Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-5-2022.pdf
PDF · 156.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Zlaté piesky Properties a.s. so sídlom Studená 4B/18496, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, IČO 48 251 941, právne zastúpeného: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Krátka 8, Bratislava 811 03, IČO 36 675 750 proti žalovanému: MEUBLE, s.r.o. so sídlom Nádražná 1783/17, Dubnica nad Váhom 018 41, IČO 36 004 553, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/89/2019-195 zo dňa 3. decembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu o určenie odporovateľnosti právnych úkonov a vo výroku I. určil, že kúpna zmluva zo dňa 15.10.2018, uzatvorená medzi predávajúcim IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. G., EČV: E. XXXCI na žalovaného, a kúpna zmluva zo dňa 15.10.2018, uzatvorená medzi predávajúcim IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nákladnému prívesu zn. L. S EČV: E. na žalovaného, sú voči žalobcovi právne neúčinné a vo výroku II. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania.
1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.06.2018 v upomínacom konaní žalobcu Všetko pre bývanie, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO 48 251 941 proti žalovanému IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 platobný rozkaz sp. zn. 29Up/333/2018, ktorým zaviazal žalovaného IMPORTA s.r.o. na zaplatenie sumy 40 350,12 Eur s prísl. a na náhradu trov konania, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 10.07.2018. Dňa 17.10.2018 vydal súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň, Trenčín, na základe návrhu oprávneného Všetko pre bývanie, a.s., IČO 48 251 941 proti povinnému IMPORTA s.r.o., IČO 36 341 398; vykonateľného exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/333/2018 zo dňa 05.06.2018
a poverenia na vykonanie exekúcie č. 6118333894 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 01.10.2018; Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 331EX 335/18 na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 40 350,12 Eur. Na základe návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2018, Upovedomením o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 331EX 335/18 zo dňa 29.11.2018, upovedomil súdny exekútor oprávneného a povinného o zastavení exekúcie v časti istiny 10 731,60 Eur a 14% ročného úroku z omeškania zo sumy 10 731,60 Eur od 25.10.2018 do zaplatenia. Dňa 15.10.2018 uzavrel predávajúci IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. G., EČV: E. na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 8 340,- Eur, vrátane DPH. Dňa 15.10.2018 uzavrel predávajúci IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nákladnému prívesu zn. L. S O.: E na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 450,- Eur, vrátane DPH.
1.3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 42a ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 42b ods. 1, 2, 4 Obč. zák. Vychádzal z toho, že účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony dlžníka, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú: k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch; právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. (viď Komentár § 42a, § 42b Obč. zák. - ASPI). Konštatoval, že prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák. je teda existencia koreálneho veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Up/333/2018 z 05.06.2018 mal súd preukázané, že žalobca Zlaté piesky Properties a.s., IČO 48 251 941 bol veriteľom (v čase vydania označeného platobného rozkazu vykonávajúcim podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Všetko pre bývanie, a.s.) vymáhateľnej, a aj vykonateľnej pohľadávky proti dlžníkovi IMPORTA s.r.o., IČO 36 341 398 vo výške 40 350,12 Eur s prísl., ktorá (podľa Upovedomenia o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 331EX 335/18 zo dňa 29.11.2018) v čase vyhlásenia tohto rozsudku je znížená o sumu istiny 10 731,60 Eur s prísl. Je pravdou, že dlžník IMPORTA s.r.o. bol ku dňu 17.12.2019 vymazaný z obch. registra, teda zanikol bez právneho nástupcu. Táto skutočnosť však sama osebe v tomto prípade nebráni dosiahnutiu účelu odporovacej žaloby, ktorým je ochrana žalobcu ako veriteľa, spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom IMPORTA s.r.o. urobený právny úkon je voči veriteľovi (žalobcovi) neúčinný, i keď predmetná exekúcia na základe označeného platobného rozkazu ako exekučného titulu bola zastavená. Rozhodnutie súdu, ktorým by bolo odporovacej žalobe vyhovené, by potom predstavovalo podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi IMPORTA s.r.o., ale voči žalovanému MEUBLE, s.r.o., IČO 36 004 553 ako osobe, v prospech ktorej mal byť právny úkon urobený. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo 17.12.2013).
1.4. Z písomného vyhotovenia predmetných kúpnych zmlúv mal súd prvej inštancie za preukázané, že dlžník IMPORTA s.r.o. ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako treťou osobou kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2018, ktorej predmetom bol predaj osobného motorového vozidla zn. Z., ev. č. E.ok výroby 2015 za kúpnu cenu 8 340,- Eur, a kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2018, ktorej predmetom bol predaj nákladného prívesu zn. L., rok výroby 2016 za kúpnu cenu 450,- Eur. Žaloba, ktorou sa žalobca v tomto spore domáhal určenia odporovateľnosti uvedených kúpnych zmlúv, bola podaná 14.06.2019, teda v trojročnej lehote na uplatnenie odporového práva, stanovenej § 42a ods. 4 Obč. zák. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že nezistil žiaden dôvod neplatnosti kúpnych zmlúv v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. V spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o predpokladanej fiktívnosti predmetných kúpnych zmlúv, keďže na ich základe bol vykonaný prevod vlastníctva a držby predaných vozidiel, čo potvrdzuje správa Okresného dopravného inšpektorátu v Trenčíne č. ORPZ-TN-OD13-3-077/2019 zo dňa 14.05.2019. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia. Právny úkon, ktorý v čase urobenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným. Dôvodom neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv preto nemôže byť ani neplnenie zmluvných povinností, z nich vyplývajúcich, zo strany žalovaného ako kupujúceho (viď ZSP, 2010, č. 38). Tiež samotná okolnosť, že na základe uvedených kúpnych zmlúv by žalovaný riadne neposkytol dlžníkovi IMPORTA s.r.o. ekvivalentné plnenie z hľadiska rozsahu a predmetu plnenia (úhrada peňažných prostriedkov - dohodnutej kúpnej ceny) nemá za následok neplatnosť týchto kúpnych zmlúv. Z úplného výpisu dlžníka IMPORTA s.r.o. (predávajúceho) z obchodného registra súd zistil, že dňa 15.10.2018 (v deň uzavretia predmetných kúpnych zmlúv) boli jeho spoločníkmi L. X., F. X. a X. P., pričom jeho konateľmi v tom čase boli F. X. a X. P.. Z úplného výpisu žalovaného MEUBLE, s.r.o. (kupujúceho) z obchodného registra súd zistil, že dňa 15.10.2018 (v deň uzavretia predmetných kúpnych zmlúv) boli jeho spoločníkmi L. X., F. X. a X. P., pričom jeho konateľmi v tom čase boli F. X. a X. P.. Z uvedeného vyplýva, že obe uvedené kúpne zmluvy zo dňa 15.10.2018 boli uzatvorené medzi dlžníkom IMPORTA s.r.o. a žalovaným MEUBLE, s.r.o. ako právnickými osobami, ktorých konateľmi a spoločníkmi boli v čase ich uzavretia totožné osoby (konatelia F. X. a X. P.; spoločníci L. X., F. X. a X. P.). Vzhľadom k tomu súd posúdil predmetné kúpne zmluvy zo dňa 15.10.2018 ako právne úkony, ktorým možno odporovať podľa § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák., keďže boli uzavreté medzi dlžníkom IMPORTA s.r.o. a žalovaným ako právnickou osobou, v ktorej, v čase ich uzavretia, boli konateľmi a spoločníkmi osoby, ktoré zároveň boli aj konatelia a spoločníci dlžníka IMPORTA s.r.o. (§ 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák.). Podľa § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák. možno bez ďalšieho odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky, je z textu citovaného zákonného ustanovenia zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný. (viď Komentár beck-online; § 42a Obč. zák.).
1.5. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti dlžníkovi IMPORTA s.r.o. v sume 40 350,12 Eur s prísl., priznanej označeným platobným rozkazom, nakoľko v spore nebolo preukázané, že by majetok, ktorý zostal dlžníkovi IMPORTA s.r.o. po uzavretí predmetných kúpnych zmlúv, postačoval na uspokojenie tejto pohľadávky. Z Upovedomenia o čiastočnom zastavení exekúcie sp. zn. 331EX 335/18 zo dňa 29.11.2018 je zrejmé, že predmetná exekúcia bola zastavená v časti 10 731,60 Eur s prísl. V spore nebol preukázaný majetok dlžníka IMPORTA s.r.o., ktorý by postačoval na uspokojenie predmetnej pohľadávky vo výške 29 618,52 Eur (40 350,12 Eur - 10 731,60 Eur). Z jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok a faktúr, predložených v spore žalovaným, vystavených za tovar, ktorý mal žalovaný dodať dlžníkovi IMPORTA s.r.o., je zrejmé, že fakturovaná cena tohto tovaru bola 9 306,69 Eur. Z toho vyplýva, že ani hodnota tohto tovaru nepostačovala na uspokojenie predmetnej pohľadávky žalobcu v sume 29 618,52 Eur (neuhradený zostatok) s prísl. Uviedol, že z predmetných kúpnych zmlúv a správy Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ORPZ-TN-OD13-3-077/2019 zo dňa 14.05.2018 je zrejmé, že majetok dlžníka IMPORTA s.r.o. sa zmenšil o hnuteľné veci (označené motorové vozidlo a nákladný príves), ktorých vlastníctvo bolo na základe uvedených zmlúv prevedené z dlžníka na žalovaného. Podľa predmetných
kúpnych zmlúv mal dlžník za to získať kúpnu cenu v zmluvne dohodnutej výške. V spore nebola namietaná, ani preukázaná neprimeranosť jej výšky vo vzťahu k trhovej hodnote predaných vozidiel. V spore však nebolo preukázané, že by žalovaný zmluvne dohodnutú kúpnu cenu reálne vyplatil dlžníkovi IMPORTA s.r.o. v hotovosti, hoci takýto spôsob jej úhrady mali zmluvné strany dohodnutý v čl. III bode 3 kúpnych zmlúv. Podľa vyjadrenia žalovaného v spore a Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 01.12.2018 malo dôjsť k zániku pohľadávky dlžníka IMPORTA s.r.o. voči žalovanému ako veriteľovi titulom nezaplatenej kúpnej ceny za predané vozidlá spolu v sume 8 790,- Eur (faktúry č. 20180583 a č. 2018054) jej započítaním v zmysle § 580 Obč. zák. a § 358 Obch. zák. s pohľadávkou žalovaného ako veriteľa voči IMPORTA s.r.o. ako dlžníkovi titulom neuhradenej ceny za tovar spolu v sume 8 790,- Eur, vyfakturovanej faktúrami č. 411800967, č. 411800981, č. 411800984, č.411800989, č. 411800983, č.411801027, č. 411801037, č. 411801054, č.411801068, č.411801077, č.411801079. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že v spore nebolo preukázané, že by dlžník IMPORTA s.r.o. na základe predmetných kúpnych zmlúv reálne získal primerané protiplnenie, i keď kúpna cena bola dohodnutá vo výške zodpovedajúcej hodnote vozidiel. Je zrejmé, že predajom vozidiel došlo k modifikácii štruktúry majetku dlžníka IMPORTA s.r.o., keď namiesto hnuteľných vecí mal získať peniaze v ich hodnote. Tieto (dohodnutá kúpna cena) mu však reálne žalovaným vyplatené neboli. Namiesto toho mala zaniknúť jeho pohľadávka z titulu neuhradenej kúpnej ceny za predané vozidlá jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 01.12.2018 zo strany žalovaného s pohľadávkou žalovaného titulom neuhradenej ceny za dodaný tovar. Započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle § 580 Obč. zák. je však právny konštrukt, ktorý iba ktorý simuluje pohyb vzájomných aktív a pasív subjektov právnych vzťahov, pretože k žiadnemu reálnemu úbytku, ani prírastku v majetkovej sfére dlžníka, ani veriteľa, vlastne nedochádza. Okrem toho, v spore nebolo preukázané reálne dodanie predmetného tovaru žalovaným dlžníkovi IMPORTA s.r.o. Vzhľadom na námietku žalobcu, týkajúcu sa dodania tovaru, s prihliadnutím na text a náležitosti jednotlivých faktúr; okolnosť, že žalovaný predmetný Jednostranný zápočet i faktúry za tovar eviduje v účtovníctve, súd neposúdil ako dôkaz postačujúci na preukázanie reálneho dodania predmetného tovaru žalovaným dlžníkovi. Z predmetných faktúr za dodaný tovar je zrejmé, že nimi bola fakturovaná na úhradu suma 0,00 Eur, keďže, podľa textu na faktúrach, boli nimi fakturované ceny uhradené 23.10.2018. Z toho potom súdu nebolo zrejmé, aké pohľadávky mal žalovaný ku dňu 01.12.2018 (ku ktorému mali byť pohľadávky započítané) na základe uvedených faktúr za dodaný tovar, keďže (podľa faktúr) tieto mali byť uhradené už 23.10.2018. Okrem toho, text niektorých faktúr obsahuje už aj údaj o úhrade fakturovanej sumy 23.10.2018, hoci mali byť vystavené, a aj splatné, už pred dátumom 23.10.2018 (napr. faktúra č. 411801037 na sumu 1 643,45 Eur obsahuje údaje: vystavená 08.10.2018, splatná 22.10.2018, uhradená 23.10.2018, na spolu na úhradu 0,00 Eur). Faktúry tiež nie sú podpísané ich vystaviteľom. Je potrebné v tomto prípade tiež prihliadnuť na to, že, podľa uznesenia OR PZ Dubnica nad Váhom ČVS: ORP-605/DC-TN-2019 zo dňa 12.07.2019, konateľ žalovaného, ktorý bol v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv aj konateľom dlžníka IMPORTA s.r.o., F. X., v jeho výpovedi uviedol, že kúpna cena bola riadne uhradená. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam mal súd zato, že v tomto prípade nebola v spore preukázaná ekvivalentná odplatnosť predmetných kúpnych zmlúv, nakoľko nebolo preukázané, že by dlžník IMPORTA s.r.o. reálne získal za predaj vozidiel primerané protiplnenie, či už vo forme kúpnej ceny (reálnym vyplatením peňazí) alebo inej majetkovej hodnoty (napr. dodaním predmetného tovaru), pričom text a náležitosti predmetných faktúr za dodaný tovar (cena za dodaný tovar už mala byť, podľa textu predmetných faktúr, uhradená 23.10.2018; na úhradu bola fakturovaná suma 0,00 Eur; chýbajúce podpisy vystaviteľa na faktúrach) v značnej miere vzbudzujú pochybnosti o spôsobilosti pohľadávky žalovaného titulom ceny za dodaný tovar na započítanie v zmysle § 358 Obch. zák. Zo všetkých uvedených okolností prípadu vyplýva, že predmetnými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu uspokojenia predmetnej vymáhateľnej a vykonateľnej pohľadávky žalobcu, keďže na ich základe sa v konečnom dôsledku zmenšil majetok dlžníka IMPORTA s.r.o. o hnuteľné veci - predmetné vozidlá, a to bez získania reálneho protiplnenia zo strany žalovaného.
1.6. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalovaný je v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák. právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou), ktorej konateľmi a spoločníkmi
v čase uzatvorenia predmetných kúpnych zmlúv boli konatelia (F. X., X. P.) a spoločníci (L. X., F. X., X. P.) dlžníka IMPORTA, a.s., na základe čoho je (podľa označeného zákonného ustanovenia) v tomto prípade zároveň konštruovaná vyvrátiteľná právna domnienka, že žalovaný úmysel dlžníka IMPORTA s.r.o. ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu) poznal. Táto domnienka v spore vyvrátená nebola, keďže žalovaný nepreukázal, že ukracujúci úmysel dlžníka IMPORTA s.r.o. nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti. Teda hodnoverne nepreukázal, že v súvislosti s uzavretím sporných kúpnych zmlúv vynaložil takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznal alebo sa o ňom dozvedel. Naopak, na základe toho, že v čase uzavretia predmetných zmlúv (15.10.2018) už existoval vykonateľný exekučný titul (predmetný platobný rozkaz, vykonateľný 05.06.2018) konatelia žalovaného, ktorí boli zároveň v predmetnom čase aj konateľmi dlžníka IMPORTA s.r.o., museli rozumne predpokladať, že dlžníkovi hrozí exekúcia, keďže si dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil povinnosť voči žalobcovi, uloženú mu uvedeným platobným rozkazom. Teda už v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv mali vedomosť o takomto záväzku dlžníka. Ako konatelia oboch obchodných spoločností (žalovaného aj dlžníka) tiež museli mať vedomosť o stave majetku dlžníka IMPORTA s.r.o., pričom v spore nebolo preukázané, že by dlžník mal v tom čase majetok postačujúci na úhradu predmetnej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k uvedenému mal súd zato, že žalovaný ako „blízky“ nadobúdateľ musí znášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu (vozidiel) uspokojiť žalobca ako veriteľ dlžníka IMPORTA s.r.o., ktorý (žalobca) bol spornými kúpnymi zmluvami ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky.
1.7. S prihliadnutím na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 42a ods. 1, § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák. súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že kúpna zmluva zo dňa 15.10.2018, uzatvorená medzi predávajúcim IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. G., EČV: E. na žalovaného, a kúpna zmluva zo dňa 15.10.2018, uzatvorená medzi predávajúcim IMPORTA s.r.o., Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nákladnému prívesu zn. L. S EČV: E na žalovaného, sú voči žalobcovi právne neúčinné. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a plným úspechom žalobcu v predmetnom spore.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Poukázal na skutkový stav veci, z ktorého je zrejmé, že Obchodná spoločnosť IMPORTA s.r.o., so sídlom Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 341 398 (t. č. vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku) ako predávajúci a Žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 15.10.2018:
- kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Z. G., EČV: E na žalovaného, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nákladnému prívesu zn. L. S O.: E na žalovaného. Kúpna cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v obvyklej výške, ktorá zodpovedala reálnej trhovej cene obdobných vozidiel na trhu v danom čase za obdobných podmienok, pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná, resp. nebola žalobcom účinne popretá. Uvedené skonštatoval aj súd v ods. 15.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K úhrade celej kúpnej ceny z odporovaných kúpnych zmlúv došlo jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 01.12.2018, ktoré adresoval žalovaný dlžníkovi, t. j. spoločnosti IMPORTA s.r.o. (doručené dňa 04.12.2018). Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že neboli naplnené zákonné predpoklady úspešného odporovania predmetným kúpnym zmluvám, a to ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, pretože sa jedná o tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Žalovaný zdôraznil, že podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné skúmať v konaní na súde prvej inštancie, bolo posúdenie ekvivalentnosti právneho úkonu. V tomto mu však prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný vzhliadol najmä v tom, že pokiaľ on, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.20219 uviedol, že kúpna cena z odporovaných kúpnych zmlúv bola vysporiadaná jednostranným zápočtom pohľadávok, k tomuto jeho tvrdeniu žalobca nezaujal spočiatku žiadne stanovisko, pričom na predbežnom prejednaní sporu dňa
23.06.2021 prvoinštančný súd uviedol (str. 2 zápisnice): „Z vyjadrenia žalovaného sa súdu predbežne javí, že pohľadávka IMPORTA s.r.o. voči žalovanému titulom dohodnutej kúpnej ceny zanikla jej započítaním zo strany žalovaného k 01.12.2018. Predbežne sa súdu javí, že žalobca tento jednostranný zápočet v konaní nerozporoval.“ Až následne právny zástupca žalobcu (str. 3 zápisnice) uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.07.2019 hovorí len o tzv. obvyklej kúpnej cene, žiadny ekvivalentný právny úkon nespomína. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že ide o nesprávne tvrdenie, lebo on vo vyjadrení zo dna 01.07.2019 spomenul viackrát ekvivalentnosť právneho úkonu. V nadväznosti na uvedené žalovaný podaním označeným ako Návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 13.07.2021 do spisu predložil jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 01.12.2018 spolu s jednotlivými faktúrami a ďalšími účtovnými dokladmi (kniha analytickej evidencie, denník účtovných zápisov). K predloženým dokumentom nezaujal žalobca žiadne stanovisko, tieto nerozporoval, pričom až na pojednávaní dňa 03.11.2021 žalobca uviedol, že započítavaná bola pohľadávka, ktorá dovtedy nebola preukázaná ako reálna a skutočná a o ktorej sa dá predpokladať, keďže išlo o pohľadávku blízkej osoby dlžníka podľa § 42a, ods. 4 OZ., že išlo o pohľadávku vymyslenú, účelovú, vyrobenú len za účelom zmarenia uspokojenia veriteľov. Žalovaný poukázal na to, že na podloženie svojich tvrdení však žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov (napr. výsluch konateľov žalovaného, skúmanie pravosti a pravdivosti účtovných dokladov, znalecké dokazovanie a pod.). Ak teda žalobca tvrdil, že sa jednostranný zápočet je fiktívny, mal navrhnúť, aby súd skúmal otázku platnosti zápočtu ako predbežnú otázku. Dôkazné bremeno zaťažuje v konaní primáme žalobcu, preto ak tvrdí, že zápočet je fiktívny (neplatný), potom musí v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a navrhnúť vykonanie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Nemožno predsa spravodlivo požadovať od žalovaného, aby zo svojej vlastnej iniciatívy preukazoval, že zápočet nie je fiktívny a za tým účelom navrhoval vykonanie dôkazov. Žalovaný preto považoval svoje tvrdenia ohľadom jednostranného zápočtu za preukázané, pričom nedošlo k ich účinnému popretiu v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Ani súd prvej inštancie nevyslovil žiadnu pochybnosť ohľadom platnosti jednostranného zápočtu, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musel v konaní prihliadať ex offo. Následne sa však celý tento postup z pohľadu žalovaného pretavil do veľmi prekvapivého a nezákonného rozhodnutia - napadnutého rozsudku, kde súd v ods. 15.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že v spore nebolo preukázané, že by dlžník IMPORTA s.r.o. na základe predmetných kúpnych zmlúv reálne získal primerané protiplnenie, i keď kúpna cena bola dohodnutá vo výške zodpovedajúcej hodnote vozidiel. Závery formulované v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým napokon súd prvej inštancie žalobe vyhovel, žalovaný označil za nesprávne. Zdôraznil, že jemu v konaní vôbec nevznikla povinnosť preukazovať „reálne dodanie predmetného tovaru žalovaným dlžníkovi IMPORTA s.r.o.", nakoľko túto skutočnosť žalobca účinne nespochybnil a nepoprel. Taktiež čo sa týka konštatovania prvoinštančného súdu o námietke žalobcu, týkajúcej sa dodania tovaru, s prihliadnutím na text a náležitosti jednotlivých faktúr, pre ktorú okolnosť, žalovaný predmetný jednostranný zápočet i faktúry za tovar eviduje v účtovníctve, neposúdil ako dôkaz, žalovaný vyjadril prekvapenie, na akú námietku žalobcu súd poukazuje, resp. kde je táto obsiahnutá, nakoľko žalovaný o nej nemá vedomosť a z obsahu spisu nevyplýva. Súd prvej inštancie tak pri rozhodovaní postupoval nad rámec návrhov a námietok žalobcu, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a princípu rovnosti zbraní. Taktiež konštatovanie, že z predmetných faktúr za dodaný tovar je zrejmé, že nimi bola fakturovaná na úhradu suma 0,00 Eur, je nesprávne, pretože tieto faktúry boli exportované z účtovného programu žalovaného za účelom predloženia do konania dňa (ako vyplýva z informácie v pravom dolnom rohu faktúr). V tom čase preto už bolo vykonanie zápočtu premietnuté do účtovníctva žalovaného a suma na úhradu tak bola 0,00 Eur. Ani z prípadných chýb v písaní alebo dátumoch nemôže súd bez ďalšieho automaticky dedukovať, že faktúry sú fiktívne. Žalovaný preto vyjadril presvedčenie, že v konaní nedošlo k účinnému popretiu resp. k preukázaniu fiktívnosti/neplatnosti jednostranného zápočtu pohľadávok alebo k preukázaniu fiktívnosti dodaniu tovaru zo strany spol. IMPORTA s.r.o. žalovanému. Žalovaný výslovne poprel, že by išlo o fiktívne prevody či fiktívne faktúry alebo úmyselné skresľovanie účtovníctva, ako to tvrdil žalobca. Zdôraznil, že on spolu so svojím vyjadrením zo dňa 13.07.2021 predložil účtovné doklady vytlačené zo svojho účtovného systému, z archívu z účtovného obdobia 2018. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemohlo ísť o ukracujúci právny úkon, lebo účtovné doklady preukazujú, aké faktúry boli medzi žalovaným a dlžníkom započítané, aké plnenia boli na základe týchto úkonov poskytnuté, aké boli kúpne ceny a takisto preukazujú, že boli uhradené započítaním. Nedošlo teda k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko za plnenie, ktoré poskytol jemu,
žalovanému, nadobudol protiplnenie rovnocennej povahy. Skutočnosť, že k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním, a nie odovzdaním hotovosti, prípadne prevodom na bankový účet, nemôže mať vplyv na posúdenie ekvivalentnosti právneho úkonu. Rovnaký význam ekonomický aj právny by totiž nastal aj v prípade, ak by žalovaný uhradil kúpnu cenu za automobil a vozík dlžníkovi a zároveň by dlžník uhradil žalovanému kúpne ceny za nadobudnuté tovary. Navyše k započítaniu došlo jednostranným úkonom zo strany žalovaného, teda dlžník IMPORTA s.r.o, nemal možnosť zánik svojej pohľadávky započítaním reálne ovplyvniť alebo mu zabrániť. Žalovaný sa preto stotožnil s právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutiach NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2435/2006 a sp. zn. 21 Cdo 2426/1999, na ktoré poukazoval aj sám žalobca, že v konaní o odporovacej žalobe musí byť záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a OZ nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, (rozsudok KS BA z 25. januára 2017 sp. zn. 8 Co 380/2016). V závere svojho odvolania žalovaný zdôraznil, že nadobudol za motorové vozidlo a nákladný príves iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, a to tovar dodaný mu žalovaným v zmysle predložených faktúr, pričom vzájomné odplaty boli vysporiadané započítaním pohľadávok. V konaní nedošlo k účinnému popretiu tohto tvrdenia. Do pozornosti odvolacieho súdu dal tiež skutočnosť, že dlžník IMPORTA s.r.o. zanikol bez právneho nástupcu po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, čo znamená, že predbežný správca skúmal v zmysle § 21 ods. 1 ZoKR odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka, pričom žiadny odporovateľný úkon nezistil. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2022 k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. uviedol, že pokiaľ žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP, tieto podľa jeho názoru v odvolaní bližšie a dostatočne nekonkretizoval. Žalobca zotrval na svojej žalobe zo dňa 13.06.2019 v celom rozsahu vrátane všetkých ďalších vyjadrení. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie boli nesprávne. Žalovaný v odvolaní podľa jeho názoru uviedol jediný dôvod, pre ktorý považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, a to domnelú ekvivalentnosť právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu majetku zo strany spoločnosti IMPORTA s.r.o., so sídlom Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom ako povinného v exekúcii na žalovaného. Žalobca sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu motorového vozidla zn. Z. G., EČV: E a prevodu nákladného prívesu zn. L. S EČV: E zo spoločnosti IMPORTA s.r.o., so sídlom Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom na žalovaného, boli ekvivalentné právne úkony. Žalobca tieto právne úkony za reálne ekvivalentné právne úkony nepovažuje. Podľa jeho názoru reálnosť ekvivalentného právneho úkonu v rámci konania o odporovacej žalobe musí byť jednoznačne preukázaná žalovaným. Žalovaný však doposiaľ nepredložil súdu žiadne objektívne dôkazy, ktorými by preukázal reálnu ekvivalentnosť odporovaných právnych úkonov. K ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky veriteľa dôjde vždy v prípade, ak dlžník následkom odporovaného právneho úkonu nedisponuje takým majetkom, ktorý by sám o sebe postačoval tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. O tzv. ekvivalentný právny úkon ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj reálne dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná rovnocenná náhrada. V tomto prípade sa tak nestalo, keďže došlo k započítaniu oproti pohľadávke, ktorá nebola preukázaná ako reálna a skutočná, a o ktorej sa dá predpokladať, keďže išlo o pohľadávku blízkej osoby dlžníka podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, že išlo o pohľadávku vymyslenú, účelovú, vyrobenú len za účelom zmarenia uspokojenia veriteľov. Svedčia o tom okolnosti a správanie žalovaného, ktorý na začiatku vôbec nešpecifikoval plnenie, ktoré mal prijať v rámci tzv. ekvivalentného právneho úkonu. Žalovaný až dodatočne, v priebehu konania uviedol, že prijal plnenie v hotovosti (tvrdenie konateľa žalovaného v rámci výsluchu pred OČTK), a následne svoje tvrdenie modifikoval tak, že prijal plnenie zápočtom. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že exekútor vydal dňa 17.10.2018 upovedomenie o začatí exekúcie proti spoločnosti IMPORTA s.r.o.,
so sídlom Nádražná 1783/17, 018 41 Dubnica nad Váhom ako povinnému, a až následne, po uplynutí takmer jeden a pol mesiaca po začiatku exekúcie, mal byť dňa 01.12.2018 realizovaný zápočet medzi spoločnosťou IMPORTA s.r.o. (dlžníkom, povinným v exekúcii) a žalovaným. Dlžník a žalovaný sú bezpochyby blízke osoby uvedené v § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odporovaným úkonom dlžníka a žalovaného teda fakticky došlo k uspokojeniu pohľadávky osoby blízkej žalovanému, namiesto toho, aby bola uspokojená pohľadávka žalobcu (veriteľa). Podľa názoru žalobcu žalovaný neuviedol v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu žiadne nové skutočnosti, ale zopakoval len svoje predchádzajúce tvrdenia o ekvivalentnosti právnych úkonov, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie. Žalobca označil postup prvoinštančného súdu za procesne správny, pričom prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
4. Ďalšie písomné podania strán sporu odvolaciemu súdu neboli doručené.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.
7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
17. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval prekvapivosťou napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie pri predbežnom prejednaní sporu dňa 23.06.2021 uviedol, že sa mu predbežne javí, že pohľadávka IMPORTA s.r.o. voči žalovanému titulom dohodnutej kúpnej ceny zanikla jej započítaním zo strany žalovaného k 01.12.2018 a tiež, že sa mu predbežne javí, že žalobca tento jednostranný zápočet v konaní nerozporoval, a následne prekvapivo a naviac nezákonne rozhodol tak, že započítavané pohľadávky označil za nepreukázané a jednostranný zápočet de facto za fiktívny, odvolací súd zdôrazňuje, že v postupe prvoinštančného súdu nevzhliadol žiadne procesné pochybenie. Postup prvoinštančného súdu pri prejednaní predmetného sporu, hodnotení dôkazov, ustálení skutkového stavu a právnom posúdení veci bol plne súladný s čl. 9 CSP, ktorý zakladá stranám sporu právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a možnosť vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu určenom zákonom.
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že obe strany sporu produkovali vyjadrenia a dôkazy. Záver, ktorý súd prvej inštancie z týchto vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie vyvodil, bol výsledkom jeho logického myšlienkového postupu vykonaného v rámci voľného hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 191 CSP. Z citovaného ustanovenia § 191 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného
dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Nejde o prekvapivé rozhodnutie, ak súd prvej inštancie v rámci predbežného prejednania sporu predbežne formuloval, ktoré skutkové tvrdenia sa mu javili sporné a ktoré nesporné, lebo tieto majú pre súd len predbežný charakter a vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas ďalšieho konania môže od pôvodných predbežných záverov odkloniť, pričom je samozrejme povinný umožniť stranám na vzniknutú procesnú situáciu adekvátne reagovať a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Ak má prezentovaný odklon v konečnom dôsledku vplyv na meritórne rozhodnutie, je súd v záujme preskúmateľnosti vlastného procesného postupu povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s dôvodmi a následkami tohto odklonu. Predbežnosť právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel iba v rámci prípravy pojednávania. Je totiž nepochybné, že objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať (iura novid curia), avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. V zásade teda možno skonštatovať, že súd nie je formulovaným záverom v rámci predbežného prejednania sporu striktne viazaný. Opak by totiž nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Z uvedeného vyplýva, že súd nemôže byť obmedzený vlastným predbežným právnym posúdením veci.
21. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie po predbežnom prejednaní sporu, ktoré vykonal dňa 23.06.2021, nariadil riadne pojednávanie na 03.11.2021, pričom stranám uložil, aby v lehote do 30 dní uplatnili všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. V rámci ďalšieho postupu v konaní obe strany sporu produkovali prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, poskytol stranám sporu priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom a priestor na doplnenie dokazovania, tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.11.2021. Keďže strany sporu nemali námietky k spôsobu vykonania dokazovania, nemali ani ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a k predmetu sporu sa vyjadrili tak, že k veci nemajú čo iné dodať, súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil na 03.12.2021 za účelom vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného procesného postupu prvoinštančného súdu je zrejmé, že stranám poskytol dostatočný priestor pre ich argumentáciu. Žalovaný vedel, čo je predmetom sporu, vedel, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov, k veci sa vyjadroval, produkoval dôkazy, prezentoval svoj právny názor, preto nie je dôvodná jeho odvolacia námietka o porušení zásady rovnosti strán sporu. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je výsledkom zákonného procesného postupu prvoinštančného súdu, ktorý k právnym záverom v ňom formulovaným dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
22. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotil započítací prejav žalovaného zo dňa 01.12.2018 ako nespôsobilý dôkaz na preukázanie zániku pohľadávky dlžníka IMPORTA s.r.o. voči žalovanému titulom nezaplatenej kúpnej ceny za predané vozidlá spolu v sume 8.790 Eur, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odseku 15.2. veľmi podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by dlžník IMPORTA s.r.o. na základe kúpnych zmlúv reálne získal protiplnenie. Súd prvej inštancie správne poukázal na časové súvislosti vystavenia faktúr, vykonania jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného, ako aj na výpoveď konateľa žalovaného, ktorý bol v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv aj konateľom dlžníka IMPORTA s.r.o. Na základe vyhodnotenia týchto dôkazov aj podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnene konštatoval, že žalovaný nepreukázal ekvivalentnú odplatnosť predmetných kúpnych zmlúv. Správne poukázal na skutočnosť, že faktúry, ktoré žalovaný uplatnil na započítanie proti pohľadávke IMPORTA s.r.o. na kúpnu cenu za motorové vozidlá, boli fakturované na úhradu 0 Eur, keďže podľa textu vo faktúrach boli fakturované ceny uhradené dňa 23.10.2018. Tiež správne dôvodil, že nie je zrejmé, aké pohľadávky mal potom žalovaný proti spoločnosti IMPORTA s.r.o. ku dňu 01.12.2018 (ku ktorému mali byť pohľadávky započítané). Opodstatnene zohľadnil aj výpoveď konateľa žalovaného, ktorý v trestnom konaní tvrdil, že kúpna cena za motorové vozidlá bola riadne uhradená, pričom vo vzťahu k nákladnému prívesu konkrétne uviedol, že bola uhradená v hotovosti. Pokiaľ hodnotením týchto dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že faktúry
vystavené žalovaným za dodaný tovar a jednostranný zápočet nepostačovali ako dôkaz na preukázanie reálneho plnenia žalovaným dlžníkovi, s týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že právne úkony, ktorými žalobca podanou žalobou odporoval, sú v zmysle § 42a ods. 1 a § 42a ods. 4 písm. d) Obč. zák. voči nemu právne neúčinné.
23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
29. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
30. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).