Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-35-2022.pdf
PDF · 121.87 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava , IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 300/10, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.497,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/388/2010-59 zo dňa 16. marca 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/388/2010-59 zo dňa 16. marca 2022 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V druhej výrokovej vete povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o jej zastavení.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 03.11.2021 mu bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie a povolenie jej odkladu do času právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V návrhu uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého sa proti nemu exekúcia vedie je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK 539/07/GR zo dňa 06.07.2007. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že oprávnený si v rozhodcovskom konaní uplatnil nárok zo zmenky vo výške 2.497,41 Eur a zároveň poukázal na znenie § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že predmetná zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky, pretože zmenková suma predstavuje až 300,93% z poskytnutej istiny úveru. Žiadal, aby súd preskúmal, či je exekučný titul v súlade so zákonom a preskúmal aj výšku vymáhanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol zastavenie exekúcie a povolenie jej odkladu.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní. Povinný možnosť namietať tieto dôvody v rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere, výšky úveru a podmienok vyplnenia zmenky v konaní neuplatnil. Mal za to, že exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní.
4. Tvrdenie povinného o tom, že zmenka bola vydaná v rozpore s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch je podľa oprávneného založené na retroaktívnej aplikácii právnych predpisov. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000034798 bola uzavretá dňa 27.03.2006. Rovnako v tento deň bola povinným vystavená zabezpečovacia blankozmenka. Na uvedený záväzkový vzťah je preto potrebné aplikovať právne predpisy v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky. V čase uzatvorenia zmluvy bolo možné zabezpečiť splatenie aj spotrebiteľského úveru zmenkou a to bez obmedzenia. Až s účinnosťou od 01.01.2008 bolo do zákona doplnené ustanovenie § 4 ods. 6, na ktoré poukázal povinný. Ku dňu uzavretia zmluvy ako aj vystavenia zmenky nebolo účinné žiadne obmedzenie, na ktoré sa povinný odvoláva. Bolo možné splniť ako aj zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou a nebolo žiadne obmedzenie sumy, ktorá mohla byť do zmenky doplnená. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že zákaz spätnej účinnosti (zákaz retroaktivity) právnych noriem tvorí integrálnu súčasť princípu právnej istoty, a možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho štátu, ktorý tvorí významnú demokratickú záruku ochrany práv občanov (m. m. PL. ÚS 16/95).
5. Oprávnený mal za to, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých navrhuje odklad exekúcie a ktoré by zodpovedali dôvodom na povolenie odkladu exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdil, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a navrhol, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
6. Okresný súd v rozhodnutí ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
7. Plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, okresný súd preskúmal, či rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-539/07/GR vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom dňa 06.07.2007 je vykonateľným exekučným titulom.
8. Okresný zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000034798 (ďalej len "zmluva o úvere") uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 23.03.2006. Konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (ďalej len "zmluvné dojednania"), ktoré v bode 18. upravujú riešenie sporov - rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd tak bola súčasťou zmluvných podmienok, ktorých obsah povinný nemohol ovplyvniť. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným považuje súd len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo súd považuje za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. Okresný súd poukázal, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
10. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu preto okresný súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení v rozhodnom období.
11. Predmetný rozhodcovský rozsudok vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil (I. výrok).
12. V zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd povolil odklad exekúcie až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
13. K námietke povinného, ktorou napádal zákonnosť uplatňovania nároku zo zmenky okresný súd uviedol, že s otázkou splnenia zákonných predpokladov pre vedenie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok so zmenky sa súd už vysporiadal v skoršom uznesení vydanom dňa 28.06.2021 č.k. 6Er/388/2010-20.
14. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
15. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, kedy opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky), hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané v roku 2010 okresným súdom poverenie na vykonanie exekúcie. V danom čase boli súčasťou právneho poriadku aj ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Subjektívna zmena právneho názoru po viac ako 11 rokoch od vydania poverenia nie je zákonný dôvod na zmenu právneho posúdenia a zastavenie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Uvedené znamená, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Objektívne z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal, a následne takéto výhrady mal, a to bez toho aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť, a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená.
16. Oprávnený ďalej uviedol, že zmluva medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená dňa 27.03. 2006, je preto nevyhnutné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia. Namietal, že zdôvodnenie napadnutého uznesenia je vo všetkých častiach v rozpore so právnou úpravou, pričom práve vývoj právnej úpravy (prijímanej v záujem ochrany spotrebiteľa) závery konajúceho exekučného súdu popiera a v celom rozsahu vyvracia. Zákonodarca
zaradil do zákona znenie neprijateľnej podmienky v súvislosti s rozhodcovskou doložkou v § 53 ods. 6 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa výslovne sa zakazuje len také ustanovenie, ktoré od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory riešil v rozhodcovskom konaní. Zmyslom zavedenia úpravy v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo nastavenie určitého legálneho rámca úpravy rozhodcovského konania v pomeroch spotrebiteľských zmlúv. Išlo o úpravy v rámci zvyšovania štandardu ochrany spotrebiteľa. Ak teda neskoršia úprava stále rozhodcovské doložky pripúšťala (a to nielen v zmysle spomenutého ustanovenia, ale aj napríklad v zmysle výslovnej úpravy vo viacerých ustanoveniach zákona o rozhodcovskom konaní), potom je logické, že rozhodcovské doložky uzavreté pred dátumom prijatia neskoršej úpravy sú platnými, ak spĺňajú aj takto neskôr zavedené sprísnené kritériá. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej doložky je dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu, na ktorú oprávnený poukázal. Dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Ustanovenie čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS v spojení s ustanovením bodu 1 písm. q) prílohy danej smernice považuje za nekalú podmienku súvisiacu s rozhodcovskou zmluvu iba takú podmienku, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje riešiť spory, resp. predkladať tieto na riešenie v rámci takého rozhodcovského, resp. arbitrážneho konania, ktoré nie je upravené (regulované) právnymi predpismi.
17. Oprávnený mal za to, že z formulácie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z jeho obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby.
18. Ohľadne dôvodov kedy môže dlžník vystupovať v postavení žalobcu oprávnený uviedol, že dlžník
- spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napríklad 1. vyplatenia úveru, 2. vyplatenia revolvingu, 3. neplatnosti zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, 4. vyplatenia preplatkov zo zmluvy, 5. vydanie časti úrokov pri predčasnom splatení. Veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jedinom prípade - nesplácanie dlhu. Exekučný súd evidentne nesprávne berie do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu, keďže žalobu podáva v takom prípade druhá strana. Skúmanie dôvodov na jednej či druhej zmluvnej strane je potrebné hodnotiť objektívne, o.i. aj pri zachovaní zásady pacta sunt servanda.
19. K výberu rozhodcu resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, oprávnený uviedol, že k nemu dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúcu žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ochrana spotrebiteľa smeruje k tomu, aby zmluvné strany mali rovnakú možnosť a postavenie v rovnakej respektíve porovnateľnej situácii. To znamená, či rozsah oprávnení žalobcu je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o dodávateľa alebo o spotrebiteľa. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ, potom aj on určuje a) fórum rozhodovania sporu, b) v prípade voľby rozhodcovského konania rozhodcu. Samotný fakt, že rozhodcovské konanie začne na základe žaloby dodávateľa nie je daný podpísaním uzavretím zmluvy s rozhodcovskou doložkou. Vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných povinností.
20. Podľa oprávneného závery súdu vyvolávajú pochybnosť aj preto, kedy neprijateľnosť rozhodcovskej doložky súd zjavne vyvodzuje pre prípad, kedy rozhodcovské konanie sa začne na základe žaloby dodávateľa (veriteľa). Žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania a ani k dnešnému dňu neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Súd uvádza dôvod neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone. Ak by tomu tak bolo, potom by prijatie neskoršej právnej úpravy v zákone č. 335/2014 Z.z. nebolo racionálne, pretože uvedený zákon naďalej počíta s tým, že rozhodcovské konanie sa môže začať aj na základe žaloby dodávateľa. Oprávnený poukázal, že na základe § 73 ods. 4 tohto zákona je možné začať rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi aj na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred účinnosťou daného zákona.
21. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Oprávnený poučil povinného v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského konania a jeho podmienky. Veriteľ nad rámec zákona povinných poučil, čo však súd nebral do úvahy. Pravidlá rozhodcovského konania sú dohodnuté priamo v rozhodcovskej doložke a nebránia žiadnemu účastníkovi konania riadne uplatniť svoje práva ako v konaní pred všeobecným súdom. Pravidlá rozhodcovského konania sú zrozumiteľné a transparentné, určité a nepripúšťajúce rôzny výklad.
22. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 21.04.2021, v ktorom nesúhlasil s tvrdením oprávneného, že v rámci exekučného konania nie je možné preskúmavať okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 344/2020. Povinný sa plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a zároveň dal do pozornosti skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
24. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.04.2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 29.04.2010 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Gustáva Reta vydaného pod sp. zn. RK-539/07-GR dňa 06.07.2007 na vymoženie istiny 2.497,- Eur s príslušenstvom, zmenkovou odmenou 8,33 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 27.03.2006. Zmenka zabezpečovala záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.8000034798, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.03.2006. Účelom zmluvy o revolvingovom úvere bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 50.004,- Sk (1.659,83 Eur).
25. Dňa 25.01.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného vyhotovené dňa 15.01.2016 a doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016. Oprávnený týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Uviedol, že dňa 27.03.2006 uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 1.659,83 Eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 829,92 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 06.06.2007 stal splatný celý nezaplatený záväzok zo zmluvy. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy bola povinným na rad oprávneného vystavená blankozmenka, a to v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorú oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal exekučný titul. Oprávnený k doplneniu návrhu priložil zmluvu o revolvingovom úvere. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.
26. Okresný súd uznesením č.k. 6Er/388/2010-20 zo dňa 28.06.2021 rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
27. Následne podaním zo dňa 29.10.2021 povinný podal návrhy na zastavenie a odklad exekúcie z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky, pretože zmenková suma predstavuje až 300,93% z poskytnutej istiny úveru. Povinný žiadal, aby súd preskúmal, či je exekučný titul v súlade so zákonom a preskúmal aj výšku vymáhanej pohľadávky.
28. K návrhom sa vyjadril oprávnený, ktorý ich žiadal ako nedôvodné zamietnuť.
29. V čl.18, bod 18.1 Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 22.06.2007 si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili Riešenie sporov - rozhodcovskú doložku, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíva na žalobcovi. Bod 18.2 obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“, podľa ktorej budú akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere s končenou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní, pred jedným z nasledujúcich rozhodcov JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Mariana Mochnáčová a Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že naraz alebo postupne nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť previesť funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.
30. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
31. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
32. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
33. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
34. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
35. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
36. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
37. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 27.03.2006 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.03.2006 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
41. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
42. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere 27.03.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
43. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
45. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného k 22.06.2006 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
46. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
47. Podľa prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
48. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
49. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.
50. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
51. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 27.03.2006 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný bol podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným). Napriek zneniu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.03.2006, t.j. k dátumu uzavretia úverovej zmluvy, ktorý za spotrebiteľské zmluvy označoval len niektoré zmluvné typy, je v súlade s ust. § 879j Občianskeho zákonníka, s právom EÚ ako aj s cieľom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany posúdenie uzavretej zmluvy ako spotrebiteľskej, a to vzhľadom na postavenie zmluvných strán tak ako je uvedené vyššie. Navyše uvedenému charakteru zmluvy ako spotrebiteľskej zodpovedá aj úprava § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a špeciálna právna úprava o spotrebiteľských úveroch podľa v tom čase účinnej právnej normy zákona č. 258/2001 Z.z.. Uzavretá zmluva medzi stranami konania jednoznačne napĺňa podľa svojho obsahu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
52. Pokiaľ ide o vyhodnotenie rozhodcovskej doložky okresným súdom ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd s týmto záverom okresného súdu súhlasí. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len zmluvu prijať alebo ho odmietnuť vrátane Zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto neplatná.
53. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o revolvingovom úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.03.2006, a to na rozhodcovskú doložku dojedanú v čl. 18 Zmluvných dojednaní tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc.
54. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a to pre neprípustnosť jej vedenia, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. Vyššie uvedené skutočnosti sú však dôvodom na zastavenie exekúcie aj podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je
rozhodcovská doložka a vydal exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci.
55. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd následne správne rozhodol, aj o povolení odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko bolo možné očakávať, že exekúcia bude zastavená.
56. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zastavení exekúcie aj vo výroku o odklade exekúcie vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).