Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/1014/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu: JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpená advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. T. č. XXX, o zaplatenie 1.221,84 € s príslušenstvom,o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Komárne č.k. 14C/535/2014-70 zo dňa 30.10.2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 985,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 587,93 € od 5.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 44,78 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 101,90 €, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, všetko v mesačných splátkach po 50,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol . Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/20001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 488,§489, § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané že dňa 30.9.2004 uzatvoril právny predchodca žalobkyne (spoločnosť ISTROBANKA, a.s.) a žalovaná zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej zriadený kartový účet a bola jej vydaná kreditná karta s úverovým limitom 663,88 € (20.000,- Sk). Zmluvné strany sa zároveň dohodli na povinnej mesačnej splátke vo výške 19,92 € (600,- Sk). Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky ISTROBANKY A.S., pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ. Písomným podaním zo dňa 17.1.2011 žalobkyňa z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok žalovanou, vyhlásila svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 15.1.2011. Zároveň vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 976,14 € a to najneskôr do 28.1.2011. Predmetnú výzvu žalovaná prevzala dňa 24.1.2011. Ku dňu spísania žaloby t.j. 4.12.2013 žalobkyňa vyčíslila pohľadávku na sumu 1.221,84 eura, pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 481,99 €, dlžných zmluvných úrokov vo výške 300,31 € (15,70 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013), dlžných úrokov z omeškania vo výške 397,75 € (6,80 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013) a dlžných poplatkov vo výške 41,79 €. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty KOZ zo dňa 30.9.2004, podľa ktorej bol žalovanej zriadený kartový účet, bola jej vydaná kreditná karta a bol jej poskytnutý úver v podobe úverového limitu vo výške 663,88 €. Keďže žalovaná sumu poskytnutého úveru riadne a včas nesplácala, žalobkyňa dňom 15.1.2011 vyhlásila svoju pohľadávku za splatnú. Vyššie uvedené skutočnosti žalovaná nepoprela, existenciu dlhu voči žalobkyni pred súdom uznala, preto súd ďalšie dokazovanie v tejto časti nevykonal a žalovanú zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy

titulom istiny spotrebiteľského úveru vo výške 481,99 €, dlžných poplatkov vo výške 41,79 €, dlžných zmluvných úrokov za obdobie do ukončenia zmluvného vzťahu (t.j. do dňa 15.1.2011) vo výške 64,15 € a dlžného úroku z omeškania vo výške 397,75 €, v ktorej časti považoval uplatnený nárok za dôvodný. Súd priznal žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 587,93 € (suma dlžnej istiny vo výške 481,99 € + dlžný úrok vo výške 64,15 € + dlžné poplatky vo výške 41,79 €) za čas od 5.12.2013 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal žalobkyni v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku zákonného úroku z omeškania vyplývajúcu z § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 15,70 % ročne za obdobie od 16.1.2011 do 4.12.2013 a od 5.12.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Dôvodil tým, že žalobkyňa má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratila žalobkyňa právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukázal i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie od 16.1.2011 do 04.12.2013 a od 05.12.2013 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa pomeru úspechu strán v konaní tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní celkový úspech 61,34 % (80,67 % úspech žalobkyni a 19,33% úspech žalovanej) priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 44,78 € (61,34 % zo sumy 73,- €) ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 101,90 € .Súd vyhovel žiadosti žalovanej o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach prihliadnuc na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, aplikujúc § 160 ods. 1 O.s.p. a povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 50,- € splatných vždy k 15. dňu každého mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú výšku splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovanej, výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobkyne na finančnom trhu nijako neohrozí jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jej majetkovú sféru. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ´dalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci súdom prvej inštancie . Uviedla, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. V danom prípade tak podľa názoru žalobkyne sa zmluva uzatvorená so žalovanou riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože je vzťahom obchodnoprávnym, v dôsledku čoho sa na riešenie otázok vzniknutých z tohto zmluvného vzťahu neupravených zákonom o spotrebiteľských úveroch použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto názor súdu prvej inštancie o posúdení daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského považoval za nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ išlo o nepriznanie riadnych úrokov z úveru poukázal na ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktorý definuje zmluvu o úvere ako zmluvu, kde sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. ˇUroky poskytnuté z úveru je možné chápať ako cenu, za ktorú sú finančné prostriedky požičané. ˇUroky preto nemožno posudzovať ako sankciu za porušenie povinností, ale sa stávajú súčasťou peňažného záväzku dlžníka. V prípade omeškania s ich platením má žalobkyňa právo dohodnuté úroky ale aj na úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie dlhu. Pretože nejde o rovnaké inštitúty, nestotožňuje sa s názorom súdu , že ide o dvojnásobné zaťaženie žalovanej, čo spôsobuje nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na úroky z úveru má nárok zo Zmluvy o úvere a na úroky z omeškania má nárok podľa platných právnych predpisov.

Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka síce upravuje situáciu predčasného splatenia úveru, avšak aj v tomto prípade je trvanie povinnosti platiť zmluvné úroky viazané na vrátenie peňažných prostriedkov. V danom prípade tak žalobkyňa zastala názor, že má nárok na riadny úrok z úveru a to aj za dobu po konečnej splatnosti úveru až do doby skutočného splatenia úveru ako aj na úroky z omeškania. Zároveň poukázala na to, že žalovaná svoj dlh čo do dôvodu a výšky uznala , preto nebol dôvod, aby súd nepriznal celú žalovanú sumu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 30.10.2014 t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už ustanovenia CSP. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379.§ 380 preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v rozsahu zrušenia ( vyhovujúci výrok nebol odvolaním napadnutý preto nebol predmetom preskúmania odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť). 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom zo dňa 6.12.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 1.221,84 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o vydanie kreditnej karty KOZ uzavretej medzi žalovanou a právnym predchodcom

- spoločnosťou ISTROBANKA, a.s. dňa 30.9.2004, bol žalovanej poskytnutý úver do výšky úverového limitu 663,88 € pri mesačnej splátke 19,92 €. Nakoľko žalovaná nedodržala dohodnutú platobnú disciplínu ku dňu 15.1.2011 žalobkyňa určila mimoriadnu splatnosť úveru a žalovanú vyzvala k úhrade dlžnej sumy. Táto ku dňu 4.12.2013( spísanie žaloby) predstavovala sumu 1.221,84 € pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 481,99 €, dlžného úroku vyčísleného k 4.12.2013 vo výške 300,31 €, úroku z omeškania vo výške 397,75 € a dlžných poplatkov vo výške 41,79 €. Zároveň si uplatnila zaplatenie zmluvného úroku ako i úroku z omeškania za obdobie od 5.12.2013 do zaplatenia. Ako je už vyššie uvedené súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 985,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 587,93 € od 5.12.2013 do zaplatenia s tým, že žalovanej povolil zaplatiť prisúdenú pohľadávku v splátkach po 50 eur mesačne , počnúc od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Do vyhovujúceho výroku žalovaná, ktorá mohla podať odvolanie proti tomuto výroku ( § 359 a ani žalobkyňa (posudzujúc jej odvolanie podľa obsahu § 124 ods. 1 ) odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania. 6. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 30.9.2004 uzatvorila ISTROBANKA, a.s. ( právny predchodca žalobkyne) a žalovaná zmluvu o vydaní kreditnej karty KOZ. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej zriadený kartový účet a bola jej vydaná kreditná karta s úverovým limitom 663,88 € (20.000,- Sk). Zmluvné strany sa zároveň dohodli na povinnej mesačnej splátke vo výške 19,92 € (600,- Sk). Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky ISTROBANKY a.s, pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ ( platné a účinné k 1.10.2003 a k 31.05.2006) . Predmetom zmluvy bol teda záväzok banky poskytnúť žalovanej za splnenia určitých podmienok úver do výšky dohodnutého úverového limitu ( 663,88 eura) a povinnosť žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, platením mesačných splátok 19,92 eura. Písomným podaním zo dňa 17.1.2011 žalobkyňa oznámila žalovanej zospoplatnenie úveru ku dňu 15.01.2011 a zároveň ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy celkove vo výške 976,14 € a to najneskôr do 28.1.2011, čo žalovaná nesplnila. Žalobkyňa preto podala žalobu na súd a v žalobe vyčíslila pohľadávku na sumu 1.221,84 pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 481,99 €, dlžných zmluvných úrokov vo výške 300,31 € (15,70 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013), dlžných úrokov z omeškania vo výške 397,75 € (6,80 % ročne za obdobie od 16.5.2010 do 4.12.2013) a dlžných poplatkov vo výške 41,79 €. Odvolací súd považuje záver súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi ide o občianskoprávny vzťah, za správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver , čo je konštatované aj v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy ( článok II, - úver) a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje zákon č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu 30.09.2004, tak ako to v dôvodoch napadnutého rozsudku konštatoval súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzatvorenú stranami sporu dňa 30.09.2004 za spotrebiteľskú zmluvu a v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a odvolanie žalobkyni v tejto časti považuje za nedôvodné.

7. Odvolací súd však za predčasné a zatiaľ nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti , pretože dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje sčasti za nesprávne ale aj nedostatočne odôvodnené. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňou poskytnuté finančné prostriedky sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru, v danom prípade do dňa 15.01.2011. Súd v tomto smere neuviedol akým právnym predpisom sa riadil a na základe čoho prijal záver, že po spoplatnení celej sumy zostatku úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok a je možné mu priznať iba úrok z omeškania. Predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníka riadne dlh splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu , po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu , v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 . Pritom platí, že môžu existovať popri sebe.

8. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej prijal záver, že zmluvný úrok aj úrok z omeškania sa neúročia , sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 , ktoré sa ďalej neúročí. Uvedený záver súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za správny, keďže Občiansky zákonník nepriznáva úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky , teda z úrokov. V tomto smere sa súd prvého stupňa však nevysporiadal s tvrdením žalobkyne, že zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny, ktorá je potom ďalej úročená ako istina. V konaní bolo preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či bolo z hľadiska spotrebiteľského práva možné, aby sa účastníci konania - dlžník je spotrebiteľom, dohodli tak, že úroky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. V ďalšom konaní sa preto bude súd prvej inštancie zaoberať tým, či k takejto dohode medzi účastníkmi konania došlo a či ide o platné dojednanie.

9. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude opätovne zaoberať vecou samou, vykoná dokazovanie vo vyššie naznačenom smere. Vo veci opätovne rozhodne pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobkyne uvedenými v podanom odvolaní. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .