Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_80Ek-241-2021.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Subarea
80Ek/241/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: X. H., A.: X.X.XXXX, S. W. S.. L.. P. XXXX/X, XXX XX S. o vymoženie 165 EUR, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Peter Bertók so sídlom Murgašová 3, 040 01 Košice pod sp. zn. 403EX 123/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 165 Eur, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu ktorý vydal Okresný úrad Trebišov sp. zn. OU-TV-OCDPK-2017/012979 zo dňa 29.11.2017 (ďalej len ako „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.01.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2021, a príloh k nemu, vydal dňa 10.02.2021 poverenie na vykonanie exekúcie (ďalej len ako „poverenie“) súdnemu exekútorovi: Mgr. Peter Bertók, so sídlom Murgašová 3, 040 01 Košice (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 403EX 123/21.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.03.2021 (ďalej len ako „upovedomenie“), ktoré bolo doručené povinnému dňa 16.04.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „námietky proti exekúcii č.403EX 123/21“ (ďalej len ako „návrh na zastavenie exekúcie“) bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 26.04.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že „návrh na zastavenie exekúcie“ bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote odo dňa doručenia „upovedomenia“. Oprávnený sa k „návrhu na zastavenie exekúcie“ vyjadril dňa 11.05.2021. Súdny exekútor prostredníctvom autorizovaného podania zo dňa 12.05.2021 predložil súdu „návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 16.04.2021, spolu s jeho prílohami: Predloženie návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.03.2021 + doručenka. Súd pri rozhodovaní o „návrhu na zastavenie exekúcie“ vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že pokuta vo výške 165 EUR udelená mu na základe „exekučného titulu“ za nevykonanie pravidelnej technickej kontroly na osobnom motorovom vozidle Volkswagen Passat, EČ: TV 897CK, VIN vozidla: WVWZZZ3CZ6P021031 bolo povinnému odcudzené 11.07.2013. Na podporu svojho tvrdenia k „návrhu na zastavenie exekúcie“ pripojil „Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline“ vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, pism. a) Trestného zákona osobného motorového vozidla Volkswagen Passat, EČ: TV
897CK, VIN vozidla: WVWZZZ3CZ6P021031. Povinný si trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie neuplatnil.
5. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie, nakoľko rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla (povinného) bol menovanému doručený na adresu Škultétyho 1945/20, Trebišov kde má povinný nahlásený trvalý pobyt. Nakoľko si povinný platobný rozkaz neprevzal v lehote a nepodal odpor a neoznámil, že vozidlo bolo kradnuté. Oprávnený si neuplatnil nárok na trovy exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
6. O podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodol uznesením sp. zn. 80Ek/241/2021 zo dňa 30.08.2021 súd na návrh povinného exekúciu zastavil z dôvodu, že povinnému bola exekučným titulom uložená pokuta vo výške 165,00 EUR za nevykonanie pravidelnej technickej kontroly na osobnom motorovom vozidle Volkswagen Passat, EČ: TV 897CK, VIN vozidla: WVWZZZ3CZ6P021031, ktoré bolo povinnému odcudzené 11.07.2013. Zároveň zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,00 EUR. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tak, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pohľadávku (pokutu) vo výške 165 EUR, z dôvodu nevykonania pravidelnej technickej kontroly na osobnom motorovom vozidle ktorého je prevádzkovateľom a to do pätnástich dní od právoplatnosti exekučného titulu. Nakoľko „exekučný titul“ bol vydaný v správnom konaní a povinný ho v odbernej lehote neprevzal. Podľa §24 ods. 2 „Správneho poriadku“ nadobudol „exekučný titul“ právoplatnosť a dňa 29.01.2018 vykonateľnosť na základe fikcie doručenia. Oprávnený si na základe vykonateľného „Exekučného titulu“ uplatnil „návrhom na vykonanie exekúcie“ dňa 22.01.2021 svoju pohľadávku. Okresným súd Banská Bystrica dňa 10.02.2021 vydal poverenie na vykonanie ktorým poveril súdneho exekútora Mgr.Bertóka vykonaním exekúcie. Po doručení „Upovedomenia na vykonanie exekúcie“ povereným súdnym exekútorom dňa 15.04.2021 povinnému. Povinný podal v zákonnej lehote „návrh na zastavenie exekúcie“ ktorý odôvodnil, tým že predmetné vozidlo mu bolo odcudzené dňa 11.07.2013 a nakoľko nebolo v jeho dispozícii nemohol s ním absolvovať technickú ani emisnú kontrolu. Na podporu svojho tvrdenia pripojil „Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline“ vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, pism. a) Trestného zákona osobného motorového vozidla Volkswagen Passat, EČ: TV 897CK, VIN vozidla: WVWZZZ3CZ6P021031. Povinný v čase vedenia konania o vydanie exekučného titulu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vozidlo nevlastnil a z tohto dôvodu na ňom nemohol vykonať technickú kontrolu. Krádež predmetného vozidla bola riadne nahlásená a vyšetrujúci orgán mal možnosť si to overiť v príslušnom registri.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote povinný sťažnosť ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Ako z predmetného exekučného titulu vyplýva, povinnému bola uložená pokuta za to, že ako prevádzkovateľ motorového vozidla si nesplnil svoju povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole v lehote do 27.03.2014. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.04.2021 žiadal zastaviť a ukončiť exekúciu nakoľko sú tu dôvody spôsobujúce zánik vymáhanej sumy, lebo motorové vozidlo bolo dňa 11.07.2013 odcudzené, o čom predložil doklad - uznesenie Obvodného oddelenia PZ Žilina východ č. ORP-1533/ZV-ZS-2013 zo dňa 03.12.2013 o pokračovaní v trestnom stíhaní neznámeho páchateľa na skutkovom základe odcudzenia predmetného motorového vozidla. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Podstatou činnosti exekučného súdu preto nie je skúmanie oprávnenosti uplatneného nároku. Vo vykonávanom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených ako súdnym rozhodnutím, tak i
rozhodnutím správneho orgánu, je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutie.“ Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
8. O podanej sťažnosti povinného súd rozhodol dňa 11.01.2022 tak, že Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/241/2021 zo dňa 30.08.2021 v celom rozsahu zrušil, a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení súd konštatoval, že sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a jednotlivých skutkových okolností, dospel súd prvej inštancie, konajúci sudcom, k záveru, že sťažnosť je dôvodná. Exekučným titulom, ktorý bol vydaný dňa 29. 11. 2017, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pokutu z dôvodu, že si nesplnil svoju povinnosť podrobiť motorové vozidlo technickej kontrole v lehote do 27.03.2014. Skutočnosť, že povinnému bolo motorové vozidlo odcudzené dňa 11.07.2013 mal tvrdiť a preukázať v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Exekučný titul bol vydaný správnym orgánom v správnom konaní dňa 29.11.2017. Tvrdené odcudzenie motorového vozidla tak nastalo pred vydaním exekučného titulu a uvedené skutočnosti nie je oprávnený preskúmavať exekučný súd. Ako vyplýva z ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd je oprávnený zastaviť exekúciu, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhané nároku, ak bol exekučný titul zrušený, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd v exekučnom konaní už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, preto tvrdenia povinného o skutočnostiach, ktoré nastali (mali nastať) pred dňom vzniku exekučného titulu súd neposudzuje, keď je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím príslušného orgánu viazaný a nie je v jeho právomoci rozhodnutie orgánu, ktorý vydal exekučný titul vecne posudzovať. Ako vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom pod číslom R 9/1996, výkon rozhodnutia (exekúciu) možno zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Skutočnosť, ktorou povinný odôvodňuje návrh na zastavenie exekúcie nastala (mala nastať) pred vznikom exekučného titulu, a preto mal túto povinný tvrdiť a preukázať v konaní, v ktorom došlo k vydaniu (vzniku) exekučného titulu. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia a dôvodmi uvedenými v sťažnosti súd podľa § 250 ods. 2 CSP uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/241/2021 zo dňa 30.08.2021 v celom rozsahu zrušil, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dôvod zastavenia exekúcie mal nastať pred dňom vydania exekučného titulu. V novom konaní o podanom návrhu vyšší súdny úradník prihliadne na právny záver, že exekúciu možno zastaviť len z dôvodov, ktoré nastali po dni vzniku exekučného titulu, teda po dni vydania Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, vydaný Okresným úradom Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU- TV-OCDPK-2017/012979 zo dňa 29. 11. 2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 29.01.2018.
9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
14. Podľa §24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“) platného a účinného v dobe od 01.11.2017 do 31.8.2018, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
15. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku platného a účinného v dobe od 01.11.2017 do 31.8.2018, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
18. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
19. Úlohou súdu pri opätovnom rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie bolo prihliadnuť na tú skutočnosť, že exekúciu možno zastaviť len z dôvodov, ktoré nastali po dni vzniku exekučného titulu, teda po dni vydania Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, vydaný Okresným úradom Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-TV-OCDPK-2017/012979 zo dňa 29. 11. 2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 29.01.2018. Vzhľadom na uvedené súd opätovne preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal, skutočnosť že motorové vozidlo značky VW Passat, EČV: TV897CK mu bolo odcudzené dňa 11.07.2013, túto skutočnosť nahlásil na polícii, na základe čoho bolo predmetné motorové vozidlo vedené ako odcudzené. Vzhľadom na uvedené motorové vozidlo povinný
nevlastní a nemá žiadnu vedomosť o motorovom vozidle, preto ho nemohol podrobiť technickej a emisnej kontrole. Dňa 29.11.2017 bola povinnému podľa jeho názoru neoprávnene udelená pokuta za skončenie STK a EK a dňa 28.12.2017 mu rozhodnutie o pokute malo byť údajne aj doručené, ale nakoľko v tom čase povinný nemal žiadnu nehnuteľnosť s adresou trvalého alebo prechodného pobytu, tak mu nemohli byť doručené žiadne písomnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal zastaviť exekúciu.
20. K námietke povinného o odcudzení motorového vozidla ako dôvodu prečo nemohol absolvovať povinnú technickú a emisnú kontrolu súd uvádza, že rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, sp.zn. OU-TV-OCDPK-2017/012979, ktorý vydal Okresný úrad Trebišov bol vydaný dňa 29.11.2017. Odcudzenie motorového vozidla povinného malo nastať dňa v čase od 22:20hod. dňa 10.07.2013 do 06:20 hod. dňa 11.07.2013. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, vydaný Okresným úradom Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-TV-OCDPK-2017/012979 bol vydaný dňa 29.11.2017, teda viac ako štyri roky po tom ako malo dôjsť k odcudzeniu motorového vozidla povinného. Namietať uloženie pokuty za nepodrobenie motorového vozidla technickej kontrole mal povinný v konaní na Okresnom úrade Trebišov vedenom pod sp.zn. OU-TV-OCDPK-2017/012979 v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozkazu. Súd v tejto súvislosti uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.5 Sžf 65/2011).
21. K námietke povinného, že v dobe keď mu mal byť doručovaný exekučný titul nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť s adresou trvalého alebo prechodného pobytu, takže mu nemohli byť doručované písomnosti súd uvádza, že doručovanie písomností v správnom konaní je upravené ustanovením § 24 a § 25 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok"). Uvedené ustanovenia upravujú doručovanie dôležitých písomností, najmä rozhodnutí. Ak písomnosť doručovanú do vlastných rúk adresát osobne prevezme, je písomnosť doručená dňom prevzatia. Doručovateľ však v prípade, že adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, pokračuje v doručovaní postupom upraveným ustanovením § 24 ods. 2 správneho poriadku. Najprv doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Doručovateľ upozorňuje adresáta o uložení zásielky na pošte na štandardizovanom tlačive - Oznámení o uložení zásielky. Deň uloženia zásielky vyznačí doručovateľ na uvedenom oznámení a na doručenke, ktorá tvorí súčasť listovej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Na aplikáciu fikcie doručenia je potrebné, aby boli splnené nasledovné podmienky: (1) adresát sa v mieste doručenia zdržiava, (2) neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, (3) neúspešné opakované doručenie a (4) uloženie zásielky na pošte.
22. Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava. Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má teda možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť, že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán" a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste."
23. Ďalšími podmienkami aplikácie fikcie doručenia sú dva neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Uvedené skutočnosti doručovateľ vyznačí ma doručenke, ktorá tvorí súčasť doručovacej obálky. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas úložnej lehoty, pošta zásielku po uplynutí úložnej doby vráti správnemu orgánu. Deň, keď sa zásielka vráti správnemu orgánu sa považuje za deň doručenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. apríla 2012, ktoré rieši fikciu doručenia, a najmä to, ktorý deň je potrebné považovať za deň doručenia zásielky. V predmetnom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Predpokladom aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku). Správny poriadok v § 24 ods. 2 ustanovuje nasledujúce podmienky, za splnenia ktorých sa zásielka považuje za doručenú, a to bez ohľadu na jej skutočné doručenie: (i) adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, (ii) doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu, (iii) nový (druhý) pokus o doručenie zostal taktiež bezvýsledný, (iv) doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, (v) adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, príp. sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty." Uvedená citácia riešila fikciu doručenia, za ktorú sa považoval tretí deň od uloženia zásielky na pošte (právna úprava platná do 30.06.2017). Následne došlo v ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku k zmene v tom, že ak si adresát zásielku nevyzdvihne počas úložnej lehoty na pošte, považuje sa za doručenú dňom vrátenia zásielky správnemu orgánu. Z uvedenej citácie je možné analogicky určiť, že dňom kedy sa rozhodnutie správneho orgánu považuje za doručené, je deň keď sa nedoručená zásielka vráti správnemu orgánu.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s poukazom na nález Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011 dôkazné bremeno bolo na povinnom, aby v podanom návrhu na zastavenie relevantným spôsobom preukázal, že v dobe doručovania exekučného titulu nemal evidovaný trvalý pobyt, ani prechodný pobyt a tak nemohlo dôjsť k aplikácii fikcie doručenia podľa správneho poriadku. Keďže povinný tak neurobil, právny predchodca oprávneného uplatnil fikciu doručenia podľa správneho poriadku, a exekučný titul sa považuje za doručený dňom 28.12.2017.
25. Súd v tomto bode teda musí konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania, a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.