Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/152/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: R. J., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., Š. K. X, zastúpenej spoločnosťou A|K|K|L advokáti s.r.o., IČO: 50666622, so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, za ktorú koná advokát Mgr. Peter Lukášek, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, IČO: 00397865, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV XXXX/XXXX/D IV/7 zo dňa XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Univerzity Komenského v Bratislave č. V. XXXX/XXXX/D IV/X zo dňa XX.XX.XXXX spolu s rozhodnutím Univerzity Komenského v Bratislave - Lekárskej fakulty č. ŠO XXXX/XXXX D IV/X zo dňa 4.9.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobkyni sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnutím č. ŠO XXXX/XXXX D IV/7 zo dňa X.X.XXXX vylúčil žalobkyňu zo štúdia podľa o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku na Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárskej fakulte. Dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia prestala byť študentkou Lekárskej fakulty v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na čl. 25 ods. 1 písm. b/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty, v zmysle ktorého ak chce študent pokračovať v štúdiu, musí v každom roku štúdia získať za zimný a letný semester minimálne 48 kreditov za úspešne absolvované predmety pre daný rok. Preskúmaním jej študijných výsledkov bolo zistené, že neabsolvovala predmety v takom rozsahu, aby získala minimálne 48 kreditov pre daný ročník, čím nesplnila podmienky pre postup do ďalšieho roku / etapy štúdia.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OŠV XXXX/XXXX/D IV/X zo dňa XX.XX.XXXX zamietol žiadosť žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ŠO XXXX/XXXX D IV/X zo dňa X.X.XXXX. V odôvodnení uviedol, že v zmysle je Študijný poriadok Lekárskej fakulty vrátane jeho dodatkov riadne zverejnený a stal sa dostupným pre všetkých študentov

fakulty. Na základe čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského môžu študijné poriadky fakúlt stanoviť aj prísnejšie podmienky na pokračovanie v štúdiu alebo stanoviť iné kontrolné etapy, ako sú stanovené v čl. 25 ods. 1 alebo ods. 2 Študijného poriadku Univerzity Komenského, ak zabezpečujú porovnateľnú alebo vyššiu náročnosť štúdia. Požiadavka uvedená v Študijnom poriadku Lekárskej fakulty vo forme povinnosti študenta tejto fakulty získať v každom roku štúdia za zimný a letný semester minimálne 48 kreditov za úspešne absolvované predmety, je tak plne v súlade so a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi univerzity.

Podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti kladené na rozhodnutia správnych orgánov. Je formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a jeho stručnosť nemôže byť klasifikovaná ako nesplnenie požiadaviek kladených na rozhodnutia správnych orgánov, nakoľko žalobkyňa nesplnila požiadavky na pokračovanie v štúdiu, ktoré sú ustanovené kogentnými ustanoveniami Študijného poriadku Lekárskej fakulty. Pri posudzovaní jej prípadu a preskúmaním spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu jej študentských práv, keďže nezískala dostatočný počet kreditov na postup do ďalšej etapy štúdia a Lekárska fakulta neeviduje žiadne písomné námietky zo strany žalobkyne ani sťažnosti na priebeh skúšok.

Námietku žalobkyne, že bola donútená zapísať si predmet „Slovenský jazyk“ a potom jej fakulta oznámila, že kredity z tohto predmetu jej nezapočíta, vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa žalovaného sa uvedené tvrdenie žalobkyne nezakladá na pravde, pretože si tento predmet v akademickom roku 2016/2017 nezapísala, a preto nemôžu vzniknúť okolnosti, ktoré by mali za následok porušenie jej študentských práv.

II. Žaloba

3. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V. zo dňa XX.XX.XXXX, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. C. zo dňa X.X.XXXX a vrátenia veci orgánu verenej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právne posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa jej názoru bolo rozhodnutie vydané v rozpore so , pretože neexistovali dôvody nesplnenia požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu a zo študijného poriadku.

4. Podľa názoru žalobkyne je Študijný poriadok Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 17.12.2013, najmä čl. 22 ods. 6 (v zmysle ktorého je v každom roku štúdia študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 48 kreditov), v rozpore so a teda neplatný. Interným predpisom kogentnej povahy, ktorý obligatórne vysoká škola vydáva podľa , je študijný poriadok vysokej školy. Hoci fakulta môže podľa citovaného zákona vydať fakultatívne študijný poriadok ako vnútorný predpis podrobnejšie upravujúci podmienky štúdia, tak takýto predpis nesmie meniť, rušiť alebo sprísňovať podmienky štúdia stanovené nadradeným vnútorným predpisom, ktorým je študijný poriadok vysokej školy. S ohľadom na to, že študijný poriadok vysokej školy v čl. 22 ods. 5 v druhej vete určoval, že v každom roku štúdia je študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 40 kreditov v dennej forme štúdia, akékoľvek sprísnenie podmienky zapísania a absolvovania predmetov nad stanovený počet 40 kreditov v inom internom dokumente fakulty je neplatné a nebude sa naň prihliadať. Žalobkyňa ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia v súlade so študijným poriadkom vysokej školy úspešne absolvovala predmety v súhrnnom hodnotení 42 kreditov, čím splnila všetky požiadavky vyplývajúce zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 14.1.2015 v obdobnej právnej veci.

5. Ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. Minimálne požiadavky kladené na konanie a rozhodnutie správnych orgánov, od aplikácie ktorých nemožno upustiť, vyplývajú napríklad z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe, v zmysle ktorého musia byť rozhodnutia správnych orgánov formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne

dôvody, pre ktoré boli vydané. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jej námietkami uvedenými v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, najmä námietkou nezákonného obmedzenia jej práv a porušenia zákazu nerovnakého zaobchádzania. Podľa jej názoru nestačí sa s námietkami vysporiadať len tým, že žalovaný neeviduje žiadne výhrady voči priebehu skúšok. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré viedli k nedosiahnutiu počtu 48 kreditov, a s okolnosťami, za ktorých nedošlo k absolvovaniu predmetu „fyziológia“, s okolnosťami, za ktorých jej neboli priznané kredity za predmet „slovenský jazyk“, hoci bola povinná si ho zaradiť do študijného plánu (všeobecné lekárstvo študovala v anglickom jazyku), potom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatočné a nepreskúmateľné.

6. Žalobkyňa argumentovala aj nesprávnym právnym posúdením veci v súvislosti s nezákonným obmedzením jej práv a porušením zákazu nerovnakého zaobchádzania. Poukázala na a , Je v súlade s jej legitímnymi očakávaniami ako študentky, aby mala možnosť absolvovať zapísaný predmet, ktorý tvorí jej študijný plán a zvoliť si tempo a poradie absolvovania predmetov v rámci študijného plánu. Neodôvodnenými zásahmi do študijného plánu zo strany vysokej školy po tom, ako si študent záväzne vytvoril svoj študijný plán a podľa neho prispôsobil tempo štúdia a poradie absolvovania zapísaných predmetov, predstavuje nezákonný zásah do práv študenta, ktorý bol v predmetnej veci závažný a mal podstatný vplyv na vykonávanie skúšok, t.j. na opakované neúspešné absolvovanie predmetu „fyziológia“. Na začiatku akademického roka 2016/2017 si vytvorila študijný plán a zvolila si tempo štúdia; mimo iné ju študijné oddelenie prinútilo zapísať si predmet „slovenský jazyk“ s možným kreditovým ohodnotením 2 kredity. Zapísala si predmety, ktoré vo vzájomnej kombinácii predstavovali 60 kreditov. Vedela si určiť, že ak by nezvládla absolvovať predmet „fyziológia“ s 11 kreditmi, tak kombinácia všetkých ostatných predmetom jej garantovala dosiahnutie 49 kreditov. Neskôr jej však bolo oznámené, že predmet „slovenský jazyk“ sa jej nezapočíta do celkového počtu kreditov. Takýmto neodôvodneným zásahom do študijného plánu došlo k situácii, že kreditová hodnota za absolvovanie všetkých predmetov, okrem fyziológie, nestačila na dosiahnutie 48 kreditov.

7. Žalobkyňa absolvovala skúšku z predmetu „fyziológia“ v riadnom termíne s úspešnosťou viac ako 70%, no úroveň znalostí skúšajúcej z anglického jazyka bola nízka a jej odpovediam počas praktickej časti nerozumela. Počas skúšania strhávala body, ktoré žalobkyňa dosiahla na teste a tým test urobila na presne 70%, čo je minimálny počet na „prejdenie“. Je v súlade s jej právami a dobrými mravmi, aby hodnotenie skúšky vychádzalo z jej vedomostí a bolo posudzované všetko, čo zodpovedala. Na prvom opravnom termíne už test nemusela písať a prešla priamo na praktickú časť skúšky. Nová skúšajúca mala oveľa lepšiu znalosť angličtiny a odpoveď na rovnaké otázky ohľadom fyziológie oka bola hodnotená na „A“. Na ďalší deň absolvovala ústnu skúšku, kde ju skúšajúca vyhodila, ale jej subjektívny pocit a pocit jej kolegov z ústnej skúšky bol taký, že neprešla z dôvodu, že skúšajúca chcela, aby dosiahla lepšie hodnotenie. Na druhom opravnom termíne ju mali skúšať viacerí skúšajúci, z ktorých si žalobkyňa nemohla vybrať podľa Po dlhom čakaní pred miestnosťou so skúšajúcim sa žalobkyňa informovala, kedy pôjde na rad, a dostala odpoveď, že bola vylúčená zo štúdia. Považuje to za hrubé porušenie povinnosti vykonávať práva v súlade s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a právom zvoliť si svojho učiteľa / skúšajúceho.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobkyňa bola študentkou druhého ročníka vysokoškolského štúdia v odbore všeobecné lekárstvo s výučbou v anglickom jazyku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na konci akademického roka 2016/2017 zistil, že žalobkyňa absolvovala akademický rok s počtom 42 kreditov. Poukázal na čl. 25 ods. 1 písm. b/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského č. 12/2013, podľa ktorého je nevyhnutné získať za akademický rok 48 kreditov. Žalobkyňa teda nesplnila podmienku na ďalšie pokračovanie v štúdiu.

9. umožňuje fakultám vydávať vnútorné predpisy, ale už neustanovuje zákaz meniť, rušiť alebo sprísňovať podmienky stanovené študijným poriadkom vysokej školy. Študijný poriadok Lekárskej fakulty a jeho dodatky boli prijaté v súlade s legislatívnym postupom univerzity a boli schválené v Akademickom senáte Lekárskej fakulty aj v Akademickom senáte Univerzity Komenského. S poukazom na čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského môžu študijné poriadky fakúlt

stanoviť aj prísnejšie podmienky na pokračovanie v štúdiu, ak zabezpečujú porovnateľnú alebo vyššiu náročnosť štúdia. Požiadavka na dosiahnutie 48 kreditov je tak plne v súlade so zákonom.

10. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutia správnych orgánov prvého aj druhého stupňa spĺňajú všetky náležitosti kladené na rozhodnutia správnych orgánov, obsahujú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia je dostatočne rozsiahle a vysporiadava sa so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie je formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej forme a jeho stručnosť nemožno kvalifikovať ako nesplnenie požiadaviek kladených na rozhodnutia správnych orgánov.

11. Žalobkyňa nikdy nevzniesla námietky proti priebehu skúšania v predmete „fyziológia“ a v akademickom roku 2016/2017 si ani nezapísala predmet „slovenský jazyk“. Svedčí o tom ňou podpísaný protokol o zapísaných predmetoch do druhého ročníka zo dňa 5.9.2016, a preto nemohla za uvedený predmet v prípade úspešného zloženia skúšky získať dva kredity.

12. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -124 zo dňa 5.9.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. V. zo dňa 10.12.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. C. zo dňa X.X.XXXX a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dôvodom zrušenia rozhodnutí bola absencia riadneho odôvodnenia, kedy právne závery nevyplývajú zo skutkových zistení, čo malo za následok ich nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na absenciu relevantného odôvodnenia prvostupňového a napokon aj druhostupňového správneho orgánu sa správny súd nemohol vecou zaoberať po právnej stránke. Súd totiž nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Na to, aby mohol byť názor žalovaného o dôvodnosti vylúčenia žalobkyne zo štúdia preskúmaný, museli byť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené argumenty minimálne o predmetoch, ktoré si žalobkyňa v akademickom roku 2016/2017 zapísala, štúdium ktorých predmetov úspešne ukončila skúškou s počtom kreditov, ktoré predmety neukončila skúškou a celkový sumár kreditov za jednotlivé predmety. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne o nezákonnosti Študijného poriadku Lekárskej fakulte v počte kreditov, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť v príslušnom akademickom roku. Takisto sa nevysporiadal s námietkou nerovnakého zaobchádzania žalobkyne; nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nenamietala priebeh skúšky v predmete „fyziológia“. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s námietkou žalobkyne o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutie pre nedostatok dôvodov.

Správny súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti namietaného rozporu Študijného poriadku LF UK so Nakoľko tento zákon odkazuje v na študijný poriadok vysokej školy, je neprípustné, aby boli podmienky na štúdium zmenené, zrušené či dokonca sprísnené študijným poriadkom fakulty. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že študijný poriadok vysokej školy je voči študijnému poriadku fakulty nadradeným vnútorným predpisom obligatórne vydávaným vysokou školou. Fakulta je síce v zmysle oprávnená vydať študijný poriadok fakulty ako fakultatívny vnútorný predpis, ktorým môže podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy, avšak táto podrobnejšia úprava podmienok musí byť v súlade s nadradeným predpisom, teda Študijným poriadkom vysokej školy aj so , čo sa v tomto prípade nestalo. Študijný poriadok Univerzity Komenského v Bratislave v čl. 22 ods. 5 v druhej vete určoval, že v každom roku štúdia je študent povinný zapísať si a úspešne absolvovať predmety najmenej za 40 kreditov v dennej forme štúdia. Naproti tomu Študijný poriadok Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave už upravuje limit 48 kredit v jednom akademickom roku (čl. 22 ods. 6) bez bližšieho odôvodnenia. Nie je možné bez akéhokoľvek argumentovania v prospech zvýšenia kreditov v jednom akademickom roku dospieť k záveru o ich zákonnosti; navyše zvýšenie kreditov na Lekárskej fakulte môže evokovať nižší stupeň úrovne náročnosti iných študijných odborov v rámci

celej Univerzity Komenského v Bratislave. K tomuto správny súd doplnil, že Krajský súd v Bratislave už rozhodol v obdobnej veci rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.1.2015, ktorý je právoplatný a ktorý tiež vytýka nezákonnosť Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v súvislosti s požiadavkou na dosiahnutie vyššieho počtu kreditov za akademický rok, ako je tomu v Študijnom poriadku Univerzity Komenského v Bratislave.

14. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 5.5.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -124 zo dňa 5.9.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa názoru najvyššieho súdu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave neodôvodnený. Ak krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu (ďalej len ), bolo jeho povinnosťou zistené nedostatky pomenovať a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotiť. Kasačný súd poukázal na to, že žalobkyňa bola vylúčená zo štúdia, pretože dosiahla 42 kreditov, pričom podmienkou pre postup do ďalšieho ročníka je dosiahnutie 48 kreditov. Krajský súd vzhliadol naplnenie dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v tom, že žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul uviesť ďalšie údaje (o predmetoch, ktoré si žalobkyňa v akademickom roku 2016/2017 zapísala, štúdium ktorých predmetov úspešne ukončila skúškou s počtom kreditov, ktoré predmety neukončila skúškou a celkový sumár kreditov za jednotlivé predmety) bez toho, aby konkretizoval, aký právny význam mali mať tieto údaje pre posúdenie veci a prečo ich absenciu považoval za tak zásadné pochybenie, že malo vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

Kasačný súd prisvedčil správnosti úvah správneho súdu o hierarchickom usporiadaní študijných poriadkov fakulty so študijným poriadkom verejnej vysokej školy. Podstatným však bolo zodpovedanie otázky, či v prípade, ak študijný poriadok vysokej školy výslovne umožňuje fakulte stanoviť prísnejšie podmienky pre postup v štúdiu, je možné / nutné takúto úpravu považovať za vzájomne odporujúcu, resp. nesúladnú so zákonom. Univerzita Komenského prijatím svojho Študijného poriadku, resp. jeho čl. 25 ods. 7 zakotvila oprávnenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského požadovať splnenie prísnejších podmienok pre postup v štúdiu, t.j. aj vyšší počet kreditov v porovnaní so študijným poriadkom univerzity. Správny súd sa však nezaoberal čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského, poukazoval síce na , resp. , avšak vo vzťahu k dotknutým študijným poriadkom zrozumiteľne nezdôvodnil, v čom mala spočívať ním tvrdená rozpornosť. Nie je zrejmé, či uvedený rozpor študijného poriadku fakulty správny súd vyvodzoval z majúc na zreteli skutočnosť, že toto zákonné ustanovenie umožňuje v študijnom poriadku fakulty iba konkretizovať podmienky stanovené študijným poriadkom Univerzity Komenského, t.j. nemožno za žiadnych okolností (ani v prípade, ak to umožňuje študijný poriadok vysokej školy) kvalitatívne meniť a ani sprísňovať podmienky pri postupe na štúdium, keď krajský súd zároveň (neberúc do úvahy čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského) konštatoval, že podrobnejšia úprava podmienok musí byť v súlade s nadriadeným predpisom. V tejto súvislosti kasačný súd považoval za nedostatočnú, resp. nezrozumiteľnú argumentáciu správneho súdu, ktorý vo vzťahu k zmene podmienok na postup v štúdiu vyjadrených v Študijnom poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského uviedol, že nie je možné bez akéhokoľvek argumentovania v prospech zvýšenia kreditov v jednom akademickom roku dospieť k záveru o ich zákonnosti, navyše zvýšenie kreditov na Lekárskej fakulte môže evokovať nižší stupeň úrovne náročnosti iných študijných odborov v rámci celej Univerzity Komenského v Bratislave.

Správny súd v ďalšom konaní opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodní a rozhodne aj o trovách kasačného konania.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 22.6.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

16. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci C. O. proti N.u zo dňa XX.X.XXXX, č. sťažnosti XXXXX/XX, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok S.-A. O. proti Š. U. A.Ň. XX.XX.XXXX, séria A

č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok O. S. proti Š.C. (Č.. X) U. A. XX.X.X998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok I.-U. proti Š. U. XX.S. XXXX, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše, vo veci správny súd už pojednával dňa 5.2.2018, kedy vypočul účastníkov konania, resp. ich zástupcov, skutkový stav sa od vtedy nezmenil, je zachytený v administratívnom spise, ktorý je súčasťou súdneho spisu, a ide o posúdenie výlučne právnej otázky z pohľadu

VI. Relevantné právne predpisy

17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: študijný poriadok verejnej vysokej školy.

19. Podľa , fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy: študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy ().

20. Podľa práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

21. Podľa okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

22. Podľa dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.

23. Podľa na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa (písm. a/), rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa (písm. b/), rozhodovania o udelení oprávnenia podľa (písm. c/), rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa (písm. d/).

24. Podľa čl. 19 ods. 6 Študijného poriadku Univerzity Komenského kredity získané za absolvovanie predmetov sa študentovi zhromažďujú (sčítavajú, akumulujú). Jednou z podmienok pokračovania v štúdiu po vopred určenej kontrolnej etape štúdia je získanie potrebného súčtu kreditov stanovených študijným programom.

25. Podľa čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského študijný poriadok fakulty môže stanoviť aj prísnejšie podmienky na pokračovanie v štúdiu, ako sú stanovené v odseku 1 alebo v odseku 2, alebo stanoviť iné kontrolné etapy, ako sú ustanovení v odseku 1 alebo v odseku 2, ak zabezpečujú porovnateľnú alebo vyššiu náročnosť štúdia.

26. Podľa čl. 43 ods. 6 Študijného poriadku Univerzity Komenského na konanie a rozhodovanie o študijných právach a povinnostiach študenta sa nevzťahuje o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

27. Podľa čl. 43 ods. 4 Študijného poriadku Univerzity Komenského konanie vo veci vylúčenia zo štúdia v dôsledku nesplnenia požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a Študijného poriadku UK, sa začína dňom vydania rozhodnutia o vylúčení.

28. Podľa čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Univerzity Komenského rozhodnutia podľa čl. 43 musia byť vyhotovené písomne, musia obsahovať výrok s odkazom na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, odôvodnenie na základe zisteného skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku.

29. Podľa čl. 45 Študijného poriadku Univerzity Komenského (aj podľa čl. 45 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského rozhodnutia) proti rozhodnutiu podľa čl. 43 ods. 4 môže študent do 8 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie doručené, podať písomnú žiadosť o preskúmanie rozhodnutia (ďalej len „žiadosť“), ktorá má odkladný účinok. Žiadosť sa podáva dekanovi, ktorý rozhodnutie vydal (ods. 1). Dekan, môže sám rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, ak žiadosti v plnom rozsahu vyhovie, inak ju do 15 dní od doručenia na fakultu postúpi na rozhodnutie rektorovi. So žiadosťou postúpi rektorovi celý spisový materiál spolu so správou podľa odseku 3 vrátane vlastného stanoviska k žiadosti (ods. 2). Správa obsahuje komplexné výsledky doterajšieho konania, t. j. údaje o všetkých vykonaných úkonoch, stanovisko k včasnosti podania žiadosti, k dodržaniu predpísaných náležitostí žiadosti. Dekan fakulty v správe uvedie svoje stanovisko ku všetkým námietkam žiadateľa spolu s príslušnými dôkazmi a taktiež názor, pokiaľ ide o úplnosť a správnosť zisteného skutkového stavu veci, ako aj právny názor, z ktorého sa v napadnutom rozhodnutí vychádza (ods. 3). Rektor žiadosť zamietne, ak bola podaná oneskorene alebo neoprávnenou osobou. Rektor zmení alebo zruší rozhodnutie dekana, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom UK alebo fakulty, inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie dekana potvrdí (ods. 4). Ak rektor zruší rozhodnutie dekana z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, môže podľa okolností prípadu vrátiť vec dekanovi na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom je dekan viazaný právnym názorom rektora (ods. 5). Rektor vydá rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti študenta o preskúmanie rozhodnutia dekana na fakultu. V zložitejších prípadoch rozhoduje do 60 dní. O predĺžení lehoty zašle študentovi aj dekanovi fakulty písomné oznámenie (ods. 6). Pre doručovanie rozhodnutia rektora platia ustanovenia čl. 44 ods. 2 (ods. 7). Ak dekan žiadosti vyhovie a rozhodnutie zmení alebo zruší podľa odseku 2 alebo ak rektor zmení alebo zruší rozhodnutie dekana podľa odseku 4, orgány fakulty alebo UK prijmú v prípade potreby také opatrenia, aby práva študenta boli obnovené a následky, ktoré chybné rozhodnutie spôsobilo, boli odstránené alebo zmiernené (ods. 8). Proti rozhodnutiu rektora nie je možné podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Svoje rozhodnutie rektor oznámi príslušnému dekanovi a vráti mu kompletný spisový materiál študenta spolu s návratkou o doručení rozhodnutia študentovi (ods. 9).

30. Podľa čl. 25 ods. 1 písm. b/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského ak chce študent (okrem doktoranda) pokračovať v štúdiu, musí v každom roku štúdia získať za zimný a letný semester minimálne 48 kreditov za úspešne absolvované predmety / kurzy pre daný rok štúdia.

31. Podľa čl. 35 písm. a/ Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského študent je vylúčený zo štúdia, ak nesplní požiadavky alebo povinnosti vyplývajúce zo študijného programu a zo Študijného poriadku UK alebo Študijného poriadku LFUK; v doktorandskom štúdiu ak nesplní požiadavky alebo povinnosti vyplývajúce z individuálneho študijného plánu.

32. Podľa čl. 43 ods. 4 a ods. 6 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského konanie vo veci vylúčenia zo štúdia v dôsledku nesplnenia požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a Študijného poriadku UK, sa začína dňom vydania rozhodnutia o vylúčení (ods. 4). Na konanie a rozhodovanie o študijných právach a povinnostiach študenta sa nevzťahuje o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ods. 6).

33. Podľa čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského rozhodnutia podľa čl. 43 musia byť vyhotovené písomne, musia obsahovať výrok s odkazom na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, odôvodnenie na základe zisteného skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd v predmetnej veci preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobkyňa vylúčená zo štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pre nesplnenie požiadaviek na získanie 48 kreditov za jeden akademický rok. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

35. Správny súd sa zaoberal najskôr námietkou náležitostí rozhodnutia o vylúčení zo štúdia. Ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie a rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností študenta na vysokej škole, avšak vylúčenie pôsobnosti správneho poriadku na konanie o vylúčenie zo štúdia samo osebe neznamená vylúčenie tohto rozhodnutia zo súdneho prieskumu. Podľa SR je každé rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmateľné súdom, pokiaľ ho v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. V danom prípade je jednoznačné, že zákonodarca zveril vysokým školám a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o vylúčení zo štúdia na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť fyzická osoba ukrátená na svojich právach.

36. Aj napriek tomu, že formuluje náležitosti rozhodnutia vo veciach práv a povinností študenta vysokej školy všeobecne, rovnako aj čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Univerzity Komenského a čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (len v rozsahu: písomná forma, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku), nemožno neprihliadať na skutočnosť, že Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách SR a s princípmi dobrej správy. V praxi to znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo preskúmateľné a závery v ňom uvedené verifikovateľné. Tieto princípy sú vyjadrené v Rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, aj v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe. Hoci ide o tzv. „soft law“ pre členské štáty Rady Európy, na ich dodržiavaní trvá Európsky súd pre ľudské práva ako na minimálnych štandardoch náležitostí rozhodnutí správnych orgánov (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. publikované v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 51/2011 a v časopise Zo súdnej praxe pod č. ZSP 65/2010). Rozhodnutia musia byť formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú riadne odôvodnenie, pretože z nich nie je možné jednoznačne zistiť konkrétne dôvody vedúce k vylúčeniu žalobkyne z vysokoškolského štúdia.

37. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

38. Najvyšší súd SR v skoršom rozhodnutí sp. zn. (publikovanom v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. R 51/2011 aj v časopise Zo súdnej praxe pod č. ZSP 65/2010) dospel k záveru, že v rozhodnutí je nevyhnutné náležite vecne popísať skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia o vylúčení zo štúdia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správne orgány oboch stupňov podľa tohto záveru nepostupovali.

39. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. správnemu súdu vyčíta, že: „krajský súd vzhliadol naplnenie dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného v tom, že žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul uviesť ďalšie údaje (o predmetoch, ktoré si žalobkyňa v akademickom roku 2016/2017 zapísala, štúdium ktorých predmetov úspešne ukončila skúškou s počtom kreditov, ktoré predmety neukončila skúškou a celkový sumár kreditov za jednotlivé predmety) bez toho, aby konkretizoval, aký právny význam mali mať tieto údaje pre posúdenie veci a prečo ich absenciu považoval za tak zásadné pochybenie, že malo vplyv na zákonnosť rozhodnutí“. Správny súd vysvetľuje, že dôvod na túto špecifikáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je jednoduchý. Uvedením všetkých žalobkyňou zapísaných predmetov a ich hodnoty vo forme kreditov a následnou komparáciou so žalobkyňou absolvovanými skúškami s počtom dosiahnutých kreditov je možné pomocou jednoduchého matematického postupu vyvrátiť alebo potvrdiť prípadné pochybenie pri sčítavaní kreditov za ten-ktorý predmet, ktorý žalobkyňa absolvovala. Napokon, správny súd touto požiadavkou len reflektuje na čl. 19 ods. 6 Študijného poriadku Univerzity Komenského: „kredity získané za absolvovanie predmetov sa študentovi zhromažďujú (sčítavajú, akumulujú). Jednou z podmienok pokračovania v štúdiu po vopred určenej kontrolnej etape štúdia je získanie potrebného súčtu kreditov stanovených študijným programom“, a požaduje jeho reálnu aplikáciu v napadnutom rozhodnutí, čo má žalovaný vyjadriť v odôvodnení. Uvedené prispieva k preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a k ustáleniu konkrétneho dôvodu, pre ktorý žalobkyňa bola vylúčená zo štúdia (absolvovanie alebo neabsolvovanie ktorých predmetov a z nich dosiahnutý konkrétny počet kreditov a teda splnenie alebo nesplnenie podmienky na postup do ďalšieho roka štúdia). Toto však v rozhodnutiach vydaných v prvom a druhom stupni absentuje. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dekan lekárskej fakulty len uviedol, že žalobkyňa neabsolvovala predmety v takom rozsahu, aby získala minimálne 48 kreditov pre daný ročník, čím nesplnila podmienky pre postup do ďalšieho roku / etapy štúdia. Neuviedol ani, v ktorom akademickom roku žalobkyňa nesplnila podmienky pre postup do ďalšie roku štúdia. V druhostupňovom rozhodnutí rektor uviedol, že žalobkyňa nesplnila požiadavky na pokračovanie v štúdiu, ktoré sú stanovené kogentnými ustanoveniami Študijného poriadku lekárskej fakulty a pri posudzovaní jej prípadu nezistil porušenie jej študentských práv. Jej študijnými výsledkami nezískala dostatočný počet kreditov na postup do ďalšej etapy štúdia, pričom lekárska fakulta neeviduje žiadne jej sťažnosti na priebeh skúšok. Ani toto odôvodnenie nedáva odpoveď na otázku, v akom ročníku žalobkyňa nesplnila podmienky, ani z akých dôkazov a podkladov rozhodnutie vychádza, ako ich žalovaný vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver preskúmateľne neodôvodnil. Vágne formulovaný dôvod vylúčenia žalobkyne zo štúdia je ľahko zameniteľný s iným skutkom, ktorý by tiež mohol byť dôvodom na vylúčenie zo štúdia.

40. Požiadavka na precízne vypracovanie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je o to výraznejšia, že v administratívnom spise sa nachádzajú dva výpisy výsledkov štúdia za akademické roky 2015/2016 a 2016/2017. Vo výpise výsledkov zo štúdia za akademický rok 2016/2017 je síce uvedený zoznam predmetov, ktoré si žalobkyňa v uvedenom akademickom roku zapísala, spolu s počtom kreditov a hodnotením, no hodnotenie nie je uvedené v rozsahu reálneho počtu získaných kreditov, ale iba z hľadiska hodnôt A, B, C, E, FX, ABS. Druhý stĺpec sprava obsahuje počet kreditov ako 10, 8, 6, 4, 1, 11, 5, 4, 7, 1, 1, čo je spolu 58, a teda žalobkyňa by teoreticky splnila podmienku na postup do ďalšieho ročníka v počte získaných kreditov. No už v prvom stĺpci sprava, kde sa uvádza hodnotenie študenta, nie je uvedený počet reálne získaných kreditov ku každému predmetu osobitne (napríklad ak žalobkyňa absolvovala skúšku z anatómie v druhom opravnom termíne dňa 14.2.2017 na známku E-dostatočne, koľko reálne získala kreditov z 10-tich za túto skúšku). Preto bolo nevyhnutné skutkový stav v rozhodnutí presne popísať, identifikovať a aplikovať naň príslušné právne predpisy, čo sa v predmetnej právnej veci nestalo. Ide pritom o základnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia podľa čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Univerzity Komenského, čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského aj v Rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, aj v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe a rozhodnutia R 51/2011.

41. Žalovaný až vo vyjadrení o správnej žalobe poukázal na skúšku z fyziológie, ktorú žalobkyňa neabsolvovala. Správny súd prízvukuje, že odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou rozhodnutia a nie je možné dôvody vydania rozhodnutia dopracúvať až vo vyjadrení k správnej žalobe, resp. v kasačnej sťažnosti.

42. Žalobkyňa už v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že bola nútená zapísať si predmet „slovenský jazyk“ a fakulta sa mala neskôr vyjadriť, že kredity zaň získané jej nezapočíta. Rektor sa s touto jej námietkou v druhostupňovom rozhodnutí vysporiadal tak, že sa nezakladajú na pravde a v akademickom roku 2016/2017 si nezapísala uvedený predmet, neoprel ich však o žiadne dôkazy. Správny súd na tomto mieste opäť uvádza, že žalovaný ani v tomto kontexte neuviedol v rozhodnutí sumár predmetov, ktoré si žalobkyňa zapísala v akademickom roku 2016/2017, tak aby bolo jeho vyhodnotenie námietky preskúmateľné a verifikovateľné. Takto uvedená otázka zostala len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu.

43. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia prvostupňového a napokon aj druhostupňového správneho orgánu, ktoré by obsahovalo presný opis skutkového stavu (podľa čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Univerzity Komenského, čl. 44 ods. 1 Študijného poriadku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského aj v Rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy (77)31 zo dňa 28.9.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, aj v Odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.6.2007 o dobrej verejnej správe a R 51/2011) a popis skutku v konkrétnostiach, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom, ktorý by bol základom pre rozhodnutie o jej vylúčení zo štúdia, sa správny súd nemohol vecou zaoberať po právnej stránke. Súd totiž nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Na to, aby mohol byť názor žalovaného o dôvodnosti vylúčenia žalobkyne zo štúdia preskúmaný, museli byť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené argumenty minimálne o predmetoch, ktoré si žalobkyňa v akademickom roku 2016/2017 (v administratívnom spise sa nachádza ako posledný akademický rok) zapísala, štúdium ktorých predmetov úspešne ukončila skúškou s počtom kreditov, ktoré predmety neukončila skúškou a celkový sumár kreditov za jednotlivé predmety; museli by byť označené aj dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia a aj úvaha pri hodnotení dôkazov. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nerovnakého zaobchádzania žalobkyne; nestačí len všeobecné tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nenamietala priebeh skúšky v predmete „fyziológia“, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Uvedené nedostatky predstavujú nezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a vedú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

44. Navyše, žalovaný nesprávne v kasačnej sťažnosti tvrdí, že od neho nemožno žiadať, aby v odvolacom konaní prihliadal na sťažnosti žalobkyne vzťahujúce sa k udalostiam, ktoré sa podľa nej odohrali pred vydaním prvostupňového rozhodnutia (skúška z fyziológie). Správny súd uvádza, že žalovaný v druhostupňovom konaní vyhodnocuje aj skutkový stav ako celok, teda aj pred prvostupňovým rozhodnutím, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Preto mal v druhostupňovom rozhodnutí vyhodnotiť aj námietku žalobkyne ohľadom predmetu fyziológia, čo sa nestalo.

45. Pokiaľ ide o namietaný rozpor Študijného poriadku LF UK so , resp. so Študijným poriadkom Univerzity Komenského, správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu, že tento rozpor nie je daný vzhľadom na čl. 25 ods. 7 Študijného poriadku Univerzity Komenského.

46. Vychádzajúc z uvedených skutočností a právnych predpisov, správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a rovnakou vadou trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto ich správny súd obe zrušil podľa a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

47. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). Orgány verejnej správy sa budú v ďalšom konaní dôsledne zaoberať zistením skutkového stavu a odôvodnením rozhodnutia v intenciách tohto rozsudku, presne opíšu skutok, ktorý bol základom vylúčenia žalobkyne zo štúdia, tak aby bol nezameniteľný s iným skutkom, označia dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uvedú, ako dôkazy vyhodnotili a následne aplikovali hmotnoprávne predpisy. Vysporiadajú sa s námietky žalobkyne, ktoré sú pre vec materiálne podstatné.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

49. Správny súd nepriznal žalovanému náhradu trov kasačného konania podľa v spojení s , hoci bol v kasačnom konaní úspešný, pretože mu v kasačnom konaní trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, a správny súd nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).