Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/94/2022

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, priečinok 21, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

II. Vec bude p o s t ú p e n á Krajskej prokuratúre v Trenčíne po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.11.2022 sa žalobca domáhal v zmysle a nasl. (ďalej len ako „SSP“) žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva vo vykonávaní rutinných kontrol žalobcu počas nočného pokoja každé dve hodiny v jeho cele.

2. Namietaný iný zásah mal spočívať v porušení práva žalobcu na nepretržitý osemhodinový spánok podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase nočného pokoja a to vykonávaním rutinnej kontroly cely žalobcu príslušníkmi zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečujúcimi režimovú činnosť na stanovišti režimovej činnosti s celovým ubytovaním v ústave Dubnica a to frekvenciou minimálne každé dve hodiny počas každej nočnej zmeny. K zásahu tak dochádza každú noc a to od 01.09.2022 na základe rozkazu generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže. Týmto iným zásahom zasahuje ústav Dubnica (zbor) do práva žalobcu na rešpektovanie súkromia nad mieru nevyhnutnú rozumným potrebám väzenstva. Tieto kontroly sú vykonávané na základe rozkazu generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 17.06.2022, č. GR ZVJS-1221/21-2021 (publikovaného v zbierke rozkazu GR ZVJS č. 30/2022 o režimovej činnosti). Rozkaz nadobudol účinnosť dňa 01.09.2022, čo je aj deň, keď sa žalobca o zásahu aj dozvedel.

3. Žalobca uvádza, že od 07.06.2019 vykonáva trest odňatia slobody v ústave Dubnica, v tomto čase je umiestnený v cele č. 4 v sektore D. V období od 07.06.2019 do 31.08.2022 bolo v Ústave Dubnica rešpektované právo žalobcu na nepretržitý osem hodinový spánok na lôžku, pričom raz za čas bola vykonávaná kontrola v cele (v nočných hodinách) zo strany referenta, ak mal podozrenie na porušovanie ústavného poriadku. Odo dňa 01.09.2022 začal referent režimu vykonávať kontrolu ciel minimálne raz za 2 hodiny, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu práv žalobcu na nepretržitý osemhodinový spánok. Žalobca tvrdí, že takáto prax ktorá bola zavedená od 01.09.2022 vyvoláva u žalobcu pocit

úzkosti, svojvôle, podradenosti a teda možno uvažovať o ponižujúcom zaobchádzaní. Nočné kontroly je možné považovať za spôsob ochrany poriadku vo väznici, bezpečnosti či zdravia, ale v tomto prípade ide o nadmerné-rutinné kontroly vykonávané niekoľkokrát v čase nočného pokoja a to bez konkrétnych dôvodov či bezpečnostných hrozieb. Intenzita kontrol podľa žalobcu presahuje nevyhnutnú mieru utrpenia ktorá je súčasťou výkonu trestu odňatia slobody. Spôsob a intenzita nočných kontrol teda presahuje obmedzenie práva žalobcu na rešpektovanie súkromného života, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je tiež ochrana ľudskej dôstojnosti.

4. Podľa a (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa , , , a , orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje; orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy; štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

8. Podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „“), zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených.

9. Podľa , Generálne riaditeľstvo riadi a kontroluje .

10. Podľa , Zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Kontrolu zboru vykonáva minister alebo ním poverené osoby. Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva minister. Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi. Minister do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov generálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

11. Podľa , vykonávajú svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

12. Podľa , zbor v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody.

13. Podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

14. Podľa , odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku môže odpočívať aj mimo času nočného pokoja. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole povolené.

15. Podľa o prokuratúre (ďalej len „“), pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

16. Podľa , prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

17. Podľa a , prokurátor je povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

18. Podľa , na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori.

19. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

20. Správny súd v Bratislave pred tým, než vec meritórne prejednal, skúmal právomoc konať vo veci žalobcu. Žalobca sa podaním domáhal v zmysle a nasl. , žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy aby súd zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu, ktoré spočíva vo vykonávaní rutinných kontrol žalobcu počas nočného pokoja každé dve hodiny v jeho cele. Zásah podľa žalobcu spočíva v narúšaniu práva žalobcu na nepretržitý osemhodinový podľa v čase nočného pokoja a to vykonávaním rutinnej kontroly cely žalobcu príslušníkmi zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečujúcimi režimovú činnosť na stanovišti režimovej činnosti s celovým ubytovaním v ústave Dubnica a to frekvenciou minimálne každé dve hodiny počas každej nočnej zmeny. K zásahu tak dochádza každú noc a to od 01.09.2022 na základe rozkazu generálneho riaditeľa zboru zvjs. Týmto zasahuje ústav Dubnica (zbor) do práva žalobcu na rešpektovanie súkromia nad mieru nevyhnutnú rozumným potrebám väzenstva. Tieto kontroly sú vykonávané na základe rozkazu generálneho riaditeľa zvjs zo dňa 17.06.2022, č. GR ZVJS-1221/21-2021 (publikovaného v zbierke rozkazu GR ZVJS č. 30/2022 o režimovej činnosti).

21. Predpokladmi súdneho prieskumu a poskytnutia ochrany v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia, iného zásahu orgánu verejnej správy, či nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní (ustanovenie ). Žalobou v zmysle alebo 2 sa môže žalobca domáhať súdnej ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa , ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Napriek tomu, že zákonodarca pamätal a v a nasl. pripustil aj možnosť domáhať sa ochrany proti inému zásahu ozbrojeného zboru (teda aj voči konaniu zboru väzenskej a justičnej stráže), stále je pre poskytnutie súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa uvedeného ustanovenia potrebné, aby pri takomto zásahu ktorý žalobca žaluje, ozbrojený zbor vystupoval a mal postavenie orgánu verejnej správy.

22. Iný zásah vymedzený žalobcom vo svojej žalobe mal byť vykonaný zborom väzenskej a justičnej stráže v ÚVTOS Dubnica nad Váhom (ďalej aj ako „zbor“). v upravuje postavenie zboru, ako ozbrojeného zboru vykonávajúceho pôsobnosť vypočítanú v ustanovení až t/

. Zbor je v zmysle podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý stojí na čele žalovaného, ktorý je zároveň aj zriaďovateľom ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Zbor plní predovšetkým funkcie na úseku výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby (zbor zabezpečuje podľa výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými, e/ penitenciárnu starostlivosť odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody).

23. Zbor podľa plní aj úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje alebo osobitný predpis. neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo pre zbor úlohy na úseku štátnej správy. Osobitné predpisy, napr. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (príkladmo vypočítané v poznámke 5a) k ustanoveniu ), upravujú postavenie ZVJS, ako orgánu štátnej správy. ZVJS má postavenie orgánu štátnej správy, napr. ak vykonáva úkony správcu majetku štátu (podľa ), ak vykonáva povinnosti na úseku sociálneho zabezpečenia príslušníkov ZVJS (podľa ), ak vykonáva povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi (podľa ). Zbor je však primárne ozbrojeným zborom vykonávajúcim predovšetkým úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody. Postavenie zboru, ako orgánu štátnej správy upravujú len osobitné zákony na základe normy upravenej v ustanovení . Zaradením tejto odkazovacej právnej normy na záver ustanovenia je nepochybne vyjadrená prioritná činnosť zboru, ako ozbrojeného zboru pri výkone činností vypočítaných v ustanovení až s/ , a až druhotne ako orgánu štátnej správy podľa ustanovenia v spojení s osobitnými predpismi.

24. Vzhľadom na uvedené tunajší súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba žalobcu v zmysle a nasl. , ktorú žalobca odôvodnil na tom skutkovom základe, že príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže žalobcovi, ako odsúdenému, vykonávajúcemu trest odňatia slobody v ÚVTOS, pri plnení svojich úloh na základe rozkazu generálneho riaditeľa zvjs zo dňa 17.06.2022, č. GR ZVJS-1221/21-2021 narúšajú právo žalobcu na nepretržitý osemhodinový spánok v čase nočného pokoja a to vykonávaním rutinnej kontroly cely žalobcu príslušníkmi zvjs a to minimálne každé dve hodiny. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že zbor pri rozhodovaní o zabezpečovaní výkonu trestu žalobcu v ÚVTOS – obmedzeniach, kontrolách dodržiavania pravidiel na cele a režimu výkonu trestu, vykonával činnosť podľa (zabezpečenie výkonu väzby a výkon trestu odňatia slobody), (zabezpečenie stráženia obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými) a e/ (zabezpečenie penitenciárnej starostlivosti o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody) v zmysle , teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone právomoc v oblasti verejnej správy. ÚVTOS pri vykonávaní kontrol cely žalobcu vykonával pôsobnosť podľa až s/ , a teda nemal postavenie orgánu verejnej správy a neuplatňoval pri tomto úkone pôsobnosť v oblasti verejnej správy. Preto žalobou namietaný zásah vykonaný členmi zboru väzenskej a justičnej stráže nemôže byť premetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

25. Žalobou napadnuté konanie zboru má oporu a bolo realizované v rámci pôsobnosti zboru podľa , v spojení s na úseku verejného práva trestnoprávneho charakteru, v ktorom zbor väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Dubnica nad Váhom mal postavenie ozbrojeného zboru, a nie správneho orgánu v oblasti verejnej správy. Konanie a rozhodovanie žalovaného ako ozbrojeného zboru (nie ako orgánu verejnej správy) jednoznačne vyplýva aj z ustanovenia a , podľa ktorých zbor ako ozbrojený zbor zabezpečuje stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky výkonu trestu a pri tejto činnosti je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny, uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu a za podmienok ustanovených . Zbor teda uplatňoval v prípade

opísanom žalobcom v jeho žalobe podľa svoju právomoc súvisiacu s výkonom trestu odňatia slobody žalobcu v zariadení ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

26. Rozhodovanie zboru ako aj postup pri výkone svojej právomoci (v zmysle až t/ ), podľa ako osobitného vykonávacieho predpisu k má základ v trestnom práve a je len pokračovaním trestného konania v jeho poslednej fáze, vo vykonávacom konaní zabezpečovaním výkonu trestu odňatia slobody odsúdených umiestnených v ÚVTOS. Pričom zmyslom trestného konania je spravodlivé potrestanie páchateľov trestných činov, zabránenie v ďalšej trestnej činnosti a náprava k vedeniu riadneho života. Avšak účelom správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Preskúmavanie postupu a rozhodnutí zboru ako ozbrojeného zboru rozhodujúceho v trestnom konaní (v jeho poslednom štádiu) v rámci právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody v správnom súdnictve, by bolo popretím zmyslu a účelu tak správneho ako aj trestného práva (k tomu Uznesenie ÚS SR z 03.05.2017). Postup zboru, ktorým sa zabezpečuje výkon trestu odňatia slobody žalobcu ako odsúdeného v ÚVTOS je postupom zákonom zmocnenej autority vyplývajúce na napĺňanie účelu trestu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, ktoré nemá charakter individuálneho správneho aktu, a preto nepodlieha revízií riadnych, resp. mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní ani preskúmaniu súdom.

27. Konaním zboru bolo nepochybne zasiahnuté do práv žalobcu. Dodržiavanie zákona, ochrana pred nezákonnými zásahmi do práv osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody (a to aj práve osoby žalobcu), ako aj dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde je držaný žalobca ako osoba pozbavená osobnej slobody, je zákonom zverené do pôsobnosti prokuratúry podľa v spojení s . V rámci vykonávania dozoru je prokurátor povinný podľa vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v ÚVTOS a podľa je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia žalovaného ako orgánu vykonávajúceho správu v zariadení, v ktorom sa nachádza žalobca, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

28. Právomoc správneho súdu nie je daná ani rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, či aplikáciou európskeho a medzinárodného práva. Daná je právomoc prokuratúry vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zariadeniach ÚVTOS a to predovšetkým zákonnou úpravou a a . Pričom prokurátor pri vykonávaní dozoru dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Vychádzajúc z uvedeného žalobca môže svoje žiadosti predložiť príslušnému prokurátorovi podľa . Z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva.

29. Samotnú skutočnosť, že so žalobcom musia zaobchádzať tak, aby neboli porušené jeho ľudské práva, správny súd nespochybňuje. Avšak ani z nevyplýva povinnosť preskúmavať žalobou napadnutého postupu v rámci správneho súdnictva, keď aj stanovuje ako základný predpoklad poskytnutia takejto súdnej ochrany existenciu rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktorá v prejednávanej veci (ako bolo viac krát uvedené) absentuje. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax českých správnych súdov, tunajší súd poukazuje na to, že táto vychádza z inej zákonnej úpravy postavenia ústavov na výkon trestu odňatia slobody v českom právnom poriadku, keď vnútroštátna právna úprava v Českej republike (na rozdiel od slovenskej) výslovne stanovuje postavenie ústavu ako správneho orgánu, keď zákon č. 555/1992 Sb. v platnom znení hneď v ust. stanovuje, že väzenský zbor je správnym orgánom (Vězeňská služba je správním úřadem a účetní jednotkou). Rozhodovacia činnosť správnych súdov teda vychádza priamo z dikcie zákona, že ide o správny orgán a teda je v zásade daná aj preskúmateľnosť rozhodnutí vydaných týmto subjektom v rámci správneho súdnictva. Rovnako správny súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplynulo, že by musela byť vo veci ochrany práv odsúdeného poskytnutá ochrana výlučne v rámci správneho súdnictva a prostriedkami správneho súdnictva.

30. Skutočnosti, že namietaný postup zboru ÚVTOS Dubnica nad Váhom, môže žalobca na ochranu svojich práv napadnúť nie správnou žalobou, ale sťažnosťou, ktorú preskúma príslušný prokurátor v rámci jeho právomoci v zmysle svedčí aj znenie príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 12. mája 2010 o postupe prokurátora pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu trestu odňatia slobody účinného v čase namietaného konania zboru (ďalej iba ako „príkaz“).

31. Podľa článku 1 ods. 2 príkazu, pri plnení úloh a vykonávaní dozoru prokurátor dozerá najmä na to, aby sa v ústave a v nemocnici dôsledne dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na a nemocnice

32. Podľa článku 1 ods. 3 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru najmä dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

33. Podľa článku 1 ods. 4 písm. c/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov.

34. Podľa článku 1 ods. 4 písm. h/ príkazu, prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa dodržiavali ďalšie ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody a Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

35. Podľa článku 12 ods. 1 príkazu, sťažnosti na postup príslušníkov zboru pri výkone trestu odňatia slobody a petície odsúdených preveruje príslušný prokurátor podľa čl. 3. V prípade zistenia dôvodného podozrenia z trestnej činnosti postúpi vec príslušnej okresnej prokuratúre a informuje o tom nadriadenú prokuratúru. Inak na zistené nedostatky upozorní riaditeľa ústavu alebo nemocnice.

36. Podľa článku 12 ods. 2 príkazu, závažné nedostatky vo výkone trestu odňatia slobody prerokuje prokurátor osobne s odsúdeným.

37. Podľa článku 13 ods. 1 príkazu, prokurátor je povinný každú sťažnosť bezodkladne vybaviť.

38. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, o výsledku preskúmania prokurátor informuje sťažovateľa a zároveň ho upovedomí o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov.

39. Podľa článku 13 ods. 2 príkazu, v prípade potreby prokurátor zabezpečí, aby riaditeľ ústavu alebo nemocnice urobil opatrenia na zabránenie šikanovania sťažovateľa počas ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody.

40. V nadväznosti na uvedené pri skúmaní podmienok konania tunajší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci v zmysle . Žalobca namietal konanie príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorí postupovali podľa , pričom tento predpis trestného práva stanovuje vlastný spôsob dozoru a kontroly výkonu trestu.

41. Správny súd v Bratislave konštatujúc nedostatok svojej právomoci konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trenčíne ( ).

42. Na záver Správny súd zdôrazňuje, že uvedené závery nespôsobujú stav denegatio iustitiae, najmä z toho dôvodu, že právny poriadok poskytuje žalobcovi ochranu iným štátnym orgánom, a to prokuratúrou v súlade so

43. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).