnený zástupca spoločnosti A. B. C. dostavil k správcovi dane a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101325907/2017 sa vyjadril, že tovar od dodávateľov prepravila spoločnosť UPS, trasu prepravy nepoznajú, konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto učenia svojho odberateľa. Ďalej sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečil prvý dodávateľ a tovar doručil v Maďarsku odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na vydaných faktúrach, pričom nevedel uviesť mená osôb, s ktorými bol konateľ v kontakte z odberateľských spoločností a nevedel, kto a akým spôsobom tovar objednal.

17. Za účelom preverenia skutočného nadobudnutia tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft od žalobcu správca dane využil inštitút medzinárodnej výmeny informácií a v tomto smere sa žiadosťou o MVI obrátil na maďarskú daňovú správu o poskytnutie informácií. Dňa 06. 03. 2018 obdržal správca dane odpoveď na žiadosť o MVI, v ktorej maďarská daňová správa oznámila, že u spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala daňovú kontrolu pred obdržaním žiadosti, v rámci ktorej zistila, že spoločnosť UNITOTAL Kft nevykonávala žiadnu reálnu obchodnú činnosť, pričom konateľ spoločnosti - F. G. sa vyjadril, že on na funkciu konateľa poskytol len svoje meno, ale nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, spoločnosť neriadil a nemá žiadne vedomosti v manažérskej ani v daňovej oblasti. Nemá žiadne informácie o odberateľoch a dodávateľoch tejto spoločnosti a nikdy s nimi ani nehovoril, nespravoval bankové účty spoločnosti, nemá žiadne informácie o obchodovaní s mobilnými telefónmi. Podľa pána G. v mene spoločnosti UNITOTAL Kft mali konať pán J. B. a pán H. B.. Podľa obchodného registra a podľa podaných daňových priznaní spoločnosti ani pán B. ani pán B. neboli ani zamestnancami ani konateľmi spoločnosti. Pán B. zomrel dňa XX. XX. XXXX, takže sa s ním správca dane už nemohol skontaktovať. Pán G. nepreukázal žiadny dokument, ktorý by dokazoval splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti pre pána B.. H. B. je občan Ukrajiny, ktorý nemá adresu pobytu na území Maďarska a nebol dostupný na žiadnom z telefónnych čísiel, ktoré boli poskytnuté finančnej správe. Pán G. predložil správcovi dane splnomocnenie pre H. B. zo dňa 25. 11. 2016, ale vyjadril sa, že nemá informácie o dostupnosti pána B. a že splnomocnenie mu dal údajne na kompenzáciu nejakej škody, pričom ale nepoznal detaily o tejto škode. V rámci daňovej kontroly sa pán D. E., konateľ žalobcu vyjadril, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal obchodné vzťahy od 01. 07. 2016 a tento vzťah ešte trval aj v deň jeho vyjadrenia (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal H. B. za účelom nákupu, ale podľa splnomocnenia, ktoré bolo predložené počas kontroly, pán B. v tom čase nebol splnomocnenou osobou spoločnosti. Ďalej sa pán D. E. vyjadril, že bol v kontakte aj so F. G., ale pán G. to poprel. Pán D. E. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený do prevádzkových priestorov spoločnosti Vámunió Kft, lenže podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Vámunió Kft, táto spoločnosť nespolupracovala so spoločnosťou UNITOTAL Kft. Ďalej sa menovaný vyjadril, že tovar prepravený pre UNITOTAL Kft prevzal pán F. G. a pán H. B., ale predstaviteľ spoločnosti Vámunió Kft k tomu uviedol, že do skladových priestorov spoločnosti Vámunió Kft majú povolený vstup len zamestnanci tejto spoločnosti, čiže ani pán F. G. a ani pán H. B. tam nemohli prevziať tovar. Podľa vyjadrenia pána E. platby za tovar boli uhradené bankovým prevodom, avšak na bankových výpisoch spoločnosti UNITOTAL Kft nie sú žiadne platby pre žalobcu. Ani napriek výzve správcu dane pán E. neuviedol číslo predmetného bankového účtu. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach v mesiacoch február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, a podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli elektronicky podané pod prístupovým kódom pána F. G., avšak menovaný uviedol, že nevie, kto podával daňové priznania a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Maďarská daňová správa neuznala spoločnosti UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu, čiže nebolo preukázané, že deklarovaný tovar bol dodaný práve tomu odberateľovi, ktorý bol uvedený na vydaných faktúrach žalobcu.

18. Kontrolou predložených dokladov - prijatých faktúr, dodacích listoch a prepravných dokladoch od UPS, bolo zistené, že je na nich uvedená adresa doručenia Phone trader s.r.o., Lőrinczi út 61, Vecsés, Phone trader s.r.o., Váci út 20, Budapest a Phone trader s.r.o., Radnóti Miklós 2, Budapest. Na žiadnom doklade neboli uvedené adresy E. N. X, I. XX D. J. K. XX-XX, I. XX, ktoré pán D. E. uviedol vo svojom vyhlásení a ani jedna z týchto adries nie je adresou sídla spoločnosti UNITOTAL Kft. U maďarského správcu dane sa síce pán D. E. vyjadril, že tovar určený pre UNITOTAL Kft bol prepravený do prevádzkových priestorov spoločnosti Vámunió Kft, ale konateľ spoločnosti Vámunió Kft toto poprel.

19. Splnomocnený zástupca žalobcu sa dňa 14. 06. 2017 do Zápisnice č. 101325907/2017 vyjadril, že konateľ žalobcu pán D. E. prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval. Čiže reálna adresa prevzatia tovaru neexistuje, tovar prevzal pán E. niekde po ceste v Budapešti - pritom dodanie bolo podľa dodacích listov dokonca skoro každý deň. Adresy doručenia - R. K. XX, S., S. K. XX, I., a O. B. X, I., žalobca ani raz nespomenul.

20. Dňa 25. 04. 2018 sa na Výzvu č. 100746679/2018 dostavil k správcovi dane A. B. C., splnomocnený zástupca spoločnosti a predložil potvrdenia o prevzatí tovaru v počte 258 kusov s úradne overeným prekladom od M. C. a F. G.. O tejto skutočnosti bola spísaná Zápisnica č. 100818921/2018 zo dňa 25. 04. 2018, ku ktorej dňa 02. 05. 2018 žalobca zaslal elektronicky vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s informáciami uvedenými v zápisnici, že by pán G. F., konateľ UNITOTAL Kft, nič nevedel ohľadne obchodnej činnosti spoločnosti. V prílohe žalobca predložil vyhlásenie F. G. zo dňa 31. 07. 2017 s overeným podpisom a s úradným prekladom do štátneho jazyka, v ktorom sa uvádza, že F. G. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft vyhlasuje, že od žalobcu v roku 2016 nadobudol tovar v hodnote 6.017.718,10 eura a na pripojenom zozname faktúr sú uvedené jednotlivé dodávky, že tovar v každom prípade on osobne prevzal v Budapešti od konateľa žalobcu pána D. E. a prepravu zabezpečil žalobca. Jednotlivé potvrdenia o prevzatí tovaru boli predložené správcovi dane dňa 25. 04. 2018 pri ústnom pojednávaní (Zápisnica č. 100818921/2018). Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že aj z tohto je možné vidieť zrejmý rozpor s informáciami poskytnutými maďarskou daňovou správou, pretože podľa nich údajne pán G. poprel, že by vedel o obchodnej činnosti UNITOTAL Kft. Ďalej je vo vyjadrení uvedené, že spoločnosť UNITOTAL Kft platila za nadobudnutý tovar zo svojho účtu vedeného v slovenskej banke a možnože o tomto účte maďarská daňová správa nemala informácie. V zmysle vyjadrenia pána G. by sa podľa správcu dane dalo logicky očakávať, že za jednotlivé dodávky tovaru - na základe prijatých faktúr od žalobcu predloží zoznam prijatých faktúr maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft, a tento zoznam by bol výstupným dokumentom z účtovného programu tejto maďarskej spoločnosti. Lenže pán G. pripojil k vyhláseniu zoznam vydaných faktúr žalobcu, je to výstup z účtovného programu Mufis, v ktorom sa vedie účtovníctvo žalobcu. Z toho sa dá podľa správcu dane vyvodiť, že spoločnosť UNITOTAL Kft nemala tieto faktúry zaevidované v účtovníctve, a preto neboli zohľadnené ani v daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobia.

21. Následne žalovaný v rozhodnutí poukázal na vyhotovený protokol zo dňa 28. 05. 2018 a na ústne pojednávanie zo dňa 12. 07. 2018, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu č. 101050007/2018, pričom správca dane posúdil pripomienky žalobcu ako neopodstatnené.

22. Na základe takto zistených skutočností správca dane vydal napadnuté rozhodnutie, v odôvodnení ktorého popísal vykonané úkony a dôkazy, tieto podľa žalovaného hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, uviedol právne predpisy a judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, preto žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatoval nedôvodnosť odvolacích námietok a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.

23. V rámci odvolacieho konania, vzhľadom na odvolacie dôvody, žalovaný uložil správcovi dane listom č. 10255717921/2018 zo dňa 07. 12. 2018, aby prostredníctvom inštitútu MVI preveril, či druhý odberateľ UNITOTAL Kft skutočne podal dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, v ktorých v pozícii druhého odberateľa deklaroval nákup tovarov od žalobcu a aby v danej súvislosti preveril, či bola predmetná transakcia vykázaná, a taktiež či ju maďarská daňová správa považuje za trojstranný obchod. Ďalej žalovaný uložil správcovi dane zistiť, na základe akého oprávnenia žalobca nakladal s predmetným tovarom, určeným pre druhého odberateľa. Z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI vyplynulo, že po zaslaní odpovede na predchádzajúcu žiadosť správcu dane o MVI spoločnosť UNITOTAL Kft podala dodatočné daňové priznania a súhrnné výkazy za zdaňovacie obdobia august 2016 - júl 2017, a deklarovala IC nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod. Maďarská daňová správa ďalej uviedla, že pán F. G. je riaditeľom spoločnosti len „na papieri“ a nemá žiadne informácie o obchodných transakciách vykonaných v mene spoločnosti UNITOTAL Kft, nemá žiadne účtovníctvo spoločnosti. Pán G. F. nemá žiadne obchodné alebo daňové vedomosti, nehovorí cudzími jazykmi, je pracovníkom bez zručností a presvedčili ho, aby bol formálne riaditeľom UNITOTAL Kft Nevie, kto vyplnil daňové priznania z jeho daňového portálu, on tento portál používať nevie. Konateľ žalobcu, pán D. E., sa u maďarského správcu dane vyjadril, že tovar prepravil žalobca vlastnými vozidlami.

Na mieste vyloženia Vámunió Kft poskytuje skladovacie priestory, pričom táto spoločnosť nie je v žiadnom obchodnom vzťahu s UNITOTAL Kft, preto UNITOTAL Kft nemohla prijať tovar na žiadnom mieste. Sídlo N. E. bolo poskytnuté zasielateľskou spoločnosťou (poskytovateľ sídiel), spoločnosť nemá žiadne registrované priestory. Konateľ UNITOTAL Kft sa vyjadril, že nepozná žiadnych dodávateľov ani odberateľov spoločnosti UNITOTAL Kft, žalobcu nepozná, v dôsledku čoho nemohol splnomocniť pána D. E.. Maďarská daňová správa potvrdila, že spoločnosť UNITOTAL Kft nevykonávala žiadnu aktivitu a nevykonala žiadne IC nadobudnutia (ani v rámci trojstranného obchodu ani v rámci priameho obchodu) od žalobcu. S uvedenými zisteniami bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 20.03.2019. Správca dane o tomto úkone spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100695091/2019 zo dňa 20. 03. 2019, z obsahu ktorej vyplýva, že splnomocnený zástupca zobral zistenia na vedomie. V podaní zo dňa 22. 03. 2019 žalobca rozšíril svoje predchádzajúce vyjadrenie o konštatovanie, že z informácií poskytnutých maďarskou daňovou správou vyplýva, že spoločnosť UNITOTAL Kft dodatočne priznala nadobudnutie tovaru dodaného žalobcom, čo potvrdzuje, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v Maďarsku. Správcovi dane vytkol, že naďalej nevypočul pána F., pričom strohé informácie poskytnuté maďarskou daňovou správou nemožno považovať za dôkazy, lebo nie je zdokumentovaný ich pôvod a naďalej chýbajú zápisnice o výsluchu a o prípadných miestnych zisťovaniach. Rovnako tvrdenie, že pán F. G. bol konateľom len na papieri, nie je dostatočne preskúmané. Nie je jasné, komu dal prístupové údaje k daňovému portálu a k internet-bankingu a kto vykonával hotovostné operácie na bankovom účte firmy.

24. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na podstatu trojstranného obchodu a podmienku splnenia podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. Mal za to, že pri trojstrannom obchode je dôležité, že ak sa má zdaniteľný obchod medzi tromi osobami posudzovať ako trojstranný obchod, musia byť splnené všetky podmienky uvedené v § 45 zákona o DPH. V prípade, ak by neboli splnené podmienky trojstranného obchodu, nemôže byť použitý zjednodušený postup pri trojstrannom obchode.

25. V predmetnej veci sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. Správca dane podľa názoru žalovaného riadne zistil skutkový stav vo veci, pričom dokazovanie na základe odvolacích námietok a pokynu žalovaného doplnil. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalovaný konštatoval, že správca dane náležite vyargumentoval použitie právnych predpisov, ktoré na riadne zistený skutkový stav aplikoval, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane napadnutým rozhodnutím.

26. Deklarovaným druhým odberateľom bola spoločnosť UNITOTAL Kft, pričom zo zistení maďarskej daňovej správy je zrejmé, že jej konateľ, F. G., nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom sú oprávnené. Nebolo podľa názoru žalovaného dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej daňovej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom ( o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy, pretože v súlade s daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Námietka žalobcu, že správca dane v tomto smere nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, nebola podľa názoru žalovaného opodstatnená. Rovnako je tomu aj v prípade návrhu žalobcu na opätovný výsluch F. G., pretože poznatky, ktoré získal správca dane prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií, sú pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu postačujúce.

27. K odvolacej námietke nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov (potvrdení o prevzatí tovaru a vyhlásení konateľa dodávateľskej spoločnosti UNITOTAL Kft, ktoré podľa žalobcu správca dane prehliadol alebo spochybnil) žalovaný konštatoval, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázala ich hodnovernosť a správca dane svoj záver o nedôveryhodnosti týchto dokumentov náležíte zdôvodnil. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy totiž F. G. poprel obchodovanie s daňovým subjektom, avšak

dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od daňového subjektu. Konateľ daňového subjektu, D. E., dňa 19. 06. 2017 vykonal vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt s p. F. G. a s H. B., že z ich strany mu boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru, že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že tovar prevzal buď F. G. alebo H. B.. V rozpore s tým sú potvrdenia podpísané F. G. a vyhlásenie menovaného, že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft a aj z dôvodu neprípustnosti čestného vyhlásenia ako dôkazu v daňovom konaní v zmysle judikatúry NS SR, na ktorú správca dane poukázal v napadnutom rozhodnutí.

28. K námietke nesprávnej interpretácie zákona o DPH správcom dane v súvislosti s trojstranným obchodom žalovaný uviedol, že ani prípadné faktické prevzatie predmetného tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft od žalobcu na území Maďarska neznamená, že sa tomu tak udialo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon o DPH spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným SR, tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho žalobca prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a štítkoch od UPS je uvedená dodacia adresa „Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko“, kde sa spoločnosť UNITOTAL Kft ako odberateľ neobjavila na žiadnom z menovaných dokumentov. Neobstojí pritom argument žalobcu, že jeho konateľ bol schopný okamžite reagovať na príchod zásielky a prevziať ju od UPS a že preberanie tovaru na inom mieste, ako je adresa uvedená na zásielke, je bežné aj v osobnom živote, kedy sa miesto prevzatia dohaduje operatívne s kuriérom pred príchodom zásielky. V posudzovanom prípade nejde o jednorazové obstaranie alebo občasné obstarávanie tovaru, ale ide o sústavnú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej boli podľa prepravných dokumentov a dodacích listov parametre obchodu nastavené tak, že príjemcom tovaru je žalobca a nie spoločnosť UNITOTAL Kft, pričom konateľ žalobcu nebol na prevzatie tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft preukázateľne splnomocnený. Z povahy veci vyplýva, že faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívajúca v preberaní tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektórii dodávateľ - druhý odberateľ, nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy.

29. K námietke, že spoločnosť UNITOTAL Kft dodatočne podala daňové priznania, v ktorých nadobudnutie predmetného tovaru priznala, žalovaný uviedol, že z odpovede maďarskej daňovej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že spoločnosť UNITOTAL Kft podala daňové priznanie až po tom, čo maďarská daňová správa zaslala odpoveď na predchádzajúcu žiadosť o MVI, pričom deklarovala IC nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. Maďarská daňová správa zároveň poukázala na osobu konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft F. G., ktorá nemala ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bola len formálnym konateľom a osobou bez potrebných znalostí a zručností, ktorá ani nevedela, kto vyplnil daňové priznania, keďže nevedela používať daňový portál, čím podľa názoru žalovaného maďarská daňová správa spochybnila autenticitu podaných priznaní.

30. K námietke žalobcu vzťahujúcej sa k rozhodnutiam o uložení predbežného opatrenia, žalovaný uviedol, že je neopodstatnená, pretože rozhodnutia o predbežnom opatrení netvoria predmet odvolacieho konania.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

31. Žalobca sa v žalobe zo dňa 27. 06. 2019 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, majúc pritom za to, že obe rozhodnutia boli odôvodnené v základe tým, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. S týmto záverom sa však nestotožnil.

32. Rovnako tak sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ako i Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo, na základe ktorej došlo k rozhodnutiu o vyrubení dane. Považoval za preukázané, že

žalobca v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré bolo predmetom kontroly, ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie, nadobudol tovar v celkovej hodnote 1.665.854,39 eur, pričom dodávateľmi uvedeného tovaru boli 4 subjekty a to Yukatel GmBH, (Nemecko), TelePart Discount Distribution GmbH (Nemecko), 2P Agency Czech s.r.o. (Česká republika), Eurostar Global Electronics ltd (Veľká Británia). Tento tovar bol uvedenými spoločnosťami žalobcovi vyfaktúrovaný a následne uhradený. Žalobca však tento tovar nepredával na území SR, ale tovar bol priamo dodávaný na územie Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft za sumu 1.682.512,81 eur. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru bola spoločnosť UPS. Samotné prebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom období. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft, potvrdzuje vyhlásenie F. G. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu.

33. Taktiež to, že bol tovar reálne skutočne dodaný spoločnosti UNITOTAL Kft, potvrdzujú aj bankové prevody v prospech žalobcu od spoločnosti UNITOTAL Kft. V neposlednom rade je tu skutočnosť, že spoločnosť UNITOTAL Kft podala v súvislosti s prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie ako i súhrnné výkazy spoločnosti UNITOTAL Kft, ktoré poskytol žalovanému a mali by byť súčasťou administratívneho spisu.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto zastal žalobca názor, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle v znení neskorších predpisov, spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane. Taktiež bol toho názoru, že boli splnené všetky zákonnom stanovené podmienky obsiahnuté v tomto ustanovení.

35. Bolo preukázané, že na obchode sa zúčastnili tri osoby, ktorými boli uvedené dodávateľské subjekty, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft. Ide všetko o subjekty, ktoré mali sídlo v čase realizovania obchodu v niektorom z členských štátov v EÚ.

36. Taktiež bolo preukázané, že tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je tento prípad ( ).

37. Okrem toho bolo preukázané, že osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch.

38. Taktiež bolo podľa žalobcu preukázané, že prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť UNITOTAL Kft. Z dokladov bolo zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň ( ).

39. Preukázané bolo aj to, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bol žalobca, do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko ( ).

40. Taktiež bolo preukázané, že druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITITAL Kft, použila IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila ( ).

41. Záverom zdôraznil, že za preukázané bolo potrebné považovať aj to, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň. Táto skutočnosť bola zistená aj žalovaným, ale podľa názoru žalobcu ju žalovaný zle interpretuje ( ).

42. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním prevzatý. Taktiež i daňové priznanie odberateľa a súhrnné výkazy.

43. Ďalej mal žalobca za to, že Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo v rámci vykonávania kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav. Žalovaný, ako i Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, spochybnil čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru štatutárnym zástupcom spoločnosti UNITOTAL Kft. Žalovaný poukazuje na to, že výpoveď p. F. G., ako konateľa pred maďarským správcom dane, je dôveryhodným a relevantným dôkazom toho, že spoločnosť UNITOTAL Kft reálne žiadny tovar od žalobcu nenadobudla. Podľa žalovaného sú doklady, ktoré predložil žalobca vykonštruované a nepravdivé. S týmto sa žalobca nestotožnil. Ako môžu byť nepravdivé daňové priznania a súhrnné výkazy spoločnosti, ktoré boli predložené maďarským daňovým orgánom. Ako môže byť nepravdivé prehlásenie štatutárneho zástupcu spoločnosti UNITOTAL Kft p. F. G., ktoré bolo ním vlastnoručne podpísané a to na notárskom úrade J. H. I. a úradne preložené prekladateľom Paedr. L. M.. Podľa názoru žalobcu nie je možné, aby všetky tieto doklady boli vykonštruované a údaje v nich nepravdivé. Do dnešného dňa žalobca nevidel zápisnicu, ktorú mal učiniť p. G. F. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft pred maďarskými daňovými orgánmi. Žalobca nevie, či bol vypočutý osobne a akým spôsobom bola zistená jeho totožnosť. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v rámci šetrenia boli porušené jeho práva a to tým, že nebol informovaný o výsluchu p. F. G., pričom zastával názor, že na takýto výsluch mal byť zástupca žalobcu predvolaný, aby mu v prípade potreby mohol klásť otázky a odstraňovať rozpory. Žalovaný si dôkazy vysvetľuje iba zo svojho pohľadu a podľa názoru žalobcu účelovo.

44. Ďalej poukázal na to, že žalovaný, ani Daňový úrad Nitra, pobočka Štúrovo, si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPS preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má podľa názoru žalobcu taktiež vplyv na posúdenie, či v danom prípade ide, alebo nejde o trojstranný obchod v zmysle § 45 Zákona o DPH.

45. Zastal názor, že žalobca v súvislosti s realizovaným obchodom medzi dodávateľmi a konečným odberateľom neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo, o vyrubení rozdielu dane, ktoré bolo potvrdené jeho nadriadeným orgánom, teda žalovaným, považoval za nezákonné.

IV. Vyjadrenie žalovaného

46. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15. 10. 2021 k podanej žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca má zaevidované prijaté faktúry za nákup mobilných telefónov v rámci trojstranného obchodu v celkovej sume 1.665.854,39 eura, a to od dodávateľa Yukatel GmbH, Merianstrasse 23, 630 69 Offenbach, IČ DPH P., Nemecko, od dodávateľa TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller Str. 17, D 73271 Holzmoden, IČ DPH P. XXXXXXXXX, Nemecko, od dodávateľa 2P Agency Czech s.r.o., U Zvonarky 291/3, Vinohrady, 12 00 Praha 2, IČ DPH CZ2706670, Česká republika a od dodávateľa Eurostar Global Electronics ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, IČ DPH EN922568807, Veľká Británia. Predmetný tovar žalobca podľa predložených dokladov predal ako prvý odberateľ ďalej do Maďarska, spoločnosti UNITOTAL Kft v celkovej sume 1.682.512,81 eura.

47. Správca dane po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky trojstranného obchodu v zmysle 4 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a preto na tomto podklade vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Ďalším dôvodom určenia rozdielu dane bolo konštatovanie nesplnenia podmienok oslobodenia od dane v zmysle zákona o DPH pri deklarovanom oslobodenom dodaní v sume 64.386,49 eura pre spoločnosť UNITOTAL Kft, keďže dodanie .tovaru tejto spoločnosti nebolo reálne uskutočnené. Tomuto nálezu zodpovedá určenie rozdielu dane v sume 12.877,30 eura. Žalobca osobitne v odvolaní (rovnako ani v podanej žalobe) nespochybnil tento dôvod určenia dane, keďže namieta len nesprávny výklad zákona o DPH pri hodnotení splnenia podmienok trojstranného obchodu. Žalovaný preto len pre úplnosť konštatoval, že vzhľadom na zistenia ohľadne spoločnosti UNITOTAL Kft zotrváva na správnosti prijatých záverov aj vo vzťahu k tomuto dôvodu určenia rozdielu dane.

48. V ďalšej časti vyjadrenia k žalobe bol žalovaný toho názoru, že sa v žalovanom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sa týkajú riešenej problematiky. Žalovaný tak dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci a právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalovaný preto považoval žalobné dôvody za neopodstatnené a na svoju obranu v plnej miere poukázal na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia žalovaného rozhodnutia a v súvislosti s podanou žalobou zdôraznil nasledovné skutočnosti.

49. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že ním bolo zistené, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov. Tovar bol prepravnou spoločnosťou prepravený na územie Maďarskej republiky, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. V tejto súvislosti nebola opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru, keďže dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi, potvrdil aj sám žalobca.

50. Žalovaný ďalej uviedol zistenia maďarskej daňovej správy ohľadom spoločnosti UNITOTAL Kft.

51. Pokiaľ žalobca argumentuje vyhlásením F. G., ktoré má preukazovať odovzdanie tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft, žalovaný v prvom rade uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. čestné vyhlásenie predložené žalobcom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Ako dôkaz je možné použiť také listinné dôkazy a výpovede svedkov, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého štátne orgány (teda aj daňové orgány a súdy) môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pravdivosť obsahu predloženého čestného prehlásenia pritom nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, ktorá vyhlásenie učinila, keďže úradné overenie podpisu nie je dôkazom pravdivosti obsahu vyhlásenia, ale len potvrdzuje samotný fakt, že podpis na danom dokumente je autentický. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala jeho hodnovernosť, rovnako ako aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej dodávke. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy totiž F. G. poprel obchodovanie so žalobcom, avšak dňa 31. 07. 2017 podpísal vyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, D. E., dňa 19. 06. 2017 vykonal vyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt s p. F. G. a s H. B., že z ich strany mu boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru, že tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út 34-36 a že tovar prevzal buď F. G. alebo H. B.. Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé podpísané potvrdenia o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať páni G. F. alebo H. B. a vyhlásenie pána F. G., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft. Za danej dôkaznej situácie nie je dodanie tovaru žalobcom spoločnosti UNITOTAL Kft ani preukázané úhradami bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu nepreukázalo.

52. Nebolo podľa názoru žalovaného dôvodné spochybňovať relevanciu zistení maďarskej daňovej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom ( o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010). Ide o použiteľné dôkazy, pretože v súlade s daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu, že maďarská daňová správa sa pri zisťovaní daňovo relevantných skutočností na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií riadila maďarskou legislatívou a nie daňovým poriadkom, účasť zástupcu žalobcu na úkone vypočutia svedka v rámci tohto procesu, ktoré právo garantuje kontrolovanému daňovému subjektu daňový poriadok, nemôže byť kritériom zákonnosti takýmto spôsobom získaného dôkazného prostriedku. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď

F. G. pred maďarským správcom dane, žalovaný poukázal na právo daňového subjektu nazerať do spisov daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností v zmysle § 23 daňového poriadku.

53. Následne sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu veci, pričom uviedol podstatu trojstranného obchodu, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods. 1 písm. a/), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, zjavne nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom (žalobcom) druhému odberateľovi (spoločnosti UNITOTAL Kft) v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. ).

54. Žalovaný bol toho názoru, že za danej skutkovej a právnej situácie správca dane správne žalobcovi vyrubil rozdiel dane, a preto žalovaný rozhodnutie správcu dane ako vecne správne a zákonné potvrdil.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

55. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 09. 11. 2021 v plnom rozsahu pridržal písomne podanej žaloby zo dňa 27. 06. 2019 a to tak čo sa týka skutkových tvrdení, ako aj právneho zdôvodnenia. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného k žalobe považoval za potrebné sa vyjadriť najmä k právnemu posúdeniu veci, kde sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného. Išlo najmä o právne posúdenie existencie alebo neexistencie trojstranného obchodu. Uviedol, že zastáva názor, že § 45 ods. l písm. d) kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu aby „tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa”. Z tohto ustanovenia je jasné, že prepravu môže urobiť nie len prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (v tomto prípade žalobca), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. Žalobca mohol prepraviť tovar aj tak, že si to vyzdvihne v Nemecku a dopraví svojmu odberateľovi priamo do Maďarska. V tomto prípade táto priama preprava bola uskutočnená v dvoch nadväzujúcich častiach. Prvú časť urobila prepravná spoločnosť na trase Nemecko - Budapešť a poslednú časť trasy prepravy v rámci Budapešti zabezpečil žalobca. Tu treba poznamenať, že aj v prípade prepravnej spoločnosti zásielka v skutočnosti môže prejsť niektorými krajinami, niekoľkými prekládkami určeným vnútorným logistickým systémom prepravnej spoločnosti (zberné depo, zvozové depo, depo pre medzinárodné odoslanie, depo pre medzinárodný príjem v druhom štáte, rozvozové depo, atď. - niekedy z dôvodu optimalizácie balíky prejdú aj krajinou rôznou od krajiny odosielateľa a adresáta). Slovné spojenie „priamo” treba chápať nie technicky, ale ekonomicky. Teda zásielka už aj v rámci prepravnej spoločnosti po ceste technicky môže robiť nejaké okľuky, môže byť viackrát preložená na iný dopravný prostriedok, dokonca aj na dopravné prostriedky iných prevádzkovateľov (napr. letecká doprava na časti trasy). Ale z ekonomického hľadiska, aj keď niektorú časť prepravy zabezpečil druhý odberateľ (či iné osoby z poverenia prvého alebo druhého dodávateľa), zásielka putuje neprerušene smerom k druhému odberateľovi za účelom dodania a počas celej trasy nevznikne žiaden iný ekonomický úmysel, že by tovar bol niekde prijatý a naskladnený s úmyslom predať ho niekomu inému, než vopred určenému druhému odberateľovi. Ďalší dôvod prečo všeobecne nemožno prijať argumentáciu správcu dane o povinnej preprave len v jednom kroku je to, že by sa takto znemožnilo pre prvého odberateľa, aby ochránil informácie o tom, od

koho kupoval tovar, ktorý dodáva v rámci trojstranného obchodu. Druhý odberateľ by vždy videl údaje odosielateľa na balíku, čo by znemožnilo ochranu obchodného tajomstva a veľakrát by taký spôsob viedol k následnému možnému vyradeniu prvého odberateľa zo svojej pozície sprostredkovateľa. Čo sa týka skutkových zistení tieto žalobca podrobne popísal v žalobe, z ktorých je zrejmé, že štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft potvrdil reálne odovzdanie tovaru tejto spoločnosti. Zároveň túto skutočnosť, teda reálnosť obchodu potvrdzujú aj bankové prevody za dodaný tovar od spoločnosti od UNITOTAL Kft v prospech žalobcu a taktiež aj skutočnosť, že maďarská spoločnosť UNITOTAL Kft podala v súvislosti s dodaným tovarom dodatočné daňové priznanie ako i súhrnné výkazy spoločnosti UNITOTAL Kft, ktoré žalobca priamo poskytol žalovanému a mali by byť súčasťou jeho administratívneho spisu.

56. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2021, v ktorom uviedol, že podmienky pre uplatnenie zjednodušeného postupu formou trojstranného obchodu sú hmotnoprávnej povahy a pri ich kumulatívnom splnení prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Jednou z nich je aj podmienka účasti troch osôb na obchode, pričom predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Priame dodanie tovaru od prvého dodávateľa druhému odberateľovi tak predstavuje základnú charakteristiku trojstranného obchodu, ktorého podstatou je, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve „dodania tovaru“, pričom však len jedna z týchto dodávok je dodávkou pohyblivou, a to dodávka od prvého dodávateľa prvému odberateľovi. Druhá z dodávok, dodávka od prvého odberateľa druhému odberateľovi, je nepohyblivá dodávka. Ďalej uviedol, že nie je podľa názoru žalovaného dôvodné reagovať na hypotetickú situáciu, ktorú modeloval žalobca vo svojom vyjadrení, že tovar mohol prepraviť aj tak, že si ho vyzdvihne v Nemecku a dopraví svojmu odberateľovi do Maďarska. Zákon o DPH v § 45 ods. 1 písm. d) síce upravuje možnosť realizácie prepravy tovaru v rámci trojstranného obchodu aj samotným prvým odberateľom, avšak k takejto alternatíve v danom prípade nedošlo. Uskutočnenie prepravy v dvoch nadväzujúcich častiach tak, ako to prezentuje žalobca, zákon o DPH neupravuje, pričom sa tá časť prepravy, ktorou malo byť zabezpečené dodanie tovaru žalobcom druhému odberateľovi, v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázala. Aspekt ochrany obchodného tajomstva tak, ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení, nie je z pohľadu splnenia podmienok trojstranného obchodu relevantný. V posudzovanom prípade nedošlo k priamemu dodaniu od prvého dodávateľa druhému odberateľovi, pričom dodanie tovaru druhému odberateľovi sa nepreukázalo, a preto za danej skutkovej a právnej situácie bolo vyrubenie rozdielu dane opodstatnené.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

57. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 04. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. 06. 2022 v zmysle ust. .

58. Podľa , (ďalej len ), v právnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa 134 ods. 1, 2 , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

59. Podľa , , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016 (ďalej len „zákon DPH“), miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje . Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa , c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa .

Podľa § 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,

e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“. Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

Podľa § 74 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k/ slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

60. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

61. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.

62. V prejednávanej veci bolo medzi žalobcom a daňovými orgánmi sporné, či žalobca dostatočne preukázal uskutočnenie trojstranného obchodu v zmysle ust. pri deklarovanom obchodovaní medzi troma daňovými subjektami v rámci Európske únie.

63. Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok:

- na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah),

- osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ,

- prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,

- tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),

- druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí,

- druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

64. Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar.

65. Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo len on má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t. j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom.

66. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom, i správny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia so sídlom v Spolkovej republike Nemecko, ďalej aj „Nemecko“, v Českej republike a vo Veľkej Británii, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej republike – žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období december 2016 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúce body tohto rozsudku).

67. Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období december 2016 bola spoločnosť Yukatel GmbH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach, IČ DPH P., Nemecko, spoločnosť TelePart Discount Distribution GmbH, Zeller Str. 17, D 73271 Holzmoden, IČ DPH DEI96993648, Nemecko, spoločnosť 2P Agency Czech s.r.o., U Zvonarky 291/3, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČ DPH CZ2706670, Česká republika a spoločnosť Eurostar

Global Electronics ltd, Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, IČ DPH GB922568807, Veľká Británia. Dve spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, jedna spoločnosť s českým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty a jedna spoločnosť s anglickým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny, tablety, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov. Na predmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (Hlavná 22, Štúrovo), jeho slovenské identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (F. XXXXXXXXXX) a adresa príjemcu (lieferadresse: H. F. XXX G., R. F. XX, S., Q.), resp. adresa dodania (delivery address, resp. deliver to: Phone Trader s.r.o., Váci street 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali vyššie uvedení dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný určený tovar a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku, v Českej republike a Veľkej Británii k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu dodania (Lőrinzi street 61, Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach pre žalobcu adresu dodania (Lőrinzi street 61, Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary) nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z jednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.

68. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, v Českej republike a Veľkej Británii pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka, farba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil faktúry bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v decembri 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na väčšine faktúr je predmet definovaný iba ako „1 mobiltelefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka – prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka – provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).

69. Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade štyrmi prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckého, českého či anglického dodávateľa a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, Českej republiky a Veľkej Británie, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná.

70. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: bez DPH, kód), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“, resp. že „Dodanie je oslobodené od dane“ (faktúra č. 611600297).

71. Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné pochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil k ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný) v odôvodnení svojho rozhodnutia.

72. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu a zistila, že tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol F. G., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o detailoch obchodov s mobilnými telefónmi. V mene spoločnosti konali J. B. (zomrel XX. XX. XXXX) a H. B. (občan Ukrajiny, s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa vyjadrenia F. G. udelil plnú moc pre H. B. so začiatkom splnomocnenia 25. 11. 2016, avšak bližšie sa k plnej moci F. G. nevedel vyjadriť, mal za to, že malo ísť údajne o kompenzáciu nejakej škody. V rámci preverovania sa vyjadril D. E. (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal H. B. za účelom nákupu. Obchodné vzťahy s D. E. však F. G. poprel. D. E. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený do spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala žiadne vzťahy. Tvrdenie D. E., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali F. G. a H. B., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach za február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom F. G., ktorý však uviedol, že nevie, kto priznania podával a on nemal prístup k svojmu elektronickému prístupu pre podávanie daňových priznaní. Na základe týchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené.

73. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že B. C. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa. Bolo to tiež v Budapešti, presná adresa dodania je uvedená na vydaných faktúrach. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ a tovar doručil odberateľovi sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na vydaných faktúrach.

74. Konateľ žalobcu D. E. podpísal vyhlásenie zo dňa 19. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že zo strany spoločnosti UNITOTAL Kft udržiaval kontakt so F. G. a H. B.. Tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a prevzali ho F. G. a H. B..

75. F. G. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft podpísal vyhlásenie zo dňa 31. 07. 2017, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť počas roku 2016 (od augusta do decembra) kúpila mobilné telefóny od spoločnosti Phone Trader s.r.o., pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone Trader s.r.o., t. j. od D. E.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phone trader s.r.o..

76. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu D. E. a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu dodania (Lőrinzi street 61, Vecses, Hungary resp. Váci street 20, Budapest, Hungary). Nebolo preukázané, že by žalobca mal na tejto adrese v Maďarsku prevádzku, resp. iné priestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Navyše vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 06. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). V tejto súvislosti je taktiež potrebné poukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/

, ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené nebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi dane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie D. E. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. 06. 2017 o tom, že tovar prevzal F. G. alebo H. B. a vyhlásenie F. G. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft zo dňa 31. 07. 2017 o tom, že tovar v každom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa žalobcu, t. j. D. E.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa tovar prevzal, ako ani nepreukazujú obchodovanie v mesiaci december 2016.

77. K vyhláseniam zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly je potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku, Českej republike a Veľkej Británii sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru.

78. Súd tiež poukazuje na informácie maďarskej finančnej správy, podľa ktorých podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál F. G. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on nemal prístup k svojmu elektronickému prístupu pre podávanie daňových priznaní, nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti. Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom mieste nemohla prevziať tovar.

79. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje rozhodnutie zo dňa 25. 07. 2018 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 346.048,18 eur za zdaňovacie obdobie december 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4,17 eur a vyrubil mu daň v sume 346.044,01 eur, vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. , keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac december 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust.

80. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz, bod 77 tohto rozsudku), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej

správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.

81. S poukazom na uvedené je potrebné ustáliť, že námietkami žalobcu v podanej žalobe sa súd zaoberal a vyjadril sa k nim v predchádzajúcich častiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vypočúvaným osobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu D. E. ako i štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft (F. G.) sú občanmi Maďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval v zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť tento postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode, ale ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového priznania spoločnosťou UNITOTAL Kft, súhrnné výkazy a bankové prevody nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukazovali dodanie tovaru tejto spoločnosti ako žalobcom deklarovanému druhému odberateľovi a zároveň by znamenali preukázanie naplnenia zákonných podmienok trojstranného obchodu. Ide iba o nepriame dôkazy, ktoré nepreukazujú aj reálne dodanie tovaru, navyše toto spochybňuje už aj vyššie uvedená spornosť vyhlásení D. E. a F. G., pokiaľ ide o tvrdenie, kto mal za druhého odberateľa tovar prevziať.

82. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil so záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže uplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust.

83. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 346.048,18 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

84. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

85. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

86. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.