Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Z. L., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XRM-XXXX-XXX-D. zo dňa XX.XX.XXXX, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh na prerušenie konania zo dňa 20.06.2022 z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. XRM-XXXX-XXX-D. zo dňa 30.11.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutie

1.Žalovaný rozhodnutím č. 8RM-2018-142-I zo dňa 30.11.2018 podľa Správneho poriadku a ZSI ( o slobodnom prístupe k informáciám) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu spis. zn.: I. Spr. 14 005/18 zo dňa 24.10.2018, ktorým prvostupňový orgán rozhodol o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií žalobcu ako žiadateľa zo dňa 08.03.2018, v ktorej požadoval sprístupnenie, cit.: „„(i) príkazu podľa na vykonanie domovej prehliadky obydlia na adrese J. XX, K., ktorá bola realizovaná X. F. XXXX (ii) príkazu podľa na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov na adrese X. XXXX/X, F., ktorá bola realizovaná X. F. XXXX, pričom oba tieto príkazy boli vydané v prípravnom konaní trestnej veci zločinu úkladnej vraždy podľa poškodených P. A. a F. A.,“ a po doplnení zo dňa 21.08.2018 na základe výzvy podľa ZSI cit: „(iii) dátum vydania, spisovú značku, meno sudcu a ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých bolo rozhodnutie vydané z ostatných rozhodnutí, ktoré boli vydané súdom v prípravnom konaní v žiadosti o informácie konkretizovanej trestnej veci do 08.03.2018 vrátane“.

2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že dôvod, ktorý povinná osoba označila vo výroku rozhodnutia, a ktorý viedol k nesprístupneniu informácií, je dôvod podľa ods. ZSI, konkrétne že ide o utajované skutočnosti podľa . Týmto bolo nesprístupnenie informácií i odôvodnené, aj keď povinná osoba sa v napadnutom rozhodnutím zaoberala i aktuálne platným a účinným znením Dôsledky aplikácie tohto ustanovenia spočívajúce v identifikácii iného dôvodu nesprístupnenia ako je ustanovenie ZSI neprijala (napríklad vo forme čo i len opisným spôsobom identifikovania iného dôvodu

nesprístupnenie požadovaných informácií). V prípade nesprístupnenia informácií podľa ZSI z dôvodu, že tvoria utajovanú skutočnosť podľa , povinná osoba i odvolací orgán už niekoľkokrát v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných v tejto veci konštatovali, že je potrebné odôvodniť existenciu formálnej i materiálnej podmienky utajenia. Vo vzťahu k časti (i) a (ii) sa povinná osoba s niekoľkokrát vytýkanou absenciou odôvodnenia materiálnej podmienky utajenia, v rámci svojich možností, vysporiadala už vo svojom v poradí štvrtom vydanom rozhodnutí zo dňa 30.08.2018, čo ministerstvo uviedlo už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 05.10.2018.

3. Povinná osoba jasne identifikovala dôvody jej obmedzených možností odôvodnenia materiálnej podmienky utajenia, a to najmä vo vzťahu k tomu, či dôvody utajenia trvajú a pri identifikácii úplne konkrétnych záujmov, ktoré môžu byť sprístupnením požadovaných informácií (teda neoprávnenou manipuláciou s nimi) poškodené. Povinná osoba, v tomto prípade súd, ktorý vydal príkaz na domovú prehliadku, spracoval primárne utajované skutočnosti oznámené Špecializovanému trestnému súdu orgánom, ktorý navrhol jeho vydanie. V prípade, že vo vzťahu k nim nedošlo k zrušeniu utajenia, informácie nie je možné sprístupniť. V takom prípade je ale úlohou povinnej osoby pri nesprístupnení informácií odôvodniť v rámci svojich možností existenciu materiálnej a formálnej podmienky utajenia. Povinná osoba v tomto prípade nemá žiadnu možnosť skúmať trvanie dôvodov utajenia a podrobne skúmať materiálne podmienky utajenia, v prípravnom konaní by tieto vedeli podrobne preskúmať a odôvodniť len orgány činné v trestnom konaní. Za daných okolností teda povinná osoba vcelku jasne a preskúmateľne v napadnutom rozhodnutí identifikovala materiálnu podmienku utajenia, ktorou je možnosť ohrozenia života alebo bezpečnosti jednotlivých fyzických osôb a marenie trestného konania. V danom prípade ide o informácie týkajúce sa závažných trestnoprávnych vecí v prebiehajúcom trestnom konaní vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy P. A. a F. A., a sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo ohroziť dosiahnutie účelu konkrétneho trestného konania, ktorým je odhalenie páchateľov trestných činov a ich potrestanie. Takto vymedzenú materiálnu podmienku utajenia považoval za daných okolností odvolací orgán za dostatočnú.

4. Pri rozhodovaní podľa ZSI, osobitne v prípade vydania a preskúmania rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, sú možnosti prvostupňového i druhostupňového orgánu čo sa preskúmania skutkového stavu týka, s ohľadom na vyššie uvedené výrazne obmedzené. I za daného stavu i keď stručné, ale jasné a zrozumiteľné uvedenie dôvodov splnenia materiálnej podmienky utajenia požadovaných informácií, považoval odvolací orgán za právne korektné. Čo sa týka naplnenia a odôvodnenia formálnej podmienky utajenia, i tu je potrebné vytknúť povinnej osobe a napadnutému rozhodnutiu formálny nedostatok spočívajúci v tom, toto odôvodnenie sa nachádza len v rámci zhrnutia predchádzajúceho priebehu konania, konkrétne na strane 3 a 4, kde je zhrnuté odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby zo dňa 30.08.2018, a síce odkazom na ZSI, , nariadenia a položku č. 3 Prílohy č. . Vo vlastnom odôvodnení zmienka o naplnení formálnej podmienky utajenia nie je. Odvolací orgán ale mal za to, že tento nedostatok napadnutého rozhodnutia bol odstránený práve vyššie uvedenou pasážou a jeho označením v tomto rozhodnutí. I keď by bolo možné povinnej osoby vytknúť podrobnejšie nezaoberanie sa vymedzeniu jednotlivých stupňov utajenia a s tým súvisiacich následkov identifikácie záujmov, ktorých poškodenie môže byť dôsledkom neoprávnenej manipulácie s utajovanými informáciami (teda sprístupnením požadovaných informácií), prednesené odôvodnenie považoval odvolací orgán za právne korektné a dostatočné.

5. Vo vzťahu k nesprístupneniu informácií povinná osoba v napadnutom rozhodnutí poukazovala i na ustanovenie , pričom ale pri aplikovaní tohto ustanovenia by dôvodom nesprístupnenia informácií bolo ustanovenie Tento dôvod nesprístupnenia informácií, ako je už uvedené vyššie, ale povinná osoba neuviedla ani vo výroku, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Za daných okolností možno dospieť k záveru, že tento dôvod nesprístupnenia uviedla povinná osoba len podporne, preto nebol osobitne predmetom preskúmavania zo strany odvolacieho orgánu. Za daného stavu povinná osoba nesprístupnenie informácií požadovaných v bode III. korektne neodôvodnila. Z výroku rozhodnutia je ale zrejmé, že nesprístupnenie týchto informácií je odôvodnené ZSI, keďže požadované informácie majú tvoriť utajovanú skutočnosť. Ak v predmetnej trestnej veci boli do 08.03.2018 vrátane (keďže len takto žiadateľ časovo zadefinoval požadované informácie) vydané nejaké ďalšie rozhodnutia súdu vydané v prípravnom konaní, išlo o príkazy podľa , ktoré boli vydané v režime utajenia, vzťahuje sa i na tieto informácie dôvod nesprístupnenia podľa ZSI s plne aplikovateľným

odôvodnením, ktoré odvolací orgán zhrnul vyššie. A to tak v otázke existencie materiálnej i formálnej podmienky utajenia. Za daných okolností a s ohľadom na skutočnosť, že v tejto veci došlo štyrikrát k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu, pristúpil odvolací orgán v aktuálnej procesnej situácii k doplneniu absentujúceho a nedostatočného odôvodnenia nesprístupnenia informácií. Už sprístupnenie informácie, koľko a akých druhov rozhodnutí v prípravnom konaní v konkrétnom trestnom konaní bolo zo strany súdu vydaných, za stavu, že bolo vydané okrem iných i čo i len jedno rozhodnutie v režime utajenia (ktoré je naďalej možné považovať za utajovanú skutočnosť), je spôsobilé zmariť účel trestného konania, keďže na základe takto sprístupnenej informácie je možné, aby páchatelia trestného činu prispôsobili svoje konanie vedomosti o existencii takých rozhodnutí, o ktorých nemajú vedomosť. I v tomto prípade teda podľa názoru odvolacieho orgánu prvostupňový orgán správne pristúpil k nesprístupneniu informácií.

II. Žaloba a námietky

6. Žalobca v žalobe uviedol. že požadované príkazy nie sú utajované, pretože sa utajujú na presne stanovaný čas a ten uplynul. Príkazy na vykonanie domovej prehliadky, resp. iných priestorov a pozemkov sú špecifické (napr. od príkazu na zaistenie údajov o telekomunikačnej prevádzke) tým, že sa utajujú na vopred presne stanovenú lehotu - do momentu realizácie prehliadok, pretože podľa , resp. sa tieto príkazy doručujú vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, resp. vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke. Ak by tento príkaz bol utajovanou skutočnosťou aj v momente začatia realizácie prehliadok a neskôr, nebolo by ho možné doručiť vlastníkovi alebo užívateľovi, ak je táto osoba odlišná od osoby obvineného, čo spravidla je (oboznamovanie sa obvineného s utajovanou skutočnosťou upravuje ust. ). Vlastník alebo užívateľ sa s príkazom zoznamuje už ako s neutajenou písomnosťou, informácie, ktoré sú v rozhodnutí obsiahnuté, môže ďalej voľne šíriť, či už svojmu právnemu zástupcovi, známym, rodinným príslušníkom alebo aj širšiemu okruhu ľudí a pod. (napr. v prípade, že domová prehliadka sa realizuje v dome, v ktorom v čase realizácie prehliadky prebýva viacero osôb, je logické, že vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti informuje tieto osoby o príkaze, jeho dôvodoch a veci/iach, ktorá/é sa pri prehliadke hľadá/ajú).

7. Žalovaný tvrdí, že Špecializovaný trestný súd v Piatom prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnil materiálnu podmienku utajenia, „ktorou je možnosť ohrozenia života alebo bezpečnosti jednotlivých fyzických osôb a marenie trestného konania. V danom prípade ide o informácie týkajúce sa závažných trestnoprávnych vecí v prebiehajúcom trestnom konaní vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy P. A. a F. A.ovej, a sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo ohroziť dosiahnutie účelu konkrétneho trestného konania, ktorým je odhalenie páchateľov trestných činov a ich potrestanie“. Žalovaný ďalej uvádzal, že Špecializovaný trestný súd má iba obmedzené možnosti na bližšie zdôvodnenie materiálnej podmienky utajenia, pretože „povinná osoba, v tomto prípade súd, ktorý vydal príkaz na domovú prehliadku, spracoval primárne utajované skutočnosti oznámené Špecializovanému trestnému súdu orgánom, ktorý navrhol jeho vydanie. V prípade, že vo vzťahu k nim nedošlo k zrušeniu utajenia, informácie nie je možné sprístupniť. V takom prípade je ale úlohou povinnej osoby pri nesprístupnení informácií odôvodniť v rámci svojich možností existenciu materiálnej a formálnej podmienky utajenia. Povinná osoba v tomto prípade nemá žiadnu možnosť skúmať trvanie dôvodov utajenia a podrobne skúmať materiálne podmienky utajenia, v prípravnom konaní by tieto vedeli podrobne preskúmať a odôvodniť len orgány činné v trestnom konaní“.

8.V nariadení Ministerstva vnútra SR č. 87/2015 z 30. júna 2015 o zozname utajovaných skutočností v znení nariadení Ministerstva vnútra SR č. 112/2015, č. 14/2016 a č. 103/2017 sa pod bodom 15.6 určuje, že utajovanou skutočnosťou v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR sú „žiadosti, návrhy, príkazy a podnety príslušníkov Policajného zboru na vydanie príkazu na domovú prehliadku podľa do jej začatia alebo do nevydania príkazu sudcom“. Zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky určuje príkaz generálneho prokurátora SR č. 7/2006 z 1. marca 2006 v znení príkazov č. 1/2008 a 4/2009; zoznam je prílohou tohto príkazu. V ňom sa pod poradovým číslom 6. určuje, že utajovanou skutočnosťou v pôsobnosti prokuratúry SR sú „rozhodnutia, návrhy, žiadosti a informácie súvisiace s úkonmi v trestnom konaní, ktoré by mohli ohroziť životy alebo bezpečnosť jednotlivých fyzických osôb alebo by mohli viesť k mareniu trestného

konania: návrh na domovú prehliadku podľa alebo súhlas na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa - do začatia vykonávania prehliadky“. Metodické usmernenie Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru SR k základnému postupu pri predkladaní žiadostí v rámci používania informačno-technických prostriedkov a vzory tlačív z roku 2006, vychádzajúce z vtedajšej reformy trestných kódexov, ktorého súčasťou je aj vzor príkazu na domovú prehliadku, ktorý v pravom hornom rohu pod obligatórnymi náležitosťami utajovanej písomnosti podľa obsahuje nápis „Utajovať do vykonania prehliadky!“.

9. Akékoľvek utajované súdne rozhodnutie sa vždy skladá z primárnej utajovanej skutočnosti a nadväzujúcej vlastnej utajovanej skutočnosti. Primárnou utajovanou skutočnosťou sú zvyčajne informácie poskytnuté oprávneným navrhovateľom, napr. políciou, spravodajskou službou a pod. vlastnou utajovanou skutočnosťou je súdne rozhodnutie, jeho štruktúra, predvetie, výrok, odôvodnenie v časti vlastných úvah súdu a pod. Je preto potrebné prisvedčiť názoru žalovaného, že Špecializovaný trestný súd v požadovaných príkazoch spracoval primárne utajované skutočnosti oznámené Špecializovanému trestnému súdu orgánom, ktorý navrhol ich vydanie. Za nekorektnú však považoval ďalšiu úvahu žalovaného, že „v prípade, že vo vzťahu k nim nedošlo k zrušeniu utajenia, informácie nie je možné sprístupniť“, pretože zahŕňa implicitné tvrdenie, že primárne aj vlastné utajované skutočnosti sú naďalej utajené bez zrušenia stupňa utajenia, bez toho, aby toto bolo explicitne preukázané. V administratívnom konaní žalobca v rámci dostupných možností preukázal, že primárne utajované skutočnosti nie sú utajované, pretože či už policajné žiadosti, návrhy, podnety na vydanie príkazu na domovú prehliadku, resp. prokurátorské návrhy a žiadosti o príkaz na domovú prehliadku sa utajujú iba do začatia vykonávania prehliadky. Špecializovaný trestný súd a ani žalovaný nepreukázali, že by primárne utajované skutočnosti boli naďalej utajené a vyvrátili tak predloženú argumentáciu. V konaní teda nebolo ustálené, že z dotknutých primárnych utajovaných skutočností (návrhy na vydanie príkazov) vyplýva zo strany žalobcu tvrdené, že sa utajujú iba do vykonania prehliadok. Nebol však ustálený ani opak, teda, že v ich obsahu nie je zakomponované obmedzenie lehoty utajenia a teda nesprístupnenie informácií podľa § 8 ods. 1 ZSI je dôvodné a preto je žalované rozhodnutie nezákonné, pretože zistený skutkový stav nebol dostatočný na riadne posúdenie veci.

10. Žalobca ďalej namietal, že po celý čas administratívneho konania nebolo ustálené, či samotné požadované príkazy ako vlastná utajovaná skutočnosť Špecializovaného trestného súdu sú naďalej (aj po vykonaní prehliadok) utajené. V konaní opakovane žalobca uviedol, že podľa príslušného metodického pokynu a súdnej praxe, na príkazoch na domovú prehliadku sa uvádza, „utajovať do vykonania prehliadky“. Podľa vyhlášky č. „označenie stupňa utajenia sa zmení alebo zruší uplynutím určenej lehoty utajenia uvedenej na utajovanej písomnosti“. V priebehu celého konania Špecializovaný trestný súd nepreukázal, či v súlade s citovaným ustanovením bol po vykonaní prehliadok zrušený stupeň utajenia požadovaných príkazov alebo nie. Všetky právne úvahy Špecializovaného trestného súdu vychádzajú iba z predpokladu, že zrušený nebol, v žiadnom z rozhodnutí a to ani v potvrdenom piatom prvostupňovom rozhodnutí sa nekonštatuje, či bol alebo nebol stupeň utajenia zrušený. Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočný na riadne posúdenie veci. Žalovaný pritom nemá úplne obmedzené možnosti zisťovať skutkový stav veci, pretože tvrdenie, že Špecializovaný trestný súd v dôsledku uplynutia lehoty utajenia, zrušil utajenie požadovaných príkazov, mohol overiť vyžiadaním príslušnej časti protokolu utajovaných písomností, resp. registratúrneho denníka (viď a násl. vyhlášky č. ); protokol a ani denník nie sú utajovanými skutočnosťami. Ak by aj požadované príkazy boli (sú) naďalej po vykonaní prehliadok utajovanými skutočnosťami, potom Špecializovaný trestný súd a ani žalovaný neodôvodnili, prečo nepostupovali podľa zákona ZSI. Je totiž zrejmé, že súdne rozhodnutie ako utajovaná písomnosť sa skladá aj z formalizovaných častí (spisová značka, meno sudcu, dátum vydania, označenie typu rozhodnutia, predvetie výroku, výrok a pod.), ktoré sami o sebe mohli byť sprístupnené, pretože pri nich nie je naplnená materiálna podmienka utajenia, tak ako ju odôvodnená v piatom prvostupňovom rozhodnutí v spojení so žalovaným rozhodnutím.

11. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého utajovaná môže byť už len informácia, že určité rozhodnutie vôbec bolo vydané, v súčasných podmienkach utajované byť nemôže, hoci by pri nej bola preukázaná materiálna podmienka utajenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 11. 02. 2014 „je potrebné, uviesť, že zákon o slobode informácií slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností“, pričom súd v tomto rozhodnutí dochádza k záveru, že evidenčné údaje z utajovaných skutočností môžu byť sprístupnené (pričom v

danej veci bola posudzovanou utajovanou skutočnosťou zmluva a evidenčnými údajmi názov, dátum uzatvorenia, mená a pod., čo je analógia s niektorými mnou požadovanými údajmi, napr. dátum vydania, meno sudcu). Podľa § 3 ods. 1 ZSI „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii“, podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona „ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím“. Z citovaného je zrejmé, že nesprístupňovať je možné iba také informácie, ktoré reálne existujú v dispozičnej sfére povinnej osoby; o informáciách, ktoré povinná osoba k dispozícii nemá, ani nevie meritórne konať, preto zákon upravuje, že žiadosť smerujúca k sprístupneniu informácie, ktorú povinná osoba k dispozícii nemá, odmietne. V opačnom prípade správny orgán koná o abstraktnej veci (informácii) (napr. síce nevieme, či požadované informácie máme k dispozícii, ale ak áno, tak sme ich sprístupniť nemohli), čo Správny poriadok a ZSI nepredpokladajú, oba predpokladajú konania o konkrétnej veci (informácii). Ak teda žiadosť o informácie smeruje k sprístupneniu informácie, či určité rozhodnutie, hoci utajené, bolo vydané, a toto rozhodnutie naozaj vydané bolo, súdy vo všeobecnosti nemajú inú možnosť, ako vydať rozhodnutie o nesprístupnení podľa § 8 ods. 1 ZSI, čím však implicitne potvrdzujú, že dané rozhodnutie vydané bolo. Odmietnuť takúto žiadosť môžu iba v prípade, že dopytované rozhodnutie vydané nebolo. Z toho možno vyvodiť záver, že ak žiadosť smeruje k viacerým rozhodnutiam vydaným v konkrétnej veci, súd musí najprv skúmať, či vôbec a aké rozhodnutia vydané boli a či sú všetky utajované alebo iba ich časť a pod.

III. vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ani povinná osoba v zmysle ZSI, ako ani odvolací orgán podľa tohto zákona, nemajú právomoc v rámci konania o individuálnej žiadosti o sprístupnenie informácie podľa tohto zákona preskúmavať dôvodnosť alebo nedôvodnosť utajovania informácie jej pôvodcom. Okruh skutočností/informácií, ktoré podliehajú utajeniu, podmienky, za ktorých je/môže byť informácia považovaná, resp. vyhlásená, za utajovanú skutočnosť, vrátane určenia trvania tohto utajenia, ako aj spôsob nakladania s utajovanými skutočnosťami, upravujú osobitné predpisy, rámcovo predovšetkým o ochrane utajovaných skutočností a vyhláška NBÚ č. o administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, podrobnejšie potom podzákonná (interná) úprava vydávaná v pôsobnosti jednotlivých subjektov, ktoré vytvárajú/môžu vytvárať (sú pôvodcami), alebo akýmkoľvek spôsobom nakladajú/môžu nakladať s utajovanými skutočnosťami. Špecializovaný trestný súd (povinná osoba) vo všetkých svojich rozhodnutiach, vrátane ostatného zo dňa 24.10.2018, poukázal na to, že žalobcom požadované informácie - príkazy vydané v trestnom konaní, a aj informácie v nich obsiahnuté [ ], sú utajovanými skutočnosťami, a to na základe ustanovení , nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. a položky č. 3 Prílohy č. 1 smernice Ministerstva spravodlivosti SR č. 8/2004 zo dňa 25.08.2004, ktorou sa vydáva zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR, v znení jej doplnkov. Žalobca v žalobe síce poukazuje na právnu úpravu , z ktorej vyplýva, že príkazy na domovú prehliadku, resp. na prehliadku iných priestorov a pozemkov, prestávajú byť utajovanými skutočnosťami v momente vykonania tohto príkazu, preto nemôže byť daný dôvod na ich ďalšie utajovanie, a tým aj na odmietnutie ich sprístupnenia podľa ZSI, s takouto úvahou žalobcu sa však nemožno stotožniť. Podľa , jedine pôvodca utajovanej skutočnosti je oprávnený rozhodnúť, že informácia alebo vec je utajovanou skutočnosťou, určiť stupeň utajenia a rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa jej utajenia.

13. Rovnako tak podľa nariadenia č. pôvodca utajovanej skutočnosti môže rozhodnúť o osobitných požiadavkách alebo obmedzeniach manipulácie s utajovanou písomnosťou, a to najmä o lehote utajenia podľa zákona a o rozsahu a spôsobe distribúcie utajovanej písomnosti; tieto osobitné požiadavky alebo obmedzenia pôvodca utajovanej skutočnosti vyznačí na utajovanú písomnosť. Ak teda rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti, alebo uplynutím lehoty jej utajenia, táto prestane byť utajenou, odpadá i dôvod na jej nesprístupnenie podľa ods.

1 Bez toho, aby nastala jedna z týchto skutočností, však orgán konajúci o žiadosti o informácie podľa (ani prvostupňový, ani druhostupňový) nemôže na základe vlastnej úvahy posúdiť, či dôvod utajenia trvá alebo nie. Špecializovaný trestný súd ako pôvodca utajovanej skutočnosti, a súčasne povinná osoba podľa ZSI., vo všetkých rozhodnutiach o žiadosti žalobcu o informácie zo dňa 08.03.2018 (aj v znení jej doplnenia zo dňa 21.08.2018), uviedol, že príkazy vydané v trestnom konaní, ktoré žalobca žiadal predmetnou žiadosťou sprístupniť, sú utajovanými skutočnosťami, preto ich nie je možné z dôvodu podľa ZSI sprístupniť. Z uvedeného je zrejmé, že týmto deklaroval, že žalobcom požadované informácie sú utajovanými skutočnosťami, a že ich utajenie trvá. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by žalobca chcel mať túto skutočnosť za preukázanú - snáď len sprístupnením samotných príkazov s vyznačenou dobou utajenia, čo však popiera samotný zmysel utajenia písomnosti a aj ustanovenia ZSI.

14. Úlohou povinnej osoby pri nesprístupnení informácií za daného stavu bolo odôvodnenie existencie formálnej a materiálnej podmienky utajenia a v tomto rozsahu bol daný aj rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho orgánu. Ak je žalobca toho názoru, že ním požadované informácie nie sú, resp. už nie sú, utajovanými skutočnosťami (k čomu argumentácia žalobcu v žalobe zjavne smeruje), a preto by nemali podliehať obmedzeniu sprístupnenia podľa § 8 ods. 1 ZSI, treba uviesť, že preskúmanie tejto otázky (dôvodnosť utajenia a jeho trvania) nie je úlohou ani povinnej osoby vybavujúcej žiadosť o sprístupnenie informácie, ani odvolacieho orgánu preskúmavajúceho odvolanie proti rozhodnutiu povinnej osoby, ako ani súdu konajúceho o prípadnej správnej žalobe vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie podľa Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nedáva (príkladmo i dĺžkou lehôt, v ktorých je potrebné žiadosť vybaviť) orgánom konajúcim o individuálnej žiadosti o informácie priestor na polemizovanie s dôvodmi utajenia, prípadne trvaním týchto dôvodov utajenia - ak je požadovaná informácia deklarovaná jej pôvodcom ako utajovaná skutočnosť, pričom napĺňa formálne podmienky utajenia (čo bolo v rozhodnutiach povinnej osoby i žalovaného preukázané), a je daná i materiálna podmienka utajenia (s čím sa podľa názoru žalovaného povinná osoba v rámci špecifík danej veci dostatočným spôsobom vysporiadala a existenciu materiálnej podmienky utajenia zdôvodnila, čo žalovaný skonštatoval už v žalobou napádanom rozhodnutí), povinná osoba vybavujúca žiadosť o informácie (a ani odvolací orgán) nemôže sama konštatovať opak.

15. Skutočnosť, že tzv. „primárne utajované skutočnosti", teda návrhy na vydanie príkazov, sa utajujú len do vykonania domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo pozemkov, resp. do vydania rozhodnutia o zamietnutí takéhoto návrhu, je vo vzťahu k samotným príkazom na vykonanie prehliadky vydaných súdom a k trvaniu ich utajenia irelevantná. O utajení príkazov, ako aj o trvaní utajenia, rozhoduje súd ako ich pôvodca podľa príslušných predpisov preňho záväzných, teda v tomto prípade podľa ustanovení, na ktoré poukázala vo svojich rozhodnutiach povinná osoba. V nadväznosti na poukaz žalobcu na to, že aj v prípade trvania utajenia požadovaných príkazov mala povinná osoba a žalovaný pristúpiť k aplikácii § 12 ZSI a sprístupniť žalobcovi tie formalizované časti príkazov, u ktorých nie je naplnená materiálna podmienka utajenia, žalovaný uvádzal, že materiálna podmienka utajenia, vymedzená povinnou osobou (možnosť ohrozenia života alebo bezpečnosti jednotlivých fyzických osôb a marenie trestného konania, keďže v prípade požadovaných informácií ide o informácie týkajúce sa závažných trestnoprávnych vecí v prebiehajúcom trestnom konaní vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy P. A. a F. A.Í. a sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo ohroziť dosiahnutie účelu konkrétneho trestného konania, ktorým je odhalenie páchateľov trestných činov a ich potrestanie) sa vzťahuje na príkaz ako taký, keď aj sprístupnenie len evidenčných údajov z neho (napr. mena sudcu, ktorý príkaz vydal, spisovej značky) by bolo spôsobilé ohroziť záujem zdôvodňujúci existenciu povinnou osobou vymedzenej materiálnej podmienky utajenia.

16. Je nevyhnutné si uvedomiť, že zmysel utajenia žalobcom požadovaných informácií (príkazov) nespočíva v chránení bankového tajomstva, daňového tajomstva, prípadne ekonomických záujmov fyzických alebo právnických osôb, poškodenie ktorých by mohlo byť nevýhodné pre záujmy štátu. Žalobcom požadované informácie sa priamo a bezprostredne dotýkajú vyšetrovania závažnej trestnej činnosti a postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri jej vyšetrovaní a objasňovaní, a sprístupnenie akýchkoľvek aj len čiastkových informácií, ktoré podľa príslušných predpisov tvoria obsah utajovaných skutočností, vystavuje v tomto prípade ohrozeniu (na živote a zdraví) nielen pôvodcov týchto informácií (v tomto prípade súd, resp. konkrétny sudca, ktorý príkaz vydal), ale aj ďalšie subjekty participujúce na vyšetrovaní, a tiež vyšetrovanie samotné. K uvedenému žalovaný poukazoval i na to, že podľa položky č. 2 Prílohy č. 1 smernice Ministerstva spravodlivosti SR č. 8/2004 zo dňa 25.08.2004

v znení neskorších zmien, utajovanou skutočnosťou je aj súdny register Ntt vedený podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy. Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Teda už aj len základné (tzv. evidenčné) údaje zapisované do súdneho registra (podľa vyhlášky č. najmä spisová značka, predmet konania, označenie účastníkov konania, dátum podania návrhu, označenie aktuálneho držiteľa súdneho spisu, dátum každého úkonu v súdnom spise) sú v prípade agendy súdu vedenej v súdnom registri „Ntt“, do ktorej spadajú i žalobcom požadované príkazy a informácie v nich obsiahnuté, utajovanou skutočnosťou.

17. Za nenáležitý preto žalovaný považoval odkaz žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2014 vo veci sp. zn. , ktoré sa týkalo iného druhu informácií (existencia a obsah zmlúv a ich dodatkov zatvorených štátnym orgánom v súvislosti s obstarávaním materiálneho a technického vybavenia štátnym orgánom z verejných zdrojov) a jeho závery nemožno aplikovať na vec žalobcu. Napokon k úvahe žalobcu ohľadom procesného postupu povinnej osoby po prijatí žiadosti o informácie a konaní o (slovami žalobcu) „abstraktnej veci“, ktoré ZSI podľa žalobcu nepredpokladá, žalovaný odkázal na svoje rozhodnutie č. XRM/XXXX-XXX-D. zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého je žalovaný toho názoru, že už sprístupnenie informácie koľko a akých druhov rozhodnutí v prípravnom konaní v konkrétnom trestnom konaní bolo zo strany súdu vydaných, za stavu, že bolo vydané okrem iných i čo i len jedno rozhodnutie v režime utajenia (ktoré je naďalej možné považovať za utajovanú skutočnosť), je spôsobilé zmariť účel trestného konania, keďže na základe takto sprístupnenej informácie je možné, aby páchatelia trestného činu prispôsobili svoje konanie vedomosti o existencii takých rozhodnutí, o ktorých bez sprístupnenia takejto informácie vedomosť nemajú.

18. Žalobca podľa doplnenia jeho žiadosti zo dňa 21.08.2018 pod bodom (iii) žiadosti žiadal sprístupniť dátum vydania, spisovú značku, meno sudcu a ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých bolo rozhodnutie vydané, z ostatných rozhodnutí, ktoré boli vydané súdom v prípravnom konaní [teda mimo rozhodnutí pod bodmi (i) a (ii) žiadosti], vrátane dátumu do 08.03.2018, v trestnej veci konkretizovanej v žiadosti zo dňa 08.03.2018. Žiadal teda ním vymedzené údaje z každého rozhodnutia vydaného súdom v predmetnom prípravnom konaní, bez ohľadu na to, či podlieha utajeniu alebo nie. Vyhovenie tejto žiadosti a sprístupnenie požadovaných informácií by fakticky znamenalo sprístupnenie informácie o tom, že tieto rozhodnutia boli vydané, a to napriek tomu, že aspoň pri niektorých z nich nielen ich obsah, ale už aj len ich samotné vydanie (existencia), podlieha utajeniu (čo je zrejmé aj z vyššie citovanej Položky č. 2 Prílohy č. 1 smernice Ministerstva spravodlivosti SR č. 8/2004 zo dňa 25.08.2004 v účinnom znení). Zároveň tiež už samotné rozlišovanie v spôsobe vybavenia žiadosti povinnou osobou medzi situáciami, kedy rozhodnutia, ktoré môžu podliehať utajeniu, neexistujú (teda odmietnutie žiadosti z dôvodu podľa ) a kedy existujú (zamietnutie z dôvodu podľa ), by opätovne znamenalo sprístupnenie informácie o tom, že rozhodnutie, ktorého existencia je utajovanou skutočnosťou, bolo vydané, resp. existuje.

19. Podľa § 3 ods. 3 ZSI informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduj. Povinná osoba teda nie je oprávnená skúmať záujem žiadateľa, pre ktorý konkrétnu informáciu žiada, a nemôže ani rozhodovať o žiadosti podľa osoby žiadateľa - ku každej žiadosti musí pristúpiť rovnako a vybaviť ju rovnakým spôsobom. Ustanovenie ZSI, v spojení s povinnou osobou a žalovaným citovanými ustanoveniami , nariadenia Vlády SR č. a položkami č. 2 a 3 Prílohy č. 1 smernice MS SR č. 8/2004 vylučujú sprístupnenie akejkoľvek informácie smerujúcej k potvrdeniu/nepotvrdeniu existencie príkazu súdu vydaného v trestnom konaní v prípadoch vymedzených v položke č. 2 Prílohy č. . Je tak potrebné vyjadriť nesúhlas s právnym názorom žalobcu vyjadreným v závere žaloby, teda v časti, v ktorej poukázal na koncepciu ZSI, z ktorej vyplýva, že nesprístupňovať je možné iba také informácie, ktoré reálne existujú v dispozičnej sfére povinnej osoby; o informáciách, ktoré povinná osoba nemá (a nemá ani vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať) ani nemôže meritórne konať a takú žiadosť musí odmietnuť, inak by konala o abstraktnej veci, čo ZSI ani správny poriadok nepredpokladajú. Vo všeobecnosti uvedené síce platí, avšak pri požiadavkách na sprístupnenie informácií, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, musí byť postup odlišný. Povinná osoba totiž musí prihliadať na podstatu a zmysel zákonného obmedzenia prístupu k informáciám.

20. Ak infožiadosť smeruje k získaniu konkrétneho rozhodnutia súdu, na základe ktorého fyzická osoba je odpočúvaná (či všeobecnejšie tajne sledovaná), podľa teórie žalobcu ak také rozhodnutie vydané

nebolo, malo by byť vydané rozhodnutie, že informácie súd ako povinná osoba nemá k dispozícii a ak také rozhodnutie vydané bolo, malo by byť vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie z dôvodu, že ide o utajovanú skutočnosť. Takýto postup ale popiera základný účel utajenia informácií o tajnom sledovaní, a síce aby osoby, ktoré sú tajne sledované, neprispôsobili svoje konanie tejto vedomosti. Teda i keď vo všeobecnosti je nevyhnutné sa stotožniť so závermi žiadateľa uvedenými v tejto časti žaloby, existujú prípady, pri ktorých nie je možné naznačeným spôsobom postupovať, keďže by týmto postupom došlo k vyzradeniu utajovaných skutočností.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

21. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania súd neprihliada.

22.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 22.06.2022, postupujúc podľa , a .

V. Relevantné právne predpisy

23. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

24. Podľa článku 26 ods. 1 SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

25.Podľa , zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

26.Podľa ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

27. Podľa 8 ods. 1 ZSI, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis..

28.Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to

ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

29. Podľa § 18 ods. 2 ZSI, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

30. Podľa § 19 ods. 2 ZSI, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

31.Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

32. Podľa § 23 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa , na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

35. Podľa , stupňom utajenia Dôverné sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by následkom neoprávnenej manipulácie s ňou mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky.

36.Podľa , stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

37. Z článku 26 ods. 5 SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to „v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 vyplýva každému právo na

prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

38. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin- k-dni='30.12.9999'> má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis ). ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj <aspi://module='JUD'&link='JUD30664SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>)." Ústavný súd SR ďalej uviedol, že "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave SR <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl26'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“

39. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia ( cit. zák.). Povinná osoba by pri výklade a aplikácii ZSI vždy mala dbať na účel úpravy tohto základného práva. Je to dôležité najmä vtedy, ak zákonná regulácia nedáva explicitnú odpoveď, ako riešiť situáciu, ktorá môže nastať, ak osoba nepostupuje v súlade so zákonom. Podľa zákona o slobode informácií majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. . Ide o inštitúcie resp. organizácie, a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení ZSI. Je teda evidentné, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa až (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. decembra 2004). Nezákonné rozhodnutia a nezákonnosť v postupoch povinných osôb v súvislosti so šírením a sprístupňovaním informácií sú - ako potvrdzuje i judikatúra v správnom súdnictve - najčastejšie zapríčinené práve nepochopením alebo nezohľadnením účelu Podľa čl. 2 ods. 3 smernice 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora je dokumentom - „každý obsah bez ohľadu na nosič tohto obsahu (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam)” alebo „akákoľvek časť takého obsahu”. Podľa ods. 16 preambuly smernice 2003/98/ES „Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor - týkajúcich sa nielen politických postupov ale aj právnych a správnych postupov - je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základným princípom

demokracie.“ Podľa prílohy k zákonu o slobode informácií je tento zákon prebratím (transpozíciou resp. vykonaním týchto smerníc: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0098:SK:HTML> zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32, Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003/, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES <http://eur-lex.europa.eu/ LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0004:SK:HTML> z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313 EHS <http://eur- lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31990L0313:SK:HTML> /Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7, Ú. v. EÚ L 041, 14. 2. 2003/Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/ EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. (Ú. v. EÚ L 175, 27. 6. 2013).

40. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 08.03.2018 podľa ZSI a požiadal o Špecializovaný trestný súd o sprístupnenie: a) príkazu podľa na vykonanie domovej prehliadky obydlia na adrese Ružová 12, Trebišov, ktorá bola realizovaná 01. 03. 2018, b) príkaz príkazu podľa na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov na adrese X. XXXX/X, F., ktorá bola realizovaná 01. 03. 2018, pričom oba tieto príkazy boli vydané v prípravnom konaní trestnej veci zločinu úkladnej vraždy podľa poškodených P. A. a F. A.Š., c) ostatných rozhodnutí, ktoré boli vydané súdom v prípravnom konaní v konkretizovanej trestnej veci do 08. 03. 2018 vrátane, ak niektoré z týchto ostatných požadovaných rozhodnutí sú utajovanou písomnosťou v zmysle v spojení s vyhláškou č. , žiadal z nich sprístupniť iba dátum vydania, spisovú značku, meno sudcu a ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorých boli vydané. Žalobca dňa 21. 08. 2018 Špecializovanému trestnému súdu doručil doplnenie, v ktorom žiadal sprístupniť dátum vydania, spisovú značku, meno sudcu a ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorých bolo rozhodnutie vydané z ostatných rozhodnutí, ktoré boli vydané súdom v prípravnom konaní v trestnej veci konkretizovanej v žiadosti o informácie z 08. 03. 2018 a to až do 08. 03. 2018 vrátane. V administratívnom konaní žalovaný zrušil 4x prvostupňové rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu (sp. zn. zo dňa 13.03.2018, sp. zn. zo dňa 17.05.2018, sp. zn. zo dňa 26.06.2018, sp. zn. zo dňa 30.08,2018) a posledné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. zo dňa 24.10.2018 potvrdil rozhodnutím č. 8RM/2018/142-I zo dňa 30.11.2018.

41. Správny súd uvádza, že povinná osoba má nielen právo, ale aj povinnosť pri sprístupňovaní informácií tieto nezverejniť, resp. zúžiť rozsah ich sprístupnenia. Tieto kroky vykoná povinná osoba z úradnej povinnosti (ex offo). Porušením povinnosti obmedziť prístup k informáciám v zmysle jednotlivých dôvodov zakotvených v ZSI, resp. z dôvodov zakotvených v iných zákonoch vzniká podľa okolností povinnej osobe z dôvodu porušenia ZSI, resp. iných zákonov administratívna zodpovednosť (zodpovednosť za priestupok fyzickej osoby podľa § 21a <aspi://module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z. %252321a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), nie je však možné vylúčiť aj súkromnoprávnu zodpovednosť (zodpovednosť za škodu, zodpovednosť za zásah do osobnosti a pod.) a v extrémnom prípade aj zodpovednosť trestnoprávna. Povinná osoba pritom zodpovedá aj za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Jednotlivé prípady obmedzenia práva na informácie zakotvené v § 8 až 11 <aspi://module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z.%25238-11'&ucin- k-dni='30.12.9999'> sú na sebe navzájom nezávislé a povinná osoba môže identifikovať naplnenie viacerých hypotéz obmedzenia práva na informácie. V takomto prípade posudzuje povinná osoba každú hypotézu obmedzenia práva na prístup k informáciám samostatne. Citované ustanovenie § 8 ods. 1 ZSI upravuje osobitné obmedzenie zo sprístupňovania informácií. Obmedzenie sa vzťahuje na utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo a daňové tajomstvo. Chráni informácie, ktorých sprístupnenie (vyzradenie) môže spôsobiť dotknutým osobám ujmu a všeobecne môže byť zneužité. Záujem na ich nesprístupnení (a nezverejnení) prevažuje nad záujmom verejnosti na ich sprístupnení (či zverejnení). Utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o a) nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, b) trestnej činnosti verejných činiteľov, c) nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami, d) závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia, e) platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov ( tzv. negatívne vymedzenie v zmysle ).

42. Pri posudzovaní tohto sporu je potrebné si uvedomiť, že právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Samozrejme iná situácia je v prípade konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych, alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie ich prístupu za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom. Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do ich vlastnej rozhodovacej činnosti a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom trestnom konaní. Zároveň rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní je potrebné rozumieť postup smerujúci k objasneniu trestnej veci, ktorá patrí do ich pôsobnosti. Podstatou rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní je vydanie rozhodnutia, v ktorého výroku orgán činný v trestnom konaní vysloví záver, ku ktorému v priebehu konania dospel. V užšom význame sa rozhodovacou činnosťou rozumie konanie a rozhodovanie v konkrétnej trestnej veci - od začatia trestného stíhania cez jednotlivé procesné úkony až po rozhodnutie vo veci samej. Medzi účastníkmi konania nebol sporný záver o tom, že utajovanou skutočnosťou je len taká skutočnosť (informácia alebo vec) určená pôvodcom, ktorá spĺňa tzv. formálny znak a materiálny znak. Utajovaná skutočnosť pritom nemôže spadať ani do negatívneho vymedzenia v zmysle

43. Správny súd ale prízvukuje, že v súvislosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní existuje potreba implicitného obmedzenia informácií, ktoré majú svoj pôvod v operatívno-pátracej činnosti. Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám je ochrana dôležitých záujmov štátu, a preto pri sprístupňovaní informácií musia zvážiť dôvod neposkytnutia informácie, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby poskytnuté informácie neohrozili objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie a aby ani nebola porušená prezumpcia neviny. v takýchto prípadoch musia v rámci správnej úvahy zvážiť, či by poskytnutím informácií mohol byť zmarený účel trestného konania a či by nebolo ohrozené objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedených dôvodov existuje legitímny záujem na odoprení poskytnutia informácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní či iných pracovníkov Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru SR. S uvedeným súvisí aj povinnosť mlčanlivosti príslušníkov PZ a štátnych zamestnancov. Informácie týkajúce sa policajných činností, ktoré majú neverejný charakter, vrátane interných predpisov upravujúcich citlivé oblasti pôsobnosti Policajného zboru, sú zase chránené prostredníctvom implicitných zákazov ustanovených osobitnými právnymi predpismi. Ustanovenie Z. z definuje povinnosť policajtov zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri plnení zákonom vymedzených úloh, pričom dotknuté fyzické alebo právnické osoby požadujú utajenosť pred nepovolanými osobami. Osobou, ktorá môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti, je minister vnútra SR alebo prezident Policajného zboru.

44. Spornou zostala teda otázka odôvodnenia materiálneho znaku požadovaných informácií, ktorú žalobca považoval za nedostatočnú. Z pohľadu odopretia prístupu k informáciám nepostačuje, aby povinná osoba odmietla sprístupniť informáciu odkazom na príslušný právny predpis. Z aplikovateľnej judikatúry vyplýva, že § 8 <aspi://module='ASPI'&link='211/2000%20Z.z.%25238'&ucin- k-dni='30.12.9999'>ZSI v tomto prípade požaduje nielen uvedenie ustanovenia príslušného právneho predpisu, ktoré charakterizuje druh a podmienky zachovania tajomstva brániaceho v poskytnutí požadovanej informácie, ale aj to, či tieto podmienky (v tomto príp. materiálna podmienka) v čase požiadania o zverejnenie informácie stále trvajú, z akých dôvodov, či sa toto tajomstvo vzťahuje na celú informáciu, alebo iba na jej časť a prečo. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd musel konštatovať, že námietka žalobcu bola v danej časti dôvodná. Zdôvodnenie materiálneho znaku (podmienky) utajenia „ktorým je možnosť ohrozenia života alebo bezpečnosti jednotlivých fyzických osôb

a marenie trestného konania. V danom prípade ide o informácie týkajúce sa závažných trestnoprávnych vecí v prebiehajúcom trestnom konaní vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy P. A. a F. A., a sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo ohroziť dosiahnutie účelu konkrétneho trestného konania, ktorým je odhalenie páchateľov trestných činov a ich potrestanie“ zo stany orgánov verejnej správy považoval správny súd za nepresvedčivé a nedostatočné. Správnemu súdu rovnako chýbala úvaha orgánov verejnej správy, resp. ich dôvody o potrebe nesprístupnenia vzhľadom na fakt, že pri realizácii príkazov sa všetky zainteresované osoby aj tak oboznámili s ich obsahom, ako aj bezpochyby získali poznatok o operatívnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, teda že sú operatívne rozpracované. Žalobca pri tejto námietke použil logický argument s tým, že príkazy na vykonanie domovej prehliadky, či prehliadky iných priestorov sa utajujú na vopred stanovenú lehotu, t.j. do momentu ich realizácie, pretože podľa sa príkaz doručuje vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu. Tento postup sa aplikuje aj podľa pri prehliadke iných priestorov a pozemkov, kedy príkaz sa doručuje vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu. Ak by teda príkazy stále predstavovali utajovanú skutočnosť, nebolo by ich možné doručiť dotknutým osobám a tieto by s ich obsahom za žiadnych okolností nemohli byť oboznámené. Vlastník nehnuteľnosti, resp. užívateľ, alebo ich zamestnanec nemusia byť obvinenou osobou, ktorá podľa môže predstavovať zákonnú výnimku ako tzv. iná oprávnená osoba. Podľa cit. zákona, s utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/20210101>, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, ohrozený svedok a chránený svedok, osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu a agent po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že ak sa teda vlastník, užívateľ, resp. zamestnanec oboznamuje s obsahom príkazov (a nejde o osobu obvineného ako tzv. inej oprávnenej osoby), nemôže už ísť o utajovanú skutočnosť a obsah sa môže voľne ďalej šíriť širokému neurčitému počtu osôb. Žalobca pritom svoje argumenty podporne opieral aj o nariadenie MV SR, príkaz generálneho prokurátora a Metodické usmernenie Úradu zvláštnych policajných činností PPZ SR a v danej časti relevantná správna úvaha chýbala.

45. Správny súd zastáva názor, že aby mohla byť informácia utajovanou skutočnosťou, musí existovať potreba chrániť ju v záujme Slovenskej republiky. Znamená to, že sprístupnením takejto informácie by mohla byť spôsobená ujma na záujmoch Slovenskej republiky, alebo by sprístupnenie mohlo byť pre Slovenskú republiku nevýhodné. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností musí (ako už správny súd uviedol) obsahovať zdôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia - t. j. zaradenie predmetných informácií pod konkrétnu položku oblastí utajovaných skutočností (ale aj pod konkrétnu formuláciu resp. slovné spojenie tejto položky), ako aj materiálna podmienka - t. j. prečo naozaj existuje potreba chrániť predmetné informácie v záujme Slovenskej republiky. Pri zdôvodňovaní potreby chrániť požadovanú informáciu v záujme Slovenskej republiky tiež nemožno iba doslovne a mechanicky zopakovať všeobecnú charakteristiku utajovanej skutočnosti určitého stupňa utajenia (prevzatú z o ochrane utajovaných skutočností). A rovnako odôvodnením potreby utajovať informáciu nemôže byť iba strohé a všeobecné konštatovanie, najmä ak obsah utajovanej skutočnosti bol už sprístupnený a boli s ním oboznamované tretie osoby v momente realizácie prehliadok. Povinná osoba preto musí v rozhodnutí podrobnejšie odôvodniť, prečo by k ujme malo aj v takomto prípade dôjsť. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia materiálnej stránky potreby ochrany utajovaných skutočností bola ako nedostatok opakovane vytýkaná (štyri zrušené rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu) žalovaným v administratívnom konaní. V rámci správneho súdnictva nie je v kompetencii súdu preskúmavať opodstatnenosť zaradenia určitej informácie do skupiny utajovaných a zároveň posudzovať, či potreba utajenia určitej informácie pominula. Zaradenie informácií do skupiny utajovaných skutočností zabezpečuje ich pôvodca (povinná osoba, resp. jej štatutár). Vyplýva to aj z jeho povinnosti chrániť utajovanú skutočnosť. To znamená, že ak pôvodca požadovaných informácií (v tomto prípade prvostupňový orgán) zaradil žalobcom požadované informácie do skupiny utajovaných, správny súd v rámci preskúmavania rozhodnutia povinnej osoby nie je oprávnený spochybňovať takéto zaradenie. Môže však skúmať, či rozhodnutie, ktorým došlo k nesprístupneniu požadovaných informácií, spĺňa hore uvedené predpoklady. Správny súd súhlasí

so žalovaným v tej časti, že ZSI nedáva orgánom konajúcim o individuálnej žiadosti priestor na polemizovanie s dôvodmi utajenia, alebo trvaním týchto dôvodov. Nesúhlasí ale so záverom žalovaného, že povinná osoba v rámci špecifík danej veci existenciu materiálnej podmienky utajenia zdôvodnila a to bol primárny dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia zo strany súdu. Žalovaný orgán verejnej správy pritom v prípade nutnosti môže v ďalšom konaní aj doplniť dokazovanie a preveriť postup pôvodcu pri evidencii označených utajovaných skutočností v zmysle vyhlášky NBÚ SR č. , ktorá upravuje administratívnu bezpečnosť registratúrnych záznamov a najmä jeho postup podľa cit. vyhlášky.

46. Žalobca v konaní pred správnym súdom navrhoval prerušiť konanie podľa a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa SR. V podaní zo dňa 20.06.2022 videl nesúlad ustanovenia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti „okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu, súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazu podľa ; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu“ s a 5, , SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež argumentoval, že hoci Špecializovaný trestný súd ani žalovaný neodkázali na znenie ustanovenia v znení v záväzných častiach svojich rozhodnutí, oba administratívne orgány uznali určitú relevanciu tohto ustanovenia na prejednávanú administratívnu vec, keď naň okrajovo poukázali v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Vzhľadom na túto skutočnosť a znenie ustanovenia nemohol vylúčiť, že Krajský súd v Bratislave by pri svojom právnom posúdení vychádzal zo znenia ustanovenia v znení , a preto by žalobu zamietol. S nadväznosťou na žalobcovu ďalšiu argumentáciu, ktorá sa týkala absencii intertemporálnych ustanovení v , ktorý vložil do ustanovenia korektív vo vzťahu k príkazom podľa a nesúladu s a 5 SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru správny súd uvádza, že zo znenia ust. (účinné od 02.10.2018) nevyplývali závery, ktoré by odôvodňovali správny súd podať návrh o súlade právnych predpisov podľa osobitného predpisu. Podľa ust. „súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/20220101> všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu,42aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/20220101> súhlasu na použitie informačno- technických prostriedkov5) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/20220101> a príkazu podľa ; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.42b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/20220101>“. Z prvej vety citovaného ustanovenia síce vyplýva, že súdy a priori nesprístupňujú príkaz podľa , no túto vetu nie je možné interpretovať izolovane od vety druhej, ktorá ukladá súdom robiť opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov dotknutých subjektov s umiestneným odkazom č. 42b, a to priamo prepojením na ustanovenia až ZSI. Ak by teda zákonodarca mal úmysel vždy explicitne vylúčiť napr. príkazy podľa a to bez akejkoľvek možnosti ich sprístupnenia, neodkazoval by spätne na príslušné ustanovenia ZSI, ktoré sa aplikujú v prípade podanie žiadosti o sprístupnenie informácie. Podľa správneho súdu citované ustanovenie síce podporuje pozíciu orgánu verejnej správy pri nesprístupnení týchto informácií, no stále neumožňuje správnym orgánom vyhnúť sa aplikácie ZSI, ktoré sa vzťahuje na široké spektrum zainteresovaných subjektov s právami a oprávnenými záujmami, ale nevynecháva z procesu aj také subjekty, ktoré majú garantované právo na informácie. Ust. ZSI, ktorý upravuje osobitné obmedzenie zo sprístupňovania informácií, ako aj chráni informácie, ktorých sprístupnenie (vyzradenie) môže spôsobiť iným dotknutým osobám ujmu, kedy záujem na ich nesprístupnení (a nezverejnení) prevažuje nad záujmom verejnosti na ich sprístupnení (či zverejnení). Ale stále pri aplikácii ustanovenia ZSI platí, že nepostačuje, aby povinná osoba odmietla sprístupniť informáciu odkazom na príslušný právny predpis, ale musí sa vysporiadať s formálnou a materiálnou podmienkou zachovania utajenia. Správny súd konštatuje, že tento sporný moment bolo možné vyriešiť súdnou interpretáciou ustanovenia , kedy nevidel rozpor s príslušnými článkami SR a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

47. Vychádzajúc z uvedeného podľa správneho súdu žalovaný pochybil, keď pri vlastnej interpretácii a aplikácii ustanovenia § 8 ods. 1 ZSI považoval v rozhodnutí povinnej osoby za dostatočne odôvodnenú materiálnu podmienku utajenia. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo spôsobuje jeho nezákonnosť a to bolo dôvodom na jeho zrušenie podľa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).