Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: I.. A. F., M.. X.XX.XXXX, A. Q. V. XXXX/X, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners s.r.o., Miletečivova 21, Bratislava, IČO: 50491300, proti žalovaným: X. I.. L. U., M.. X.X.XXXX, A. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, X. U.. L. U., M.. XX.X.XXXX, A. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, obaja zastúpení advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Panenská 13, Bratislava, o určenie, že závet a listina o vydedení sú neplatné, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že závet a listina o vydedení poručiteľa I.. T. U., M. X.X.XXXX, M. Q. Y.É. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX, napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5. 2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, sú neplatné. II. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom I.. T. U., M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. R.J. XX.X.XXXX v závete a listine o vydedení zo dňa 12.5.2008, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5.2008 u notára T.. P. Q., P. P. F. Q., so sídlom v Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, nie sú dané a vydedenie žalobcu je neplatné. III. Súd určuje, že žalobca I.. A. F., M. X.XX.XXXX, A. Q. V. XXXX/X, Bratislava, je dedičom po poručiteľovi I.. T. U. M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, zomrelom dňa 31.7.2019. IV. Žalobcovi súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.7.2020 domáhal určenia, že

-závet a listina o vydedení poručiteľa I.. T. U., M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX, v závete a listine o vydedení zo dňa 12.5.2008, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5. 2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, sú neplatné, -dôvody vydedenia uvedené U. I.. T. U., M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX v závete a listine o vydedení zo dňa 12.5.2008, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5.2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., P. P. F. Q., L.Á. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, nie sú dané a vydedenie žalobcu je neplatné, -žalobca I.. A. F., M. X.XX.XXXX, A. Q. V. XXXX/X, Bratislava, je dedičom po poručiteľovi I.. T. U. M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX. 2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.7.2019 došlo k úmrtiu I.. T. U., M. X.X.XXXX a tunajší súd začal konanie o jeho dedičstve, pričom jeho prejedaním poveril notárku T.. A. P.. Poručiteľ zomrel ako ženatý, pričom zanechal 2 deti. Žalobca je jedným z jeho detí. Poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení spísanú dňa 12.5.2008 vo forme notárskej zápisnice notárkou T.. P. Q., ktorou

za závetného dediča všetkého majetku ustanovil svoju manželku- žalovanú v 1. rade a svojho syna - žalovaného v 2. rade a súčasne žalobcu vydedil. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, že žalobca o poručiteľa neprejavoval tvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uviedol, že poručiteľ už počas manželstva s jeho matkou sa o neho ani jeho matku riadne nestaral a nezaujímal, mal viacero nemanželských pomerov, často pil a nechodil domov. Takto ich vzťah fungoval až do času, kým žalovaná v 1. rade ako jedna z mimomanželských pomerov poručiteľa neotehotnela. Súd v rozsudku o rozvode s jeho matkou uviedol, že nie je dôvod nezveriť žalobcu matke, lebo poručiteľ si osobnú starostlivosť o žalobcu nenárokoval a rozhodol o výživnom. Rozvod poručiteľa a jeho matky nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.1975. On problémami v rodine trpel psychicky aj fyzicky, čo sa prejavilo na jeho zdraví a v roku 1974 absolvoval viac ako mesačnú liečbu obličiek v nemocnici a s následkami tejto choroby bojoval ďalších 7 rokov. Osobné kontaktovanie a akákoľvek komunikácia medzi poručiteľom a žalobcom skončila účasťou na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva s jeho matkou, poručiteľ na plánované stretnutia s ním nikdy neprišiel a keď ho navštívil v práci, zaprel svoju prítomnosť a takýmto obdobným spôsobom sa vyhýbal kontaktu s ním. Pri náhodných stretnutiach na ulici sa stalo, že sa mu poručiteľ zámerne vyhol (minimálne 2- krát). Žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že má nevlastného brata, čo tak isto preukazuje vzťah poručiteľa so žalobcom. On pravidelne navštevoval matku poručiteľa až do jej smrti, neopomenula ho ani v závete, a mal aj dobrý vzťah s bratom poručiteľa. Po sklamaniach, ktoré zo strany poručiteľa prežil, si zmenil priezvisko, keďže sa otec o neho nezaujímal a on ako otcov skôr vnímal bratov jeho matky, ktorí sa na rozdiel od vlastného otca o neho starali. Uviedol, že vydedenie je jednostranný právny úkon- prejav poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z taxatívne uvedeného dôvodu v . Poručiteľ v listine o vydedení uviedol len citáciu zákonného ustanovenia podľa bodu b) ale dôvody vydedenia konkrétne nepopísal a ani nevyjadril k nemu svoj osobný názor. Podľa platnej judikatúry je na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval v čase prejavu poručiteľovej vôli o vydedení a dôvod vydedenia podľa písm. b) vyžaduje aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu a nejde o neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v prípade, že nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Mal za to, že v danom prípade nie sú dané podmienky jeho vydedenia. Poručiteľ nijako žalobcu nekontaktoval, napriek tomu, že bol jeho synom, dokonca sa kontaktom vyhýbal, čím bola žalobcovi odopretá možnosť prejaviť opravdivý záujem, ktorý by potomok mal prejavovať. On nemal vedomosť o poručiteľovej aktuálnej zdravotnej alebo sociálnej situácii. V tomto prípade nie je ani možné objektívne konštatovať, že žalobca poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi neposkytoval potrebnú pomoc v starobe, chorobe alebo iných závažných prípadoch, nikdy nebol odsúdený pre akýkoľvek trestný čin a spolu so svojou rodinou viedol a vedie usporiadaný život. Nie sú preto dané dôvody jeho vydedenia.

3. Na preukázanie žalobného nároku žalobca navrhol vykonanie dokazovania jeho výsluchom, rozsudkom o rozvode jeho rodičov.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2020, doručenom súdu dňa 20.10.2020 žiadali žalobu zamietnuť. Informácie uvedené žalobcom v žalobe označili za hanebné očierňovanie pamiatky vlastného otca za účelom obohatenia sa. Uviedli, že rozvod manželov vždy predstavuje traumatický zážitok, a to najmä pre deti rozvádzajúcich sa rodičov. Snahou poručiteľa bolo, aby aj po rozvode bol v kontakte so svojim synom -žalobcom. Práve zo strany žalobcu však dlhodobo dochádzalo k úplnému ignorovaniu vlastného otca. Napriek tomu, že sa o to poručiteľ opakovane pokúšal, zo stany žalobcu boli jeho snahy zmarené. V konaní stoja proti sebe protichodné tvrdenia sporových strán a preto nebude možné hodnoverne zistiť skutkový stav. Oslovili preto ešte žijúcu manželku brata poručiteľa, L. U. M.. XX.X.XXXX a predložili jej písomné vyhlásenie, z ktorého je zrejmé, že dôvodom prerušených kontaktov medzi žalobcom a poručiteľom bol fakt, že žalobca sa na poručiteľa urazil za to, že sa rozviedol a odišiel od rodiny a žalobca odmietal ďalší kontakt s ním. Namietal, že žalobca k tvrdeniam o neúčasti poručiteľa na stretnutiach s ním, či dokonca vyhýbanie sa stretnutiam nepredložil žiaden dôkaz. Popreli, že by sa poručiteľ o žalobcu a jeho matku nezaujímal. Poručiteľ sa starala o blaho rodiny aj o vzdelanie žalobcu. Dôkazom je napríklad žiadosť poručiteľa o zadrenie žalobcu do 1. triedy gymnázia. Pokračujúcu starostlivosť o žalobu po rozvode deklaruje jeho súhlas s vydaním cestovného dokladu žalobcu a povolenie vycestovania žalobcu do Juhoslávie v období po rozvode. Po ukončení gymnázia si poručiteľ starostlivo uchoval maturitné oznámenie žalobcu. Poručiteľ bol v kontakte s matkou žalobcu aj po rozvode, o rodinu sa zaujímal, pomáhal jej. Aktívnu starostlivosť o

rodinu dokumentujú tiež fotografie v rodinnom albume v ktorom sú zachytené spoločné dovolenky a oddychové aktivity celej rodiny a dôležité udalosti zo života žalobcu a to aj po rozvode jeho rodičov. Poručiteľ sa o žalobcu zaujímal a napriek jeho odporu kontaktovať poručiteľa. Napríklad počas pomocí. Predložili promočné oznámenie žalobcu a list bývalej manželky poručiteľa, ktorá ho o promócii žalobcu informovala. Komunikácia medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou prebiehala stále a ak aj žalobca neprejavoval záujem, poručiteľ dlhodobo áno. Poukázali na fakt, že komunikácia medzi žalobcom a poručiteľom neskončila účasťou na rozvodovom pojednávaní, čo dokladuje aj pohľadnica od žalobcu zaslaná poručiteľovi s textom "Ďakujem" viac ako rok po rozvode. Skutočnosť, že v rámci rozvodového konania poručiteľ nežiadal o osobnú starostlivosť žalobcu nie je dôkazom nezáujmu poručiteľa o žalobcu, je to výsledok dohody s matkou žalobcu zohľadňujúci potreby v tom čase 15 ročného žalobcu. Uviedli, že poručiteľ je v rámci tohto konania prezentovaný ako sukničkár, ktorého mnohonásobné milenecké aféry vyústili do rozvodu s bývalou manželkou, matkou žalobcu. Tieto tvrdenia označili za účelové s tým, že nemajú žiadnu oporu v predložených dôkazoch. K charakteru poručiteľa uviedli, že po svadbe so žalovanou v 1. rade bol 43 rokov vzorný a verný manžel a 34 rokov bol starostlivý otec žalovaného v 2. rade, ktorý si príkladne plnil všetky svoje povinnosti a bol bezúhonný člen spoločnosti. V žalobe uvádzaný nemanželský pomer si vysvetlil nefungujúcim prvým manželstvom, na ktorého ukončení sa zhodli obaja manželia. Skutočnosť, že poručiteľ nebol nezodpovedný "záletník" potvrdzuje aj skutočnosť, že sa krátko po rozvode znova oženil a až do svojej smrti žil v harmonickom manželstve. Zdôraznili, že poručiteľ nemal nikdy problém s alkoholom, požíval ho výlučne na spoločenských a pracovných akciách. Neexistuje žiaden doklad o protialkoholickom liečení ani žiadnom inom podobnom liečení poručiteľa. Rovnako neexistuje žiaden dôkaz o žiadnom spoločensky nevhodnom správaní poručiteľa pod vplyvom alkoholu. Ako vysoko postavený pracovník v štátnom podniku Slovchémia sa pravidelne zúčastňoval medzinárodných rokovaní napr. s kolegami z vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorých súčasťou boli aj posedenia s občerstvením a alkoholom. Tieto aktivity boli zamestnávateľom vyžadované a potrebné pre plnenie pracovných úloh poručiteľa. Nebolo možné sa im vyhnúť a ako bolo uvedené vyššie, nikdy nebol riešený v žiadnom priestupkovom ani inom konaní z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholu. Preto opačné tvrdenia žalobcu označili za účelovú a veľmi smutnú snahu vykresliť poručiteľa ako nedôveryhodnú osobu. Poručiteľ bol slušný a pracovitý človek, ako je zrejmé aj z predloženej prílohy

- vyznamenanie poručiteľa za pracovné úspechy. V záujme dokreslenia celkovej situácie uviedli, že žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o svojom nevlastnom bratovi do smrti svojho otca - poručiteľa, čo si vysvetľujeme zármutkom poručiteľa nad neúspechom prvého manželstva a tým, že ho vlastný syn zaprel a odmietal sa s ním akokoľvek kontaktovať. Nezáujem žalobcu o poručiteľa pokračuje aj po smrti poručiteľa. Nezaujíma sa o dôvod a okolnosti jeho smrti ani prostredníctvom notárky, ani kontaktom so žalovanými, nezaujíma sa ani o miesto posledného odpočinku poručiteľa, kde by sa s nim mohol rozlúčiť tak, ako sa patrí rozlúčiť s vlastným otcom, nezaujímal sa ani o náklady spojené s pohrebom poručiteľa a náklady na zriadenie a udržovanie hrobového miesta poručiteľa. Záujem žalobcu je obmedzený čisto len na dedenie po poručiteľovi a jeho vlastné obohatenie sa. Naopak dlhodobý záujem poručiteľa o žalobcu dokladuje veľké množstvo fotiek žalobcu, ktoré poručiteľ uchovával vo svojich súkromných spisoch, všetky fotografie žalobcu poručiteľ starostlivo uchovával v rodinnom albume a siahajú ďaleko až do dospelosti žalobcu. Jedná sa napr. o oznámenie k stužkovej, oznámenie k promócií, fotografia z promócií, fotografia z vojenskej služby a dokonca svadobné fotografie žalobcu. Tieto fotografie získal poručiteľ od matky žalobcu a mal ich starostlivo uschované, ako aj fotografie matky žalobcu z doby po rozvode a fotky jej nového manželstva, čo potvrdzuje, že boli v kontakte a ich komunikácia nebola problémová. Každý rozvod rodičov je pre deti stresujúci a traumatizujúci, nie je to ale dôvod na celoživotné zapretie vlastného otca. Poručiteľ žalobcu vychovával a staral sa o neho počas celého detstva a časti dospievania, spolu minimálne 15 rokov. Napriek odmietaniu kontaktu žalobcom sa poručiteľ o žalobcu staral aj po rozvode a podieľal sa na jeho starostlivosti platením výživného matke žalobcu. Túto snahu mu ale žalobca nikdy neoplatil. Žalobca vedel, že keď sa sám blížil k šesťdesiatke, tak musí mať jeho vlastný otec vek cez osemdesiatpäť rokov, je teda starý a vzhľadom na vek pravdepodobne potrebuje pomoc a opateru na sklonku života. Žalobca sa ale o svojho otca nikdy nezaujímal tak ako sa patrí, nezaujímal sa či je chorý, či nepotrebuje pomoc, jeho záujem vzbudilo až dedenie v snahe obohatiť sa. Poručiteľ pritom celý čas od rozvodu v 1975 býval na rovnakej adrese v Bratislave a táto adresa bola žalobcovi známa, vedel teda kde otca hľadať a ak by chcel, tak by ho aj našiel. Toto je pravý a oprávnený dôvod vydedenia žalobcu. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade naopak stáli po boku poručiteľa celý čas až do jeho smrti. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovanej v 1. rade, mala krvácanie do mozgu v roku 2001 a následne sa jej vyvinula demencia alzheimerovho typu sa o poručiteľa staral výlučne žalovaný v 2. rade. Dlhé roky pomáhal poručiteľovi finančne, osobnou pomocou ale hlavne fyzickou blízkosťou a podporou ľudského kontaktu tak, ako sa na syna patrí. Záver

života poručiteľa bol špeciálne náročný vzhľadom na to, že poručiteľ zostal pripútaný na invalidnom vozíku a jeho duševné schopnosti sa dramaticky znižovali. Jeho stav si vyžadoval sústavnú opateru a starostlivosť, okrem iného aj pomoc pri stravovaní a vylučovaní. Absolvoval tiež viacero operácií a množstvo vyšetrení, na ktoré ho bolo potrebné dopraviť a odprevádzať. Táto dramatická životná situácia a následný skon poručiteľa sa neblaho podpísali na zdraví žalovaného v 2. rade, ako aj na jeho pracovnom a rodinnom živote. Bolo to ale potrebné vzhľadom na to, že sa jednalo o otca a potreboval pomoc. Táto situácia by bola výrazne ľahšia keby sa na starostlivosti o poručiteľa podieľal aj žalobca, ten ale o poručiteľa nejavil záujem. Skon a chorobu poručiteľa preukazoval fotografiami poručiteľa. Za ďalšia právne významnú okolnosť v rámci dedenia po poručiteľovi, ktorú je potrebné zohľadniť, označili fakt, že hlavným predmetom dedenia je byt F. Q. P. L.. Tento byt nie je rodným bytom žalobcu, nevyrastal v ňom, ani s ním nie je žiadnym spôsobom spojený. Je to rodinný byt a dedičstvo žalovanej v 1. rade, jej rodina v ňom bývala ešte za druhej svetovej vojny, žalovaná v 1. rade aj žalovaný v 2. rade v ňom vyrastali a prežili celý život, obaja majú v tomto byte doteraz trvalé bydlisko. Do bezpodielového vlastníctva a následného dedenia sa dostal len vďaka historicko-politickým okolnostiam, keď počas minulého režimu byty vlastnil štát a po zmene režimu a odkúpení bytu do súkromného vlastníctva už spadal do spoločného majetku manželov. Na základe uvedeného mali za to, že dôvod vydedenia žalobcu v tomto prípade existoval a listina o vydedení ako aj závet sú platné.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní navrhli dokazovanie vyhlásením L. U., súhlasom poručiteľa na vycestovanie žalobcu 1975, súhlas poručiteľa s vydaním pasu z roku 1976, súhlas poručiteľa s vycestovaním a vydaním pasu 1977, žiadosťou o nástup na gymnázium, maturitným oznámením, albumom poručiteľa, listom bývalej manželky poručiteľa, pohľadnicou od žalobcu, vyznamenaním poručiteľa za pracovné úspechy, fotografiami poručiteľa - choroba.

6. V replike doručenej súdu dňa 9.11.2020 žalobca odmietol tvrdenia žalovaných o očierňovaní pamiatky otca za účelom vlastného obohatenia. Uviedol, že v žalobe pravdivo popísal všetky skutočnosti, ktoré predchádzali rozvodu jeho rodičov a takisto správanie poručiteľa počas ich spoločného rodinného života a následnú komunikáciu po rozvode. Na rozvod rodičov v podanej žalobe poukazoval najmä v nadväznosti na fakt, že vzťahy medzi jeho rodičmi neboli ideálne, bola to práve jeho matka, ktorá návrh na rozvod podala a bolo to jediné východisko z ich zlého manželského spolužitia. Žalovaní žalobcu popísali ako osobu postihnutú traumou v dôsledku rozvodu rodičov. Podstatou tohto sporu však nie je to či k rozvodu došlo alebo nie a do akej miery zlé vzťahy rodičov zanechali na žalobcovi stopy. Žalobca v žalobe len popisoval za akých okolností došlo k odlúčeniu a ukončeniu ich spolužitia. Vzťah poručiteľa k žalobcovi jasne deklaruje aj súd v rozsudku o rozvode, kde uviedol, že nie je dôvod nezveriť žalobcu matke, lebo poručiteľ si žalobcu ani nenárokoval. Z tohto rozsudku tiež vyplýva, že poručiteľ žiadal psychiatrické vyšetrenie matky žalobcu. Pokiaľ by toto vyšetrenie vyšlo negatívne, poručiteľ nemal v úmysle si žalobcu vziať do opatery, žalobcovi hrozilo, že skončí v detskom domove a jeho matka na psychiatrickom liečení. Žalovanými predložené vyhlásenie L. U. označil za irelevantné, keďže nebola priamym účastníkom komunikácie medzi žalobcom a poručiteľom a prípadné informácie mohla vnímať len sprostredkovane od tretích osôb. Poprel tvrdenia žalovaných o tom, že poručiteľa ignoroval. Uviedol, že práve poručiteľ bol ten, ktorý po rozvode so žalobcom neudržiaval žiaden kontakt. Poručiteľ kontakt s ním sám nevyhľadával, žalobca bol jeho synom, bol na tom zdravotne zle a očakával podporu poručiteľa, ten ale reálny záujem o syna nikdy neprejavoval, nemal reálny záujem o jeho štúdium ani život. Ich kontakt bol obmedzený len na povinné riešenie administratívnych záležitostí, tak ako to preukazujú dôkazy predložené žalovanými. Z predložených listinných dôkazov vyplýva len skutočnosť, že poručiteľ dával súhlasy, ktoré ako druhý rodič dať musel, nič viac. Žalobca bol totiž do roku 1978 neplnoletý. Tieto dokumenty v žiadnom prípade nepotvrdzujú akúkoľvek starostlivosť poručiteľa o žalobcu. Aj maturitné oznámenie žalobu preukazuje, že to bol práve žalobca, ktorý poručiteľa o svojom živote informoval. Poručiteľ si síce starostlivo toto maturitné oznámenie odložil, ale to bolo všetko, čo v tejto súvislosti urobil. Nezaujímal sa kedy bude maturovať, či zmaturoval a ako si predstavuje svoju budúcnosť. Starostlivosť poručiteľa o žalobcu sa prejavovala nasledovne: počas dvojmesačnej hospitalizácie 14 ročného žalobcu ho navštívil 1-krát, počas následnej domácej liečby s prísnou diétou, kedy matka musela odísť na 4- dňovú služobnú cestu, napriek sľubu že sa o syna postará odišiel na 4 dni z domu, nebol dosiahnuteľný a ani sám nezavolal. Svoj zlý zdravotný stav preukazoval rozhodnutím o zaradení za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou. Uviedol, že žalovaní si starostlivosť mýlia so zákonnou povinnosťou rodiča uhrádzať dieťaťu výživné, čo bola jediná starostlivosť poručiteľa o žalobcu, pretože bola povinná a zaviazal ho k tomu súd. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že nepreukázal, že s poručiteľom nemal žiaden kontakt, či to že sa vyhýbal stretnutí s ním, žalobca takýto dôkaz predložiť nemôže, pretože neexistencia

skutočností sa predseda preukázať nedá. Môže to však preukázať svedeckými výpoveďami. Takisto žalovaní nepreukázali, že on ignoroval poručiteľa. Pohľadnicu predloženú žalovanými vyhodnotil ako dôkaz o tom, že mal záujem na prehĺbení vzťahu s poručiteľom. Osobné stretnutia žalobcu s poručiteľom a ich priebeh vie potvrdiť priamy svedok J. F.. Poukázal na skutočnosť, že v čase rozvodu svojich rodičov nebol plnoletý a preto nebolo a ani nemohlo byť v jeho silách vzťah s otcom napraviť. Pokiaľ žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že to že žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o svojom nevlastnom bratovi do smrti poručiteľa si vysvetľujú zármutkom poručiteľa nad neúspechom prvého manželstva a tým, že ho vlastný syn zaprel a odmietal sa s ním akokoľvek kontaktovať, toto vyjadrenie označil za zaujímavé keď sa nevlastní bratia nepoznali a poručiteľ pred žalovaným v 2. rade žalobcu ani nespomenul. Nevedel na základe čoho žalovaní uviedli, že žalobca poručiteľa zaprel a odmietal sa s ním kontaktovať. Toto je nepravdivé tvrdenie, ktoré je vyvrátené vyjadrením žalovaných. Bol to práve poručiteľ čo zaprel žalobcu tým, že ho zaprel nielen pred sebou, ale aj pred vlastným druhým synom. Žalobcove deti a celá jeho rodina mala vedomosť o tom, že poručiteľ existuje a naopak najbližší príbuzní poručiteľa o žalobcovi vedomosť nemali. Poručiteľ dokonca zaslal fotografie žalobcových detí späť žalobcovi. Poručiteľ nevydedil žalobcu tesne pred smrťou alebo po rozvode, alebo po údajnej úplnej ignorácii, ale 11 rokov pred svojou smrťou, v čase, kedy mal žaloba 47 rokov. Poručiteľ teda jasne deklaroval skutočnosť, že žalobcovi už nemieni do budúcna pomáhať, tak ako mu nepomáhal a nepodporoval ho celý jeho život. Strach pred osobným stretnutím, vyhýbanie a zapieranie sa v práci jasne definovali neochotu spoločného vzťahu. Osoba žalobcu zrejme nemala za žiadnych okolností porušiť kruhy jeho novej rodiny. Žalobca zostal zaskočený tvrdeniami žalovaných, že poručiteľ bol údajne s matkou žalobcu v kontakte aj po rozvode. Tieto tvrdenia označil za účelové a poprel ich. Matka žalobcu posielala poručiteľovi fotografie a dokumenty zo spoločného života so žalobcom z dôvodu, by mal informácie zo života jeho syna. Toto sa dialo výlučne z iniciatívy matky žalobcu, poručiteľ o to nikdy nežiadal a ani sa k tomu nikdy nevyjadril a matku žalobcu nikdy nekontaktoval. Za účelom preukázania tohto tvrdenia navrhol výsluch matky žalobcu a predložil jej písomné voľné prerozprávanie jej vzťahu s poručiteľom ako aj jej vnímanie vzťahu žalobcu a poručiteľa. Forma a obsah listu, ktorý má údajne preukazovať dobré vzťahy poručiteľa a matky žalobcu, sú jasným dôkazom toho, že matka žalobcu s poručiteľom nekomunikovala. List slúžil výlučne k oboznámeniu poručiteľa s dôležitými skutočnosťami. Tento list je len dôkazom korektného správania sa matky žalobcu. List ani nedokazuje, že sa poručiteľ o žalobcu počas promócií zaujímal. To by musel na ne prísť a stať sa súčasťou fotografickej dokumentácie z promócií, ktorú by potom vlastnil. Fotografie žalobcu, ktorými údajne poručiteľ disponoval a mal ich údajne dôkladne odložené v albume nepreukazujú logicky, že sa o žalobcu zaujímal, naopak, tieto fotografie mu museli a boli poskytnuté len zo strany žalobcu alebo matky žalobcu, avšak bez akejkoľvek odozvy z jeho strany. Poručiteľ žalobcovi ani jeho matke žiadne fotografie ani iné dokumenty nezasielal. Pokiaľ žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že komunikácia medzi žalobcom a poručiteľom neskončila účasťou na rozvodovom pojednávaní, nie je žalobcovi zrejmé, či žalovaní vo vyjadrení teda tvrdia, že žalobca a poručiteľ spolu komunikovali alebo žalobca poručiteľa ignoroval, tak ako žalovaní tiež vo vyjadrení uviedli. Pokiaľ žalobca poručiteľa úplne ignoroval, ako mohla ich komunikácia pokračovať a neskončiť účasťou na rozvodom konaní? Pokiaľ komunikácia medzi žalobcom a poručiteľom bola, ako ho mohol úplne ignorovať? Tvrdenia žalovaných si zjavne odporujú a na objasnenie zmätočnosti týchto vyjadrení neslúži ani pripojené vyhlásenie pani Pappovej, ktoré údajne uvádza, že žalobca sa na poručiteľa urazil, ale následne, ako vyplýva z ďalších listinných dôkazov predložených žalovanými, zrejme nie na dlho, keď mu aj zaslal pohľadnicu, aj mu zaslal maturitné oznámenie atď. Pokiaľ sa žalovaní sa vo svojom vyjadrení pokúsili vykresliť poručiteľa ako poctivého človeka a čestného a verného manžela, poukázal na rozsudok o rozvode manželstva jeho rodičov, v ktorom je uvedené, že rozvrat manželstva začal vznikať a trvá z dôvodu, že manžel nadväzoval známosti s inými ženami a aj toho času takú známosť udržuje. Požívanie alkoholu poručiteľom žalovaní nepopierajú, uvádzajú že ho požíval výlučne na spoločenských a pracovných akciách. Žalobca si však pamätá poručiteľa inak ako ho popisujú žalovaní, a jeho tvrdenia v žalobe bude vedieť takisto potvrdiť jeho matka prostredníctvom jej výsluchu. Čo sa týka údajného nezáujmu žalobcu o poručiteľa aj po jeho smrti, žalobca uviedol, že na to, aby sa o to žalobca mohol zaujímať, by mu musela byť v prvom rade oznámená skutočnosť, že poručiteľ zomrel. To mu však oznámené byť nemohlo, keďže niektorí členovia poručiteľovej rodiny ani nemali vedomosť, že žalobca existuje. Žalobca sa o smrti poručiteľa dozvedel až na základe kontaktovania zo strany notára. Postarať sa o otca pred smrťou mu nebolo umožnené. Možno, keby žalovaný v 2. rade o žalobcovi vedel, mohol mu so starostlivosťou o poručiteľa pomôcť. Žiaľ, nebolo tomu tak. Žalobca nemal vedomosť o tom, v akom zdravotnom stave sa poručiteľ nachádza, či potrebuje alebo nepotrebuje jeho pomoc. On by sa rád podieľal na starostlivosti o poručiteľa a je mu ľúto, že nemohol. Osoby, ktoré s poručiteľom žili v domácnosti a vedeli o žalobcovi mu mohli oznámiť, že poručiteľ je v zlom zdravotnom stave a potrebuje pomoc a starostlivosť. Takisto ho mohli o smrti

poručiteľa informovať, aby sa mohol s otcom patrične rozlúčiť a nemusel by sa o smrti dozvedieť až na základe oznámenia o dedičskom konaní. K tvrdeniu, že v rámci dedičského konania sa vyporiadava byt, s ktorým nie je žiadnym spôsobom spojený, uviedol, že by bol rád súčasťou ich života, rád by poručiteľa v tomto dome navštevoval, avšak nebolo mu to umožnené. Žalobca bol zrejme nepríjemnou spomienkou poručiteľa na jeho predchádzajúci život, avšak toto nemôže byť kladené za vinu žalobcovi.

7. V duplike doručenej súdu dňa 18.1.2021 žalovaní trvali na zamietnutí žaloby. Uviedli, že žalobca opakovane rozoberá a popisuje okolnosti rozvodu poručiteľa a matky žalobcu, ako aj okolnosti okolo neho, ktoré boli určite nepríjemné pre všetkých zúčastnených, ale aj po rozvode žalobca zostal synom poručiteľa a s tým sú spojené aj povinnosti na jeho strane. Poručiteľ sa o žalobcu v jeho detstve staral, ale túto snahu mu žalobca neopätoval a záujem o poručiteľa prejavil po desiatkach rokoch až pri dedení v snahe o svoje obohatenie. Tento skutkový stav je v súlade s vyhlásením poručiteľa v listine o vydedení, že žalobca o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem a nie je preto dôvod jej platnosť spochybňovať. Žalobca žalobu založil len na svojich tvrdeniach napr. o údajnom odmietaní kontaktov poručiteľom. Situáciu popisuje a vykresľuje jednostranne využívajúc skutočnosť, že poručiteľ zomrel a nemôže sa voči týmto tvrdeniam brániť. V rámci tohto sporového konania sa všetky sporové strany usilujú zrekonštruovať pre súd to, ako sa o seba starali resp. nestarali, ako si prejavovali vzájomne starostlivosť. Nie je to ľahká úloha a je to o to ťažšie pre súd, aby na základe kusých a dnes už veľmi vzdialených dôkazov rozhodol. Rozhodnutie však nemôže vychádzať iba z popisu situácie zo strany osôb, ktoré majú priamo ekonomický záujem na výsledku sporu. Práve preto ako svedka oslovili pani L. U.. Je od sporových strán nezávislá a jej reprodukovanie minulosti práve z tohto dôvodu považujú za hodnoverné. Na rozdiel od písomného prerozprávania matky žalobcu o jej vzťahu s poručiteľom. Je zrejmé, že tá v tomto konaní chráni svojho syna, žalobcu a jej videnie je týmto jej postojom silne ovplyvnené. Tento dôkaz označili za nehodnoverný a účelový. V záujme skutočného zistenia skutkového stavu súhlasili s jej výsluchom. Uviedli, že to, že sa poručiteľ a matka žalobcu rozviedli a žalobca ako ich syn, bol zverený do starostlivosti matky neznamená, že sa otec o syna nestaral. Poručiteľ sa preukázateľne usiloval o kontakt so svojim synom a staral sa o neho, kým bol neplnoletý a zaujímal sa o neho aj ďalej. Argumentácia žalobcu sa upína na úplne nesprávny moment. Predmetom sporu je vydedenie, a teda tvrdenie, že poručiteľ vydedil svojho syna, keď mal 47 rokov, nakoľko ho úplne ignoroval. Vydedenie prišlo až v dobe, keď žalobca bol dospelým mužom a vôbec sa o svojho otca dlhodobo nestaral, zavrhol ho, ignoroval ho. Poručiteľ vydedením žalobcu využil svoje zákonné právo. Samozrejme, aj okolnosti rozvodu rodičov žalobcu dokresľujú celkovú situáciu vzťahov poručiteľa a žalobcu, bude však potrebné, aby sa žalobca jasne vyjadril k tomu, ako sa usiloval už ako dospelý muž komunikovať so svojim otcom, ako mu pomáhal, ako sa o neho staral. Žalobca tieto okolnosti zámerne obchádza. Žalobca totiž nebol vydedený ako dieťa, ale ako zrelý muž, ktorý ani do svojho veku 47 rokov nemal potrebu akokoľvek kontaktovať svojho otca. Svedkyňa, pani L. U. bola v opakovanom kontakte s poručiteľom aj so žalobcom v období pred, aj po rozvode poručiteľa. Ako manželka brata poručiteľa bola podrobne informovaná o okolnostiach rozvodu, ale hlavne aj následného spolužitia členov rodiny, je na rozdiel od žalobcu a jeho matky nezaujatý svedok, pretože na konkrétnom výsledku sporu nemá záujem, ani benefit. K tvrdeniu žalobcu, že poručiteľ si pri rozvode o nenárokoval jeho zverenie do starostlivosti, podľa nich nedeklaruje vzťah medzi poručiteľom a žalobcom. Zverenie žalobcu do starostlivosti matky bolo výsledkom dohody medzi manželmi počas rozvodu. Zverením starostlivosti o dieťa matke sa poručiteľ nevzdal syna a záujmu o neho a o podieľanie sa na jeho živote, poručiteľ stále zostal otcom žalobcu a žalobca jeho synom. Je tiež potrebné prihliadať na realitu situácie v ktorej sa poručiteľ nachádzal v čase rozvodu. V rámci rozvodu matka žalobcu získala ich spoločný byt, vďaka čomu sa mala kde starať o žalobcu. Na rozdiel od nej poručiteľ nemal nehnuteľnosť v ktorej by mohol vychovávať žalobcu. V tých časoch nebolo možné získať novú nehnuteľnosť resp. prenájom tak jednoducho ako v dnešnej dobe. Poručiteľ sa teda uchýlil do bytu rodičov svojej budúcej manželky L. U.. V tomto byte v tom čase bývali obaja rodičia L. U., jej brat, poručiteľ a L. U.. Vzhľadom na tieto okolnosti poručiteľ objektívne nemal vhodné podmienky na starostlivosť o svojho toho času 15 ročného syna a túto skutočnosť pri rozvode musel zohľadniť. Uviedli tiež, že v rozhodnutí o zmene mena žalobcu sa síce konštatuje, že bol žalobca vychovávaný len matkou, ale neuvádza sa dôvod prečo ho vychovávala len matka. Ako dokazuje svedectvo pani L. U. dôvodom výchovy len matkou bolo urazenie sa žalobcu na poručiteľa a bránenie sa vzťahu s ním. Uviedli, že ako protiváhu rozvodu rodičov žalobcu predložili dostatočné množstvo dôkazov, ktoré dokazujú, že starostlivosť poručiteľa o žalobcu v detstve bola vynikajúca a pokračovala aj po rozvode rodičov. Aj po dlhých rokoch dokumentuje toto tvrdenie množstvo šťastných fotografií v rodinnom albume ktoré súdu predložili. To, že poručiteľ neinformoval žalovaného v 2. rade o existencií žalobcu nie je dôkaz o nezáujme poručiteľa o žalobcu, ale dôsledok toho, že žalobca, ani po rokoch nebol ochotný s poručiteľom

priamo, ani len minimálne komunikovať a nemal o poručiteľa žiaden záujem a nestaral sa o neho v starobe a vážnej chorobe, ktorú si privodil poručiteľ prácou v rizikovom prostredí. Tento záujem žalobcu sa objavuje až v tomto súdnom konaní v čase po smrti poručiteľa a po objavení sa dedičstva. Skutočnosť, že žalobcove deti a celá rodina o existencií poručiteľa vedela, je zrejmá, ale žalobca žiaľ nevyužil obdobie dlhšie než 43 rokov od rozvodu na prejavenie záujmu o poručiteľa a hlavne o pomoc poručiteľovi na sklonku jeho života. Väčšina ľudí nevie s istotou kedy zomrie, preto je fakt, že poručiteľ žalobcu vydedil roky pred svojou smrťou pochopiteľný. Poručiteľ vydedil žalobcu v období keď už prekonal závažný infarkt a jeho zdravie bolo podlomené. V čase spísania vydedenia neprejavoval žalobca o poručiteľa záujem už viac než 30 rokov, mal 47 rokov, poručiteľ mal 76 rokov. List matky žalobcu s informáciami o žalobcovi dokazuje korektné správanie matky, ale nevysvetľuje dôvod prerušenia vzťahu medzi poručiteľom a žalobcom. Matka žalobcu informovala poručiteľa o štúdiu žalobcu z dôvodu, že žalobca s ním prerušil osobné kontakty, čo dosvedčila p. L. U.. Poručiteľ si starostlivo odkladal všetky informácie o žalobcovi, preto nimi disponuje žalovaný v 2. rade aj po dlhých rokoch a je podľa nich preto nepravdepodobné, nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že poručiteľ odmietol fotografie svojich vnučiek, keďže všetky ostatné fotografie starostlivo odkladal a uchovával.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného v 2. rade, výsluchom svedkov J. F., J. M.j, notárskou zápisnicou T.. P. Q. č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008 zo dňa 12.5.2008, rozhodnutím ObNV Bratislava III zn. 381/1985 z 27.3.1985, rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp.zn. právoplatným dňa 22.12.1975, vyhlásením L. U. S. R. XX.XX.XXXX, U. I.. T. U. - súhlas k vycestovaniu žalobcu do Juhoslávie v roku 1977, prehlásením I.. T. U. - súhlas s vydaním cestovného pasu žalobcovi zo dňa 24.5.1976, žiadosťou I.. T. U. o zhodnotenie možnosti zaradenia žalobcu do 1. triedy gymnázia ul. I. W. zo dňa 2.5.1975, maturitným oznámením žalobcu, albumom poručiteľa, fotografiami žalobcu z detstva, 1 fotografiou žalobcu teenagera, 1 fotografiou žalobcu z promócie, 1 fotografiou žalobcu ako vojaka, 1 fotografiou žalobcu zo svadby, listom matky žalobcu o zaslaní oznámenia o promócii žalobcu, pohľadnicou od žalobcu z 27.11.1977, listom riaditeľa Chemko n.p. Strážske z 24.5.1978, fotografiami poručiteľa, prehlásením J. M., rozhodnutím ObNV Bratislava III z 2.11.1979, uznesením OS Bratislava I sp.zn. , Dnot. 40/2019 zo dňa 9.6.2020, svadobným oznámením žalobcu, gratuláciou poručiteľa a zistil nasledovný skutkový stav: 9. Z uznesenia OS Bratislava I sp.zn. , Dnot. 40/2019 zo dňa 9.6.2020 v dedičskej veci po poručiteľovi I.. T. U. M.. X.X.XXXX, posedne bytom Y. XXX/XX, Bratislava, súd zistil, že I.. T. U. M.. X.X.XXXX, U. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. XX.X.XXXX, účastníkmi dedičského konania po ňom sú: I.. L. U. M.. X.X.XXXX- manželka poručiteľa, U.. L. U. M.. XX.X.XXXX - syn poručiteľa a I.. A. F.B. M.. X.XX.XXXX- syn poručiteľa. Dedičské konanie bolo týmto uznesením prerušené a súd odkázal žalobcu, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na OS Bratislava I žalobu o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľa, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5.2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., L.Á. XX pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, sú neplatné.

10. Z notárskej zápisnice č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, napísanej dňa 12.5.2008 notárom T.. P. Q., so sídlom v Q., L. XX súd zistil, že I.. T. U. M.. X.X.XXXX, dňa 12.5.2008 požiadal uvedeného notára o spísanie závetu a listiny o vydedení tak, že prehlásil, že celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok pre prípad svojej smrti zanecháva závetným dedičom: Ing. L. U. D.. W.D. M.. X.X.XXXX- P. L. J. U.. L. U. M.. XX.X.XXXX - svojmu synovi, každému rovným dielom. Súčasne v celom rozsahu v zmysle vydedil svojho syna I.. A. F. M.. XX.XX.XXXX, nakoľko o neho ako otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa sa dôsledky vydedenia vzťahujú i na všetkých potomkov A. U..

11. Z rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 30.10.1975, právoplatného dňa 22.12.1975, súd zistil, že manželstvo T. U. M.. X.X.XXXX J. J. U., D.. F., M.. XX.XX.XXXX, E. R. XX.XX.XXXX, bolo rozvedené a maloletý A. M.. X.XX.XXXX, bol zverený do výchovy a opatery matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na neho výživné na čas po rozvode 800,- Kčs mesačne. Ako dôvod rozpadu manželstva súd uviedol, že manžel nadväzoval známosti s inými ženami a aj toho času takú známosť udržuje. V odôvodnení tohto rozsudku je uvedené, že odporca ( v tomto konaní poručiteľ) vo svojej výpovedi uviedol, že občas, zriedkakedy udržiaval známosti s inými ženami ... teraz udržiava známosť s inou ženou. Ohľadom dieťaťa súd v odôvodnení rozsudku napísal, že manžel uviedol, že prv ako by súd zveril dieťa matke, tá by mala byť vyšetrená psychiatricky lebo má dojem,

že je duševne chorá. Tá sa priznala, že bola na psychiatrickom liečení, ale v dôsledku abnormálnych ťažkostí v domácnosti. Nebolo dôvodu nezveriť dieťa matke, lebo odporca si dieťa ani nenárokoval, len žiadal vyšetrenie matky, pričom počas spolužitia táto okolnosť mu nijako neprekážala. Nebolo preto dôvodu matku psychiatricky vyšetriť, lebo aj odporca by bol predložil nejaký lekársky doklad, že je duševne zaťažená, čo však nemôže byť pravdou, keďže je v riadnom pracovnom pomere na dôležitom pracovnom mieste, kde by ako duševne chorá nemohla pôsobiť.

12. Z rozhodnutia ObNV Bratislava III zn. 381/1985 z 27.3.1985 súd zistil, že ObNV Bratislava III povolil A. U. M.. X.XX.XXXX zmenu priezviska na "F.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že rodičia žiadateľa sa v roku 1975 rozviedli a od tej doby je žiadateľ vychovávaný len matkou, ktorá mu venuje všestrannú starostlivosť, preto chce prijať priezvisko matky za slobodna t.j. F..

13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že podnetom na podanie jeho žaloby bola listina o vydedí, ktorá neobsahuje dôvod vydedenia, ale len zákonný dôvod. Toto vydedenie sa uskutočnilo v čase keď s otcom nemal kontakt a otec pred týmto vydedením sa nesnažil situáciu riešiť iným spôsobom s jeho druhým synom. Otec ho o vydedení neinformoval, vydedenie zamlčal aj žalovanému v 2. rade, ktorému zamlčal aj jeho existenciu. Uviedol, že dôvody vydedenia sa nezakladajú na pravde, nie je pravdou, že o otca nemal záujem resp. že o neho neprejavoval opravdivý záujem. Ako dôkaz v konaní predložil rozsudok o rozvode svojich rodičov v ktorom je popísaný ich vzťah a vzťah otca k nemu. Tvrdenia o tom, že bol alkoholik a sukničkár si teda nevymyslel, ako to tvrdia žalovaní, ale tieto závery vyplývajú z rozsudku o rozvode jeho rodičov. Čo sa týka argumentácie obhajoby, že nebol v kontakte s poručiteľom a dôkazu od p. Pappovej uviedol, že to nie je pravda a vyvracajú to práve dôkazy predložené žalovanými. On v čase rozvodu svojich rodičov mal 14 rokov a v tom čase bol možný len osobný, alebo telefonický kontakt. On sa pravidelne s otcom kontaktoval vždy keď potreboval podpis oboch rodičov do školy. Za týmto účelom k nemu chodieval do práce kde táto komunikácia prebiehala. Nie je pravda že sa na otca urazil a odmietal s ním kontakt. Takto popísaný kontakt boli jediné, čo medzi ním a otcom fungovalo. Jeho otec o vzťah s ním nemal záujem, odmietal sa s ním stretávať po pracovnej dobe. Jeho druhá manželka pracovala v rovnakej firma a vedela do kedy má pracovnú dobu. On sa asi 3 - 4 krát pokúsil o stretnutie s ním mimo pracovnej doby a keď sa na stretnutí dohodli, otec na stretnutie neprišiel. Takto sa to stupňovala asi až do narodenia žalovaného v 2. rade. Otca stretávala v Q. spolu so svojou manželkou, ktorú pozná od svojich 18 - tich rokov. Otec pri náhodných stretnutiach prešiel na druhú stranu, odmietal s ním komunikáciu. Pri takto nezáujme je ťažké udržiavať nejaký vzťah, preto bol nútený kontakty prerušiť nevedel, čo má viac urobiť, nechcel sa vnucovať. Po narodení žalovaného v 2. rade si myslel, že príde nejaká akcia od neho, čo sa však nestalo. On o existencii svojho brata vedel od narodenia, pretože jeho kamarátka bola sestričkou pri jeho pôrode. Prekvapilo ho, že žalovaný v 2. rade o ňom až do smrti otca nevedel. To, že otec ho odmietal si vysvetľoval tým, že otec nechcel, aby sa s bratom stretával, aby sa žalovaný v 2. rade nedozvedel o jeho minulosti, ktorú chcel zrejme uchovať v tajnosti. Poručiteľ mal brata, ktorý má dve sestry a zrejme aj im zakazoval hovoriť pred žalovaným v 2. rade o jeho existencii. Poručiteľ už pri rozvode s jeho matkou nemal záujem o kontakt s ním. Plnenie výživného považoval splnenie úlohy otca za vybavenú. Nemal záujem o spoločný čas, ani budovanie vzťahu s ním. Nepredstavil mu ani novú manželku, ktorú dodnes nepozná. Nikdy neprejavil záujme o kontakt s ním, nikdy ho nepozval napr. na futbal. Šesť rokov pred skončením manželstva jeho rodičov, v čase keď mal 7 - 14 rokov sa otec o neho nestaral, nefungoval ich vzťah ako otca so synom, nemali žiadne spoločné aktivity, iní ľudia ho učili plávať a bicyklovať. Otec na neho nebol hrubý, ani ho nebil, ale mal o neho totálny nezáujem, nevedel do akej triedy chodí, čo chce študovať, neprejavoval mu lásku a žiaden cit. Ich kontakt bol na primitívnej úrovni. To, že on sa snažil o kontakt s otcom vyplýva z dôkazov predložených žalovanými, ktorí predložili pohľadnicu v ktorej on otcovi ďakoval, už si nepamätá za čo, ale žalovaní tým uznali, že mal s poručiteľom kontakt, že tento kontakt neskončil. O zlom zdravotnom stave otca nemal vedomosť, o jeho smrti sa dozvedel notárky asi pol roka po jeho smrti. S matkou poručiteľa mal dobré vzťahy, bývala v R. P., navštevoval ju aj so svojou manželkou rovnako aj strýka a svoje sesternice, čo žalovaní uznali. Matka poručiteľa mu po svojej smrti zanechala nejaké drobnosti, ktoré spísala v zozname, čo poručiteľ akceptoval a súhlasil s tým. Dedičské konanie po nej neprebehlo resp. nevlastnila veci, ktoré by boli predmetom dedičského konania. O tom, že žalovaný v 2. rade nemá o ňom vedomosť sa dozvedel od notárky, ktorá bola touto skutočnosťou prekvapená. Uviedol, že v čase keď s poručiteľom býval v spoločnej domácnosti chodil domov opitý minimálne 1-krát do týždňa, najčastejšie v pondelok, kedy sa konali zasadnutia KSČ a on bol predseda KSČ v Slovchémií, v 90-

tich % po týchto zasadnutiach chodieval domov v podnapitom stave. Domov chodieval neskoro večer. Nemyslel si, že toto popíjanie sa dialo na týchto zasadnutiach, predpokladal , že po nich niekde chodil. A stávalo sa to aj počas týždňa. Vedel že je opitý, pretože mal problémy s motorikou, nevedel si vyzuť topánky, vyzliecť kabát, mal rečové problémy, nevedel dokončiť vetu, mal neprirodzený, ironický úsmev. Mama mu v takomto stave robievala výčitky a preto ju aj fyzicky napádal. Jeho v tomto stave fyzicky nikdy nenapadol, jeho jediný záujem bol vtedy vyzliecť sa a ísť spať. S inou ženou ho nikdy nevidel, ale mali rodinnú priateľku, ktorá bývala na Ostredkoch, kde mal otec priateľku, ktorú navštevoval. Táto rodinná priateľka vedela ku komu chodí jeho otec a kto to je, povedala to mame. Ako posledný osobný kontakt s poručiteľom označil stretnutie okolo roku 2000 - 2010, kedy už bol na dôchodku, stretol ho na Y. E.. v Bratislave, kde býval, on bol s manželkou a otec im išiel na proti, aby sa mu vyhol vošiel do reštaurácie, on išiel za ním, ale vo vnútri ho nenašiel. Od roku 1990 žije v zahraničí a na Slovensko chodieval len kvôli mame a rodine. K zmene priezviska uviedol, že v roku 1985 skončil vysokú školu a rozmýšľal o svojej budúcnosti a pre nezáujem otca a starostlivosť svojej tety a strýkov - súrodencov jeho mamy, ktorí ho podporovali, pripravovali mu prázdniny tak aby sa cítil dobre, prejavovali lásku, chcel patriť do tejto rodiny a keďže všetci mali priezvisko "., zmenil si aj on toto priezvisko. Toto rozhodnutie osobne oznámil aj bratovi poručiteľa, ktorý už nežije, ten to pochopil a podporoval ho, bol plukovníkom armády a vybavil mu ľahšiu vojnu z dôvodu jeho zdravotných problémov, bol manželom p. U., ktorej vyjadrenie žalovaní založili do spisu.

14. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa narodil v roku 1985 a o existencii žalobcu sa dozvedel od notárky po smrti svojho otca v rámci dedičského konania. Následne kontaktoval svoju strynú, L. U., D.. T. R. S. (sesternicu), ktorá mu potvrdila, že otec bol už predtým ženatý, že má syna, s ktorým sa nestýkali. Žalobca, ako teenager sa na neho urazil, lebo mamu opustil a sesternica mu to potvrdila telefonicky osobne a následne u notára. To, že sa za života svojho otca od sesternice nedozvedel o existencii žalobcu považoval za pochopiteľné, pretože sú generačne posunutí, stretávali sa len na návštevách, bývali v R. P. a hovorili po maďarsky. On po maďarsky nehovorí, je o generáciu mladší a na návštevách sa hrával s deťmi dcér brata svojho otca. O existencii žalobcu sa nemal ako dozvedieť. Za celý jeho život sa k nemu otec správal ako starostlivý otec a k jeho mame ako starostlivý manžel, stál pri jeho mame až do smrti, staral sa o ňu, opitého ho nikdy nevidel a pri výchove mu vštepoval striedmy vzťah k alkoholu. Pokiaľ sa týka uvádzaného stretnutia žalobcu s otcom na Y. E.., uviedol, že on svedkom tohto stretania nebol, má však preto vysvetlenie také, že na Y. E.. sa nachádza len jedna reštaurácia - Grémium, kde otec, ako dôchodca, pracoval na poschodí, ako recepčný, to vysvetľuje prečo otec do reštaurácie vošiel a ak ho tam nenašiel žalobca je to dané tým, že v reštaurácii sa nachádza bočné schodisko, ktoré vedie do penziónu. Pokiaľ sa týka žalobcom namietaného nezáujmu otca o neho po získaní informácií o jeho existencii prehľadal veci svojich rodičov a našiel album a dopisy od žalobcu. Album predložil súdu na nahliadnutie. Uviedol, že poručiteľ si odložil listy a údaje týkajúce sa žalobcu - žiadosť o pas, žiadosť o rekreáciu, o štúdium. Tieto doklady našiel. Po rozvode poručiteľ nemal kde bývať, býval u jeho matky na Y. XX F. Q., čo vyplýva z korešpondencie kde mal túto adresu uvedenú. Takto si vysvetľuje skutočnosť, že poručiteľ nepožiadal o zverenie žalobcu do výchovy pri rozvode, pretože nemal vhodné podmienky pre výchovu dieťaťa. V byte na Y. XX v tom čase bývala jeho mama, jej brat a ich rodičia. Žalovaný v 2. rade býva na Y. XX od narodenia a v tomto byte bývala od narodenia aj jeho mama. V čase vydedenia žalobcu on vyberal poštu na Y. XX, ak by sa žalobca pokúsil o kontakt s otcom poštou, vedel by o tom, resp. vedel by o tom aj v období pred vydedením. Poručiteľ mal pohnutý záver života, 2- krát prekonal infarkt, mal rakovinu kože a amputované obe nohy. Bola to veľmi pohnutá situácia a on sa o otca staral do jeho smrti. Teraz sa stará o mamu. V spoločnej domácnosti ale nebývajú, mama z dôvodu alzheimerového ochorenia je umiestnená v špecializovanom zariadení. Tým, že o existencii žalobcu nevedel, mal sťaženú situáciu, pretože ak by o ňom vedel, boli by na riešenie situácie dvaja. T.č. v byte na Y. XX prebieha rekonštrukcia, nebýva tam. Jeho mama mu vzhľadom na svoj zdravotný stav po opakovaných otázkach potvrdila, že jeho otec bol už pred tým ženatý. To, že mu otec o existencii žalobcu nepovedal si vysvetľuje tým, že ho nechce zaťažovať. On sa narodil 9 rokov po rozvode otca a keď by už vedel situáciu pochopiť prebehlo 20 rokov od rozvodu a otec ho zrejme zaťažovať nechcel, iný dôvod prečo mu otec o žalobcovi nepovedal nevidel. On by s tým problém nemal. On sa po smrti svojho otca pýtal príbuzných prečo mu nepovedali o existencii žalobu, konkrétne sa na to pýtal sesternice S. U., ktorá mu povedala, že na to nikdy neprišla reč. Oni si mysleli, že to vie a boli prekvapení, že žalobca nebol na pohrebe. O tom, že poručiteľ spísal závet a listinu o vydedení sa dozvedel až u notárky a následne našiel potvrdenie o uložení závetu. Skutočnosť, že poručiteľ sa oženil so žalovanou v 1. rade len pár týždňov po rozvode manželstva s matkou poručiteľa, ktorá

bola v tom tehotná si vysvetlil tým, že poručiteľ bol nešťastný v nefunkčnom manželstve, zamiloval sa do jeho matky s ktorou prežil šťastne 44 rokov. Z jeho pohľadu bol poručiteľ milujúci otec a verný manžel. Čo bolo pred jeho narodením uviesť nevedel. Uviedol, že žalobca ho nikdy nekontaktoval a nebol svedkom toho, že by žalobca kontaktoval jeho otca.

15. Z albumu fotografii predloženom žalovaným v 2. rade na pojednávaní dňa 12.1.2022 súd zistil, že v albume sa nachádzajú fotografie žalovanej v 1. rade, svadobné fotografie rodičov žalovaného v 2. rade, fotografie rodičov žalobcu, fotografie žalobcu od narodenia až do cca 10 rokov, fotografie babky žalobcu- matky žalobcu, fotografie poručiteľa, fotografia žalobcu z promócie v roku 1985, fotografia žalobcu z vojenčiny, fotografia zo svadby, fotografia zo záhrady babky a matky žalobcu.

16. Z písomného prehlásenia L. U. zo dňa 14.10.2020 súd zistil, že L. U. dňa 14.10.2020 písomne prehlásila, že je švagrinou I.. T. U. J. P. I.. A. U. ( M. A. F.), že bola v kontakte s oboma v období pred a po rozvode T. U. J. J. U., L. A. U. a podľa jej vedomosti rodinnej situácie z toho času došlo k odlúčeniu a prerušeniu kontaktov medzi T. J. P. A. zo strany syna. A. sa urazil na otca a odmietal sa s ním kontaktovať za to, že sa T. rozviedol s jeho matkou a odišiel od rodiny. Pravosť podpisu L. U. na tomto prehlásení overil dňa 15.10.2020 notár T.. G. Ď. pod poradovým č. O 772908/20220.

17. Z prehlásenia I.. T. U. zo dňa 24.5.1976 súd zistil, že I.. T. U. dňa 24.5.1976 udelil písomný súhlas s vydaním cestovného pasu pre jeho maloletého syna A. U. M.. X.XX.XXXX, Q. Bratislava, V. X.

18. Z prehlásenia I.. T. U., bez dátumu, súd zistil, že I.. T. U. udelil písomný súhlas k vycestovaniu jeho syna A.J. U. M.. X.XX.XXXX, Q. V. X, do Juhoslávie v termíne 25.6.1977 do 3.9.1977.

19. Z prehlásenia I.. T. U., bez dátumu, súd zistil, že I.. T. U. súhlasil s vydaním cestovného pasu pre jeho syna A.J. U. M.. X.XX.XXXX, Q. Bratislava, V. X a dal písomný súhlas na jeho vycestovanie do Juhoslávie v termíne 25.6.1977 do 3.9.1977.

20. Zo žiadosti A. U. - žiadosť o zhodnotenie možnosti zaradenia do I. triedy gymnázia zo dňa 2.5.1975 súd zistil, že I.. T. U., V. X, Bratislava, R. X.X.XXXX požiadal Y. na E.. I. W. F. Q. o zhodnotenie možnosti zaradenia žalobcu do experimentálnej triedy I. ročníka. Išlo o triedu zriadenú z vybraných absolventov 8 ročníka ZDŠ, keď na zaradenie žalobcu do tohto ročníka vybralo riaditeľstvo S. B.. T. M.C., U. E.., Bratislava, na základe jeho sústavného výborného prospechu vo všetkých predchádzajúcich ročníkoch. Išlo o žiadosť na prehodnotenie možnosti jeho prijatia a jeho dodatočné zaradenie do tejto experimentálnej triedy I. ročníka gymnázia.

21. Žalovaný v 2. rade predložil súd z pozostalosti poručiteľa okrem albumu uvedeného v odseku 15. aj maturitné oznámenie žalobcu, pohľadnicu zaslanú žalobcom poručiteľovi na adresu Y. XX, Bratislava dňa 21.12.1997 obsahujúcu text: "Ďakujem" a podpis A., list matky poručiteľa bez dátum, ktorým mu zaslala oznámenie o promócii žalobcu s informáciou o ukončení štúdia žalobcom na výbornú a informáciou o zmene priezviska žalobcu s tým, že nástup do práce žalobcu mu oznámi aby mohol požiadať súd o zrušenie rozsudku o zrážke a že od 1. októbra žalobca nastupuje na vojenskú prezenčnú službu. Ďalej predložil fotografie poručiteľa zo záveru jeho životu s amputovanou nohou a s amputovanými oboma nohami, s pooperačnou ranou hlavy, nevládneho ležiaceho v posteli.

22. Z rozhodnutia ObNV Bratislava II zo dňa 2.11.1976 súd zistil, že ObNV Bratislava II týmto rozhodnutím, s uvedeným rodným číslom žalobcu rozhodol že žalobca je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa pretože pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia.

23. Zo svadobného oznámenia žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 3.8.1990 o 13,00 hod. uzavrel manželstvo s I.. J. L. v sobášnej sieni ObNV Bratislava 3. Toto svadobné oznámenie predložili súdu žalovaní. Spolu s prípravou poručiteľa na odoslanie odpovede listu/telegramu s textom: "I.. J. L., I.. A. F., k Vášmu sňatku srdečné blahoželanie a do spoločného života všetko najlepšie praje rodina Pappová."

24. Zo svedeckej výpovede J. F., manželky žalobcu, súdu zistil, že žalobcu pozná od jeho 18 rokov. To, čo bolo pred tým vie z rozprávania jeho matky, ktorá k nim prišla ako nová kolegyňa, čo bolo 3 roky po rozvode. Vedela, že do 18 tich rokov žalobcu sa otec o žalobcu nezaujímal. Nezáujem

jedného z rodiča o dieťa ju šokoval, otec nemal záujem tráviť čas so žalobcom, nepomáhal mu s učením, keď bol chorý a musel byť hospitalizovaný v nemocnici, kde strávil 1 mesiac, nechodil za ním. Po prepustení z nemocnice ho nechal samého dokonca niekoľko dní, neprišiel ani domov. Ona nechápala takúto nezodpovednosť rodiča. Ona sa so žalobcom spoznala v čase žalobcovej maturity, začali spolu chodiť. Vedela, že žalobca pozval otca na stužkovú a on neprišiel, ona robila spoločnosť jeho matke. Tak isto neprišiel ani na promóciu, hoci bol pozvaný. Z rozprávania mala informáciu o tom, že stretnutia žalobcu s otcom boli len pri vybavovaní. Otec žalobcu nikdy neprejavil záujem o iné stretnutie. Z rozprávania vedela o dvoch snahách žalobcu o stretnutie s otcom, ktoré si naplánoval, ale otec žalobcu na stretnutie neprišiel, ani sa neospravedlnil. Ona sa s otcom žalobcu nikdy priamo nestretla, 2- krát ho videla. Prvý raz na Inchebe, krátko sa rozprával so žalobcom, podľa nej toto stretnutie nebolo otcovi vhod, žalobcu sa spýtal dve vety: do ktorej triedy chodí, hoci ako vysokoškolsky vzdelaný človek vedel o tom, že univerzita má semestre a nie triedy, čo podľa nej svedčí o tom, že otec žalobcu nevedel v akom štádiu vzdelávania sa žalobca nachádza. Otec žalobcu sa toto stretnutie snažil rýchlo ukončiť, nemal záujem na ďalšom stretnutí, nespýtal sa ho ani s kým tu je, aby mu predstavil svoju priateľku, rýchlo chcel rozhovor ukončiť a odísť. Druhý raz to bolo po viacerých rokoch, ho videla na Y. E.. F. Q., išla so žalobcom, ktorý jej povedal: "Pozri ide môj otec". Boli k sebe tak blízko, že bolo zjavné, že ich otec žalobcu musel vidieť. On však zašiel do kaviarne, nemal snahu o stretnutie, nepočkal kým k nemu prídu, oni zastali pred kaviarňou a žalobca povedal, že sa ide za ním pozrieť, ale nenašiel ho. Až následne sa dozvedela, že tam pracoval, ale to v tom čase to nevedeli. Žalobca sa chcel s otcom skontaktovať, on však nemal záujem. Okrem týchto dvoch stretnutí otca žalobcu nikdy nevidela. Rovnako to bolo aj s ich svadbou o ktorej otca žalobcu informovali a ona bola nemilo prekvapená, že otec nemá záujem na tom s kým si jeho syn zakladá rodinu. Na svadbu neprišiel, poslal telegram v ktorom svojho syna označil I.. A. F. a napísal jednu vetu. O život svojho syna a jeho rodiny nemal záujem, čo ona nechápala. Neskôr to pochopila tak, že zrejme sa mu syn nehodil do jeho života potom, ako si založil novú rodinu. Ona so žalobcom svojim deťom, vnúčatám poručiteľa nič nezatajovali, rozprávali sa o tom a ich dcéra mala záujem sa s dedkom stretnúť, hovorila o tom, že ho pôjde navštíviť, zazvoní mu pri dverách, ale nikdy to neurobila, nenabrala na to odvahu. Aj pre nich táto situácia nebola ľahká, pretože vedeli, že otec žalobcu má druhého syna. Kontakt tam nebol, pretože poručiteľ nemal záujem. V určitom momente museli akceptovať túto situáciu a žiť svoj život v záujme vlastnej psychickej sebaobrany. Poručiteľ svojim správaním ublížil obom svojim synom, vnúčatám, ktoré nemali kontakt so svojim starým otcom a strýkom (ujom), ktorého nemali šancu spoznať. Napriek tomu žalobca nebol zatrpknutý, bol však sklamaný, keď videl ako fungujú iné rodiny po rozvode rodičov, čo ho bolelo. Ako pozná žalobcu je si istá ak by otec v čase, keď bol chorý, ho požiadal o pomoc tak by mu ju poskytol.

25. Zo svedeckej výpovede J. M. matky žalobcu, súdu zistil, že o tom, že poručiteľ má druhého syna vedela od jeho narodenia, pretože v nemocnici kde sa narodil pracovala ich príbuzná. Žalovaní však nezavolali, žalobcovi nepovedali o tom, že má brata, jeho otec s novou rodinou žalobcu odmietali napriek tomu, že ona a žalobca s rodinou poručiteľa dobre vychádzali. Vždy keď sa stretla s bratom poručiteľa uvítali sa, podali si ruky, nemali žiaden problém. Keď žalobca dostal zlé umiestnenie na vojnu brat poručiteľ a mu vybavil ľahšiu vojenčinu F. C. L.. Dobre si vychádzali aj s omamou (matkou poručiteľa) I. U.. Ona mala rada ju aj žalobcu. Po rozvode s poručiteľom za ňou plakala a ona ju chodievala navštevovať a navštevoval ju aj žalobca s manželkou. Omama nevedela po slovensky, rozprávali sa po nemecky. Omama prosila poručiteľa, prečo si nepozve k sebe aj žalobcu. Poručiteľ hovoril o tom, že do takého prostredia v akom žije nemôže žalobcu pozvať. Ona poslala poručiteľovi fotografie žalobcu a vnučiek, poručiteľ si ich pozrel, ale si ich nezobral, vrátil ich. Poručiteľ žalobcu odmietal a omama sa na žalobcu nehnevala, že si zobral priezvisko "., hovorila o tom, že rodina Vašková mu pomohla, starala sa o neho keď bol chorý. Žalobca 8 rokov bojoval o život, mal choré ľadviny, varila mu bez soli 8 rokov, otec sa o neho nestaral, vytýkal jej, že míňa veľa peňazí na jeho stravu. Keď odišla na služobnú cestu na 3 dni, prosila poručiteľa, aby žalobcovi varil diétne jedlo. Keď sa vrátila žalobca bol hladný, otec mu nevaril, dokonca nebol ani doma. To bol dôvod prečo sa rozhodla podať návrh na rozvod. Rozvodové konanie trvalo hodinu, porota bola často ticho, nesúhlasila so správaním žalobcovho otca, stanovili mu vysoké výživné, čo sa otcovi nepáčilo a rozčúlilo ho keď sa sudca syna zastal. Mala lekárske správy o zlom zdravotnom stave žalobcu, ten mal vtedy 15 rokov bol vysoký a chudý, meral 190 cm, bolo ťažké na neho kúpiť oblečenie. Na detské oblečenie bol vysoký a dospelácke oblečenie mu bolo veľké, padalo mu. Po smrti poručiteľa boli šokovaní, že žalovaný v 2. rade nevedel o tom, že mal brata, oni mu to zatajili. Ona nepozná nenávisť a nikomu v živote nerobila zle, vždy druhým - chudobným pomáhala. Oni boli rodina kde

si všetci dobre vychádzali, ona má 4 súrodencov, vyrastali v láske, vždy si pomáhali, bola toho názoru, že jedinou zlou osobou v rodine je žalovaná v 1. rade, ktorá ukrátila žalobcu a žalovaného v 2.rade o bratskú lásku a žalobcovi odcudzila otca. Uviedla, že po rozvode posielala žalobcu za otcom, chcela aby sa stretávali. Keď sa žalobca dohodol s poručiteľom, že sa stretnú on ho čakal v cukrárni 2 hodiny, ale otec neprišiel. Keď mu poslala fotky žalobcu on si ich pozrel, vrátil ich, že ich nechce. Žalobca sa chcel s otcom stretávať. To že sa poručiteľ nestretával so žalobcom mu vyčítala aj jeho matka - omama. Otec žalobcu odmietal. Poručiteľova rodina nepozvala žalobcu ani na pohreb, pritom žalobca po otcovi túžil. Dozvedeli sa, že styk otca so žalobcom odmietala jeho nová manželka, ktorá nechcela, aby sa žalovaný v 2. rade dozvedel, že otec už raz ženatý bol a má dieťa. Žalobcovi bolo ľúto, že otec o neho nestojí, keď sa o ňom hovorilo bol smutný, mal slzy v očiach. Nevedela o tom, že by medzi žalobcom a poručiteľom prebiehala písomná komunikácia. Uviedla, že to ona poručiteľovi písala a posielala mu fotografie. V deň svadby poručiteľa jej napísala dopis omama, že do smrti sa bude za nich modliť, aby boli šťastní aj keď sa otec žalobcu tak zle chová. Nikdy nebola svedkom stretnutia žalobcu s poručiteľom po rozvode ich manželstva aj ona sa s ním po rozvode stretla len raz keď si v rámci delenia bezpodielového delenia majetku prišiel k nim pre veci k nim a divil sa ako zariadila žalobcovi izbu. Ako dôvod rozvodu s poručiteľom uviedla že mal 9 rokov milenky. Pred rozvodom sa poručiteľ o žalobcu staral málo, jeden krát chcela od neho, aby mu pomohol s matematikou, čo mu on musel 2-ktrát vysvetliť a potom skonštatoval, že žalobca patrí do osobitnej školy. Žalobca sa vždy dobre učil, na základnej škole bol vyznamenaný, na gymnázium aj na vysokú školu bol prijatý bez prijímačiek vzhľadom na dobrý prospech. Žalobca mal s poručiteľom konflikt len raz, keď mu vytýkal, že v noci o 3 hodine, keď sa vracia domov ich budí, všade si rozsvieti. Potom, ako poručiteľ začal mať milenky sa správal bezcitne.

26. Súd nevykonal výsluch svedkyne L. U. z dôvodu, že žalovaní na pojednávaní dňa 24.6.2022 na jej výsluchu netrvali.

27. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby určené v .

Podľa o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa , veta prvá ak nenadobudne dedičstvo dedič so závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.

Podľa v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom.

28. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne vymedzených v . Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Z formulácie dôvodov vydedenia pod písmenom b) vyplýva, že ide o subjektívne dôvody, ktoré sa posudzujú so subjektívneho hľadiska. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených pod písmenom a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľa odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne

možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Vydediť potomka možno iba z jedného dôvodu uvedeného v zákone a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení.

29. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určovacou žalobou určenia troch nárokov: -že závet a listina o vydedení poručiteľa Ing. Jozefa Pappa, narodeného 3.5.1932, naposledy bytom Y. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX, v závete a listine o vydedení zo dňa 12.5.2008, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5. 2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, sú neplatné, -že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom I.. T. U., M. X.X.XXXX, naposledy Q. Y. XXX/XX, Bratislava, zomrelom dňa 31.7.2019 v závete a listine o vydedení zo dňa 12.5.2008, ktoré poručiteľ zanechal napísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5.2008 u M. T.. P. Q., so sídlom v Bratislave, so sídlom F. Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, nie sú dané a vydedenie žalobcu je neplatné, -že žalobca I.. A. F., M. X.XX.XXXX, A. Q. V. XXXX/X, Bratislava, je dedičom po poručiteľovi I.. T. U. M. X.X.XXXX, M. Q. Y. XXX/XX, Bratislava, S. R. XX.X.XXXX. Z právneho hľadiska ide o určovaciu žalobu podľa , ktorej základným predpokladom je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V zmysle platnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, a i eventuálna možnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhov, kladných i záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem musí totiž existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok. Žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah na ktorom sa zúčastňuje alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Ku vzniku žalobcovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie žalovaného, ktoré nasvedčuje úmyslu žalovaného použiť právo žalobcu alebo spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovacia žaloba je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Súd rozhodujúc o uplatnených nárokoch žalobcu v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca má daný naliehavý právny záujem na požadovaných určovacích petitoch, pretože na základe úspechu v tomto konaní v zmysle , veta prvá a bude s ním prejednané dedičstvo po poručiteľovi I.. T. U. S. XX.X.XXXX, ktoré bolo uznesením OS Bratislava I sp.zn. , Dnot. 40/2019 zo dňa 9.6.2020, uvedeným v odseku 9., prerušené a žalobca bol odkázaný na podanie tejto žaloby. 30. Súd na základe vykonaného dokazovania, uznesením OS Bratislava I sp.zn. , Dnot. 40/2019 zo dňa 9.6.2020, uvedeným v odseku 9. a notárskou zápisnicu č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008, napísanou dňa 12.5.2008 notárom T.. P. Q., uvedenou v odseku 10., mal za preukázané, že žalobca je synom poručiteľa I.. T. U. S. R. XX.X.XXXX, ktorého poručiteľ dňa 12.5.2008 vydedil podľa , nakoľko o neho ako otca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uvedené v konaní sporné nebolo. Sporné v konaní bolo to, či v čase vydedenia boli dané dôvody vydedenia, či je vydedenie platné, a či je tak platný závet a listina o vydedení poručiteľa I.. T. U. S. R. XX.X.XXXX. Poručiteľ žalobcu vydedil dňa 12.5.2008 ako 76 ročný a dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici, uvedenej v odseku 10., obmedzil len na citáciu zákonného ustanovenia , pričom uviedol nesprávny dátum jeho narodenia dňa 10.10.1960, správny dátum narodenia žalobcu je totiž 6.10.1960. Žalobca mal v čase vydedenia 47 rokov. Podľa platnej judikatúry- rozhodnutie NS SR sp.zn. , nejde o neprejavovanie opravdivého záujmu potomka ak nezáujem vyvolal rodič. Aj podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka musí byť potomkom zavinené. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozvodovým rozsudkom rodičov žalobcu, Mestského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 30.10.1975, právoplatným dňa 22.12.1975, uvedeným v odseku 11., mal za preukázané, že sám poručiteľ v rozvodovom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že občas, zriedkakedy udržiaval známosti s inými ženami a aj v čase rozvodu udržiaval známosť s inou ženou a pri rozvode v otázke starostlivosti o maloletého žalobcu si ho nenárokoval do starostlivosti napriek tomu, že podľa jeho názoru je matka duševne chorá, žiadal o jej psychiatrické vyšetrenie. Súd rozhodol o zverení

žalobcu do výchovy a opatery matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na čas po rozvode 800,- Kčs mesačne. To znamená, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných o tom, že zverenie žalobcu do výchovy a opatery matky bolo výsledkom dohody rodičov. K uzavretiu rodičovskej dohody v uvedenom rozvodovom konaní nedošlo. Súd ako dôvod rozpadu manželstva, rodičov žalobcu, uviedol, že manžel nadväzoval známosti s inými ženami a aj toho času takú známosť udržuje. Výsluchom svedkyne J. M. matky žalobcu, uvedenou v odseku 25., mal súd za preukázané, že už počas trvania manželstva žalobcových rodičov sa poručiteľ o žalobu staral málo, jeden krát chcela od neho, aby mu pomohol s matematikou, čo mu on musel 2-ktrát vysvetliť a potom skonštatoval, že žalobca patrí do osobitnej školy, vytýkal matke žalobcu, že míňa veľa peňazí na jeho diétnu stravu, ktorú potreboval pre ochorenie ľadviny a keď ona odišla na služobnú cestu na 3 dni, poprosila poručiteľa, aby žalobcovi varil diétne jedlo, neurobil to, nie že mu diétne jedlo nevaril, ale ani nebol s ním doma. Po rozvode ich manželstva poručiteľ žalobcu odmietal, žalobca sa s ním chcel stretávať a aj ona chcela aby sa stretávali. Keď sa žalobca dohodol s poručiteľom, že sa stretnú, čakal ho žalobca v cukrárni 2 hodiny, ale otec neprišiel. Keď mu poslala fotografie žalobcu on si ich pozrel a vrátil ich, že ich nechce. Žalobcovi bolo ľúto, že otec o neho nestojí, keď sa o ňom hovorilo bol smutný, mal slzy v očiach. Nevedela o tom, že by medzi žalobcom a poručiteľom prebiehala písomná komunikácia, len ona poručiteľovi písala a posielala mu fotografie, osobne sa s ním po rozvode stretla len raz. Tým boli vyrátané tvrdenia žalovaných o tom, že poručiteľ sa po rozvode s matkou poručiteľa o žalobcu zaujímal, pomáhal im, prebiehala medzi nimi stála komunikácia. Súd výpoveď svedkyne J. M., matky žalobcu, nepovažoval za účelovú ani za zaujatú, pretože len matka môže zhodnotiť vzťah otca a syna. Písomné vyjadrenie strynej žalobcu, L. U., zo dňa 14.10.2020, uvedené v odseku 16., súd vyhodnotil ako listinný dôkaz podľa ktorého k prerušeniu kontaktov medzi poručiteľom a žalobcom došlo zo strany žalobcu pretože sa urazil na otca a odmietal sa s ním kontaktovať za to, že sa rozviedol s jeho matkou a odišiel od rodiny. Tento dôkaz ale podľa súdu názoru súdu nie je možné vyhodnotiť ako dôvod pre vydedenie žalobcu bez posúdenia predchádzajúce správania poručiteľa k žalobcovi s poukazom na závery vyššie uvedenej judikatúry ( rozhodnutia NS SR sp.zn. a sp.zn. ). Výsluch L. U. ako svedkyne súd nevykonal, pretože žalovaní na pojednávaní dňa 24.6.2022 na jej výsluchu netrvali. Žalovaní starostlivosť a záujem poručiteľa o žalobcu dokazovali platením výživného matke žalobu, to ale podľa názoru súdu predstavuje len plnenie si súdom uloženej povinnosti a zákonnú povinnosť rodiča. Prehlásenia poručiteľa o udelení jeho súhlasu s vydaním cestovného pasu žalobcovi a jeho vycestovaním do Juhoslávie, podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ako prejavovanie záujmu rodiča o syna. Je všeobecne známe, že išlo o splnenie si zákonom vyžadovanej povinnosti rozvedeného rodiča. Rovnako za prejavovanie záujmu otca o syna podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ani album poručiteľa predložený žalovanými, obsahujúci po rozvode rodičov žalobcu len fotografie žalobcu zo stužkovej, promócie, vojenčiny, svadby, pretože išlo o fotografie zaslané mu matkou žalobcu, z jej iniciatívy, čo mal súd preukázané výpoveďou svedkyne J.Ž. M. a jej listom predloženým žalovanými, uvedeným v odseku 21., ktorým poručiteľovi zaslala oznámenie o promócii žalobcu s informáciou o ukončení jeho štúdia, o zmene jeho priezviska a o jeho nástupe na vojenskú prezenčnú službu. I keď si poručiteľ tieto fotografie, spolu s maturitným a promočným oznámením žalobcu odložil, nejde podľa názoru súdu o dôkaz preukazujúci starostlivosť a dlhodobý záujem poručiteľa o syna ako to tvrdili žalovaní, pretože žiadna fotografia po rozvode poručiteľa ho nezachytáva spoločne so žalobcom. Rovnako za prejavovanie záujmu otca o syna podľa názoru súdu nemožno hodnotiť ani strohú gratuláciou poručiteľa k svadbe žalobcu, uvedenú v odseku 23., v ktorej žalobcu, svojho syna oslovil ako I.. A. F.. Ako neprejavovanie záujmu poručiteľa o žalobcu, ako svojho syna, podľa názoru súdu svedčí aj skutočnosť, že o existencii žalobcu neinformoval svojho druhého syna, žalovaného v 2. rade M.. XX.X.XXXX, ktorý v čase vydedenia žalobcu mal 23 rokov a o existencii žalobcu sa dozvedel až v rámci dedičského konania po poručiteľovi. Žalovaní tvrdenia o tom, že sa poručiteľ opakovane pokúšal o kontakt so žalobcom, ale jeho snahy boli zmarené, nepreukázali, ani na tieto tvrdenia nenavrhli žiaden dôkaz. Predložili opačný dôkaz, dôkaz preukazujúci záujem žalobcu, pohľadnicu zaslanú žalobcom poručiteľovi na adresu Y. XX, Bratislava dňa 21.12.1997 obsahujúcu text: "Ďakujem" uvedenú v odseku 21. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je preukázané, že nezáujem žalobcu v tomto prípade vyvolal poručiteľ ako rodič, ktorý je v prvom rade iniciátorom pri budovaní zdravého vzťahu so svojim potomkom a že nezáujem žalobcu o poručiteľa nebol žalobcom zavinený. To, že poručiteľ nemal so žalobcom vybudovaný zdravý rodičovský vzťah do rozvodu rodičov, kedy mal žalobca 14 rokov, potvrdila vo svojej výpovedi matka žalobcu J. M. a po rozvode rodičov sa vzťah poručiteľa k žalobcovi obmedzil len na platenie vyživovacej povinnosti a plnenie zákonom vyžadovaných povinností rodiča

pri administratívnym úkonom týkajúcich sa maloletého. Za týchto okolností nebolo možné od žalobcu požadovať zmenu v jeho postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí jeho plnoletosti. Z toho dôvodu nemožno podľa názoru súdu vytýkať žalobcovi ani zmenu priezviska. Súd tak dospel k záveru, že v čase vydedenia žalobcu poručiteľom nebol daný zákonný dôvod jeho vydedenia v zmysle , vydedenie žalobcu je neplatné a preto nemôže byť platný ani závet poručiteľa a listina o vydedení poručiteľa zo dňa 12.5.2008 spísané formou notárskej zápisnice dňa 12.5. 2008 u notára T.. P. Q., so sídlom v Q., L. XX, pod č. N 31/2008, Nz 19616/2008, NCRIs 19424/2008, NCRza 2517/2008 a žalobca je dedičom poručiteľa I.. T. U. v zmysle . Súd preto podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

32. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v a . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.