Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6S-150-2018.pdf
PDF · 198.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/150/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu L. Č., bývajúceho F. XXX/XX, XXX XX V. O. N., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom kancelárie v Bratislave, Račianska 66 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.10.2018, podanou prostredníctvom právneho zástupcu, doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 07.11.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018, ako aj rozhodnutia Riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 a vrátenia veci na nové konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
2. Riaditeľ Colného úradu Michalovce príslušný na konanie podľa § 3 a § 183 ods. 1 písm. e) zákona č. 200/1988 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon č. 200/1998 Z.z.“, resp. „zákon o štátnej službe colníkov“), v spojení s čl. 4 písm. ak) rozkazu Ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011 v znení dodatku č. 1 až č. 6 vydal dňa 04.06.2018 rozhodnutie č. 312508/2018, ktorým podľa § 183 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe colníkov prepustil colníka npráp. L. Č., bývajúceho v V. O. N., F. XXX/XX, osobné číslo XXXXXXXX, služobne zaradeného v štátnej službe vo funkcii samostatný colný referent na pobočke Colného úradu H. zo služobného pomeru, a to z dôvodu, že: „ .... dňa 09.03.2018 ako colník pobočky Colného úradu H. počas výkonu služby na hraničnom priechode H. - U. V. medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou konal v rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 5 bod 3 a 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, s čl. 41 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla v spojení s § 48a ods. 6 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v spojení s § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, s ods. upravujúcim spresnenie spôsobu vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky (EÚ) písm. a), e), a písm. g) rozkazu vedúceho Pobočky colného úradu H. č. 1/2016
a teda
ako colník pobočky Colného úradu H. počas výkonu služby dňa 09.03.2018 pri výkone colnej kontroly motorového vozidla značky Volkswagen Passat, evidenčné číslo: F. XXX R., ktoré v čase o 16:58:50 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny vedené vodičom U. F. a ktorého colnú kontrolu ukončil s negatívnym výsledkom v čase 17:12:27 hod. sa pri výkone colnej kontroly nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v priestore, ktorý je daný od výrobcu vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, taktiež túto colnú kontrolu vykonal aj v kontrolnej hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka a zároveň napriek existujúcemu dôvodnému podozreniu, že cestujúci U. F. u seba na tele ukrýva tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol ním prihlásený k colnej kontrole, nevykonal jeho osobnú prehliadku nakoľko dňa 09.03.2018 v čase o 17:13 hod. bolo predmetné vozidlo spozorované colníkmi oddelenia inšpekcie východ Finančného riaditeľstva SR, následne zastavené a opätovným nariadením výkonom colnej kontroly bolo v predmetnom motorovom vozidle v priestore za zadnými operadlami kufrovej časti zistených 400 ks cigariet zn. Maxim slims fialovej farby, v konštrukčnej dutine za pravým predným svetlometom zistenie 400 ks cigariet zn. Golden Gate červenej farby a 400 ks cigariet zn. Paramount zlatej farby a pod sedadlom vodiča 120 ks cigariet zn. Maxim slims fialovej farby, ktoré tam po colnej kontrole umiestnil vodič U. F., pričom tieto boli v čase colnej kontroly ukryté pod ošatením na jeho tele na bruchu a u vodiča U. F. prehliadkou osoby zistených 200 ks zn. Maxim slims fialovej farby umiestnených pod ošatením na tele pod pásom, pričom všetky zistené cigarety boli na území Slovenskej republiky vyššie uvedeným vodičom nezákonne dovezené z územia Ukrajiny čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a nedodržal služobnú disciplínu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania colníka npráp. L. Č., F. XXX/XX, XXX XX V. O. N., osobné číslo XXXXXXXX, v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení svedomitého plnenia úloh dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi, v riadnom výkone štátnej služby a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colného dohľadu vykonávaného na hraničnom priechode H. - U. V. je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi, a teda aj na odhaľovaní nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu. Služobný pomer npráp. L. Č., F. XXX/XX, XXX XX V. O. N., osobné číslo XXXXXXXX sa v zmysle ustanovenia § 184 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov skončí dňom doručenia tohto rozhodnutia.“
3. Odôvodnenie rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) je obsahom podrobného odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.
4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas dňa 21.06.2018 odvolanie (doručeniu tohto podania časovo predchádzalo doručenie listu odvolateľa, ktorým doplnil podané odvolanie s tým, že toto doplnenie bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 20.06.2018),
ktorým žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a v podanom odvolaní namietal tieto skutočnosti:
- „odvolaním napadnuté rozhodnutie je nezákonné, zjavne svojvoľné a nespravodlivé, nakoľko aj riaditeľ colného úradu je viazaný služobnou prísahou, pričom podľa názoru odvolateľa postup v predchádzajúcom konaní tomu nenasvedčuje,
- odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo služobného predpisu (rozkazu) nemajúceho oporu vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý podľa názoru odvolateľa slúži na likvidáciu colníkov, ktorých si nadriadený alebo inšpekcia vyberie, pretože tento služobný predpis nespresňuje povinnosti colníka, ale robí postupy nejasnými a nezákonne pôsobí nariadenie, že colník má vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil, že v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, tento rozkaz je nevykonateľný, neurčitý a nezohľadňuje kapacitné a personálne možnosti pobočky a je v rozpore s Colným kódexom,
- nemohol porušiť všeobecne záväzné právne predpisy spôsobom uvedeným vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože colné konanie a colná kontrola nie sú totožnými právnymi inštitútmi,
- neporušil žiadny predpis, a to vôbec nie zvlášť hrubým spôsobom a jeho konanie nie je na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ďalej odvolateľ tvrdí, že na to aby bolo možné prijať záver, že porušil povinnosť, muselo by byť preukázané, že mal vedomosť o ukrytých cigaretách a napriek tomu umožnil cestujúcemu prekročiť štátnu hranicu. Odvolateľ ďalej namietal, že rozkaz vedúcej je vykonateľný len pre prípady, ak sa pri výkone colnej kontroly rozoberie celé auto a vykoná osobná prehliadka, pričom toto môže viesť k narušeniu premávky na štátnej hranici, pretože vedúca uložila povinnosť, ktorú nie je možné vykonať, a to bez zmocnenia právnym predpisom a preniesla zodpovednosť na colníkov, ktorým uložila povinnosť nájsť ukrytý tovar. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že o tovare, ktorý nebol predložený na vykonanie colného dohľadu a osobou povinnou nebolo podané colné vyhlásenie, colník nerozhoduje. V prípade ak až pri kontrole dôjde k zisteniu tohto protiprávneho konania tejto osoby je možné protiprávne konanie vyvodiť len voči tejto osobe a voči colníkovi je možné vyvodiť zodpovednosť len za zavinené konanie,
- návrh na jeho prepustenie nebol prerokovaný s príslušnou odborovou organizáciou v súlade so zákonom, že návrh na prerokovanie s odborovou organizáciou nebol doručovaný v písomnej podobe, poukázal na formalizmus prístupu k prerokovávaniu s nezávislou odborovou organizáciou, ktorej členom odvolateľ ani nie je, a teda nepríslušnosť tejto odborovej organizácie, ďalej v tejto súvislosti namietal, že vo veci jeho prepustenia konal riaditeľ colného úradu a prerokovanie návrhu zabezpečovalo Finančného riaditeľstva SR ako služobný úrad,
- riaditeľ colného úradu postupoval zjavne v rozpore s § 222 zákona č. 200/1998 Z. z., keď sa zameral na okolnosti svedčiace výlučne v neprospech odvolateľa (ignoroval svedecké výpovede v jeho prospech) a odvolaním napadnuté rozhodnutie postavil na okolnostiach, ktoré boli zistené na inom mieste a za iných podmienok, podľa názoru odvolateľa kamerový záznam nepotvrdzuje závery riaditeľa colného úradu a je hodnotený výlučne v jeho neprospech a podľa záznamu by museli byť prepustení všetci colníci vykonávajúci kontrolu v tom čase, pretože ani jeden z nich nepostupoval podľa uvedeného rozkazu, a že riaditeľ colného úradu sa nezaoberal dôkazmi svedčiacimi v jeho prospech. Riaditeľ colného úradu vychádzal z nevykonateľného dôkazu, zameral sa na výpovede, ktoré potvrdzujú jeho verziu a vychádzal zo stanoviska inšpekcie a inej colníčky, pričom odvolateľ uviedol, že situácia, ktorá nastala za hraničným priechodom, bola iná, ako keď vozidlo kontroloval odvolateľ. Riaditeľ colného úradu nebral do úvahy, že colník kpt. Ž. a policajt ppráp. Y. sa vyjadrili, že nebolo nič podozrivé, čo by nasvedčovalo tomu, že cestujúci má na tele tovar a on sa venoval plne prehliadke vozidla a nič nemohol vidieť, ak cestujúci urobí nejaký pohyb. Taktiež nie je možné brať do úvahy následnú kontrolu vozidla vykonanú colníčkou N. a ňou zistenú chýbajúcu krytku na vozidle, keďže táto colníčka išla vykonávať kontrolu s vedomím, že u cestujúceho boli nájdené cigarety, a preto vykonávala rozsiahlu kontrolu,
- spôsob doručovania odvolaním napadnutého rozhodnutia, keďže podľa názoru odvolateľa nebolo doručené v súlade s § 254 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. priamo odvolateľovi do vlastných rúk, a nie je zrejmé, či túto zásielku neprevzal niekto iný. Odvolateľ ďalej namieta úložnú lehotu 3 dni, uvedenú na doručenke a určenú pre zásielku, ktorej obsahom bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie, a tým došlo k porušeniu právnych predpisov, a keďže rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk a bola stanovená úložná lehota 3 dni došlo k zmareniu vybratia zásielky,
- riaditeľ colného úradu nebral do úvahy skutočnosť, že počas služobného pomeru bol odvolateľ viackrát odmenený (odvolateľ k odvolaniu priložil rozhodnutia o priznanej odmene) a ďalej nebral do úvahy posledné služobné hodnotenie,
- riaditeľ colného úradu neodpovedal na žiadosť právneho zástupcu odvolateľa, aby oznámil na základe akého ustanovenia zákona o správnych poplatkoch podmienil riaditeľ colného úradu vydanie fotokópií
zaplatením správneho poplatku vo výške 222 €, a tento postup považuje za nezákonný, keďže žiadny všeobecne záväzný právny predpis neoprávňoval riaditeľa podmieniť vydanie fotokópií spisu zaplatením správneho poplatku.“
5. Žalovaný preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, ako aj námietky uvedené v podanom odvolaní a podľa § 232 ods. 4 zákona o štátnej službe colníkov podané odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 potvrdil.
6. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami odvolateľa, a k skutkovému stavu veci uviedol nasledovné: „Zo skutkového stavu vyplýva, že odvolateľ sa stal dôvodne podozrivým, keď ako colník pobočky colného úradu H. (ďalej len „PCÚ Ubľa") počas výkonu štátnej služby dňa 09.03.2018 pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, evidenčné číslo F. XXX R., ktoré v čase o 16:58:50 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny vedené vodičom U. F., a ktorého colnú kontrolu ukončil s negatívnym výsledkom v čase o 17:12:27 hod., sa pri výkone colnej kontroly nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne, vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v priestore, ktorý je daný od výroby vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, taktiež túto colnú kontrolu vykonal aj v kontrolnej hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka a zároveň, napriek existujúcemu dôvodnému podozreniu, že cestujúci U. F. u seba na tele ukrýva tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol ním prihlásený k colnej kontrole, nevykonal jeho osobnú prehliadku. Následne po ukončení colnej kontroly odvolateľom bolo predmetné motorové vozidlo dňa 09.03.2018 v čase o 17:13 hod. zastavené colníkmi oddelenia inšpekcie východ Finančného riaditeľstva SR, ktorí opätovne nariadili výkon colnej kontroly, v rámci ktorej bolo v predmetnom motorovom vozidle v priestore za zadnými operadlami kufrovej časti zistených 400 ks cigariet zn. Maxim slims fialovej farby, v konštrukčnej dutine za pravým predným svetlometom zistených 400 ks cigariet zn. Golden Gate červenej farby a 400 ks cigariet zn. Paramount zlatej farby a pod sedadlom vodiča 120 ks cigariet zn. Maxim slims fialovej farby, ktoré tam po colnej kontrole umiestnil vodič U. F., pričom tieto boli pôvodne v čase colnej kontroly vykonávanej odvolateľom ukryté pod ošatením na jeho tele na bruchu a u vodiča U. F. prehliadkou osoby zistených 200 ks zn. Maxim slims fialovej farby umiestnených pod ošatením na tele pod pásom, pričom všetky zistené cigarety boli na územie Slovenskej republiky vyššie uvedeným vodičom nezákonne dovezené z územia Ukrajiny.“
7. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí argumentoval nasledovne : „Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namietal protiprávnosť, resp. nezákonnosť a praktickú nevykonateľnosť služobného predpisu vydaného vedúcou PCÚ H. - Rozkaz č. 1/2016 (účinnosť dňom 01.11.2016), odvolací orgán sa s takýmto konštatovaním odvolateľa nemôže v žiadnom prípade stotožniť. Rozkaz č. 1/2016 bol určený colníkom zaradeným na výkon služby na PCÚ H. za účelom spresnenia postupov týkajúcich sa činnosti a spôsobu vykonávania colnej kontroly na pracoviskách pri vstupe na územie SR (EÚ) a výstupe z územia SR (EÚ). Odvolateľom namietaný rozkaz v žiadnom prípade nezmenil účel ani zmysel právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon štátnej služby s tým, že by colníkovi uložil ako zákonnú povinnosť nájsť pri colnej kontrole nezákonne dovážaný tovar. Pokiaľ ide o odvolateľovu námietku, že predmetný rozkaz je v rozpore s Colným kódexom, k tej je potrebné uviesť, že v Colnom kódexe sú zadefinované colné kontroly ako osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie. Z uvedeného vyplýva, že colný orgán, ktorého kompetencie sú dané v Colnom kódexe, zákone č. 652/2004 o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 652/2004 Z. z.") a tiež v zákone č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z. z."), prostredníctvom na to určených colníkov realizuje colné kontroly tak, aby bolo zabezpečené dodržiavanie colných predpisov. V predmetnom prípade colnými predpismi sú Nariadenie rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla ako aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Tieto predpisy určujú aké množstvo tabakových výrobkov možno zákonne doviesť s úplným oslobodením od dovozných platieb (cla, DPH a spotrebnej dane). V prípade, keď dôjde k nezákonnému dovozu tovaru ako tomu bolo v predmetnom prípade, tak do voľného obehu s oslobodením od dovozných platieb sa dostane množstvo tabakových výrobkov nad určený limit. Úlohou colných orgánov je mimo iného aj zabezpečovať dodržiavanie colných predpisov, a toto sa uskutočňuje práve a jedine dôsledným výkonom služobnej činnosti colníkov. V predmetnom prípade odvolateľ tým, že nevykonal kontrolu dopravného prostriedku a cestujúceho v takom potrebnom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil, že vo vozidle sa nezákonne nedováža tovar podliehajúci colnému dohľadu, týmto spôsobom nezabezpečil dodržiavanie colných predpisov, keďže na colné územie Únie bol dovezený tovar v rozpore s colnými predpismi. Odvolací orgán nesúhlasí s názorom odvolateľa, že takto nastavený rozkaz slúži na likvidáciu colníka, keďže tento vnútorný predpis nadriadeného len spresňuje činnosti colníkov, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Je potrebné v tejto veci upresniť, že odvolateľ nebol prepustený zo služobného pomeru colníka z dôvodu, že nevedel o ukrytých cigaretách v ním kontrolovanom motorovom vozidle, ktoré na účel výkonu colnej kontroly nedemontoval, ale z dôvodu, že pri výkone colnej kontroly tohto vozidla a jeho vodiča opomenul viaceré rizikové faktory, ktorým mal v danom prípade venovať zvýšenú pozornosť - napr. protiprávne konanie vodiča F. na úseku colných deliktov, ku ktorému došlo už niekoľkokrát v minulosti, chýbajúca krytka na kontrolovanom motorovom vozidle v jeho spodnej časti, alebo aj neobvyklé správanie sa vodiča F., ktorý sa počas výkonu colnej kontroly viackrát obchytával po tele v okolí pod pásom. Nakoľko odvolateľ existujúcim rizikovým faktorom v prípade kontrolovaného motorového vozidla s vodičom nevenoval dostatočnú a nevyhnutnú pozornosť, ktorá sa u colníka s dlhoročnou praxou oprávnene vyžadovala a automaticky predpokladala, ním zvolený rozsah a spôsob výkonu colnej kontroly, bol jednoznačne nepostačujúci, čo bolo preukázané po vykonaní následnej colnej kontroly.“
8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej nie je povinnosťou colníka nájsť ukrytý tovar, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „ ..... kontrolujúci colník v zmysle platných právnych predpisov nemá povinnosť nájsť tovar, avšak je povinnosťou colníka vykonať colnú kontrolu takým spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu postačujúci, to znamená, že v každom jednotlivom prípade musí colník starostlivo uvážiť aký rozsah a formu colnej kontroly zvolí, a v rámci výkonu colnej kontroly musí v dostatočnej miere vyhodnotiť všetky prípadné rizikové faktory vzťahujúce sa ku kontrolovanému subjektu. Vôbec sa nemožno stotožniť s vyjadrením odvolateľa, že úlohou colníka je len a výlučne len skontrolovať a rozhodnúť o tovare predloženom k colnému konaniu. Splnením, či nesplnením tejto povinnosti deklaranta sa úloha colného orgánu nekončí, naopak začína, a teda colník, prostredníctvom ktorého sa plnia úlohy colných orgánov je povinný vykonať náležitý colný dohľad a dostatočne sa presvedčiť, či sa na colné územie Únie nezákonne nedováža k colnej kontrole neprihlásený tovar.
9. Obdobne žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že účelom predmetného rozkazu nie je vykonávať u každej osoby vždy osobnú prehliadku a u každého vozidla vždy demontáž všetkých častí, teda aj dôkladnú colnú kontrolu, keď tvrdil : „ ....rozsah a spôsob každej kontroly však musí reflektovať na rizikové faktory, ktoré v predmetnom prípade odvolateľ pri jej výkone nezohľadnil a ktoré boli v predmetnom prípade dané. V zmysle § 44 ods. 3 písm. a) zákon č. 200/1998 Z. z. je colník povinný plniť svedomite úlohy uvedené mimo iného aj v rozkazoch, a to vzhľadom na charakter štátnej služby vykonávanej ozbrojeným zborom, ktorým colníci nepochybne sú. V zmysle § 2a zákon č. 200/1998 Z. z. je výkonom štátnej služby mimo iného aj výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného. Vyššie je už citované § 43 zákon č. 200/1998 Z. z., ktoré pojednáva o služobnej disciplíne. Vydaný rozkaz taktiež reflektuje na § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona 652/2004 Z. z. ktoré ukladajú colnému úradu plniť tam uvedené zverené úlohy prostredníctvom colníkov. Nakoľko činnosť (úlohy) colného úradu zabezpečujú jednotliví colníci, pričom na PCÚ H. sú to colníci tejto pobočky, vedúca PCÚ H. vydala tento rozkaz, ktorý je záväzný pre týchto colníkov, ktorí sa s ním oboznámili. K ďalším namietaným skutočnostiam uvedeným v tejto námietke riaditeľ colného úradu uvádza, že je pravdou, že v zmysle legálnej definície nie je colná kontrola definovaná ako kontrola auta, ale táto je definovaná všeobecne v takom rozsahu, že je možné a nutné do nej zahrnúť aj kontrolu vozidla. Teda predmetným rozkazom nie je zúžená definícia colnej kontroly, práve naopak je v ňom vyjadrené spresnenie určitých úkonov colníka pri jej výkone a to nielen pri kontrole vozidla, ale aj napr. batožiny a samotného cestujúceho.“
10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nesúhlasil ani s ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, a to, že návrh na prepustenie nebol prerokovaný s príslušnou odborovou organizáciou, ako aj nesúhlasil s námietkami vo vzťahu k doručovaniu preskúmavaného rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu na základe generálnej plnej moci a doručenie rozhodnutia o prepustení tomuto zástupcovi považoval za súladné so zákonom o štátnej službe colníkov.
11. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával colnú kontrolu u cestujúceho, ktorý sa v minulosti opakovane dopustil porušenia colných predpisov (uvedené vyplývalo aj z programových aplikácií, ktoré mal v čase colnej kontroly k dispozícii) a tiež vzhľadom na skutočnosť, že colnú kontrolu vykonal výlučne sám v kontrolnej hale a vzhľadom na spôsob správania sa cestujúceho pri colnej kontrole (viackrát sa obchytával po tele v okolí pod pásom), ako aj umiestnenie predmetných cigariet (na tele cestujúceho a v kontrolovanom motorovom vozidle v miestach, ktoré neboli špeciálne upravené, ale dané od výroby), dospel k záveru, že riaditeľ Colného úradu postupoval správne v zmysle príslušných ustanovení označeného zákona, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako skutočnosť zakladajúcu porušenie služobnej prísahy a služobných povinností dosahujúce intenzitu zvlášť hrubého porušenia. S odkazom na ustanovenie § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. žalovaný konštatoval, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a preto rozhodnutie obsahujúce všetky formálne a obsahové náležitosti potvrdil.
12. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 470354/2018 zo dňa 15.08.2018, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 312508/2018 zo dňa 04.06.2018 a vrátenia veci na nové konanie.
13. Žalobca v správnej žalobe argumentoval, že rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru je založené na nezákonných dôvodoch, pretože nebolo v konaní preukázané, že porušil právne predpisy, ktoré sú ako dôvod skončenia služobného pomeru uvedené vo výroku rozhodnutia. Podľa žalobcu tieto predpisy ani porušiť nemohol, keď nerozhodoval o priznaní nárokov, ktoré sú v nich uvedené. Zároveň nekonal v rozpore ani s rozkazom vedúceho pobočky colného úradu a skutočnosť, že pri výkone kontroly neodhalil ukrytý tovar, nemôže byť posudzovaná ako porušenie predpisov. Tvrdil, že v zmysle informácií z aplikácie APV TALON vykonal prehliadku motorového vozidla a jej vykonanie aj poznamenal v počítačovej evidencii. Zároveň nesúhlasil so záverom žalovaného, že porušil služobnú prísahu. Tvrdil, že nebola splnená ani podmienka porušenia právnych predpisov zvlášť hrubým spôsobom, pretože jedinou skutočnosťou, ktorá bola preukázaná, je to, že ním vykonaná kontrola bola bez prítomnosti inej osoby, čo však nie je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie uložených povinností. Nesúhlasil ani so záverom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmov štátnej služby, pretože bol hodnotený kladne a odmeňovaný za kvalitné plnenie služobných povinností po celú dobu trvania jeho služobného pomeru. Riaditeľ Colného úradu sa naviac s touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia ani podrobne nezaoberal. Žalobca z uvedených dôvodov namietal, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre ukončenie služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 183 písm. e) zákona č. 200/1998 Z. z., pretože podmienky uvedené v tomto ustanovení zákona neboli naplnené, resp. neboli naplnené kumulatívne.
14. Na upresnenie dôvodov v podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že podstatou jeho námietky v podanom odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu bolo, že nemohol porušiť právne predpisy, ktoré boli uvedené vo výroku rozhodnutia, t.j. správne predpisy, ktoré podávajú legálnu definíciu a právne predpisy, ktoré by mohol porušiť len vtedy, ak by rozhodoval v colnom konaní. Žalobca však v colnom konaní nerozhodoval (colné vyhlásenie nebolo podané, nezačalo colné konanie, ktoré sa riadi dispozitívnou zásadou), a nenájdenie ukrytého tovaru pri prehliadke motorového vozidla nie je možné považovať ani len za nedbalosť. Žalobca tvrdil, že pri výkone služby postupoval v súlade so všetkými právnymi predpismi, vrátane interných. Tvrdil, že v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru označený tovar vstúpil na územie Európskej únie v rozpore s právnymi predpismi nie preto, že nevykonal kontrolu v potrebnom rozsahu, ale z dôvodu, že osoba prepravujúca tovar na územie Európskej únie ho nepredložila na vykonanie colného dohľadu a tento tovar ukryla. V dôsledku tohto konania vznikol v zmysle čl. 79 ods. 1 písm. a) Colného kódexu colný dlh, pretože nebola splnená povinnosť predložiť tovar v zmysle čl. 139 Colného kódexu. Žalobca preto nemohol konať v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a) a q) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, a s čl. 41 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla, v spojení s § 48a ods. 6 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v spojení s § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z. z., pretože postup podľa citovaných ustanovení by pripadal do úvahy len v tom prípade, ak by osoba prepravujúca tovar cez štátnu hranicu podala colné vyhlásenie, predložila tovar na vykonanie colného dohľadu a žalobca by v rozpore s týmito právnymi predpismi rozhodol tak, že by povolil oslobodenie v rozsahu, ktoré nezodpovedá týmto právnym predpisom. Ďalej tvrdil, že nekonal ani v rozpore a ani neporušil ustanovenie čl. 5 bod 3 a 27 Colného kódexu, pretože tieto právne predpisy neukladajú žalobcovi žiadnu právnu povinnosť a sú to právne normy definujúce inštitút colných kontrol a colného dohľadu, ktoré sa realizujú pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu.
15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že kontrolujúci colník má povinnosť vykonať colnú kontrolu takým spôsobom, že v každom jednom prípade musí starostlivo uvážiť, aký rozsah a formu colnej kontroly zvolí a musí v dostatočnej miere zároveň vyhodnotiť všetky prípadné rizikové faktory vzťahujúce sa ku kontrolovanému subjektu, žalobca argumentoval, že podľa uvedeného tvrdenia žalovaný inými slovami a všeobecnými frázami iba potvrdil, že je povinnosťou colníka odhaliť každý nezákonný tovar, teda nájsť všetok ukrytý tovar. Podľa názoru žalovaného tak žalobca nesprávne vyhodnotil tie indície, od ktorých potom, čo bol zistený nezákonný dovoz, odvodzuje svoje závery žalovaný. Žalobca však pri kontrole sa rozhoduje o tom, akú kontrolu vykoná na základe toho, ako vyhodnotil v danej situácie jemu známe skutočnosti a ak ním vykonaná kontrola neviedla k odhaleniu ukrytého tovaru, neznamená to, že porušil povinnosť (kontrolu vykonal a vykonal aj prehliadku vozidla). Porušenie povinností žalobcu je preukázateľne žalovaným odvodené od toho, že tovar nebol nájdený a že bolo povinnosťou žalobcu tovar nájsť. Podľa žalobcu takéto závery, z ktorých sa žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia snaží „uniknúť“, umožňuje rozkaz vedúceho pobočky Colného úradu č. 1/2016, ktorý v časti „spresnenie spôsobu vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky (EÚ)“ písm. a) uvádza: „Pri kontrole jednotlivých časti dopravného prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.“ Žalobca v tej súvislosti vyslovil názor, že colník by mal istotu len vtedy a zároveň len vtedy by aj naplnil pokyn vyplývajúci z uvedeného rozkazu, ak by pri výkone kontroly nahliadol do každej možnej konštrukčnej dutiny (podľa žalobcu je pritom potrebné si uvedomiť, že by mohli byť ukryté aj predmety malého objemu napr. diamanty, resp. peniaze) a skontrolovať všetky časti dopravného prostriedku. Podľa žalobcu opierať tak závažný zásah do ústavného práva, akým je právo na prácu vyplývajúce z čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky o interný predpis, resp. o rozkaz vedúceho pobočky, ktorý je nielenže nevykonateľný, ale umožňuje zároveň nadriadeným svojvoľne prepustiť každého, ak sa pre takýto postup rozhodne, je tiež v rozpore s čl. 36 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
16. V ďalšej časti správnej žaloby sa žalobca zameral na argumentáciu, podľa ktorej aj nadriadený žalobcu, rovnako ako aj on, sú viazaní prísahou a okrem povinností, ktoré im ukladá § 44 zákona č. 200/1998 Z. z. majú nadriadení ustanovené v § 45 označeného zákona ďalšie povinnosti, pričom jednou z nich (písm. d/) je vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne. Ak nadriadený pritom vydá rozkaz, ktorý je nevykonateľný, nezrozumiteľný, či vytvára priestor pre rôznu interpretáciu, nie je potom možné dospieť k záveru, že by žalobca konal v rozpore s § 43 ods. 3 písm. a) označeného zákona.
17. Žalobca svoju argumentáciu tak skoncentroval do tvrdenia, že ak by účelom rozkazu bolo spresnenie spôsobu vykonávania kontroly pri vstupe tovaru na územie, tak by zo všeobecne formulovaného inštitútu colnej kontroly nevznikol inštitút, ktorý oprávnenie colníka vykonať kontrolu v zmysle všeobecne záväznej právnej úpravy zmení na povinnosť vykonať colnú kontrolu bez jasných pravidiel a postupov, ktoré by zabezpečovali právnu istotu colníka, že ak vykoná colnú kontrolu (prehliadku vozidla) v rozsahu v stanovenom rozkaze, splnil si povinnosť danú mu rozkazom. Podľa názoru žalobcu, ak nie je inštitút colnej kontroly, resp. jej rozsah v rozkaze presne vymedzený, musí platiť aj z hľadiska právnej istoty colníka, že colník postupoval v súlade s oprávnením daným všeobecne záväzným právnym predpisom (a je na colníkovi, v akom rozsahu vykoná colnú kontrolu), aj keď ním zvoleným rozsahom kontroly dopravného prostriedku nedošlo k odhaleniu ukrytého tovaru.
18. Práve v súvislosti s takýmito tvrdeniami žalobca vyslovil názor, že postupoval pri colnej kontrole a prehliadke motorového vozidla v súlade so svojimi oprávneniami a v súlade s právnymi predpismi.
Nekonal v rozpore so žiadnym právnym predpisom, keď nevykonal aj osobnú prehliadku cestujúceho a rozsah kontroly a jej zameranie nemohol vykonať na základe toho, čo až následne za indíciu považuje žalovaný (a to aj v súvislosti s následnými výpoveďami vodiča vozidla F.). Jediná skutočnosť vykazujúca rozpor s internými predpismi podľa žalobcu je to, že pri výkone kontroly nebol prítomný druhý colník, a to stržm. P., ktorý vo svojej výpovedi (písomný záznam o ústnom pojednávaní sp. zn. 253303/2018 zo dňa 04.05.2018) potvrdil, že mal prísť do kontrolnej haly. Svoju neprítomnosť odôvodnil tak, že: „Taktiež sa toto vyjadrenie zakladá na pravde, dohodli sme sa, že ja pôjdem na kontrolnú halu, ale nakoľko som kontroloval ešte motorové vozidlo na pruhu a následne, nakoľko na pracovisku vstup peší bolo veľa cestujúcich, tak som išiel vykonať kontrolu u týchto peších cestujúcich. Keď som sa vrátil na pracovisko, vstup, tak on už išiel z kontrolnej haly naspäť.“ Podľa žalobcu táto výpoveď je nepravdivá v tej časti, kde sa uvádza, že jeho spolupracovník bol na inom pracovisku, čo vyplýva z kamerového záznamu, ako aj záznamu evidencií v APV TALON, pretože podľa týchto skutočností v čase vykonávania kontroly žalobcom v kontrolnej hale svedok P. neopustil pracovisko č. 5. Aj z kamerového záznamu vyplýva, že vykonával kontroly na tomto pracovisku po celú dobu. Uvedená skutočnosť podľa žalobcu svedčí v jeho prospech, pretože aj keď žiadal tohto svedka, aby sa zúčastnil kontroly, tento svedok sa s ním kontroly v kontrolnej hale nezúčastnil.
19. Ako ďalší dôvod správnej žaloby žalobca uviedol, že návrh na prepustenie zo služobného pomeru bol prerokovaný s nepríslušnou odborovou organizáciou, pretože povinnosťou prerokovať návrh na skončenie pracovného pomeru mal služobne nadriadený s odborovou organizáciou, v ktorej bol žalobca registrovaný, resp. ktorej bol členom. Ak by sa prijala argumentácia žalovaného, že by to mohla byť ktorákoľvek odborová organizácia, uvedené by bolo v rozpore so zákonom.
20. V doplnení správnej žaloby datovanom dňa 20.11.2018 (doručené Krajskému súdu v Košiciach elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa 20.11.2018) žalobca zdôraznil, že v čase predmetnej kontroly neexistovali žiadne indície takého charakteru, ktoré by odôvodňovali vykonať dôkladnú kontrolu, či osobnú prehliadku cestujúceho. Ďalej namietal aj nezákonnosť procesného postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru nedoručil žalobcovi do vlastných rúk, preto rozhodnutie o skončení služobného pomeru nemohlo vyvolať sledované účinky. Argumentoval tým, že podľa § 254 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o povinnosti nahradiť náklady na vzdelávanie, o prepustení, rozhodnutia odvolacích orgánov a rozhodnutie podľa § 234 a 235 sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia a doručuje sa do vlastných rúk colníka na orgáne štátnej správy v oblasti colníctva, v ktorom colník vykonáva štátnu službu, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno rozhodnutie doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručuje rozhodnutie iným účastníkom konania. Uvedenú skutočnosť však žalobca namietal, pretože rozhodnutie riaditeľa Colného úradu bolo doručené jeho právnemu zástupcovi.
21. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na dôvodoch rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného z odvolacieho konania a poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/9/2015 zo dňa 04.11.2015, ktorý sa venoval povahe štátnej služby príslušníkov policajného zboru, nárokom kladeným na jej výkon a dôsledkom porušenia povinnosti, pričom tvrdil, že zákon č. 73/1998 Z. z. je vo svojej podstate porovnateľný so zákonom o štátnej službe colníkov, preto je možné závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia vzťahovať aj na štátnu službu colníkov a uviedol, že : „....služobný pomer príslušníka zboru je inštitútom verejného práva. Právna povaha služobného pomeru príslušníka zboru vyplýva zo zvláštnej povahy zamestnávateľa príslušníka, ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Každý príslušník zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Preto sú na činnosť príslušníka zboru kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnym zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšia časť pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejšie ako iné zákony.“
22. Ďalej tvrdil, že na platné prepustenie zo služobného pomeru colníka v zmysle § 183 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe colníkov sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a že 2/ ďalšie ponechanie v služobnom pomere colníka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V súvislosti s touto právnou normou uviedol, že táto patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. V prípade rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru colníka pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy však táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení, čo v predmetnom konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa žalovaného bolo splnené. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia a podľa žalovaného súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. V tej súvislosti poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 3Sžo/15/2011 a sp. zn. 3Sžo/21/2011.
23. Žalovaný mal za to, že nedôsledný výkon štátnej služby žalobcu umožnil dňa 09.03.2018 vznik udalosti, a to prepustenie tovaru do voľného obehu, ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Všetky predpisy, ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, podľa žalovaného je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, pretože sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností tak, aby došlo k naplneniu poslania colného úradu ako orgánu štátnej správy, t.j. k riadnemu výberu cla a spotrebných daní v súlade s podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisov. Bez výkonu služobných povinností colníkmi by nemohlo dôjsť k splneniu úloh colného orgánu ako orgánu štátnej správy, pretože nevyhnutným predpokladom toho, aby orgán štátnej správy mohol plniť svoje úlohy, je skutočnosť, že ich vykonáva prostredníctvom colníkov organizačne zaradených na colných úradoch.
24. Žalovaný v písomnom vyjadrení nesúhlasil so žalobnými námietkami žalobcu, a to o neaplikovateľnosti rozkazu vedúceho PCÚ č. 1/2016 - činnosť a spôsob vykonávania colnej kontroly vykonávanej colníkmi zaradenými na výkon služby na PCÚ H., pretože tento podľa žalovaného zreteľne definuje podmienky a činnosť colníkov zabezpečujúcich colnú kontrolu na tomto colnom úrade. Tento rozkaz bol vydaný za účelom spresnenia postupov týkajúcich sa činnosti a spôsobu vykonávania colnej kontroly na pracoviskách pri vstupe na územie Slovenskej republiky (EÚ) a výstupe z územia Slovenskej republiky (EÚ). K námietke týkajúcej sa konania žalovaného v rozpore s § 222 označeného zákona žalovaný tvrdil, že dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Vyvodené skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, a to najmä vo výpovediach žalobcu, ako aj svedkov a v ich písomných vyjadreniach, kamerových záznamoch, fotodokumentácii, pričom tieto dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a sú súčasťou spisového materiálu ako podklady, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní súdnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Námietku o prerokovaní prepustenia zo služobného pomeru nepríslušnou odborovou organizáciou žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože pokiaľ ide o pojem „príslušný odborový orgán“ uvedený v § 215 zákona, nemyslí sa ním odborová organizácia, ktorej je žalobca členom (nakoľko colník nemusí byť odborovo združený), ale odborová organizácia pôsobiaca v služobnom úrade vo vzťahu k colníkom, a tou je základná odborová organizácia SLOVES pri Colnom úrade Michalovce a NOOZ FR SR. Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj námietku o nesprávnom postupe v správnom konaní, ak rozhodnutie bolo doručené zástupcovi žalobcu, a nie do vlastných rúk žalobcu, pretože žalobca na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 22.05.2018 splnomocnil svojho právneho zástupcu vo veci prepustenia zo služobného pomeru aj na prijímanie doručovaných písomnosti, preto aj rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo doručené tomuto právnemu zástupcovi, s tým, že účinky doručenia tejto písomnosti vznikli priamo žalobcovi.
25. Žalobca v replike zo dňa 13.02.2019 trval na dôvodoch podanej správnej žaloby a nesúhlasil s tvrdeniami a stanoviskami žalovaného vyplývajúcimi z jeho písomného vyjadrenia.
26. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 13.03.2019 (doručenou Krajskému súdu v Košiciach elektronicky dňa 16.03.2019), v ktorej trval na argumentácii z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj na dôvodoch, pre ktoré došlo k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru.
27. K duplike žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním zo dňa 01.11.2019 (doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 02.11.2019), v ktorom zopakoval už uplatnenú argumentáciu tak z odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, z podanej správnej žaloby, ako aj z repliky k vyjadreniu žalovaného.
28. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), posudzujúc správnu žalobu v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov (§ 182 ods. 2 písm. e/ SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplným administratívnym spisom žalovaného, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru o nezákonnosti rozhodnutia administratívneho orgánu, preto z dôvodov, ktoré sú uvedené v ďalšom texte odôvodnenia rozsudku rozhodnutia žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
29. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnym súdom dňa 14.10.2021 zástupca žalobcu trval na dôvodoch podanej žaloby a zdôraznil, že neboli naplnené hmotnoprávne dôvody pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Zároveň poukázal na to, že z obsahu kamerového záznamu vyhotoveného uvedeného dňa a predloženého žalovaným aj do súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že v čase kontroly motorového vozidla žalobcom aj ostatní colníci vykonávajúci kontrolu ďalších motorových vozidiel postupovali úplne rovnako ako žalobca, a to tak, že zapisovali údaje o stave tachometra motorového vozidla a žiadne iné úkony pri kontrole vozidiel vykonávané neboli. Za takéhoto stavu preto aj ostatní colníci podľa názoru zástupcu žalobcu nedodržali interné predpisy týkajúce sa rozsahu kontroly motorových vozidiel. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na argumentácií z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj jednotlivých listín doručených v rámci súdneho konania. Pojednávanie vo veci bolo odročené za účelom oboznámenia sa senátu s obsahom predloženého kamerového záznamu z predmetnej kontroly, ktorý bol zachytený na CD nosičoch pripojených v administratívnom spise.
30. Žalobca ako reakciu na pojednávanie pred súdom zaslal do spisu prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie datované dňom 11.11.2021, v ktorom zaujal podrobné stanovisko k spôsobu doručovania rozhodnutí o skončení služobného pomeru do vlastných rúk colníka. Uvedená argumentácia podporuje jeho názor, že doručenie rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu bolo právne neúčinné. Zároveň sa vyjadril k otázke obsahu kamerového záznamu o kontrole motorového vozidla žalobcom, tvoriaceho súčasť administratívneho spisu, v súvislosti s tým, že ak nadriadený považoval kontroly dopravných prostriedkov inými colníkmi ako žalobcom z uvedeného dňa za vykonané v súlade s ods. „spresňujúcim spôsob vykonania colnej kontroly“ pri vstupe na územie Slovenskej republiky písm. a), e), a g) Rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu H. č. 1/2016, tak postup žalobcu pri výkone kontroly vozidiel bol rovnaký. Žalobca naviac (ako to vyplýva z kamerového záznamu) sa rozhodol skontrolovať aj podvozok vozidla, či na tomto podvozku nie je pripevnená dodatková nádrž, pretože s takýmto spôsobom prepravy cigariet mal skúsenosť z minulosti. Z kamerového záznamu jednoznačne vyplýva, že všetci colníci vykonávajúci kontrolu v rovnakom čase, si neurčitý pokyn uvedený v rozkaze č. 1/2016 vysvetľovali rovnako a ani v jednom prípade nedošlo k tomu, aby vykonávali nejaké úkony intenzívnejšie, a ich zameranie spočívalo v tom, že nahliadli do interiéru vozidla, jeho batožinového priestoru, priestoru motora, ale žiadny z nich nekontroloval dutiny karosérie, ani iné priestory uvedené v tomto rozkaze, dokonca ani podvozok, a pod.. Práve z uvedeného zástupca žalobcu vyvodzoval, že nemôže byť sporné, že rozkaz riaditeľa Colného úradu je všeobecný, neupravuje postupy colníkov, a nevymedzuje ani len minimálne úkony, ktoré by mali byť pri kontrole jednotlivých častí motorového vozidla vykonané. Z takto formulovaného predpisu sa nedá ani zistiť, či všetky tieto vymenované časti musia byť vždy kontrolované, a v akom rozsahu musia byť detailne prehliadané. Uvedený kamerový záznam tak potvrdzuje, že ani v jednom prípade u ostatných colníkov nebolo konštatované porušenie tohto predpisu, aj keď preukázateľne colníci pri kontrole neprehliadli všetky priestory (časti) vymenované v tomto rozkaze. Označený rozkaz podľa zástupcu žalobcu tak nebol vydaný za tým účelom, aby zjednocoval postupy pri kontrole, presne vymedzil aspoň minimálne úkony pri prehliadke a aby boli pravidlá jednoznačné a zrozumiteľné a platili pre všetkých colníkov, ale tento rozkaz slúži výlučne na svojvoľné postupy nadriadeného, ktorý po prezretí záznamu má možnosť sa rozhodnúť, čo bude považovať za porušenie rozkazu a bez ohľadu na to, že ten istý spôsob kontroly
iným colníkom nepovažuje za postup odporujúci rozkazu č. 1/2016, vo vzťahu k inému colníkovi môže prijať iný záver. Opakovane zástupca žalobcu zdôraznil, že ak by mali colníci pri kontrole kontrolovať vždy celé motorové vozidlo a venovať sa všetkým možným úkrytom, kontrola jedného vozidla by mohla trvať aj niekoľko hodín. Zástupca žalovaného uzavrel, že ak preukázateľne nie je z rozkazu zrejmé (a potvrdzuje to aj kamerový záznam), či vždy, a keď nie vždy, tak kedy sa majú kontrolovať všetky časti vozidla vymenované v rozkaze a v akom rozsahu, iný záver ako ten, že tento rozkaz neukladá konkrétnu povinnosť colníkovi na vykonanie kontroly, nie je možné prijať. V závere stanoviska právny zástupca žalobcu opakovane zdôraznil, že žalobca bol po celú dobu trvania služobného pomeru opakovane odmeňovaný za výsledky pri odhaľovaní nezákonných dovozov a jedno neodhalenie ukrytého tovaru (jeho odhalenie následne trvalo hodinu) nadriadený aj žalovaný považoval za dostatočný dôvod na skončenie služobného pomeru a bez akejkoľvek právnej argumentácie vyhodnotil skutočnosť, ktorá nastala v dôsledku protiprávneho konania cestujúceho.
31. Následne bol termín pojednávania určený na deň 09.12.2021 súdom zrušený z dôvodu nemožnosti prehratia záznamu z colnej kontroly zachytenej na CD nosiči v administratívnom spise žalovaného pod položkou 30, a žalovaný bol vyzvaný na predloženie označených kamerových záznamov vo formáte, ktorý bude možné prehrať na počítači tak, aby sa s obsahom tohto kamerového záznamu mohol oboznámiť senát tunajšieho súdu. Následne dňa 15.12.2021 boli súdu doručené kamerové záznamy z predmetnej colnej kontroly a tieto boli skopírované do služobného počítača sudcu spravodajcu. V rámci prípravy na pojednávanie sa senát tunajšieho súdu oboznámil aj s obsahom týchto kamerových záznamov.
32. V reakcii na vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.11.2021 a následne k podaniu zo dňa 08.12.2021 žalovaný zaujal stanovisko listom zo dňa 04.01.2022, a trval na správnosti procesného postupu pri doručovaní rozhodnutia o prepustení colníka zo služobného pomeru na základe plnomocenstva jeho právnemu zástupcovi. Vo vzťahu ku kontrole vykonávanej žalobcom predmetného dňa žalovaný zduplikoval svoje predchádzajúce vyjadrenie, že nedôsledný výkon štátnej služby žalobcu dňa 09.03.2018 umožnil vznik protiprávnej udalosti, a to prepustenie tovaru do voľného obehu, ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Všetky predpisy, ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, pritom je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania colného úradu ako orgánu štátnej správy, tzn. k riadnemu výberu cla a spotrebných daní v súlade s podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisoch. Podľa žalovaného žalobca bol oboznámený s povinnosťami vyplývajúcimi z rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu H. č. 1/2016, a to, že colná kontrola motorových vozidiel musí byť zameraná predovšetkým aj na batožinový priestor a karosériu s dôrazom na dutiny karosérie vozidla a iné priestory, v ktorých by mohol byť prepravovaný nezákonne dovážaný tovar. Napriek znalosti tohto predpisu, ako aj povinností, ktoré žalobcovi z neho vyplývajú, sa žalobca pri predmetnej kontrole nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti vozidla a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom vozidla. Zároveň opakovane žalovaný vytýkal, že žalobca v prípade ním vykonanej colnej kontroly vykonal kontrolu vozidla v priestoroch kontrolnej haly výlučne sám, a to bez prítomnosti ďalšieho colníka, pričom nevykonal osobnú prehliadku u vodiča F., napriek dôvodnému podozreniu, že tento cestujúci môže mať u seba na tele ukrytý tovar, pričom k takémuto podozreniu mohol dospieť žalobca bežným a jednoduchým pozorovaním tejto osoby, ktorej správanie pri colnej kontrole vykazovalo neštandardné znaky (napr. viacnásobné obchytkávanie tela v okolí pásu), ako aj z dôvodu, že v predmetnom prípade išlo o osobu, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila porušenia colných predpisov (uvedené vyplývalo zo záznamov programovej aplikácie APV TALON, ktoré mal žalobca v čase výkonu colnej kontroly jednoznačne k dispozícii. Žalobca tak pri výkone colnej kontroly opomenul vyhodnotiť viaceré rizikové faktory, ktorým mal v danom prípade venovať zvýšenú pozornosť, v dôsledku čoho ním zvolený rozsah a spôsob výkonu colnej kontroly boli jednoznačne nepostačujúce, čo bolo preukázané po vykonaní následnej colnej kontroly.
33. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.05.2022 zástupca žalobcu sa pridržiaval všetkých skutkových tvrdení, ako aj právnej argumentácie uplatnených v jednotlivých písomných podaniach a opakovane zdôraznil, že rozhodnutie, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, malo byť doručené do jeho vlastných rúk, bez ohľadu na to, či bol zastúpený alebo nebol zastúpený advokátom alebo iným zástupcom. Zároveň trval na stanovisku, že žalobca neporušil žiaden interný predpis a opakovane zdôraznil, že všetci ostatní colníci postupovali rovnakým spôsobom kontroly, preto vo vzťahu k vytýkanému porušeniu právnych predpisov žalobcom bol postup žalovaného svojvoľný. Zástupkyňa žalovaného trvala na stanoviskách uplatnených v jednotlivých podaniach adresovaných správnemu
súdu a vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru právnemu zástupcovi žalobcu predložila do spisu rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/1/2019 zo dňa 27.11.2019, na podporu ich argumentácie. Na pojednávaní bolo oznámené účastníkom konania a zástupcom v zmysle ustanovenia § 116 SSP, že rozsudok súdu bude vyhlásený dňa 23.06.2022.
34. Správny súd poukazuje na to, že rozhodovanie (konanie) vo veciach služobného pomeru colníka je upravené v dvanástej časti zákona č. 200/1998 Z. z., ktorý upravuje samostatným procesným postupom práva a povinnosti účastníkov konania, ale aj samotného správneho orgánu. Uvedený právny predpis bol účinný v čase vydania rozhodnutia tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného a bol zrušený zákonom č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.04.2019.
35. Podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“
37. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h/ dodržiavať služobnú disciplínu.
38. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
39. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
40. Správny súd poukazuje na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa činnosti žalobcu pri výkone služby dňa 09.03.2018 na pracovisku Pobočka colného úradu H. pri colnej kontrole motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČV: F. XXX R., ktoré vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny a bolo vedené vodičom U. F. v priebehu konania pred administratívnym orgánom, a ani neskôr neboli sporné a sú zachytené aj na kamerovom zázname, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu žalovaného.
41. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dôvodom prijatia záveru nadriadeného žalobcu a neskôr aj žalovaného o porušení služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a aj o porušení služobnej povinnosti uvedenej v § 44 ods. 3 písm. a/,b/, g/ a h/ zákona o služobnom pomere colníkov boli skutkové závery, že žalobca sa pri výkone colnej kontroly : 1/ nezameral na priestor za zadnými operadlami kufrovej časti a na konštrukčnú dutinu za pravým predným svetlometom predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v priestore, ktorý je daný od výrobcu vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne dováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, 2/ túto kontrolu vykonal aj v kontrolnej hale výlučne sám bez prítomnosti druhého colníka a 3/ napriek existujúcemu dôvodnému podozreniu, že cestujúci U. F. u seba na tele ukrýva tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol ani prihlásený k colnej kontrole nevykonal jeho osobnú prehliadku.
42. K samotnému výkonu colnej kontroly predmetného vozidla žalobcom uvedeného dňa jeho nadriadený pplk. X. U., riaditeľ Colného úradu Michalovce v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uviedol nasledovné : „ .... že dňa 09.03.2018 vykonával menovaný colník štátnu službu na PCÚ H.. Menovaný colník vykonal počas zmeny na pracovisku VSTUP 15 colnú kontrolu osobného motorového vozidla značka VW Passat evidenčné číslo F. XXX R., ktorého vodičom bol U. F. a ktoré vstupovalo na územie Slovenskej republiky cez hraničný priechod H. - U. V.. K colnej kontrole cestujúci F. deklaroval 10 I paliva. Colnú kontrolu predmetného vodiča a vozidla vykonal menovaný colník vizuálne, pričom pri tejto kontroloval interiér vozidla, kufrovú časť, motorovú časť a v kontrolnej hale aj spodnú časť vozidla. Osobu cestujúceho skontroloval vizuálne podľa oblečenia (mal oblečené riflové nohavice, tričko a dlhú bundu) podľa jeho vyjadrenia všetko mal obtiahnuté a bolo všetko vidno. Po tom, čo menovaný colník vykonal kontrolu predmetného vozidla na jazdnom pruhu pracoviska VSTUP 15 oznámil kolegovi P., že ide vozidlo skontrolovať do kontrolnej haly. Ten mu uviedol, že do kontrolnej haly dôjde, ale nakoľko mal ešte služobné povinnosti vykonal kontrolu týchto peších cestujúcich a keď sa vracal tak zbadal, že menovaný colník už šiel späť z kontrolnej haly. V kontrolnej hale teda vykonal menovaný colník kontrolu predmetného vozidla výlučne sám. Podľa svojho vlastného vyjadrenia spredu čalúnenie v kufrovej časti nezdvihol a taktiež sa nezameral na konštrukčné dutiny za pravým predným svetlometom, ale sa zameral a skontroloval nádrž vozidla, či nemá niečo dobudované na vozidle a spodnú časť vozidla za pomoci zdviháku a ručného svietidla. V čase o 17:12:27 hod. ukončil menovaný colník colnú kontrolu zápisom v APV TALON s negatívnym výsledkom. Už v čase o 17:13 hod. bolo colníkmi Oddelenia inšpekcie východ FR SR zaznamenané toto vozidlo, ktoré viedol U. F., že opúšťa kontrolnú halu cez rampu, ktorá sa nachádza za kontrolnou halou na hraničnom priechode H.. Následne bolo predmetné vozidlo zastavené a podrobené čiastočnej kontrole, pri ktorej sa našlo pod sedadlom vodiča 120 kusov cigariet značky Maxim slims, fialovej farby. Vizuálne bolo pri vystupovaní z vozidla ďalej zistené, že osoba U. F. má pod ošatením ďalšie cigarety. Vykonanou osobnou prehliadkou U. F. bolo nájdených 200 kusov cigariet ukrytých pod pásom - pozdĺž v jednom rade tesne nad prirodzením. Následne colnou kontrolu predmetného vozidla v kontrolnej hale colníčkou N. bolo v predmetnom vozidle nájdených 400 kusov cigariet, ktoré boli ukryté za zadnými operadlami pod čalúnením kufrovej časti tohto vozidla. Tieto cigarety boli zistené po tom, čo colníčka N. prešla k zadnej časti k čalúneniu batožinovej časti, ktoré odtiahla z vnútornej strany a uvidela dva kartóny cigariet. Menovaný colník túto časť z tejto strany nekontroloval, čo potvrdil aj samotný F.. Pri kontrole vozidla na zdvíhacom zariadení v jeho prednej časti si colníčka N. všimla oplastovaný kryt a snažila sa pozrieť cez otvor tohto krytu. Na spolujazdcovej strane krytka kruhového otvoru chýbala, na vodičovej strane tam krytka bola. Práve cez otvor kde krytka nebola, tak sa zamerala na tento priestor a zistila čiernu fóliu a bolo tam umiestnených 400 kusov cigariet značky Golden gate červenej farby a 400 kusov cigariet značky Paramount zlatej farby, ktoré boli ukryté v konštrukčnej dutine za predným pravým svetlometom predmetného vozidla. Všetky vyššie uvedené cigarety boli na územie Slovenskej republiky vodičom F. nezákonne dovezené z územia Ukrajiny. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade išlo o cestujúceho, ktorý sa v minulosti opakovane dopustil porušenia colných predpisov (3 krát porušenie colných predpisov cestujúcim F., v jednom z týchto 3 prípadov šlo dokonca o trestný čin a v dvoch prípadoch zistené porušenie v súvislosti so vstupom predmetného vozidla) pričom táto skutočnosť vyplýva priamo z programových aplikácií, ktoré mal v čase colnej kontroly k dispozícií. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že colnú kontrolu predmetného vozidla vykonal menovaný colník výlučne sám v kontrolnej hale, na spôsob správania sa cestujúceho pri colnej kontrole (viackrát sa obchytával po tele v okolí pod pásom), umiestnenie predmetných cigariet
(na tele cestujúceho a v motorovom vozidle v miestach, ktoré neboli špeciálne upravené, ale dané od výroby) je pplk. Mgr. X. U., riaditeľ Colného úradu Michalovce toho názoru, že táto skutočnosť zakladá porušenie služobnej prísahy a služobných povinností menovaným colníkom, pričom dosahuje intenzitu zvlášť hrubého porušenia.“
43. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o prepustení zo služobného pomeru žalobcu výslovne konštatoval, že : „... menovanému colníkovi sa nekladie za vinu to, že vedel o ukrytých cigaretách, ani to, že by sa každé vozidlo malo úplne demontovať, ale to, že ten pri výkone colnej kontroly predmetného vozidla a jeho vodiča opomenul viaceré rizikové faktory (predchádzajúce protiprávne konanie vodiča F., obchytkávanie sa vodiča F. viackrát pri colnej kontrole po tele v okolí pod pásom, chýbajúca krytka na vozidle v jeho spodnej časti), čo následne viedlo k ním zvolenému rozsahu a spôsobu colnej kontroly, ktorá sa ukázala ako nepostačujúca.“ Uvedené hodnotenie činnosti žalobcu pri colnej kontrole vyplýva aj z ďalších podaní žalovaného, ktorý v priebehu súdneho konania v liste zo dňa 04.01.2022 výslovne uviedol, že: „Žalobca tak pri výkone colnej kontroly opomenul vyhodnotiť viaceré rizikové faktory, ktorým mal v danom prípade venovať zvýšenú pozornosť, v dôsledku čoho ním zvolený rozsah a spôsob výkonu colnej kontroly boli jednoznačne nepostačujúce, čo bolo preukázané po vykonaní následnej colnej kontroly.“
44. Uvedené sa však vo výroku rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru u žalobcu neprejavilo, pretože z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu výslovne vyplýva, že tento sa pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru odvolal (okrem iných porušení) aj na porušenie povinností colníka vyplývajúce z rozkazu vedúceho pobočky Colného úradu H. č. 1/2016 (žalobca bol s týmto rozkazom oboznámený dňa 26.11.2016), podľa ktorého [v zmysle ods. upravujúceho spresnenie spôsobu vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky (EÚ) písm. a/]: „kontrola musí byť zameraná predovšetkým na batožinu cestujúcich (colník vždy vykoná kontrolu osobnej batožiny cestujúceho v takom rozsahu, aby sa presvedčil, že cestujúci nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol prihlásený k colnej kontrole), batožinový priestor, priestor pre cestujúcich, motorový priestor, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku a iné priestory, v ktorých by mohol byť prepravovaný nezákonne dovážaný tovar. Pri kontrole jednotlivých časti dopravného prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.“
45. Práve v súlade s takto formulovanými povinnosťami colníka vykonávajúceho služobnú činnosť na pobočke Colného úradu H. administratívny orgán formuloval skutkové vymedzenie porušenia povinnosti colníka. Uvedené povinnosti však v danom čase nezaväzovali pri výkone colnej kontroly iba žalobcu, ale aj ostatných colníkov vykonávajúcich služobnú činnosť na kontrolnom pracovisku. Z obsahu kamerového záznamu zabezpečeného súdom jednoznačne vyplýva, že aj ostatní colníci vykonávali pri výkone služby dňa 09.03.2018 colné kontroly motorových vozidiel obdobne, a to bez toho, aby podrobným spôsobom prehliadali jednotlivé motorové vozidlá so zameraním na priestory vozidiel označené v rozkaze vedúceho pobočky Colného úradu H..
46. Správny súd zastáva názor, že za situácie, že ostatní colníci vykonávajúci v danom čase prehliadky motorových vozidiel na hraničnom priechode v rozpore s označeným rozkazom riaditeľa pobočky colného úradu, t.j. ak sa nezamerali pri kontrole na všetky vymenované časti motorových vozidiel, tak, ako sú tieto uvedené v označenom rozkaze, ktorý upravuje spôsob vykonávania colnej kontroly pri vstupe na územie Slovenskej republiky (a žalovaný v priebehu konania pred správnym súdom takýto postup ostatných colníkov ani nerozporoval), potom konanie žalobcu nemožno hodnotiť ako porušenie služobnej prísahy, resp. porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere za také, ktoré by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uvedené podľa názoru súdu je potrebné hodnotiť najmä vo vzťahu k charakteru a k závažnosti konania colníka, ktorý (tak, ako to je vyššie uvedené) konal spôsobom, ktorý bol na danom pracovisku obvyklý. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že vodič motorového vozidla už v minulosti mal záznamy o porušení colných predpisov, avšak v počítačovej aplikácií APV TALON nemal aktivovaný rizikový profil.
47. Správny súd poukazuje na to, že na platné prepustenie zo služobného pomeru colníka v zmysle § 183 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe colníkov sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a
že 2/ ďalšie ponechanie v služobnom pomere colníka by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podmienka porušenia služobnej prísahy, resp. služobných povinností zo strany žalobcu splnená nebola.
48. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neúčinnosti doručenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ak toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk žalobcovi, ale jeho právnemu zástupcovi, správny súd uvádza, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú a v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 7Asan/2019 zo dňa 27.11.2019 (závery ktorého vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia personálneho rozkazu policajta sú použiteľné aj pre toto konanie), podľa ktorého na základe splnomocnenia splnomocnenec vykonáva právne úkony v mene splnomocniteľa, pričom účinky vznikajú priamo splnomocniteľovi. V danej veci v administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo (ako dvojstranný právny úkon) zo dňa 22.05.2018, ktorým žalobca splnomocnil právneho zástupcu „na zastupovanie v konaní vo veci prepustenia zo služobného pomeru, ktoré začal riaditeľ Colného úradu Michalovce, čo oznámil listom č. 277891/2018 zo dňa 17.05.2018“, v ktorom sa výslovne uvádza že zástupca žalobcu je oprávnený vykonávať všetky úkony, prijímať doručované písomnosti, podávať návrhy, sťažnosti, opravné prostriedky a vzdávať sa ich, ako aj vymáhať nároky. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku, že prepustenie zo služobného pomeru u žalobcu nebolo prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, pretože takýto záver z obsahu administratívneho spisu nemožno prijať. Aj keď žalobca nebol členom odborovej organizácie, s ktorou jeho prepustenie bolo prerokované, postupom administratívneho orgánu zákon porušený nebol.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj právne závery, ktoré z nich vyplývajú, správny súd z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa (§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP) a vec vrátil na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).