Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne: V. H., nar. 5. novembra XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., proti žalovaným: I/ V. F., nar. 6. mája XXXX, bytom Y. R. XX, XXX XX Y. R., zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37 894 692 a II/ V.. F. M., W.., nar. XX. apríla XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX A. A., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. -915 zo dňa 2. júla 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní I/ a II/ a intervenient na strane žalovaných m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré im je, každému zvlášť, žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -915 zo dňa 2. júla 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným I/, II/ a intervenientovi na strane žalovaných, každému náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania. III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalcovi MUDr. Júliusovi De Riggo, PhD., nar. 31.05.1952, trvale bytom Priehrada 483, 038 15 Blatnica, znalcovi z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a neurochirurgia, s miestom výkonu činnosti Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, 036 01 Martin znalečné v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky znalečného. IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalcovi MUDr. Jánovi Vongrejovi, nar. 30.06.1952, znalcovi z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria a sexuológia, s miestom výkonu činnosti Kynceľova 91, 974 01 Banská Bystrica znalečné v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky znalečného. V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100%, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou pôvodne domáhala voči žalovaným I/ a II/ zaplatenia sumy 23.664,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 26.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania; povinnosť na plnenie žiadala uložiť žalovanému I/ alebo žalovanej II/. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. zo dňa 08.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. zo dňa 26.01.2010, ktorým bol žalovaný I/ uznaný za vinného z prečinu usmrtenia spôsobením dopravnej nehody; pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela rozsiahle zranenia. Už v trestnom konaní si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody spôsobený pri dopravnej nehode; v trestnom konaní jej bol priznaný nárok na náhradu škody v sume 236,74 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody ju súd odkázal na občianske súdne konanie. V trestnom konaní bol podaný znalecký posudok č.13/2007 zo dňa 10.06.2007 znalcom MUDr. Pavlom Cikatricisom, ktorým posudkom bolo ustálené poškodenie zdravia, okrem bolestného i titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: položka č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu - 1000 bodov, položka č. 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo - 325 bodov, položka č. 432a - plošné jazvy po operácii a poraneniach - 30 bodov, spolu 1355 bodov. Znalec v doplňujúcom vyjadrení č. 1/2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 25.08.2008 ustálil poškodenie zdravia žalobkyne ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: položka č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu

- 2000 bodov (túto položku znalec z pôvodných 1000 bodov navýšil na 1300 bodov a tento výsledok podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov /ďalej len „“/ zvýšil o 700 bodov), položka č. 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo - 325 bodov (položka ostala bez zmeny), položka č. 432a - plošné jazvy po operácií a poraneniach - 30 bodov (položka ostala bez zmeny), položka č. 312 - strata sleziny - 150 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec bodovo ohodnotil na 2505 bodov. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok v dôsledku zranení a ochorení spôsobených pri dopravnej nehode; rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo ustálené tak, že u žalobkyne trvá depresívna porucha ťažkého stupňa s percentuálnou mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 75%. Invalidita u žalobkyne vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode; dátum vzniku invalidity je určený na deň 27.05.2006. Žalobkyňa tvrdila, že zákonný poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. za poisteného V.. F. M. titulom bolestného uhradila sumu 1.576,05 Eur, sumu 992,30 Eur, čo zodpovedá strate na zárobku a sumu 14.235,54 Eur, čo zodpovedá sťaženiu spoločenského uplatnenia za 1355 bodov po 316,50 Sk. Uvedené plnenia jej boli uhradené od 21.05.2008 do 30.05.2009. Vecná škoda jej bola priznaná v trestnom konaní. Tvrdila, že doposiaľ na sťažení spoločenského uplatnenia jej bola vyplatená suma 15.811,59 Eur (476.340,-Sk); žalobou uplatnila nárok na doplatok za škodu spôsobenú sťažením spoločenského uplatnenia v zmysle záverečného bodového ohodnotenia, ktorým bolo doplňujúce vyjadrenie č.1/2008 zo dňa 25.08.2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 zo dňa 10.06.2007 znalca MUDr. Pavla Cikatricisa. Tento ustálil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 3505 bodov; na sťažení spoločenského uplatnenia bola odškodnená za 1505 bodov. Žalobou sa domáhala náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v bodovom vyjadrení rozdielu 1000 bodov a uplatnila zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré jej prináleží z dôvodu uznania invalidity s poukazom na ; zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu priznania invalidity žiadala o 50%. Rozdiel v požadovanom a doposiaľ uhradenom plnení predstavuje žalovanú sumu 23.664,24 Eur, pričom uviedla, že so žalobou vykonala i návrh na uskutočnenie dohody o vyrovnaní podľa

1.2 V priebehu súdneho konania žalobkyňa podaním zo dňa 17.12.2013, doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2013, zmenila žalobu, ktorou požadovala uložiť povinnosť žalovaným I/ alebo II/ zaplatiť jej sumu 36.192,74 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 18.858,05 Eur počnúc dňom 17.12.2013 a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.334,69 Eur počnúc dňom nasledujúcim po vykonateľnosti rozsudku. V priebehu konania si dala vyhotoviť znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 MUDr. Richardom Resutíkom, v ktorom znalec prihliadol na jej stále zhoršujúci sa zdravotný stav, ktorý mal potvrdený lekárskym nálezom psychiatra MUDr. Ivety Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a lekárskym nálezom neurológa MUDr. Michala Belašiča zo dňa 28.11.2013. Z tohto znaleckého posudku

vyplýva, že žalobkyni prináleží doplatok za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1795 bodov, t.j. 18.858,05 Eur. Zmenenou žalobou rozšírila svoj nárok o sumu 8.352,18 Eur. Zároveň požadovala v zmysle zvýšenie odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% z 3300 bodov; zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak predstavuje 1650 bodov, čo predstavuje sumu 17.334,69 Eur. Uznesením č.k. -226 zo dňa 09.06.2014 okresný súd zmenu žaloby pripustil aplikáciou ustanovenia , vtedy platného .

1.3 Z argumentácie žalovaných vyplýva, že uplatnený nárok neuznali. Žalovaný I/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa si mohla svoj nárok uplatniť priamo u poisťovne, vzniesol viacero hmotnoprávnych i procesných výhrad voči žalobe a voči všetkým uplatneným nárokom žalobkyne vzniesol námietku premlčania. Žalovaná II/ sa bránila tým, že v čase dopravnej nehody nebola účastníkom dopravnej nehody a ani majiteľom motorového vozidla značky Ford Cougar, EČV: A., nakoľko predmetné motorové vozidlo predala žalovanému I/. K zmene evidencie motorového vozidla pre krátkosť času od uzavretia kúpnej zmluvy do dňa dopravnej nehody ku dňu dopravnej nehody nedošlo. Pripojila sa k vznesenej námietke premlčania. Intervenient poukázal na realizované plnenia a zdôraznil, že znalecký posudok MUDr. Cikatricisa č. 13/2007 bol vyhotovený dňa 10.06.2007, doplňujúce vyjadrenie k nemu č. 1/2008 dňa 25.08.2008. Nakoľko žalobkyňa podala na súde žalobu dňa 27.02.2013, nárok žalobkyne považoval v celom rozsahu za premlčaný s poukazom na ustanovenie . Námietku premlčania považovali účastníci na žalovanej strane a intervenient za dôvodnú aj po zmene žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie dňa 09.06.2014.

1.4 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , aplikoval ustanovenia , , , . Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenia nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd aplikoval ustanovenie , , , . Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania aplikoval ustanovenia , , .

1.5 Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že za škodu na zdraví spôsobenú žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.05.2005 zodpovedá žalovaný I/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla značky Ford Cougar, EČV: BB XXX BZ v zmysle ustanovenia ; jeho zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. V čase dopravnej nehody žalovaný I/ bol vlastníkom predmetného motorového vozidla, keď táto skutočnosť vyplýva z dohody o kúpe ojazdeného automobilu zo dňa 27.05.2005. Na základe tejto dohody žalovaný I/ odkúpil motorové vozidlo od žalovanej II/. Na objektívnej zodpovednosti žalovaného I/ za škodu nič nemení skutočnosť, že ku dňu dopravnej nehody bola evidenčne ako držiteľka motorového vozidla evidovaná žalovaná II/. Žalovaný I/ bol vlastníkom motorového vozidla a mal v čase dopravnej nehody právnu a súčasne faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom, užívať ho a za škodu zodpovedá ako prevádzkovateľ motorového vozidla objektívne, a teda bez ohľadu na to, že v čase dopravnej nehody vodičkou tohto motorového vozidla bola V. V., ktorá viedla motorové vozidlo žalovaného I/ s jeho súhlasom; žalovaný I/ bol spolujazdcom v tomto motorovom vozidle a zavinene spôsobil dopravnú nehodu. Žalovaný I/ je tak nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide a je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Takouto nie je žalovaná II/, ktorá nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie od počiatku namietala z dôvodu, že nebola účastníčkou dopravnej nehody, nebola vlastníčkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Motorové vozidlo predala žalovanému I/ pred dopravnou nehodou, nemala ho vo svojom užívaní, ani vo svojej držbe, nemala faktickú možnosť motorové vozidlo užívať. Z uvedeného dôvodu nebola prevádzkovateľkou motorového vozidla napriek tomu, že evidenčne stále ku dňu dopravnej nehody bola vedená ako držiteľ motorového vozidla. Nakoľko žalovaná II/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, voči žalovanej II/ bolo dôvodné žalobu zamietnuť z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie strany v konaní.

1.6 Za preukázanú mal okresný súd aj skutočnosť, že k predmetnému motorovému vozidlu bola uzavretá poistná zmluva dňa 08.04.2005 podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), a to s poisťovateľom Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, s účinnosťou od 08.04.2005. Intervenient sám v konaní potvrdil, že ku dňu dopravnej

nehody a vzniku škody motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo povinne zmluvne poistené, pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, u intervenienta. Argumentáciu žalovaného I/ ohľadne absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie okresný súd vyhodnotil za nedôvodnú; žalobkyňa mala právo voľby, voči ktorej osobe nárok uplatní, keď nárok uplatnila voči žalovanému I/, uplatnila ho voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nič na tom nemení skutočnosť, že rovnaké právo na náhradu škody mohla uplatniť i priamo voči poisťovateľovi. Škodca a jeho poisťovateľ nemôže byť zaviazaný na náhradu škody solidárne; poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Žalobkyňa zvolila titul náhrady škody právnym dôvodom podľa ustanovenia a nasl. Občianskeho zákonník, čo je zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bol v čase dopravnej nehody žalovaný I/. Podľa záverov okresného súdu žalovaný I/ za škodu zodpovedá i podľa ustanovenia .

1.7 Okresný súd poukázal na všeobecné princípy odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia; náhrada sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe, následku a ich predpokladanému vývoju, a to rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Existuje možnosť priznania ďalšej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade, ak sa poškodenému už poskytla náhrada, avšak vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislá na bodovom hodnotení uskutočnenom posudzujúcim lekárom; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé Euro smerom nahor. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť naviac o 50%. Z princípov odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd zdôraznil aj ustanovenie , v zmysle ktorého môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok bodové hodnotenie vzhľadom na obmedzenia alebo stratu možností poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Hodnotenie sa pritom vykoná novým posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Pokiaľ ide o uplatnený nárok a jeho doplnenie okresný súd ustálil, že po novom vykonanom bodovom hodnotení následkov vzniknutých pri škodovej udalosti, žalobkyňa pôvodne bola odškodnená za 1505 bodov, a to pokiaľ ide o položku č. 225 (1000 bodov), za položku č. 325d (325 bodov), za položku č. 432a (30 bodov) a položku č. 312 (150 bodov). V zmysle nového posudku MUDr. Resutíka žiadala priznať ďalších 1795 bodov a mala tak byť odškodnená za 3300 bodov; z výšky 3300 bodov žiadala priznať ďalších 50% navyše v zmysle ; v peňažnom nároku vyčíslila nárok za 1795 bodov v sume 18.858,05 Eur a nárok za 1650 bodov v sume 17.334,69 Eur. Nebolo sporné, že žalobkyňa za sťaženie spoločenského uplatnenia bola odškodnená v bodovom hodnotení za 1505 bodov, a to za položku č. 255 (1000 bodov), za položku č. 325d (325 bodov), za položku č. 432 (30 bodov) a za položku č. 312 (150 bodov).

1.8 Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie ako zásadnou spornou otázkou zaoberal prípadným premlčaním uplatneného nároku. V rozsiahlej argumentácii poukázal na právny inštitút premlčania vo všeobecnosti a následok vznesenej námietky premlčania, ktorým je skutočnosť, že súd nemôže oprávnenej osobe premlčaný nárok priznať. Osobitne sa okresný súd zaoberal otázkou premlčania v prípade škody na zdraví, zákon v takomto prípade objektívnu premlčaciu dobu neurčuje, platí len subjektívna premlčacia doba, ktorá je v zmysle ustanovenia 2-ročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Vo vzťahu k pojmu „dozvedel sa o škode,“ sa vyžaduje preukázaná vedomosť, a teda, že poškodený vedel o tom, kto za škodu zodpovedá a o druhu spôsobenej škody a jej rozsahu do takej miery, že mu to umožňovalo uplatniť právo na súde. V tomto smere poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. zo dňa 31.03.2009, resp. sp.zn. zo dňa 26.07.2007. K premlčaniu zároveň uviedol, že ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, premlčacia doba pri každej z uvedených zložiek začína plynúť samostatne aj keď ide o nároky vzniknuté pri tej istej udalosti. Uvedené platí aj pri neskôr

vzniknutých následkoch tej istej škodovej udalosti. S prihliadnutím na judikatúru zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že poškodenému môže vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia; takýto nárok je potrebné posudzovať z hľadiska premlčania samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej behu. Pre správne posúdenie veci podľa záveru okresného súdu bolo ustálenie, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá.

1.9 Vo vzťahu k premlčaniu okresný súd zdôraznil, že už dňa 03.09.2008 sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o vzniknutej škode v rozsahu 2505 bodov, vyplývajúcej zo znaleckého posudku č. 13/2007 znalca MUDr. Pavla Cikatricisa v spojení s jeho doplnením č. 1/2008 zo dňa 25.08.2008. Toto doplňujúce vyjadrenie k znaleckému posudku bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne v trestnom konaní dňa 03.09.2008 a ten istý deň na hlavnom pojednávaní v trestnej veci uplatnila nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia za 2505 bodov pri hodnote 1 bodu á 316,50 Sk. Trestné konanie bolo pritom vedené proti obžalovanému V. F. pre prečin usmrtenia podľa , . Následne žalobkyňa po riadnom uplatnení nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 03.09.2008 ho uplatnila aj písomným podaním dňa 09.12.2008, ktoré bolo doručené trestnému súdu dňa 19.01.2009. Týmto podaním uplatnila nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia i s nárokom na 50% zvýšenie odškodnenia spoločenského uplatnenia v zmysle z dôvodu invalidity. Takto uplatnený nárok vyčíslila na sumu 1.581.600,-Sk; nárok následne upravila ďalším podaním doručeným v trestnej veci dňa 12.02.2009, kde žiadala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 2505 bodov v sume 26.317,22 Eur a po zvýšení o 50% nárok vyčíslila na sumu 39.475,83 Eur. Žalobkyňa tak preukázateľne mala vedomosť o škode z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a o jej rozsahu za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 2505 bodov a jeho zvýšenia z bodového ohodnotenia o 50% už dňa 03.09.2008, keď sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslila na 2505 bodov pri hodnote 1 bodu á 316,50 Sk a v tom čase už bola schopná objektívne si vyčísliť v peniazoch uplatnený nárok. Zároveň najneskôr dňa 09.12.2008 žalobkyňa uplatnila v adhéznom konaní nárok v rovnakej výške a navyše požadovala zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% z dôvodu invalidity; už dňa 09.12.2008 sa žalobkyňa preukázateľne dozvedela o nemajetkovej ujme z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a o jej rozsahu z titulu odškodnenia a základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako i jeho mimoriadneho zvýšenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie bol takýmto spôsobom naplnený jeden z dvoch predpokladov pre určenie začiatku plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na včasné uplatnenie nároku žalobkyne v súdnom konaní.

1.10 Ďalším predpokladom je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovednostného subjektu, pričom už z uznesenia OR PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen, ČVS: OPR-382/OEK-ZV-2005Bn zo dňa 04.04.2006, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 06.02.2008, žalobkyňa získala skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovednostného subjektu za vzniknutú škodu; týmto uznesením bolo vznesené obvinenie v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou voči žalovanému I/. Vedomosť, kto za škodu zodpovedá, získala žalobkyňa i z obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Zvolen, ktorá jej bola doručená prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.05.2008 a túto vedomosť získala i v priebehu celého trestného konania, ktorého sa aktívne zúčastňovala napr. i dňa 03.09.2008, kedy bola vypočutá ako svedok. Žalobkyni bol riadne doručený rozsudok súdu prvej inštancie (č.k. -675 zo dňa 08.04.2009), ako i rozsudok odvolacieho súdu (sp.zn. zo dňa 26.01.2010). Rozsudok odvolacieho súdu bol žalobkyni doručený dňa 13.07.2010 a jej právnemu zástupcovi dňa 26.07.2010; trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2010. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že o tom, kto za škodu zodpovedá, mala žalobkyňa vedomosť najneskôr doručením obžaloby dňa 21.05.2008, oba predpoklady rozhodujúce pre určenie začiatku plynutia premlčacej 2-ročnej doby na včasné uplatnenie práva na náhradu škody boli naplnené súčasne, a teda kumulatívne dňa 09.12.2008. Premlčacia doba však u žalobkyne v priebehu trestného konania neplynula, pokračovala až po právoplatnom skončení trestného konania ukončeného dňa 26.01.2010. Žalobkyňa podala žalobu na súde až 27.02.2013, nepokračovala v uplatnení nároku na súde v občianskom súdnom konaní v lehote do 26.01.2012. Jej právo vyplývajúce z vyššie uvedeného vyčíslenia na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je tak premlčané v 2- ročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa ustanovenia . Nakoľko

žalovaní I/ a II/ a intervenient na strane žalovaných vzniesli úspešne námietku premlčania práva žalobkyne, toto právo jej nebolo možné priznať.

1.11 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou vyvolanou zmenenou žalobou zo dňa 17.12.2013, doručenou súdu 20.12.2013, ktorou žalobkyňa nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia rozšírila s poukazom na nový znalecký posudok č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 znalca MUDr. Richarda Resutíka. Nový znalecký posudok bol posudkom v zmysle ; uvedeným posudkom došlo k prehodnoteniu následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal u položky č. 255 a u položky pôvodne označenej v posudkoch MUDr. Cikatricisa pod č. 325d. U položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu, bolo novým posudkom navýšené bodové ohodnotenie o 600 bodov, keď znalecký posudok sa opieral o psychiatrické kontrolné vyšetrenie žalobkyne zo dňa 10.12.2013, a teda o ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Ivety Mikulášovej. Vo vzťahu k položke č. 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo, znalec MUDr. Resutík konštatoval, že znalec MUDr. Cikatricis túto položku v znaleckom posudku a doplňujúcom vyjadrení označil nesprávne, keď táto položka mala byť označená ako položka č. 304b v zmysle prílohy č. 4 Sadzby bodového hodnotenia k . Znalec MUDr. Resutík mal zato, že od podania pôvodného znaleckého posudku a doplňujúceho vyjadrenia MUDr. Cikatricisa došlo k zhoršeniu následkov, ktorých vývoj sa pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal; túto položku navýšil znalec MUDr. Resutík o 195 bodov, keď ju aktuálne hodnotil ako položku č. 304d. Ide v zásade o tú istú položku ako pod číslom č. 304b, len pod iným číslom, ktoré vyjadruje rôzny stupeň toho istého následku. Žalobkyňa v zmysle znaleckého posudku MUDr. Resutíka rozšírila svoj nárok o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 255 o ďalších 600 bodov a položku č. 304b (pôvodne nesprávne označenú ako 325d) o 195 bodov s prenosom na položku č. 304b. Nárok tak rozšírila o ďalších 795 bodov; žiadala priznať zvýšenie podľa o 50% z dôvodu priznania invalidity, a teda o 397,5 bodu, spolu o 1192,5 bodov. Posudok MUDr. Resutíka bol žalovanými a intervenientom namietnutý z dôvodu, že uvedený znalec nie je znalcom z príslušného odboru na bodové ohodnotenie položky č. 255 a z dôvodu, že z posudku nevyplýva, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov poškodenia zdravia, ktorý vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal. Znalec MUDr. Resutík v tomto smere ako svedok uviedol, že na túto otázku je ťažké zodpovedať a mal zato, že zdravotný stav žalobkyne možno ustáliť k momentu vyjadrenia ošetrujúceho lekára o zhoršení jej zdravotného stavu. Odvolal sa na lekárske nálezy ošetrujúceho neurológa a ošetrujúcej psychiatričky datované dňom 28.11.2013 a 10.12.2013. K uvedenému účastníci na žalovanej strane navrhli nariadiť znalecké dokazovanie; súd prvej inštancie návrhu vyhovel a nariadil znalecké dokazovanie, za znalca ustanovil MUDr. Júliusa De Riggo, PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - neurochirurgia, ktorý vo svojom znaleckom posudku prijal len závery k položke č. 324b - obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo. Táto položka bola v posudkoch MUDr. Cikatricisa nesprávne označená ako položka č. 325d. U položky č. 324b znalec prijal záver, že došlo k vývoju preukázaných degeneratívnych zmien v krčnej chrbtici, ktoré v súčasnosti predstavujú anatomicky zmenený korelát pre prítomný recidivujúci krčne ramenový bolestivý stav s ľahkou poruchou hybnosti krčnej chrbtice a ľavého ramenného zhybu. V čase prvého posudku MUDr. Cikatricisa bolo započítanie tejto položky odborne neoprávnené a formálne chybne tento znalec použil položku č. 325d, pričom mala byť použitá v tom čase položka č. 304a - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké, v hodnote položky v rozmedzí od 100 do 190 bodov. U tohto poškodenia zdravia je v súčasnosti možné použiť položku č. 304b s prihliadnutím na frekvenciu ťažkostí a predpoklad zhoršovania sa stavu pri celkovej svalovej slabosti; znova určil hodnotu tejto položky v 3/4-inách pásma 244 bodmi. Neprijal však záver, že u tejto položky došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, kde by bolo možné vychádzať z bodového hodnotenia tejto položky pod č. 304d, ako to ustálil MUDr. Resutík. U položky č. 304b je bodové rozmedzie ohodnotenia od 130 do 325 bodov; ide o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké s príznakmi koreňového dráždenia. K položke č. 304b uviedol, že tu má spoluúčasť aj ťažká porucha výživy žalobkyne so svalovou slabosťou, ktorá však vznikla ako dôsledok úrazu zo dňa 25.08.2005. Vo vzťahu k uvedenej položke znalec konštatoval, že od tej položky je možno časový moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne považovať deň 22.09.2016, kedy znalec vykonal objektívne vyšetrenie žalobkyne, čím bol vykonaný dôkaz následkov úrazu žalobkyne zo dňa 25.08.2005, ktorých vývoj na krčnej chrbtici nebol objektívne preukázaný v čase vypracovania pôvodného posudku o sťažení spoločenského uplatnenia.

1.12 Vo vzťahu k položke č. 304b súd ďalej neskúmal moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov, nakoľko táto položka bola pôvodne nesprávne hodnotená v posudku MUDr. Cikatricisa a doplňujúcom vyjadrení k nemu ako položka č. 325d; hodnotenie mohlo byť v rozmedzí od 100 do 190 bodov, avšak v rozpore s prílohou k bolo priznané odškodnenie za túto položku v hodnote 325 bodov. U tejto položky síce došlo k zhoršeniu následkov, avšak znalec MUDr. De Riggo, Phd. túto položku ohodnocoval len ako položku č. 304b, kde bodové rozmedzie je od 130 do 325 bodov a k septembru 2016 ju znalec hodnotil bodmi 244 bodov, čo je v rozmedzí 3/4-ín pásma bodového hodnotenia. Vzhľadom k tomu, že na túto položku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatené intervenientom na strane žalovaných odškodnenie v hodnote 325 bodov, a teda viac, ako je táto položka ohodnotená z hľadiska zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne, nebolo dôvodné na túto položku priznať zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia 190 bodov a ani priznať na túto položku ďalšie zvýšenie s odkazom na z dôvodu priznania invalidity žalobkyne. Za podstatný a rozhodujúci dôkaz v tomto smere okresný súd považoval znalecký posudok znalca MUDr. Júliusa De Riggo, PhD., ktorý vypracoval posudok vyžiadaný súdom, znalec žalobkyňu osobne vyšetril a mal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Znalec MUDr. Resutík potvrdil, že žalobkyňu osobne nevyšetril, nevykonal žiadne doplňujúce vyšetrenia žalobkyne ohľadne posúdenia zhoršenia zdravotného stavu u tejto položky. Z uvedeného dôvodu okresný súd v tomto smere považoval znalecký posudok znalca MUDr. De Rigga, PhD. za viac preukázaný ohľadne poškodenia zdravia žalobkyne, týkajúce sa poúrazového obmedzenia hybnosti chrbtice.

1.13 Aj po znaleckom dokazovaní vykonanom znaleckým posudkom MUDr. Júliusa De Riggo, PhD. zostalo sporné odškodnenie položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu; uvedené bolo pôvodným znaleckým posudkom a doplňujúcim vyjadrením znalca MUDr. Cikatricisa ohodnotené spolu na 2000 bodov, z toho základ 1300 bodov a navýšenie podľa o 700 bodov. Žalobkyňa za túto položku bola odškodnená intervenientom na strane žalovaných v bodovom ohodnotení 1000 bodov. Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, žiadala vychádzať zo znaleckého posudku č. 28/2013 zo dňa 16.12.2013 znalca MUDr. Resutíka. Tento sa však s poukazom na skutočnosť, že nie je znalcom z príslušného odboru a odvetvia, odvolával na kontrolné psychiatrické vyšetrenia žalobkyne zo dňa 10.12.2013, vykonané jej ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ivetou Mikulášovou, z ktorého vyplýva pri prehodnotení následkov zdravotného stavu žalobkyne navýšenie tejto položky o 600 bodov s tým, že žalobkyňa žiadala priznať aj 50%-né zvýšenie u tejto položky. Žiadala pri prehodnotení zdravotného stavu vychádzať z bodového ohodnotenia spolu so zvýšením 900 bodov. K uvedenému okresný súd zdôraznil, že nárok na odškodnenie za 1000 bodov a navýšenie o 50% u tejto položky podľa pôvodných lekárskych posudkov MUDr. Cikatricisa nepriznal z dôvodu premlčania nároku. Vzhľadom na námietku, že vo vzťahu k položke č. 255 z posudku MUDr. Resutíka nevyplýva moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska hodnotenia následkov, bolo na návrh žalobkyne nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. Jánom Vongrejom, ktorý podal znalecký posudok č. 85/2019 zo dňa 09.08.2019; závery znaleckého posudku boli doplnené výsluchom.

1.14 Znalec MUDr. Vongrej stav žalobkyne uzatvoril ako recidivujúcu depresívnu poruchu ťažkého stupňa, ktorá vznikla následkom dopravnej nehody zo dňa 28.05.2005; došlo k rozvoju recidivujúcej depresívnej poruchy ťažkého stupňa, ktorej počiatky možno datovať k 28.05.2005. Porucha o žalobkyne má recidivujúci charakter, chronifikovala, viedla k jej individualizácii; u žalobkyne ide o stav liečbou ťažko ovplyvniteľný a úplné vyliečenie je veľmi málo pravdepodobné. Znalec uzavrel, že od vypracovania znaleckého posudku a jeho doplnenia MUDr. Pavla Cikatricisa došlo k opakovanému zhoršeniu psychického stavu žalobkyne, ktoré viedlo k následným psychiatrickým hospitalizáciám v Psychiatrickej klinike Kremnica, psychiatrické oddelenie Rimavská Sobota, čo znalca viedlo k zmene ohodnotenia položky č. 255. Znalec uviedol, že bodové ohodnotenie zhoršenia následkov u tejto položky sa nezmenilo od posudku MUDr. Resutíka zo dňa 16.12.2013; odporúčal vychádzať u tejto položky z 2600 bodov, teda navýšenie o 600 bodov oproti znaleckému posudku MUDr. Cikatricisa. Pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu žalobkyne, mal zato, že je to obdobie od poslednej hospitalizácie žalobkyne na psychiatrickom oddelení nemocnice Rimavská Sobota v marci 2018. Znalec pritom nezistil, že by žalobkyňa mala pred dopravnou nehodou zistiteľné psychické problémy. K hospitalizácii žalobkyne uviedol, že aj keď táto bola naposledy hospitalizovaná v marci 2018, vývoj ochorenia

nevylučuje, že môže dôjsť v budúcnosti k ďalšej psychiatrickej hospitalizácii. Znalec MUDr. Vongrej na otázku, ako bolo možné zhodnotiť zhoršenie zdravotného stavu u položky č. 255 už v roku 2013 na základe kontrolného psychiatrického vyšetrenia MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a ohodnotiť toto zhoršenie navýšením o 600 bodov oproti posudku MUDr. Cikatricisa, keď podľa záverov znalca MUDr. Vongreja došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, uviedol, že je to otázka na MUDr. Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne. Znalec trval na záveroch, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov tejto položky došlo po poslednej hospitalizácii žalobkyne v marci 2018; nevidel dôvod na ďalšie zvýšenie bodového ohodnotenia oproti roku 2013.

1.15 Vzhľadom k tomu, že ani znalecké dokazovanie znaleckým posudkom MUDr. Vongreja a jeho výsluchom neodstránilo rozpor v otázke, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, okresný súd vyslúchol MUDr. Ivetu Mikulášovú, ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne, ktorou je od 31.01.2006. Z jej svedeckej výpovede vyplynulo, že moment ustálenia zdravotného stavu z hľadiska zhoršenia následkov u položky č. 255 možno ustáliť po hospitalizácii žalobkyne v roku 2010. Preto psychiatrička pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení dňa 10.12.2013 pri prehodnotení bodového ohodnotenia navýšila túto položku o 600 bodov; zhoršenie zdravotného stavu vyplýva aj z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobkyne v roku 2010. Nesúhlasila so závermi znalca MUDr. Vongreja. Uvedené vyplýva aj z toho, že v roku 2010 bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Rimavská Sobota v januári 2010, následne v júni a v auguste 2010 a potom v novembri 2010 v Psychiatrickej klinike Kremnica (do 30.11.2010). Potom bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote už len o 8 rokov neskôr, v marci 2018. Od novembra 2010 do marca 2018 nebola preukázaná žiadna iná hospitalizácia žalobkyne na psychiatrickej klinike.

1.16 Okresný súd tak vzhľadom k vykonanému dokazovaniu dospel k záveru, že moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pokiaľ ide o položku č. 255 a zhoršenie zdravotných následkov, možno datovať k 30.11.2010, kedy žalobkyňa ukončila hospitalizáciu na Psychiatrickej klinike v Kremnici. Túto medicínsku otázku zodpovedala súdu ošetrujúca psychiatrička žalobkyne, ktorá takto ustálila uvedený časový moment. Dlhoročná psychiatrička žalobkyne pozná zdravotný stav žalobkyne od januára 2006, žalobkyňa stále nepretržite navštevuje jej odbornú ambulanciu, odpoveď psychiatričky na túto otázku je v súlade aj s tým, že v decembri 2013 pri kontrolnom vyšetrení práve táto psychiatrička navýšila položku č. 255 vzhľadom na zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom ohodnotení nepredpokladal, o 600 bodov. Aj znalec MUDr. Vongrej vychádzal pri podaní znaleckého posudku z tohto ohodnotenia, pre ďalšie navýšenie od poslednej hospitalizácie v marci 2018 nezistil dôvody. Ak teda ošetrujúca psychiatrička žalobkyne už v decembri 2013 navýšila pri prehodnotení zdravotného stavu žalobkyne položku č. 255 o 600 bodov oproti pôvodnému ohodnoteniu posudkom MUDr. Cikatricisa, potom logicky vyznieva záver, že moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov u položky č. 255 možno datovať po poslednej hospitalizácii žalobkyne v roku 2010 v Psychiatrickej klinike Kremnica, ktorá trvala do 30.11.2010. Podstatnú medicínsku otázku tak zodpovedala ošetrujúca psychiatrička žalobkyne; žalobkyňa iný dôkaz na preukázanie zodpovedania podstatnej odbornej otázky nenavrhla.

1.17 S nadväznosti na vykonané dokazovanie okresný súd aj vo vzťahu k položke č. 255 bodového hodnotenia vyvodil, že žalobkyňa právo neuplatnila v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe; žalobu doručila súdu dňa 20.12.2013; o subjekte zodpovednom za škodu a o škode sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 30.11.2010, kedy bola ukončená jej posledná hospitalizácia v roku 2010 a kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne z hľadiska zhoršenia následkov. Premlčacia doba jej márne uplynula dňa 30.11.2012 vzhľadom na 2-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný a intervenient na strane žalovaných úspešne vzniesol námietku premlčania i tohto práva vo vzťahu k položke č. 255, súd uplatnené právo žalobkyni priznať nemohol. Z uvedeného dôvodu potom žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že ostatné námietky strán sporu okresný súd nevyhodnocoval; vzhľadom na prijaté závery ich vyhodnotenie by bolo nadbytočné a vo vzťahu k dôkazom hodnotil len tie, ktoré mali význam pre právne posúdenie veci.

1.18 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie a nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu úspešným žalovaným v rozsahu 100%.

Úspechom žalovaných v konaní sa spravoval i nárok intervenienta na strane žalovaných, ktorému okresný súd rovnako priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.19 Okresný súd zároveň rozhodoval i ohľadne trov na znalečnom, ktoré vznikli MUDr. Júliusovi De Riggo, PhD. a MUDr. Jánovi Vongrejovi, a ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkami zloženými stranami sporu; MUDr. Júliusovi De Riggo, PhD. bol priznaný nárok na znalečné uznesením, č.k. -432 zo dňa 15.12.2016 v spojení s opravným uznesením ako aj uznesením, č.k. -615 zo dňa 03.07.2018. Trovy na znalečnom vznikli i znalcovi MUDr. Jánovi Vongrejovi priznané uznesením, č.k. -730 zo dňa 28.01.2020 ako aj uznesením, č.k. -881 zo dňa 29.06.2020. Znalci majú nárok na náhradu znalečného proti v spore neúspešnej žalobkyni, a to v rozsahu 100% doposiaľ neuspokojených nárokov na znalečné. Vo vzťahu k znalečnému okresný súd aplikoval ustanovenie a Základných princípov . Okresný súd zároveň rozhodoval aj o trovách, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom z titulu svedočného v sume 32,24 Eur vyplatené svedkovi MUDr. Resutíkovi na základe uznesenia č.k. -268 zo dňa 24.02.2015; na ich náhradu zaviazal žalobkyňu, ktorá bola v konaní neúspešná.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, všetkým jeho výrokom, podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v , a , tvrdila tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav vzhľadom na zadovážené dôkazy neobstojí a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní poukazovala na závery trestného konania; v trestnom konaní vyšetrovateľ niekoľkokrát menil svoje stanovisko k otázke zodpovednej osoby, keď motorové vozidlo riadila ako vodička Michaela Melegová a až v ďalšom štádiu trestného konania vzhľadom na jej obranu a vyjadrenia žalovaného I/ bolo vznesené obvinenie proti žalovanému I/. Rozsudok súdu prvej inštancie v trestnej veci bol vyhlásený až s odstupom štyroch rokov dňa 08.04.2009 a trestné konanie bolo právoplatne ukončené ku dňu 26.01.2010. Odvolanie pritom podal aj obžalovaný, ktorý popieral mieru zavinenia. Nemožno sa tak stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako poškodená okamihom vznesenia obvinenia splnila jedno z kumulatívnych podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody. Sporný je aj záver súdu prvej inštancie, že o výške škody sa žalobkyňa dozvedela podstatne skôr, ako uvádza pri uplatňovaní svojich nárokov; súd prvej inštancie nebral do úvahy, že najmä tzv. prvoznalec MUDr. Cikatricis opakovane ustanovoval bodové hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Je tak sporný z hľadiska počítania priebehu subjektívnej premlčacej doby záver súdu o ustálení momentu, kedy bola žalobkyňa uzrozumená o výške škody. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie si v dostatočnej miere neozrejmil otázku priznania invalidného dôchodku a najmä to, že prvý znalecký posudok bol zadovážený na základe uznesenia vyšetrovateľa až dňa 10.06.2007. Súd nenamietal bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany MUDr. Cikatricisa pri psychiatrických nálezoch, ak toto ohodnotenie urobil MUDr. Resutík, tento postup protistrana namietla a súd ich námietkam vyhovel.

2.2 Odvolateľka namietala, že okresný súd konštatoval, že žalobkyňa bola ohľadom neurologických zranení nadhodnotená, avšak vo vzťahu k položke č. 325d, ktorú znalec vylúčil z ohodnocovania, zdôraznila, že ak MUDr. Cikatricis nebol oprávnený obodovať zranenia a ich následky na sťaženie spoločenského uplatnenia z psychiatrického pohľadu, nemal súd prihliadať ako na právne účinné doplňujúce vyjadrenie č. 1/2008 k znaleckému posudku č. 13/2007 ku dňu 25.08.2008. Tento doplnok bodového hodnotenia nebol intervenientom odškodnený. Uviedla pri tom, že to, čo obsahuje doplňujúce vyjadrenie MUDr. Cikatricisa, nemá charakter znaleckého posudku, ktorý by sa zaoberal novým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie nedodržal postup podľa a Malo sa prihliadať na nový lekársky posudok, nakoľko sa objavilo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sa pôvodne nepredpokladalo. Novým znaleckým posudkom je tak až znalecký posudok znalca MUDr. Resutíka, ktorému zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala povinnosť nanovo vyšetriť poškodenú, pokiaľ disponoval odbornými lekárskymi nálezmi.

2.3 Odvolateľka ďalej tvrdila, že odborným znaleckým nálezom vo vzťahu k psychiatrickým nálezom je len lekársky posudok MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a lekársky nález neurológa MUDr. Belašiča zo dňa 28.11.2013, ktorý však znalec MUDr. De Riggo, PhD. neakceptoval.

2.4 Z vyššie uvedeného žalobkyňa vyvodila, že došlo k zmätočnému odbornému posudzovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia, vo vzťahu ktorému súd prvej inštancie zaujal rigorózne stanovisko o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, vedomostná zložka žalobkyne týkajúcej sa posúdenia negatívneho vývoja pri sťažení spoločenského uplatnenia bola objektívne vylúčená. To, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila v zákonnej subjektívnej premlčacej lehote, potvrdzujú závery MUDr. Resutíka s odkazom na lekársky nález MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013; zo záverov MUDr. De Rigga, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil z hľadiska psychiatrického čo do zhoršeného vývoja; MUDr. Vongrej pri ustálení zdravotného stavu vychádzal z lekárskeho nálezu od MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013 a aj podľa MUDr. Mikulášovej bol vývoj k horšiemu konštatovaný okamihom vydania potvrdeného lekárskeho nálezu zo dňa 10.12.2013. Ak okresný súd zisťujúc okamih ustálenia zdravotného stavu žalobkyne usúdil na poslednú hospitalizáciu žalobkyni v Psychiatrickej nemocnici Kremnica, v tom čase nikto zhoršený vývoj bodovo neustálil postupom upraveným . Okresný súd tak svojvoľne ustálil začiatok behu premlčacej lehoty na posledný deň hospitalizácie v nemocnici Kremnica, hoci k tomu nie je žiadny objektívny dôkaz, ani vyjadrenie svedkyne MUDr. Mikulášovej nie je celkom jednoznačné. Okresný súd tak poškodil žalobkyňu a zvýhodnil osobu, ktorá jej zranenie spôsobila z nedbanlivosti. Odvolateľka ďalej konkrétne poukázala na obsah zápisu z kontrolného psychického vyšetrenia MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013, v ktorom konštatuje, že ide o stav trvalý s tendenciou prehlbovania sa defektualizácie osobnosti; uvedená svedkyňa pripúšťala ešte ďalší vývoj zhoršovania sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil aj MUDr. Cikatricis vo svojom posudku č. 13/2007, kde uviedol, že žalobkyňa bola individualizovaná po viac ako roku neúspešnej liečby ambulantnej a ústavnej; liečba musí trvať ďalej.

2.5 Odvolateľka tvrdila, že svedkyňa MUDr. Mikulášová mala povinnosť zachovávať mlčanlivosť; nemala oprávnenie znalca, ale bola ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, bola povinná k zraneniu žalobkyne zachovávať mlčanlivosť. Nebola pritom vypočutá na odborné vyjadrenie a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by jej výpoveď mohla byť nadradená nad trojnásobné znalecké závery.

2.6 Pokiaľ súd prvej inštancie žalobou voči žalovanej II/ zamietol, odôvodnil to s poukazom na kúpnu zmluvu, avšak z vyjadrenia intervenienta vyplýva, že intervenient likvidoval nárok na základe poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovanou II/. Takýto dôvod zamietnutia žaloby nie je odôvodnený; odkazuje sa len na premlčaný nárok. Ak žalovaná II/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, žalobkyňa zdôraznila, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má osoba, ktorá je v evidenčných listinách vedená ako držiteľ, a nie ako vlastník. Obrana žalovanej nemá oporu v

2.7 Žalobkyňa tiež poukázala na zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa upravuje bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade zhoršenia následkov; hodnotenie je potrebné vykonať novým lekárskym posudkom a zdôraznila, že tento posudok je posudkom, ktorý vypracoval MUDr. Resutík ako súkromný znalecký posudok, resp. MUDr. Vongrej. Samotné vyjadrenie ošetrujúceho lekára v danom prípade nie je a nemôže byť postačujúce; ošetrujúca lekárka nespĺňala personálne náležitosti na to, aby vydala lekársky posudok pre potreby odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. V prípade pochybností o správnosti mal byť podaný posudok osobou určenou podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa napokon tvrdila, že subjektívna lehota na podanie žaloby na nepriznanú časť nároku mala uplynúť 26.01.2012 iba za predpokladu, ktorý by vyplýval z doplnku k znaleckému posudku, ak by sa riadne opieral o znalecký posudok lekára v zmysle . Doplnok znalca MUDr. Cikatricisa tento charakter nemal a žaloba bola podaná vzhľadom na lekársky nález MUDr. Belašiča, ktorý odôvodňoval, že došlo k takému vývoju stupňa sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý sa nepredpokladal. Tento nárok znalec MUDr. De Riggo, PhD. uznal len čiastočne. Ak žalobkyňa ďalej špecifikovala uplatnený nárok podaním zo dňa 17.12.2013, už sa opierala o nový lekársky posudok v zmysle . Uvedený posudok sa opieral o nález z kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 10.12.2013 a uvedený dátum žalobkyňa považuje za rozhodujúci, kedy bolo možné zákonným postupom nanovo špecifikovať výšku odškodnenia za aktuálne sťaženie spoločenského uplatnenia. Týmto momentom nemôže byť posledná hospitalizácia v psychiatrickej nemocnici. Žalobkyňa odmietla záver, že o škode sa dozvedela najneskôr 30.11.2010, kedy bola ukončená jej posledná hospitalizácia. Súd prvej inštancie nedostatočne prenikol do podstaty súdneho

sporu, čo vyplýva aj z toho, že okresný súd v snahe obmedziť následky, ktoré vyplývali z posudku MUDr. Vongreja ho na pojednávaní aj vypočul, avšak výsluch bol obšírny a zdĺhavý a protistrana množstvom nesúvisiacich otázok a pripomienok viedla znalca k tomu, aby jeho posudok vyznel ako účelový a nepresvedčivý. Naopak, odpovede uvedeného znalca preukazujú stav, že sa treba prikloniť k dátumu, ktorý uviedol znalec ohľadne momentu, keď sa žalobkyňa mala dozvedieť o výške škody. Uvedený znalec pripustil, že ani posledná hospitalizácia nevylučuje, že aj v budúcnosti môže dôjsť k ďalšej psychiatrickej hospitalizácii žalobkyne; znalec pripustil ďalší vývoj komplikácií. Špekulácie protistrany ohľadne psychiatrického stavu žalobkyne v období od roku 2003 do úrazu znalec odmietol.

2.8 Žalobkyňa napokon uviedla, že znalec MUDr. Vongrej vysvetlil, že s ohľadom vývoja sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne je potrebné brať do úvahy aj hospitalizáciu z roku 2018, nakoľko dovtedajšie hospitalizácie nespĺňali kritériá, na základe ktorých by bolo možné ustáliť, že ide o stav trvalejší. Nebol žiadny právny ani skutkový dôvod nestotožniť sa so závermi znalca MUDr. Vongreja ohľadom výšky bodového hodnotenia, ani ohľadom okamihu, ktorý možno posudzovať za okamih ustálenia vzniku zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia.

3. Žalovaný I/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil; uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný I/ uviedol, ktoré okolnosti v spore zospornil či už on alebo žalovaná II/ alebo intervenient na strane žalovaných, akou argumentáciou sa bránil a zdôraznil, že uplatnil námietku premlčania. Samotný žalobný návrh bol koncipovaný bez toho, aby žalobkyňa predostrela argument o tom, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo inokedy a inak, než na základe znaleckého posudku MUDr. Cikatricisa a jeho doplňujúceho vyjadrenia. Ak svoj nárok špecifikovala na pojednávaní dňa 12.11.2013, bolo zrejmé, že ide o uplatnenie premlčaných nárokov. Ak sa žalobkyňa domáhala pripustenia zmeny žalobného návrhu podaním zo dňa 20.12.2013, je zrejmé, že tak činila v dôsledku predkladaného znaleckého posudku MUDr. Resutíka; už v tom čase žalovaný I/ argumentoval, že na pripustenie žalobkyňou požadovanej zmeny návrhu neboli splnené procesné podmienky, najmä že výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

3.1 Žalovaný I/ poukázal na rozsiahle dokazovanie súdom prvej inštancie; aktivitou v tomto smere participoval žalovaný I/, ako aj intervenient; súd prvej inštancie sa snažil o čo najúplnejšie a objektívne zistenie skutkového stavu. Postoje žalobkyne boli v tomto smere viac pasívne. Z niektorých lekárskych nálezov pritom vyplývalo, že žalobkyňa trpela duševnými poruchami už dva roky pred dopravnou nehodou; z týchto lekárskych nálezov vyplýva, že dopravná nehoda sa mohla podieľať len na forme zhoršenia akcelerácie duševných porúch žalobkyne zistených a diagnostikovaných už v roku 2003. Z uvedeného dôvodu žalovaný I/ považoval bodové ohodnotenie položky č. 255 v zmysle posudku MUDr. Cikatricisa za nadsadené a nedôvodne nadhodnotené.

3.2 Žalovaný I/ poukázal na osobu MUDr. Mikulášovej, ktorá je dlhodobou ošetrujúcou psychiatričkou žalobkyne, je detailne oboznámená s charakterom a vývojom duševného stavu žalobkyne, pozná okolnosti liečby i ústavných hospitalizácií žalobkyne. MUDr. Mikulášová pritom zrozumiteľne a vecne stanovila okamih ustálenia zdravotného duševného stavu žalobkyne ku dňu 30.11.2010; súd prvej inštancie uskutočnil dôkaznú a precíznu analýzu skutkového stavu žalobkyne osobitne vo vzťahu k psychiatrickým ťažkostiam. Aplikáciu ustanovení o premlčaní súd prvej inštancie riadne zdôvodnil.

4. Intervenient v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania intervenienta. Uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré prezentovala už pred súdom prvej inštancie, na ktoré žalovaní a intervenient relevantným spôsobom reagovali, predložili dôkazy, tvrdenia žalobkyne spochybnili a dokázali ich nesprávnosť. Okresný súd sa podrobne zaoberal argumentáciou žalobkyne uvedenou v odvolaní už v prvoinštančnom konaní; súd prvej inštancie ich vyhodnotil a podrobným spôsobom vykonal dokazovanie za účelom objektívneho vyhodnotenia skutkového stavu. Okresný súd dospel správne k verdiktu, ktorým žalobu zamietol.

5. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení (replika) zotrvala na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Naďalej tvrdila, že súd prvej inštancie nedostatočne hodnotil znalecký posudok, ktorý má významnejší vplyv ako hodnotenie ošetrujúceho lekára; okresný súd dostatočne nezhodnotil celkový stav, neprihliadal dostatočne na znalecký posudok, ktorý situuje možnosť posúdiť zhoršenie zdravotného

stavu do úplne iného obdobia. Na túto skutočnosť - zhoršovanie zdravotného stavu žalobkyne mala byť žalobkyňa upozornená aj zo strany ošetrujúcej lekárky. Ďalej uviedla, že ani jeden z podaných znaleckých posudkov nezodpovedal konštrukcii uvedenej v ; k takémuto postupu sa priblížil iba MUDr. Resutík, ktorý rozčleňoval jednotlivé položky a uviedol aj rozdiel medzi pôvodnou bodovou hodnotou a novým posúdením.

5.1 Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie , z ktorého vyvodila, že okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo prvýkrát, sa zásadne definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby, pričom subjektívna lehota plynie v rámci lehoty objektívnej. Žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o zvýšení odškodnenia, kým nebol vydaný lekársky posudok, kde by vznikol kladný rozdiel oproti pôvodnému znaleckému posudku pri bodovom ohodnotení aktuálnych zdravotných stavov. Musí tak ísť o preukázateľne subjektívnu vedomosť poškodeného. Žalobkyňa teoreticky pripustila, že časť bodového ohodnotenia, ktorá vyplýva z doplnku k posudku MUDr. Cikatricisa, sa javí premlčaná, avšak zdôraznila, že doplnok k posudku nemá charakter nového posudku v zmysle , nakoľko zákon k znaleckému posudku dodatok nepozná. Poukázala v tomto smere na rozhodnutie sp.zn. Najvyššieho súdu ČR, z ktorého vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. MUDr. Mikulášová takýto objektívny dôkaz do dokumentácie žalobkyne doložila až v decembri 2013.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , v celom jeho rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odvolateľ síce vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, odvolací súd však žiadne nesprávne skutkové zistenia nekonštatuje; skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za správne a úplné; z uvedeného dôvodu odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania; dôkazy vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť.

7.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal podstatné odvolacie námietky žalobkyne, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Napriek právnej a skutkovej zložitosti veci je rozhodnutie súdu prvej inštancie zrozumiteľné, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre komplexné posúdenie veci a právne správne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu už v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal prakticky so všetkými relevantnými odvolacími námietkami odvolateľky. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledujúce skutočnosti:

9. Okresný súd pôvodne konal o žalobe žalobkyne doručenej dňa 27.02.2013, v ktorej žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 23.664,24 Eur s príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia; zo žaloby vyplýva, že tento nárok uplatnila s poukazom na znalecký posudok č.13/2007 zo dňa 10.06.2007 znalca MUDr. Cikatricisa, ktorý sťaženie spoločenského uplatnenia obodoval nasledovne:

- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poruchy mozgu 1000 bodov,

- položka 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo 325 bodov,

- položka 432a - plošné jazvy po operácii a poraneniach 30 bodov; Celkom 1355 bodov V doplňujúcom vyjadrení k posudku č.1/2008 ku dňu 25.8.2008 znalec MUDr. Cikatricis prehodnotil pôvodné bodové hodnotenie a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotil nasledovne:

- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov - poranenie mozgu; hodnotenie 1300 bodmi, zvýšené podľa o 700 bodov 2000 bodov,

- položka 325d - obmedzenie pohyblivosti v krčnej chrbtici ľahkého stupňa s koreňovým dráždením vľavo 325 bodov,

- položka 432a - plošné jazvy po operácii a poraneniach 30 bodov,

- položka 312 - strata sleziny 150 bodov Celkom 2505 bodov Žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý jej prináleží z dôvodu uznania invalidity; žalobkyňa bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.06.2006 a bol jej priznaný invalidný dôchodok v dôsledku zranení a ochorení spôsobených jej pri dopravnej nehode.

9.1 Okresný súd ustálil, že o takejto škode, vyplývajúcej z bodových ohodnotení znalca MUDr. Cikatricisa, sa žalobkyňa dozvedela najneskôr dňa 03.09.2008, keď tento nárok uplatnila prostredníctvom advokáta na hlavnom pojednávaní v trestnej veci.

10. Žalobkyňa podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2013 žiadala, aby okresný súd pripustil zmenu návrhu; zmeneným návrhom uplatnila nárok na zaplatenie sumy 36.192,74 Eur s príslušenstvom. Nový návrh oprela o závery posudku znalca MUDr. Resutíka č.28/2013 zo dňa 16.12.2013, tento posudok považovala za posudok podaný podľa ustanovenia . Z uvedeného posudku vyplýva bodové hodnotenie nasledovne:

- položka 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia 520 bodov (znalec od hodnoty 520 bodov stanovenej pre položku 304d odpočítal pôvodne hodnotenú položku 304b na 325 bodov; následky, ktorých vývoj sa pôvodne nepredpokladal predstavujú v bodovom hodnotení 195 bodov)

- položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých činiteľov - poranenie mozgu 2600 bodov (znalec od hodnoty 2600 bodov stanovenej pre položku 255 odpočítal pôvodne hodnotenú položku 255 na 1000 bodov; následky, ktorých vývoj sa pôvodne nepredpokladal predstavujú v bodovom hodnotení 1600 bodov) Celkom znalec ustálil nový nárok na 1795 bodov (195 + 1600 bodov). Okresný súd zmenu žaloby uznesením č.k. -226 zo dňa 9. júna 2014 pripustil.

11. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí precízne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie subjektov na strane žalovaných; sama žalobkyňa sa zaplatenia žalovanej sumy domáhala od žalovaného I/ alebo žalovanej II/. Súd prvej inštancie správne, zrozumiteľne, precízne a s odkazom na zákonné ustanovenia a judikatúru vyšších súdnych inštancií poukázal na princípy odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s dôrazom na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (bolestné žalobkyňa neuplatňovala).

11.1 Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa aplikujú ustanovenia , uvedený zákon upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia; vydávanie lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťažením spoločenského uplatnenia rozumie stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( citovaného zákona). Pri určení výšky náhrady a sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku; výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé Euro smerom nahor. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd podľa náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť o 50%;

Z.z. zvýšenie obmedzil hornú hranicou oproti vyhláške č., za ktorej účinnosti mohol súd odškodnenie zvýšiť na základe vlastného uváženia alebo na základe znaleckého posudku.

11.2 Podkladom pre rozhodnutie o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je lekársky posudok; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotné zariadenie, ktorého posudzujúci lekár spravoval lekársky posudok; o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený; poškodený môže požiadať o vydanie znaleckého posudku v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví ( ).

11.3 predpokladá aj situácie, pri ktorých dôjde k ďalšiemu zhoršeniu zdravotného stavu, sťaženia spoločenského uplatnenia od momentu, kedy sa považoval zdravotný stav poškodeného za ustálený. V prípade zistenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom.

11.4 Na uvedené princípy a zásady odškodňovania sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie v plnom rozsahu prihliadal. V konaní pred okresným súdom nevznikli zásadné pochybnosti o tom, že uplatnené nároky sú dôsledkom úrazu, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 28.05.2005, s tvrdeniami žalovanej strany o tom, že už pred týmto dátumom sa žalobkyňa podrobovala psychiatrickej liečbe, sa okresný súd vysporiadal. Neboli pochybnosti ani o tom, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku konania žalovaného I/, ktoré malo charakter prečinu usmrtenia podľa ustanovení ; žalovaný I/ bol z tohto prečinu právoplatne uznaný vinným rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Nebola ani pochybnosť o tom, že intervenient na strane žalovaných časť nárokov žalobkyne v minulosti uspokojil. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie o uplatnených nárokoch vyriešiť, bola otázka premlčania nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

12. Vo vzťahu k premlčaniu nároku súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie (právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá).

12.1 Začiatok plynutia premlčacej doby pri sťažení spoločenského uplatnenia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe; ide o subjektívnu premlčaciu dobu; objektívna premlčacia doba sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví (kde nepochybne sťaženie spoločenského uplatnenia patrí) neuplatňuje. V prípade nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, v tento okamih začína plynúť premlčacia doba. Pokiaľ ide o výšku škody v zmysle ustanovenia táto vyplýva z lekárskeho posudku.

12.2 Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví ( ). Odpoveď na otázku, kedy sa zdravotný stav ustálil, je závislé od lekárskeho posúdenia; vzhľadom na charakter sťaženia spoločenského uplatnenia už predpokladá možnosť obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví; tým nie je vylúčené skoršie ale ani neskoršie posúdenie následkov. Podstatné je, že posúdenie sa vykoná vtedy, ak z hľadiska vývoja zdravotného stavu možno usúdiť, že zdravotný stav sa už ustálil a nebude sa už podstatne meniť. V prípade, ak dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu spôsobom, ktorý sa v pôvodne podanom posudku nepredpokladal, ide o nárok, ktorý sa posudzuje samostatne so samostatnou premlčacou lehotou, ktorej začiatok je rozdielny ako pri nárokoch, ktoré vznikli pri pôvodne ustálenom zdravotnom stave.

12.3 Otázka začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá je konštantnou judikatúrou vyriešená; „poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca

nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. ).

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o námietke premlčania ustálil, že žalobkyňa sa o subjekte zodpovednom za škodu dozvedela dňom doručenia obžaloby v trestnej veci (21.05.2008) a zároveň sa o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia vyplývajúcej z posudku MUDr. Cikatricisa dozvedela najneskôr dňa 9.12.2008 (kedy v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške vyplývajúcej z uvedeného posudku). Okresný súd správne konštatoval, že počas plynutia trestného konania premlčacia doba neplynula (nakoľko žalobkyňa v adhéznom konaní nárok na náhradu škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia riadne uplatnila); plynutie premlčacej doby pokračovalo po skončení trestného stíhania (ktoré právoplatne skončilo 26.1.2010). Ak na základe takéhoto ustálenia okresný súd konštatoval, že právo žalobkyne (vyplývajúce z posudku MUDr. Cikatricisa) sa premlčalo dňa 26.01.2010, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia; už dňa 09.12.2008 mala žalobkyňa vedomosť o oboch predpokladoch pre včasné uplatnenie nároku, a to o škode a o tom, kto sa škodu zodpovedá.

13.1 Aj keď žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby (a súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil) a uplatnila nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v zmysle posudku MUDr. Resutíka, aj tento uplatnený nárok je aj podľa názoru odvolacieho súdu premlčaný. Ako už bolo uvedené, v prípade zistenia nových následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, plynie nová doba pre uplatnenie odškodnenia za tieto (nové) následky. Aj v danom prípade ale platí, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutie premlčacej doby nie je dátum vypracovania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (lekársky posudok) alebo znalecký posudok, prípadne deň jeho doručenia poškodenej, ale moment, keď je zdravotný stav poškodenej ustálený v takom rozsahu, že je možné vykonať nové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. A tento moment súd prvej inštancie ustálil na deň 30.11.2010. Ak teda žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby v súvislosti s novými následkami, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, až dňa 17.12.2013, aj tento (nový) nárok uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby premlčacej doby.

13.2 Ak súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku, jeho rozhodnutie je vecne správne.

14. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Vo vzťahu k zodpovednostným subjektom odvolateľka nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná II/ nie je pasívne vecne legitimované a tvrdila, že intervenient poistnú udalosť likvidoval na základe poistnej zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovanou II/. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zodpovedným za škodu spôsobenú na zdraví nie je ten, kto má s poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu podľa , ale ten, ktorému zodpovednosť za škodu vyplýva z ustanovení o zodpovednosti za škode podľa (v spore je uplatnený občianskoprávny nárok na náhradu škody). Súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný I/ je pri uplatnenom nároku zodpovednostným subjektom nielen podľa ustanovenia , a to porušením právnej povinnosti ale aj podľa ustanovenia . Ak mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná II/ nebola v okamihu škodovej udalosti (dopravnej nehody) vlastníčkou, držiteľkou, užívateľkou predmetného motorového vozidla a ani na dopravnej nehode účastná nebola a neporušila žiadnu právnu povinnosť, jeho záver o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovanej II/ nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Iba skutočnosť, že v deň dopravnej nehody bola žalovaná evidovaná ako vlastník motorového vozidla, zodpovednosť žalovanej II/ nezakladá, najmä ak preukázala, že motorové vozidlo previedla na inú osobu a tvrdila, že k zmene v evidencii vozidiel pre krátky odstup času (medzi prevodom a dopravnou nehodou) nedošlo. Príslušná evidencia motorových vozidiel má len evidenčný charakter; k prevodu motorového vozidla dochádza spravidla jeho odovzdaním, prípadne len odovzdaním kľúčov od motorového vozidla. Ak žalobkyňa poukazovala na poistnú zmluvu (na základe ktorej jej bolo poskytnuté poistné plnenie), opomína, že predmetom poistenia bolo konkrétne motorové vozidlo; ak toto bolo v čase dopravnej nehody poistené, poisťovňa poskytne poistné plnenie bez ohľadu na do, že došlo k zmene majiteľa, prípadne držiteľa motorového vozidla.

14.1 Odvolacia námietka vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného I/ je zmätočná a aj v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Pre odvolací súd jasne z rozsudku okresného súdu vyplýva, že

tento za zodpovednú osobu považoval žalovaného I/ nielen podľa ustanovenia ale aj podľa ustanovenia . Súd prvej inštancie okamih vedomosti poškodenej o tom, kto za škodu zodpovedá, nestanovil moment vznesenia obvinenia žalovanému I/ ale deň, keď bola žalovanej doručená obžaloba v trestnej veci vedenej proti žalovanému I/. Odvolací súd súhlasí s tým, že momentom doručenia obžaloby žalobkyňa získala podstatné informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá konkrétna fyzická osoba za škodu zodpovedá. Navyše ustálenie uvedeného momentu nebolo rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania nároku, nakoľko vzhľadom na uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní premlčacia doba neplynula a začala plynúť až po právoplatnom skončení trestného konania (26.01.2010) kedy už bola daná aj nespochybniteľná istota poškodenej o zodpovednom subjekte.

14.2 Neobstojí tvrdenie, že súd prvej inštancie nebral do úvahy opakované vypracovanie bodového hodnotenia MUDr. Cikatricisom a je tak sporný moment rozhodný pre počítanie subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k jeho posudkom vo vzťahu k uzrozumeniu žalobkyne o výške škody. Tu odvolací súd poukazuje na ustanovenie (lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví); zároveň poukazuje na skutočnosť, že v čase vypracovania posudku a jeho doplnku (10.06.2007, resp. 25.08.2008) stav žalobkyne musel byť natoľko ustálený, že bolo možné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonať. Podstatné je, že doručením posudkov sa žalobkyňa dozvedela o škode jej spôsobenej vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia; 09.12.2008 takýto nárok v adhéznom konaní uplatnila. Uvedené navyše bolo dôvodom pre neplynutie premlčacej doby, ktorá zažala plynúť až po právoplatnom skončení trestného konania; ak žalobkyňa svoje nároky uplatnila žalobou až 27.02.2013, uplatnila ich po viac ako dvoch rokoch od momentu, kedy sa o škode dozvedela a o tom, kto za škodu zodpovedá.

14.3 Časť uplatnených nárokov bola žalobkyni intervenientom na strane žalovaných vyplatená; ak žalobou uplatnila doposiaľ neuhradených nárokov z posudku MUDr. Cikatricisa a jeho doplnenia aj s poukazom na ustanovenie , predpoklady pre 50%-né zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia boli splnené pred tým, ako bolo právoplatne skončené trestné konanie vedené proti žalovanému I/; z tvrdení žalobkyne vyplývam že invalidný dôchodok v dôsledku zranení a ochorení spôsobených pri dopravnej nehode jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.6.2006.

14.4 Odvolateľka spochybnila závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k položke 325d, ktorú pôvodne stanovil znalec MUDr. Cikatricis v spojení s bodovým ohodnotením totožného poškodenia zdravia, ktoré MUDr. De Riggo posúdil podľa položky 304b. Z posudku znalca MUDr. De Rigga vyplýva, že MUDr. Cikatricis v tejto časti poškodenie zdravia posúdil nesprávne keď ho subsumoval pod položku 325d (a ohodnotil na 325 bodov) a súdom ustanovený znalec poškodenie zdravia subsumoval pod položku 304b, kde je rozpätie 130-325 bodov a obodoval poškodenie zdravia na 244 bodov. Iba nesprávne uvedenie položky v posudku MUDr. Cikatricisa neznamená, že žalobkyňa za sťaženie spoločenského uplatnenia v tomto konkrétnom následku odškodnená nebola; najmä ak z jej vyjadrení a obsahu spisu vyplýva, že intervenientom bola odškodnená podľa pôvodného posudku MUDr. Cikatricisa zo dňa 10.06.2007, a teda za nesprávne uvedenú položku č.325d, odškodnenie za túto položku presahovalo odškodnenie, ktoré by žalobkyni patrilo podľa správneho ohodnotenia podľa položky č.304b.

14.5 Odvolateľka si zároveň protirečí ak tvrdí, že na bodové hodnotenie psychiatrických následkov MUDr. Cikatricisom súd prvej inštancie nemal prihliadať a mal prihliadať na posudok MUDr. Resutíka, ktorého posudok bol novým posudkom potom, ako sa u žalobkyne prejavili následky, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal. Bola to žalobkyňa, ktorá svoje nároky oprela o posudok MUDr. Cikatricisa, a to v adhéznom konaní ako aj v prejednávanej veci; posudkom MUDr. Cikatricisa a jeho doplnkom a uplatnením nároku v adhéznom konaní je preukázané, kedy sa žalobkyňa o škode dozvedela. Súd prvej inštancie žalobu nezamietol z dôvodu, že MUDr. Cikatricis nebol oprávnený obodovať zranenia žalobkyne a ich následky na sťaženie spoločenského uplatnenia ale z dôvodu, že žalobkyňa svoje nároky v súdnom konaní uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Ak žalobkyňa poukazuje výslovne iba na závery posudku MUDr. Resutíka, z argumentácie súdu prvej inštancie je zrejmé, že tieto boli premlčané, nakoľko posudok MUDr. Resutíka len deklaroval zdravotný stav žalobkyne vzniknutý po ustálení jej zdravotného stavu (30.11.2010); nebolo tak možné uplatnený

nárok vyplývajúci z posudku MUDr. Resutíka (návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 20.12.2013) priznať z dôvodu vznesenej námietky premlčania subjektami na žalovanej strane a intervenientom.

14.6 Odvolateľka tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávne založil svoje rozhodnutie na záveroch vyplývajúcich z výsluchu MUDr. Mikulášovej a neprihliadal na závery vyplývajúce z posudkov MUDr. Resutíka a MUDr. Vongreja. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou otázkou, na ktorú bolo potrebné dať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odpoveď, bola otázka, ktorým momentom začala plynúť premlčacia doba aj pre následky, ktoré sa v pôvodnom bodovom hodnotení nepredpokladali a teda vzhľadom k vyššie uvedenému, ktorým momentom bol zdravotný stav poškodenej (aj po jeho zhoršení) ustálený v takom rozsahu, že bolo možné vykonať nové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vykonané dokazovanie znaleckými posudkami a výsluchmi znalcov jasnú odpoveď na nastolenú otázku neprinieslo; znalec MUDr. Resutík k uvedenému uviedol, že na túto otázku je ťažké zodpovedať a mal zato, že zdravotný stav žalobkyne možno ustáliť k momentu ošetrujúceho lekára o zhoršení zdravotného stavu poškodenej. Z posudku a vyjadrení MUDr. Vongreja vyplynulo, že poškodenie zdravia žalobkyne vo vzťahu k položke č. 255 ohodnotil rovnako ako MUDr. Resutík; napriek tomu jej zdravotný stav považoval za ustálený až ku dňu, kedy bolo vykonané vyšetrenie poškodenej v marci 2018. Podstatná otázka tak nebola zodpovedaná, vznikol paradox medzi stanovením iného momentu ustálenia zdravotného stavu poškodenej znalcami, podľa jedného to bolo v roku 2013 a podľa druhého v roku 2018, bodové hodnotenie položky č.255 však ostalo rovnaké. Napokon bolo znalcom pripustené, že otázka ustálenia zdravotného stavu poškodenej aj vo vzťahu k následkom, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, je otázkou na ošetrujúcu psychiatričku žalobkyne. V konečnom dôsledku z posudku MUDr. Resutíka moment ustálenia zdravotného stavu z hľadiska hodnotenia následkov nevyplýval, v rámci svojej výpovede sa odvolával na psychiatrické vyšetrenie vykonané ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ivetou Mikulášovou.

14.7 Súd prvej inštancie vykonané dokazovanie a skutočnosti ním zistené hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov keď každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Žiadny dôkaz nemá predpísanú silu, rozhodujúcim (a jediným) dôkazom v tomto smere nemôže byť ani konkrétny znalecký posudok, skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním súd hodnotí vo vzájomných súvislostiach so skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Ak v tomto smere znalci odpoveď na podstatnú otázku neuviedli, resp. ich tvrdenia boli v rozpore s ostatnými skutkovými zisteniami (rovnaké bodové hodnotenie položky č. 255 v posudku MUDr. Resutíka a MUDr. Vongreja) nebol postup súdu prvej inštancie v rozsahu ďalšieho dokazovania (výsluch MUDr. Mikulášovej) postupom nesprávnym. V konečnom dôsledku obaja znalci pri stanovení bodového hodnotenia vychádzali z lekárskeho nálezu MUDr. Mikulášovej zo dňa 10.12.2013. Ani uvedený lekárky nález, resp. dátum jeho vydania, však nie je rozhodujúcim pre stanovenie momentu, kedy bolo potrebné považovať zdravotný stav poškodenej za ustálený pre účely stanovenia začiatku plynutia premlčacej doby. Rozhodujúcim je moment, kedy bolo možné považovať za ustálený aj taký zdravotný stav, ktorý v čase pôvodného bodového hodnotenia MUDr. Cikatricisom nebolo možné predpokladať.

14.8 Ak potom súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že „ja by som to ustálila na čas hospitalizácie žalobkyne v roku 2010, keďže od roku 2008 ten zdravotný stav sa vývojom zhoršoval, hoci po roku sa mohol zlepšiť od roku 2008, ale sa nezlepšil. Bola hospitalizovaná, v tom roku 2010, mal byť predpoklad, že sa zlepší, avšak sa nezlepšil, na základe toho že sa nezlepšil, po hospitalizácii som navýšila to bodové ohodnotenie o 600 bodov“. Ak z vyššie uvedeného okresný súd vyvodil, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo po hospitalizácii v roku 2010, nerozhodol na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a ani jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

14.9 Odvolateľka napokon namietala, že MUDr. Mikulášová mala povinnosť zachovávať mlčanlivosť ako ošetrujúca lekárka žalobkyne. Odvolací súd súhlasí s tým, že svedok je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť o údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom stanovenú alebo štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti. Žalobkyňa však výsluch svedkyne pred súdom prvej inštancie pred jeho vykonaním a ani v priebehu výsluchu sama a ani prostredníctvom právneho zástupcu nenamietla; napokon vyslovené závery vyplývali aj zo zdravotnej dokumentácie predkladanej v rámci znaleckých posudkov a aj v rámci lekárskych nálezov, predložených samotnou žalobkyňou.

15. Ani ďalšia argumentácia žalobkyne v replike nebola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; naopak svedčí o tom, že nie súd prvej inštancie si v dostatočnej miere neozrejmil (ako tvrdí žalobkyňa v odvolaní) otázku priznania invalidného dôchodku, ale tvrdením o tom, že subjektívna doba plynie v rámci objektívnej (replika) práve žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu nedostatočne zvážila plynutie premlčacej doby pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia; pri takomto nároku totiž v zmysle ustanovenia žiadna objektívna premlčacia doba neplynie. Žalobkyňa zároveň poukazuje na subjektívnu vedomosť o zvýšení odškodnenia, ktorá má vyplývať zo znalosti lekárskeho posudku; v zmysle konštantnej judikatúry ale subjektívna premlčacia doba začína plynúť momentom, kedy je zdravotný stav tak ustálený, že je možné vypracovať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. (poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia), na ktorý v rozpore so svojimi tvrdeniami žalobkyňa poukazuje. Nie je potom podstatné, kedy bol takýto dôkaz do zdravotnej dokumentácie doložený.

16. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia , vo výroku I. ako vecne správne potvrdil považujúc rozsudok súdu za vecne správny; odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť jeho zmenu alebo zrušenie.

16.1 Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrokoch o náhrade trov konania (výrok II.), o znalečnom (výroky III. a IV.) a trovách štátu vzniknutých do účinnosti (výrok V.), keď súd prvej inštancie správne prihliadol na princíp úspechu v konaní. Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa bola na svojom zdraví poškodená konaním žalovaného I/; súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku; zodpovednosť za premlčanie nesie žalobkyňa.

17. Odvolaciemu súdu bolo z úradnej činnosti známe, že právny zástupca žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie JUDr. Vladimír Zvara, v priebehu odvolacieho konania zomrel. Z uvedeného dotazoval likvidátora advokátskej kancelárie JUDr. Vladimíra Zvaru, a to JUDr. Alana Zvaru, ktorý uviedol, že vec mu je známa, so žalobkyňou bol v kontakte ale žalobkyňu v spore nezastupuje a žalobkyňa mu plnomocenstvo k zastupovaniu v spore neudelila; vystupuje iba ako likvidátor advokátskej kancelárie, ktorý je povinný vykonať len neodkladné úkony v prospech klientov tak, aby neutrpeli ujmu na svojich právach a oprávnených záujmoch.

17.1 Z uvedeného dôvodov odvolací súd v záhlaví tohto rozsudku právneho zástupcu žalobkyne neuviedol; do dňa rozhodnutia o odvolaní nebolo odvolaciemu súdu predložené žiadne plnomocenstvo, ktorým by iného právneho zástupcu splnomocnila k zastupovaniu v spore.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . Nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným I/ a II/ ako aj intervenientovi vystupujúcemu na žalovanej strane, ktorí boli v odvolacím konaní úspešní v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.