Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/469/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, K. XXX XX K. XX, zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 2.994,45 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.434,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.434,77 eura od 08.05.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žaloba sa vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

IV. Štát m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.994,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.994,45 eura od 08.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/469/2015-24 zo dňa 26.11.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na odbernom mieste K. K. XX, žalovaného v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Lešku. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť

uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 2.994,45 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000175781 zo dňa 23.04.2014, splatná dňa 07.05.2014, znejúca na sumu vo výške 2.994,45 eura. Žalobkyňa listom vyzvala žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobkyňa odvodila svoj nárok na úrok z omeškania.

5. V konaní sa žalobkyňa ďalej vyjadrila, že znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je povinný vypracovať ho riadne, účelne a nestranne. Znalec W.. G. B. je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou osobou. Kontrola bola vykonaná na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k odberu plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Orgánmi činnými v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi dátumami a číselnými údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch a falšovateľské náčinia a raznice. Znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru u všetkých osôb uvedených v zaistených zoznamoch. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia - plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať pre porušenie plomby v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku, nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu žalovaného vrátil vzniknutý preplatok žalovanému. Nulová spotreba na faktúre je uvedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom vyhlášky. V zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od roku 2010, kde vzhľadom na uvedené dátumy nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť spotrebu žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch pracovníkmi žalobkyne nebolo možné zistiť, či boli predmetné plomby manipulované, nakoľko tieto boli menené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi a takto falšované plomby bol schopný rozpoznať až znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné posudzovať predchádzajúce spotreby žalovaného ako relevantné. Žalobkyňa si súčasne súdu dovoľuje dať do pozornosti, že samotné meradlo plynu sa nachádzalo v uzamknutej skrinke, ktorá ho mala chrániť pred zásahom neoprávnených osôb, čiže meradlo nebolo voľne dostupné každému bez obmedzenia. Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Žalovaný v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de facto zadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobkyne, čím sa znížil majetok žalobkyne. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto musela žalobkyňa použiť výpočet škody podľa vyhlášky. V ďalších vyjadreniach žalobkyňa uviedla, že je prevádzkovateľom distribučnej siete, zmluvy o dodávke plynu neuzatvára. Pokiaľ dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 Zákona o energetike, koncový odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa ako pri štandardnom, legálnom odbere. Vzhľadom na túto skutočnosť mu zo strany dodávateľa nie je spotrebovaný plyn ani spoplatňovaný a koncový odberateľ ho odoberá de facto zadarmo. Takýto odber plynu sa však

prejaví ako reálny úbytok na množstve plynu v distribučnej sieti, ktorá prináleží žalobkyni. Žalobkyňa je subjekt, ktorý je povinný distribučnú sieť v zmysle platných právnych predpisov zásobovať plynom a udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie tohto majetku (plynu v distribučnej sieti) sa u žalobkyne prejaví ako pokles majetkových hodnôt resp. ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zverejňuje a vedie Zoznam autorizovaných osôb na výkon overovania určených meradiel. Raznice sú platné vždy len na určité obdobie a po ich platnosti sú archivované, prípadne sa archivujú originálne odtlačky, ktoré sú následne porovnávané. Všetky znalecké posudky, ktorú sú robené, si znalec archivuje aj s plombami. Ak by bolo aj viacero razníc, všetky sa dávajú znalcovi, raznice sú robené tak, aby nevykazovali žiadne rozdiely a kópie musia byť vždy rovnaké. V prípade ak znalec konštatuje nezhodu kontrolného otlačku a sporného otlačku, konštatuje tým de facto, že sporná plomba zaisteného plynomera nebola vytvorená čeľusťami plombovacích klieští používaných výrobcom a overovateľom, teda spoločnosťou Elster, s.r.o., čo je podľa názoru žalobkyne zásadným a plnohodnotným dôkazom. Znalec ako odborník na mechanoskopiu je schopný preskúmať okrem tvarovej a rozmerovej zhody špecifických znakov porovnávaných plomb aj samotnú metodiku a spôsob výroby plomb. Skúma teda aj zhodu spôsobu výroby a opracovania nástroja, ktorý otlačok vyhotovil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zoznamoch zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní bolo uvedené taktiež odberné miesto žalovaného, pričom pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch bola potvrdená manipulácia so zabezpečovacími zariadeniami meradla plynu. V zoznamoch boli uvádzané hodnoty od roku 2008. Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber v poradí sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli hodnoty na meradle manipulované. Žalobkyňa má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo, avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobkyňa nemohla určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu inak, ako jej ukladá zákon, t.j. na základe vyhlášky. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť a je to práve odberateľ, kto nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a síce na uznesenie sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, rozsudok sp.zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa podala vysvetlenie ohľadom možností zasiahnutia do merania spotreby plynu v prípade, že dôjde k odstráneniu alebo pozmeneniu len plomby na telese plynomera, žalobkyňa uviedla, že je možné ovplyvniť meranie prietoku plynu, tak aby vykazovalo nižšie hodnoty. Každá plomba umiestnená na meradle chráni iný mechanizmus, ktorý meria alebo zaznamenáva spotrebu plynu. Po odstránení plomby pri číselníku je možné priamo ovplyvniť hodnoty na číselníku, plomba na telese plynomeru chráni zase vnútorný mechanizmus zaznamenávajúci prietok plynu, kde keď sa vykoná zásah, dôjde následne aj k ovplyvneniu nameraných hodnôt zobrazených číselníkom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že znalec pri vykonávaní znaleckého dokazovania má k dispozícii práve sporný odtlačok raznice a z tohto dôvodu mu boli práve predložené kontrolné odtlačky razníc. V prípade, ak by znalec vykonával znalecké dokazovanie, pri ktorom by porovnával spornú raznicu, bola by mu predložená aj kontrolná raznica. Na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení, pokiaľ ide o skutočnosť, ako sa na plynomer mohla dostať plomba s označením 06M43, ktorá by mala byť podľa znalca pravá, a to pri číselníku meradla, keď posledným rokom overenia podľa montážneho listu mal byť rok 2007, žalobkyňa uviedla, že nemajú stanovisko od klienta a vzhľadom na uvedené budú viac menej vychádzať z toho, že správny rok overenia bol rok 2006. Pričom znalec v prípade, že dostane plombu s takýmto označením, robí porovnanie s kontrolnými odtlačkami obsahovo zhodnými, aby nemusel konštatovať obsahovú nezhodu. Pokiaľ ide o pôvod kontrolných odtlačkov, v čase overovania meradla toto vykonával určitý úsek žalobkyne, oni boli povereným subjektom na plombovanie týchto meradiel. Vzhľadom na uvedené, kontrolné odtlačky mali k dispozícii priamo v spoločnosti a nebolo potrebné sa dopytovať iného subjektu ohľadom preberacieho protokolu. Pokiaľ oni vykonávali priamo overovania a zadávali do výroby, akým spôsobom majú vyrábať kontrolné odtlačky, všetky tieto odtlačky boli vyrábané strojovo na základe výkresu. Tým pádom je vylúčené, aby sa odtlačky od seba odlišovali. Na pojednávaní dňa 27.09.2016

znalec uvádzal, že mal 11kusov odtlačkov 06 a 12 kusov odtlačkov M43, pričom tieto odtlačky medzi sebou porovnával, konštatoval ich druhovú zhodu a následne, aby nevznikali vyššie náklady v súvislosti so znaleckým posudkom zadokumentoval v znaleckom posudku jeden alebo dva.

6. Ako dôkazy označila žalobkyňa znalecký posudok č. 234/PL-2014, faktúru č. 9000175781, list žalobkyne (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 17.03.2014, Montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX, výpis z LV č. XXX pre k.ú. K. K., fotografie č.l. XX-XX, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013, fotodokumentáciu falšovateľského náčinia, výpis zo zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, fotografie z odberného miesta č.l. 47-49, výpis z interného systému žalobkyne č.l. 52-58, rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/102/2010, uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/99/2012, uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/107/2008, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/30/2009, rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009, Zmluvu o dodávke plynu zo dňa 24.09.2013, Výpis zo SAP, Výsledky odpočtu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015, uznesenie OOPZ v Cíferi ČVS: ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa 07.01.2015, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 19.12.2016. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní.

7. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 18.12.2015 k veci vyjadril v tom zmysle, že žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaný žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobkyňa sa touto skutočnosťou mala zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Žalovaný považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a žalobkyni vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je však zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody. Žalovaný ďalej uviedol, že na výpočet škody žalobkyňa aplikovala vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobkyňa v rámci vyúčtovania škody vyčíslila, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

8. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože táto nie je v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v prejednávanej veci nedostatočné. Ak by sa koncový odberateľ dopustil neoprávneného odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete dostal za plyn už zaplatené od dodávateľa. Žalovaný trvá na tom, že predložený znalecký posudok nepreukazuje bez zbytočných pochybností neoprávnený odber plynu. Spochybňuje to, že znalec mal dostatok relevantných podkladov od žalobkyne pre vypracovanie hodnoverného znaleckého posudku. Znalec mal mať k dispozícii všetky raznice resp. ich kontrolné odtlačky pre príslušný kalendárny rok, a všetkými raznicami mal vytvoriť porovnávané odtlačky a následne sporný odtlačok mal porovnať so všetkými porovnávanými odtlačkami. Len v takomto prípade, ak by znalec konštatoval nezhodu medzi sporným odtlačkom a všetkými porovnávanými odtlačkami, znalecký posudok by bol hodnoverný v tom zmysle, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou zo sady za príslušný kalendárny rok. Keďže žalobkyňa neposkytla znalcovi uvedené podklady pre vytvorenie znaleckého posudku a znalec skúmal len zhodu medzi sporným odtlačkom a jediným porovnávaným, ktorého pôvod nie je uvedený, považuje žalovaný znalecký posudok za nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobkyne. Takýto odber môže znamenať len vznik

škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čo však žalobkyňa netvrdí. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na predložený znalecký posudok, ktorý síce konštatuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, avšak na závesnej olovenej plombe meradla. Označenie nachádzajúce sa na plastovej plombe meradla mohlo byť podľa znaleckého posudku vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Z uvedeného vyplýva, že odberateľ ani teoreticky nemohol žiadnym spôsobom zasahovať do meradla, pretože toto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nebolo poškodené. Podľa žalovaného, ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Práve naopak, nie je dôvod ich neakceptovať a žalobkyňa týmto spôsobom nemôže ospravedlniť nepoužitie typového diagramu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobkyňu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalovaný má za to, že žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila a v konaní nepreukázala vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobkyňa musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca, nenachádza sa v ňom opis postupu znalca, a preto nie je možné zistiť, akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Z fotografií, na ktorých sa nachádza sporný a kontrolný odtlačok, nie je možné zistiť, ktoré špecifické znaky a koľko ich znalec skúmal, a preto nie je možné overiť, ako znalec prišiel k danému záveru. Znalec tiež porovnával sporný odtlačok len s jedným kontrolným odtlačkom, aj keď mal kontrolných odtlačkov k dispozícii viac. Zároveň nie je možné zistiť pôvod a relevanciu kontrolného odtlačku, za ktorý znalec nenesie zodpovednosť. Znalec nemal k dispozícii všetky raznice, ktoré sa v príslušnom roku používali, ale len kontrolné odtlačky. Žalobkyňa neuviedla pôvod kontrolných odtlačkov, či tieto boli vytvorené len jednou raznicou alebo viacerými raznicami, alebo či tento kontrolný odtlačok bol vytvorený na účely znaleckého posudku alebo bol demontovaný z iného plynomera. Rovnako žalobkyňa nepredložila dokumentáciu, ktorá by preukazovala, aká plomba bola osadená na predmetnom meradle od výrobcu. Tieto skutočnosti zapríčinené žalobkyňou spochybňujú hodnovernosť znaleckého posudku. Žalovaný zdôrazňuje, že znalec konštatoval tvarovú a rozmerovú nezhodu na závesnej olovenej plombe meradla, teda nie na plastovej plombe, ktorá sa nachádza vedľa číselníka meradla. Len po demontáži plastovej plomby je možné získať prístup k samotnému meradlu. Keďže znalec nekonštatoval poškodenie tejto plastovej plomby, odberateľ nemal možnosť optimalizovať namerané hodnoty plynu na ľubovoľnú hodnotu tak, ako to tvrdí žalobca. Znalecký posudok sa týka len porovnania sporného a kontrolného odtlačku, pričom z neho nie je zrejmý postup znalca a nie je preukázaný pôvod kontrolného odtlačku. Samotné porovnanie odtlačkov preto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný odoberal plyn a tento plyn bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera, pričom žalovaný riadne uhrádzal preddavky a prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný podľa žalobkyne vrátené úhrady za odobratý plyn, nemôže znamenať vznik škody, a o to viac v prípade, ak mu tieto úhrady mal vrátiť dodávateľ, a nie žalobca. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že skutky, ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov a vôbec sa netýkajú plynomerov. Má tiež za to, že ak by neoprávnené konanie bolo také jednoznačné a nespochybniteľné, ako je o tom presvedčená žalobkyňa, proti konkrétnym osobám by bolo vedené trestné stíhanie, nakoľko od zaistenia zoznamov dňa 21.03.2013 ubehlo dostatočne dlhé obdobie. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 žalovaný poukazoval na všetky doterajšie vyjadrenia žalobkyne, z ktorých vyplýva, že neoprávnený odber sa má vykonávať tak, že bolo zasiahnuté do číselníka meradla, a že hodnoty na tomto číselníku boli optimalizované podľa potreby. Žalobkyňa do dnešného dňa nijakým spôsobom neuviedla, že malo byť zasiahnuté do meradla na inom mieste, než do číselníka, preto má žalovaný za to, že vyjadrenie žalobkyne, ktoré odznelo, považuje za účelové a len ako reakciu na výpoveď znalca, pričom žalovaný má za to, že keby sa znalec nevyjadril aj k takejto možnosti zásahu do meradla, tak k takémuto tvrdeniu zo strany žalobkyne nedôjde. Má teda za to, že sa jedná o účelovú zmenu tvrdení žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že znalec potvrdil, že plomba pri číselníku bola pravá,

a teda nevznikla možnosť zásahu priamo do číselníka meradla. Žalovaný tiež uviedol, že spoločnosť Elster používa odtlačky M41, SPP distribúcia používa odtlačky M43, takže má za to, že žalobkyňa mala k dispozícii samotné raznice, mohla ich poskytnúť znalcovi. Žalovaný si myslí, že znalecký posudok na to, aby bol hodnoverný, tak znalec mal mať k dispozícii všetky raznice, ktoré sa používali, aby si s nimi mohol vytvoriť kontrolné odtlačky alebo ak aj nemal k dispozícii samotné raznice, tak mal mať k dispozícii kontrolné odtlačky vytvorené každou jednou raznicou a táto skutočnosť by mala byť preukázaná, pretože z predložených listín nie je možné zistiť, či kontrolné odtlačky boli vytvorené takýmto spôsobom, či viacero kontrolných odtlačkov bolo vytvorených jednou raznicou na účely znaleckého dokazovania alebo znalcovi boli poskytnuté kontrolné odtlačky z iných bližšie neidentifikovaných plynomerov. Znalecký posudok tak ako je predložený možno podľa nich vykladať spôsobom, že jeden odtlačok sa nezhoduje s druhým odtlačkom. Keďže nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku ani ďalšie okolnosti, tak zo samotnej nezhody medzi dvoma odtlačkami nemožno urobiť záver o neoprávnenom odbere podľa písmena d).

9. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.07.2015, Podanie správy o stave konania v ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012, uznesenia ÚHCP zo dňa 21.03.2013 a 11.02.2015, tabuľku na č.l. 219, Postup uplatňovania náhrady škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, Prehľad judikatúry, Opravné vyúčtovanie zo dňa 14.04.2014, zápisnicu z pojednávania dňa 19.09.2016 v konaní Okresného súdu Trnava sp.zn. 19C/453/2015, rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 15C/567/2015, kópiu odovzdávacieho protokolu č.l. 239. Navrhol tiež vykonať výsluch znalca ako svedka, výsluch žalobkyne a žalovaného, a tiež urobiť dopyt na orgány činné v trestnom konaní.

10. Na pojednávaní dňa 07.03.2017 žalobkyňa bez bližšieho zdôvodnenia zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.434,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.434,77 eura od 08.05.2014 do zaplatenia, pričom písomná forma späťvzatia bola zachovaná podpísaním späťvzatia do zápisnice. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby vyjadril v tom zmysle, že so späťvzatím súhlasí, ak má súd za to, že došlo k späťvzatiu.

11. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. zastavil, keď žalovaný proti čiastočnému späťvzatiu v zásade nenamietal.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami, výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedka W. B..

16. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na odbernom mieste K. K. XX, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobkyňa preukazovala v konaní znaleckým posudkom X. G. B. č. XXX/PL-XXXX (č.l. 10). Žalobkyňa vyúčtovala žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 2.994,45 eura, a to faktúrou č. 9000175781 zo dňa 23.04.2014 so splatnosťou 07.05.2014 (č.l. 4). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil. V priebehu konania si žalobkyňa uplatnila náhradu škody vo výške 559,68 eura, ku ktorej predložila výpočet zo dňa 19.12.2016 (č.l. 251).

17. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 17.03.2014 (č.l. 8) spísaných žalobkyňou a podpísaných žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste K. K. XX, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 50501402095, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Výmena plynomeru, plynomer zabalený do krabice - bude zaslaný na znalecké posúdenie, plynomer prístupný z verejného miesta, pri výmene plynomeru odberateľ, spotrebiče nadiktované spotrebiteľom.“

18. Z faktúry č. 9000175781 (č.l. 4) vystavenej žalobkyňou dňa 23.04.2014 ako dodávateľom súd zistil, že žalobkyňa ňou vyúčtovala odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.05.2013-17.03.2014 vo výške 2.994,45 eura. Faktúra bola splatná dňa 07.05.2014. Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody, sprievodný list, znalecký posudok, žiadosť o splátky.

19. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/G.XXXX (č.l. 10) vypracovaného znalcom W.. G. B. dňa XX.XX.XXXX na základe žiadosti zadávateľa - žalobkyne súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX II-XXXX, ktorý má na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že sa na plombe nachádza označenie „06 M43“. Ďalej demontoval závesnú olovenú plombu telesa plynomera, pričom zistil, že sa na plombe nachádza označenie „06 - M43“. Odtlačky na plombách bude ďalej označovať ako sporné odtlačky. Plomby znalec pri demontáži poškodil. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-Distribúcia, a.s. a na ktorých sa nachádza označenie „06 M43“ resp. „06 - M43“. Za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ. V Závere posudku znalec na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke na číselníku meradla, uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku. Na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke na telese plynomera, znalec uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, pri konštantnom 23 násobnom zväčšení, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Ďalej znalec uviedol, že nezistil poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky, nezistil poškodenie krytu ako ani meradla, na overovacích/zabezpečovacích značkách sa nenachádza označenie M43/07. V žiadosti o posudok sa ako rok posledného overenia uvádza rok 2007.

20. Žalovaný pri výsluchu strany na pojednávaní uviedol, že si pamätá, ako prišlo k výmene plynomera. V marci sa stavil cez obed domov najesť sa. Niekto vtedy u nich zazvonil, vonku stálo otvorené auto a dvaja páni, jeden zvonil a druhý už mal otvorenú plynomernú skrinku. Spýtali sa ho, či môže prísť dolu, že mu idú meniť plynomer. Zišiel dolu, obaja už stáli pri plynomernej skrinke, mali už v rukách fotoaparát a fotili si všetky zabezpečovacie zariadenia nielen na plynomere, ale aj potrubí. Keď to mali pofotené, vytiahli starý plynomer dolu, namontovali nový, zasa všetko pofotili, zaplombovali na potrubí značky, pofotili si, starý plynomer vložili do krabice, ktorú zalepili páskou, povedali mu, aby podpísal prelepenie, vytiahli zápis o výmene plynomeru a poznačili, aké výkony porobili, napísali na jeho žiadosť, že plomby boli neporušené, podpísal, a tým to bolo skončené. Oznámili mu, že plynomer ide do skúšobne na overenie. Zamestnancami mu bolo oznámené, že plomby boli neporušené. Plynomer sa nachádza v skrinke uzavretej, ale na univerzálny kľúč. On žiadne zásahy do plynomeru nerobil, ani nikoho o toto nepožiadal. Pokiaľ ide o uvedenie jeho mena v zoznamoch, ktoré mali byť zaistené v trestnom konaní, uvádza, že od roku XXXX robí v plynárenstve a pracoval vo firme W., v tom čase prebiehala na celom P. plynofikácia, zúčastňoval sa rokovaní, žiadostí o montovanie plynomerov, nosil do SPP projektovú dokumentáciu, na základe ktorej boli vydávané plynomery a nemal žiadnu konkrétnu osobu, stretával sa s ľuďmi, ktorí pracovali v tom čase v SPP. Uvedomuje si, že jeho meno môže byť s týmto spájané v takomto kontexte. Nehnuteľnosť, o ktorú ide, je rodinný dom, v roku XXXX ho začal prerábať a v roku 2002 bola kolaudácia prestavby. Plyn používa na varenie, ohrev teplej vody a kúrenie. V tej dobe, keď plynomer zobrali, bola fakturovaná nula. Dodávateľa momentálne má Západoslovenské energetické, v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX to bola SPP. Nevie, ako môže jeho meno a odberné miesto sedieť s údajmi v zápisníkoch vedených v trestnom konaní. Žalovaný nenamieta voči tomu, že mu žalobkyňa neoznámila vopred výmenu plynomera, ale poukazuje na to, že zamestnanci žalobkyne nemali prečo sami manipulovať so skrinkou plynomera resp. plynomerom v jeho neprítomnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že po vyzvaní dvoch pánov od žalobkyne bol vyzvaný, aby im ukázal plynomer, on im plynomer ukázal, všade boli plomby. Chce poukázať na to, že v prípade odstránenia plomby na obvode

plynomera nie je možné žiadnym spôsobom zasiahnuť do plynomeru bez jeho demontáže. Toto môže znalec urobiť iba na stole a nie na mieste.

21. Žalobkyňa pri výsluchu strany na pojednávaní uviedla, že aktívna legitimácia vyplýva z ustanovenia § 82 Zákona o energetike, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatniť si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Žalobkyňa plní úlohy prevádzkovateľa distribučnej siete, vyplývajúce jej z ustanovení zákona o energetike. Okrem prevádzkovateľa distribučnej siete si nárok na náhradu škody pri neoprávnených odberoch zemného plynu môže uplatniť aj dodávateľ zemného plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ zásobníka. Dodávateľ zemného plynu je aktívne legitimovaný na podanie žaloby iba v dvoch skutkových podstatách neoprávneného odberu, a to pri odbere, kedy odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky a v prípade kedy odberateľ nedodržal dodávateľom určené obmedzenia. V ostatných prípadoch neoprávnených odberov si nárok na náhradu škody môže uplatniť prevádzkovateľ siete alebo prevádzkovateľ zásobníka, pričom dôležitá je tá skutočnosť, k akej sieti je plynové zariadenie odberateľa pripojené. Prevádzkovateľ prepravnej siete by si nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom mohol uplatniť vtedy, ak by odberateľ neoprávnene odoberal plyn priamo z ním prevádzkovanej prepravnej siete. Na túto sieť je v súčasnosti pripojený na Slovensku jeden jediný odberateľ zemného plynu, ktorým nie je žalovaný. Všetci ostatní odberatelia sú pripojení do distribučnej siete, a teda nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom si musí uplatniť prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je žalobkyňa. Prevádzkovateľ zásobníka by si opäť mohol uplatniť nárok na náhradu škody len vtedy, ak by odberateľ bol pripojený priamo na zásobník. Odberné plynové zariadenie žalovaného je však pripojené do distribučnej siete prevádzkovanej žalobkyňou, žalobkyňa ako prevádzkovateľ tejto distribučnej siete montovala a demontovala plynomer, prostredníctvom ktorého sa meria spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného. V žalobkyňou prevádzkovanej distribučnej sieti sa nachádza zemný plyn, ktorý do nej dodajú okrem jej spoločnosti aj všetci dodávatelia pôsobiaci na území SR. Týchto je v súčasnosti 26, a teda v sieti sa nachádza zemný plyn, ktorý dodávalo 27 subjektov, žalobkyňa a 26 subjektov. Za plyn nachádzajúci sa v distribučnej sieti zodpovedá žalobkyňa, a to až do okamihu, kedy tento plyn prejde cez meradlo namontované na odbernom mieste odberateľa, ktoré má v zmysle ustanovenia zákona č. 152/2000 Z.z. o metrológii platné overenie. Pokiaľ je plyn zo siete odobratý neoprávnene, alebo dôjde k akémukoľvek inému úniku zo siete, musí žalobkyňa plyn do siete opäť dodať, aby zabezpečila jej riadne fungovanie. Zemný plyn nie je individuálne určiteľnou vecou, a teda v prípade neoprávneného odberu zemného plynu, keďže dochádzalo k odberu plynu meradlom, ktorého platnosť overenia zanikla, nie je možné určiť, či plyn ktorý bol neoprávnene odobratý bol reálne plynom, ktorý do siete dodal dodávateľ žalovaného alebo iný z celkove 27 subjektov, ktorých plyn sa v sieti nachádza. Ak však počas distribúcie zemného plynu distribučnou sieťou dôjde k strate plynu zo siete, napr. v dôsledku neoprávneného odberu, musí žalobkyňa takto stratený plyn na vlastné náklady do siete nahradiť. Kontrolu na odbernom mieste žalovaného uskutočnil žalobca s poukazom na informácie, ktoré mu boli poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci vyšetrovania vedeného pod sp. zn. ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012. V rámci tohto vyšetrovania boli u osoby označenej iniciálkami V.B. a pri prehliadke osobného motorového vozidla zadržané tri kusy zošitov formátu A5 s uvedením mien odberateľov, telefónnych čísiel, dátumov a stavov spotreby zemného plynu. Jednou z osôb, ktorá sa na týchto zoznamoch nachádzala, bola aj osoba žalovaného, pričom zo záznamov vyplýva, že osoba s iniciálkami V.B. navštívila žalovaného opakovane. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v zoznamoch zadržaných políciou evidovaný tak, že na jeho mieste sa osoba s iniciálkami V.B. nachádzala opakovane a opakovane zaevidovala údaje na meradle, majú za to, že dochádzalo k opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu. Ku skutočnosti, že došlo k porušeniu zabezpečenia na plynomeri vie žalobkyňa uviesť, že porušenie akéhokoľvek zabezpečenia na plynomeri má za následok stratu platnosti overenia takéhoto meradla a meradlo ako také nemôže byť použité v obchodnom styku za účelom indikovania množstva spotreby zemného plynu, a to bez ohľadu na ktorom mieste plynomeru sa toto zabezpečenie nachádza. Na otázku žalovanej strany, či kontrolné odtlačky uvedené v protokole o odovzdaní kontrolných odtlačkov zo strany SPP distribúcie a zo strany spoločnosti Elster súdnemu znalcovi, sú jediné kontrolné odtlačky, ktoré boli poskytnuté znalcovi, alebo dostal znalec aj iné kontrolné odtlačky na základe inej listiny, žalobkyňa uviedla, že ak si správne pamätá, tak znalcovi boli odovzdané kontrolné odtlačky viac krát, bolo podpísaných viac protokolov o prevzatí kontrolných odtlačkov, toto je iba jeden z nich. Na otázku žalovanej strany, že v tejto listine (pozn. súdu protokol na č.l. 239) sa nenachádzajú kontrolné odtlačky, ktoré boli použité v znaleckom posudku v tejto veci, preto sa pýta priamo žalobkyne, či vie uviesť pôvod týchto kontrolných odtlačkov, či boli znalcovi poskytnuté len kontrolné odtlačky alebo aj samotné raznice a či vie uviesť

koľko razníc s týmto označením sa používalo v príslušnom kalendárnom roku, žalobkyňa uviedla, že aby predišli nezrovnalostiam, založia do spisu potvrdenie o prebratí kontrolných odtlačkov razníc, ktoré znalec použil pri znaleckom dokazovaní v tejto veci. Odovzdané boli len kontrolné odtlačky razníc, nie samotné raznice. Nevie uviesť, koľko razníc sa používalo v tom kalendárom roku, založia do spisu v rámci vyjadrenia. Raznice M43 boli používané priamo pri výrobe plynomerov spoločnosťou Elster alebo pri následnom overovaní autorizovaným metrologickým strediskom SPP distribúcia. Na otázku, aký vplyv má poškodenie plomby na mechanizmus vo vnútri plynomeru, žalobkyňa uviedla, že v prípade odstránenia plomby na obvode telesa plynomera je možné robiť čokoľvek vo vnútri telesa plynomera, a to napr. upraviť stav na počítadle, je možné ovplyvniť spôsob určenia množstva pretečeného zemného plynu. Na otázku, aký je podľa žalobkyne vzťah medzi poškodenou plombou a prietokom plynu, žalobkyňa uviedla, že účelom umiestnenia plomby je to, aby sa nemohlo do plynomeru zasahovať. Ak plombu odstránime alebo vymeníme, je predpokladom, že do plynomeru sa zasahovalo. Takýto odber sa považuje za neoprávnený.

22. Svedok W. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že sa pridržiava záverov uvedených v znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX. Na otázky žalovanej strany svedok uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii samotné raznice, ktorými sa vytvárajú odtlačky. Kontrolné odtlačky dostal od zamestnancov spoločnosti SPP Distribúcia. Nebol prítomný pri výrobe týchto kontrolných odtlačkov. Na otázku, koľko kontrolných odtlačkov s označením, aké je uvedené v znaleckom posudku, mal k dispozícii, svedok uviedol, že do plastu 2 kusy, 11 kusov 06 a 12 kusov M43. Porovnanie vykonal so všetkými kontrolnými odtlačkami, ale zadokumentoval len jeden alebo dva, aby zbytočne nerobil náklady na posudok. Keby ich porovnal so všetkými, čo mal, závery posudku by boli také isté. Porušenie plomby, ktoré umožní akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť spôsob merania, je podľa neho porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ovplyvnenie meradla je z jeho pohľadu ovplyvnenie číselníka, prípadne možnosť manipulácie s číselníkom. Manipulácia s číselníkom je možná po demontáži plastovej plomby, na obrázku č. 2, keď túto plombu odstránime, tak sa dá manipulovať s číselníkom. K plombe na číselníku uvádza, že tam je tvarová a rozmerová podobnosť a že táto mohla byť označená nástrojom na to určeným. Na otázku, či je možné po demontáži pri závese plomby na telese plynomera vykonať zásah do číselníka meradla, svedok uviedol, že do číselníka pravdepodobne nie, ale je tam možný nejaký spôsob ovplyvnenia správnosti merania toho meradla. Toto však nebolo predmetom posudku, je to len informácia, ktorú má. Ďalej svedok uviedol, že mechanoskopia je odbor kriminalistiky, ktorý sa zaoberá skúmaním nástrojov a stôp po nástrojoch, skúma poškodenie uzamykacích mechanizmov, skúma pečate plomby, poškodené odevné zvršky, prakticky všetky predmety, ktoré sú poškodené nejakým mechanickým spôsobom, to znamená nástrojom. Keď uvádza slovné spojenie s veľkou pravdepodobnosť, v percentách by sme sa mohli baviť na úrovni 99,9 %, nástroj pracoval určitú dobu, mohli tam vznikať určité nové špecifické znaky, ale nevie si predstaviť, že by sa čeľusť tak zmenila. Na otázku, či vie uviesť, ktoré konkrétne rozmerové znaky a špecifické znaky porovnával, ak zistil rozpor, svedok uviedol, že je tu výrazný rozdiel, keď na spornom odtlačku M43 sú viditeľné kružnice zo sústruhu, kdežto na druhom odtlačku sa nenachádzajú, ani na ostatných. Taktiež poloha označenia 43 je v podstate mimo písmena M, na kontrolných je 43 hlbšie v písmene M. Tak isto to potom platí o šírke písmena, tvaroch písmena. Celý súbor týchto znakov je v podstate nezhodný. Ak odpovedal na otázku, že nezistil poškodenie overovacej a zabezpečovacej značky, znamená to, že tie plomby, ktoré boli na plynomere, neboli poškodené. Na otázku, prečo bola položená znalcovi otázka, či sa na overovacej/ zabezpečovacej značke nachádza označenie M43/07, svedok uviedol, že asi z dôvodu, že posledné overenie plynomeru malo byť v roku 2007, ako sa uvádza v žiadosti. Na otázku, prečo neporovnával kontrolný odtlačok s označením 07 so sporným odtlačkom, svedok uviedol, že v prípade, že by to urobil, bola by tam obsahová nezhoda, celé by to bolo zle, od určitého obdobia to robí tak, ak zistí, že rok overenia bol iný. Na otázku, či je to jeho rozhodnutie, ktorý kontrolný odtlačok zvolí, svedok uviedol, že má nejaké informácie od zadávateľa, doslova sa ho pýtal, či to nie je zhodné, do určitej doby bral informáciu ako informatívnu, v súčasnosti už robí tak znalecký posudok, že ak bol rok posledného overenia 2007, porovnáva odtlačky s odtlačkami z roku 2007.

23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

26. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

29. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

30. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

31. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

32. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

33. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

34. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

35. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

36. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

37. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

39. Žalobkyňa je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobkyňa predistribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), keď žalovaný uviedol, že v tej dobe, keď plynomer zobrali, bola fakturovaná nula, je treba uzavrieť, že škoda (ak by vznikla) by vznikla práve žalobkyni. Aktívna legitimácia žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

40. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

41. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov.

42. Súd mal však za to, že znalecký posudok predložený v konaní žalobkyňou vyššie uvedené kritériá preskúmateľnosti nespĺňa. V znaleckom posudku predloženom žalobkyňou sa v rámci opisu

postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer, pričom znalec demontoval závesnú olovenú plombu telesa plynomera, na ktorej sa nachádzal sporný odtlačok „06 - M43“, ktorý porovnal s kontrolným odtlačkom „06 - M43“, ktorý prevzal od zástupcu spoločnosti žalobkyne. Z bodu 5.a.3 znaleckého posudku pritom vyplýva, že podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku boli „kontrolné odtlačky plombovacích klieští s označením „06 M43““, v uvedenom bode však nie je uvedený počet kusov kontrolných odtlačkov, ktoré znalec obdržal. V znaleckom posudku sa teda neuvádza, koľko kontrolných odtlačkov dostal znalec k dispozícii (hoci sa uvádza množné číslo kontrolných odtlačkov), vyplýva z neho len (aj vychádzajúc z fotografií), že znalec urobil porovnanie sporného odtlačku iba s jedným kontrolným odtlačkom. Znalec ako svedok na pojednávaní pritom uviedol (viď rub č.l. 210), že kontrolných odtlačkov s označením 06 mal k dispozícii 11 kusov a s označením M43 mal 12 kusov, z uvedeného znaleckého posudku to však nevyplýva, čím sa posudok stáva nepreskúmateľným, keďže z neho nie je jednoznačne zrejmé, aké podklady znalec na vypracovanie znaleckej úlohy vlastne dostal. V znaleckom posudku okrem toho absentuje špecifikácia tvarovej a rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku na plombe telesa plynomera. Ešte naliehavejšia je požiadavka na preskúmateľnosť znaleckého posudku v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku.

43. Zo znaleckého posudku rovnako nie je zrejmé, odkiaľ pochádzali kontrolné odtlačky, akými kliešťami boli vytvorené, za akým účelom. Uvedené nevedela ozrejmiť ani žalobkyňa, keď na otázky protistrany, či kontrolné odtlačky uvedené v protokole na č.l. 239 sú jediné kontrolné odtlačky, ktoré boli poskytnuté znalcovi, alebo dostal znalec aj iné kontrolné odtlačky na základe inej listiny, žalobkyňa uviedla, že ak si správne pamätá, tak znalcovi boli odovzdané kontrolné odtlačky viac krát, bolo podpísaných viac protokolov o prevzatí kontrolných odtlačkov, toto je iba jeden z nich. Na otázku žalovanej strany, že v protokole na č.l. 239 sa nenachádzajú kontrolné odtlačky, ktoré boli použité v znaleckom posudku v tejto veci, či vie uviesť pôvod týchto kontrolných odtlačkov, či boli znalcovi poskytnuté len kontrolné odtlačky alebo aj samotné raznice a či vie uviesť koľko razníc s týmto označením sa používalo v príslušnom kalendárnom roku, žalobkyňa uviedla, že aby predišli nezrovnalostiam, založia do spisu potvrdenie o prebratí kontrolných odtlačkov razníc, ktoré znalec použil pri znaleckom dokazovaní v tejto veci, uvedené potvrdenie však do spisu nezaložila. Ďalej žalobkyňa uviedla, že odovzdané boli len kontrolné odtlačky razníc, nie samotné raznice, pričom nevie uviesť, koľko razníc sa používalo v tom kalendárom roku. Dodala, že uvedené založia do spisu v rámci vyjadrenia, takýto dôkaz však nepredložila, a teda nepreukázala, koľko razníc v roku 2006 sa používalo. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase overovania meradla toto vykonával určitý úsek žalobkyne, oni boli povereným subjektom na plombovanie týchto meradiel, preto mali kontrolné odtlačky k dispozícii priamo v spoločnosti a nebolo potrebné sa dopytovať iného subjektu ohľadom preberacieho protokolu. Nie je potom zrejmé, prečo žalobkyňa nevedela uviesť počet razníc, ktoré v roku 2006 používala a tiež prečo znalcovi neboli odovzdané všetky kontrolné odtlačky, keď ich žalobkyňa mala k dispozícii. Zároveň súd uvádza, že nepostačuje vyjadrenie žalobkyne, že pokiaľ oni vykonávali priamo overovania a zadávali do výroby, akým spôsobom majú vyrábať kontrolné odtlačky, všetky tieto odtlačky boli vyrábané strojovo na základe výkresu a tým pádom je vylúčené, aby sa odtlačky od seba odlišovali, keďže uvedené tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom, napriek tomu, že bolo protistranou rozporované. Znalec ako svedok síce uviedol, že porovnanie vykonal so všetkými kontrolnými odtlačkami, ale zadokumentoval len jeden alebo dva, aby zbytočne nerobil náklady na posudok, avšak súd poukazuje na to, že závery tohto porovnania (aj s inými kontrolnými odtlačkami) zo znaleckého posudku nevyplývajú (viď fotografie v znaleckom posudku). Súd má za to, že v prípade, že sa v danom roku používal určitý počet razníc (ktorý počet však žalobkyňa v konaní neozrejmila, hoci sa k tomu sama zaviazala), znalec mal vykonať porovnanie sporného odtlačku so všetkými kontrolnými odtlačkami. Žalobkyňa teda v konaní dostatočne nepreukázala, či znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku, ktorý mu zadala, disponoval adekvátnym kontrolným materiálom. Žalobkyňa nepreukázala, koľko plombovacích klieští s označením „06 - M43“ bolo v roku 2006 používaných, či žalobkyňa znalcovi na vyhotovenie znaleckého posudku odovzdala všetky existujúce odtlačky s uvedeným označením od všetkých kontrolných klieští používaných v roku 2006. Až v prípade preukázania splnenia si tejto povinnosti zo strany žalobkyne by bolo možné uvažovať o tom, že žalobkyňa zadala znalcovi vypracovať znalecký posudok na základe adekvátneho kontrolného materiálu. Zároveň súd poukazuje na nezrovnalosti v roku posledného overenia plynomeru, keď z

montážneho listu vyplýva rok posledného overenia 2007, pričom žalobkyňa uviedla, že budú viac menej vychádzať z toho, že správny rok overenia bol rok 2006, a to s poukazom na to, že na plynomeri bola plomba pri číselníku meradla s označením 06M43, ktorá by mala byť podľa znalca pravá.

44. Ďalej zo znaleckého posudku nevyplýva (a nebolo to preukázané ani iným dôkazom), aký odtlačok bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto, o tomto nebola vyhotovená žiadna fotografia, čím nie je možné vylúčiť, že sa v čase montáže nachádzala na telese plynomera plomba práve so sporným odtlačkom.

45. Ak potom znalecký posudok síce preukazuje nezhodu medzi dvoma odtlačkami, avšak nebolo preukázané, aký odtlačok bol na telese plynomera v čase jeho osadenia a zároveň nebolo preukázané, že kontrolný odtlačok bol urobený práve tými plombovacími kliešťami, ktorými bol urobený odtlačok nachádzajúci sa na telese plynomera v čase jeho osadenia, nie je možné vyvodiť zo znaleckého posudku pre konanie použiteľný záver, a teda nie je možné zo záveru znaleckého posudku vychádzať ako z dôkazu o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že došlo k porušeniu zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, bola povinná preukázať, aký bol stav zabezpečenia v čase montáže plynomera na odberné miesto. Iba v takom prípade by bolo možné urobiť záver o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zabezpečenia oproti pôvodnému stavu. Ak však nie je zrejmý pôvodný stav, takýto záver urobiť nemožno. Zákon používa ustanovenie „bolo porušené“, čo vyjadruje zámer zákonodarcu považovať za škodovú udalosť len taký prípad, keď došlo k porušeniu zabezpečenia, ktoré pred montážou na odberné miesto bolo neporušené. Žalobkyňa však nepreukázala, že pred montážou na odberné miesto bola zabezpečovacia značka neporušená.

46. Predložený znalecký posudok nedáva odpovede na otázky týkajúce sa stavu plomby v čase osadenia plynomera, ani odpovede na otázky týkajúce sa pôvodu kontrolných odtlačkov, a preto ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným neobstojí, pričom iný dôkaz žalobkyňou produkovaný nebol. Podporne súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.“

47. Z vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne a bez pochýb za preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii. Navyše, žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Nemožno pritom súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že jej škoda vznikne vždy, ak odberateľ odberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože zákon vyslovene uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu prevádzkovateľovi distribučnej siete, ak táto vznikla (§ 82 ods. 2 ZoE). Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že jej vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu a v tomto smere nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, že žalobkyni škoda vznikla a v akom rozsahu. I keby súd závery znaleckého posudku považoval za hodnoverné (čo nepovažuje z dôvodov uvedených vyššie), bolo by možné z neho zistiť len toľko, že sporný odtlačok a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, ale zo znaleckého posudku nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobkyne ku vzniku škody a to buď neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 31Cob/61/2014 zo dňa 04. 02. 2016, v ktorom odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 30Cb/24/2013-145 zo dňa 06.05.2014 vydaný v obdobnej veci, pričom v odôvodnení odvolací súd uviedol, že „na doplnenie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia odvolací súd uvádza, že právny názor vyslovený žalobcom v odvolaní, že v danom prípade postačuje, aby odberateľ plynu (žalovaný) odoberal plyn meradlom na ktorom bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie bez splnenia ďalšej podmienky, že musí byť preukázané zaznamenávanie nesprávnej spotreby je nesprávny a v rozpore s príslušnou judikatúrou NS SR ako aj v rozpore s doloženým právnym názorom vysloveným ÚS ČR č. I ÚS 668/15 zo dňa 11.8.2015.“ Obdobne súd dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací

súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že jej vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“

48. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k pozmeneniu plomby pri číselníku meradla, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť v tomto prípade vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby pri číselníku meradla novou, nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu merania spotreby plynu, keďže nezhodu konštatoval znalec iba v prípade plomby na telese plynomera. Žalobkyňa k tomu len uviedla, že v prípade odstránenia plomby na obvode telesa plynomera je možné robiť čokoľvek vo vnútri telesa plynomera, a to napr. upraviť stav na počítadle, je možné ovplyvniť spôsob určenia množstva pretečeného zemného plynu, avšak žiadnym spôsobom nekonkretizovala spôsob, akým je možné dostať sa cez otvorenie telesa plynomera k číselníku plynomera, hoci to žalovaná strana výslovne sporovala.

49. Zároveň súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody preukázala, nebolo by možné žalobe vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobkyňou vyčíslenú škodu by nebolo možné uznať ako správne vyčíslenú škodu. Odberné miesto žalovaného sa nachádza na verejne prístupnom mieste, čo vyplýva aj zo zápisu zo dňa 17.03.2014. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že by v prípade žalovaného malo ísť o opakovaný neoprávnený odber, keď za dôkaz o opakovanosti neoprávneného odberu nie je možné považovať žalobkyňou predložený výpis zo zoznamov zaistených v trestnom konaní. V uvedenom trestnom konaní nešlo o neoprávnený odber plynu, ale o neoprávnený odber elektriny, nebolo preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami a neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné uzavrieť, že nepochybne ide o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Tvrdenie žalobkyne, že skupina sa venovala aj ďalšej nelegálnej činnosti, nebolo podložené žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v trestnom konaní. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu plynu, teda nepreukázala, že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu, ak by aj preukázala porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody, nebolo by možné žalobe vyhovieť, nakoľko škoda vyčíslená žalobkyňou v žalobe nebola určená v súlade s § 82 ods. 4 ZoE, a síce pomocou typového diagramu, čím žalobkyňa nepreukázala vznik škody v uplatnenej výške.

50. Naviac, i v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností opakovaný neoprávnený odber plynu na verejne neprístupnom mieste, žalobkyňa má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška, prípadne typový diagram. Žalobkyňa sa ani nepokúsila vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade výšky žalobkyňou uplatňovanej škody súd poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keď za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19.05.2013 do 17.03.2014 to mala byť spotreba vo výške 7.475,10 m3 (viď. výpočet na škody č.l. 6-7), pričom takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje reálnu spotrebu žalovaného, resp. akéhokoľvek bežného odberateľa.

Súd pritom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.08.2015, sp.zn. I. ÚS 668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa tunajší súd stotožňuje. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie sp.zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01.04.2014, v ktorom uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol taký postup v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, je všeobecný súd povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať.“. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by nim došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR sp. zn. PI.ÚS 29/13 z 1.4.2014). I v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne ako dodávateľky plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.“

51. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomera proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že jej vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu vo výroku II. zamietol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci žalobkyňa má za to, že vie, koho zavinením jej mala vzniknúť škoda (konaním osoby V.B., resp. členov organizovanej skupiny), zvolila (podľa nej) jednoduchšiu cestu domáhania sa náhrady škody voči odberateľovi, hoci podľa názoru súdu subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu prípadného páchateľa trestného činu má prednosť pred zodpovednosťou objektívnou.

52. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní predložila typový diagram, ktorým chcela doplniť dokazovanie. Dokazovanie typovým diagramom však v konaní súd nevykonal, nakoľko v konaní neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k protiprávnemu úkonu a ku vzniku škody, preto dokazovanie výšky škody by bolo nehospodárnym predlžovaním konania. Zároveň však súd poukazuje na to, že v zmysle § 153 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola povinná uplatniť prostriedky procesného útoku včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd má za to, že žalobkyňa mohla typový diagram predložiť už k vyjadreniu zo dňa 25.04.2016, v ktorom sa vyjadrila k odporu žalovaného zo dňa 18.12.2015, kde žalovaný výslovne rozporuje spôsob výpočtu škody. Minimálne však mohla žalobkyňa typový diagram predložiť v lehote 20 dní od pojednávania dňa 08.12.2016, kde súd stranám uložil lehotu na uvedenie podstatných skutkových tvrdení a predloženie dôkazov, s tým, že na neskôr predložené nemusí prihliadať, ktorú lehotu žalobkyňa nedodržala. Súd potom v zmysle § 153 ods. 2 neprihliadol na typový diagram ako na prostriedok procesného útoku, ktorý nebol predložený včas.

53. Nad rámec súd uvádza, že žalobkyni by nebolo možné priznať požadovanú istinu s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, resp. § 454 OZ, keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobkyne v rozhodnom období bola platná zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s.. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobkyne, ktorá oznámila dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za rozhodné obdobie vo výške 0 m3 správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k žalobkyni, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v rozhodnom období nezaplatil, zavinila žalobkyňa oznámením nesprávnych údajov, na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia mu žalobkyňou správnej výšky spotreby zemného plynu žalovaným v rozhodnom období uplatniť voči žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. V danom prípade však neboli žalobkyňou preukázané podmienky pre priznanie jej čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na pochybenie žalobkyne, sa na jej úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa siete.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

58. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

59. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok.

60. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

61. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný (zastavenie konania v časti zavinil žalobca vzatím časti žaloby späť bez bližšieho zdôvodnenia a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá), z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

62. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/469/2015-214 zo dňa 05.10.2016 bolo svedkovi W. priznané svedočné vo výške 21,20 eura, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

63. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, a to podľa rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

64. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok IV.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.